Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Juraj Valášek

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010809
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3823010809.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Valáška
a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
nar. XX. XXXXXXXX XXXX v C., trvale bytom D. E. D., F. XXXX/X, t. č. na slobode, pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.

septembra 2024, sp. zn. 20T/18/2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. marca 2025 v Trenčíne,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. septembra 2024 pod sp. zn. 20T/18/2024, na
podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 14. marca

2024 pod sp. zn. Pv 16/23/3301 podľa § 234 odsek 1
Tr. poriadku, doručenej okresnému súdu dňa 15. marca 2024, bol obžalovaný A. B., nar. XX. XXXXXXXX
XXXX (ďalej iba „obžalovaný“), uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1
Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 24.11.2022 v čase približne o 21:45 hod. v Bánovciach nad Bebravou na ulici Komenského
smerom na ulicu Svätoplukovu riadil osobné motorové vozidlo zn. Opel Vivaro, ev. č. D., kde bol pred
obchodným domom LIDL zastavený a kontrolovaný hliadkou OR PZ Bánovce nad Bebravou, v rámci
kontroly sa podrobil dychovej skúške, ktorú vykonal s negatívnym výsledkom, nakoľko však javil známky
požitia omamných a psychotropných látok bol následne uvedenou hliadkou vyzvaný na podrobenie
sa lekárskemu vyšetreniu odberom krvi a iného biologického materiálu, ktorému sa dňa 24.11.2022

v čase od 22:20 hod. dobrovoľne podrobil a z výsledkov laboratórnych vyšetrení toxikologicko-chemickej
analýzy vykonanou v Súdnolekárskom a patologicko anatomickom pracovisku Banská Bystrica bola
v jemu odobratej vzorke krvi zistená prítomnosť metamfetamínu v koncentrácii 1267 ng/ml a amfetamínu
v koncentrácii
107 ng/ml, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z., o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú metamfetamín a amfetamín zaradené do II.

skupiny psychotropných látok, a toto u neho vyvolalo stav porovnateľný so stavom ovplyvnenia po požití
alkoholických nápojov v pásme výrazne nad 1 promile.

Za tento trestný čin bol odsúdený obžalovaný nasledovne:

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, za použitia § 36 písm. l),

písm. n) Tr. zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyri) mesiace, ktorého výkonu mu bol podľa § 51 odsek 1, odsek 2Tr. zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú
dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a súčasne súd uložil probačný dohľad nad správaním
obžalovaného v určenej skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2, odsek 3

písmeno b) Tr. zákona súd uložil obžalovanému po dobu trvania určenej skúšobnej doby obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Tr. zákona za použitia § 36 písmeno l),
písmeno n) Tr. zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Tr. zákona, aplikujúc § 39 odsek 1

Tr. zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na
dobu 44 (štyridsaťštyri) mesiacov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho písomne v zákonnej lehote
podaním zo dňa 13. septembra napadol v neprospech obžalovaného odvolaním prokurátor, a to čo
do výroku o uloženom treste. Prokurátor v rámci písomného doplnenia dôvodov odvolania uviedol,

že podaným odvolaním napáda výrok o treste rozsudku súdu prvého stupňa, a to v neprospech
obžalovaného, nakoľko s prihliadnutím na osobu obžalovaného, závažnosť trestného činu a okolnosti
jeho spáchania považuje uložený trest za neprimerane mierny. Ďalej konštatoval, že s výrokom o vine
napadnutého rozsudku sa stotožňuje a nenapáda ani konania pred súdom prvého stupňa, ktoré viedlo
k vydaniu predmetného rozsudku. Následne zopakoval akým spôsobom súd prvého stupňa rozhodol

a ako svoje rozhodnutie vo vzťahu k výroku o treste odôvodnil. Poukázal na základy ukladania trestov
a okolnosti, za ktorých môže súd pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu v zmysle § 39 odsek 1 Tr.
zákona. Následne zdôraznil poznatky o osobe obžalovaného a okolnosti skutku, vzhľadom na ktoré je
toho názoru, že jednak neboli vo vzťahu k ukladanému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona a celkovo

súdom prvého stupňa uložený trest je neprimerane mierny a nesúladný so zásadami ukladania trestov
uvedenými v § 34 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd napadnutý
rozsudok v časti výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá zrušil a sám uložil obžalovanému
takýto trest s prihliadnutím na zistené poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zákona,
a to na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby podľa § 61 odsek 1, odsek 2 a odsek 3 Tr. zákona.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu, a to podaním zo dňa
31. decembra 2024, v ktorom uviedol, že s podaným odvolaním sa nestotožňuje a napadnutý rozsudok
považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Poukázal pritom nielen na postoj k spáchanej
trestnej činnosti, ale aj neprimeranú dĺžku trestného konania a zhoršený zdravotný stav jeho syna (o

ktorom predložil lekárske správy), pričom práve neprimerane dlhý zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
by nepriaznivo zasiahol práve blízkych rodinných príslušníkov. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolanie
prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, za splnenia všetkých

zákonných procesných podmienok pre vykonanie tohto nariadeného procesného úkonu, v rámci
konečného návrhu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných dôvodov odvolania
podriadeného prokurátora a navrhuje rozhodnúť spôsobom v nich uvedenom.

Zvolený obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu

poukázal na ich písomné odôvodnenie a navrhol, aby odvolací súd rozhodol spôsobom, aký navrhli
v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že navrhuje,
aby odvolací súd rozhodol tak, ako sa vyjadril jeho obhajca právom konečného návrhu.

Odvolací Krajský súd v Trenčíne na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo
predložené dňa 04. decembra 2024, na verejnom zasadnutí dňa 25. marca 2025, postupom podľa §
317 odsek 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len výrokov, ktoré mohol prokurátor
v napadnutom rozsudku namietať, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným

postupom zistil, že odvolanie prokurátora, ktoré aj napriek tomu, že bolo prípustné, podané oprávnenou
osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku /v danomprípade iba pre zásadný spôsob porušenia práva na obhajobu podľa písm. c) citovaného zákonného
ustanovenia/.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného
skutkového stavu a právneho posúdenia konania obžalovaného, teda výroku o vine, ktorý i keby bol
napadnutý odvolaním, správnosť odvolací súd ani nemohol preskúmavať z dôvodu, že okresný súd
na hlavnom pojednávaní právoplatne prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny /podľa § 257 odsek
1 písm. b) Tr. poriadku/ v zmysle § 257 odsek 7, odsek 8 Tr. poriadku, zo spáchania žalovaného

skutku, správne a zákonne právne posúdeného ako dokonaný trestný čin prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Tr. zákona, keďže boli v posudzovanom prípade naplnené
kumulatívne všetky štyri formálne znaky tejto skutkovej podstaty trestného činu, vrátane materiálneho
korektívu podľa § 10 odsek 2 Tr. zákona. Ďalej taktiež postupoval v súlade so zákonom aj pri ukladaní
trestnoprávnych sankcií obžalovanému, t. j. pri určení druhu a výmery trestu, teda pri podmienečnom
treste odňatia slobody s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ako

aj určení primeraného obmedzenia v skúšobnej dobe a súčasne aj pokiaľ ide o uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, ktorý bol fakticky podstatou odvolania, ktoré podal
prokurátor. V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd správne identifikoval u obžalovaného
obe poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zákona, a tieto aj obžalovanému správne
a zákonne priznal. Obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného skutku počas doterajšieho celého konania

opakovane priznával, resp. kontinuálne priznával od prípravného konania, jeho spáchanie aj uveriteľne
úprimne oľutoval, čo napokon potvrdil tiež obsah odôvodnenia jeho vyjadrenia k odvolaniu. Okresný
súd potom tiež správne aj aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona. Krajský
súd pripomína, že v posudzovanom prípade, vzhľadom na dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 289
odsek 1 Tr. zákona (0 rokov) do úvahy ani nepripadala aplikácia moderačného oprávnenia podľa § 39

Tr. zákona - mimoriadne zníženie trestu. Okresný súd teda nepochybil, keď obžalovanému uložil trest
odňatia slobody podľa § 289 odsek 1
Tr. zákona vo výmere štyroch mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil za uloženia probačného
dohľadu i podľa odvolacieho súdu na primeranú skúšobnú dobu dvoch rokov,
t. j. v dolnej tretine zákonného rozpätia (1 až 5 rokov). Okresný súd taktiež v súlade s § 34 odsek 1

Tr. zákona s prihliadnutím na prevenčnú a prevýchovnú funkciu trestu správne uložil obžalovanému
dohľad probačného a mediačného úradníka nad jeho správaním v skúšobnej dobe a aj vhodne zvolené
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok počas skúšobnej doby.

Ako už odvolací súd uviedol, podstatu podaného odvolania prokurátora tvoril ním napadnutý výrok

o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 44 mesiacov. V tejto
súvislosti je nevyhnutné uviesť, že takýto trest bol obžalovanému ukladaný podľa § 61 odsek 1, odsek
2, odsek 3 Tr. zákona s prihliadnutím na skoršie odsúdenie obžalovaného okresným súdom v Moste
(Česká republika) v konaní pod
sp. zn. 6T/36/2024, na ktoré okresný súd správne prihliadal napriek skutočnosti, že sa v uvedenej

veci hľadí na obžalovaného, akoby nebol odsúdený. Okresný súd správne následne určil rozpätie
upravenej zákonnej hranice trestnej sadzby, v ktorom prichádzalo ukladanie trestu zákazu činnosti
do úvahy. Následne dostatočne jasne a zrozumiteľne konštatoval, ktoré okolnosti a dôvody ho viedli
považovať uloženie trestu zákazu činnosti aj na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby za
neprimerane prísne. Krajský súd k uvedeným dôvodom okrem rodinných pomerov dopĺňa, že potrebné

bolo v prospech obžalovaného skutočne prihliadať aj na celkovú dĺžku trestného konania (k trestnému
činu v tejto v zásade jednoduchej veci došlo už v roku 2022), okolnosť, že obžalovaný sa obdobného
konania už v minulosti dopustil je sama o sebe okolnosťou, ktorá spôsobuje podstatné zvýšenie dolnej
zákonom stanovenej hranice pre tento druh trestu a nie je preto na mieste opätovne vo vzťahu k osobe
obžalovaného toto pri ukladaní trestu zákazu činnosti zohľadňovať, a taktiež v neposlednom rade aj

na výraznú prevahu poľahčujúcich okolností. Uvedené vo vzájomnej spojitosti jednoznačne aj podľa
názoru krajského súdu odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona vo vzťahu
k ukladaniu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu. Okresným súdom uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 44 mesiacov (t. j. znížený o 1/3
pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby), preto krajský súd považoval za súladný so zásadami

ukladania trestov uvedenými v Trestnom zákone a odvolacie argumenty prokurátora za nedôvodné.

Odvolací súd preto záverom konštatuje, že oba uložené tresty v napadnutom rozsudku aj podľa názoru
krajského súdu sú konformnými s očakávaným účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr.zákona a s očakávaným naplnením individuálnej aj generálnej prevencie pôsobiť na obžalovaného i na
ostatných členov spoločnosti - potencionálnych páchateľov trestnej činnosti takéhoto charakteru a sú
tiež dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia konania obžalovaného spoločnosťou.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s predmetným trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie,
t. j. konanie o náhrade škody, preto ani okresný súd nemal zákonný podklad o nároku na náhradu škody
rozhodovať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd
rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu
veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319
Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.