Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120370776
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6120370776.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.

Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená splnomocnenkyňou: Remedium Legal, s.r.o.,
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C.
XXX/XX, D. E., o zaplatenie 3.515,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti výrokom I. a III.
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 40Csp/63/2020-157 zo dňa 18.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IIIp o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 3.064,27 eur, spolu s úrokom z úveru v sume 132,94 eur, s úrokom z
omeškania vo výške 269,84 eur, s dlžným poistným v sume 12 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročnezosumy3.164,27eurod24.7.2020do2.9.2020azosumy3.064,27eurod3.9.2020dozaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobou uplatnených
poplatkovzaupomienkyvsume36euržalobuzamietolavýrokomIII.žalobkynipriznalnároknanáhradu
trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 52, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 517 ods. 2, §
565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase poskytnutia úveru (ďalej
len „OZ“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), § 1 ods. 2, §
2 písm. d), § 7 ods. 1, § 11 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase poskytnutia úveru (ďalej len „ZoSÚ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou postúpenou súdu prvej inštancie z upomínacieho
konania dňa 26.10.2020 sa žalobkyňa, pôvodne Poštová banka, a. s., domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť jej zaplatiť 3.615,05 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že dňa
17.5.2016 uzatvorila Poštová banka, a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 1645326539. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli o. i. Obchodné podmienky žalobkyne

pre spotrebiteľské úvery. Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi
oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobkyňa poskytla žalovanému peňažné
prostriedky v sume 5.000 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobkyni istinu a zaplatiť úroky, poplatky a
iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledkuomeškaniažalovanéhosplnenímúveružalobkyňavzmysle§565OZvspojenís§53ods.9OZvyhlásila
dňa 21.2.2019 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný dlžnú sumu z
úveru neuhradil, a to ani len sčasti. Preto si podanou žalobou uplatnila proti žalovanému dlžnú istinu

3.164,27 eur, úrok z istiny vo výške 132,94 eur (súčet dlžného zmluvného úroku a zákonného úroku z
omeškania od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), zákonný úrok z omeškania
vo výške 269,84 eur od zosplatnenia úveru do poslednej úhrady žalovaným, zákonný úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 3.164,27 eur od 24.7.2020 do zaplatenia, poplatky v sume 48 eur, spolu
s nárokom na náhradu trov konania.

4. Dňa 14.10.2021 bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie žalobného návrhu zo strany žalobkyne pre
úhradu od žalovaného v sume 100 eur zo dňa 2.9.2020, ktorú žalobkyňa započítala na istinu úveru.

5. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom dňa 16.2.2022 č. k. 40Csp/63/2020-65 rozhodol tak, že
výrokom I. konanie v časti istiny v sume 100 eur zastavil (v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 22.3.2022), výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 3.064,27 eur
spolu s úrokom z úveru v sume 132,94 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 269,84 eur a dlžnými
poplatkami vo výške 48 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.164,27 eur od
24.7.2020 do 2.9.2020 a zo sumy 3.064,27 eur od 3.9.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Na

základe žalovaným podaného odvolania proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd po pripustení navrhovanej zmeny strany sporu na strane žalobkyne v odvolacom konaní zrušil
rozsudok v napadnutej časti výroku II. a v závislom výroku III. a vec vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s dôrazom na absenciu dostatočnej a presvedčivej argumentácie súdu prvej
inštancie týkajúcej sa podstaty sporu.

6. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu preukázané,
že žalovaný dňa 16.05.2016 požiadal Poštovú banku, a. s. ako budúceho veriteľa o poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 10.000 eur. Dňa 17.5.2016 uzavreli Poštová banka, a. s. ako veriteľ
a žalovaný ako dlžník zmluvu č. 1645326539 o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička. Úverovú zmluvu

uzatvoril žalovaný ako fyzická osoba, jeho postavenie ako klienta/dlžníka je vymedzené údajmi fyzickej
osoby nepodnikateľského charakteru. Veriteľ a jeho právny nástupca v spore (žalobkyňa) vystupuje
v konaní ako dodávateľ, keď predmetom podnikania u pôvodného veriteľa bolo poskytovanie úverov.
Predmetom dojednanej úverovej zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo
výške 5.000 eur, s dojednanou mesačnou splátkou 81,80 eur, z čoho výška mesačnej anuitnej splátky

úroky + istina úveru predstavovala 75,80 eur a mesačné náklady spojené s poistením schopnosti splácať
úver v sume 6 eur. Výška poslednej mesačnej splátky bola ustálená na sumu 81,25 eur. Žalovaný
sa zaviazal úver splatiť v 96-tich mesačných splátkach vždy k 25. dňu v mesiaci. Celková čiastka,
ktorú mal klient zaplatiť podľa zmluvy, predstavovala sumu 7.852,25 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe
9,90 % ročne. RPMN bola vypočítaná na 12,80 % ročne. V úverovej zmluve sú tiež riadne uvedené:

termín konečnej splatnosti 25.5.2024, zloženie mesačnej anuitnej splátky, priemerná RPMN na trhu
10,53 % ročne, ako aj najvyššia prípustná hodnota odplaty 21,06 % ročne a splatnosť prvej mesačnej
splátky 25.6.2016. V článku 2.3 Úverovej zmluvy sa nachádza tzv. amortizačná tabuľka s rozpisom
termínov splatnosti každej jednej splátky a rozpisom započítavania splátok na istinu, úroky, poistenie a
poplatky s uvedením zostatku istiny po započítaní každej splátky pri splácaní úveru v zmysle úverovej

zmluvy. Pod amortizačnou tabuľkou v bode 2.3 úverovej zmluvy sa na štvrtej strane zmluvy nachádzajú
ešte ďalšie otázky k poisteniu schopnosti splácať úver dobrá pôžička a v bode 3 úverovej zmluvy sú
uvedené poplatky súvisiace s poskytnutým úverom, pričom okrem iného sa v uvedenom bode uvádza:
1. upomienka po omeškaní splátky 10 eur, 2. upomieka po omeškaní splátky 25 eur. Upozornenie pred
výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom: poštovné v zmysle tarify Slovenskej pošty, a. s.. Výzva na

splatenie celého úveru s príslušenstvom: 3,50 eur.

7.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdprvejinštanciepreukázané,žemedzižalobkyňouažalovanýmbol
uzavretou zmluvou o úvere založený spotrebiteľský vzťah, v ktorom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ
a žalobkyňa ako dodávateľ, a preto žalovaný požíva nárok na priznanie zvýšenej hmotnoprávnej a

procesnoprávnej ochrany podľa ZoSÚ a osobitných ustanovení OZ ako i CSP. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti v súlade so znením § 9 ods. 1, 2 ZoSÚ. Po
oboznámení sa s výpisom Aktuálny stav úveru ku dňu 31.7.2020 mal súd preukázanú platobnú históriu
žalovaného, z ktorej vyplynulo riadne a včasné plnenie povinnosti žalovaného zo zmluvy v splátkach podobujednéhoroka.Vmáji2017sažalovanýdostalprvýkrátdoomeškaniasriadnymavčasnýmplnením,
keď zaplatil splátku len v časti (6+34,70 eur). Platobná disciplína žalovaného sa následne zhoršovala,
čo viedlo veriteľa k predčasnému zosplatneniu úveru.

8. Z výzvy na úhradu dlžnej časti úveru zo dňa 25.1.2019 vyplýva upozornenie veriteľa, že banka eviduje
pohľadávku viac ako tri mesiace po lehote splatnosti s rozpisom dlžnej sumy a poučením, že v prípade
jej neuhradenia bude banka oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným. Z výzvy na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 21.2.2019 mal súd preukázané oznámenie veriteľa, že pre podstatné porušenie ustanovení

zmluvy o úvere a obchodných podmienok sa stala úverová pohľadávka ku dňu 21.2.2019 predčasne
splatnouvcelomrozsahu,atovdlžnejistine3.964,27eur,úrokoch132,94eur,poplatkochzaupomienky
36 eur, poistné 12 eur, spolu 4.145,21 eur.

9. Procesná obrana žalovaného v konaní spočívala: v namietaní premlčania nároku žalobkyne, v
namietaní nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, v tvrdení porušenia povinnosti veriteľa

skúmať schopnosť dlžníka splácať úver, teda nekonanie veriteľa s odbornou starostlivosťou pred
poskytnutím úveru, v namietaní správneho započítavania úhrad žalovaného najprv na dlžnú istinu, v
namietaní absencie adresy veriteľa v zmluve a v sporovaní účtovania poplatkov na ťarchu žalovaného.

10. V konaní nebolo sporné, že žalovaný neplnil splátky riadne a včas. V zmysle listiny „Aktuálny stav

úveru“ sa žalovaný nepochybne dostal do omeškania so splácaním splátky splatnej dňa 25.11.2018,
ako aj nasledujúcich splátok. Premlčacia doba tak začala plynúť odo dňa splatnosti tejto splátky, t. j.
dňa 25.11.2018. V prípade, ak by sa veriteľ nerozhodol vyhlásiť predčasnú splatnosť pre nezaplatenie
tejto splátky, ale neskoršej splátky, plynula by premlčacia doba od nezaplatenia tej splátky, ktorá viedla
k vyhláseniu predčasnej splatnosti (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/45/2017,

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/115/2019). Keďže premlčacia doba začala plynúť dňa
25.11.2018, a žaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.8.2020, t. j. menej ako tri roky
od začatia plynutia premlčacej doby, žalobný návrh nie je premlčaný, žaloba bola podaná v zákonnej
trojročnej premlčacej dobe.

11. V prípade namietanej aktívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 57/2020 zo dňa 29.9.2021 s tým, že už v štádiu rozhodovania
o návrhu na zmenu na strane žalobcu je v súlade so znením ustanovenia § 80 CSP povinnosťou
súdu posúdiť, či skutočne došlo k prevodu alebo prechodu práva a podľa toho rozhodnúť o pripustení
alebo nepripustení zmeny strany sporu. V tomto konaní Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn.

23CoCsp/29/2022 zo dňa 15.11.2022 pripustil, aby na miesto pôvodnej žalobkyne 365.bank, a. s.
do konania vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. K postúpeniu žalovanej pohľadávky
v prejednávanej veci došlo dňa 26.4.2022, a to v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 17 ods. 1
ZoSÚ, keď sa písomne postupovala postupiteľná peňažná pohľadávka spolu s príslušenstvom. Keďže
sa postupovala pohľadávka, ktorá sa stala splatnou vo všetkých splátkach najneskôr dňa 21.2.2019,

postupovala sa pohľadávka po termíne splatnosti a súčasne bola postúpená subjektu oprávnenému
poskytovať spotrebiteľský úver podľa osobitného predpisu (predmet podnikania spoločnosti EOS KSI,
s. r. o. uvedený v obchodnom registri je o. i. „Poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia
rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa osobitného zákona“), boli tak splnené aj zákonné
podmienky vyžadované pre postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 17 ods. 1

ZoSÚ. Pôvodná žalobkyňa bola a súčasná nová žalobkyňa po postúpení pohľadávky počas súdneho
konania je aktívne vecne legitimovaným v spore, t. j. prešiel na ňu nárok uplatňovaný žalobou.

12. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal námietkou žalovaného, že veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou pri posudzovaní jeho schopnosti splatiť úver. Žalobkyňa k overovaniu bonity žalovaného

už v žalobe doložila dáta dopytu vytvorené dňa 16.5.2016 o 19:12.50 hod. na osobu A. B.,
dátový zdroj SP2, s uvedením rodného čísla žiadateľa, kde položila celkovo 23 verifikačných otázok
týkajúcich sa žiadateľa (žalovaného). Predmetné verifikačné otázky sa týkali zamestnania žalovaného,
doby zamestnania, zamestnávateľa, príjmu žiadateľa v čistom aspoň 468 eur mesačne, poberania
možných dôchodkov zo sociálneho poistenia, k možnému výkonu dohody o pracovnej činnosti, výkonu

samostatnej zárobkovej činnosti, zamestnania sa u viacerých zamestnávateľov a pod. K odporu
žalovaného žalobkyňa doložila, že skúmala platobnú schopnosť žalovaného jeho lustráciou v systéme
Spoločného úverového registra informácií - SRBI, lustráciou v EOS KSI a v Sociálnej poisťovni, pričom
banka zistila, že žiadateľ (žalovaný) nemal v čase posudzovania žiadosti evidované žiadne spisy,bol slobodný, nemal vyživované deti. Z lustrácie v SRBI vyplýva, že žiadateľ čerpal dňa 2.7.2013
úver, ktorý ukončil dňa 10.6.2014, išlo o osobný úver v sume 6.000 eur s dojednanými splátkami
vo výške 126 eur. Z uvedenej lustrácie tiež vyplýval existujúci kontrakt, úver na stavebné sporenie,

kde žalovaný vystupoval ako spolužiadateľ s dátumom začiatku dňa 27.5.2014, s úverovým rámcom
30.000 eur, s mesačnou splátkou v sume 206 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že veriteľ
pred poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanému konal odborne a overil si príjmové aj výdavkové
pomery žiadateľa z externého nezávislého zdroja. Priemerne uvedomelý občan Slovenskej republiky,
ktorý je plne spôsobilý na právne úkony, a teda spôsobilý nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v

plnom rozsahu dovŕšením plnoletosti vie, že pokiaľ si požičia peňažné prostriedky, je jeho povinnosťou
poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť, a to za podmienok dojednaných v zmluve, v zmysle
zásady prirodzeného aj civilného práva pacta sunt servanda. Pokiaľ teda žalovaný sporoval porušenie
povinnosti dodávateľa s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úverom, súd
prvej inštancie uviedol, že v čase uzavretia zmluvy bola dodávateľovi uložená povinnosť vziať do
úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem

spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V čase poskytnutia úveru zákon príkladmo
uvádzal, čo rozumieť pod konaním s odbornou starostlivosťou, t. j. ako posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať úver čo do rozsahu skúmania v súlade so zákonom. Zákonodarca postupne novelizáciou
ustanovenia § 7 ZoSÚ upravil normu tak, aby bolo zrejmé, že podmienkou pre poskytnutie úveru za
splnenia požiadavky konania s odbornou starostlivosťou je požiadavka poskytovania úveru v takom

rozsahu, aby výdavky spotrebiteľa nepresahovali jeho celkový príjem. Následne sa táto požiadavka
sprísnila tak, že veritelia okrem výdavkov spotrebiteľa museli prihliadať aj na zostatok z príjmov v
rozsahu životného minima. Úprava správania veriteľov pri skúmaní platobnej schopnosti spotrebiteľov
bola zavŕšená vydaním opatrenia č. 10/2017 Národnej banky Slovenka (účinného od 1.1.2018), ktoré
poníma väčšie portfólio faktorov a obsahuje aj metodiku výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať úver.

Na otázku súdu na pojednávaní dňa 30.6.2023, či má žalovaný za to, že mu úver mal alebo nemal byť
poskytnutý, keď sa spätne pozrie na svoj príjem a výdavky v čase vzniku zmluvného vzťahu, žalovaný
uviedol, že nevie, že si na to nepamätá. S prihliadnutím na platné a účinné znenie ZoSÚ v čase vzniku
zmluvného vzťahu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa preukázala, že pôvodný veriteľ
vykonal činnosť k overovaniu si bonity žalovaného spotrebiteľa pred poskytnutím úveru a neposudzoval

schopnosť spotrebiteľa splácať úver len zisťovaním informácií o pomeroch spotrebiteľa z objektívne
nedoloženého osobného vyhlásenia dlžníka o jeho osobných, zárobkových a majetkových pomeroch.
Odborná starostlivosť predpokladá, že veriteľ si údaje uvedené dlžníkom, overí a v tomto prípade tak
banka riadne urobila. To, že bolo v schopnostiach žalovaného splácať úver, nakoniec vyplýva aj z
predloženéhoprehľadusplátokaúhrad,keďžalovanýpodobutakmertrochrokovsvojzáväzokveriteľovi

aj plnil.

13. Súd prvej inštancie zároveň porovnal skutkový stav z konania sp. zn. 17Csp/54/2021 s konaním
v prejednávanej veci sp. zn. 40Csp/63/2020, pričom bolo nesporným, že úverovú zmluvu uzatváral
v tomto konaní žalovaný s Poštovou bankou, a. s. dňa 17.5.2016 a dňa 18.5.2016, teda deň po

uzavretí predmetnej úverovej zmluvy, z ktorej si žalobkyňa uplatňuje žalobou pohľadávku v tomto
konaní, žalovaný uzatvoril zmluvu o pôžičke č. 6233282/186041546 na sumu 8.500 eur s Consumer
Finance Holding, a. s., nástupca VÚB, a. s. V danom konaní zmluva absentovala obligatórne náležitosti
vyžadované ustanovením § 9 ods. 1, 2 ZoSÚ. Úverová zmluva uzavretá v Poštovej banke, a. s. však
všetky zákonom vyžadované náležitosti riadne obsahuje.

14. Žalobkyňa v podaní zo dňa 12.7.2023 podrobne rozpísala započítavanie úhrad žalovaného na dlžnú
istinu, na dlžné úroky, poistenie a na dlžné poplatky, rozpis bol riadne poňatý do znenia bodu 2.3
úverovej zmluvy od prvej splátky splatnej dňa 25.6.2016 do poslednej 96-tej splátky pôvodne splatnej
dňa 25.5.2024. Adresa veriteľa sa nachádzala riadne uvedená tak v záhlaví úverovej zmluvy, ako

aj v bode 4.10 úverovej zmluvy posledná veta, kde je uvedené „Dlžník/spoludlžník si môže uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť na adrese: Poštová banka, a. s., oddelenie starostlivosti o klienta, Karloveská
34, 841 04 Bratislava.“.

15. Po vysporiadaní sa s procesnou obranou žalovaného dospel súd prvej inštancie k záveru, že

žalovaný sa dostal do omeškania s riadnym a včasným splnením zmluvnej a zákonnej povinnosti.
Žalobkyňauniesladôkaznébremenooskutočnostiachňoutvrdených,procesnáobranažalovanéhobola
nedôvodná, a preto žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni dlh na istine vo výške 3.064,27 eur, dlh na
úroku z úveru vo výške 132,94 eur a dlžné poistné, ktoré bolo splatné dňa 25.11.2018 a dňa 25.12.2018,t. j. 2 x po 6 eur, celkovo v sume 12 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa si v žalobnom
návrhu dôvodne uplatnila aj nárok na úroky z omeškania odo dňa mimoriadneho zosplatnenia úveru,
t. j. odo dňa 21.2.2019 do poslednej úhrady žalovaným dňa 23.7.2020 v sume 269,84 eur a nárok na

úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 3.164,27 eur od 24.7.2020 do 2.9.2020 a zo
sumy 3.064,27 eur od 3.9.2020 do zaplatenia. Povinnosť uhradiť dlh uložil žalovanému v štandardnej
trojdňovej lehote na splnenie povinnosti, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď preskúmaním
majetkových, zárobkových a osobných pomerov žalovaného dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie
je dôvodným uložiť žalovanému povinnosť na zaplatenie v dlhšej lehote.

16. V časti žalobkyňou uplatnených poplatkov za upomienky v sume 36 eur súd prvej inštancie žalobu
zamietol. Žalobkyňa si uplatnila nárok na poplatky, konkrétne za 1. upomienku na úverovom účte
zo dňa 12.11.2018 sumu 9 eur, za 2. upomienku na úverovom účte 9 eur a za výzvu na splatenie
úveru s príslušenstvom zo dňa 21.2.2019 sumu 9 eur. Súdy svojou rozhodovacou činnosťou ustálili,
že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako

slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá. Za neprijateľnú sa považuje aj
zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej
stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Upomienka ako taká nemôže mať
sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu

k spotrebiteľovi netransparentné. Poplatok za upomienku nemožno chápať ako poplatok za službu,
plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Zmluvné ustanovenia týkajúce sa poplatku za upomienku
hrubo poškodzujú spotrebiteľa, pretože závisí len od vôle veriteľa, koľko spoplatnených upomienok a
výziev spotrebiteľovi odošle a zvýši si tým príjem. Výška týchto poplatkov za upomienky v sume 9
eur za jednu je neprimeraná, nezodpovedá skutočným nákladom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie

poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 11.11.2015 sp. zn. II. ÚS 754/2015-10, ktorým
bola odmietnutá sťažnosť banky voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.5.2014 sp. zn.
9Co/350/2012, ktorý určil, že zmluvná podmienka, ktorá oprávňuje banku účtovať spotrebiteľovi za svoje
služby poplatky a odmeny v súlade so sadzobníkom poplatkov a odmien za poskytovanie peňažných a
obchodných služieb za prvú upomienku vo výške 8,30 eur a za ďalšiu vo výške 28,21 eur je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, pretože na tieto poplatky nemá banka nárok, keďže sú pokryté už v zmluvne
dojednanom úroku za poskytnutý úver. Žalované poplatky za upomienky a výzvu na splatenie úveru tak
predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa, spočívajúce v účtovaní
takýchto poplatkov, možno hodnotiť ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenie sa spája
záver o ich neprijateľnosti. Keďže zmluvná podmienka, v zmysle ktorej je veriteľ oprávnený požadovať

od spotrebiteľa poplatok za upomienku, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.
1 OZ, čo spôsobuje podľa § 53 ods. 5 OZ jej neplatnosť, žalobkyňa nemá nárok na plnenie z takejto
podmienky.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď žalobkyňa mala neúspech len v
nepatrnej časti (späťvzatie pre 100 eur úhrady istiny pred začatím súdneho konania a v príslušenstve
pohľadávky - upomienky v sume 36 eur) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie voči výrokom I. a III. podal odvolanie žalovaný. Odvolanie
odôvodnil právne § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci). Vecne odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu

záveru o tom, že pôvodný veriteľ riadne skúmal jeho bonitu pred uzavretím zmluvy, a preto došlo k
platnému zosplatneniu úveru a následne k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto
konania. Žalovaný trval na tom, že Poštová banka, a.s. ako veriteľ nekonala s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ a hrubo porušila svoju povinnosť skúmať riadne jeho bonitu. Z tohto dôvodu
nemohlo dôjsť k predčasnému zosplatneniu úveru v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ. Keďže úver nebol

predčasne zosplatnený a zároveň termín konečnej splatnosti (25.5.2024) ešte nenastal, nemohlo ani
dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na súčasnú žalobkyňu, pričom žalovaný poukázal na § 17
ZoSÚ a § 39 OZ. Žalobkyňa tak nie je v konaní aktívne vecne legitimovaná a žaloba mala byť v celom
rozsahu zamietnutá. Napriek tomu, že veriteľ bol pred uzavretím zmluvy povinný posúdiť s odbornoustarostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, neurobil tak. Zo
Žiadosti o spotrebiteľský úver je zrejmé, že veriteľ bral do úvahy iba jeho príjem, pričom vôbec nezisťoval
jeho výdavky (s výnimkou splátky na úver na stavebné sporenie) a zároveň od neho ani nevyžadoval

žiadne doklady okrem občianskeho preukazu, teda nevyžadoval žiadne doklady preukazujúce jeho
príjmy a výdavky. Veriteľ nezisťoval jeho relevantné výdavky, ako sú náklady na bývanie, telefón, stravu,
dopravu, oblečenie, atď., pričom zohľadnil len sumu životného minima, čo je nepostačujúce, pričom
uver bol schopný splácať iba za pomoci vtedajšej priateľky. Žalovaný poukázal na to, že veriteľ nesie
dôkazné bremeno toho, že riadne skúmal bonitu, pričom nielen že veriteľ musí od spotrebiteľa vyžadovať

dostatočné informácie, ale tieto musia byť aj podložené dôkazmi.

19. Pokiaľ ide o súdom tvrdenú viazanosť rozhodnutím odvolacieho súdu sp. zn. 23CoCsp/29/2022
zo dňa 15.11.2022 (na základe ktorého rozhodnutia v konaní vystupuje súčasná žalobkyňa), žalovaný
uviedol, že odvolací súd sa nevyjadroval k otázke platnosti postúpenia, ale išlo len o procesné
rozhodnutie. Preto bol súd prvej inštancie povinný si otázku platnosti postúpenia pohľadávky vyriešiť

sám. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu je len procesným rozhodnutím, pričom pred jeho vydaním
nemal možnosť, ani dôvod, namietať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie novej žalobkyne pre
neplatné postúpenie. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne mal dôvod riešiť až po tom, čo k postúpeniu
pohľadávky došlo, pričom tak mohol urobiť až po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci samej. Ak by
vydanie predmetného procesného uznesenia odvolacieho súdu malo znamenať, že je tým vyriešená

hmotnoprávna otázka platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky a aktívnej vecnej legitimácie
žalobkyne, bola by mi tým odňatá možnosť konať pred súdom, keďže aktívnu vecnú legitimáciu
nemohol bez vlastnej viny namietať. V prípade uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/57/2020
zo dňa 29.9.2021 išlo o žalobu podanú spotrebiteľom proti dodávateľovi, o zmenu subjektu na strane
žalovanej, a teda o odlišný skutkový stav, a preto uvedené rozhodnutie nie je použiteľné pre konanie

sp. zn. 40Csp/63/2020. Predmetné rozhodnutie je záväzné iba pre strany uvedeného konania a nie je
všeobecne záväzné.

20. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmenil
a žalobu zamietol, resp. v prípade, ak odvolací súd bude mať za to, že došlo k platnému postúpeniu

pohľadávky, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmeniť tak, že mu súd
uložil povinnosť zaplatiť iba nesplatenú istinu, a to z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (pre
neskúmanie bonity), pričom v prípade úspechu v konaní si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

21.Žalobkyňasodvolanímžalovanéhonesúhlasilaanavrhlarozsudoksúduprvejinštancie(vodvolaním

napadnutom rozsahu) ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že v rámci posudzovania mala banka k
dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta (výdavky) zo spoločného úverového
registra informácií. Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra, ktorý
bolpredloženýkonajúcemusúdu.Žalobkyňamázato,žepôvodnýveriteľvykonalčinnosťkoverovaniusi
bonity žalovaného spotrebiteľa pred poskytnutím úveru a neposudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať

úverlenzisťovaníminformáciíopomerochspotrebiteľazobjektívnenedoloženéhoosobnéhovyhlásenia
dlžníka o jeho osobných, zárobkových a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť predpokladá,
že veriteľ si údaje uvedené dlžníkom overí a v tomto prípade tak banka riadne urobila. To, že bolo v
schopnostiach žalovaného splácať úver, nakoniec vyplýva aj z predloženého prehľadu splátok a úhrad,
keď žalovaný po dobu takmer troch rokov svoj záväzok veriteľovi aj plnil.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

23. Predmetom konania v prejednávanej veci (po zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvej
inštancie č. k. 40Csp/63/2020-65 zo dňa 16.02.2022 v napadnutom výroku II. a závislom výroku III. o
náhrade trov konania a vrátení veci súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a novérozhodnutie) je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej
sumu 3.515,05 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, a to z titulu nesplateného spotrebiteľského
úveru zo dňa 17.5.2016.

24. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo výroku I. (ktorým súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške
3.064,27 eur, spolu s úrokom z úveru v sume 132,94 eur, úrokom z omeškania vo výške 269,84 eur,
dlžným poistným v sume 12 eur a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.164,27 eur od

24.7.2020 do 2.9.2020 a zo sumy 3.064,27 eur od 3.9.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku) a tiež v závislom výroku III. o náhrade trov konania. Výrok II. rozsudku súdu prvej
inštancie odvolaním napadnutý nebol.

25. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa § 380 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (ods. 1). Na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené

(ods. 2).

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

28. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľa uvedených v odvolaní
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a preskúmavaný rozsudok je vecne
správny. Na základe skutočností uvedených v odvolaní nemožno urobiť záver o vadách rozsudku súdu
prvej inštancie, ktoré namietal odvolateľ v ním podanom odvolaní, keďže súd prvej inštancie daný spor

správne právne posúdil, použil pritom relevantné právne normy, ktoré aj správne interpretoval a aplikoval
na zistený skutkový stav a z preukázaných skutkových okolností vyvodil zodpovedajúce právne závery.

29. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný

prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, pričom v tejto súvislosti
odvolací súd konštatuje, že nedostatok procesných podmienok v posudzovanej veci nevzhliadol.

30. Žalovaný v odvolaní namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu, že právna
predchodkyňa žalobkyne podľa jeho názoru nekonala s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ
a hrubo porušila svoju povinnosť skúmať riadne jeho bonitu pri uzatváraní zmluvy.

31. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, veriteľ

je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

32. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.

33. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo

registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

34. Jednou z povinností uložených veriteľovi pri poskytovaní spotrebiteľského úveru vyplývajúcou z
ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ je i povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. S porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou ZoSÚ

v ustanovení § 11 ods. 2 spája významné právne dôsledky. V prípade, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 ods. 1 tohto zákona, nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Pri hrubom porušení tejto povinnosti sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

35. ZoSÚ je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej aj „smernica“),
ktorou sa v článku 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere

posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od
spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Zmyslom úpravy je
predovšetkým ochrana spotrebiteľa, vychádzajúc z cieľov smernice sa touto úpravou ale sleduje aj širšia
spoločenská ochrana. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy bonitu spotrebiteľa predstavuje
pre spotrebiteľa aj určitú záruku, že veriteľ bude pri poskytovaní úveru postupovať tak, aby ho do určitej

miery chránil pred neschopnosťou splácať. Primárnym chráneným záujmom je tu ochrana spotrebiteľa
pred nezodpovedným poskytnutím úveru, ktoré by viedlo k jeho insolvencii so všetkými negatívnymi
následkami, a to ako ekonomickými v podobe straty majetku, tak spoločenskými v podobe spoločenskej
stigmatizácie (Wachtlová, Slanina: Zákon o spotřebitelském úvěru, Komentář, Praha, C.H.Beck, 2011,
s. 99). Sekundárne sa ochranou spotrebiteľa dosiahne aj ochrana veriteľa a docieli sa tým želaný stav

zodpovedného úverovania.

36. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že veriteľ (právna predchodkyňa žalobkyne) si svoju
povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy riadne splnil. Tento záver náležitým
spôsobom odôvodnil s poukazom na ust. § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ v bodoch

34.-39. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Právna predchodkyňa žalobkyne postupovala v súlade
s vtedy účinnou právnou úpravou stanovujúcou povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (t.j. v čase
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver) vyžadoval posúdenie schopnosti
spotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúversohľadomnaúdajezískanézjednéhoaleboviacerýchregistrov,

do ktorých poskytujú údaje veritelia (§ 7 ods. 16 ZoSÚ), čo v danej veci právna predchodkyňa
žalobkyne splnila. V zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ zobrala do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje
spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a účel spotrebiteľského úveru.
Právna predchodkyňa žalobkyne si overila dopytom na Sociálnu poisťovňu žalovaným uvádzaný
príjem a existenciu zamestnaneckého vzťahu. Spotrebiteľ zároveň v žiadosti uviedol okrem svojho

mesačného príjmu aj údaje o osobnom stave – to, že bol slobodný a bez vyživovacej povinnosti.
Právna predchodkyňa žalobkyne zároveň vykonala šetrenie na strane výdavkov spotrebiteľa dopytom
na SRBI a tiež lustráciu vo vlastnom registri so zistenou mesačnou splátkou jedného aktívneho
úveru vo výške 206 eur, čo vzhľadom na čistý mesačný príjem, ktorý spotrebiteľ dosahoval v tom
čase, umožňovalo poskytnutie úveru, ktorý je predmetom sporu v prejednávanej veci. To, že právna

predchodkyňa žalobkyne vyhodnocovala schopnosť spotrebiteľa splácať úver vyplýva aj zo skutočnosti,
že namiesto spotrebiteľom požadovaného úveru vo výške 10.000 eur mu poskytla úver vo výške 5.000
eur. Žalobkyňa tak v konaní preukázala, že pôvodný veriteľ vykonal činnosť k overovaniu si bonity
žalovaného spotrebiteľa pred poskytnutím úveru a neposudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať úver
len zisťovaním informácií o pomeroch spotrebiteľa z objektívne nedoloženého osobného vyhlásenia

dlžníka o jeho osobných, zárobkových a majetkových pomeroch, pričom postup veriteľa bol v súlade so
ZoSÚ účinným v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie zároveň správne
poukázal na skutočnosť, že úverovú zmluvu uzatváral v tomto konaní žalovaný s Poštovou bankou,
a. s. dňa 17.5.2016 a hneď nasledujúci deň, t. j. 18.5.2016, žalovaný uzatvoril zmluvu o pôžičke nasumu 8.500 eur s Consumer Finance Holding, a. s. (skutkové závery vyslovené súdom prvej inštancie
v bodoch 19. až 22. a 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaný v odvolaní nespochybnil).
Žalovaný tak hneď nasledujúci deň uzatvoril zmluvu o pôžičke na sumu vyššiu, ako mu bola poskytnutá

Poštovou bankou, a. s., a to napriek tomu, že jeho žiadosti o poskytnutie úveru v ním požadovanej výške
v prejednávanej veci vyhovené nebolo.

37. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že odvolanie žalovaného, i s poukazom na §
380 ods. 1 CSP, bolo nedôvodné. Na uvedenom závere nemohla nič zmeniť ani námietka žalovaného,

že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 57/2020 zo dňa 29.9.2021, keďže (ako vyplýva z vyššie uvedeného) Poštová banka, a.s. ako
veriteľ pri uzatváraní zmluvy konala s odbornou starostlivosťou, pričom súd prvej inštancie v tejto
súvislosti správne aplikoval § 53 ods. 9, § 565 OZ, § 92 ods. 8 zákona o bankách, § 7 ods. 1,
§ 11 ods. 2, § 17 ods. 1 ZoSÚ a postupoval aj v súlade s bodom 4.5 zmluvy o úvere, kde bola
dohodnutá možnosť úver zosplatniť. Keďže právna predchodkyňa žalobkyne postupovala s odbornou

starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému, mohla v prípade omeškania pristúpiť k zosplatneniu
úveru (úver z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa aj zosplatnila v súlade s §
53ods.9,§565OZ–viďbody20.a21.odôvodnenianapadnutéhorozsudku)aneskôrtentozosplatnený
úver aj postúpiť, z ktorého dôvodu je daná aj aktívna vecná legitimácia žalobkyne. Súd prvej inštancie
správne poukázal na to, že § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovené podmienky postúpenia umožňujúce

postúpiť bankovú pohľadávku na vybrané subjekty sú postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná
výzva a aspoň 90-dňová lehota trvania omeškania, čo v prejednávanej veci splnené bolo. Keďže
sa postupovala pohľadávka po termíne splatnosti a súčasne bola postúpená subjektu oprávnenému
poskytovať spotrebiteľský úver podľa osobitného predpisu (predmet podnikania spoločnosti EOS KSI
Slovensko, s.r.o. uvedený v obchodnom registri je o. i. „Poskytovanie spotrebiteľských úverov bez

obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa osobitného zákona“), boli splnené aj
zákonné podmienky vyžadované pre postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 17
ods. 1 ZoSÚ.

38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o

dôvodnosti podanej žaloby v rozsahu, ktorý je predmetom odvolacieho konania. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská procesných strán k
prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil právne závery, ktoré primerane vysvetlil. V posudzovanej veci
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľné, či

zjavne neodôvodnené, keďže poskytuje odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany. Do práva na spravodlivý proces nepatrí súčasne právo strany konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04), teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
požiadavkami strany konania a jej právnymi názormi (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.

I. ÚS 50/04).

39. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku I. vo veci samej a aj v závislom výroku III. o náhrade trov konania (keď vo vzťahu k výroku III.
žalovaný neuviedol žiadne odvolacie dôvody) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

40. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 255 ods. 1,

§ 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom
na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).