Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/128/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218206702
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1218206702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu: Generali Česká poisťovňa a. s.,
Spálená 75/16. Praha 110 00, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali
Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, Bratislava - mestská časť
KarlovaVes84104,IČO:54228573,zastúpený:AKBalara,s.r.o.,Mostová2,Bratislava-mestskáčasť
Staré Mesto 811 02, IČO: 36 858 528, proti žalovaným: v 1. rade: Demen holding, s. r. o., Bojnická cesta
15, Prievidza 971 01, IČO: 36 338 176, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o.,
Záhradnícka 4836/51, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 08, IČO: 47 234 318, v 2. rade: Všeobecná

úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155, o zaplatenie sumy 31.168,07
EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k.42Cb/195/2018-958
zo dňa 19.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. B2-42Cb/195/2018-958 zo dňa
19.01.2023 v napadnutej časti výroku I a II potvrdzuje.
II. Krajský súd v Bratislave priznáva žalovanému 1/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“, s účinnosťou od 1. júna 2023 Mestský súd

Bratislava III) rozsudkom č. k. 42Cb/195/2018-958 vydaným dňa 19. januára 2023 (ďalej aj napadnutý
rozsudok) zamietol podanú žalobu (výrok I), žalovanému v 1. rade priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II) a žalovanému v 2. rade priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III).
2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Generali
Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava 841 04, IČO: 35 709 332) sa žalobou doručenou súdu
dňa 21.08.2018 domáhal zaplatenia sumy 31.168,07 EUR s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 16.10.2014 uzavrel so žalovaným 1/ poistnú zmluvu č.
2404221690 - havarijné poistenie AUTOMAX (ďalej len „poistná zmluva“), pričom predmetom poistenia
bolo motorové vozidlo JEEP Grand Cherokee s EČV: L. XXX K. (pôvodne s EČV: L. XXX K.), VIN:
XCXRJFJMXECXXXXXX (ďalej len „predmet poistenia“), ktorého vlastníkom podľa údajov uvedených
v technickom preukaze motorového vozidla bol žalovaný 2/. Začiatok poistenia bol stanovený od
16.10.2014 na dobu neurčitú. Na poistnej zmluve č. 2404221690 bola na základe žiadosti poistníka
zo dňa 16.10.2014 o zriadenie vinkulácie na predmet poistenia, ktorý bol financovaný Zmluvou o

úvere č. I., zriadená vinkulácia v prospech žalovaného 2/. Žalovaný 1/ udelil žalobcovi neodvolateľný
príkaz, aby až do skončenia Zmluvy o úvere č. I., vyplatil prípadnú náhradu, ktorú bude žalobca
povinný vyplatiť v dôsledku poistnej udalosti, žalovanému 2/. V zmysle poistnej zmluvy bol povinný v
prípade poistnej udalosti poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu. Dňa 20.03.2017 bola zostrany žalobcu zaevidovaná škodová udalosť zo dňa 19.03.2017 pod č. 2090187744, ku ktorej došlo
v čase trvania dohodnutého poistenia na základe poistnej zmluvy. Po nahlásení predmetnej škodovej
udalosti vykonal žalobca šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

Na základe oznámenia škodovej udalosti, zisteného rozsahu poškodenia a ďalších podkladov bolo dňa
20.07.2017 ukončené šetrenie poistnej udalosti a poistná udalosť č. 2090187744 bola zlikvidovaná ako
totálna škoda. Poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 31.168,07 EUR. Na základe vyššie uvedeného
dňa 21.07.2017 poukázal žalobca poistné plnenie vo výške 31.168,07 EUR na účet žalovaného 2/.
Následnou kontrolou správnosti likvidácie predmetnej škodovej udalosti dal žalobca vyhotoviť znalecký

posudok, zo záverov ktorého vyplývalo, že uplatnené poškodenia na predmete poistenia zo strany
žalovaného 1/ ako aj opis priebehu škodovej udalosti z jeho strany neboli podľa znalca v príčinnej
súvislosti s nehodovým dejom, poškodenia boli v rozpore s podmienkami vzniku a priebehu deklarovanej
dopravnej nehody vrátane podmienok na mieste dopravnej nehody. Z uvedeného vyplývalo, že sa
jednalooškodovúudalosť,sktorounebolsplnenývznikprávanapoistnéplnenie.Nazákladeuvedených
skutočností dňa 10.07.2018 adresoval žalovanému 1/ výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, v

ktorej ho vyzval na dobrovoľné vrátenie neoprávnene poskytnutého plnenia. Dňa 30.05.2018 doručil
žalovanému 2/ výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 24.05.2018 a dňa 17.07.2018
výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia urgencia zo dňa 10.7.2018, v ktorých žalovaného 2/
vyzval na dobrovoľné vrátenie neoprávnene poskytnutého plnenia. Žalovaného 1/ ako aj žalovaného
2/ vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko vzhľadom na zavedenú vinkuláciu a Zmluvu

o úvere č. I. nebolo zrejmé, u ktorého subjektu došlo k bezdôvodnému obohateniu, teda kto sa
na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Nakoľko žalovaní na výzvy žalobcu nereagovali, nebolo zrejmé
vysporiadanie finančných prostriedkov v sume 31.168,07 EUR a preto si uplatnil právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia voči žalovaným spoločne a nerozdielne, a to spolu so zákonným
úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho
zástupcužalovaného1/,poverenéhozástupcužalovaného2/,znaleckýmposudkomavýsluchomznalca
Ing. Ladislava Mandáka, PhD., znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Mercella, znaleckým posudkom
znaleckého ústavu Ústava súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, oboznámil sa s listinnými
dôkaz mi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 16.10.2014 uzavretá poistná zmluva číslo: 2404221690
- havarijné poistenie AUTOMAX, pričom predmetom poistenia bolo motorové vozidlo JEEP Grand
Cherokee s EČV: L. XXX K. (pôvodne s EČV: L. XXX K.), VIN: XCXRJFJMXECXXXXXX. Na základe
žiadosti žalovaného 1/ zo dňa 16.10.2017 a Oznámenia žalobcu o vinkulácii zo dňa 17.10.2014 bola
poistná zmluva vinkulovaná v prospech žalovaného 2/. Dňa 22.03.2017 žalobca vyhotovil Zápis o

poškodení vozidla. V rovnaký deň vykonal kalkuláciu opravy, pričom náklady na opravu vyčíslil na
sumu 37.833,88 EUR vrátane DPH. Žalobca listom zo dňa 07.06.2017 oznámil žalovanému 1/, že
škodu bude riešiť ako totálnu škodu, kedy vyplatí všeobecnú hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti,
zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov a dojednanú spoluúčasť. Žalobca listom zo dňa 20.07.2017
oznámil žalovanému 2/ ukončenie likvidácie poistnej udalosti, ktorú zlikvidoval ako totálnu škodu a

poistné plnenie stanovil na sumu 31.168/07 EUR (od vyčíslenej hodnoty vozidla v sume 42.688,49
EUR odpočítal hodnotu predajných zvyškov v sume 9.880,- EUR a spoluúčasť v sume 1.640,42 EUR).
Uvedenú sumu dňa 21.07.2017 poukázal na účet žalovaného 2/. Žalobca listom zo dňa 10.07.2018
vyzval žalovaného 1/na vrátenie poistného plnenia vo výške 31.168,07 EUR do 5 dní od jeho doručenia.
Listžalovaný1/neprevzal.Žalobcalistomzodňa24.05.2018vyzvalžalovaného2/navráteniepoistného

plnenia vo výške 31.168,07 EUR do 15 dní od jeho doručenia. List žalovaný 2/ prevzal dňa 30.5.2018.
Žalobca listom zo dňa 10.07.2018 opätovne vyzval žalovaného 2/ na vrátenie poistného plnenia vo
výške 31.168,07 EUR do 5 dní od jeho doručenia. Medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ bola 16.10.2014
uzavretá Zmluva o úvere č. I. a Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. Z.. Žalovaný
2/ dňa 25.07.2017 poukázal na účet žalovaného 1/ sumu 31.168,07 EUR. Dňa 23.08.2017 vyplnil vodič,

ktorý motorové vozidlo viedol, žalobcov dotazník k oznámeniu škodovej udalosti.

6. Zo záveru znaleckého posudku č. 2509/17 zo dňa 20.11.2017 vyhotoveného znalcom Ing. Ladislavom
Mandákom, PhD. vyplývalo, že z technického hľadiska bolo možno konštatovať, že s vysokou mierou
presnosti a pravdepodobnosti možno definovať konkrétne poškodenia, ku ktorým nemohlo na vozidle

Jeep dôjsť v danom mieste podľa popisu jeho vodiča a poškodenia, ktoré svojim charakterom,
lokalizáciou a rozsahom mohlo vzniknúť (je nutné pripustiť) behom jeho pohybu vpravo mimo vozovku v
dôsledku kontaktu vozidla Jeep s porastom v mieste nehody po odstránení rozporov medzi popisovaným
spôsobom pohybu vozidla Jeep mimo vozovku a priebehom jednotlivých stôp, nachádzajúcich sa vtrávnatomporastepravejcestnejpriekopy.Vodpovediachnapoloženéotázkyznalecďalejuviedol,žena
základe veľmi podrobného rozboru poškodenia vozidla Jeep možno z technického hľadiska konštatovať,
že všetky poškodenia, podľa fotodokumentácie vyhotovenej počas obhliadky vozidla po nehode, neboli v

príčinnej súvislosti s nehodovým dejom deklarovaným vodičom poškodeného vozidla Jeep v čase vzniku
posudzovanej škodovej udalosti. Posúdenie kompatibility poškodenia vyplývalo z obsahu znaleckého
posudku, kde boli definované poškodenia, ktoré boli v rozpore s podmienkami vzniku a priebehu
deklarovanej dopravnej nehody, vrátane podmienok v mieste nehody a poškodenia, ktoré bolo nutné
z technického hľadiska pripustiť ako prijateľné, po odstránení rozporov medzi popisovaným spôsobom

pohybu vozidla Jeep mimo vozovky a priebehom jednotlivých stôp, nachádzajúcich sa v trávnatom
poraste cestnej priekopy. V mieste, kde malo ku škodovej udalosti dôjsť, sa nachádzali jazdné stopy,
dokazujúcepohybdopravnéhoprostriedku(vozidla)vpravomimokomunikácie,vrátanestôppoškodenia
porastu v okolí. V tejto lokalite sa ale nenachádzala žiadna výškovo a tvarovo zodpovedajúca prekážka
(terénna nerovnosť, kameň), ktorá by mohla spôsobiť poškodenie podvozkovej časti karosérie vozidla
Jeep. Podmienky v mieste nehody teda priamo vylučovali vznik konkrétnych poškodení. V konečnom

dôsledku ale miesto nehody nevylučovalo výjazd vozidla Jeep vpravo mimo vozovku a jeho pohyb v
pravej priekope vrátane možnosti kontaktu s priestorom. Vybočenie vozidla Jeep vpravo mimo vozovku
a jeho kolízia s priestorom, ale nevylučovalo existenciu všetkého poškodenia, ktoré sa na vozidle Jeep
nachádzalo a ktoré bolo deklarované vodičom vozidla Jeep v súvislosti s touto škodovou udalosťou. Na
predmetnom vozidle Jeep sa na jeho ľavej strane, resp. na žiadnej časti, nenachádzalo poškodenie,

ktoré by zodpovedalo kolízii vozidla Jeep s lesnou zverou. Lokálna deformácia na ľavom zaoblení
plastového krytu predného nárazníku v úrovni pod ľavým predným svetlometom, bola spôsobená tuhým
úzkympredmetomhranatéhotvaru,naviacsavtejtooblastinenachádzaližiadnestopyodzvieracejsrsti.
7. V záveroch a odpovediach na položené otázky v doplnku uvedeného znaleckého posudku zo dňa
25.09.2019 znalec uviedol, že z technického hľadiska možno konštatovať, že s ohľadom na všetky

uvedené skutočnosti, obsah a závery znaleckého posudku č. 6/2019 vypracovaného znalcom Ing.
Mercellom boli v rozpore s objektívne zistenými skutočnosťami, resp. deklarovanými podmienkami
vzniku a priebehu predmetnej dopravnej nehody, nemožno z jeho obsahu vychádzať a nemôžu ovplyvniť
závery jeho znaleckého posudku. V znaleckom posudku č. 6/2019 boli zistené zjavné rozpory nielen
medzi objektívnymi zisteniami, resp. deklarovanými skutočnosťami a technickým hodnotením znalca

Ing. Mercella, ale vo svojich výsledkoch a záveroch si znalec vo svojom posudku sám odporoval.
Jeho hodnotenie celej veci vykazuje znaky tendenčnosti, kedy zjavné rozpory vo vyjadrení vodiča
vozidla Jeep nehodnotil ako rozpor, ale nelogicky vysvetľuje, resp. odôvodňuje, že o žiadny rozpor
sa v podstate nejedná. Z rovnakých dôvodov sa vôbec nevysporiadal so základnou skutočnosťou,
že z výsledkov usporiadania miesta nehody a deklarovaného priebehu škodovej udalosti ku kontaktu

vozidla s priestorom vôbec nemohlo dôjsť, kedy podmienka energetickej kompatibility vôbec nebola
splnená, pričom sa ale po celú dobu vo svojom posudku znalec Ing. Mercell na splnení tejto podmienky
opakovane odvolával. V jeho posudku boli síce jednotlivé miesta poškodení veľmi detailne popísané,
nemožno sa však vôbec stotožniť s hodnotením ich vzniku z dôvodov chýbajúcich podmienok pre
ich vznik. Jednalo sa (okrem iného) najmä o podmienky kontaktu parožia alebo kopyta zvieraťa na

konkrétnych častiach vozidla Jeep definované znalcom Ing. Mercelom, čo ani vzdialene nespĺňalo
podmienku výškovej alebo tvarovej kompatibility. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
obsah a závery znaleckého posudku č. 6/2019 vypracovaného znalcom Ing. Mercellom boli v rozpore
s objektívne zistenými skutočnosťami, resp. deklarovanými podmienkami vzniku a priebehu dopravnej
nehody, nemožno z jeho obsahu vychádzať. Vzhľadom ku všetkým skutočnostiam vyplývajúcich z

obsahu novo predložených podkladov, ale najmä výsledkom rozborov týchto podkladov možno na záver
uviesť, že obsah a závery znaleckého posudku č. 2509/2017 nemôže výsledok znaleckého skúmania
znalca Ing. Mercella nijako ovplyvniť alebo pozmeniť.

8. Zo záveru znaleckého posudku č. 6/2019 zo dňa 06.09.2017 vyhotoveného znalcom Ing. Petrom

Mercellom vyplývalo, že analýza odpovedí na dotazník vodiča motorového vozidla Jeep T. V. zo dňa
23.08.2017 bola podrobne spracovaná v kapitole 2.2.7. Z uvedenej analýzy odpovedí na dotazník
vyplývalo, že výpoveď vodiča bola ako celok technicky prijateľná aj keď odpoveď na otázku č. 14 bola
neúplná, odpoveď na otázku č. 17 nevedel posúdiť a odpoveď na otázku č. 26 nebola relevantná.
Celkovo bol popis priebehu nehody v súlade s poškodeniami na vozidle za podmienok uvedených v

kapitolách 2.2.4, 2.2.5 a 2.2.6, pri rešpektovaní rozsahu škody uvedeného v kapitole 2.2.5.
9. Zo záveru znaleckého posudku č. 82/2021 zo dňa 16.08.2021 vyhotoveného znaleckým ústavom
Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplývalo, že znalec Ing. Mandák v závere svojho
znaleckého úkonu uviedol, že všetky poškodenia neboli v príčinnej súvislosti s deklarovaným priebehomnehodového deja. S týmto tvrdením znalca sa stotožnil. Znalec Ing Mandák v závere konštatoval, že v
mieste nehody sa nevyskytol kameň, alebo iná prekážka, ktorou by bolo možné vysvetliť poškodenie
podvozkovej časti predmetného vozidla. Rovnako aj s týmto tvrdením znalca sa stotožnil. V doplnku

Ing. Mandák uviedol, že kontakt vozidla s kameňom bolo možné vylúčiť, nakoľko v danom mieste sa
žiadny vyčnievajúci kameň nenachádzal. S týmto tvrdením sa však nestotožnil v celom rozsahu, nakoľko
technicky bolo síce možné preukázať, že v čase dodatočnej obhliadky (ktorá bola vykonaná v časovým
odstupom 30 dni po nehodovej udalosti - teda dňa 18.04.2017) sa na mieste nehody (v koridore pohybu
vozidla) žiadny kameň väčších rozmerov nenachádzal. Nemal však k dispozícii žiadne také podklady

(fotodokumentáciu z miesta a času vzniku nehody a pod.), aby vedel posúdiť stav ku dňu predmetnej
nehody. K dispozícii bola iba informácia, ktorú poskytol vodič a to, že v mieste dopravnej nehody sa
nachádzal kameň o rozmeroch cca 50 až 60 cm a že po tomto kameni predmetné vozidlo prešlo.
Považoval za potrebné uviesť, že aj v prípade, že by sa mimo vozovky nachádzal kameň uvedených
rozmerov (50 až 60 cm), tento nemohol vytvoriť všetky poškodenia v podvozkovej časti. Z technického
hľadiska možno teda iba konštatovať, že ak boli podmienky (z hľadiska výskytu kameňa väčších

rozmerov) rovnaké v čase dodatočnej obhliadky a v čase predmetnej nehody, potom sa s tvrdením
Ing. Mandáka stotožňuje, ak však došlo k zmene podmienok (napríklad odstránenie kameňa), potom
tvrdenie Ing. Mandáka nebolo úplne správne, nakoľko časť poškodení podvozkovej časti bola technicky
prijateľná. Uviedol, že nie je obvyklé, aby boli odstraňované kamene väčších rozmerov nachádzajúce
sa mimo vozovky.

10. Znalec Ing. Mercell v závere svojho posudku uvádzal, že výpoveď vodiča vozidla Jeep ako celok
bola technicky prijateľná. Z uvedeného tvrdenia by malo potom vyplývať, že jednotlivé poškodenia
korešpondujú s opisom nehodového deja zo strany vodiča. S takýmto záverom sa však nestotožnil, a to
s ohľadom na nasledovné. Na predmetnom vozidle Jeep sa nachádzali tri druhy poškodenia (z hľadiska

technickej prijateľnosti) a to:
1. poškodenia, ktoré mohli vzniknúť pri deklarovanom priebehu nehodového deja,
2. poškodenia, ktoré technicky nebolo možné vysvetliť v súvislosti s deklarovaným priebehom
nehodového deja a
3. poškodenia, ktoré mohli vzniknúť (pri deklarovanom priebehu nehodového deja) avšak iba pri splnení

určitých špecifických podmienok.
Poškodenia, ktoré nevedel technicky vysvetliť v súvislosti s deklarovaným priebehom nehodového deja
boli nasledovné:
- poškodenie označené fialovou farbou na obr. 20 - ktoré vzniklo pri pohybe vozidla smerom dozadu,
- poškodenie zobrazené na obrázku 38 a 39, ktoré vykazovali známky korózie,

- poškodenie nachádzajúce sa v ľavej prednej časti vozidla, ktoré nemalo korešpondujúceho
kontaktného partnera (zobrazené na obrázku č. 11 zelená šípka smerujúca na ľavú prednú časť vozidla),
- ďalšie poškodenie, ktoré technicky nebolo možné vysvetliť v súvislosti s deklarovaným priebehom
nehodového deja zobrazené na obr. 42, nakoľko toto poškodenie vzniklo pri pohybe predmetného
vozidla smerom dozadu.

11. K poškodeniam, ktoré mohli vzniknúť iba pri splnení určitých špecifických podmienok bolo možné
uviesť nasledovné. Podľa opisu nehodového deja zo strany vodiča sa mal mimo vozovky nachádzať
kameň rozmerov 50 až 60 cm a to za pravou častou vozidla. Pri dodatočnej obhliadke sa však na
mieste nehody takýto kameň nenachádzal. Z technického hľadiska možno preto iba konštatovať, že

ak sa počas nehodového deja kameň uvedených rozmerov v mieste nehody nachádzal, potom mohol
vytvoriť časť poškodení podvozkovej časti predmetného vozidla nachádzajúcich sa v jeho pravej časti
v jednej línii, nakoľko vozidlo bolo v podvozkovej časti poškodené v celkovej šírke cca 150 cm. Ak sa
však uvedený kameň v mieste nehody a počas nehodového deja nenachádzal, potom takmer všetky
poškodenia v podvozkovej časti nemohli vzniknúť deklarovaným priebehom nehodového deja. Znalec

Ing. Mercell vo svojom posudku uvádzal, že poškodenia v oblasti prednej časti vozidla (označené číslom
2, 3 a 4 na nasledovnom obrázku) vznikli v dôsledku buď kontaktu so zverou, alebo pri kontakte s
porastom. S týmto tvrdením sa však nestotožnil, nakoľko predmetné poškodenia nevykazovali také
znaky, ktoré by boli charakteristické pri kontakte prednej časti vozidla s danielou, prípadne jeleňou
zverou. Poškodenia č. 3 a 4 síce mohli vzniknúť pri kontakte s porastom, avšak poškodenie č. 2 sa

nachádzalo v ľavej časti vozidla, pričom u tejto nebol identifikovaný zodpovedajúci kontaktný partner.
Znalec Ing. Mercell (v kapitole 2.2) správne konštatoval, že na vozidle sa nachádzali aj také poškodenia,
ktoré nemohli vzniknúť pri predmetnom nehodovom deji (jedná sa napríklad o poškodenie, ktoré znalec
označuje ako poškodenie č. 17, ďalej poškodenie č. 22, 23, 26 a 44). Túto okolnosť však znalecnásledne nepremietol do záveru. Pri hodnotení technickej prijateľnosti poškodení podvozkovej časti
znalec Ing. Mercell predpokladal, že mimo vozovky sa nachádzal kameň takých rozmerov, ktoré by
vytvoril jednotlivé poškodenia v podvozkovej časti vozidla. V závere však znalec neuvádzal, že túto

okolnosť predpokladal a teda, že technická prijateľnosť poškodení podvozkovej časti bola vztiahnutá
k tomuto predpokladu. Posúdenie priebehu pohybu vozidla pri popisovanom nehodovom deji, pri
podmienkach zodpovedajúcich popisovaným skutočnostiam aj pri hypotetickom pohybe bez brzdenia v
zmysle otázky bolo realizované v kapitole 2.6.4. Z pohľadu posúdenia bolo potrebné konštatovať, že aj
pri automatickej prevodovke dochádza ubratím plynu k spomaleniu v dôsledku neprerušenia prenosu

krútiaceho momentu medzi motorom a kolesami a brzdeniu motorom, s čím bolo uvažované a vozidlo by
v prípade, ak by vodič aktívne nebrzdil, zastalo v relatívne veľkej vzdialenosti od deklarovaného miesta
konca pohybu, ku ktorému boli zdokumentované aj stopy (je však potrebné zdôrazniť, že miesto bolo
dokumentované s určitým časovým odstupom). Jednotlivé poškodenia vozidla Jeep Grand Cherokee
boli popísané v kapitole 2.6.2 a vzájomná korešpondencia poškodení s deklarovaným miestom vzniku
v kapitole 2.6.3. Závery posúdenia bolo možné z pohľadu vzniku v súvislosti s deklarovanou poistnou

udalosťou interpretovať tak, že vybehnutie vozidla mimo komunikáciu, ako popísal vodič vozidla nebolo
možné technicky vylúčiť' a ak je možné stopy dokumentované na mieste s odstupom času považovať za
objektívne a prislúchajúce danému vozidlu a jeho výjazdu, bolo možné konštatovať, že výjazd vozidla
bol mimo komunikáciu z pohľadu trajektórie pohybu plynulý bez známok rýchlych a výrazných zmien
smeru pohybu. Z hľadiska poškodení vozidla bolo možné tieto rozdeliť na poškodenia, pri ktorých bolo

možné nájsť zodpovedajúce kontaktné plochy, čo v danom prípad predstavujú poškodenia na pravej
strane vozidla v oblasti predného blatníka, predných pravých dverí a rámu strechy. Taktiež ako technicky
prijateľné (za podmienky, že sa na mieste vzniku nachádzal deklarovaný kameň, ktorý však nebol
dokumentovaný) bolo možné hodnotiť poškodenia vozidla v podvozkovej časti prebiehajúce v jednej
rovine, ktoré prekrývajú na danej strane sa nachádzajúce charakterovo a tvarovo rozdielne poškodenia.

Na podvozkovej časti vozidla boli identifikované charakterovo odlišné poškodenia aj na ľavej strane
a v strede podvozku. Ako poškodenia, u ktorých nebolo možné identifikovať a priradiť na mieste
charakterovo a priestorovo zodpovedajúce plochy sú poškodenia prednej ľavej časti vozidla. Zhrnutím
uvedeného bolo možné konštatovať, že všetky dokumentované poškodenia nebolo možné priradiť k
deklarovanémupriebehunehodovéhodejanadanommieste.Podrobnéposúdenieprijateľnostipriebehu

opísaného vodičom motorového vozidla popísané v kapitole 26. 4, z ktorého bolo možné konštatovať,
že v deklarovanom priebehu sa nachádzali informácie a popisy, ktoré nezodpovedali popísanému
zdokumentovanému poškodeniu všetkých zdokumentovaných poškodení ako celku. Kontaktu vozidla s
deklarovanou zverou nebolo možné jednoznačne priradiť zodpovedajúce poškodenia, nakoľko tieto na
vozidle neboli identifikované, čím však nie je možné vylúčiť kontakt bez zanechania stôp. Výjazd vozidla

na danom mieste mohol byť realizovaný (podľa zdokumentovaných stôp) bez výraznej zmeny smeru,
pričomneboliidentifikovanéznakyprudšiehovyhýbaciehomanévru.ZhľadiskapoškodeniavozidlaJeep
možno konštatovať, že na predmetnom vozidle sa nachádzali tri druhy poškodení (z hľadiska technickej
prijateľnosti) a to:
1. poškodenia, ktoré mohli vzniknúť pri deklarovanom priebehu nehodového deja,

1.poškodenia,ktorétechnickyniejemožnévysvetliťvsúvislostisdeklarovanýmpriebehomnehodového
deja a
2. poškodenia, ktoré mohli vzniknúť (pri deklarovanom priebehu nehodového deja) avšak iba pri splnení
určitých špecifických podmienok (výskyt väčšieho kameňa).
12. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu považoval za nedôvodný,

nakoľko nepreukázal dôvodnosť žalovanej sumy. Prezentovaná argumentácia žalobcu bola vecne
neopodstatnená a argumentačne neudržateľná, nakoľko mu nielenže nesvedčila pasívna vecná
legitimácia, ale predovšetkým žalobca nesprávne spochybňoval priebeh a následky škodovej udalosti zo
dňa 19.03.2017. Považoval za prekvapujúce, keď žalobca po prešetrení poistnej udalosti najprv vyplatil
poistné plnenie z poistnej zmluvy zo dňa 16.10.2014 a následne na základe ničím nešpecifikovaného

ďalšieho postupu požadoval jeho vrátenie, neuvedomujúc si, že vytvára stav právnej neistoty vo
vysporiadanom právnom vzťahu medzi žalovanými. V prípade, ak by sa súd stotožnil so skutkovým
stavom tak ako ho opisoval žalobca, z opatrnosti namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v súdnom
konaní. V otázke okruhu relevantných subjektov na strane žalovaných poukázal na vyjadrenie žalobcu,
ktorý sám uviedol, že mu nebolo zrejmé, u ktorého subjektu došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Domnieval sa, že žalobca ho nesprávne považoval za obohateného. Dňa 16.10.2014 bola medzi
žalovanými uzavretá zmluva o úvere č. I. na predmet financovania - motorové vozidlo zn. JEEP
Grand Cherokee, EČV: L. - XXXFU, VIN: XCXRJFJMXEXXXXXX (ďalej len „motorové vozidlo“). Za
účelom zabezpečenia pohľadávky z úverového vzťahu sa zmluvné strany (obaja žalovaní) taktieždohodli na prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, keď dňa 16.10.2014 uzavreli zmluvu
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. Z. (ďalej len „zmluva č. Z.“). Vlastnícke právo
malo byť na žalovaného 2/ prevedené v zmysle čl. 5 bod 5.1 zmluvy č. Z. „...až do riadneho a

úplného uspokojenia zabezpečovaných pohľadávok (článok 2 tejto zmluvy) Veriteľa zo strany Dlžníka“. Z
uvedeného právneho vzťahu potom vyplývalo, že bol iba držiteľom motorového vozidla, čo nepochybne
osvedčovalo aj osvedčenie o evidencii - technický preukaz, v ktorom figuruje ako vlastník motorového
vozidla práve žalovaný 2/. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/ v tomto sporovom konaní preto
vylučuje skutočnosť, že v čase škodovej udalosti bola vlastníkom motorového vozidla (a následne

obohatenou) iná osoba. Ďalším argumentom odôvodňujúcim neopodstatnenosť žaloby voči nemu bola
skutočnosť,žepodľauzavretejpoistnejzmluvyzodňa16.10.2014sasícestalpoisteným,avšakpredmet
poistenia bol v čase škodovej udalosti majetkom žalovaného 2/, ktorému nakoniec žalobca uhradil
poistné plnenie. Rozhodujúcim pre určenie, u ktorého subjektu vzniklo bezdôvodné obohatenie je ten
záver, že pokiaľ žalovaný 2/ ako vlastník motorového vozidla prijal poistné plnenie, došlo na jeho strane
k získaniu majetkového prospechu. Na podporu svojej argumentácie poukázal na právny názor, podľa

ktorého: „...pokud ten, kdo plnil, jednal v domnení, že plní svuj vlastní dluh, vzniklo mezi ním a mezi tím,
komu plnil, bezduvodné obohacení z plnení bez právního duvodu podle § 451 ods. 2; nárok na vydání
plnení bude v takové situaci smerovat vuči tomu, kdo takto omylem poskytnuté plnení obdržel.“ (ELIÁŠ,
K., et al.: Občanský zákonník. Velký akademický komentár. 1. svazek § 1 - 487. Linde Praha, a.s.,
Praha 2008, s. 1073). Aj keby žalobca plnil omylom, na základe údajne nesprávneho opisu škodovej

udalosti, povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie sa kreuje na strane žalovaného 2/, ktorý reálne prijal
platbu poistného plnenia, hoci podľa tvrdení žalobcu vraj nevznikla jeho povinnosť plniť. Jeho právne
sú plne v súlade s uznesením Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.2.2014, sp. zn. 28Cdo/1778/2013,
podľa ktorého „Kdo je v rámci odpovednosti za beduvodného obohacení pasívne legitimován (kdo je
obohaceným), vyplývá pak z ustanovení § 451 ods. 1 obč. zák.; je jím ten, jehož majetek se na úkor

druhého neoprávnene zvetšil, nebo u koho nedošlo ke zmenšení majetku, ač k tomu melo v souladu
s právem dojít.“ Jedinou osobou, ktorej majetok sa po poskytnutí poistného plnenia zväčšil bol práve
žalovaný 2/. Eventuálny argument, že nebyť vyplateného poistného plnenia by bol povinný vyplatiť
žalovanému 2/ však presahoval rámec tohto sporového konania. Žalobcovi poskytol plnú súčinnosť pri
objasňovaní príčin škodovej udalosti. Vodičom motorového vozidla v čase škodovej udalosti bol T.. T.

V. (ďalej len „vodič“), ktorý v snahe zabrániť zrážke s lesnou zverou strhol volant, následkom čoho
motorové vozidlo zišlo z vozovky, prebehlo cez veľký kameň a narazilo do kríkov na pravej strane.
Vodič pri skúmaní priebehu nehodového deja uviedol pracovníkom žalobcu, že si s odstupom času
na jej presný priebeh už nepamätal a zároveň ich mal upozorniť na skutočnosť, že si nebol istý ani
tým, či bola skutočne zasiahnutá zver. Vzhľadom na uvedené nebolo zo znaleckého posudku Ing.

Mandáka, PhD. zrejmé, či pracoval aj s takou alternatívou nehodového deja, ak nedošlo k priamemu
kontaktu lesnej zveri s motorovým vozidlom. Nakoľko v súlade s čl. 15 ods. 2 CSP žiaden dôkaz nemá
predpísanú silu, bolo nevyhnutné žalobcom predložený znalecký posudok hodnotiť rovnako starostlivo
ako každý iný dôkaz a musel byť preverený nielen z hľadiska právnej korektnosti, ale tiež vecnej
správnosti. Navyše namietal formálnu stránku znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený znalcom z

Českej republiky. Predložený znalecký posudok nespĺňal predpoklady podľa § 209 CSP a mal nanajvýš
validitu len listinného dôkazného prostriedku. Uvedený znalec nie je totiž zapísaný do zoznamu znalcov,
ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR.

13. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 31.168,07 EUR spolu s úrokom
z omeškania z dôvodu, že sa títo bezdôvodne obohatili prijatím poistného plnenia vyplateného žalobcom
na základe poistnej zmluvy č. 2404221690 (ďalej len Poistná zmluva) uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným 1/, pričom predmetom poistenia na základe tejto Poistnej zmluvy bolo motorové vozidlo
JEEP Grand Cherokee s EČV: L., (ďalej len Vozidlo). Žalobca uviedol, že poistného plnenie na základe

Poistnej zmluvy bolo vinkulované v prospech žalovaného 2/ na základe Oznámenia o vinkulácii zo dňa
16.10.2014 (ďalej len Vinkulácia). Vozidlo bolo z jeho strany financované pre žalovaného 1/ na základe
Zmluvy o úvere č. I. (ďalej len Zmluva o úvere). Účelom zriadenia Vinkulácie je zabezpečenie toho,
aby nedochádzalo k prípadom, kedy klienti ich spoločnosti po prijatí poistného plnenia použijú toto
plnenia na pokrytie svojich iných záväzkov alebo potrieb a nie na úhradu záväzkov vyplývajúcich zo

zmluvného vzťahu medzi ním a týmto klientom. Zriadením vinkulácie nedochádza k vzniku zmluvného
vzťahu medzi poisťovňou a oprávneným z vinkulácie (žalovaný 2), ale len k dohode zmluvných strán
poistnej zmluvy o spôsobe, akým má dôjsť k výplate poistného plnenia, Po obdržaní poistného plnenia
s ním môže naložiť len v súlade s ustanoveniami Zmluvy o úvere, čo v konečnom dôsledku musí viesťk (i) jeho uvoľneniu klientovi, alebo k (ii) jeho úhrade servisu, ktorý vykonal opravu vozidla (predmetu
financovania), podľa určenia klienta alebo k (iii) jeho započítaniu (t j. k započítaniu pohľadávky klienta na
vydanie vinkulovaného poistného plnenia voči pohľadávke lízingovej spoločnosti na úhradu plnení podľa

zmluvy o úvere, pričom toto započítanie sa môže uskutočniť v rámci konečného vyúčtovania, najmä v
prípade totálnych škôd). Z uvedeného jasne vyplývalo, že lízingová spoločnosť nakladá s vinkulovaným
plnením obdržaným od poisťovne ako s plnením, ktoré je určené pre klienta a ako jediná možnosť, kedy
toto plnenie nie je vydané klientovi alebo ním určenej tretej osobe (servis) je započítanie pohľadávok.
V prípade zmluvného vzťahu medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ založenom Zmluvou o úvere došlo

k ukončeniu financovania na základe Zmluvy o úvere už dňa 27.03.2017, t. j. takmer štyri mesiace
pred poukázaním predmetného poistného plnenia žalobcom (podľa vyjadrenia žalobcu bolo plnenie
poukázané dňa 21.07.2017). Vo Vinkulácii, ktorú pre jeho potreby na základe žiadosti žalovaného 1/
vystavil žalobca sa uvádzalo, že „vinkulácia je časovo obmedzená do dňa ukončenia Zmluvy o úvere,
t. j. do predloženia protokolu o ukončení Zmluvy o úvere“. Protokol o ukončení Zmluvy o úvere bol
vystavený z jeho strany dňa 07.04.2017 a následne zaslaný žalovanému 1/, t. j. viac ako 3 mesiace pred

poukázaním predmetného poistného plnenia. Vzhľadom na túto skutočnosť bola vinkulácia už ukončená
a žalobca mal plniť na účet žalovaného 1/ na základe oznámenia žalovaného 1/, že došlo k ukončeniu
Zmluvy o úvere. Keďže dňa 27.03.2017 došlo k ukončeniu financovania na základe Zmluvy o úvere no aj
napriek vystavenému protokolu o ukončení tejto Zmluvy o úvere došlo k poukázaniu poistného plnenia
na jeho účet, bolo celé obdržané poistné plnenie na základe žiadosti klienta preposlané na bankový

účet žalovaného 1/, ktorý bol jediným príjemcom poistného plnenia v prípade, že sa preukáže, že toto
plnenie prijal bezdôvodne bol len žalovaný 1/ tým, ktorý sa tým plnením obohatil. Vo vzťahu k ukončeniu
Zmluvy o úvere uviedol, že momentom jej ukončenia spočívajúcej v úhrade všetkých záväzkov zo strany
klienta (žalovaného 1), došlo týmto okamihom k ukončeniu všetkých zabezpečení, čo v tomto prípade
predstavovalo zabezpečovací prevod vlastníckeho právo k Vozidlu. Momentom ukončenia financovania

Zmluvy o úvere teda došlo aj k zániku tohto zabezpečenia a žalovaný 1/ sa stal výlučným vlastníkom
Vozidla. Žalobca žiadal, aby boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní spoločne a nerozdielne, čo považoval za
neprijateľné, nakoľko nebol nijak činný pri oznamovaní poistnej udalosti Vozidla, jeho prehliadke a ani
žiadnym spôsobom nezasahoval do likvidácie predmetnej poistnej udalosti. Vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti a s dôrazom na to, že v prípade Poistnej zmluvy ide o zmluvný vzťah medzi

žalobcom a žalovaným 1/, ktorý bol tým, ktorý oznamoval poistnú udalosť, v konečnom dôsledku prijal
celé poistné plnenie a on bol len financujúcou spoločnosťou navrhol, aby súd prvej inštancie žalobu vo
vzťahu k nemu zamietol. Ak by žalobca trval na tom, že poistné plnenie bolo poskytnuté neoprávnene,
mal by uplatňovať svoje nároky ako náhradu škody a to len voči žalovanému 1/, teda voči osobe, ktorá
ako jediná bola príjemcom celého poskytnutého poistného plnenia.

14. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný 1/ namietol vo vyjadrení svoju pasívnu
vecnú legitimáciu, pričom poukázal na zmluvu o úvere č. I. na predmet financovania a to motorové
vozidlo EČV: L., pričom zmluvné strany, a to žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa za účelom zabezpečenia
pohľadávky z úverového vzťahu dohodli na prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania až
do riadneho a úplného uspokojenia zabezpečovaných pohľadávok, teda do ukončeniu zmluvného

vzťahu bol vlastníkom žalovaný 2/. Uvedené okolnosti podľa názoru žalovaného 1/ vylučovali jeho
pasívnu legitimáciu, nakoľko vlastníkom motorového vozidla v čase škodovej udalosti bol žalovaný
2/ a žalovaný 1/ bol iba držiteľ a poistený v zmysle poistnej zmluvy. Tak ako uviedol v žalobe, dňa
16.10.2014 uzavrel so žalovaným 1/ ako poisteným poistnú zmluvu č. 2404221690, ktorej predmetom
poistenia bolo motorové vozidlo JEEP Grand Cherokee, EČV: L. XXX K. (ďalej len predmet poistenia) a

ktorého vlastníkom podľa údajov uvedených v Technickom preukaze motorového vozidla bol žalovaný
2/. Začiatok poistenia bol stanovený od 16.10.2014 na dobu neurčitú, pričom na poistnej zmluve bola
zriadená vinkulácia na predmet poistenia, ktorý bol financovaný Zmluvou o úvere č. I., v prospech
žalovaného 2/, kde mu žalovaný 1/ udelil neodvolateľný príkaz, aby až do skončenia Zmluvy o úvere č.
I., vyplatil prípadnú náhradu, ktorú bude povinný vyplatiť v dôsledku poistnej udalosti, žalovanému 2/.

Žalovaný 1/ opieral svoju argumentáciu o okolnosť, že v čase poistnej udalosti bol vlastníkom poisteného
motorového vozidla žalovaný 2/, teda v prípade vyplatenia poistného plnenia prijal plnenie žalovaný
2/ ako vlastník motorového vozidla, teda došlo na jeho strane k získaniu majetkového prospechu.
Predmetom súdneho sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia a to poistného plnenia, ktoré bolo
vyplatené dňa 21.07.2017 na účet žalovaného 2/, nakoľko poistné plnenie bolo v zmysle poistnej

zmluvy počas trvania zmluvy o úvere vinkulované v prospech žalovaného 2/. V zmysle doloženého
potvrdenia o ukončení úverovej zmluvy číslo I. došlo k ukončeniu financovania na základe zmluvy
o úvere dňa 27.3.2017. V zmysle článku 5 bodu 5.2. zmluvy č. Z. momentom riadneho a úplného
uspokojenia zabezpečovaných pohľadávok Veriteľa/žalovaného 2/ zo strany Dlžníka/žalovaného 1/prechádzavlastníckeprávozVeriteľaspäťnaDlžníka.Vzhľadomnauvedenémalzato,žeargumentácia
žalovaného 1/ ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie neobstojí, nakoľko bol v čase vyplatenia
poistného plnenia vlastníkom motorového vozidla, keďže plnenie bolo vyplácané v čase, kedy úverový

vzťah medzi ním a žalovaným 2/ bol ukončený. Zároveň poukázal na okolnosť, že žalovaný 1/ mu
uvedenú skutočnosť neoznámil, čím taktiež došlo z jeho strany k porušeniu zmluvných povinností.
Okamihom, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu bol okamih prijatia plnenia, ktoré bolo vyplatené
v čase ukončenia zmluvy o úvere, teda v čase, kedy vlastníkom motorového vozidla bol žalovaný 1/,
čiže v zmysle jeho tvrdení bol majetkový prospech na strane vlastníka motorového vozidla, ktorým v

čase vyplatenia poistného plnenia bol práve žalovaný 1/, ktorý bol tým subjektom, ktorého majetok
sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil. Zároveň poukázal na vyjadrenie žalovaného 2/ ohľadne
poukázania poistného plnenia v celom rozsahu na účet žalovaného 1/, ku ktorému sa žalovaný 1/
nevyjadril, ale ani ho nesporil. Poistná udalosť bola likvidovaná na základe oznámenia škodovej udalosti,
zisteného rozsahu poškodenia a ďalších podkladov, pričom šetrenie bolo dňa 20.7.2017 ukončené a
poistná udalosť č. 2090187744 bola zlikvidovaná ako totálna škoda. Poistné plnenie bolo vyčíslené na

sumu 31.168,07 EUR. Poisťovateľ v rámci nastavených kontrolných mechanizmov vykonal následné
šetrenie likvidácie predmetnej škodovej udalosti, pri ktorom bolo zistené, že uplatnené poškodenia
na predmete poistenia boli v rozpore s podmienkami vzniku a priebehu dopravnej nehody vrátane
podmienokpopísanýchzostranyúčastníkanamiestedopravnejnehody.Zuvedenéhovyplynulapotreba
získania nezávislého názoru znalca, pričom bol použitý názor nezávislého znalca z Českej republiky.

Zo záverov znalca vo vypracovanom znaleckom posudku vyplynulo, že sa v tomto prípade jednalo o
škodovúudalosť,sktorounebolsplnenývznikprávanapoistnéplnenie.Znalecsavposudkuvysporiadal
aj s okolnosťami namietanými zo strany žalovaného 1/ a práve zobral do úvahy opísaný nehodový
dej, ktorý bol nahlásený zo strany žalovaného 1/ ako poisteného. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení
uviedol, že v prípade zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným 1/ založenom Zmluvou o úvere došlo

k ukončeniu financovania na základe zmluvy o úvere dňa 27.03.2017, čo bolo v dobe pred poukázaním
poistného plnenia zo strany žalobcu na účet žalovaného 2/ - plnenie bolo poukázané dňa 21.07.2017.
Následne podľa vyjadrenia žalovaného 2/ bolo celé poistné plnenie na základe žiadosti žalovaného
1/ preposlané na bankový účet žalovaného 1/, ktorý sa stal jediným príjemcom celého poistného
plnenia. K skutočnostiam uvádzaným žalovaným 2/ žalobca namietal, že žalovaný 2/ nepreukázal

žiadnymlistinnýmdôkazompreposlaniefinančnýchprostriedkovpredstavujúcichpoistnéplnenienaúčet
žalovaného 1/ ani predložil mailovú komunikáciu, z ktorej vyplývalo, že uvedené okolnosti ukončenia
zmluvného vzťahu boli medzi žalovanými komunikované, ani nebol doložený žiadny dôkaz o prevode
plnenia na účet žalovaného 1/, z ktorého by vyplýval dátum prevodu a výška prevedenej sumy. Žalovaný
2/ bol opakovane predžalobne vyzvaný na vyjadrenie a to dvoma výzvami, avšak ani na jednu výzvu

nereagoval, čím sám spôsobil nutnosť vzniku súdneho sporu.

15. Žalovaný 1/ v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že špecifickosť situácie vytvára v tomto súdnom
spore skutočnosť, že si v ňom konkurujú dva právne vzťahy, a to jeden poistný (medzi žalobcom a
žalovaným 1) a úverový (medzi žalovaným 1/a žalovaným 2/). Ak žalobca dobromyseľne plnil na účet

žalovaného 2/ s tým, že vinkulácia naďalej trvala a žalovaný 2/ prijal toto plnenie (hoci úverový vzťah
už mal medzičasom zaniknúť), potom sa práve žalovaný 2/ nedôvodným prijatím poistného plnenia
bezdôvodne obohatil, keďže v čase úhrady plnil žalobca neoprávnenej tretej osobe. Vyjadrenie žalobcu,
že žalovaný 1/ mu neoznámil ukončenie úverového vzťahu neobstojí, nakoľko z oznámenia o vinkulácii
mu nielenže táto povinnosť nevyplývala, ale rovnako nebolo uvedené, v akej lehote mal protokol doložiť.

Nepredložením protokolu zasiahol nanajvýš do svojich ekonomických záujmov, nakoľko by mal nárok
na vyplatenie poistného plnenia už na svoj bankový účet. Táto okolnosť nemôže byť na jeho ťarchu. Aj
žalobca mohol zachovať náležitú mieru odbornej starostlivosti v zmysle zásady vigilantibus iura scripta
sunt s tým, že by si u veriteľa (žalovaného 1) alebo vinkulárneho veriteľa (žalovaného 2) overil jej
aktuálnosť.

16. Súd prvej inštancie po citácii zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka (OZ), a to § 451
ods. 1, ods. 2, § 456, § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3 uviedol, že v odseku 1 § 451
OZ je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto
obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného.
Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný

bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného
obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný,
nemožno zistiť (§ 456 veta druhá). Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie.Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: majetkový prospech bol získaný plnením bez
právneho dôvodu; majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu; majetkový
prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu; majetkový prospech bol získaný z nestatočných

zdrojov.
17. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To
znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla
plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci
ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto

prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník
plnenieakceptovalaposkytolprotiplnenie.Takýtopostupjemožnýlenvtedy,keďzmluvumožnouzavrieť
v akejkoľvek forme.
18. V danom prípade žalobca plnil na základe platnej poistnej zmluvy, oznámenia poistnej udalosti
a po ukončení vyšetrenia zaslaním Oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti ako totálnej
škody. V odseku 1 § 797 Obč. zák. je upravená otázka, kto má v prípade vzniku poistnej udalosti

právo na plnenie poistiteľa. Odpoveď na túto otázku bola jasná, keďže ten, kto uzavrel poistnú zmluvu
(poistník), bol súčasne aj poisteným zo zmluvy (žalovaný 1). V odseku 2 OZ definuje tzv. poistnú udalosť.
Vzhľadom na to, že ide o všeobecné ustanovenie OZ, ktoré sa vzťahuje na všetky druhy poistenia,
je aj vymedzenie poistnej udalosti veľmi všeobecné. Poistná udalosť je vymedzená iba ako právo na
plnenie poistiteľa. Toto právo vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti

poistiteľa plniť. Čo treba pokladať za takúto skutočnosť, OZ priamo neupravuje, pretože ju ani nemožno
upraviť pre všetky druhy poistenia spoločne. Táto skutočnosť môže byť konkretizovaná jedine v poistnej
zmluve, a to v súlade s obsahom poistných podmienok. Vo Všeobecných poistných podmienkach
pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 14 (na ktoré odkazovala poistná zmluva) bola
definícia škodovej udalosti a poistnej udalosti upravená v článku II. Za škodovú udalosť sa považuje

vznik škody na predmete poistenia (odsek 1). Za poistnú udalosť sa považuje škodová udalosť, ktorá
nastala počas doby trvania poistenia a s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa poskytnúť
plnenie podľa týchto VPP HAV 14 a poistnej zmluvy (odsek 2). Poistenie bolo dojednané pre prípad
poškodenia alebo zničenia vozidla následkom náhodnej a nepredvídateľnej havárie, ktorá nie je ďalej v
týchto VPP HAV 14 alebo v poistnej zmluve vylúčená (čl. IV. ods. 1). V odseku 3 bola určená splatnosť

(zročnosť)plneniapoistiteľavprípadepoistnejudalosti.Plneniepoistiteľazáviseloodrozsahunásledkov
vyvolaných poistnou udalosťou. Poistiteľ musel vyšetriť, v akom rozsahu má plniť. Splatnosť plnenia
poisťovne teda závisela od skončenia vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Nastane do 15 dní
od skončenia tohto vyšetrenia. Vyšetrenie sa podľa odseku 3 musí vykonať bez zbytočného odkladu;
zákon predpokladá, že sa vyšetrenie skončí do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej

udalosti dozvedel. Ustanovenie § 799 ods. 2 zároveň ukladá poistenému povinnosť bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť.
19. Z predložených listinných dôkazov vyplývalo, že žalobca oznámenie o poistnej udalosti prijal
dňa 20.03.2017 a 20.07.2017 vyhotovil Oznámenie o ukončení likvidácie, v ktorom okrem iného
uviedol: „Vážený partner, dovoľujeme si Vám oznámiť, že na základe oznámenia škodovej udalosti,

zisteného rozsahu poškodenia a ďalších podkladov sme ukončili šetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Vašu poistnú udalosť sme zlikvidovali ako totálnu škodu.“ Uvedené
oznámenie bolo podpísané disponentom likvidácie poistných udalostí a riaditeľom odboru poistných
udalostí motorových vozidiel, pričom vec mala vybavovať ďalšia osoba-zamestnanec žalobcu. Z
uvedeného jednoznačne vyplývalo, že na likvidácii poistnej udalosti sa podieľali minimálne traja príslušní

pracovníci poisťovne a že vyšetrenie poistnej udalosti žalobcovi trvalo štyri mesiace. Preto sa súd prvej
inštancie nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu, že na jej vyšetrenie mal málo času. Zákon predpokladá
ukončenie vyšetrenia poistnej udalosti do jedného mesiaca od jej oznámenia. Keďže nie vždy sa dá
uvedená lehota dodržať (závislosť od zložitosti toho ktorého prípadu), poistiteľ je povinný poskytnúť
primeraný preddavok, avšak iba na požiadanie. Je vecou poisťovne, aké konkrétne úkony vykoná, aby

bola poistná udalosť vyšetrená s dôrazom na zistenie rozsahu poistenia. V danom konkrétnom prípade
mal žalobca k úkonom (vyplnenie dotazníka dňa 23.08.2017, znalecký posudok č. 2509/17 zo dňa
20.11.2017), ku ktorým pristúpil až po ukončení šetrenia a vyplatení poistného plnenia, pristúpiť počas
jeho priebehu. S prihliadnutím na charakter a rozsah poškodenia motorového vozidla (z predloženej
fotodokumentácie sa poškodenia nejavia ako fatálne) a uvažovanej alternatíve poisťovne vyhodnotiť

poistnú udalosť ako totálnu škodu, mala postupovať so zvýšenou obozretnosťou (likvidátor mal okamžite
vykonať a zdokumentovať ohliadku miesta nehody, požiadať o vyplnenie dotazníka, vyžiadať si prípadne
znalecký posudok a pod.). Aj keď v znaleckých posudkoch bolo konštatované, že nie všetky poškodenia
korešpondujú s popísaným priebehom nehodového deja, ani jeden z nich jednoznačne nevylúčil, ženiektoré poškodenia nemohli byť spôsobené následkom popísanej nehody. Tu bolo potrebné upriamiť
pozornosť na tú skutočnosť, že dodatočná ohliadka, z ktorej znalci vychádzali, bola vykonaná s určitým
časovým odstupom, kedy nemožno vylúčiť zmenu podmienok a výskytu prípadných stôp na mieste

nehody. Keďže žalobca vyplatil poistné plnenie na základe platnej poistnej zmluvy po ukončení likvidácie
poistnej udalosti, konajúci súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
20.Súdprvejinštancieakopoznámkuuviedol,žepokiaľsažalobcapripochybnostiachapovysporiadaní
poistnej udalosti a vyplatení poistného plnenia rozhodne vykonať kontrolu, nie je možné čiastočné
nejasnosti, nepresnosti pričítať na ťarchu poisteného a odôvodňovať tým nárok na vrátenie poistného

plnenia. Žalobca poistné plnenie vyplatil dobrovoľne po tom, čo považoval vyšetrenie za dostatočné. Je
skôr zaužívaná prax poisťovní, že pri určitých pochybnostiach poistné plnenie zamietnu, a poistený sa
ho musí domáhať súdnou cestou. V závažnejších prípadoch (napr. pri podozrení zo spáchania trestného
činu poisťovacieho podvodu) nie je tiež nič nezvyčajné, že poisťovne podávajú trestné oznámenia.
21. Primárnou otázkou, ktorou sa súd zaoberá pri riešení jednotlivých sporov, je otázka aktívnej (na
strane žalobcu) a pasívnej (na strane žalovaného) vecnej legitimácie účastníkov. „Na to, aby sa

niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní
ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či
je účastníkom hmotno- právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej

procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom
práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia

(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnejvecnejlegitimácieidenaopakvtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004; uverejnený v ZSP 46/2008)
22. Pasívne vecne legitimovanou osobou v prípade žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia

je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Z predložených
dôkazov vyplývalo, že konečným príjemcom poistného plnenia bol žalovaný 1/, ktorému poistné
plnenie zaslal na jeho účet žalovaný 2/, ktorému bolo pôvodne poistné plnenie zaslané žalobcom na
základe zriadenej vinkulácie, pričom žalobca v čase zasielania uvedeného poistného plnenia nemal
vedomosť o skutočnosti, že táto vinkulácia už nebola platná, nakoľko vzťah medzi žalovaným 1/ a

žalovaným 2/ vyplývajúci zo Zmluvy o úvere a Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
už bol vysporiadaný (protokol o ukončení úverovej zmluvy). Žalovaný 2/ nebol v spore pasívne vecne
legitimovaný, čo bol voči nemu ďalší dôvod na zamietnutie žaloby.
23. Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie o výsluchy svedkov vodiča V. a osoby, ktorá za žalobcu
zisťovala informácie o poistnej udalosti, resp. zástupcu znaleckého ústavu k podanému znaleckému

posudku. Pre posúdenie uplatňovaného nároku bolo podľa súdu prvej inštancie postačujúce doposiaľ
vykonané dôkazy a vykonanie navrhovaných dôkazov súd považoval za nadbytočné a nehospodárne.
Na základe uvedeného návrh na doplnenie dokazovania zamietol.
24.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolvzmysle§255ods.1CSP,nazáklade
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní

mali plný úspech vo veci obaja žalovaní, súd im priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
25. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 24.04.2022 odvolanie, a to proti výroku I. o
zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/ a proti výroku II. o priznaní žalovanému 1/ práva na náhradu
trov konania voči žalobcovi. Podaným odvolaním žalobca nenapadol časť rozsudku, ktorou súd
prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému 2/ (z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného 2/), a tiež výrok III. o priznaní žalovanému 2/ práva na náhradu trov konania voči žalobcovi.
26. Odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) tým, že:
- neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), - súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), - konanie malo inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), - súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), a - rozhodnutie
súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).27. Žalobca bol názoru, že mu bolo upreté právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý

rozsudok nedostatočne a v rozpore s vykonanými dôkazmi, čím sa stal nepreskúmateľným, nakoľko sa
nevysporiadal s jeho právnymi argumentmi uvedenými v rámci súdneho sporu, ktoré mali zásadný vplyv
na rozhodnutie vo veci samej, a neposúdil dôkazy, ktoré boli v súdnom spore vykonané, čím naplnil
ďalší odvolací dôvod a to:
- arbitrárnosť súdneho rozhodnutia, pretože napadnutý rozsudok nebol odôvodnený takým spôsobom,

aby mohol byť riadne preskúmaný a bolo možné zistiť, ako súd dospel k záverom, ktoré v ňom
vyslovil (porušenie práva na spravodlivé súdne konanie - v súčasnosti podľa judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ide o dôvod, ktorý možno subsumovať
pod dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b CSP).
28. Súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo považoval právnu argumentáciu žalobcu za nesprávnu.
Neuviedol vlastnú právnu argumentáciu pri vyslovení záverov uvedených v napadnutom rozsudku.

Právna argumentácia je esenciálnou zložkou rozsudku, pretože iba na jej základe je možné preskúmať
rozhodnutie súdu a zistiť, či rozhodnutie súdu je zrozumiteľné, logické a právne udržateľné s ohľadom na
skutkový stav veci a právny výklad noriem. V napadnutom rozsudku absentuje právne posúdenie veci a
nebolo možné zistiť, ako súd žalobcom uplatnený nárok právne posúdil a z akého dôvodu ho zamietol.
29. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu

na ďalšie konanie za účelom ustálenia priebehu škodovej udalosti a jej následkov, a posúdenia, či
je žalovaný 1/ povinný vydať bezdôvodné obohatenie, ku ktorému u žalovaného 1/ došlo prijatím
poistného plnenia. V prípade zmeny rozsudku žiadal priznať mu na základe zásady úspechu v spore
voči žalovanému 1/ právo na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%.
30. Žalobca uviedol, že žalobou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a tvrdil, že ako poistiteľ

plnil bez právneho dôvodu, keď uhradil poistné plnenie na základe Poistnej zmluvy a na základe hlásenia
škodovej udalosti zo strany žalovaného 1/ (poškodenie vozidla Jeep). Po úhrade poistného plnenia
dodatočne zistil skutočnosti, na základe ktorých bolo zrejmé, že právny dôvod na úhradu poistného
plnenia nikdy neexistoval. Dodatočne vyhotovený znalecký posudok vyvrátil tvrdenia žalovaného 1/
uvedené v hlásení o škodovej udalosti. Poistné plnenie, ktoré uhradil žalovanému 1/, bolo plnením bez

právneho dôvodu. Uhradil v presvedčení, že boli splnené podmienky na poskytnutie poistného plnenia. V
spore preukázal znaleckým posudkom, že neboli splnené podmienky na poskytnutie poistného plnenia.
Závery ním predloženého znaleckého posudku potvrdil aj znalecký posudok znaleckého ústavu.

31. Súd prvej inštancie sa odmietol zaoberať skutkovým stavom preukázaným dvomi znaleckými

posudkami. Namiesto riadneho zistenia skutkového stavu súd uviedol, že žalobca sa v minulosti vecou
zaoberal pri šetrení škodovej udalosti, a keď dospel k záveru o povinnosti poskytnúť poistné plnenie,
nebude sa súd vecou ďalej zaoberať, pretože následky prípadného pochybenia žalobcu (poisťovňa)
ako poistiteľa pri šetrení škodovej udalosti nemôže podľa súdu znášať poistený. Súd prvej inštancie
tento svoj záver doplnil tvrdením, že ani jeden zo znaleckých posudkov „ jednoznačne nevylúčil, že

niektoré poškodenia nemôžu byť spôsobené následkom popísanej nehody “. Tento záver súdu nemal
oporu vo vykonanom dokazovaní. Všetky tri znalecké posudky vykonané v rámci dokazovania v spore
vylúčili niektoré poškodenia vozidla Jeep ako následok škodovej udalosti, pričom dva znalecké posudky
vylúčili všetky poškodenia vozidla Jeep ako možný následok škodovej udalosti. Pochybenie súdu prvej
inštancie, ktoré spôsobuje neudržateľnosť napadnutého rozsudku, spočívalo v tom, že súd odmietol

vec po skutkovej a právnej stránke posúdiť. Namiesto toho súd naznačil, ako by mal žalobca v
budúcnosti vykonávať šetrenie škodových udalostí a ako postupovať v prípade vzniku pochybností -
keď poukázal na prax poisťovní, ktoré odmietajú poskytnutie poistného plnenia a podávajú podnety na
začatie trestného stíhania. Uvedený postup súdu prvej inštancie považoval žalobca za porušenie zákazu
denegatio iustitiae.

32. Súd prvej inštancie pri opise dokazovania v odôvodnení napadnutého rozsudku neopomínal
vykonané znalecké posudky. Závery, ktoré vyplynuli z dokazovania formou znaleckých posudkov
však súd v napadnutom rozsudku nezohľadnil. Znaleckým posudkom č. 2509/17 zo dňa 20.11.2017
(Ing. Ladislav Mandák, PhD.) a jeho doplnkom (ďalej len posudok znalca Ing. Mandáka) boli zistené

nasledovné skutočnosti:
- s vysokou mierou presnosti a pravdepodobnosti možno definovať konkrétne poškodenia, ku ktorým
nemohlo na vozidle Jeep dôjsť na mieste škodovej udalosti podľa popisu škodovej udalosti vodičom
vozidla Jeep a podľa charakteru poškodení na vozidle Jeep;- možno z technického hľadiska konštatovať, že všetky poškodenia, ako vyplývalo z obsahu
fotodokumentácie vyhotovenej počas obhliadky vozidla po nehode, neboli v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou deklarovanou vodičom poškodeného vozidla Jeep v čase vzniku posudzovanej

škodovej udalosti ;
- na žiadnej časti vozidla Jeep sa nenachádzalo poškodenie, ktoré by zodpovedalo kolízii vozidla s
lesnou zverou;
- z technického hľadiska možno konštatovať rozpor skutočností, obsahu a záverov znaleckého posudku
č. 6/2019 zo dňa 06.09.2017 vypracovaného znalcom Ing. Mercellom (ďalej len posudok znalca Ing.

Mercella) s objektívne zistenými skutočnosťami;
33. Posudkom znalca Ing. Mercella bolo zistené, že výpoveď vodiča vozidla Jeep bola ako celok
technicky prijateľná, aj keď odpoveď na otázku č. 14 bola neúplná, odpoveď na otázku č. 17 nevedel
znalec posúdiť a odpoveď na otázku č. 26 nebola podľa znalca relevantná.

34. Znaleckým posudkom č. 82/2021 zo dňa 16.08.2021 vydaným Ústavom súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len posudok ÚSI) bolo zistené :
- stotožnenie sa so záverom znalca Ing. Mandáka, že všetky poškodenia neboli v príčinnej súvislosti s
deklarovanýmpriebehomškodovejudalostiasozáverom,ženamiesteškodovejudalostisanevyskytuje
kameň alebo iná prekážka, ktorou by bolo možné vysvetliť poškodenie podvozkovej časti vozidla Jeep.
- neúplné stotožnenie sa so záverom znalca Ing. Mandáka, ktorý v doplnku uviedol, že kontakt vozidla

Jeep s kameňom nebolo možné vylúčiť, nakoľko v danom mieste sa žiadny vyčnievajúci kameň
nenachádzal. Podľa posudku ÚSI bolo technicky možné preukázať, že v čase dodatočnej obhliadky
(ktorá bola vykonaná v časovým odstupom 30 dni po nehodovej udalosti - teda dňa 18.04.2017) sa
na mieste škodovej udalosti (v koridore pohybu vozidla) žiadny kameň väčších rozmerov nenachádzal.
Neboli však k dispozícii také podklady (fotodokumentácia z miesta a času vzniku škodovej udalosti a

pod.), aby bolo možné posúdiť stav ku dňu vzniku škodovej udalosti. K dispozícii bola iba informácia,
ktorú poskytol vodič vozidla Jeep, že na mieste škodovej udalosti sa nachádzal kameň o rozmeroch cca
50 až 60 cm a že po tomto kameni vozidlo Jeep prešlo. Posudok ÚSI uvádzal, že aj v prípade, že by
sa mimo vozovky nachádzal kameň uvedených rozmerov (50 až 60 cm), tento nemohol vytvoriť všetky
poškodenia v podvozkovej časti vozidla Jeep. Z technického hľadiska konštatoval, že ak boli podmienky

(z hľadiska výskytu kameňa väčších rozmerov) rovnaké v čase dodatočnej obhliadky a v čase vzniku
škodovej udalosti, potom sa so závermi Ing. Mandáka stotožňuje. Ak však došlo k zmene podmienok
(napríklad odstránenie kameňa z miesta vzniku škodovej udalosti), potom tvrdenie Ing. Mandáka nebolo
úplne správne, nakoľko časť poškodení podvozkovej časti bola technicky prijateľná.
- nestotožnenie sa so závermi znalca Ing. Mercella, že výpoveď vodiča vozidla Jeep ako celok bola

technicky prijateľná a že jednotlivé poškodenia korešpondujú s opisom vzniku škodovej udalosti zo
strany vodiča. Taktiež nestotožnenie sa so záverom, že poškodenia v oblasti prednej časti vozidla Jeep
vznikli v dôsledku kontaktu so zverou alebo pri kontakte s porastom (dané poškodenia podľa posudku
ÚSI nevykazovali také znaky, ktoré by boli charakteristické pri kontakte prednej časti vozidla s danielom,
jeleňom alebo podobnou zverou).

- poukaz na skutočnosť, že správne závery znalca Ing. Mercella o poškodeniach vozidla Jeep, ktoré
nemohli vzniknúť pri škodovej udalosti (poškodenie č. 17, 22, 23, 26 a 44), nepremietol znalec Ing.
Mercell do záveru svojho posudku.
- skutočnosť, že všetky dokumentované poškodenia nebolo možné priradiť k deklarovanému priebehu
škodovej udalosti na mieste, kde k nej malo dôjsť.

35. Z uvedených záverov znaleckých posudkov vyplývalo, že k poškodeniam na poistenom vozidle Jeep
neprišlo pri škodovej udalosti dňa 19.03.2017 tak, ako ich vznik popísal žalovaný 1/. Právo na plnenie
poistenému vznikne iba vtedy, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa
plniť,tedanáhodnáudalosť,priktorejdôjdekpoškodeniumajetkupoisteného.Vtomtoprípadenevznikol
dôvod na úhradu poistného plnenia, pretože poškodenia vozidla Jeep nevznikli pri nahlásenej škodovej

udalosti.

36. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nezohľadnil uvedené závery znalcov o tom, že
sa škodová udalosť vzhľadom na poškodenia vozidla nemohla stať tak, ako ju opísal žalovaný 1/.
Konštatoval iba, že ani jeden zo znaleckých posudkov „jednoznačne nevylúčil, že niektoré poškodenia

nemôžubyťspôsobenénásledkompopísanejnehody“.Tentozáversúdubolarbitrárnyanemaloporuvo
vykonanom dokazovaní. Súd nezohľadnil závery znalcov pri posudzovaní skutočnosti, či bolo uhradené
poistné plnenie plnením bez právneho dôvodu, pretože nedošlo k vzniku poistnej udalosti.37. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ poistnú zmluvu, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky VPP HAV 14 (ďalej len VPP HAV 14“). Táto
skutočnosť nebola v spore sporná. Súd uviedol definície škodovej udalosti a poistnej udalosti v zmysle

VPP HAV 14. Podľa súdu plnenie poistiteľa závisí od rozsahu následkov vyvolaných poistnou udalosťou
s tým, že poistiteľ musí vyšetriť, v akom rozsahu má plniť. Splatnosť plnenia poisťovne teda závisí od
skončenia vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

38. V spore žalobca tvrdil a preukazoval, že v prípade tejto škodovej udalosti neboli naplnené základné

podmienky na poskytnutie poistného plnenia (nevznikla mu povinnosť poskytnúť poistné plnenie), keďže
dňa 19.03.2017 nemohlo dôjsť k vzniku poškodení vozidla Jeep pri náhodnej škodovej udalosti takým
spôsobom, ako to nahlásil žalovaný 1/. Závery znaleckých posudkov vylúčili to, že by škody na vozidle
Jeep mohli byť následkom škodovej udalosti, ktorú popísal žalovaný 1/.

39. Žalobca poukázal na znenie § 799 ods. 2 OZ, „ten, kto má právo na plnenie, je povinný bez

zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie
o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné
podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.“ Žalovaný 1/ bol povinný uviesť pravdivý opis vzniku
škodovej udalosti a rozsahu jej následkov.

40. Na likvidáciu poistnej udalosti sa predpokladá aktívna súčinnosť osoby, ktorá má právo na poistné
plnenie, či už predložením žiadaných dokladov alebo zodpovedaním dopytovaných skutočností, ktoré
majúvplyvnaurčenierozsahupoisťovateľaposkytnúťpoistnéplnenie.Súdprvejinštancievnapadnutom
rozsudku neodôvodnil, ako posúdil základné otázky:
1/ otázku splnenia podmienok zo strany žalovaného 1/ na to, aby mu bolo poskytnuté poistné plnenie

- žalovaný 1/ ako poistený preukázateľne nepopísal okolnosti vzniku škodovej udalosti pravdivo, teda
vedome žalobcu ako poisťovateľa uviedol do omylu v otázke rozsahu poškodení poisteného vozidla, ku
ktorým malo dôjsť dňa 19.03.2017;
2/ otázku naplnenia podmienok na vznik povinnosti poskytnúť poistné plnenie - teda, či žalobca ako
poisťovateľ pri preukázanom vedomom porušení povinností na strane poisteného/žalovaného 1/ bol

povinný poskytnúť poistné plnenie;
3/ otázku rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie - ak by súd dospel k záveru, že nám vznikla
povinnosťplnenia,absentovalovnapadnutomrozsudkuposúdeniezáverovznalcovohľadnepoškodení,
ktoré by zodpovedali škodovej udalosti uvedenej žalovaným 1/.
41. Súd prvej inštancie sa dopustil odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae) tým, že sa nezaoberal

procesnýmútokomžalobcu,ktorýspočívalvtvrdeníonepravdivomopiseškodovejudalostižalovaným1/
a v preukázaní tohto tvrdenia závermi znaleckého posudku znalca Mandáka a znaleckého posudku ÚSI.
V týchto znaleckých posudkoch boli riadne konštatované závery, že poškodenia na vozidle Jeep nemohli
vzniknúť spôsobom, ktorý popísal žalovaný 1/ (resp. vodič poisteného vozidla) a teda bolo nesprávne
vyhodnotiť škodovú udalosť ako poistnú udalosť.

42. Súd prvej inštancie neuviedol skutkový stav, ktorý zistil na základe vykonaného dokazovania. Súd
mal v napadnutom rozsudku uviesť skutkové zistenia o tom, ako mal z vykonaného dokazovania zistený
priebeh škodovej udalosti a jej následky, t. j. aké konkrétne poškodenia na vozidle mali vzniknúť v
dôsledku škodovej udalosti. S prihliadnutím na závery znaleckých posudkov bolo zrejmé, že škodová

udalosť sa nestala tak, ako ju opísal žalovaný 1/, a žiadne poškodenie vozidla, ktoré uvádzal žalovaný
1/ ako následok škodovej udalosti zo dňa 19.03.2017, nemohlo vzniknúť pri škodovej udalosti opísanej
žalovaným 1/, ktorému z tohto dôvodu nemohlo vzniknúť právo na poistné plnenie, keďže zo záverov
znaleckých posudkov vyplývalo, že poškodenia vozidla nemohli byť následkom škodovej udalosti zo dňa
19.03.2017 tak, ako ich žalovaný 1/ opísal a deklaroval.

43. Žalobca následnou kontrolou zistil, že nemal uhradiť poistné plnenie, keďže nevznikol predpoklad
na úhradu poistného plnenia. Žalovaný 1/ sa prijatím poistného plnenia bezdôvodne obohatil, pretože
neuviedol pravdivý opis škodovej udalosti. Žalobca bol týmto konaním žalovaného 1/ uvedený do
omylu a bolo mu znemožnené objektívne zistenie skutočnosti a riadne prešetrenie škodovej udalosti.

Predpokladom vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ je prijatie
plnenia bez „právneho dôvodu“. V tomto spore mal byť „právny dôvod“ poistné plnenie z dôvodu vzniku
poistnej udalosti, ktorú definuje poistná zmluva. Aby žalovanému 1/ vzniklo právo na poistné plnenie
(existencia „právneho dôvodu“), musel by splniť podmienku spočívajúcu v existencii poistnej zmluvy asúčasne preukázať existenciu náhodnej udalosti (poistnej udalosti), ktorú poistenie krylo. Ak náhodná
udalosť (poistná udalosť) neexistuje, právo na poistné plnenie podľa poistnej zmluvy nevznikne, pretože
nie sú naplnené podmienky na poskytnutie poistného plnenia.

44. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku posúdil výlučne jednu zložku pojmu „právny dôvod“, keď
sa zameral výlučne na posúdenie existencie poistnej zmluvy, ktorej existencia nebola sporná. Samotná
existencia poistnej zmluvy nie je však jediným predpokladom na poskytnutie poistného plnenia. Ďalším
predpokladom je škodová udalosť, ktorú poistná zmluva predpokladá. Pod právnym dôvodom je nutné

chápať aj samotný predpoklad vzniku práva na poistné plnenie žalovanému 1/, t. j. posúdenie toho, či
boli splnené podmienky na úhradu poistného plnenia a v akom rozsahu . Právnou skutočnosťou, tak ako
bolo uvedené v napadnutom rozsudku, bola teda aj samotná škodová udalosť, ktorú súd neposúdil a
neustálil z vykonaného dokazovania jej priebeh a možný rozsah jej následkov.

45. Znaleckými posudkami bolo preukázané, že neexistovala náhodná udalosť (škodová udalosť), s

ktorou by bolo spojené právo na poistné plnenie. Poškodenia vozidla Jeep nemohli podľa znaleckých
posudkovvzniknúťvpríčinnejsúvislostispriebehomškodovejudalostipopísanýmžalovaným1/,pretože
tento nebol kompatibilný s poškodeniami vozidla Jeep. Nemohlo preto vzniknúť právo žalovaného
1/ na poistné plnenie. Bolo preukázané, že neexistoval „právny dôvod“ na poistné plnenie, t. j.
žalovaný 1/ nadobudol poistné plnenie bez „právneho dôvodu“, čo zakladalo nárok žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Súd neposúdil, či existoval právny dôvod na poistné plnenie, teda či
považoval za preukázaný vznik škodovej udalosti spôsobom opísaným žalovaným 1/. V odôvodnení
napadnutéhorozsudkuabsentovaliodpovedenadanérelevantnéotázky,pretorozsudokvykazujeznaky
arbitrárnosti, čo je v rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie.

46. Podľa žalobcu nie je možné od poistiteľa spravodlivo žiadať, aby každú škodovú udalosť skúmal
prostredníctvom znaleckých posudkov alebo prostredníctvom vyšetrovateľov špecializujúcich sa na
jednotlivé oblasti poistenia. Nemožno vylúčiť možnosť dodatočného zistenia pochybení v individuálnom
prípade šetrenia škodovej udalosti. Pre takéto prípady existuje inštitút bezdôvodného obohatenia,
ktorého funkciou je aj prevencia pred protiprávnym alebo špekulatívnym konaním. Tento inštitút má byť

pripomienkou pre poistníka/poisteného, aby uvádzal pravdivý opis vzniku škodovej udalosti, inak sa
vystavuje riziku možného postihu vo forme povinnosti vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku tieto funkcie inštitútu bezdôvodného obohatenia poprel. Uprel tým
žalobcovi právo na prípadný omyl, ktorý bol vyvolaný žalovaným 1/ jeho nepravdivým opisom vzniku
škodovej udalosti a jej následkov. Súd sa nezaoberal posúdením toho, či vznik škodovej udalosti

popísaný žalovaným 1/ mohol byť dôvodom vzniku poškodení vozidla Jeep.

47. Súd prvej inštancie zamietol žalobu s odôvodnením, že žalobca nemal vyplatiť poistné plnenie.
Tento dôvod zamietnutia žaloby bol neudržateľný. Znamenal by pre poisťovateľov, že úhradou poistného
plnenia strácajú do budúcnosti možnosť domáhať sa jeho vydania, pretože súdy považujú rozhodnutie

poisťovateľa o úhrade poistného plnenia za nemenné, nezvratné a za rozhodnutie, ktoré nemá byť
predmetom súdneho prieskumu. Taký záver súdu bol v rozpore s platným právom, ktoré predpokladá
možnosť uplatnenia práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo plnením bez
právneho dôvodu. Žalobca preukázal, že žalovanému 1/ nevzniklo právo na poistné plnenie. Nebolo
sporné, že žalobca uhradil poistné plnenie. Jednalo sa o plnenie bez právneho dôvodu, zakladajúce

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému 1/.

48. K podanému odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 17.05.2023 vyjadril žalovaný 1/ a uviedol, že
žalobca neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli byť významné pre rozhodnutie
odvolacieho súdu, pričom žalobca sa opätovne snažil navodiť dojem, že závery znaleckého posudku

Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „ÚSI Žilina“) a Ing. Ladislava Mandáka,
PhD., dávali jednoznačný záver o priebehu poistnej udalosti zo dňa 19.03.2017. Všetky argumenty
k technickej stránke prípadu boli žalobcom prezentované pred súdom prvej inštancie, pričom ten ich
vyhodnotil podľa názoru žalovaného 1/ správne, keď zamietol žalobu. Preto navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal mu plnú náhradu trov odvolacieho

konania.
49. Žalovaný 1/ mal za to, že súd prvej inštancie sa relevantným spôsobom vyjadril k skutkovému a
právnemu základu, jeho argumenty si navzájom neodporovali, ale a contrario podporovali príslušný
záver o nedôvodnosti žaloby. Žalovaný 1/ sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie: „(...)pokiaľ sa žalobca pri pochybnostiach a po vysporiadaní poistnej udalosti a vyplatení poistného plnenia
rozhodne vykonať kontrolu, nie je možné čiastočné nejasnosti, nepresnosti pričítať na ťarchu poisteného
a odôvodňovať tým nárok na vrátenie poistného plnenia.“ Žalobca bol v poistnom vzťahu silnejším

subjektom, pričom ak u neho vznikli pochybnosti o priebehu poistnej udalosti mal ich bezodkladne (v
priebehulikvidáciepoistnejudalosti)preskúmaťanieažsodstupomčasu.Naviac,vodičT.V.priskúmaní
priebehu nehodového deja uviedol pracovníkom žalobcu, že si s odstupom času na jej presný priebeh
už nepamätal a zároveň ich mal upozorniť na skutočnosť, že si nebol istý ani tým, či bola skutočne
zasiahnutá zver. K poistnej udalosti došlo za zníženej viditeľnosti (dňa 19.03.2017 v čase o 20.10 hod.),

dokonca v nepriaznivom počasí (pršalo), pričom obhliadka miesta udalosti bola technikom zrealizovaná
až po približne jednom mesiaci (dňa 18.04.2017).
50.Žalovaný1/namietalvyjadreniežalobcu:„(...)akopoistenýpreukázateľnenepopísalokolnostivzniku
škody pravdivo, teda vedome nás ako poisťovateľa uviedol do omylu v otázke rozsahu poškodení
poisteného vozidla a zdôraznil, že žalobca nepredložil dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že v priebehu
likvidácie poistnej udalosti mu bolo zo strany žalovaného 1/, prípadne vodiča T. V. uvedené, že všetky

poškodenia vozidla mali vzniknúť pri škodovej udalosti zo dňa 19.03.2017. Žalovaný 1/ poukázal na
zápis o poškodení vozidla zo dňa 22.03.2017, ktorý nebol ním podpísaný a ani vodičom T. V.. V
zápise boli síce vymenované diely na výmenu, avšak z neho nevyplývalo, že všetky poškodenia mali
byť následkom škodovej udalosti zo dňa 19.03.2017. Žalovanému 1/ preto nebolo zrejmé, z ktorých
dôkazných prostriedkov malo vyplývať táto „preukázateľnosť“ o údajne nepravdivom opise vzniku škody,

keďže aj podľa ÚSI Žilina sa na vozidle sa nachádzali také poškodenia, ktoré mohli vzniknúť pri
deklarovanom priebehu nehodového deja.
51. Napadnutý rozsudok nebolo možné považovať za vadný len preto, že jeho odôvodnenie
nezodpovedalo subjektívnym predstavám žalobcu. Taktiež úlohou súdu nebolo rozhodovať v súlade
s právnym názorom žalobcu, pričom aj v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn.

6Cdo/145/2011 sa konštatuje: „(...) odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces."
52. Žalovaný 1/ zastával názor, že napadnutý rozsudok spĺňal všetky zákonné náležitosti, vrátane
riadneho odôvodnenia. V tomto kontexte upriamil pozornosť na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa

03.03.2004, sp. zn. I. ÚS 50/04, podľa ktorého: „Právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu
možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného
práva.“

53. Vyššie uvádzanú argumentáciu verifikuje uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 23.06.2004,
sp. zn. III. ÚS 209/04, v ktorom sa uvádza: „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
konania na spravodlivý proces. “
54. Z prezentovaných rozhodnutí Ústavného súdu SR rezultuje podľa názoru žalovaného 1/
neopodstatnenosť odvolacích námietok žalobcu. Žalovaný 1/ bol presvedčený, že napadnutý rozsudok
náležíte reflektoval všetky princípy, ktoré sú súčasťou práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.

1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane práv a základných slobôd. Súd prvej
inštancie sa jasným, koherentným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami prezentovanými v priebehu konania. Mal za to, že v
napadnutom rozsudku boli jasne, výstižne a presvedčivo uvedené dôvody, ako i jednotlivé premisy, ktoré
viedli konajúci súd k záveru, že žalobu bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú.

55. Replikou zo dňa 07.08.2023 žalobca zotrval na svojich vyjadreniach a zvýraznil, poukazujúc na v
konaní predložené tri znalecké posudky, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku odmietol
zaoberať skutkovým stavom preukázaným dvoma znaleckými posudkami a poprel podstatu inštitútu
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
56. Žalovaný 1/ duplikou zo dňa 17.08.2023 zopakoval svoj postoj k sporu a žiadal napadnutý rozsudok

potvrdiť a priznať plnú náhradu trov odvolacieho konania.
57. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a
§ 380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania (termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s §
219 ods. 1, ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave) a pooboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné, nie je možné mu vyhovieť a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a
preto ho potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

58. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
59. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

60. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
61. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
62. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu

plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
63. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

64. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
65. Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,

je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
66. Podľa § 799 ods. 2 OZ, ten, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

67. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu (výrok I,
II) a podľa odvolacích námietok v zmysle odvolania voči nemu podaného žalovaným. Odvolací súd
konštatuje, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie poistnej zmluvy - havarijné poistenie
na motorové vozidlo JEEP GRAND CHEROKEE, ani dátum poistnej udalosti (19.03.2017, k oznámeniu
žalobcovi došlo dňa 20.03.2017), kedy malo dôjsť k poškodeniu tohto vozidla, na základe ktorej žalobca

plnil poistné plnenie vo výške 31 164, 07 eur vyplatené dňa 21.07.2017, po ukončení šetrenia poisťovňou
(žalobca) dňa 20.07.2017.
68. Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa so spisom súdu prvej inštancie, napadnutým rozsudkom
a podaným odvolaním žalobcu, konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý je dostatočne
presvedčivo a logicky odôvodnený (v súlade s § 220 ods. 2 CSP), na základe riadne zisteného

skutkového stavu sporu s udržateľným prijatým právnym záverom súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie sa v napadnutom rozsudku vysporiadal so všetkými pre posúdenie sporu rozhodujúcimi
skutočnosťami a odvolací súd odkazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje a nad jeho
rámec uvádza, že právny záver súdu prvej inštancie voči žalovanému 2/ je právoplatný, nenapadnutý
odvolaním. Zároveň odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolacím námietkam žalobcu, a tieto nie je

možné vyhodnotiť ako dôvodné, čo bude uvedené nižšie. Súd prvej inštancie nebol pri svojom prijatom
závere a vyhodnotení sporu povinný sa zaoberať závermi predložených znaleckých posudkov (ZP
vypracovaný znalcom Mandákom a Ústavom súdneho inžinierstva ŽU v Žiline) o priebehu škodovej
udalosti a vzniknutých poškodení na vozidle.
69. Odvolací súd uvádza, že považuje za neprijateľné pre stabilitu právnych vzťahov vyplývajúcich z

právnych predpisov a vzniknutých na základe riadne uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení medzi
stranami sporu, aby po tom, čo poisťovňa (žalobca) po prešetrení poistnej udalosti, ktorá bola v danom
prípade riadne bezprostredne po jej vzniku (19.03.2017) nasledujúci deň nahlásená, pričom podľa §
797 ods. 3 OZ by mala poisťovňa v zásade ukončiť šetrenie poistnej udalosti do jedného mesiaca
po ohlásení poistnej udalosti, t. j. v danom prípade do 20.04.2017, začala poisťovňa prešetrovanie

už raz uzatvorenej poistnej udalosti na základe interného podnetu, nadôvažok v prípade, ak prvotné
šetrenie poistnej udalosti trvalo nad zákonom stanovenú dobu. V danom prípade žalobca ukončil
šetrenie poistnej udalosti až po celkovo 4 mesiacoch od nahlásenia poistnej udalosti - 20.07.2017.
Doba 4 mesiacov je podľa odvolacieho súdu dostatočne dlhá na riadne vyriešenie a uzatvorenieaj komplikovanej poistnej udalosti (havária viacerých vozidiel, príp. havária bez svedkov). V danom
prípade išlo o haváriu jedného motorového vozidla, pri ktorej nedošlo k poškodeniu žiadneho iného
majetku inej osoby ako poisteného a preto podľa odvolacieho súdu mal žalobca povinnosť venovať

tejto poistnej udalosti náležitú pozornosť pri jej šetrení, pričom ju šetril celkovo 4 mesiace (dostatočne
dlho) a počas tohto šetrenia mali zodpovední pracovníci žalobcu uskutočniť všetky také úkony vedúce k
riadnemu zisteniu vzniku, priebehu ako aj vzniknutým následkom predmetnej poistnej udalosti, ktoré by
odôvodňovali prijať zodpovedný a relevantný záver šetrenia tejto poistnej udalosti. Za účelom riadneho
prešetrovania poistných udalostí zamestnáva žalobca kvalifikovaných pracovníkov, ktorých pracovnou

náplňou je aj šetrenie a likvidácia poistných udalostí a títo majú počas prešetrovania nahlásenej
poistnej udalosti možnosť v prípade podozrenia, nejasností a nezrovnalostí, dať vznik a priebeh poistnej
udalosti náležite odborne posúdiť a to aj formou odborného stanoviska alebo znaleckého posudku, príp.
opakovaným dotazom na poisteného, resp. vodiča vozidla o ozrejmení priebehu nehody. Predmetnú
poistnú udalosť preverovali u žalobcu celkovo 3 kompetentné osoby (disponent likvidácie poistných
udalostí, riaditeľ odboru poistných udalostí motorových vozidiel a ďalšia osoba-zamestnanec žalobcu),

čo vyplýva z Oznámenia o ukončení likvidácie z 20.07.2017, a to so záverom o totálnej škode na vozidle.
Všetky tie úkony, ktoré žalobca uskutočnil následne po ukončení likvidácie poistnej udalosti (vyplnenie
dotazníka k oznámeniu škodovej udalosti vodičom vozidla v čase nehody zo dňa 23.08.2017, ZP č.
2509/10 zo dňa 20.11.2017) jednoznačne mal možnosť bez ďalšieho vykonať už v priebehu lehoty
jedného mesiaca od nahlásenia poistnej udalosti. Keďže šetrenie poistnej udalosti žalobcom trvalo až

celkovo 4 mesiace je dôvodné predpokladať, že zodpovední pracovníci žalobcu venovali jej šetreniu
náležitúpozornosťaprijatýzávervOznámeníoukončenílikvidácieototálnejškodebolzostranyžalobcu
jednoznačne odôvodnený.
70. Nakoľko súd prvej inštancie spor uzatvoril svojím v napadnutom rozsudku prezentovaným záverom,
nemal podľa odvolacieho súdu ďalej už ani povinnosť vyjadrovať sa k záverom žalobcom neskôr

predložených znaleckých posudkov znalca Mandáka a Ústavu súdneho inžinierstva ŽU a potom ani
nevyvstala potreba detailne skúmať priebeh škodovej udalosti a vzniknuté poškodenia vozidla, ako tvrdí
v odvolaní žalobca a k týmto odvolacím námietkam sa nebude vyjadrovať ani odvolací súd.
71. Odvolací súd uvádza, že poisťovňa v zásade má v prípade neoprávnene vyplateného poistného
plnenia poistenému nárok, aby si takto vyplatené poistné plnenie voči poistenému uplatnila neskôr

titulom vydania bezdôvodného obohatenia, avšak nie v danom konkrétnom prípade, keďže samotné
šetrenie poistnej udalosti žalobcu prekročilo zákonnú lehotu 3 násobne a zároveň v konaní žalobca
nijako nepreukázal, že by poistený (žalovaný 1/) nebol pri šetrení tejto poistnej udalosti súčinný, odmietal
spolupracovať s poisťovňou, príp. inak maril, bojkotoval prešetrovanie poistnej udalosti pracovníkmi
žalobcu. Ak by nastali takéto okolnosti šetrenia poistnej udalosti na strane žalovaného 1/ a napriek tomu

by žalobca pristúpil k vyplateniu poistného plnenia v primeranej lehote, pričom z objektívnych dôvodov
by však nebol žalobca schopný riadne zabezpečiť jej prešetrenie tak toto by bol podľa odvolacieho
súdu relevantný dôvod na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia od poisteného (žalovaný
1/). Takáto situácia však v danom prípade nenastala a nebola zo strany žalobcu ani preukázaná. Je
primárna povinnosť žalobcu (poisťovne) pred ukončením šetrenia poistnej udalosti, náležite prešetriť

posudzovanú škodovú udalosť, opis jej vzniku, priebehu ako aj skúmanie jej následkov, čo však v danom
prípade žalobca počas 4 mesačného prešetrovania bezdôvodne neučinil. Žalobca predmetnú poistnú
udalosť začal zrejme riadne preverovať až po ukončení šetrenia a jej likvidácii a vyplatení poistného
plnenia, čo aj podľa odvolacieho súdu jednoznačne nemôže sa pripísať na ťarchu poistenému (žalovaný
1/). Prešetrovanie trvalo zo strany žalobcu neprimerane dlhú dobu a žalobca pri likvidácii škodovej

udalosti prijal jednoznačný záver o totálnej škode a poistnom plnení. Žalobca mal v konaní preukázať,
že bez svojho zavinenia objektívne nemohol počas šetrenia poistnej udalosti uskutočniť také úkony a
šetrenie, ktoré by odhalilo reálne poškodenie vozidla vzniknuté iba pri predmetnej škodovej udalosti a
z takto zisteného poškodenia určiť výšku poistného plnenia. Odvolací súd je názoru, že nie je možné
dôvodiť tak, ako to učinil žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.05.2019 (čl. 203 a nasl.), že

došlo internou kontrolou žalobcu k zisteniu pochybenia likvidátora, ktorý bol síce vyškolený na likvidáciu
škôd pri strete so zverou, avšak vzhľadom na poškodenia vozidla mal vec postúpiť kontrolnému tímu.
72. Zároveň odvolací súd má za to, že postup zvolený žalobcom v danom prípade - podanie predmetnej
žaloby je možné vyhodnotiť ako účelový, v snahe o predĺženie si lehoty na ukončenie šetrenia poistnej
udalosti, a to o ďalšiu dobu, počas ktorej môže prípadné svoje pochybenia pri šetrení poistnej udalosti

preniesť na poisteného a žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia formou súdnej žaloby. V danom
prípade tiež je treba uviesť, že žalovaný 1/ ako poistený mal právo na poistné plnenie od žalobcu titulom
riadne uzatvorenej poistnej zmluvy a teda nešlo o plnenie bez právneho dôvodu.73. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny a
riadne odôvodnený v napadnutej časti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Prijatý záver súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsudku vychádzal z v spore riadne vykonaného dokazovania, ktoré bolo uskutočnené

v potrebnom rozsahu pre náležité posúdenie sporu, pričom súd prvej inštancie vyvodil správny právny
záver o nedôvodnosti podanej žaloby a uplatneného nároku voči žalovanému 1/ ako aj voči žalovanému
2/ (voči žalovanému 2/ žalobca odvolanie nepodal a v tejto časti je napadnutý rozsudok právoplatný).
74. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 CSP v spojeni´ s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalovanému 1/, ktorý bol u´spesˇný v odvolacom konani´ priznal

na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke voči žalobcovi s ty´m, zˇe v súlade s § 262
ods. 2 CSP o vy´sˇke tejto na´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti tohto rozsudku
samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.

75. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428

CSP).