Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325200436
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325200436.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o maloleté deti A.: B., nar.

XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice, z rodičov: D. E., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom A. – F. X a A. A., nar. XX.XX.XXXX,
tr. bytom A. – F. XX, t. č. bytom A. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 100,-
eur na sumu 180,- eur mesačne a na mal. C., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 90,- eur
na sumu 150,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca
vopred k rukám matky, počnúc dňom 10.02.2025.

II. Zaostalé výživné za obdobie od 10.02.2025 do 24.04.2025 pre mal. B. vo výške 211,48 eur a pre mal.
C. vo výške 158,70 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky najneskôr do 90 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19.09.2017, č.k. 10P/9/2017-59
vo výroku o výživnom pre mal. B. a pre mal. C..

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletých detí sa návrhom súdu doručeným dňa 10.02.2025 domáhala zvýšenia výživného
pre maloletého B. zo sumy 100,- eur na sumu 250,- eur a maloletú C. zo sumy 90,- eur na sumu 200,-
eur mesačne. V návrhu, ako i na pojednávaní, poukázala na zmenu pomerov na strane maloletých detí
od roku 2017, kedy bolo výživné určené. Uviedla, že po rozvode manželstva si otec neplnil vyživovaciu
povinnosť, za čo bol trestne

stíhaný. Na jej strane sa tiež zmenili pomery, nakoľko jej pribudli vyživovacie povinnosti a poberá len
štátne sociálne dávky, pričom s manželom splácajú úvery. S dcérou často navštevuje zubára, keďže má
zvýšenú kazivosť zubov a syn bude mať zubný strojček. Otec deťom zvykne dať financie pri príležitosti
ich sviatkov, resp. Vianoc. Keď sa s deťmi stretne, dá im vreckové 5,- eur. Uviedla, že medzi ňou a
plnoletým synom boli určité nezhody, takže nebýval doma. Riešila to tak, že mu na účet posielala 180,-
eur mesačne a platila internát. Počas manželstva mali s otcom vo vlastníctve rodinný dom. Keďže mali

exekúcie, o tento prišli a jej bolo vyplatených 7 000 – 8 000,-eur. Zo zvyšku sa uhradili exekúcie (dlhy)
otca.2. Otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu maximálne 300,- eur pre obe maloleté deti. Nemá
pocit, že jeho príjem je vysoký, keďže má zo mzdy nariadené zrážky a spláca zamestnávateľovi pôžičku
vo výške 400,- eur mesačne, požičal si celkovo 4 000,- eur na karty, psychotesty, ktoré je potrebné

absolvovať ale aj za účelom opravy vozidla. Má dohodu, že pôžičku splatí do roka. Dostal sa do
nepriaznivej situácie práve z dôvodu, že mu bol v minulosti zamietnutý návrh na zníženie výživného.
Žiaden majetok nevlastní. Má za to, že konanie matky je účelové. Ona na seba nemá nič „napísané“,
poukazuje len na svoje výdavky. Potvrdil, že deťom prispieva pri príležitosti sviatkov navyše, stretáva
sa s nimi. Je v kamióne 24 hodín. Stravuje sa vtedy na čerpacej stanici, kde jedlo stojí minimálne 12,-

eur. Bohužiaľ fajčí aj 20 cigariet denne. Počas víkendu je v domácnosti priateľky, ktorej mesačne na
stravu a bývanie prispieva 200 - 300,- eur. Má určité zdravotné problémy, ktoré si bude musieť riešiť a
nebude môcť vykonávať súčasnú prácu. Pokiaľ dôjde k zvýšeniu výživného, bude sa ho snažiť platiť
ako bude vedieť. Keď sa výživné zvýši, tak chce vedieť na čo sa peniaze používajú. Podľa jeho názoru
maloleté deti nechodia nijako extra oblečené. Ak by bolo výživné zvýšené na 300,- eur pre obe deti,
ešte 100,- eur mesačne bude dávať dobrovoľne, čo môže súdu preukazovať. Chce mať možnosť aj

sám od seba deťom niečo kúpiť. Poukázal na to, že v čase keď boli narušené vzťahy medzi plnoletým
synom a matkou, každý týždeň mu nosil 30,- eur a preplatil mu obedy v hodnote 5,- eur na deň, teda
mal zvýšené náklady.

3. Kolízny opatrovník uviedol, že návrh na zvýšenie výživného považuje za dôvodný. Navrhol zo strany

otca výživné zvýšiť pre mal. B. na 180,- eur a mal. C. 150,- eur mesačne.

4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu zo

dňa 19.09.2017 č. k. 10P/9/2017 – 59, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov rozvedené. Maloleté
deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia sú na čas po
rozvode oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať
mesačne na výživu maloletého B. sumou 100,- eur a mal. C. 90,- eur. Rodičia mali tiež vyživovaciu
povinnosť aj k najstaršiemu synovi, v tom čase maloletému G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol tiež zverený

do osobnej starostlivosti matke a otcovi bolo určené výživné vo výške 110,- eur mesačne. V čase
ostatnéhorozhodnutiaovýživnombolamatkapoberateľkourodičovskéhopríspevkuvovýške203,20eur
a rodinných prídavkov vo výške 70,56 eur mesačne. Žila v spoločnej domácnosti s priateľom. Mesačné
náklady na elektriku predstavovali 100,- eur, vodu a drevo 100,- eur, ročné náklady na komunálny odpad
21,32 eur a daň z nehnuteľnosti 30,47 eur. Otec maloletých detí v tom čase pracoval ako skladník v

Českej republike a dosahoval čistý mesačný príjem 15 000,- Kč, t. j. 601,25 eur. Pri určení výživného
však súd vychádzal z jeho potenciálneho príjmu (príjmu z predchádzajúceho zamestnania), ktorý bol vo
výške 1 259,18 eur mesačne (mzda + diéty), keď otec tento pracovný pomer ukončil na 3 10P/23/2025

vlastnú žiadosť, nakoľko mal problém s užívaním pervitínu. Rodičia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi

rodinného domu, zaťaženého záložným právom, pričom splátky hypotekárneho úveru neplatili. V tom
čase maloletý B. navštevoval materskú školu. Mesačné školné predstavovalo 4,- eurá a poplatok za
stravu 25,- eur, náklady na ošatenie a obuv 60,- eur, stravu a hygienické potreby 100,- eur, lieky 10,- eur.
Maloletá C. bola v celodennej starostlivosti matky. Mesačné náklady na ošatenie, obuv a hračky boli vo
výške 50,- eur, stravu a hygienu 100,- eur a lieky 10,- eur.

4.1. Dňa 10.05.2018 otec mal. detí podal návrh na zníženie výživného. Rozsudkom Okresného súdu
Levice zo dňa 19.02.2019 č. k. 10P/119/2018 – 55 bol návrh zamietnutý. Následne sa návrhom
súdu doručeným dňa 07.01.2021 opätovne domáhal zníženia výživného (v tom čase sa nachádzal vo
výkone trestu odňatia slobody z dôvodu odsúdenia za prečin zanedbania povinnej výživy). Uznesením

tunajšieho súdu zo dňa 08.09.2021 č. k. 17P/2/2021 – 62 bolo konanie z dôvodu späťvzatia návrhu
zastavené.

4.2. V súčasnosti matka maloletých detí je poberateľkou dávok v materstve vo výške od 660,- eur do
683,- eur mesačne a rodinných prídavkov vo výške 300,- eur. Žije v spoločnej domácnosti s manželom,

ktorý je zárobkovo činný a dosahuje príjem cca 770,- eur. Mesačne. Obývajú rodinný dom, ktorý je
vo výlučnom vlastníctve manžela. Mesačne uhrádzajú elektrinu 164,- eur, internet 14,90 eur, TV 17,-
eur, paušál 50,- eur, splátky spotrebného úveru 50,- eur, vodu 14,50 eur (polročne 87,- eur). Manžel
tiež uhrádza úverové splátky 250,- eur, poistenie 51,- eur, PZP 135,68 ročne a komunálny odpad 210,-eur ročne (30,- eur x osoba). Podľa tvrdenia matky ročne na pevné palivo vynaložia 1 800,- eur, ktorú
skutočnosť nepreukázala. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletej H., nar. XX.XX.XXXX a B., nar.
XX.XX.XXXX. Nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, ani motorového vozidla.

4.3. Otec za rok 2024 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 1.580,25 eur (mzda 747,56 eur +
cestovné náhrady 832,69 eur) a za 2 mesiace tohto roka (január, február) 1 691,03 eur (mzda 805,30 eur
+ cestovné náhrady 885,73 eur). Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá podľa jeho tvrdenia má
príjem z dohody o vykonaní práce. Mesačne partnerke na energie a stravu prispieva sumou 200 – 300,-

eur. Údajne zamestnávateľovi spláca pôžičku mesačne po 400,- eur, ktorú skutočnosť nepreukázal.
Je vlastníkom staršieho motorového vozidla, ohľadne ktorého uhrádza ročne PZP 87,90 eur. Nie je
vlastníkom nehnuteľného majetku. Počet jeho vyživovacích povinností sa nezmenil.

4.4. Maloletý B. je žiakom 7. ročníka základnej školy. Mesačný poplatok za stravu v škole predstavuje 5,-
eur, cestovné cca 20,- eur. Matka vyčíslila mesačné náklady na jeho stravu 100,- eur, ošatenie 20,- eur,

dobíjanie kreditu 10,- eur. Je sledovaný u ortopéda, v ktorej súvislosti sú mu predpisované ortopedické
vložky,pričomdoplatokje5,-eur(polročne)anákladynaortopedickúobuv60,-eur(polročne).Príspevok
do triedneho fondu je 19,- eur a ZRPŠ 20,- eur.

4.5. Maloletá C. navštevuje 3. ročník základnej školy. Tiež pre ňu sa v školskej jedálni uhrádza mesačný

poplatok 5,- eur a za školský klub 10,- eur. Navštevuje tanečný krúžok, poplatok činí 10,- eur mesačne,
cestovné cca 20,- eur, dobíjanie kreditu 10,- eur. I na toto dieťa matka vyčíslila mesačné náklady na
stravu 100,- eur (v domácom prostredí) a 20,- eur na ošatenie. Ročné poplatky do triedneho fondu a
ZRPŠ sú totožné ako u mal. B.. Podľa vyjadrenia základnej školy, ktorú maloletá navštevuje, sú náklady
na akcie organizované školou mesačne cca 4,- eurá a jednorazové náklady na začiatku školského roka

cca 180,- eur. Je zdravá.

5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

8. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

9. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

13. Podľa§ 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

14. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

15. Z výkladu ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na
strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť
odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného resp. oprávneného, alebo objektívne
– vývojom životných nákladov. Až v prípade, že má súd preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť

o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

16.Súdpoukazujenato,žepovinnosťouobochrodičovjevenovaťvšetkysilynadôslednézabezpečenie
výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má

povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

17. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb maloletého
dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo

vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné,
aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich
boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania,
rozvoju záujmov a záľub, prípadne prípravu na povolanie.

18. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného,
ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba
stravovanie, ale sú dané širšie – potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, či kultúrnymi. Závisia
najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy,ktorédosahujevčasesúdnehokonania,aleajnapotencionálnepríjmy,tedanielento,čopovinný

skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Skúma tiež majetkové
pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové
možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez
vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

19. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

20. Súd ustálil výšku mesačných nákladov maloletého B. vo výške 216,- eur, t. j. strava v školskej jedálni
5,- eur + cestovné 20,- eur + strava doma 100,- eur + ošatenie 20,- eur + kredit 10,- eur + ortopedické
vložky a topánky 10,83 eur + triedny fond 1,58 eur + ZRPŠ 1,67 eur + školské akcie 4,- eurá + náklady
na školské potreby 12,50 + alikvotná časť nákladov na bývanie 27,98 eur (elektrina 164,- eur + internet

14,90 eur + TV 17,- eur = 195,90 eur : 7 osôb) + 2,50 eur poplatok za komunálny odpad, a pre maloletú
C. vo výške cca 215 eur, t. j. strava v ŠJ 5,- eur + cestovné 20,- eur + strava doma 100,- eur + ošatenie
20,- eur + ŠKD 10,- eur + tanečný krúžok 10,- eur + alikvotná časť nákladov na bývanie 27,98 eur +
poplatok za komunálny odpad 2,50 eur + školské potreby 12,50 eur + tr. fond 1,58 eur + ZRPŠ 1,67
eur + školské akcie 4,- eurá. Matkou vyčíslené náklady na maloleté deti sa s poukazom na všeobecne

známe ceny tovaru a služieb pohybujú v základnej rovine a zodpovedajú nákladom detí v obdobnom
veku. V týchto nákladoch nie sú zohľadnené výdavky maloletých detí na voľnočasové aktivity, doplatky
za lieky v prípade choroby, poplatky za stomatologické ošetrenia. Z časti sú náklady detí kryté rodinnými
prídavkami, ktoré matka poberá.21. V prejednávanej veci bolo preukázané, že od ostatného rozhodnutia o výživnom uplynulo skoro 8
rokov, za ktoré obdobie sa kvalifikovaným spôsobom zmenili pomery na strane všetkých účastníkov

konania. Maloleté deti fyzicky vyspeli, v ktorej súvislosti sa

prirodzene zvýšili náklady na ich stravovanie, ošatenie, hygienu. Obe deti navštevujú už základnú
školu, teda oproti stavu v čase určenia výživného pribudli i náklady na dochádzku do školy (cestovné),
zabezpečenie školských pomôcok. Matka je na materskej dovolenke a poberá materské dávky (od

mája 2025 bude poberateľkou rodičovského príspevku), pričom jej pribudli dve ďalšie vyživovacie
povinnosti. U otca došlo k zvýšeniu príjmu cca o 340,- eur mesačne, pričom počet jeho vyživovacích
povinností zostal nezmenený. Z dôvodu výkonu starostlivosti o maloleté dieťa, nie je v súčasnosti matka
z objektívneho dôvodu schopná zvýšiť si svoj príjem. Výživné súd zo strany otca zvýšil pre maloletého
B. na sumu 180,- eur a maloletú C. 150,- eur mesačne, ktoré výživné je otec podľa názoru súdu schopný
uhrádzať bez ohrozenia možnosti plniť si naďalej vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi a uhrádzať

svoje základné životné potreby. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť k
maloletým deťom je prvoradou a zákonnou povinnosťou rodiča a má prednosť pred inými pohľadávkami,
z ktorého dôvodu súd neprihliadol na otcom prezentovaný výdavok v uhrádzaní splátky pôžičky vo výške
400,- eur mesačne, ktorú mu údajne poskytol zamestnávateľ. V konečnom dôsledku sám otec uviedol,
že by mesačne 100,- eur dobrovoľne maloletým deťom poukazoval, pokiaľ by výživné bolo zvýšené

na sumu 300,- eur pre obe deti. Súd poukazuje aj na metodiku pre výpočet výživného zverejnenú
Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá má síce odporúčací charakter, pričom z nej vyplýva, že v prípade
existencie troch vyživovacích povinností, ktoré má otec, predstavuje primerané výživné pre dieťa prvého
stupňazákladnejškoly11%apredieťadruhéhostupňazákladnejškoly13%zjehopriemernéhočistého
mesačnéhopríjmu,tedacca208,-eurpremaloletéhoB.a176,-eurpremaloletúC..Súdvšakprizvýšení

výživného prihliadol i na skutočnosť, že otec sa s deťmi stretáva, kedy im poskytuje menšie finančné
čiastky ako vreckové, obdarováva deti pri príležitosti sviatkov, Vianoc a samozrejme i v rámci realizácie
styku mu vznikajú náklady. Matka výkonom osobnej starostlivosti o maloleté deti vyživovaciu povinnosť
otca sčasti vyvažuje. Zvýšené výživné je podľa názoru súdu primerané zohľadňujúce tak odôvodnené
potreby maloletých detí ako i možnosti, schopnosti, majetkové pomery rodičov prihliadnuc na ich ďalšie

vyživovacie povinnosti.

22. V súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine, súd výživné zvýšil odo dňa začatia konania, t. j. 10.02.2025.
Do dňa rozhodnutia súdu zročné výživné pre maloletého B. predstavuje 211,48 eur (mal zaplatiť 475,74
eur, t. j. alikvotnú časť za 18 dní mesiaca Február 115,74 eur + 2 mesiace po 180,- eur, zaplatil 264,26

eur alikvotnú časť za mesiac február 64,26 eur + 2 mesiace po 100 eur) a pre C. 158,70 eur (mal zaplatiť
396,48 eur, t. j. alikvotnú časť za mesiac Február 96,48 eur + 2 mesiace po 150,- eur, zaplatil 237,78 eur
alikvotnú časť za mesiac február 57,78 eur + 2 mesiace po 90 eur). Splatné výživné súd otcovi povolil
uhradiť do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku prihliadnuc na výšku zvýšeného bežného výživného,
výšku zročného výživného a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

23. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané
a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Právo podať odvolanie nemajú účastníci konania, ktorí sa tohto procesného práva výslovne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
nanariadenievýkonurozhodnutiapodľaCivilnéhomimosporovéhoporiadku(ináakopeňažnápovinnosť
týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).
Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP).