Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200450
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200450.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepubliky,vsenátezloženomzpredsedusenátuprof.JUDr.PhDr.Petra

Potáscha, PhD a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského,
v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): KELSON s.r.o., so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 45 364 672, právne zast.: BENČÍK & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Aurela Stodolu 12, 080
01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101438873/2022
zo dňa 18. mája 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej
Bystrici č. k. BB-71S/58/2022 - 92 zo dňa 12. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím číslo: 100090548/2022 zo dňa
17.01.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil
žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 v sume 390 320,30

eur.
2.Správcadanevovzťahukžalobcomuplatnenýmvýdavkompodľafaktúrč.59/2014zodňa20.03.2014
v sume 148 979,07 eur, č. 64/2014 zo dňa 10.07.2014 v sume 446 330,96 eur, č. 44/2014 zo dňa
08.10.2014 v sume 981 994,13 eur a č. 45/2014 zo dňa 08.10.2014 v sume 164 194,50 eur (ďalej
aj „faktúry“) od dodávateľa Fameway Investments Ltd., 3035 Limassol, Cyprus (ďalej aj „ dodávateľ“),
ktorých neuznanie ako daňových výdavkov je predmetom tohto preskúmavacieho konania, v bode 14/
rozhodnutia uviedol, že žalobca zaúčtoval vyššie uvedené faktúry za poradenstvo, pričom tieto boli

vystavené na základe Zmluvy o poradenstve zo dňa 01.11.2013 s dodávateľom ako konzultantom a
Prílohy č. 1 zo dňa 17.03.2014, Prílohy č. 2 zo dňa 07.07.2014 a Prílohy č. 3 zo dňa 04.10.2014.
3. K deklarovaným poradenským službám správca dane uviedol nasledovné:
- podľa žalobcu sa jednalo o rôzne služby spojené s nakládkou, vykládkou, prepravou, preberaním a
odovzdávaním špeciálneho tovaru,
- v zmysle odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj ako „MVI“) dodávateľ
predložil dodávateľské faktúry aj zmluvy k poradenským službám, nepodal však od roku 2001 žiadne

daňové priznanie, spoločnosť bola nekontaktná, dôkazy konkretizujúce poskytnutie deklarovaných
služieb (napr. kým boli poskytnuté, miesto poskytnutia, rozsah služieb) neboli predložené,
- žalobca vo vyjadrení k protokolu preložil e-mailovú komunikáciu z adresy [email protected]., ktorá mala
podľa žalobcu slúžiť ako ukážka krokov, ktoré pán Q. X. ako zástupca dodávateľa zabezpečoval, alezo žiadnej zo správ podľa správcu dane nevyplýva, že Q. X. je zástupcom dodávateľa. Nakoľko Q. X.
bol zamestnancom žalobcu v zmysle dohôd o vykonaní práce na zastupovanie žalobcu pri obchodných
rokovaniach v Chorvátskej republike, nie je možné podľa správcu dane jednoznačne určiť, či aktivity,

ktoré sú predmetom e- mailových správ, nie sú jeho činnosťou ako zamestnanca žalobcu,
- podľa vyjadrenia B. X. - riaditeľa dodávateľa, tento nerobil rozhodnutia bez vlastníka cyperskej
spoločnosti, v mene spoločnosti konal Q. X. (syn), ktorý aj uzatváral zmluvu o poradenstve. Predmetom
zmluvy bol výkon logistickej práce, prihlasovanie do tendrov, príjem tovaru, dodanie tovaru zákazníkovi,
kalkulácia,

- svedok Q. X. uviedol, že vykonával funkciu konateľa na základe plnej moci od riaditeľa, vlastníka
spoločnosti. Potvrdil uzavretie zmluvy o poradenstve, ktorej predmetom boli preprava tovaru, asistencia
pri kontrole tovaru, výbere poisťovateľa a dodaní tovaru, pri platbe za prepravu a logistike. K forme,
termínom a obsahu poradenstva sa nevyjadril, uviedol, že sa jednalo o prepravu tovaru od žalobcu k
odberateľovi (Saudi Arabia), služby vykonával on osobne,
- Príloha k svedeckým výpovediam B. X. a Q. X. boli dokumenty k prepravám zo dňa 11.01.2014,

18.01.2014 a 05.04.2014, tiež prepravné listy vrátane vyhlásení odosielateľa o tovare, na ktorých je
uvedenémenokonateľažalobcu.AninajednomdokladenebolouvedenémenoQ.X.anizpredložených
dokumentov podľa správcu dane nie je jasné, akú činnosť dodávateľ v súvislosti s dopravou vykonával,
- výpovede svedkov B. X. a Q. X. správca dane vyhodnotil ako nekonkrétne v otázke kalkulácie ceny,
termínov poradenstva a konkretizovania služieb.

4. Správca dane konštatoval, že nie je preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“), nakoľko žalobca
nepreukázal reálne uskutočnenie poradenskej činnosti, t. j. žalobca neodstránil pochybnosti správcu
dane o reálnom vykonaní fakturovaných služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach, a preto položky

spolu vo výške 1 741 498,66 eura podľa správcu dane nespĺňajú podmienku daňového výdavku -
podmienku preukaznosti.
5. Pokiaľ splnomocnený zástupca žalobcu podal dňa 13.01.2022 vyjadrenie k spolupráci so
spoločnosťou Fameway Investments Ltd. a predložil dôkazy, a to odberateľské faktúry vystavené pre
odberateľa Ministry of Defence of Kingdom of Saudi Arabia [The Ministry of Defence of the Kingdom

of Saudi Arabia] so súvisiacimi dokumentami (dodacie listy, vývozné colné dokumenty k leteckej
zásielke, potvrdenie o výstupe tovaru, sprievodky zásielok na materiál, fotodokumentácia tovaru) a e-
mailovú komunikáciu spolu s prílohami, správca dane sa k uvedenému na str. 18 a 19 prvostupňového
rozhodnutia vyjadril tak, že sa jedná o časť e-mailovej komunikácie, ktorú daňový subjekt už predložil
ako prílohu dňa 16.09.2019 k podanému vyjadreniu k Protokolu z daňovej kontroly a správca dane

sa s ňou vysporiadal pri prerokovaní pripomienok a dôkazov v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo
dňa 25.11.2021. Aj napriek tomu, že uvedené dôkazy nemajú charakter dôkazov podľa § 46 ods. 8
Daňového poriadku (t. j. dôkazy mohol žalobca predložiť už počas daňovej kontroly), správca dane e-
mailovú komunikáciu zanalyzoval a vyslovil záver, že predložená e-mailová komunikácia nepotvrdzuje,
že fakturované služby vykonal dodávateľ na faktúrach uvedený, a to spoločnosť Fameway Investments

Ltd. K ďalším predloženým dôkazom uviedol, že tieto potvrdzujú vývoz a dodanie tovaru odberateľovi
Ministry of Defence of Kingdom of Saudi Arabia, avšak z predložených dokumentov nevyplýva, ako je
uvedené na krycích listoch podložených k jednotlivým faktúram, že na týchto dodaniach sa podieľala
spoločnosť Fameway Investments Ltd. Preto vyjadrenie, že bez súčinnosti tohto dodávateľa by žalobca
neuzatvoril žiadne zmluvy na nákup a predaj špeciálnej techniky, ostalo nepreukázané.

6. Žalovaný rozhodnutím číslo: 101438873/2022 zo dňa 18. mája 2022 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
7. Žalovaný na str. 15 a 16 napadnutého rozhodnutia uviedol, že v priebehu daňovej kontroly predkladal
žalobcalenvšeobecnévyjadrenia,bezpodloženiadôkazmi.Dôkazypredloženévovyrubovacomkonaní
(e-mailová komunikácia, odberateľské faktúry, krycie listy k faktúram) podľa žalovaného nepreukazujú,

že k dodaniu služieb dodávateľom reálne došlo, žiadna z predložených listín neobsahuje informáciu,
že sa na fakturovaných službách podieľal dodávateľ a že Q. X. je zástupca dodávateľa. Zo žiadnej
listiny nevyplýva, že by žalobca bez súčinnosti dodávateľa neuzatvoril žiadne zmluvy na nákup a
predaj špeciálnej techniky, ako to žalobca tvrdil v odvolaní. Žalovaný zdôraznil, že nespochybnil obchod
žalobcu so špeciálnou technikou, spochybnil len tú časť daňových výdavkov, ktorá bola vynaložená na

fakturovanú poradenskú činnosť spoločnosťou Fameway Investments Ltd.
8. K námietkam ohľadom nedodržania postupu podľa § 46 ods. Daňového poriadku žalovaný na str.
16 -18 napadnutého rozhodnutia poukázal na výzvu na predloženie dôkazov zo dňa 10.06.2019, ako aj
na oboznámenie s kontrolnými zisteniami zo dňa 04.07.2019, v zmysle ktorých bol žalobca vyzvaný navysvetlenie rozporov a predloženie dôkazov. Pričom žalobcovi umožnil sa vyjadriť k zisteniami správcu
dane.

II. Rozsudok správneho súdu

9. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. BB- 71S/58/2022 - 92
zo dňa 12. septembra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia.
10. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nevysporiadania sa s dôkazmi
predloženými dňa 13.01.2022 (len tri dni pred vydaním prvostupňového rozhodnutia) v rozsahu 350
strán, správny súd skonštatoval, že žalobca netvrdil, čo konkrétne malo byť týmito dokladmi preukázané.
Žalovaný pritom v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa nejednalo o nové dôkazy, pretože časť
dokladov bola predložená žalobcom ako príloha k vyjadreniu k protokolu a tiež časť dokladov je uvedená

v protokole v súpise kontrolovaných dokladov. Žalovaný tiež uviedol, že tieto doklady nepreukazujú
vykonanie poradenských služieb, pričom žalobca voči tomuto nevzniesol konkrétne námietky.
11. K namietanému porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku správny súd uviedol, že z
administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v preskúmavanom prípade náležite pomenoval
relevantné dôvodné pochybnosti o splnení podmienok pre uznanie sporného daňového výdavku

spočívajúceho v prijatí poradenských služieb od dodávateľa Fameway Investments Ltd. vo výzve
na predloženie dôkazov zo dňa 10.06.2019. Pochybnosti správcu dane sú podľa správneho súdu
formulované v treťom a štvrtom odseku predmetného podania, v ktorých správca dane skonštatoval,
že predmetom Zmluvy o poradenstve uzatvorenej s dodávateľom - Fameway Investments Ltd. a
aj predmetom fakturácie je poradenstvo, avšak vo vyjadrení žalobcu doručenom dňa 16.11.2017 a

vyjadrení, ktoré je súčasťou Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 12.12.2017, žalobca (konateľ)
uviedol, že „tento dodávateľ žalobcovi poskytuje služby rôzneho charakteru súvisiace s realizáciou a
zabezpečením nakládky prepravy, vykládky, preberania a odovzdávania špeciálneho tovaru.“. Správca
dane preto vyzval žalobcu na predloženie všetkých dôkazov, ktoré budú preukazovať uskutočnenie
fakturovaných služieb, na zdokladovanie a preukázanie konkrétneho rozsahu poskytovaných služieb,

ktorými žalobca odstráni rozpor medzi predmetom fakturácie a vyjadrením žalobcu. V ďalšej časti tejto
výzvy správca dane vyzval žalobcu na predloženie listinných dôkazov, ktoré budú preukazovať, ako
poskytované služby prebiehali (kto menovite služby poskytol, akým spôsobom, v akom termíne, vyzval
doložiť preukazujúce doklady, t. j. tlačovú podobu poradenskej činnosti - analýzy, e-mailové podania,
záznamy z rokovaní a pod., odsúhlasenie prác, vyjadrenie, z akých položiek a v akej jednotkovej

cene bola stanovená konečná fakturovaná suma). Zároveň žiadal predložiť dokumenty, z ktorých bude
jednoznačne viditeľné, že žalobcu zastupoval zástupca spoločnosti Fameway Investments Ltd., t. j.
preukázanie aktívnej činnosti spoločnosti Fameway Investments Ltd.
12. Správny súd skonštatoval, že správca dane zrozumiteľným spôsobom pomenoval, v čom spočívajú
pochybnosti a následne vyzval žalobcu na odstránenie rozporu vyžiadaním dôkazov. Správca dane teda

jednak uviedol, v čom je pochybnosť a žiadal zdokladovať a preukázať konkrétny charakter, rozsah a
čas deklarovaných poradenských služieb, potom žalobcu aj vyzval na odstránenie týchto pochybností.
Správny súd zastal názor, že zo strany správcu dane došlo k doručeniu výzvy na odstránenie
zrozumiteľneidentifikovanýchpochybnostívintenciáchust.§46ods.5Daňovéhoporiadku,atovsúlade
so závermi rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk10/2020 zo dňa

24.02.2022.
13. Správny súd zdôraznil, že žalobca sa k poradenským službám konkrétne nevyjadril a o ich
uskutočnení deklarovaným subjektom (Fameway Investments Ltd., resp. Q. X.) nepredložil žiadne
relevantné dôkazy. Žalobca síce tvrdil, že bez činnosti Q. X., ako zástupcu agenta spoločnosti Fameway
Investments Ltd., by k uzatvoreniu žiadneho obchodu so špeciálnou technikou zo strany žalobcu

nedošlo, avšak táto skutočnosť nebola preukázaná. Z preskúmavaných rozhodnutí je podľa správneho
súdu zrejmé, že daňové orgány nespochybnili obchod žalobcu so špeciálnou technikou, správca dane
spochybnil len tú časť daňových výdavkov, ktorá bola vynaložená za poradenskú činnosť fakturovanú
dodávateľom Fameway Investments Ltd. Preto poukazovanie žalobcu na iné okolnosti ohľadom jeho
obchodnej činnosti, ako na prijatie poradenských služieb, správny súd považoval za irelevantné.

Predloženédôkazyvovyrubovacomkonaní-e-mailovákomunikácia,odberateľskéfaktúryakrycielistyk
faktúrampodľasprávnehosúdunepreukazujú,žekdodaniuslužiebdodávateľomFamewayInvestments
Ltd. uvedeným na faktúrach skutočne došlo. Správny súd poukázal na to, že žalobcom predložené
listinnédôkazyneobsahujúinformáciu,žefakturovanéporadenskéslužbyžalobcoviposkytlaspoločnosťFameway Investments Ltd., resp. že Q. X. ich poskytol/zabezpečil pre žalobcu v mene tejto spoločnosti
(ako jej zástupca).
14. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že svedok Q. X. v rámci MVI potvrdil, že spoločnosť Fameway

Investments Ltd. obchodovala so zbraňami, organizovala prepravu, logistické služby ako služby
súvisiace so získaním povolenia na prelet, poistenie dopravy, uzatváranie zmlúv k prepravným
destináciám, zazmluvnenie nakládky a vykládky tovaru, správny súd argumentoval tým, že potvrdenie
uzatvorenia zmluvy o poradenstve označeným svedkom samé o sebe nepostačuje, keďže sporné
bolo preukázanie poskytnutia poradenských služieb. Z obsahu svedeckých výpovedí svedkov B.

X. a Q. X. podľa správneho vyplynulo, že odpovede obidvoch svedkov na konkrétne otázky boli
všeobecné, svedkovia neuviedli žiadne podrobné a konkrétne informácie k realizácii fakturovaných
služieb, nekonkretizovali poskytnuté služby podľa jednotlivých faktúr, neuviedli z akých jednotkových
položiek, z akej ceny a na základe čoho bola stanovená konečná fakturovaná suma, neuviedli konkrétne
termíny kedy poradenstvo prebiehalo, ani jeho obsah z časového hľadiska.
15. Pokiaľ žalobca namietal nevykonanie výsluchu svedka Q. X. na území Slovenskej republiky,

žalobca neuviedol, na preukázanie akých okolností navrhol vykonanie výsluchu uvedeného svedka.
Správca dane podľa správneho súdu v prvostupňovom rozhodnutí uviedol dôvody, pre ktoré žalobcom
navrhovaný dôkaz nevykonal. Námietky žalobcu sú preto podľa správneho súdu len vyjadrením jeho
nesúhlasu. Svedok bol vypočutý v rámci MVI a síce potvrdil uzatvorenie zmluvy o poradenstve, avšak
na konkrétne položené otázky sa vyjadroval len všeobecne a neuviedol žiadne podrobné konkrétne

informácie k realizácii fakturovaných poradenských služieb.
16. Námietku žalobcu o neprimeranej dĺžke daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správny súd
vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola dane z
príjmov právnických osôb za rok 2014 u žalobcu bola začatá dňa 05.09.2017, správca dane daňovú
kontrolu prerušil v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu zaslania žiadostí o

MVI. Po doručení konečnej odpovede na žiadosti (dňa 28.05.2019) správca dane v prerušenej daňovej
kontrole pokračoval dňom 29.05.2019 (v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku). Skutočnosť, že
trojmesačná lehota na vybavenie žiadosti o MVI bola dožiadanou stranou (daňová správa Cyperskej
republiky)prekročená,nemávplyvnazákonnosťprerušeniadaňovejkontroly,správcadanezároveňdňa
26.10.2018 urgoval odpoveď na svoju žiadosť, pričom dňa 30.11.2018 mu bolo oznámené, že lehota na

odpoveď v zmysle Nariadenia nebude dodržaná. Predmetná daňová kontrola po prerušení pokračovala
dňom 29.05.2019 do 27.08.2019, kedy bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej kontroly zo dňa
12.08.2019 (v súlade s § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku). Daňová kontrola v preskúmavanom
prípade trvala 361 dní [od 05.09.2017 do 01.06.2018 (269 dní) a od 29.05.2019 do 27.08.2019 (92 dní)],
t. j. bola ukončená v lehote stanovenej podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Správny súd nezistil

prekročenie maximálnej jednoročnej lehoty na jej vykonanie.
17. Správny súd k dĺžke vyrubovacieho konania uviedol, že správca dane dňa 08.11.2019 vydal
Rozhodnutie č. 102540274/2019 o prerušení konania z dôvodu zaslania žiadostí o MVI Ministerstvu
financií Chorvátskej republiky (predmetom žiadostí bolo overenie platieb žalobcu a vypočutie Q. X. a
B. X.). Vyrubovacie konanie bolo prerušené od 09.11.2019 do dňa obdržania odpovede na žiadosť o

MVI, t. j. do 31.08.2021. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správcovi dane bola doručená
čiastočná odpoveď, následne správca dane dňa 02.12.2020 a dňa 09.06.2021 urgoval doručenie
konečnej odpovede. Konečná odpoveď na žiadosť o MVI bola správcovi dane doručená dňa 30.08.2021,
pričom správca dane oznámil žalobcovi Oznámením zo dňa 06.09.2021, že dňom 31.08.2021 pokračuje
v prerušenom vyrubovacom konaní. Správca dane následne dňa 07.09.2021 v súlade s § 68 ods. 3

Daňového poriadku požiadal Finančné riaditeľstvo SR o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo
vyrubovacom konaní. Finančné riaditeľstvo SR podaním zo dňa 13.09.2021 súhlasilo s predĺžením
lehoty na vydanie rozhodnutia o tri mesiace. Vzhľadom na prerušenie vyrubovacieho konania odo
dňa 09.11.2019 do 30.08.2021 a vzhľadom na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o tri mesiace
FinančnýmriaditeľstvomSR,lehotanavydanierozhodnutiaplynulado31.01.2022,pričomprvostupňové

rozhodnutie bolo vydané dňa 17.01.2022.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného k nej

18. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú

sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby ho kasačný súd zmenil tak, že, „žalobe
vyhovie“, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.19. Sťažovateľ uviedol, že sa so závermi správneho súdu nestotožňuje, že zotrváva na dôvodoch žaloby
a má za to, že sa správny súd nedostatočne vysporiadal s jeho žalobnou argumentáciou, preto ho
považuje za nepreskúmateľný.

20. Pokiaľ správny súd skonštatoval, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie poradenských služieb
fakturovaných žalobcovi, teda že sa nepreukázalo, že uvedené plnenie sa reálne uskutočnilo, citovaný
záver správneho súdu podľa sťažovateľa vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
Uviedol, že správcovi dane konkretizoval, že dodávateľom boli vykonávané logistické služby súvisiace
s realizáciou a zabezpečením nakládky, prepravy, vykládky, preberania a odovzdávania špeciálneho

tovaru a služby sprostredkovania obchodov pre odberateľov žalobcu, pričom tieto činnosti boli v súhrne
označené ako poradenstvo. Sťažovateľ tvrdil, že predložil v daňovom konaní dostatočný počet dôkazov
nespochybniteľne preukazujúcich reálnosť uskutočnenia týchto služieb. Ďalej argumentoval tým, že sám
nemal žiadne náklady súvisiace s realizáciou uvedeného kontraktu, nemal žiadne cestovné výdavky,
žiadne účty za hotely, za letenky, konateľ sťažovateľ ani žiaden jeho zamestnanec nebol osobne
prítomný pri odovzdávaní a preberaní tovaru, a preto je podľa neho nespochybniteľné, že uvedené

služby boli realizované dodávateľským spôsobom. Sťažovateľ považoval za absolútne nesprávny aj
právny záver správneho súdu, že nepreukázal, že by bez súčinnosti spoločnosti Fameway Investments
Ltd. neuzatvoril žiadne zmluvy na nákup a predaj špeciálnej techniky. Namietal, že v súdnom konaní
zdôrazňoval, že predmetom jeho podnikania je obchodovanie so špeciálnym tovarom, pri ktorom je
nevyhnutné špeciálne zaobchádzanie za využitia sprostredkovateľských služieb „agenta”. Sťažovateľ

mal za to, že dôkazy o realizácii obchodov s odberateľmi, ktoré predložil, sú súčasne dôkazom o
činnostiach, ktoré boli predmetom zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Fameway Investments Ltd. a
faktúr vystavených touto dodávateľskou spoločnosťou.
21. Sťažovateľ poukázal na e-mailovú komunikáciu, ktorá sa podľa neho týka dodávok a vyskladňovania
tovaru a vstupných povolení do skladov, kde je uvedené aj č. pasu pána Q. X.. Pokiaľ správca dane

a žalovaný uviedli, že z e-mailovej komunikácie nevyplýva, že Q. X. konal ako zástupca spoločnosti
Fameway Investments Ltd, keďže v správach sú podľa názoru žalovaného priložené „všeobecné
podpisy“, sťažovateľ namietal, že žalovaný nevyhodnotil predloženú e-mailovú komunikáciu v súvislosti
s ostatnými predloženými dôkazmi, najmä s odpoveďou z MVI, kde obidvaja svedkovia - Q. X. aj B. X. -
na otázku, aby uviedli konkrétne mená osôb, ktoré za spoločnosť Fameway Investments Ltd. vykonávali

fakturované služby, uviedli osobu Q. X.. Z vyhodnotenia týchto dôkazov v ich vzájomnej súvislosti podľa
sťažovateľa vyplýva, že fakturované služby vykonával Q. X. v mene spoločnosti Fameway Investments
Ltd.
22. Sťažovateľ namietal právne posúdenie žalobnej námietky o porušení ustanovenia § 46 ods. 5
Daňovéhoporiadku.Výzvunapredloženiedôkazovsprávcudaneč.101405574/2019zodňa10.06.2019

sťažovateľ považoval za výzvu podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, t. j. povinnosť predkladať
v priebehu daňovej kontroly dôkazy. V tejto písomnosti nie sú podľa sťažovateľa uvedené žiadne
pochybnosti správcu dane. Uviedol, že na túto výzvu odpovedal svojím vyjadrením zo dňa 28.06.2019,
čím považoval svoju povinnosť za splnenú. Ak obsah tohto vyjadrenia sťažovateľa nebol pre správcu
dane postačujúci, bolo jeho zákonnou povinnosťou výslovne oznámiť sťažovateľovi, že má pochybnosti

o službách poskytnutých sťažovateľovi spoločnosťou Fameway Investments Ltd., konkretizovať ich a
vyzvať sťažovateľa na odstránenie týchto pochybností.
23. Sťažovateľ ďalej uviedol, že v správnej žalobe namietal nevykonanie takmer 350 strán listinných
dôkazov predložených správcovi dane na ústnom pojednávaní vo vyrubovacom konaní dňa 13.01.2022
a že medzi predložením týchto listinných dôkazov (13.01.2022) a dátumom vyhotovenia prvostupňového

rozhodnutia (17.01.2022) uplynuli len 3 pracovné dni, a preto nebolo logicky ani prakticky možné, aby
sa správca dane vysporiadal s takýmto množstvom predložených dôkazov v tak krátkom čase. Pokiaľ
správny súd k uvedenej žalobnej námietke zaujal právny názor, že na to, „aby mohla byť táto námietku
považovaná za opodstatnenú, musel by správny súd konštatovať porušenie procesných ustanovení
takej intenzity, ktoré má potenciál vyústiť do nezákonného rozhodnutia”, sťažovateľ namietal, že sa

jedná o porušenie procesných ustanovení o dokazovaní v intenzite dostatočnej na prijatie nezákonného
rozhodnutia žalovaného.
24. Sťažovateľ považoval za nedostatočné vysporiadanie sa správneho súdu so žalobnou námietkou
týkajúcou sa výsledku procesu MVI. Podľa názoru sťažovateľa neobstojí záver žalovaného a
správneho súdu o všeobecnosti a nepreukaznosti výpovedí Q. X. a B. X.. Napriek ich stručnosti boli

výpovede svedkov vecné a vzhľadom na rovnako stručnú formuláciu položených otázok aj dostatočne
vyčerpávajúce a vzájomne zhodné. Otázky položené zahraničnou daňovou správou boli predložené v
písomnej forme a mali presnú formuláciu. Odpovede svedkov boli formulované presne na konkrétne
otázky. Nie je pravdou, že by výpovede svedkov nebolo možné ďalším spôsobom potvrdiť. Sťažovateľnamietal, že správca dane nevykonal daňovým subjektom navrhovaný dôkaz v podobe ústneho
pojednávania so svedkom Q. X. na území Slovenskej republiky, pred príslušným správcom dane a
za osobnej účasti zástupcov sťažovateľa ako daňového subjektu. Správny súd pritom v rozsudku

nekonštatuje nemožnosť alebo administratívnu náročnosť vykonania navrhovaného dôkazu, ale tento
návrh vyhodnocuje ako nepotrebný a irelevantný.
25. Sťažovateľ tiež namietal, že bolo povinnosťou správcu dane vykonať o informáciách získaných
z medzinárodnej výmeny daňových informácií dokazovanie. V súlade s rozhodnutím Ústavného
súdu Slovenskej republiky I. ÚS 30/2018 zo dňa 30.01.2019 došlo podľa sťažovateľa v tejto veci

k porušeniu zásady zákonnosti, zásady úzkej súčinnosti s daňovým subjektom aj zásady voľného
hodnotenia dôkazov. K porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov došlo izolovaným spôsobom
vyhodnocovania dôkazov zo strany správcu dane a žalovaného, ktorí hodnotili dôkazy samostatne,
avšak nie vo vzájomnej súvislosti.
26. Sťažovateľ namietal aj neprimeranú dĺžku vyrubovacieho konania, ktoré trvalo 2 roky a 5 mesiacov.
Poukázal na to, že správca dane aj napriek opakovane predlžovanej lehote na finalizáciu vyrubovacieho

konania nevykonával daňovým subjektom navrhované dôkazy.
27. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnym záverom vyjadreným v
napadnutom rozsudku.

IV. Konanie na kasačnom súde

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“
alebo „Najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej
sťažnosti (k tomu pozri aj § 441, § 445 ods. 2 SSP). Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a
rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých

zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.
29. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
30. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že

podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou
osobou a včas.
31. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybraná súvisiaca právna úprava, právne posúdenie veci kasačným súdom

32. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

33. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

34. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
35. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane pri uplatňovaní osobitných predpisov pri
správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre

zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.
36. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú

vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo
iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií
a záznamov, ktoré je povinný viesť.37.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči

daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
38. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektami a doklady k nim.
39. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,

aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
40. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, sa daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad) na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo

14, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
42. Podstatné námietky v kasačnej sťažnosti možno zhrnúť tak, že sťažovateľ namietal, že správca dane

a žalovaný nevyhodnotili všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, osobitne sa nevysporiadali 350 stranami
listinných dôkazov predložených správcovi dane na ústnom pojednávaní vo vyrubovacom konaní dňa
13.01.2022 a že nebol dodržaný postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
43. Ako nedôvodné vyhodnotil kasačný súd tie námietky sťažovateľa, podľa ktorých nebol informovaný
o pochybnostiach správcu dane v rámci tejto daňovej kontroly. S týmto záverom sťažovateľa kasačný

súd nesúhlasí. S tým potom súvisí aj nesprávny parciálny záver sťažovateľa, že ak mu neboli oznámené
pochybnosti správcu dane, dôkazné bremeno na neho prejsť nemohlo.
44. K namietanému porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku správny súd v bodoch 41. a 42.
napadnutého rozsudku poukázal na spochybnenie poradenských služieb od dodávateľa Fameway
Investments Ltd. v treťom a štvrtom odseku výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 10.06.2019. Kasačný

súd v administratívnom spise okrem výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 10.06.2019, obsahom ktorej
sa správny súd zaoberal v bodoch 41. a 42. napadnutého rozsudku, identifikoval výzvu správcu
dane č. 101646360/2019 zo dňa 04.07.2019, označenú ako „Oznámenie“, v úvode ktorého správca
dane, uvádza, že sťažovateľa „oboznamuje so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole“. I keď
táto písomnosť na str. 1 a 8 odkazuje na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku,

je z nej zrejmé, že správca dane žalobcu žiada o vyjadrenie k zisteniam do 8 dní od doručenia
tohto oznámenia. Táto písomnosť v bode 16. (str. 6 - 8) poukazuje na zistenia týkajúce sa subjektu
Fameway Investments Ltd. Pochybnosti správcu dane vyplývajú z kontextu celého bodu 16., správca
dane na str. 7 explicitne formuluje, že v procese MVI neboli predložené požadované preukazujúce
doklady o uskutočnení fakturovaných služieb a spoločnosť nemala vypracované finančné výkazy, čo

znemožnilo odkontrolovanie zaúčtovania faktúr, a že bolo znemožnené ďalšie preverenie dodávateľa,
ďalej formuloval závery, že „preverovaním neboli získané žiadne jednoznačné a hodnoverné dôkazy“,
resp. že žiadne dôkazy, „ktoré by preukazovali poskytnutie fakturovaných služieb, daňový subjekt
nepredložil. Jeho vyjadrenie zostalo v teoretickej rovine. Skutočnosť, že daňový subjekt disponuje
zmluvou a faktúrami... nie je zo strany správcu dane považované za vyčerpávajúce preukázanie

skutkového stavu predmetu fakturácie“.
45. Správca dane tak oznámením zo dňa 04.07.2019 v spojení s výzvou zo dňa 10.06.2019 vyjadril svoje
pochybnosti o pravdivosti predložených faktúr a zmluvy o poradenstve spočívajúce v tom, že, služby
neboli žalobcovi skutočne dodané, resp. nebol preukázaný ich obsah. Na obidva dokumenty poukázal aj
žalovaný v napadnutom rozhodnutí pri vysporiadaní sa s námietkou sťažovateľa o porušení ustanovenia

§ 46 ods. 5 Daňového poriadku.
46. „Je nesporné, že ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo
dve povinnosti, a to povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti,
pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňovýsubjekt, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje
opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Ako už bolo vyššie uvedené, to je možné realizovať
osobitným písomným oznámením zaslaným daňovému subjektu alebo i počas ústneho pojednávania s

následným spísaním zápisnice“ (k tomu pozri aj Zbierku stanovísk a rozhodnutí NSS SR - č. 2/2022,
judikát č. 18/2022 ZNSS). Z materiálneho hľadiska v predmetnej veci k takémuto procesnému postupu
správcu dane došlo, keď správca dane v priebehu daňovej kontroly (a) žalobcovi oznámil pochybnosti
o predložených dokladoch a (b) vyzval žalobcu na vyjadrenie, vysvetlenie nejasností a na preukázanie,
že mu deklarovaný dodávateľ dodal služby na spornej faktúre.

47. Pokiaľ žalobca poukazoval na znenie rozsudku kasačného súdu sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa
24.02.2022, tak v tam uvedenej veci správca dane okrem doručenia „Oznámenia sa s priebežnými
výsledkamidaňovejkontroly“,ktorévšakneobsahovaložiadnevýsledkydaňovejkontroly(vňomsprávca
dane žalobcovi oznámil, že sa daňový subjekt môže dostaviť na daňový úrad za účelom oboznámenia sa
s priebežnými výsledkami daňovej kontroly) nekonal s kontrolovaným daňovým subjektom a v podstate
vydal „len“ protokol z daňovej kontroly, teda sa jednalo o skutkovo odlišnú vec.

48. Správca dane oznámením zo dňa 04.07.2019 a následne - po vyjadrení sťažovateľa zo dňa
28.06.2019,žeonžiadnyrozporvpredmetefakturácienevidí-ajďalšouvýzvouzodňa10.06.2019,ktoré
obe písomnosti boli sťažovateľovi doručené pred vydaním protokolu z daňovej kontroly, komunikoval
svoje pochybnosti spočívajúce v tom, že sporné faktúry nemajú reálny základ, t. j. že nebolo preukázané
poskytnutie služby, na ktorú sa faktúry odvolávajú. Zároveň ho v týchto dokumentoch vyzval na

odstránenie vytýkaných pochybností a na preukázanie uskutočnenia poradenskej služby. Uvedené
úkony správcu dane tak v kontexte prejednanej veci kasačný súd vyhodnotil ako úkony oboznamujúce
sťažovateľa o pochybnostiach správcu dane a tak naplňujúce jeho povinnosť stanovenú v § 46 ods.
5 Daňového poriadku. V tejto súvislosti kasačný súd dopĺňa, že konkrétne pomenovanie a rozsah
pochybností správcu dane vždy závisí od okolností prípadu. Pokiaľ v tu posudzovanej veci správca

dane nemal k dispozícii od deklarovaného dodávateľa jeho daňové priznanie, poprípade jeho kontrolné
výkazy, ktorými by mohol overiť, či skutočne k deklarovanému plneniu došlo, správca dane skonštatoval,
že reálnosť poskytnutia poradenskej služby nebola dostatočným spôsobom preukázaná.
49. Vzhľadom na uvedené je potom podľa názoru kasačného súdu zrejmé, aké mal správca dane
pochybnosti a čo mal v rámci daňovej kontroly sťažovateľ preukazovať, resp. vyvracať, a preto

kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj tú námietku sťažovateľa, že mu nebolo oznámené, v čom
spočívajú pochybnosti správcu dane a že na neho z toho dôvodu nemohlo prejsť dôkazné bremeno.
Sťažovateľ vedel o týchto pochybnostiach správcu dane, a preto mal možnosť tieto pochybnosti rozptýliť
prostredníctvom ním predložených ďalších dôkazov.
50. Sťažovateľ následne v kasačnej sťažnosti podstatne a opakovane brojí proti tomu, že správca dane

spochybnil poradenské služby, ak samotné obchody sťažovateľa s Ministry of Defence of Kingdom of
Saudi Arabia nespochybnil. V súvislosti s týmto kasačný súd poukazuje na to, že samotný predaj tovaru
sťažovateľom jeho odberateľovi nie je dôkazom toho, že došlo k sprostredkovaniu týchto obchodov,
resp. k poradenským službám a iným službám spojeným s realizáciou týchto obchodov zo strany
sťažovateľovho dodávateľa. Ak teda sťažovateľ naznačuje, že existencia obchodných transakcií o

predaji tovaru Ministry of Defence of Kingdom of Saudi Arabia (ktorá nie je sporná) je dôkazom
poradenských služieb ako zdaniteľného plnenia zo strany spoločnosti Fameway Investments Ltd. v
prospech sťažovateľa v rozhodnom čase (2014), tak tento názor sťažovateľa kasačný súd nemohol
prijať.
51. Bolo totiž dôkazným bremenom sťažovateľa preukázať nie samotnú obchodnú spoluprácu s jeho

odberateľom, ale to, že mu v roku 2014 spoločnosť Fameway Investments Ltd. poskytla deklarované
poradenské služby spolu v súhrnnej vo výške 1 741 498,66 eura, čo však sťažovateľ neurobil. Bol
to sťažovateľ, kto mal pozitívne dôkazné bremeno a on mal primárne preukázať, že k takémuto
poradenstvu,resp.kinýmslužbámsnímspojenýmrozhodnomčasedošlo.Dôkazomporadenstva,resp.
sprostredkovaniaalogistiky,akofakturovanejslužbyadaňovéhovýdavkuvšakniejesamotnáobchodná

transakcia s určitým obchodným partnerom. Tá totiž napr. mohla vzniknúť nezávisle od poradenských
alebo tvrdených sprostredkovateľských, logistických služieb spoločnosti Fameway Investments Ltd., bez
jej pričinenia, príp. ak aj k poradenstvu, resp. k iným službám týkajúcim sa sprostredkovania a logistiky
došlo, zo strany sťažovateľa bolo potrebné preukázať, že sa tak stalo v rozhodnom čase (rok 2014) a v
deklarovanom rozsahu. Bolo tiež potrebné preukázať rozsah týchto služieb spolu vo výške 1 741 498,66

eura, keď z predložených dokladov ani svedeckých výpovedí nevyplynulo, z akých konkrétnych položiek
pozostávala fakturovaná činnosť a v akej jednotkovej cene bola stanovená konečná fakturovaná suma,
tiež neboli zrejmé termíny poradenstva. Z tohto dôvodu potom doklady predložené sťažovateľom (a ich
prílohy), ktoré preukazujú obchod s tovarom, avšak na predložených dokladoch nie je uvedené, že natomto obchode participovala spoločnosť Fameway Investments Ltd., nie sú dôkazom poradenských ani
iných služieb, ktoré mala sťažovateľovi poskytnúť spoločnosť Fameway Investments Ltd. Tieto listiny
preukazujú to, že k obchodu sťažovateľa s treťou osobou došlo/dochádzalo (pozn.: toto pritom nie je

predmetom tohto konania), avšak nie to, že sa tak stalo na základe poradenstva, prípadne logistických
a sprostredkovateľských služieb - súhrnne pomenovaných ako poradenstvo - zo strany spoločnosti
Fameway Investments Ltd. v roku 2014.
52. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval tým, že sám nemal žiadne náklady súvisiace s realizáciou kontraktu,
nemal žiadne cestovné výdavky, nebol pri odovzdávaní tovaru, tvrdenie o absencii týchto výdavkov v

súvislosti s obchodom sťažovateľa s Ministry of Defence of Kingdom of Saudi Arabia - nepreukazuje
vykonanie deklarovaných poradenských (resp. takto súhrnne označených) služieb spoločnosťou
spoločnosti Fameway Investments Ltd. v roku 2014. Sťažovateľ mal vykonanie týchto služieb osvedčiť
pozitívnymi dôkazmi (dokladmi) svedčiacich o rozsahu a obsahu poskytnutej služby a nie absenciou
iných dôkazov o cestovných a iných výdavkoch. Aj za predpokladu, že by kasačný súd prisvedčil
sťažovateľovmu záveru, že uvedené služby boli/museli byť realizované dodávateľským spôsobom,

toto ešte stále nepreukazuje vykonanie sporných poradenských služieb v rozsahu deklarovaných na
sporných faktúrach spoločnosťou Fameway Investments Ltd.
53. Sťažovateľ tvrdil, že predložil dostatok vyjadrení, že ako „poradenstvo“ boli v súhrne označené
rôzne činnosti dodávateľa. Kasačný súd však konštatuje, že nestačí vyjadrením tvrdiť, aké činnosti
tvorili základ fakturovanej činnosti, ak sťažovateľ - po spochybnení služby zo strany správcu dane -

nepredložil doklady osvedčujúce či už vykonanie poradenstva zo strany jeho dodávateľa, resp. to , že
jeho dodávateľom boli vykonávané logistické služby súvisiace s realizáciou a zabezpečením nakládky,
prepravy, vykládky, preberania a odovzdávania špeciálneho tovaru a služby sprostredkovania obchodov
pre odberateľov sťažovateľa.
54. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí jednak uviedol, že predložená e-mailová komunikácia

z adresy [email protected]. nepreukazuje, že komunikácia v nej obsiahnutá je komunikáciou s Q. X. ako
zástupcom dodávateľa. Q. X. bol totiž zamestnancom žalobcu v zmysle dohôd o vykonaní práce na
zastupovanie žalobcu pri obchodných rokovaniach v Chorvátskej republike, preto nebolo možné podľa
správcu dane možné jednoznačne určiť, či aktivity, ktoré sú predmetom e-mailových správ, nie sú jeho
činnosťou ako zamestnanca žalobcu. Potom je právne a logicky udržateľný záver správneho súdu,

že predložená e-mailová komunikácia nepreukazuje, že k dodaniu služieb dodávateľom Fameway
Investments Ltd. uvedeným na faktúrach skutočne došlo. Záver, že sa jednalo o komunikáciu v
mene subjektu Fameway Investments Ltd. nevplýva ani zo samotnej všeobecnej e-mailovej adresy,
ani z podpisov pri jednotlivých správach (kde sa podpisoval ako Q.), tiež ani z textu jednotlivých
správ, z ktorých nevyplýva, že by v rámci tento komunikácie p. Q. X. konal za spoločnosť Fameway

Investments Ltd. Sťažovateľ síce voči týmito záverom vyjadril nesúhlas, ale adresne nevysvetlil, z
ktorého konkrétneho obsahu ktorých z predložených správ či príloh by skutočnosť o poskytnutí sporných
služieb mala vyplývať.
55. Napriek tomu, že obidvaja svedkovia Q. X. aj B. X. (otec) na otázku, aby uviedli konkrétne mená
osôb, ktoré za spoločnosť Fameway Investments Ltd. vykonávali fakturované služby, uviedli osobu Q. X.,

kasačný súd prisvedčil záveru správneho súdu, že tieto výpovede boli všeobecné, keď nezodpovedali
- z hľadiska predmetu jednotlivých faktúr ani na také základné otázky, ktoré boli položené v rámci
MVI - ako napr. z akých konkrétnych položiek pozostávala fakturovaná činnosť a v akej jednotkovej
cene bola stanovená konečná fakturovaná suma, tiež termíny poradenstva. Svedkovia tiež nepredložili
žiadne doklady potvrdzujúce vykonanie činnosti, zároveň predložené tri prepravné listy obsahovali

výlučne meno manažéra predaja sťažovateľa a nie meno Q. X., resp. označenie spoločnosti Fameway
Investments Ltd. (str. 13 - 15 prvostupňového rozhodnutia). Z predložených dokladov teda súvisiaca
činnosť spoločnosti Fameway Investments Ltd. nevyplynula. Nie je preto správny záver sťažovateľa, že
z vyhodnotenia týchto dôkazov v ich vzájomnej súvislosti vyplýva, že fakturované služby vykonával Q.
X. v mene spoločnosti Fameway Investments Ltd.

56. Sťažovateľ svoje tvrdenie o nevykonaní takmer 350 strán listinných dôkazov predložených dňa
13.01.2022 odôvodňoval výlučne krátkym časom (3 pracovné dni) od predloženia týchto dokladov do
vydania prvostupňového rozhodnutia. Ako uviedol správny súd v bode 39. napadnutého rozsudku,
z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane sa aj napriek konštatovaniu, že uvedené
dôkazy nemajú charakter dôkazov podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, tieto dôkazy v súhrne

vyhodnotil, a to na str. 19 prvostupňového rozhodnutia. Sťažovateľ okrem svojho tvrdenia, že tieto
doklady preukazujú uskutočnenie deklarovaných služieb (lebo inak by neprebehol následný predaj
tovaru do Saudskej Arábie) adresne nespochybnil závery správcu dane a žalovaného, že z týchto
dokladov nevyplýva, že sa na dodaniach podieľala (poradensky, sprostredkovateľsky, logisticky či inýmspôsobom) spoločnosť Fameway Investments Ltd. Nestačí pritom poukázať na počet dokumentov
a krátkosť času, ak sťažovateľ svoj záver, že z uvedených dokladov predmetné služby vyplývajú,
neosvedčil ani parciálnymi argumentmi a poukazmi na konkrétne pasáže týchto dokumentov.

57. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje aj na podstatu kasačného konania, ktorého účelom nie
je reagovať na každé jednotlivé tvrdenie, resp. znovu vykonať činnosť spočívajúcu v opakovanom
hodnotení takmer 350 strán dôkazov v rámci administratívneho (vyrubovacieho) konania, a to najmä v
prípade, ak námietka, že z uvedených dokladov určité závery vyplývajú, nebola dostatočne konkrétne
odôvodnená. Nie je totiž úlohou Najvyššieho správneho súdu, aby tento v dokumentoch majúcich často

aj rozsah (menšej) knižnej publikácie, „dešifroval“, dohľadával alebo „prispôsoboval“ abstraktnú a nie
adresnú argumentáciu sťažovateľa okolnostiam súdenej veci. Takýto postup by bol nielen v rozpore s
tzv. koncentračnou zásadou aplikovanou v kasačnom konaní (pozn.: okrem zákonných výnimiek), ale
narúšal by aj rovnosť účastníkov konania pred súdom.
58.Kasačnýsúdďalejuvádza,ženákladynaporadenskéslužbybolivyhodnotenéakonepreukázanénie
ibanazákladezáverovzaloženýchnazisteniachzMVI,akotonamietasťažovateľ.Tietozisteniasprávca

dane následne sťažovateľovi komunikoval a riadne vyhodnotil aj ďalšie sťažovateľom predložené
dôkazy. Argumentácia sťažovateľa nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 30/2018
zo dňa 30.01.2019 je preto neopodstatnená. S touto námietkou sa správny súd dostatočne vysporiadal
v bode 45. napadnutého rozsudku, na ktoré východiská a závery kasačný súd odkazuje.
59. Z vyššie uvedených dôvodov má kasačný súd za to, že dôkazy obstarané vo veci nepreukázali,

že náklad, ktorý sťažovateľ uhradil spoločnosti Fameway Investments Ltd. za jej údajné poradenské
služby v roku 2014, boli reálne poskytnuté. Sťažovateľ toto poradenstvo ani iné služby, ktoré by podľa
sťažovateľa bolo možné súhrnne označiť ako poradenstvo (sprostredkovateľské a logistické služby)
nepreukázal, t. j. nepreukázal, že k poradenstvu v roku 2014 vôbec došlo. Dôkazy v tomto smere
neprodukoval ani údajný poradca Fameway Investments Ltd. Hoci sťažovateľ opakovane poukazoval

na výpovede Q. X. a B. X., tieto síce vo všeobecnej rovine potvrdili vykonanie služieb osobou Q. X.,
neobjasnili však rozsah týchto služieb a najmä nepreukázali konkrétne vykonanie služieb. Pre úplnosť
je v tomto kontexte potrebné dodať, že sám dodávateľ Fameway Investments Ltd. žiadne plnenie v roku
2014 nepriznal a že osoba Q. X. bol v rozhodnom období (2014) zároveň zamestnancom sťažovateľa.
60. Pokiaľ sťažovateľ opakovane navrhoval vypočuť ako svedka p. Q. X., kasačný súd sa stotožňuje so

závermi správneho súdu, že sťažovateľ neuviedol, k akej skutočnosti mal tento výsluch svedka, ktorý už
bol v rámci MVI vypočutý a vyjadril sa ku skutočnostiam relevantným pre ustálenie podstatných okolností
pre vec, smerovať (k tomu pozri aj toto odôvodnenie vyššie).

61. Kasačný súd napokon dopĺňa, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle zákona o dani

z príjmu sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to: - podmienka vecnosti (výdavky musia
byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, to znamená, že musí byť súvislosť
medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), - podmienka preukázateľnosti (daňovník musí
vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a - podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok
musí byť zaúčtovaný). Uvedené kritériá musia daňovníci vždy brať do úvahy, a to pri každom konkrétnom

výdavku, pretože len v prípade, ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu
a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za
daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 zákona o
dani z príjmov. Podmienka vecnosti daňového výdavku je splnená vtedy, ak je výdavok vynaložený na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť reálny súvis medzi zdaniteľným

príjmom a konkrétnym výdavkom. Podľa názoru kasačného súdu - zhodne s názorom krajského súdu -
z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní vyplýva, že sťažovateľ spôsobom vylučujúcim
akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že výdavky za poradenské služby, ktoré deklaroval na základe
faktúr predložených k daňovej kontrole, možno považovať za výdavky podľa § 2 písm. i/ zákona o dani
z príjmov, pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom žalobcu v zmysle §

24 ods. 1 Daňového poriadku. Sťažovateľ ako daňový subjekt v danej veci neuniesol dôkazné bremeno,
keď nepreukázal oprávnenosť zaradenia všetkých uplatnených nákladov do daňových výdavkov.
62. Správca dane spochybnil reálnosť dodania poradenských služieb - nákladov. Dôkazné bremeno ich
preukázania bolo následne na sťažovateľovi. V súdenom prípade bolo sporné, že predmetné služby boli
sťažovateľovi fakticky dodané, t. j. že boli preukázané. Z materiálneho hľadiska je pre právne posúdenie

predmetnej veci podstatné to, že sporné okolnosti sa týkali len vzťahov medzi sťažovateľom a ním
deklarovaným dodávateľom a tiež ním vystavených faktúr. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo
v dispozičnej sfére sťažovateľa. Od sťažovateľa možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť apreukázať, že v roku 2014 mu spoločnosť Fameway Investments Ltd. naozaj poskytla poradenské
služby.
63. Pokiaľ sťažovateľ namietal aj neprimeranú dĺžku vyrubovacieho konania, správny súd v bode 47.

napadnutého rozsudku vyčerpávajúco ozrejmil, že nezistil porušenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku,
pričom poukázal na prerušenie vyrubovacieho konania odo dňa 09.11.2019 do 30.08.2021 a na
predĺženielehotynavydanierozhodnutiaotrimesiacežalovaným,lehotanavydanierozhodnutiaplynula
do 31.01.2022, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 17.01.2022. Sťažovateľ proti týmto
právnym záverom adresne nič nenamietal, len opakovane tvrdil, že vyrubovacie konanie trvalo 2 roky

a 5 mesiacov a že správca dane nevykonal ním navrhované dôkazy. Nie je pritom úlohou kasačného
súdu, aby argumentáciu za sťažovateľa dohľadával alebo dotváral, keď tu zároveň Najvyšší správny
súd poukazuje na § 440 ods. 2 SSP („2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i)
sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (...)“. Pokiaľ sa jedná o opakovaný výsluch Q. X.,
správca dane odôvodnil, prečo tento nevykonal, predložené listiny správca dane aj riadne vyhodnotil

(k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie) a sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol, ktorý iný dôkaz
správca dane nevykonal.
64. V súhrne je preto potrebné uviesť, že rozsudok správneho súdu je dostatočne odôvodnený. Právne
úvahykrajskéhosúdusúvpodstatnýchveciachvyjadrenéjasneajednoznačne,majúlogickúpostupnosť
a nevykazujú vnútorný rozpor, ktorý by napadnutý rozsudok robil nezrozumiteľným. Rozsudok je

dostatočne presvedčivý a primerane podrobný na to, aby bolo možné verifikovať uvažovanie správneho
súdu tak v rovine skutkovej, ako aj právnej. Zistenia daňových orgánov poskytujú dostatočnú oporu pre
záver, ku ktorému daňové orgány dospeli, a ktorý bol potvrdený napadnutým rozsudkom.
65. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť
žalobcu/sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol (§ 461 SSP).

66. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP, keď žalobca (ako
kasačný sťažovateľ) v kasačnom konaní úspešný nebol a - žalovaný - hoci úspešný bol, kasačný súd
na jeho strane neidentifikoval okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 168 SSP („Žalovanému
prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne
vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu

trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne“). Z uvedených dôvodov potom náhrada
trov kasačného konania nebola priznaná ani jednému účastníkovi konania (voči druhému účastníkovi
konania).
67. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.