Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723200317
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723200317.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., C. XXXX/X, právne zastúpený: JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom, so sídlom Poprad,
Mnoheľova 22, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpená: JUDr.
Dušanom Jančim, advokátom, so sídlom Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k.
20C/11/2023-116 zo dňa 15.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že stranám sporu náhradu trov konania
nepriznáva.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom konanie zastavil a II. výrokom určil, že
žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným
uznesením.
Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, a napriek tomu,
že žalobca argumentoval tým, že k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nedošlo z dôvodov na

strane žalovanej, ktorá neprimerane dlho neumožňovala predaj predmetu podielového spoluvlastníctva,
pričom záujemca existoval, priznal náhradu trov konania žalovanej. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 256
ods. 1 CSP zaväzuje povinnosťou náhrady trov konania tú stranu, ktorá zavinila zastavenie konania.
Povinnosťou súdu je tak pri rozhodovaní skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovanej. Pokiaľ žalobca žalobu
musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napr. v úhrade žalovanej sumy po začatí

konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak žalobca
žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a
teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
V tejto veci, ak žalobca tvrdí, že žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovanej, musí túto skutočnosť
súdu aj preukázať. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že na návrh žalovanej
bolo dvakrát nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal žalobcovi dočasne vstupovať do bytu

č. 17, a súčasne žalobcovi zakázal približovať sa k žalobkyni a k maloletej dcére G. na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov po dobu 3 mesiacov (konanie vedené pod sp. zn. 13C/5/2022), pričom súd
konštatoval, že žalovaná osvedčila svoje tvrdenia o fyzických útokoch žalobcu voči nej. V druhom
prípade (konanie vedené pod sp. zn. 19C/77/2022) zase súd žalobcovi a jeho sestre zakázal dočasne
vstupovať do bytu č. 17, zakázal mu kontaktovať žalovanú a jej maloletú dcéru a rovnako zakázal
žalobcovi sa k žalovanej a maloletej dcére približovať na vzdialenosť menšiu ako 10 m, na dobu 3

mesiacov. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo zabrániť psychickému, či možnému
fyzickému násiliu. Za takýchto okolností je zrejmé, že sám žalobca nemalou mierou prispel k tomu,žalovanásnímodmietalakomunikovať,vdôsledkučohopodielovéspoluvlastníctvovyporiadanénebolo.
V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že procesné zavinenie na strane žalovanej preukázané
nebolo, preto súd na náhradu trov zaviazal žalobcu, ktorý zastavenie konania zavinil.

2. Proti II. výroku tohto uznesenia podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
d), f) a h) CSP. Poukázal na to, že už písomným podaním jeho právneho zástupcu zo dňa 02.06.2022
doručil žalovanej návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaná však bola pasívna
a na jeho návrhy nereagovala. V súvislosti s nariadenými neodkladnými opatreniami, o ktoré opiera

svoje odôvodnenie súd prvej inštancie, uviedol, že mu uniká priama príčinná súvislosť s rozhodnutím
o trovách konania, pretože účinnosť týchto opatrení skončila 25.05.2022, resp. 28.02.2023. Žalobca
ďalej poukázal na to, že už písomným podaním zo dňa 08.11.2022 navrhol vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo predajom tretej osobe, pričom už v tom čase mal záujemcu, ktorý bol ochotný uhradiť,
vtomčasereálnukúpnucenu150.000eur.Prežalobcujenepochopiteľné,nazákladeakýchskutočností
dospel súd prvej inštancie k záveru, že zavinil zastavenie konania, pretože jeho právny zástupca ani

v jednom prípade neodmietol komunikáciu žalovanej s jej právnym zástupcom, využil všetky zákonné
prostriedky na mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a po podaní žaloby súhlasil
s predajom nehnuteľnosti tretej osobe, aj keď kúpna cena nebola podľa jeho predstáv. Uzavretie kúpnej
zmluvy dňa 14.08.2024 bolo vyjadrením jeho súhlasu s prevodom nehnuteľnosti, hlavne v prospech
maloletej dcéry, čím zvýhodnil žalovanú vo svoj neprospech s predpokladom, že sa do budúcna zlepšia

medzi nimi vzťahy. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so súdnou praxou
a nepostupoval správne, pokiaľ nevzal do úvahy skutkové okolnosti preukázané predloženými listinami
žalobcu a v dôsledku nesprávneho hodnotenia jednotlivých dôkazov dospel k nesprávnym právnym
záverom. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil II. výrok predmetného uznesenia ako nezákonný
a priznal žalobcovi trovy konania v celom rozsahu spolu s trovami odvolacieho konania.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s odvolaním žalovaného (správne žalobcu)
v celom rozsahu nesúhlasí. Uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, vydané na
základe objektívneho zistenia skutkového stavu a považuje ho za preskúmateľné a zrozumiteľné.
Uviedla, že aj keď žalobca cituje odvolacie dôvody, neuvádza konkrétne porušenia, ktorými by

odôvodňoval tieto odvolacie dôvody. Žalovaná má za to, že všetky náklady a nemalou mierou aj svoje
náklady spojené s týmto konaním zapríčinil sám žalobca. Podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené
a vyporiadané na základe dohody strán, a to kúpnou zmluvou zo dňa 14.08.2024, ktorá bola zapísaná
pod H./XXXX dňa 03.09.2024, pričom tejto zmluve predchádzala dlhodobá obojstranná komunikácia
ohľadom vyporiadania, ktorá začala v r. 2022. Žalovaná taktiež poukázala na to, že žalobca do dnešného

dňa neoznačil záujemcu, ktorý by ponúkol sumu 150.000 eur za predaj predmetného bytu. Jediné čo
bránilo skutočnému vyporiadaniu bol žalobca a jeho účelové konanie, ktoré spočívalo v požadovaní
sumy údajného bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu žalovanou, a nie ním. Žalobca spôsobil aj
náklady žalovanej na trovy právneho zastúpenia, keďže nepodal späťvzatie žaloby ihneď po uzavretí
kúpnej zmluvy, alebo aspoň neupovedomil súd o tejto skutočnosti. Rovnako tak nepostupoval ani po

zápise kúpnej zmluvy do katastra dňa 03.09.2024, pričom žalovanej bola samotná žaloba v tejto veci
doručená až dňa 11.09.2024, teda takmer mesiac po uzavretí kúpnej zmluvy. Ak by bol žalobca včas
zobral žalobu späť, tak žalovaná, ktorá dovtedy nemala právneho zástupcu a o žalobe nevedela, by
nemala potrebu dať sa právne zastúpiť a nevznikli by jej trovy konania. Trovy konania tak vznikli
z dôvodu opakovanej pasivity žalobcu, jednak pri vyporiadavaní spoluvlastníctva, ako aj následne po

reálnom vyporiadaní spoluvlastníctva mimosúdne. Žalobca nemal ochotu komunikovať so žalovanou,
nepreukázal kupca, ktorého avizoval a v neposlednom rade si uplatnil aj sporné finančné plnenie
z titulu bezdôvodného obohatenia. S poukazom na uvedené žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti potvrdil ako vecne správne a žalobcu zaviazal
nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP)), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 CSP)
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie, ktoré
rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,

odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).

5. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v časti týkajúcej sa rozhodnutia o trovách
konania (II. výrok) poukázal na dve neodkladné opatrenia, na základe ktorých bol žalobcovi uložený
zákaz dočasne nevstupovať do predmetného bytu, resp. zákaz približovať sa k žalobkyni a ich maloletej
dcére, pričom konštatoval, že žalovaná osvedčila svoje tvrdenia o fyzických útokoch žalobcu voči
nej. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že za takýchto okolností je zrejmé, že sám

žalobca nemalou mierou prispel k tomu, že žalovaná s ním odmietala komunikovať, v dôsledku čoho
podielové spoluvlastníctvo vyporiadané nebolo. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že procesné
zavinenie na strane žalovanej preukázané nebolo, preto na náhradu trov konania zaviazal žalobcu, ktorý
zastavenie konania zavinil.

7. Odvolací súd sa s takouto argumentáciou posúdenia dôvodnosti resp. nedôvodnosti zavinenia

zastaveniakonanianestotožňuje.Prerozhodnutieotrováchkonaniavdanomprípadenemajúnariadené
neodkladné opatrenia taký význam a príčinnú súvislosť, ako im ju priznal súd prvej inštancie. Je zrejmé,
že vzťahy medzi stranami sporu sú resp. boli narušené a žalovaná podala vo vzťahu k žalobcovi
návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, na druhej strane žalobca podal voči žalovanej žalobu
o vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu, že táto užívala celý byt, aj keď nebola jeho výlučnou

vlastníčkou. Keďže obe strany sporu ale mali právnych zástupcov, nič im nebránilo komunikovať práve
prostredníctvom nich, resp. pokiaľ žalovaná určitý čas nemala právneho zástupcu, nič jej nebránilo
komunikovať akýmkoľvek spôsobom priamo s právnym zástupcom žalobcu. Tvrdenie súdu prvej
inštancie o tom, že žalobca nemalou mierou prispel k tomu, že žalovaná s ním odmietala komunikovať,
preto nepovažuje odvolací súd, v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania, za právne relevantné.

8. Strany sporu zároveň v podstate zhodne tvrdili, že podielové spoluvlastníctvo sa nedarilo zrušiť
a vyporiadať z dôvodu pasivity, podľa žalobcu zo strany žalovanej, a podľa žalovanej zo strany žalobcu.
Z obsahu spisu vyplývajú určité skutočnosti, ktoré potvrdzujú komunikáciu medzi stranami sporu, pričom
určité ich tvrdenia ale preukázané nie sú. Samotná žalovaná sa vyjadrila, že uzavretiu kúpnej zmluvy

predchádzaladlhodobáobojstrannákomunikácia,ktorázačalaeštevroku2022.Odvolacísúdsastýmto
vyjadrením stotožňuje, teda má za to, že z oboch strán prebiehala určitá aktivita a zároveň aj pasivita pri
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá ale dospela do štádia, že v priebehu súdneho
konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na základe dohody oboch strán, čo odvolací súd považuje za
kľúčové.

9. Žalovaná sa taktiež vyjadrila, že by jej neboli vznikli trovy, pokiaľ by bol žalobca okamžite zobral žalobu
späť,keďžekuzavretiukúpnejzmluvydošlo14.08.2024,kjejzavkladanovaniu03.09.2024ažalobabola
vzatá späť až dňa 08.10.2024. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovanej nič nebránilo,
aby sama oznámila súdu, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, mohla priložiť kópiu tejto zmluvy a súd

by mohol na základe tejto informácie vyzvať žalobcu, či trvá na podanej žalobe. Je zrejmé, že žalobca
mohol zobrať žalobu späť aj skôr, teda minimálne po zavkladovaní kúpnej zmluvy, pričom ale doba cca
1 mesiaca, kedy zobral žalobu späť, nie je tak dlhou dobou a žalovaná po uzavretí kúpnej zmluvy mohla
aj sama vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby, preto jej tvrdenie, že iba v dôsledku neskorého späťvzatia
žaloby jej vznikli trovy konania, nepovažuje odvolací súd za relevantné a ako už uviedol, za právne

relevantné považuje to, že medzi stranami sporu došlo k dohode a následnému uzavretiu kúpnej zmluvy,
čím odpadol predmet sporu a žalobca správne zobral žalobu späť.

10. Súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že bolo povinnosťou žalobcu
preukázať, že žalobu zobral späť pre správanie žalovanej, čo, ale podľa názoru súdu prvej inštancie,

žalobca nepreukázal, a preto má nahradiť žalovanej trovy konania. S touto argumentáciou sa odvolací
súd nestotožňuje, nakoľko žalobca jasne preukázal, že žalobu zobral späť z dôvodu uzavretia kúpnej
zmluvy, a teda žalobu zobral späť aj pre správanie žalovanej, ktorá ako jedna zo zmluvných strán
podpísala kúpnu zmluvu. Žalobca späťvzatím žaloby síce procesne zavinil zastavenie konania, avšak
k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu uzavretia kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol vyporiadaný predmet

sporu, čo súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa s poukazom na ust. § 257 CSP. Odvolací
súd taktiež poukazuje na to, že bolo v záujme oboch zmluvných strán zrušiť a vyporiadať ich podielové
spoluvlastníctvo, a aj keď komunikácia medzi stranami sporu bola zdĺhavejšia a obtiažnejšia, nakoniec
predsa len došlo k mimosúdnej dohode strán sporu, pričom na základe predložených listín, nemožnojednoznačne konštatovať, že iba jedna zo strán bola pasívna, nakoľko obe strany vyvinuli určitú aktivitu,
ktorá nakoniec viedla k mimosúdnemu vysporiadaniu veci uzavretím kúpnej zmluvy. V predmetnej veci
tedanemožnokonštatovať,žesúdprvejinštancierozhodolpresnevzmyslepodanejžaloby,resp.návrhu

žalovanej, ktorá pôvodne súhlasila s prikázaním bytu do jej výlučného vlastníctva, ale s výplatou nižšej
sumy pre žalobcu, následne už súhlasila s cenou bytu navrhnutou žalobcom, ale so zohľadnením ňou
zaplatených splátok úveru a podielové spoluvlastníctvo bolo nakoniec vyporiadané iným spôsobom, a
to predajom bytu tretej osobe. Odvolací súd teda nezistil, aby iba jedna zo strán sporu jednoznačne
a preukázateľné zavinila zastavenie konania, a má za to, že obe strany prispeli k zastaveniu rovnako

rovnakou mierou (uzavretím kúpnej zmluvy), preto odvolací súd II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie
podľa § 388 CSP zmenil tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

11. Z vyššie uvedených dôvodov, teda z dôvodov hodných osobitného zreteľa na základe § 257 CSP,
odvolacísúdnepriznalstranámsporuanitrovyodvolaciehokonania,pretožeajkeďnazákladeodvolania
žalobcu došlo k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd nerozhodol v prospech žiadnej

zo strán, teda uznesenie súdu prvej inštancie nezmenil v prospech žalobcu tak, aby mu priznal nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania, a ani toto uznesenie v prospech žalovanej nepotvrdil.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).