Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214200497
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2214200497.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek

senátu JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobcu: A. B. C., D. X, XXX
XX E., číslo správcu S1413, IČO: 34319115, správca úpadcu: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXX, XXX XX G., zastúpeného advokátom: JUDr. Claude Trelaj, M. R. Štefánika 30, 940 01 Nové
Zámky, IČO: 37309692, proti žalovanej: B. D. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom E., časť
obce B., C. XXX/XX, zastúpenej splnomocnenkyňou: CERHA HEMPEL Šiška & Bannert s. r. o.,
Zochova 6-8, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861 961, o zaplatenie sumy
7.613,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.

10C/600/2015–350 zo dňa 14. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal žalovanej
náhradu trov konania v celom rozsahu, III. výrokom rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 3, § 101, § 524 ods. 1 a 2, §

526 ods. 2, § 582 ods. 1 a 2, § 631 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O.z.“). Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou zo dňa 21.1.2014 domáhal zaplatenia
7.613,55 eur s príslušenstvom. Súd dňa 27.8.2014 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým zaviazal
žalovanú na zaplatenie spornej istiny s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu žalovaná podala
odpor, čím bol platobný rozkaz zrušený. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 10.12.2018 zamietol
návrh žalobcu a priznal žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu. Proti tomuto rozsudku žalobca
podal odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23Co/113/2019-215 zo dňa 26.2.2020 zrušil

rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie
bude opätovne vyhodnotiť a riadne zdôvodniť úvahy súdu o aktívnej legitimácii žalobcu, prihliadnuť
na § 2 ods. 3 O .z., vyhodnotiť možnosť žalobcu vypovedať zmluvu o postúpení pohľadávky a až
v prípade, ak príde k záveru o neplatnosti výpovede, je možné tvrdiť nedostatok aktívnej legitimácie
žalobcu. Pokiaľ príde k záveru, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný, je potrebné sa vysporiadať
so všetkými argumentmi strán predostretými v konaní. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej lehoty,
bude potrebné vyhodnotiť, kedy sa faktúra stala splatnou a či žalobný nárok bol podaný včas. Pokiaľ

súd zistí, že nárok premlčaný nie je, bude potrebné sa zaoberať samotnou zmluvou o dielo, t. j. zistiť,
čo bolo jej predmetom (rozsah diela), akým spôsobom mali dohodnutú cenu diela a ďalšie podmienky,
prípadne zistiť skutočnosti ohľadom vád diela, či tieto boli reklamované riadne a včas a v prípade potreby
a návrhu strán vykonať potrebné dokazovanie.Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, svedkov, oboznámením sa s
pripojenými listinnými dôkazmi a to živnostenským listom žalobcu č.l. 3, faktúrou č. 1/2011, príjmovým
pokladničným dokladom č. PP/11 č.l. 8, výzvou č.l. 9,10, platobným rozkazom 14Ro17/2014 č.l. 15,

lustráciou SP č.l. 17, lustráciou RO č.l. 19, správou MÚ Dunajská Streda č.l 23, podaným odporom č.l.
28, vyjadrením č.l. 42, písomným podaním PZ žalovanej č.l. 67, 104, 169, 242, 282, 345, oznámením
o postúpení pohľadávky č.l. 87,94, všeobecnými podmienkami dražobnej a vymáhacej kancelárie s.r.o.
č.l. 88, písomným vyjadrením žalobcu č.l. 91, 167, 311, 316, 331, zmluvou o postúpení pohľadávky č.l.
93, 344 záverečným návrhom žalobcu č.l. 167, záverečným návrhom žalovanej č.l. 169, uznesením KS

Trnava č. 23Co/113/2019 čl. 215 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca v žalobe a aj na pojednávaniach uviedol, že sa domáha zaplatenia sumy 7.613,55 eur
z titulu neuhradenej faktúry č. 1/2011 zo dňa 25.1.2011. Žalovaná na základe ústnej objednávky
objednala a on ako žalobca vykonal na základe tejto objednávky kompletnú rekonštrukciu rekreačnej
chaty nachádzajúcej sa v H. I. XXX v celkovej hodnote 13.113,55 eur vrátane DPH. Žalovaná dňa
7.2.20111 čiastočne uhradila faktúru č. 1/11 vo výške 5.500 eur. Žalovaná bola písomne vyzvaná na

úhradu nedoplatku avšak bezvýsledne. Podaním zo dňa 16.11.2015 oznámil súdu, že pohľadávku na
zaplatenie sumy 7.613,55 eur s prísl. odstúpil na jej vymáhanie dňa 4.7.2012 a nakoľko táto spoločnosť
nekonala, dňa 12.8.2013 došlo k vypovedaniu predmetnej zmluvy s postupníkom. Všetky vyúčtované
práce a materiál boli žalovanej v skutočnosti vykonané a dodané, nejednalo sa o navýšenie ceny,
ale o navýšenie rozsahu vykonaných prác, ktoré si žalovaná vyžiadala nad rámec pôvodnej dohody.

Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2012 bolo v zmysle § 526 O.z. oznámené žalovanej
doporučenouzásielkou.Nakoľkokžiadnemuplneniuzostranyžalovanejnedošloažalovanádobrovoľne
nič neplnila a vymáhacia kancelária od nej nič nevymohla, zmluvu o postúpení pohľadávky zo 4.7.2012
podľa všeobecných podmienok k zmluve o postúpení pohľadávky vypovedal. Stal sa opäť veriteľom
pohľadávky pričom Dražobná a vymáhacia spoločnosť si v zmysle všeobecných podmienok k zmluve o

postúpení pohľadávky vyúčtovala iba administratívny poplatok vo výške 35 eur plus DPH. Vypovedaním
pôvodnej zmluvy o postúpení pohľadávky k žiadnej novej, resp. inej zmluve o postúpení pohľadávky
nedošlo t. j. nemal povinnosť v zmysle ustanovenia § 526 O.z. oznámiť túto skutočnosť žalovanej. V
čase podania žaloby dňa 20.1.2014 bol jediným a legitímnym majiteľom predmetnej pohľadávky. Na
pojednávaní dňa 2.10.2023 uviedol, že môže súdu predložiť zmluvu o postúpení pohľadávky medzi

Dražobnou a vymáhacou kanceláriou, s.r.o. ako postupcom a F. C. ako postupníkom, ktorú dostal priamo
od syna jeho bývalého zástupcu neb. H. J., syn neb. zástupcu mu poslal viaceré spisy, medzi ktorými
spismi našiel predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky. Čo sa týka predmetnej zmluvy túto dostal
tak, že zo strany postupcu už to bolo podpísané, aj tam bola pečiatka, on to potom podpísal, dal tam
pečiatku a dal to do ruky pánovi F.. Na pojednávaní dňa 20.11.2023 uviedol, že považuje za jednoznačne

preukázané, že k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej na žalobcu jednoznačne došlo a teda je aktívne
legitimovaný a žalovaná nepreukázala, že by jej záväzok podliehal ust. § 525 O.z. a teda jednoznačne
platia ustanovenia zakotvené v § 526 O.z. Žalovaná nepreukázala, že by svoj záväzok splnila Dražobnej
a vymáhacej spoločnosti, práve naopak, priznala, že postupcovi svoj záväzok neuhradila. Je pravdou,
že sa mu podarilo preukázať postúpenie pohľadávky len počas súdneho konania, ale vzhľadom na

to, že žalovaná neuhradila svoj dlh ani z časti, má nárok na priznanie pohľadávky v plnej výške.
Neoznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi postupcom nemá vplyv ani na hmotnoprávne účinky
samotnej zmluvy o postúpení a je bez právneho významu. Obsahom nového záväzku je prechod
pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením
nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie

sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa však nič na jeho
povinnosť dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa po tom, ako mu niektorí z účastníkov zmluvy o postúpení
postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 O.z., mení len v tom, že miesto pôvodného
veriteľa musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi
a takýmto plnením sa zbaví záväzku a je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec

dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu. To platí aj voči tretím osobám. Dokonca nemožno vylúčiť ani
dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas
dlžníka. Je preto irelevantné, či dlžníčke bolo postúpenie pohľadávky oznámené alebo nie, plniť svoj
záväzok aj tak má. Žalovaná reklamáciu počas trvania reklamačnej doby voči vyfakturovaným prácam
a materiálu nepodala a je na mieste predpoklad, že výšku záväzku nerozporuje. Žalobca žiadal, aby

súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že pohľadávku žalobcu neuznáva a
popiera ju v celom rozsahu. Položky tak, ako sú tvrdené zo strany žalobcu, nie sú preukázané a
podložené príslušnou dokumentáciou, nemala hradiť náklady súvisiace s dopravou, žalobca ju písomneneupozornil na potrebu navýšenia ceny. Niektoré položky hradila ona sama a preto nie je jasné, z akého
dôvodu ich účtuje žalobca. Žalobca nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že nie je veriteľom pohľadávky,
pohľadávka bola postúpená a aktívne legitimovaným sa stáva postupník, a to spoločnosť Dražobná

a vymáhacia kancelária s.r.o., pričom táto skutočnosť jej bola oznámená listom zo dňa 4.7.2012
oznámením o postúpení pohľadávky, kde sa nachádza vlastnoručný podpis žalobcu. Od daného času
je nový veriteľ ako oprávnená osoba vo vzťahu k pohľadávke a poukázala na § 524 a 526 O.z. Uhradila
žalobcovi sumu 5.500 eur a zvyšok nad rámec tejto sumy považuje za neoprávnene uplatnené nároky,
nakoľko spornú istinu žalobca uplatňuje bez existencie akejkoľvek vzájomnej dohody. Pôvodná výška

ceny diela bola dohodnutá maximálne 7.000-8.000 eur, pričom mala zahŕňať nákup všetkých súčastí/
tovarov potrebných na realizáciu rekonštrukcie, náklady na prácu a súčasne aj cestovné a akékoľvek
iné náklady, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s rekonštrukciou chaty. Napriek tejto dohode žalobca žiada
uhradiť sumu až vo výške 13.113,55 eur vrátane DPH, teda takmer dvojnásobok dohodnutej ceny.
Takáto suma jej nikdy nebola prezentovaná a poukazujúc na § 636 O.z. už vôbec nebola vzájomne
odsúhlasená. Zostávajúcu časť neuznáva aj z dôvodu, že ich započítala oproti svojim nárokom z titulu

vád diela nevykonaného žalobcom riadne a včas. Rekonštruované časti chaty bolo potrebné opätovne
stavebne upraviť, resp. začali sa kaziť hneď po vykonaní zo strany žalobcu a musela teda vynaložiť ešte
ďalšie náklady na opravu chaty. Žalobca nepreukázal, že by žalovanej doručoval oznámenie o postúpení
pohľadávky v zmysle § 526 O.z., ale ani túto skutočnosť netvrdil. Vychádza z mylného právneho záveru,
že oznámenie o postúpení pohľadávky nebolo potrebné, s čím ona nesúhlasí. Výpoveď ako právny

úkon nie je postačujúcim pre zmenu veriteľa voči dlžníkovi. Poukázala na § 582 O.z. a uviedla, že
z predmetného ustanovenia by bolo možné negatívnou aplikáciou vyvodiť záver, že nie je možné
vypovedať zmluvy, ktorých predmetom nie je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo
záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Vo všeobecnosti výpoveď ako taká prináša
účinky ex nunc a teda netýka sa vzájomných práv a povinností účastníkov v čase pred vypovedaním

zmluvy. Poukázala na článok IX ods. 5 všeobecných podmienok a uviedla, že nemala vedomosť o
tom, že zmluva bola vypovedaná, nieto ešte, že žalobca je opätovne jej veriteľom. Túto skutočnosť sa
dozvedela až z podania žalobcu zo dňa 16.11.2015, t.j. skoro dva roky po podaní žaloby. Zdôraznila, že
na to, aby nárok nebol premlčaný, musela by byť najneskôr do 25.1.2014 informovaná o tom, že žalobca
je veriteľom pohľadávky, ktorú v tomto konaní uplatňuje. Sám žalobca potvrdil, že túto skutočnosť jej

neoznamoval. Žalovaná trvá na tom, že žalobca nepreukázal svoje postavenie veriteľa pohľadávky do
uplynutia premlčacej doby do 25.1.2014, keďže sám potvrdil, že oznámenie o postúpení pohľadávky
späť nezasielal, preto uplatnila námietku premlčania v zmysle § 100 O.z. Čo sa týka aktívnej legitimácie
žalobcu poukázala na rozhodovaciu prax súdov a to rozsudok R 119/2003 a 4Obo77/2008. Uviedla,
že faktúra č. 1/2011 bola vystavená dňa 25.1.2011 a splatná 25.1.2011. Dohoda vo veci rekonštrukcie

rekreačnej chaty bola uzatvorená ústne a medzi stranami sporu neexistuje písomná dohoda, poukazujúc
na tú skutočnosť, že žalobca žiada priznať úroky z omeškania podľa ObZ. K premlčaniu poukázala na
tú skutočnosť, že splatnosť faktúry bola stanovená na 25.1.2011, nárok bolo možné uplatniť najneskôr
do 25.1.2014, žalobca podal žalobu dňa 25.1.2014, ale v danom čase žalovanej nepreukázal, že je
veriteľom pohľadávky. Toto preukázanie nemožno dovodiť ani zo znenia samotnej žaloby. Aj keby

žalobca tvrdil, že žalobou preukázal spätné postúpenie pohľadávky, žaloba jej bola doručená až po
uplynutí premlčacej doby, t. j. po 25.1.2014, to znamená, že postúpenie by sa stalo voči nej účinné až
v čase, keď už bol nárok premlčaný. Keďže v čase do uplynutia premlčacej doby nedošlo k riadnemu
naplneniu podmienok pre postúpenie pohľadávky, žalobca sa do uplynutia premlčacej doby nestal
aktívne legitimovaný voči nej ako veriteľ pohľadávky a žalobu nebol oprávnený podať. Čo do spornej

istiny uviedla, že kalkulácia ktorá je prílohou faktúry neobsahuje náležitý výpočet jednotlivých položiek
a sumy uvedené pri jednotlivých položkách sú nereálne a pri porovnaní s bežnými trhovými cenami iba
iluzórne navrhnuté, nakoľko nikdy neodsúhlasila nákup materiálu za vyššiu cenu. Žalobca nepreukázal,
že tovar nakúpil za ceny, ktoré si voči nej uplatnil. Kalkulácia vôbec nezohľadňuje tovary a služby, na
ktoré sa žalobca zaviazal a ich nedodal, resp. nezohľadňuje fakt, že niektoré zabezpečila sama na

vlastné náklady, ako napr. kúpa krbovej vložky a dlaždíc, ktoré boli nakoniec zabezpečené zo strany
jej syna v hodnote cca 2.000 eur. Rovnako nebola zo strany žalobcu zabezpečená kúpa a montáž
bezpečnostných dverí tak, ako bolo pôvodne dohodnuté a ktorých cena bola dohodnutá ako súčasť
ceny. Vyúčtovanie cestovných nákladov nad rámec ceny taktiež nemôže akceptovať, keďže preplatenie
cestovných nákladov nikdy nemalo byť predmetom samostatného vyúčtovania, ale tieto náklady boli

zahrnuté do ceny. Samotnú rekonštrukciu sa žalobca zaviazal vykonať najneskôr do konca júna 2010,
ale bol v omeškaní a rekonštrukciu ukončil až v januári 2011, t.j. bol v omeškaní v rozsahu 7 mesiacov.
Poukázala na § 636 O.z. pričom uviedla, že v danom prípade cena bola určená v maximálnej výške
7.000/8.000 eur. V prípade, ak zhotoviteľ v danom prípade žalobca zistil, že bude treba cenu podstatneprekročiť, bol by povinný na to ju bezodkladne písomne upozorniť a oznámiť jej novourčenú cenu,
inak nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene. Žalobca nikdy neoznámil potrebu zvýšenia dohodnutej
ceny a tým pádom nie je možné uznať jeho nárok na jej zaplatenie. O týchto námietkach informovala

žalobcu už v minulosti, ale ten ich odmietol zohľadniť a pohľadávku postúpil na nový tretí subjekt
na vymáhanie. S týmto subjektom rovnako komunikovala, ale praktiky nového veriteľa sa vymykali
hraniciam slušného správania, nakoľko nový veriteľ sa jej vyhrážal trestným stíhaním a snažil sa
nátlakom vymôcť finančné prostriedky, na ktoré neexistuje právny nárok. Žalobca teraz tvrdí, že svojim
úkonom zabezpečil spätné postúpenie pohľadávky na seba a pohľadávku si uplatňuje sám v tomto

konaní. O tejto skutočnosti však ju neinformoval, dozvedela sa o nej až v roku 2015. Uhradila časť ceny
žalobcovi, avšak nebolo by spravodlivé požadovať od nej úhradu skoro dvojnásobku dohodnutej ceny
a to bez dohody, resp. minimálne riadneho preukázania vzniknutých nákladov. K zmluve o postúpení
pohľadávky, ktorú predložil žalobca na pojednávaní dňa 2.10.2023, uviedla, že nevie si vysvetliť, akým
spôsobom sa mohol pán C. J. dostať k dokladom zástupcu žalobcu, tento doklad bol získaný nezákonne
a došlo k porušeniu zákona. Poukázala na nezrovnalosti pri výpovedi žalobcu, kedy uviedol, že zmluvu,

ktorú predložil na pojednávaní, dostal už podpísanú a až následne pripojil svoj podpis a posielal ju
Dražobnej spoločnosti a následne tvrdil, že ju odovzdal osobne pánovi K., z dátumu na zmluve však
vyplýva, že zmluvu najskôr podpísal pán C. a až následne pripojil svoj podpis zástupca Dražobnej
a vymáhacej spoločnosti. Žalovaná má pochybnosti o pravosti a platnosti tejto listiny aj z dôvodu
opakovaných nezrovnalostí vo výpovedi žalobcu, kedy tvrdil, že spätné postúpenie pohľadávky oznámil

žalovanej spoločne so svojou manželkou pani C., kde ona uviedla, že spätné postúpenie žalovanej nijak
neoznamovali ani písomne ani ústne. Vzhľadom na čas, kedy sa táto listina zázračne objavila a na
okolnosti súvisiace s ich získaním a na nezrovnalosti medzi výpoveďou žalobcu a obsahom listiny, má
žalovaná za to, že existujú dôvodné pochybnosti o platnosti a pravosti tejto listiny. Je však nepochybné,
že táto listina bola získaná nezákonne. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať svoju aktívnu legitimáciu

v čase podania žaloby, v konaní existujú dôvodné pochybnosti o tom, či vôbec a kedy bola uzavretá
zmluva o spätnom postúpení pohľadávky a poukázala na nezákonný spôsob získania predloženého
dôkazu žalobcom na pojednávaní. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať oznámenie o spätnom postúpení
pohľadávky žalovanej. Práve naopak, zo svedeckej výpovede svedkyne na strane žalobcu jednoznačne
vyplynulo, že spätné postúpenie žalovanej neoznamovali. Táto výpoveď je v rozpore s tvrdením žalobcu,

ktorý tvrdil, že spätné postúpenie bolo žalovanej oznámené na predmetnom osobnom stretnutí o
ktorom vypovedala svedkyňa. Rovnako sa žalobca pokúša tvrdiť, že písomnosť, ktorá bola doručovaná
žalovanej zo strany Dražobnej a vymáhacej spoločnosti bola oznámením o spätnom postúpení. Z
obsahu listín však vyplýva, že sa jednalo o ospravedlnenie predmetnej spoločnosti za agresívny a
nemorálny postup pri vymáhaní postúpenej pohľadávky. V konaní nebolo preukázané, že k uzavretiu

zmluvy o spätnom postúpení vôbec došlo a ak áno, kedy, kde a opätovne zdôraznila nezrovnalosti v
dátumoch uvedených na predloženej listine a už vôbec sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že žalovanej
doručil oznámenie o spätnom postúpení on alebo ktokoľvek iný, preto žiadala žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.
Svedkyňa A. B. D. C., manželka žalobcu, uviedla, že žalovaná si objednala prácu u žalobcu v čase, keď

ešte bývali v G.. Žalovaná bola niekoľkokrát u nich s pánom F. L., ktorého poznala už dávnejšie. Prítomný
bol aj syn žalovanej. Má vedomosti o tom, že boli vykonané práce pre žalovanú a časť týchto prác
bola uhradená. Čo sa týka neuhradenej časti žalobca to posunul na dražobnú spoločnosť. Zmluva však
bola vypovedaná s dražobnou spoločnosťou po uplynutí jedného roka. O tejto skutočnosti telefonicky
upovedomila žalovanú s tým, že chce to vyriešiť. Mohlo to byť v septembri 2013, nikto okrem žalobcu a

jej prítomný nebol. Žalovaná vtedy uviedla, aby ju nekontaktovali v tejto veci. Uviedla ďalej, že osobné
stretnutie so žalovanou po odstúpení od zmluvy nebolo.
Svedok A. M. F., syn žalovanej, uviedol, že má vedomosti o tom, že žalobca mal vykonať prácu pre
žalovanú a táto práca bola uhradená. V celosti bola uhradená suma 5.500-6.000 eur, avšak na presnú
sumu sa už nepamätá. Na začiatku žalobca dostal zálohu vo výške 1.500 eur a ostatné osobne nosil

pre žalobcu do Komárna. Po ukončení prác žalobca poslal faktúru na sumu 12.000-13.000 eur. Táto
suma však uhradená nebola. Má vedomosti o tom, že táto suma bola postúpená na inú spoločnosť.
Túto informáciu má od svojej matky. V domácnosti žalobcu bol raz v prítomnosti žalovanej a pána
L.. Predmetom návštevy bol výber sanity, pričom žalobca to mal v garáži. Nemá vedomosť o tom,
že dražobná spoločnosť pohľadávku vrátila žalobcovi. Svedok pozná F. C., dohodli sa s matkou na

rekonštrukciu chatky, kde bol prítomný aj on. S pánom C. navštívili chatu, aby mohol robiť cenovú
ponuku. Dohodli sa na cene pre kompletnú rekonštrukciu a na základe toho sa vyplácala záloha. Platilo
sa to v častiach, nie naraz, spolu to bolo 5.500 eur v hotovosti na príjmový doklad. V tom čase žiadna
faktúra nebola vystavená. Uviedol, že za žalovanou prišla vymáhacia spoločnosť, búchali na jej dverea o tejto skutočnosti sa dozvedel od žalovanej. Chceli od nej 12.000 alebo 13.000 eur za rekonštrukciu
chatky. Zavolal otcovi, povedal mu, čo sa stalo matke, pričom mu povedal, že postup nie je v poriadku
a on potom zavolal do tejto spoločnosti. Pani povedala, že toto nie je bežný postup a potom sa k tomu

vyjadrí. Potom vlastne došiel list s ospravedlnením od tejto spoločnosti. Predtým žalovaná dostlala list,
že začnú s vymáhaním vo výške, čo už spomenul, avšak na obsah sa už nepamätá.
Svedok N. F. uviedol, že Dražobná a vymáhacia kancelária používala štandardizované zmluvy, ktoré
boli vopred pripravené, dopisovali len údaje a veriteľovi a dlžníkovi a percentuálnej odplate, nakoľko táto
bola vždy iná. Zmluvy mali niekoľko strán, preto ju nemohli vystavovať pre každý prípad. Pokiaľ došlo

zo strany pôvodného postupcu k odstúpeniu od zmluvy, či práva k pohľadávky prešli na pôvodného
postupcu, uviedol, že keď postupca zaslal výpoveď, týmto pre nich končilo. Vybavoval to právnik
pán F. a ešte jeden právnik, myslí si, že je to rovnaký postup ako u exekútora. Na otázku, kedy sa
fakturoval administratívny poplatok na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že nevie ako
sa to fakturovalo, nakoľko to robili pracovníčky v kancelárii a on bol inkasný pracovník - vymáhač. Ak
dlžník poslal peniaza na ich účet, províziu si nechali a zvyšok išiel veriteľovi, čiže nevie o aký poplatok

má ísť. V spoločnosti skončil cca 2015/2016 a nemá k dispozícií článok IX ods. 2 VOP, tieto nemá ani
doma a nevie, že o aký článok ide.
Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy
uzatvorenej medzi doterajším veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti
dlžníkovinovémuveriteľovi,atobuďzaodplatualebobezodplatne.Postupníksastanenovýmveriteľom.

Výslovne sa vyžaduje písomná forma zmluvy o postúpení (§ 40 ods. 1). Postúpená pohľadávka musí
byť v zmluve individualizovaná. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas
dlžníka. Zmluva môže byť uzavretá aj bez jeho vedomia, resp. aj proti jeho vôli (s výnimkou § 525
ods. 2 so zreteľom na § 526). Zmena v osobe veriteľa sa totiž nedotýka jeho práv a povinnosti.
Následkypostúpeniapohľadávkysaprejaviavprávnompostavenívšetkýchúčastníkov.Postupcastráca

postúpenú pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Postupník sa stane veriteľom, nadobúda
pohľadávku, aj so všetkými námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. K týmto námietkam môžu
pribudnúť aj iné námietky vzniknuté z nového pomeru medzi dlžníkom a novým veriteľom. Postúpená
môže byť iba existujúca pohľadávka. Zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (§
111). Na platnosť postúpenia pohľadávky síce nie je potrebný súhlas dlžníka, musí však byť o postúpení

vyrozumený. Inak môže plniť pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaviť záväzku. Oznámenie dlžníkovi o
postúpení pohľadávky je ustanovené najmä v záujme dlžníka. Oznámenie dlžníkovi je jednostranný
právny úkon adresovaný dlžníkovi. Zákon výslovne vyžaduje oznámenie, nestačí, ak sa dlžník po
postúpení dozvedel inak. Povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky sa ukladá pôvodnému
veriteľovi a to bez zbytočného odkladu. Ak pôvodný veriteľ opomenie splnenie oznamovacej povinnosti,

môže nový veriteľ privodiť účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že preukáže k postúpeniu
pohľadávky. V takomto prípade nestačí iba oznámenie o tom, že došlo k postúpeniu. Nový veriteľ tak
môže urobiť najmä preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá musí mať písomnú formu (§
524). Oznámením alebo preukázaním postúpenia vzniknú právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi a
jeho povinnosť plniť novému veriteľovi. Do tejto doby dlžník s účinkami zbavenia sa záväzku môže plniť

pôvodnému veriteľovi a tento nemôže plnenie odmietnuť. Ak pôvodný veriteľ postúpenie pohľadávky
dlžníkovi už oznámil, ten už nemôže požadovať od nového veriteľa, aby preukázal zmluvu o postúpení
a je povinný mu plniť. Prípadná neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemá vplyv na právne
postavenie dlžníka.
Súdprvejinštanciepoukázalnatúskutočnosť,žežalobcavosvojomvyjadreníakoajvpriebehusúdneho

konania nepreukázal, že by žalovanej doručoval oznámenie o postúpení pohľadávky v zmysle § 526
O.z. pričom uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávky nebolo potrebné. Výpoveď ako právny úkon
nie je postačujúcim právnym úkonom pre zmenu veriteľa voči dlžníkovi. Výpoveď je len právny úkon
smerujúci k ukončeniu právneho vzťahu, ktorý sa vypovedá. Ako taký sám o sebe nezakladá ďalšie
právne vzťahy, neprináša ďalšie právne skutočnosti okrem prípadu, ak sa tak zmluvné strany dohodnú,

resp. ak to vyplýva z právneho predpisu. Nemožno teda povedať, že právnym úkonom smerujúcim k
ukončeniu vzájomného vzťahu dvoch subjektov dochádza automaticky. V tom smere súd poukázal na
§ 582 O.z. ktorý hovorí, že ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na
pretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok držať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť
a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote

3 mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Podľa § 582 ods. 2 výpoveď je však neúčinná ohľadne
záväzku zdržať sa určitej činnosti, ak z jeho povahy alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo
neobmedzený. Z predmetného ustanovenia by bolo možné negatívnou aplikáciou vyvodiť záver, že nie
je možné vypovedať zmluvy, ktorých predmetom nie je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť,alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Ak by sa prijal tento záver, bolo
by možné konštatovať že žalobca nemal vôbec oprávnenie zmluvu o postúpení pohľadávky vypovedať.
Avšak v občianskoprávnych vzťahoch platí záver, že je dovolené všetko, čo nie je zakázané. Vo

všeobecnosti výpoveď ako taká prináša účinky ex nunc, a teda netýka sa vzájomných práv a povinností
účastníkov v čase pred vypovedaním zmluvy. V praxi to znamená, že aj keď sa výpoveďou zmluva končí,
nemenia sa právne vzťahy ňou založené. Ďalej poukázal na článok 9 ods. 5 VOP spoločnosti Dražobná
a vymáhacia kancelária, s.r.o., podľa ktorého „ak nedôjde k splneniu pohľadávky zo strany dlžníka alebo
iných osôb postupníkovi do doby trvania tejto zmluvy tak, ako je uvedené vyššie, už zrealizované právne

účinky tejto zmluvy spočívajúce v zmene veriteľa pohľadávky pominú a veriteľom pohľadávky sa stane
postupca. Túto zmenu v osobe veriteľa pohľadávky je postupca povinný oznámiť dlžníkovi v súlade
s príslušným ustanovením občianskeho zákonníka“. Znamená to, že aj v zmysle zmluvy o postúpení
pohľadávky s prihliadnutím na VOP spätné postúpenie bolo možné, ale žalobca mal povinnosť spätné
postúpenie žalovanej oznámiť. Avšak toto neučinil. Žalovaná nemala vedomosť o tom, že zmluva bola
vypovedaná a že žalobca je opätovne jej veriteľom. Túto skutočnosť sa dozvedela až z podania žalobcu

dňa 16.11.2015 t. j. skoro 2 roky po podaní žaloby.
Prvoinštančný súd zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo, pre ktorú nie je
predpísaná osobitná forma, čo znamená, že môže byť uzavretá aj ústne. Pokiaľ sa však objednávateľ
so zhotoviteľom dohodnú na písomnom uzavretí zmluvy, je zmluva pre nedodržanie formy neplatná.
Táto neplatnosť je však iba relatívna (§ 40a). Na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo žalobca

vystavil faktúru pre žalovanú a to faktúru č. 1/2011 dňa 25.1.2011 na sumu 13.113,55 eur (č.l. 4).
Žalobca v žalobe žiadal od žalovanej uhradenie istiny vo výške 7.613,55 eur a uviedol, že žalovaná dňa
7.2.2011 čiastočne uhradila sumu vo výške 5.500 eur. Z odporu žalovanej zistil, že žalobca predmetnú
pohľadávku postúpil na nového veriteľa v roku 2012. Túto skutočnosť žalobca žalovanej oznámil listom
zo dňa 4.7.2012. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2012 (č.l. 93) súd prvej inštancie

zistil, že žalobca postúpil na Dražobnú a vymáhaciu kanceláriu s.r.o. so sídlom Bratislava, Trnavská
cesta 82, predmetnú pohľadávku vo výške 7.613,55 eur s príslušenstvom na základe splatnej faktúry
č. 1/2011 splatnej 25.1.2011 za vykonané stavebné práce a dodaný materiál. Z článku III predmetnej
zmluvy zistil, že za postúpenie pohľadávky sa postupník zaväzuje zaplatiť postupcovi odplatu vo výške
60% zo všetkých čiastok, ktoré dlžník z titulu pohľadávky jej príslušenstva či iných práv súvisiacich

s touto pohľadávkou postupníkovi uhradí. Žalovaná namietala aktívnu legitimáciu žalobcu a uviedla,
že pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola v roku 2012 postúpená na iný tretí subjekt a uvedená
skutočnosť jej bola oznámená listom zo dňa 4.7.2012. Žalobca tvrdí, že je momentálne veriteľom
pohľadávky opätovne on a že mal oprávnenie podať žalobu na jej vymoženie z titulu vypovedania
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2012. K ukončeniu zmluvy malo dôjsť výpoveďou zo

dňa 12.8.2013. Súd prvej inštancie poukázal na § 524 ods. 1 a na § 582 O.z. V danom prípade
vystupoval ako veriteľ pohľadávky od 4.7.2012 nový veriteľ a to spoločnosť Dražobná a vymáhacia
kancelária s.r.o., preto na to, aby došlo k opätovnej zmene osoby veriteľa tak, ako tvrdí žalobca, a
aby sa on stal opätovne veriteľom pohľadávky, museli by byť splnené všetky podmienky stanovené
pre postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. O.z. Musela by existovať písomná zmluva medzi ním

a novým veriteľom o spätnom postúpení pohľadávky z nového veriteľa na žalobcu. Podľa § 524 ods.
1 O.z. postúpenie pohľadávky musí mať písomnú formu. Žalobca predložil súdu prvej inštancie na
pojednávaní dňa 2.10.2023 zmluvu o postúpení pohľadávky medzi postupcom Dražobná a vymáhacia
kancelária, s.r.o., a medzi postupníkom F. C. - AGROPRODUKT. Z predmetnej zmluvy súd zistil, že
medzi zmluvnými stranami bola dňa 04.07.2012 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky vo výške

7.613,55 eur s príslušenstvom, ktorej právnym dôvodom bolo čiastočné nezaplatenie splatnej faktúry č.
1/2011 splatnej 25.01.2011 za vykonané stavebné práce a stavebná materiál / rekonštrukcia rekreačnej
chaty. Zhora uvedenú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2012 zmluvné strany dohodou
ukončujú a spoločnosť Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o., ku dňu podpisu tejto zmluvy postupuje
pohľadávku s príslušenstvom a všetkými s ňou spojenými právami späť na pôvodného veriteľa F. C.

- AGROPRODUKT, ktorý pohľadávku prijíma do svojho vlastníctva a stáva sa dňom podpisu tejto
zmluvy jediným oprávneným veriteľom pohľadávky spolu s príslušenstvom a patria mu všetky práva
s ňou spojené. Predmetnú zmluvu (čl. 344) podľa zistenia súdu podpísala Dražobná a vymáhacia
kancelária, s.r.o., ako postupca dňa 4.12.2013 a F. C.- AGROPRODUKT ako postupník dňa 25.11.2013.
Žalobcasúdupreukázaťtútoskutočnosťnevedel,t.j.,žepostúpeniepohľadávkyoznámilbezzbytočného

odkladu písomne žalovanej, teda nepreukázal spätné postúpenie predmetnej pohľadávky. Tým pádom
postúpenie tak, ako ho tvrdí žalobca, nie je voči žalovanej podľa úvahy súdu stále účinné a neexistuje
povinnosť žalovanej plniť žalobcovi. Keďže v danom prípade žalobca svoje tvrdenie preukázať nevedel,
súd je toho názoru, že v danom prípade žalobca nemá ani aktívnu legitimáciu a v prípade ak by aj mal,súdu nevedel preukázať spätné postúpenie predmetnej pohľadávky písomnou formou. Prvoinštančný
súd ďalej poukázal na § 100 O.z., podľa ktorého právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej, z čoho vyplýva, že zákon požaduje vykonanie práva na to, aby sa toto

nepremlčalo. V danom prípade ohľadne spätného postúpenia pohľadávky zo spoločnosti Dražobná a
vymáhacia spoločnosť, s.r.o., na súčasného žalobcu spočíva vykonanie práva v dvoch skutočnostiach
a to oznámenie spätného postúpenia dlžníkovi ako „ aktivovanie“ postúpenia pohľadávky späť na
žalobcu v zmysle § 526 O.z. a súčasne podanie žaloby na súd a to všetko v zákonom stanovenej
premlčacej dobe. Preto pokiaľ jedna zo skutočnosti nenastala v zákonom stanovenej premlčacej dobe,

právo sa premlčalo. V tomto prípade premlčacia doba uplynula 25.1.2014. Do tejto doby žalovanej nikto
spätné postúpenie neoznámil. Preto možno konštatovať, že právo nebolo zo strany žalobcu vykonané
v zákonom stanovenej dobe a podľa úvahy súdu je preto premlčané. Poukazujúc na vyššie uvedené
skutočnosti, súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. V časti o trovách konania súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku voči výroku I. a II. podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie
a vyhovenie žalobe a zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania vo výške 100%. Uviedol, že
vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, ktorým bol zrušený prvý rozsudok Okresného
súdu Dunajská Streda, mal prvostupňový súd doplniť dokazovanie a opakovane rozhodnúť vo veci vo
vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v čase podania žaloby. Svedok N. F. ako bývalý štatutárny

orgán spoločnosti Dražobná a vymáhacia kancelária, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 82, 821 02
Bratislava, IČO: 44 463 081 a teda postupcu pohľadávky voči žalovanej sa ku konkrétnemu prevodu práv
spojených s pohľadávkou nevedel vyjadriť. V bode 9. odôvodnenia však aj súd konštatoval, že vo svojej
výpovedi potvrdil, že pokiaľ bola zaslaná výpoveď, tým to pre nich končilo a práva prešli na pôvodného
postupcu, teda na žalobcu. S poukazom na fakt, že ako postupca mali prevod pohľadávky oznámiť

žalovanej, vykonanie tejto povinnosti a priori vyvrátiť nemožno. Žalobca tiež súdu dokázal predložiť
zmluvuoprevodepohľadávkynačíslelistu344spisu,ktoroujednoznačnepreukázalsvojuaktívnuvecnú
legitimáciu v deň podania žaloby a teda 21.01.2014. V bode 19. odôvodnenia rozsudku súd správne
konštatuje, že zmena veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby a táto bola veriteľom aj dodržaná.
V bode 20. odôvodnenia rozsudku súd uvádza paragrafové znenie ust. § 524 O.z. Čo znova potvrdzuje

oprávnenosť žalovaného nároku a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. V bode 21. odôvodnenia rozsudku
súd uvádza paragrafové znenie § 526 O.z. Na dodržanie dikcie paragrafového znenia o zbavení sa
záväzku, by mala žalovaná súdu preukázať, že splnila záväzok spoločnosti Dražobná a vymáhacia
kancelária, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 82, 821 02 Bratislava, IČO: 44 463 081. Takýto dôkaz
žalovaná počas celého konania neprodukovala. Aj ospravedlnenie, ktoré súdu predložila, je len ohľadom

formy vymáhania, nepreukazuje splnenie záväzku. Opieranie rozhodnutia o § 582 O.z. a § 582 ods. 2
o.z. považuje žalobca za mylné posúdenie skutkového stavu, uvedené paragrafy sa týkajú špecifických
zmluvných vzťahov z ktorých mal záväzok vzniknúť. Úvahy súdu o premlčaní nároku žalobcu považuje
za ničím nepodložené a nezákonné. Ani v jednom z vyššie uvedených zákonných ustanovení zákon
neustanovuje špecifickú situáciu, ktorú opisuje súd, že by sa mal nárok riadne a včas uplatnený na

súde, aktívne legitimovanou osobou stať premlčaným z dôvodu, že sa o osobe veriteľa povinná osoba
dozvedela po uplynutí premlčacej doby. Takýto prístup súdu môže znemožniť napríklad vymáhanie
záväzku od dediča, alebo osoby objektívne zodpovednej len z dôvodu, že sa napríklad nenachádzala
na území SR a teda sa k nej nedostala riadne a včas podaná žaloba. Pričom v tomto prípade žalovaná o
svojom záväzku vedela a teda aj o povinnosti plniť. Zákon jej teda dával tri možnosti: a/ plniť spoločnosti

Dražobná a vymáhacia kancelária, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 82, 821 02 Bratislava, IČO: 44
463 081, b/ plniť žalobcovi, c/ plnenie zložiť do notárskej úschovy, alebo na účet súdu (trovy by v
tomto prípade znášal veriteľ). Takýto právny názor považuje žalobca nie len za nezákonný, ale až
absurdný. Je taktiež v rozpore s rozhodovacou praxou - uznesenie Ústavného súdu SR ap. Zn. IV.
US 363/2022 zo 6.7.2022. Ako aj názor, že postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. O.z. zakladá

nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky
z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a
samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení
až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh
splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi

spôsobom predpokladaným v § 526 O.z., mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť
postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením
sa zbaví záväzku. Je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia,
že došlo k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám. Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenieneoznámia vôbec. K platnosti o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo 93/2008 zo dňa 20.05.2009. Zároveň poukázal na laxný
prístup Okresného súdu Dunajská Streda pri výkone doručovania platobného rozkazu po podaní žaloby,

ktoré bolo až neúmerne dlhé. Zákon pri tom súdu ponúkal možnosť platobný rozkaz zrušiť, oboznámiť
s konaním a termínom pojednávania, hoc aj prostredníctvom úradnej tabule súdu a rozhodnúť vo veci
na pojednávaní. Nedisciplinovanosť žalovanej pri preberaní zásielok je však tiež možné považovať za
argument skôr v prospech žalobcu. Vzhľadom na fakt, že žalovaná počas trvania reklamačnej doby,
ani po obdržaní faktúry, až do podania odporu na súd žalobcovi, respektíve zhotoviteľovi ním vykonané

práce nereklamovala a svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nezdokladovala, má žalobca za
to, že tieto tvrdenia boli iba účelové, ničím nepodložené a nepresné. V prípade úspechu v odvolacom
konaní,zrušenívýrokuI.anáslednejzmenerozsudku,strácavýrokII.automatickysvojuopodstatnenosť
a oporu v zákone.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že s napadnutým rozsudkom sa stotožňuje a považuje

ho v plnom rozsahu za vecne správny a odôvodnený dostatočne na to, aby bol preskúmateľný.
Odvolanie žalobcu považuje za vecne nesprávne a nedôvodné v celom rozsahu a navrhuje, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal žalovanej náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 363/2022-19 zo
dňa 6.7.2022, na ktoré poukázal žalobca, je na toto konanie neaplikovateľné, pretože k v uznesení

ÚS riešenej situácii týkajúcej sa zmeny v osobe veriteľa došlo už počas konania na súde, pôvodný
veriteľ ako navrhovateľ požiadal, aby na miesto navrhovateľa vstúpil do konania nový veriteľ a pôvodný
veriteľ vierohodne preukázal uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky. Konanie opísané v uznesení ÚS
teda včas t.j. pred uplynutím premlčacej lehoty vzťahujúcej sa na predmetný nárok inicioval pôvodný
veriteľ, ktorý bol na podanie návrhu na začatie konania aktívne legitimovaný. V tomto prípade však

nový veriteľ v čase podania návrhu na súd aktívnu legitimáciu nemal a v konaní ju ani nepreukázal.
Naopak, predloženými dôkazmi a protichodnými vyjadreniami žalobcu a svedkov spochybnil samotné
uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Dražobnou a vymáhacou spoločnosťou a žalobcom.
Bod 39. Uznesenia ÚS: „Z materiálneho hľadiska nemožno opomenúť, že pôvodným veriteľom, ktorý
podalnávrhnavyhláseniekonkurzu,bolabankaajehopohľadávkavyplývalazbankovéhoúveru,pričom

išlo o pohľadávku zabezpečenú záložným právom, ktorej opodstatnenosť sťažovatelia nespochybňujú.
Pôvodný veriteľ, ako aj veriteľ 2 spoločne vyjadrili súhlas s postúpením pohľadávky na veriteľa 2, ako
aj s jeho procesným účastníctvom v konkurznom konaní pri podaní návrhu na vstup do konania veriteľa
2 na miesto pôvodného veriteľa, preto spochybňovanie osoby veriteľa 2 ako vlastníka pohľadávky
vyznieva skôr účelovo.“ Ústavný súdu SR sa v uznesení vzťahom aktívnej legitimácie nového veriteľa

a oznámenia o postúpení pohľadávky nezaoberal a nemal prečo zaoberať, a to z pochopiteľných
dôvodov, že návrh na začatie predmetného konania podal včas pôvodný veriteľ. Žalovaná sa so
záverom súdu, že žalobca nevedel preukázať spätné postúpenie predmetnej pohľadávky písomnou
formou, plne stotožňuje. Žalovaná opätovne poukazuje na ust. § 526 O.z. Keďže pohľadávku možno
platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez vedomia dlžníka, zákon v tomto ustanovení ukladá

pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k
postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník
upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia, preto
stačí, ak mu postúpenie pohľadávky oznámi hoci aj ústne. Žalovaná ďalej poukázala na relevantnú
rozhodovaciu prax súdov v Slovenskej republike a to R 119/2003: „Relevantné oznámenie postupcu

dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy,
ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (obdobne viď. rozh. sp.zn.

4 Obo 275/2006, 1 Obo 120/2007, 5Obdo20/2008“ a 4 Obo 77/2008: „Najvyšší súd sa stotožnil s
právnym názorom krajského súdu, že oznámením alebo preukázaním postúpenia, vzniknú právne
účinky postúpenia voči dlžníkovi a jeho povinnosť plniť novému veriteľovi.“) Žalobca v odvolaní uvádza,
že žalovaná mala tri možnosti a) plniť pôvodnému veriteľovi, b) plniť žalobcovi alebo c) plnenie zložiť do
notárskej úschovy. S uvedeným tvrdením sa nemožno nijak stotožniť, pretože žalovaná nárok žalobcu

v plnom rozsahu popiera. Ak mal pôvodný veriteľ svoj nárok za opodstatnený mal ho riadne uplatniť
v súdnom konaní, ak sa novým veriteľom stal žalobca, mal v konaní najskôr preukázať svoju aktívnu
legitimáciu a následne oprávnenosť svojho nároku. Žalobca však v konaní nepreukázal ani svoju aktívnu
legitimáciu a ani oprávnenosť svojho nároku. V rámci konania bol vypočutý svedok N. F., ktorý uviedol,že: ...pokiaľ došlo zo strany pôvodného postupcu k odstúpeniu od zmluvy či práva k pohľadávke prešli
na pôvodného postupcu uviedol, že keď postupca zaslal výpoveď, týmto pre nich končilo.“ Z uvedeného
vyplýva, že svedok F. dokonca ani len nepotvrdil, že došlo k vypovedaniu pôvodnej zmluvy o postúpení

pohľadávky a už vôbec nie, že došlo k uzavretiu zmluvy o „spätnom“ postúpení pohľadávky. Jeho
výpoveď teda nepreukázala žiadne z tvrdení žalobcu.

4. Odvolací súd vyzval žalobcu a žalovanú v zmysle § 382 CSP na vyjadrenie sa k použitiu ustanovenia
§ 39 O.z., ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

5. Žalobca sa k výzve odvolacieho súdu v súdom stanovenej lehote 10 dní nevyjadril, táto uplynula
dňa 29.03.2025 a žalobca o jej predĺženie nepožiadal. Po jej uplynutí dňa 10.04.2025 žalobca doručil
odvolaciemu súdu žiadosť o upresnenie výzvy k akému právnemu aktu sa má vyjadriť a to bez uvedenia
dôvodu prečo zmeškal odvolacím súdom stanovenú lehotu na vyjadrenie sa a bez žiadosti o poskytnutie
ďalšej lehoty, preto odvolací súd na túto žiadosť žalobcu neprihliadal. Odvolací súd v prvom zrušujúcom

rozhodnutí okrem iného uložil súdu prvej inštancie vyhodnotiť možnosť žalobcu vypovedať zmluvu
o postúpení pohľadávky a až v prípade, ak príde k záveru o neplatnosti výpovede, je možné hovoriť
o nedostatku aktívnej legitimácie, preto žalobcovi (zastúpenému v konaní advokátom) muselo byť
zrejmé, že použitie § 39 O.z. sa má vzťahovať k výpovedi zmluvy a rozhodnutie odvolacieho súdu tak
nemohlo byť prekvapivým.

6. Žalovaná vo vyjadrení na výzvu súdu uviedla, že použitie predmetného ustanovenia nenamieta.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako

ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej
tabuli súdu a na úradnej tabuli súdu na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny a je dôvodné ho potvrdiť.

8. V predmetnom spore súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 10C/600/2015-178 zo dňa
10. decembra 2018, ktorým žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

9.KrajskýsúdvTrnavenaodvolaniežalobcuuznesenímč.k.23Co/113/2019-215zodňa26.2.2020prvý

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení
uviedol, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie sa nedá vyvodiť ako dospel k záveru o nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu a jeho rozhodnutie je tak nepreskúmateľným. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude
opätovne vyhodnotiť a i riadne zdôvodniť úvahy súdu o aktívnej legitimácii žalobcu, prihliadnuť na §
2 ods. 3 O.z., vyhodnotiť možnosť žalobcu vypovedať zmluvu o postúpení pohľadávky a až v prípade,

ak príde k záveru o neplatnosti výpovede, je možné hovoriť o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.
Pokiaľ ale príde súd k záveru, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný, je potrebné sa vysporiadať
so všetkými argumentmi strán predostretými v konaní. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej lehoty,
bude potrebné vyhodnotiť kedy sa faktúra stala splatnou a či žalobný návrh bol podaný včas, t. j. v
lehote. Pokiaľ súd zistí, že nárok premlčaný nie je, bude potrebné sa zaoberať samotnou zmluvou o

dielo, zistiť čo bolo jej predmetom (rozsah diela), akým spôsobom mali dohodnutú cenu diela a ďalšie
podmienky, prípadne zistiť skutočnosti ohľadom vád diela, či tieto boli reklamované riadne a včas a
v prípade potreby a návrhu strán vykonať potrebné dokazovanie. Výsledky dokazovania je potrebné
vyhodnotiť a vysporiadať sa s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu, pričom nové
rozhodnutie je potrebné v súlade s § 220 ods. 2 a 3 CSP riadne odôvodniť.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeného rozsahom a dôvodmi odvolania je posúdiť,
či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne v poradí druhým, tentoraz napadnutým rozsudkom, ak
žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.11. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou
použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto – rozumej

argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej
veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§
387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej

inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 a 3 CSP in fine) nasledovné:

12. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca v odvolaní neoznačil odvolacie dôvody
tak, ako to upravuje ust. § 365 CSP (ani odkazom na paragrafové znenie ani jeho citáciou). Odvolací
súd v podanom odvolaní, posudzujúc ho podľa jeho obsahu, identifikoval odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že svedok N. F. sa ku konkrétnemu prevodu práv
spojených s pohľadávkou nevedel vyjadriť, v bode 9. odôvodnenia však aj súd konštatoval, že vo svojej
výpovedi potvrdil, že pokiaľ bola zaslaná výpoveď, tým to pre nich končilo a práva prešli na pôvodného
postupcu, teda na žalobcu.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že svedok N. F. uviedol, že: ...pokiaľ došlo zo strany

pôvodného postupcu k odstúpeniu od zmluvy či práva k pohľadávky prešli na pôvodného postupcu
uviedol, že keď postupca zaslal výpoveď, týmto pre nich končilo. Z uvedeného vyplýva, že svedok F.
dokonca ani len nepotvrdil, že došlo k vypovedaniu pôvodnej zmluvy o postúpení pohľadávky a už vôbec
nie, že došlo k uzavretiu zmluvy o „spätnom“ postúpení pohľadávky. Jeho výpoveď teda nepreukázala
žiadne z tvrdení žalobcu.

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že výsluchom svedka N. F. bolo preukázané, že
výpoveďou prešli práva na pôvodného postupcu, teda na žalobcu. Z odseku 9 napadnutého rozsudku
vyplýva, že svedok N. F. na otázku, či pokiaľ došlo zo strany pôvodného postupcu k odstúpeniu od
zmluvy, prešli práva z pohľadávky na pôvodného postupcu, uviedol, že keď postupca zaslal výpoveď,
týmto pre nich končilo. Z uvedeného vyplýva, že svedok sa vo svojej odpovedi nevyjadril k odstúpeniu

od zmluvy (neodpovedal na otázku ohľadne odstúpenia od zmluvy), ale vyjadril sa k výpovedi vo
vzťahu ku ktorej uviedol len toľko, že výpoveďou to pre nich skončilo. Naviac svedok potvrdil, že toto
vybavoval právnik, svedok pracoval ako vymáhač. Z celého obsahu jeho výpovede vyplýva, že svedok
len všeobecne opisoval ako postupovala Dražobná a vymáhacia kancelária a ku konkrétnemu prevodu
práv spojených s predmetnou pohľadávkou v tu prejednávanej veci sa nevedel vyjadriť, preto jeho

výpoveďou neboli preukázané žiadne tvrdenia žalobcu.

13. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že žalobca tiež súdu dokázal predložiť zmluvu o prevode
pohľadávky na čísle listu 344 spisu, ktorou jednoznačne preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v
deň podania žaloby, teda 21.01.2014.

Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal spätné postúpenie predmetnej pohľadávky, preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu, s čím sa
odvolací súd stotožňuje z nasledovných dôvodov.
Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna
zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovanú rekonštrukciu chaty a následne vystavil

žalovanej faktúru na sumu 13.113,55 eur, z ktorej žalovaná uhradila iba sumu 5.500 eur, zvyšnú sumu
7.613,55 eur neuhradila. Žalobca predmetnú pohľadávku voči žalovanej vo výške 7.613,55 eur postúpil
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2012 (č.l. 93) na nového veriteľa a to na Dražobnú a
vymáhaciu kanceláriu s.r.o., Trnavská cesta 82, Bratislava a uvedené oznámil žalovanej listom zo dňa
4.7.2012.

Žalobca vo vyjadrení z 21.11.2016 (č. l. 91) uviedol, že dňa 12.08.2013 vypovedal zmluvu o postúpení
pohľadávkyzo4.7.2012astalsaopäťveriteľompohľadávky.Vypovedanímpôvodnejzmluvyopostúpení
pohľadávky k žiadnej novej, resp. inej zmluve o postúpení pohľadávky nedošlo t. j. nemal za povinnosť
v zmysle ustanovenia § 526 O.z. oznámiť túto skutočnosť žalovanej.
Až na pojednávaní dňa 2.10.2023 žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013,

ku ktorej uviedol, že predmetný doklad dostal od syna jeho bývalého zástupcu neb. H. J., ktorý mu poslal
viaceré spisy, medzi ktorými našiel predmetnú Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013. Túto
zmluvu dostal žalobca tak, že zo strany postupcu už to bolo podpísané, bola tam aj pečiatka, žalobca
to potom podpísal, dal tam pečiatku a dal to do ruky pánovi F..Žalovaná k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013, predloženej žalobcom na pojednávaní
dňa 2.10.2023, uviedla, že si nevie vysvetliť, akým spôsobom sa mohol pán C. J. dostať k dokladom
zástupcu žalobcu, tento doklad bol získaný nezákonne. Poukázala aj na nezrovnalosti pri výpovedi

žalobcu, ktorý uviedol, že zmluvu dostal už podpísanú a až následne pripojil svoj podpis. Z dátumu na
zmluve však vyplýva, že zmluvu najskôr podpísal žalobca a až následne pripojil svoj podpis zástupca
Dražobnej a vymáhacej spoločnosti, preto má žalovaná pochybnosti o pravosti a platnosti tejto listiny
a to aj vzhľadom na čas, kedy sa táto listina zázračne objavila. Podľa nej existujú dôvodné pochybnosti
o tom, či vôbec a kedy bola uzavretá zmluva o spätnom postúpení pohľadávky.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca od počiatku tvrdil, že predmetnú pohľadávku nadobudol
späť na základe Výpovede (zo dňa 12.8.2013) zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2012
a žiadna ďalšia zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá nebola. Napriek tomu na pojednávaní dňa
2.10.2023 žalobca predložil ďalšiu Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013, ktorou Dražobná
a vymáhacia kanceláriu s.r.o. Trnavská cesta 82, Bratislava, ako postupca postupuje predmetnú
pohľadávku na žalobcu ako postupníka a k jej predloženiu žalobca uviedol len toľko, že je tým

preukázaná aktívna legitimácia žalobcu. Žalobca pritom vôbec neodôvodnil zmenu skutkových tvrdení
prezentovaných počas celého konania o tom, že žiadna ďalšia zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá
nebola a tento rozpor, teda prečo začal tvrdiť opak, nevysvetlil.
Táto žalobcom predložená Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013 je potom v rozpore
s vlastnými skutkovými tvrdeniami žalobcu prezentovaným počas konania (že žiadna ďalšia zmluva

o postúpení pohľadávky uzavretá nebola), pričom žalobca dôveryhodne neobjasnil ani oneskorené
predloženie tohto dôkazu, ktorým mal disponovať jeho predchádzajúci, t. č. nebohý právny zástupca H.
A. J., t.j. prečo ju v konaní nepredložil už on alebo aspoň neoznačil ako dôkaz. Naviac sa jedná o dôkaz,
o ktorom, ak by existoval už od 25.11.2013, musel mať sám žalobca vedomosť a jeho neoznačenie
od začiatku konania (a uvedenie skutkových tvrdení popierajúcich ho), vzbudzuje dôvodné pochybnosti

o jeho vzniku dňa 25.11.2013 (resp. dňa 4.12.2023, kedy ju podpísala druhá zmluvná strana).
Odvolací súd poukazuje aj na to, že z dohody o ukončení právneho zastupovania (č.l. 228) spísanej dňa
22.10.2020 medzi žalobcom a H. A. J. vyplýva, že ukončujú právne zastupovanie v tejto veci a zároveň
žalobca prehlasuje, že si prevzal kompletný spis k uvedenej veci.

14. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe.
V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že pokiaľ žalobca najprv tvrdil, že veriteľom
pohľadávky sa opätovne stal na základe právneho úkonu, ktorým je Vypovedanie zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 4.7.2012 listom zo dňa 12.8.2013 (a výslovne tvrdil, že k žiadnej novej, resp. inej
zmluve o postúpení pohľadávky nedošlo) a následne zmenil tieto rozhodujúce skutočnosti a tvrdil, že
veriteľom pohľadávky sa opätovne stal na základe právneho úkonu, ktorým je Zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 25.11.2013, bol povinný podať návrh na pripustenie zmeny žaloby, pretože zmenou
žaloby je aj podstatná zmena rozhodujúcich skutočností. Žalobca však takýto návrh súdu nepodal a

túto zmenu rozhodujúcich skutočností vôbec neodôvodnil (hoci boli v rozpore s pôvodne tvrdenými),
preto súd prvej inštancie správne vychádzal z pôvodných skutkových tvrdení žalobcu o nadobudnutí
pohľadávky žalobcom na základe Výpovede zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2012 listom zo
dňa 12.8.2013.

15. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že opieranie rozhodnutia o § 582 O.z. a § 582 ods. 2 O.z. považuje
žalobca za mylné posúdenie skutkového stavu, uvedené paragrafy sa týkajú špecifických zmluvných
vzťahov z ktorých mal záväzok vzniknúť.
Odvolací súd posudzujúc odvolanie aj v tejto časti len podľa jeho obsahu, identifikoval aj odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Žalobca namietal aplikáciu § 582 O.z. na zistený skutkový stav a toto odôvodnil len všeobecne tým,
že uvedené ustanovenie sa týka špecifických zmluvných vzťahov, z ktorých mal záväzok vzniknúť.
Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne odvolacie argumenty, t.j. z akých konkrétnych dôvodovjeaplikáciaust.§582O.z.podľanehonesprávnaaktorú(správnu)právnunormumalsúdprvejinštancie
aplikovať, preto v odvolaní absentovalo jeho obsahové vymedzenie. Žalobca nešpecifikoval konkrétne
dôvody, ktoré by mali byť predmetom odvolacieho prieskumu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu

súdu prvej inštancie. S poukazom na uvedené odvolateľ umožnil odvolaciemu súdu (ktorý je viazaný
odvolacími dôvodmi § 380 CSP) prieskum napadnutého uznesenia len v rozsahu, či súd prvej inštancie
použil správny právny predpis, t. j. namietané ust. § 582 O.z.
Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. 582 O.z.,
ktoré upravuje výpoveď zmluvy, aplikoval správnu právnu normu. Podľa odvolacieho súdu bolo potrebné

vec právne posúdiť aj podľa § 39 O.z., ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci pred súdom prvej inštancie
nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, preto odvolací súd vyzval žalobcu a žalovaného
vzmysle§382CSPnavyjadreniesakpoužitiuustanovenia§39O.z.Žalobcasakjehopoužitiupísomne
nevyjadril, žalovaná jeho použitie nenamietala.
Podľa § 2 ods. 3 O.z. účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť
dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona

nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Podľa § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 O.z.: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.
Podľa § 526 ods. 1 a 2 O.z.: (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

zmluvy o postúpení.
Podľa § 582 ods. 1 s 2 O.z.: (1) Ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok
na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú
činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v
lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. (2) Výpoveď je však neúčinná ohľadne záväzku

zdržaťsaurčitejčinnosti,akzjehopovahyalebozozmluvyvyplýva,žezáväzokječasovoneobmedzený.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane
žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo
205/2009). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré
vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca

odvodzuje svoje subjektívne práva.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho sporu. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán sporu nenamieta. Vecnú legitimáciu má zásadne ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo
práva, o ktoré v konaní ide. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva
žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však

budežalobcavsporeúspešný,závisíodtoho,čionajžalovanýsúskutočneúčastníkmihmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho
vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne

sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnostiobjektívneniejenositeľomhmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

16. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní bolo preukázané (a nebolo sporné), že žalobca ako postupca
postúpil predmetnú pohľadávku voči žalovanej vo výške 7.613,55 eur Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 4.7.2012 (č.l. 93) na Dražobnú a vymáhaciu kanceláriu s.r.o., Trnavská cesta 82, Bratislava,ako postupníka a uvedené oznámil žalovanej listom zo dňa 4.7.2012. Žalobca listom zo dňa 12.8.2013
(č.l. 43) vypovedal Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2012 a ako dôvod uviedol, že nedošlo
k plneniu zo strany postupníka v stanovenej lehote v zmysle čl. IX. Všeobecných podmienok zmluvy.

Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne konštatoval, že výpoveď ako právny úkon nie je
postačujúcim právnym úkonom pre zmenu veriteľa voči dlžníkovi. Výpoveď je len právny úkon smerujúci
k ukončeniu právneho vzťahu, ktorý sa vypovedá, ako taký sám o sebe nezakladá ďalšie právne vzťahy,
neprináša ďalšie právne skutočnosti okrem prípadu, ak sa tak zmluvné strany dohodnú, resp. ak to
vyplýva z právneho predpisu. Prvoinštančný súd poukázal na § 582 O.z. podľa ktorého ak je dojednaná

zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na pretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo
záväzok držať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva
spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote 3 mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvej inštancie, že z predmetného ustanovenia by bolo možné
negatívnou aplikáciou vyvodiť záver, že nie je možné vypovedať zmluvy, ktorých predmetom nie je
záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť

určitú činnosť a následne by bolo by možné konštatovať že žalobca nemal vôbec oprávnenie zmluvu
o postúpení pohľadávky vypovedať, avšak v občianskoprávnych vzťahoch platí záver, že je dovolené
všetko, čo nie je zakázané. Nesprávnym však už bolo ďalšie konštatovanie súdu prvej inštancie,
že v zmysle č.l. IX. VOP Dražobnej a vymáhacej kancelárie, s.r.o., bolo možné spätné postúpenie
pohľadávky na základe výpovede zmluvy.

Z dikcie ust. § 2 ods. 3 O.z. síce vyplýva, že účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť, avšak odvolací súd poukazuje na
ustanovenie § 39 O.z., podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej
norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v
rozpore s účelom a zmyslom zákona. To znamená, že aj keď si zmluvné strany upravia vzájomné práva
a povinnosti dohodou odchylne od zákona, (ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení
zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť), ani táto dohoda nesmie svojím obsahom ani

účelom obchádzať zákon.
O prípad právneho úkonu zákon obchádzajúceho ide vtedy, ak právny úkon smeruje k dôsledkom,
ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je možné vyvodiť zo zmyslu a účelu
zákonnej úpravy. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom právneho úkonu spravidla znamená, že
právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu konkrétneho zákonného ustanovenia, avšak svojimi

dôsledkami sleduje cieľ, ktorý smeruje k nedodržaniu zákona.
Najvyšší súd SR v rozsudku z 29.1.2008 sp. zn. 4 Obo 20/2007 uviedol, že podľa § 39 O.z. je neplatný
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči
dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto
nedovolenosť, a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho
úkonu spravidla znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu ustanovenia, svojimi
dôsledkami však sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.
ZNUÚS, 1995, č. 6: Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. O obchádzanie zákona ide vtedy,

ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi
dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný.
ZNUÚS 68/2008: Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa
zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa
nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný.

Právny úkon je in fraudem legis, ak síce nie je v rozpore s výslovnou zákonnou normou, ale svojimi
účinkami odporuje účelu zákonnej normy. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla
zámerným použitím prostriedku, ktorý sám osebe nie je zakázaný; konanie in fraudem legis predstavuje
postup, ako sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok, ktorý je právnou
normou nepredvídaný a nežiaduci. Rozpor so zákonom, jeho obchádzanie alebo rozpor s dobrými

mravmi zakladajú absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť pritom nastáva aj
v prípade, ak účastníci o rozpore nevedeli. Právny úkon sa považuje za absolútne neplatný ex tunc.
(Števček,M.,Dulak,A.,Bajánková,J.,Fečík,M.,Sedlačko,F.,Tomašovič,M.akol. Občianskyzákonník
I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 14 s.)Neplatné sú právne úkony, ktoré vo svojich dôsledkoch vedú k nedodržaniu zákona, teda ktoré formálne
zodpovedajú zákonnej norme, ale v konečnom dôsledku vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva a
povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Obchádzanie zákona je postavené na roveň

konaniu v rozpore so zákonom, keďže právne úkony, ktoré odporujú duchu a účelu zákona, predstavujú
materiálne rovnaké porušenie zákona, ktoré sú v rozpore priamo s dikciou zákonného zákazu.
Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou (§ 40 ods. 1 O.z.), na základe ktorej namiesto
doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Následky
postúpenia sa prejavia v právnom postavení všetkých troch účastníkov. Dotýkajú sa oprávnení a

povinností postupcu, postupníka aj dlžníka. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým
príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pohľadávku po jej postúpení nie je oprávnený vymáhať
a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže postúpením pohľadávky postupca prestal byť
veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a
zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke (napr. dlžobný úpis, predmet zálohu a pod.).
Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s

príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Pohľadávku nadobúda aj s námietkami,
ktoré možno proti nej uplatniť. Dlžník nie je postúpením vo svojom právnom postavení dotknutý
(komentár ASPI k § 524 O.z.).
Podstatou zmluvy o postúpení pohľadávky je prevod práv a povinností postupcu k pohľadávke na
postupníka. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou

spojenými, nadobúda ju postupník. Právne účinky postúpenia pohľadávky nastávajú priamo uzavretím
zmluvy medzi postupcom a postupníkom, pokiaľ sa nedohodnú inak. V dôsledku riadneho postúpenia
pohľadávky nie je postupca ďalej nositeľom práva, ktoré bolo predmetom cesie. Ide v zásade
o derivatívny spôsob nadobudnutia práva.
Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1 M Obdo V 15/2009 uviedol, že postupca stráca postúpením

pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený
pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.
Elementárnym účinkom postúpenia pohľadávky je singulárna sukcesia postupníka do subjektívnych
práv, ktoré sú predmetom postúpenia a viažu sa na pohľadávku. Ide v zásade o derivatívny spôsob
nadobudnutia práva. Z tohto dôvodu nadobúda postupník pohľadávku v stave, v akom sa táto nachádza

v čase jej postúpenia. Spolu s pohľadávkou nadobúda postupník aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol., Občiansky
zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1942 s.).
Vypovedať možno zmluvu dojednanú na dobu neurčitú, ak je jej predmetom záväzok na nepretržitú
alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti, prípadne strpieť určitú činnosť.

Uvedené ustanovenie predpokladá existenciu trvajúceho záväzku, pri ktorom zmluvné strany v čase
uzavretia zmluvy nemali v úmysle vopred konkretizovať termín ukončenia zmluvného vzťahu. Zmluva je
dojednaná na dobu neurčitú, ak zmluvné strany vopred nestanovili dobu, po ktorú má trvať jej účinnosť,
resp. záväznosť inter partes. Vypovedať podľa tohto ustanovenia nemožno zmluvu, predmetom ktorej je
jednorazové plnenie, a to ani v prípade, ak má byť poskytnuté v splátkach. Účelom všeobecnej úpravy

výpovede je zákonná možnosť kedykoľvek (zohľadňujúc výpovednú dobu) a bez uvedenia dôvodu
ukončiť zmluvný vzťah, ktorý je dojednaný na bližšie nevymedzenú dobu trvania. Záväzkové vzťahy,
ktorých predmetom je vopred časovo neohraničená opakujúca sa alebo trvalá činnosť, nemôžu totiž
z povahy veci zaniknúť splnením (§ 559), ani uplynutím času (§ 578) (Števček, M., Dulak, A., Bajánková,
J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie.

Praha: C. H. Beck, 2019, 2203 s.).
Podľa komentára ASPI k § 582 O.z. ide o spôsob zrušenia záväzku založeného zmluvou uzavretou
na neurčitú dobu, predmetom ktorého je nepretržitá alebo opakovaná činnosť, alebo záväzok zdržať
sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, a to jednostranným právnym úkonom - výpoveďou. Pre
výpoveď zákon nepredpisuje žiadnu formu. Uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty danej ku koncu

kalendárneho štvrťroka výpoveď nadobúda účinnosť a záväzok vyplývajúci zo zmluvy zaniká. Výpoveď
savšakmusítýkať:1.zmluvy,ktoráboladohodnutánaneurčitúdobu,2.jejpredmetommusíbyťzáväzok
na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo 3. záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú
činnosť.

17. Účelom právnej úpravy výpovede je ukončenie záväzkového vzťahu dohodnutého na dobu neurčitú,
ktorého predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej
činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ktoré vzťahy nemôžu z povahy veci zaniknúť splnením (§ 559),
ani uplynutím času (§ 578). V prípade, ak je predmetom záväzku povinnosť, splnením ktorej dochádzak zániku záväzkového vzťahu (a to aj v prípade, ak má byť povinnosť - plnenie poskytnuté v splátkach),
je možné pred jej splnením dosiahnuť zánik záväzku inými inštitútmi na to určenými. Z obsahu Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2012 vyplýva, že žalobca ako postupca touto zmluvou postupuje

Dražobnej a vymáhacej kancelárii, s.r.o., Trnavská cesta 82, Bratislava ako postupníkovi pohľadávku
voči dlžníkovi spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými a postupník túto pohľadávku
prijíma a zaväzuje sa postupcovi zaplatiť odplatu vo výške 60 % zo všetkých čiastok, ktoré dlžník
postupníkovi uhradí. Obsahom tohto záväzku je teda prechod pohľadávky z majetku postupcu do
majetku postupníka. Z podstaty Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2012 vyplýva, že jej

predmetom nie je nepretržitá, ani opakovaná činnosť, ani záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo
strpieť určitú činnosť, preto výpoveď ako spôsob ukončenia zmluvného vzťahu v tomto prípade bola
v rozpore s účelom a povahou ust. 582 ods. 1 O.z. V danom prípade ako jednostranný spôsob ukončenia
zmluvného vzťahu prichádzalo do úvahy odstúpenie od zmluvy, a to najmä s poukazom na to, že
dôvodom ukončenia tohto zmluvného vzťahu zo strany žalobcu bolo to, že zo strany postupníka nedošlo
k plneniu. Výpoveďou zmluvy o postúpení pohľadávky tak došlo aj k obídeniu ustanovenia § 48 O.z.,

ktorým sa zmluva ruší od samého začiatku (ex tunc) a obnovuje sa pôvodný stav. Výpoveďou (na rozdiel
od odstúpenia od zmluvy), sa zmluva neruší od začiatku, ale ex nunc, t. j. neobnovuje sa pôvodný stav.

18. Výpoveďou Zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca sledoval spätné nadobudnutie predmetnej
pohľadávky. Postupník ako nový veriteľ môže pohľadávku postúpiť ďalej, v takom prípade postupník už

v postavení postupcu postúpi pohľadávku na nového postupníka, ktorým môže byť aj pôvodný postupca.
Takýto prevod je potrebné uskutočniť rovnako na základe písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky
uzavretej v zmysle § 524 O.z., ktorého účel žalobca obišiel svojou Výpoveďou zmluvy o postúpení
pohľadávky. Predmetná Výpoveď zmluvy o postúpení pohľadávky síce neodporuje výslovnému zákazu
zákona, ale svojimi dôsledkami smeruje k výsledku, ktorý zákonu odporuje, pretože obchádza zákonné

ustanovenie § 524 O.z., podľa ktorého je možné pohľadávku postúpiť (aj spätne) len písomnou zmluvou
o postúpení pohľadávky ako dvojstranným právnym úkonom.
Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4 Obo 205/2007 zo dňa 18.3.2008, vychádzajúc z obdobných
skutkových okolností prípadu konštatoval, že druhou podstatnou otázkou je, či možno riadne postúpenú
pohľadávku vrátiť listom späť, i keď sa zmluvné strany na takomto postupe dohodli. Pojem vrátenie

pohľadávky Občiansky zákonník, ani iný právny predpis nepozná. Odvolací súd sa stotožnil s
vysloveným právnym názorom žalobcu, že nie je možné meniť postavenie dlžníka vo vzťahu k veriteľovi
formou vrátenia pohľadávky, i keď sa zmluvné strany na takomto postupe v zmluve dohodli. Takéto
ujednanie je v rozpore so zákonom, nakoľko žiadne právne ustanovenie nezakladá možnosť riadne
písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky postúpenú pohľadávku vrátiť. Odvolací súd sa stotožnil

s tvrdením žalobcu, že toto ujednanie zakotvené v článku 7 zmluvy o odkúpení pohľadávky zo dňa
20.8.1998 a v článku VI. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.9.1998 je neplatný právny úkon s
odkazom na § 39 O.z.

19. Odvolací súd uzatvára, že Výpoveď zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2012 (urobená listom

12.8.2013) sledovala spätný prevod pohľadávky na pôvodného veriteľa, ktorý je možné uskutočniť len
na základe písomnej zmluvy (dvojstranného právneho úkonu) o postúpení pohľadávky v zmysle § 524
O.z., ktoré je kogentným ustanovením. Predmetná Výpoveď zmluvy o postúpení pohľadávky obchádza
účel uvedeného zákonného ustanovenia, preto je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39
O.z. Veriteľom predmetnej pohľadávky tak zostal postupník Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o.,

Trnavskácesta82,Bratislava,žalobcasanestalveriteľomnazákladeneplatnéhoprávnehoúkonu,preto
pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, z ktorého dôvodu žalobu
zamietol, potom jeho postup bol správny a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

20. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za

nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo

reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.21. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej

správnosti potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho rozhodnutia o náhrade trov (prvoinštančného
i predchádzajúceho odvolacieho) konania, keď odvolací súd nevidel v predmetnej veci dôvody hodné
osobitného zreteľa, odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal proti

žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá
mala plný úspech vo veci (žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca), keď nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

23. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)