Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723202507
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723202507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., práv. zast. JUDr. Peter Šimoňák, advokát, Mlynská 28,
Košice, IČO: 54344093, proti žalovanému: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX G., F. H., 2/ B.
B., nar. XX.XX.XXXX, B. XX/X, D., 3/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, L., 4/ H. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX/X, D., 5/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/XX, D., 6/ I.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/XX, D., práv. zast. Mgr. Stanislav Fekete, advokát, Nám. Sv.
Egídia 42/97, Poprad, IČO: 37 789 414, 7/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/XX, D., v konaní

o určenie, že vec patrí do dedičstva s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č.k. 12C/33/2023-67 zo dňa 04.03.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalovanému 6/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súdu prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Ostatným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 460, § 473 Občianskeho
zákonníka a podľa § 77, § 78 a § 228 a výrok o trovách konania podľa § 255 a § 262 Civilného sporového
poriadku (ďalej CSP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní vzniesli procesnú obranu skutkovým tvrdením neúplnosti
strán v konaní a to ďalších dedičov po neb. poručiteľovi. Žalobkyňa na pojednávaní toto skutkové

tvrdenie existujúcich dedičov nepoprela a poukázala iba na to, že predmet sporu nie je konaním,
kde osobitný zákon stanovuje podmienku účasti všetkých subjektov procesného spoločenstva, ktorý
vyžaduje osobitný predpis.4. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa ust. § 78 ods.1
CSP. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za
vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí

alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne.
Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú
a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods.2 OSP. To platí aj v prípade, ak
poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadom veci, o ktorú ich v občiansko-
súdnom konaní, vedenou s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané.

Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva)
a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci
dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a
povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ust. § 91 ods.2 OSP
(viď rozsudok NS SR z 22.02.2008 sp. zn. 5MCdo/15/2007).

5. Žaloba o určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný
prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva. Pokiaľ poručiteľ - otec
žalobkyne, podľa tvrdenia žalobkyne v čase smrti mal byť vlastníkom spornej parcely, zanechal viac
dedičov, čo nie je v konaní sporným už vzhľadom k tvrdeniam žalobkyne v liste zo dňa 25.08.2019 a
vyjadreniu na pojednávaní, sú dedičia v čase od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva po ňom

právoplatnýmrozhodnutímsúdupovažovanízaspoluvlastníkovceléhomajetkupatriacehododedičstva.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú
oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V spore o určenie predmetu dedičstva majú z
týchto dôvodov postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov pôvodne v zmysle ust. § 91/2 OSP, t. č. ust.
§ 78 CSP.

6. Súd aj bez návrhu skúma procesné spoločenstvo strán. Z obsahu písomných podaní žalobcu a
predložených listinných dôkazov je nepochybné, že otec žalobkyne N. B., nar. XX.XX.XXXX zomrel
dňa XX.XX.XXXX. Ak žalobkyňa tvrdí, že sporná parcela patrí do dedičstva po poručiteľovi N. B., ako
dedičia po menovanom prichádzali do úvahy tak manželka nebohého - I. B. ako aj deti nebohého, teda

žalobkyňa a jej sestry O. a P.. Uvedené osoby tvoria nerozlučné spoločenstvo pre konanie o určenie vecí
patriacich do dedičstva, a to parcely B. F. XXX/XX - ostatná plocha , zapísané na LV č. XXX k. ú. J.. Je už
nerozhodné, či dedičia, ktorí prichádzajú do úvahy vystupujú ako žalobcovia alebo sčasti ako žalovaná
strana. Tieto osoby sú v nútenom spoločenstve s tretími osobami, ktorým zase svedčí vlastnícke právo
podľa listu vlastníctva. Pretože v konaní neboli žalovaní všetci členovia núteného spoločenstva, nie je

splnená podmienka účasti všetkých subjektov, súd prvej inštancie nemohol žalobe vyhovieť.

7. Nesplnenie podmienky procesného spoločenstva súd skúma ako samostatnú podmienku konania,
preto nie je podstatné, v ktorom štádiu konania bez ohľadu na dodržiavanie zásady sudcovskej
koncentrácie konania strana nesplnenie danej podmienky namietne. Preto súd nemôže iba zohľadnením

zásady sudcovskej koncentrácie konania k takémuto skutkovému tvrdeniu neprihliadnuť iba z dôvodu,
že nebolo prednesené na výzvu súdu, ale až v ďalšom priebehu konania.

8. Súd prvej inštancie sa preto osobitne nezaoberal ďalšou procesnou obranou žalovaných, že
minimálne nadobudnutím dedičstva po ich právnom predchodcovi sa cítia ako oprávnení vlastníci, čo

možno povedať aj o ich samotnom právnom predchodcovi N. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom v roku
XXXX.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalovaní boli úspešnou stranou v konaní
v rozsahu 100 %, preto im prislúcha náhrada trov konania. Zároveň uviedol, že o výške náhrady

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.

10. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že určuje, že nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľností pre okres

D., obec O., katastrálne územie J., na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra „Q.“ F. XXX/XX
o výmere 102m2, druh pozemku ostatná plocha, patrí do dedičstva po poručiteľovi N. B., narodenom
XX.XX.XXXXazomrelomdňaXX.XX.XXXX.Zároveňsiuplatnilanáhradutrovkonaniapredsúdomprvej
inštancie i odvolacích trov v rozsahu 100 %. Považovala právne posúdenie veci súdom prvej inštancieza nesprávne. Poukázala na ustanovenie § 78 CSP upravujúce nútené procesné spoločenstvo, ktoré
upravuje takýto typ procesného spoločenstva len v prípade, že osobitný predpis vyžaduje pre úspech
v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. V danom prípade však žiaden takýto osobitný

právny predpis neexistuje a ani žalovaní existenciu takéhoto osobitného právneho predpisu neuviedli.
Rovnako ako takýto osobitný právny predpis neuviedol ani súd prvej inštancie. V tejto súvislosti
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/222/2010, z ktorého
citovala i na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 28Cdo/2375/2012 zo dňa 09.01.2013,
z ktorého tiež citovala. Voči žalobkyni je prístup zvolený súdom prvej inštancie nespravodlivý a prehnane

formalistický. Prehnaný právny formalizmus bol už viackrát odmietnutý Ústavným súdom Slovenskej
republike ako postup, ktorý je v rozpore s právom na spravodlivý proces. Žalobkyňa pochádza z E.
súrodencov, z ktorých už väčšina zomrela, a tak po nich nastupujú do dedičského práva ich potomkovia.
Preto žalobkyňa presný okruh možných dedičov ani presne nepozná. Správne určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti je predovšetkým v záujme žalobkyne, nakoľko z tejto nehnuteľnosti má prístup
k domu, ktorý vlastní a kde má trvalé bydlisko. Kladným výsledkom konania by nebolo žiadnym

spôsobom dotknuté dedičské právo všetkých ostatných dedičov, pretože vysporiadanie tohto dedičstva
medzi nimi bude až predmetom následného dedičského konania, a to ako na to správne poukázal
aj Najvyšší súd Českej republiky v zmienenom uznesení.

11. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 6/. V plnej miere sa stotožnil s dôvodmi, ktoré uviedol

súd prvej inštancie vo svojom meritórnom rozhodnutí. S poukazom na ustanovenie § 77, § 78 a § 228
CSP mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba nie je dôvodná. V konaní o určenie, že vec
patrí do dedičstva po poručiteľovi je teda možno považovať za ustálený záver, že až do vysporiadania
dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom
spore títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov v zmysle § 78 CSP. Konania o takejto

žalobe sa tak musia zúčastniť všetci dedičia inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Žalovaný 6/
mal za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď v bode 26 napadnutého
rozsudku uviedol, že výrok právoplatného rozsudku v zmysle ustanovenia § 228 CSP je v zásade
záväzný inter partes teda záväzný pre strany sporu t.j. nenadobúda všeobecnú záväznosť. Nová právna
úprava mení materiálnu stránku právoplatnosti súdnych rozhodnutí spočívajúcu v záväznosti súdneho

rozhodnutia na definovaný okruh subjektov, pričom sa vychádza z nového poňatia, že právoplatný
rozsudok zaväzuje iba procesné strany a ich právnych sukcesorov. Odvolacie námietky žalobkyne
vnímal žalovaný 6/ iba ako pokračujúcu procesnú obranu žalobkyne čo do nesprávneho právneho
posúdenia veci. Následne poukázal žalovaný 6/ na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Mal za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a jeho právnymi závermi na strane druhej. Žalobkyňa vo svojom odvolaní
nepredostrela nijaký nový relevantný argument, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre ňu

priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, že v napadnutom rozsudku neboli naplnené očakávania
žalobkyne teda, že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jej právnym názorom ešte neznamená,
že došlo k porušeniu jej základného práva na spravodlivé súdne konanie. Preto žalovaný 6/ navrhol
potvrdiť rozsudok a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

12. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

13. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 CSP a contrario s tým, že miesto

a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
15.04.2025 a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
a zo zistených skutočností prijal správny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu
k odvolacím námietkam uvádza.

16. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na
spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na

prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany

sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú
intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,
možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že

niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné
odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola
naplnená. To, že žalobkyňa subjektívne pociťuje ako nespravodlivé, že by museli byť účastníkmi konania
všetci dedičia, nemôže byť naplnením porušenia práva na spravodlivý proces súdom prvej inštancie tak
ako to podrobne popísal odvolací súd vyššie.

17. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. mája
2019 sp.zn. 8Cdo/94/2018. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva

po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci
sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie
tzv.nútenýchprocesnýchspoločníkov(§78ods.1CSP).Konaniaotakejtožalobesatakmusiazúčastniť
(ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie.

18. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 28 až 32 rozsudku
teda, ak žalobkyňa tvrdí, že sporná parcela patrí do dedičstva po poručiteľovi N. B., narodenom
XX.XX.XXXX a zomrelom dňa XX.XX.XXXX do úvahy ako dedičia po nej prichádzali tak manželka
nebohého I. B. ako aj deti nebohého, teda žalobkyňa a jej sestra O. a P.. K tomu odvolací súd
poznamenáva, že žalobkyňa v odvolaní tvrdí, že mala až X súrodencov. Rozsudok súdu prvej inštancie

je tak vecne správny. Teda pokiaľ žalobu zamietol. Správne rozhodol i o trovách konania, keď ich priznal
úspešným žalovaným vo vzťahu k neúspešnej žalobkyni.

19. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Úspešný žalovaný 6/, ktorý zaslal vyjadrenie k odvolaniu má právo
na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešnej žalobkyni. Ostatní žalovaní sa k odvolaniu
nevyjadrili a žiadne iné trovy odvolacieho konania im zo spisu nevyplývajú. Preto odvolací súd priznal

úspešnému žalovanému 6/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnej
žalobkyni a ostatným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).