Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoPr/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519201030
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2519201030.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: Mgr.

Matúš Staríček a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobkyne: A. B., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX/XX, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Alena Arbetová, advokátka so sídlom Námestie sv. Martina
3A, 908 51 Holíč, proti žalovanému: SMALTOVANÉ TABULE s. r. o., so sídlom Bratislavská 25, 908 51
Holíč, IČO: 36233013, zastúpený: Advokátska kancelária Machová s. r. o., so sídlom Sasinkova 886/16,
909 01 Skalica, IČO: 36864544, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o určenie, že
pracovný pomer trvá a o náhradu mzdy, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k.: PN – 20Cpr/29/2019 – 482 zo dňa 10.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala určenia, že ,,výpoveď“ žalovaného zo dňa 03.04.2019, doručená žalobkyni dňa 09.04.2019, je
neplatná, a pracovný pomer trvá naďalej, súčasne sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobkyni náhradu mzdy od 15.04.2019 vo výške 1 095,70 eura mesačne brutto až do dňa umožnenia
žalovanýmžalobkynipokračovaťvpráci.VovýrokuII.žalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonania
voči žalobkyni v plnom rozsahu.

1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 47 ods. 1 písm. b), § 59 ods. 1, 2,
§ 60, § 61 ods. 1, 2, § 63, § 68 ods. 1, 2, § 70, § 77, § 81 písm. a) až c), § 134 zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce v znení účinnom ku dňu 03.04.2019 (v ďalšom texte „Zákonník práce“), čl. 8, § 151 ods.
1,§215ods.1,§216,§217 zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(vďalšomtexte„C.s.p.“).

1.2 Súd prvej inštancie predovšetkým konštatoval, že predmetná žaloba je žalobou o určenie právnej

skutočnosti podľa § 137 písm. d) C. s. p. a jej prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 77 Zákonníka práce;
konštatoval súčasne, že žalobu podala žalobkyňa v zákonnej 2-mesačnej prekluzívnej lehote.

1.3 Vecne súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie zistením, že žalovaný ako zamestnávateľ a
žalobkyňa ako zamestnanec uzatvorili dňa 31.08.2018 pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce:
kuchárka, so vznikom pracovného pomeru od 01.09.2018 na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri
mesiace, s miestom výkonu práce v prevádzke zamestnávateľa: Pizzeria Nicol, Športová 12, Holíč.

Strany sa dohodli na mzde za vykonanú prácu vo výške 2,759 eura za každú odpracovanú hodinu,
pracovný čas si dohodli v dĺžke 40 hodín týždenne. Listom zo dňa 03.04.2019, označeným ako
výpoveď, doručeným žalobkyni dňa 09.04.2019, oznámil žalovaný žalobkyni, že s ňou okamžite končí
pracovný pomer podľa ustanovenia § 68 Zákonníka práce, pretože sa v dňoch 01.04.2019, 02.04.2019a 03.04.2019 bez ospravedlnenia nedostavila na pracovisko, a toto jej konanie považoval žalovaný za
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Listom zo dňa 12.04.2019 oznámila žalobkyňa žalovanému,
že trvá na ďalšom zamestnávaní. Listom zo dňa 23.04.2019 žalovaný žalobkyni oznámil, že prevádzka

Pizzerie Nicol, Športová 12, Holíč bola rozhodnutím majiteľa ku dňu 31.03.2019 zrušená pre verejnosť.
V liste súčasne žalovaný uviedol, že žalobkyňa na osobnom rokovaní pred svedkami uviedla, že
má iné tri pracovné ponuky, odmietla žalovaným pridelenú prácu kuchárky pre prípravu stravy pre
zamestnancov žalovanej spoločnosti za nezmenených pracovných podmienok dohodnutých v pracovnej
zmluve - pracovná náplň, miesto výkonu práce, typ úväzku, platové podmienky a odmietla aj žalovaným

navrhnuté ukončenie pracovného pomeru dohodou.

1.4 Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný platne skončil
pracovný pomer so žalobkyňou okamžitým skončením pracovného pomeru ku dňu 09.04.2019 podľa §
68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou, ktorá sa v
dňoch 01.04.2019, 02.04.2019 a 03.04.2019 bez ospravedlnenia nedostavila na pracovisko. Oznámenie

o okamžitom skončení pracovného pomeru vykonal žalovaný v zákonnej lehote dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o tom,
že sa dostavila na pracovisko prevádzky pizzerie dňa 02.04.2019, že búchala na dvere, že jej nikto
neotváral. Žalovaný opakovane tvrdil, že žalobkyňa sa nedostavila na pracovisko pizzerie v dňoch od
01.04.2019 do 15.04.2019 a neskôr. Osobitne zdôraznil, že sa nedostavila ani dňa 02.04.2019, čomu

nasvedčuje aj svedecká výpoveď D. E., ktorý bol v danom čase na adrese prevádzky po určitý čas a
ktorý sa vyjadril, že konateľ žalovaného žalobkyňu v prevádzke čakal. Súd prvej inštancie konštatoval,
že žalobkyňa zaujala pasívny postoj, nevyvinula dostatočnú iniciatívu vo vzťahu k zamestnávateľovi,
aby si mohla riadne plniť svoje pracovné povinnosti na pracovisku alebo na inom mieste na to určenom
zamestnávateľom, a vykonávala prácu pridelenú jej zamestnávateľom. Poukázal na všeobecnú zásadu

vigilantibus iura scripta sunt (písané právo patrí bdelým) s tým, že žalobkyňa mala pristupovať k plneniu
svojich pracovných povinností, predovšetkým k povinnosti dostaviť sa na miesto výkonu práce alebo iné
miesto určené zamestnávateľom, s náležitou starostlivosťou, a nevyvodzovať nesprávne subjektívne
závery o tom, že sa nemusí dostaviť na pracovisko iba preto, že predmetná prevádzka pizzerie bola
zrušená, ani bez primeraných dôvodov predpokladať, že mala mať pracovné voľno v stredu 03.04.2019

a vo štvrtok 04.04.20109 z dôvodu, že predmetné dni pripadli na tzv. dlhý pracovný týždeň o to viac,
že rozdelenie pracovného času na tzv. krátky a dlhý pracovný týždeň nebolo súčasťou pracovnej
zmluvy. Išlo iba o výsledok ústnej, zaužívanej dohody medzi žalovaným a zamestnancami zrušenej
pizzerie, ktorí s účinnosťou od 01.04.2019 už neboli zamestnancami žalovaného alebo boli dočasne
pracovne neschopní. Žalobkyňa bola v období od 01.04.2019 jediná kuchárkou v pracovnom pomere u

žalovaného, musela si byť preto vedomá skutočnosti, že sa nebude mať s kým striedať na pracovisku.
Malazamestnávateľa požiadaťostanovenienovýchpravidieldochádzkyamiestavýkonupráce.Nebolo
možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby tento zháňal žalobkyňu, ktorá sa nedostavila na
pracovisko. Pokiaľ aj bola žalobkyňa presvedčená, že sa na ňu vzťahoval tzv. dlhý pracovný týždeň,
o to viac mala byť fyzicky prítomná na pracovisku zrušenej prevádzky pizzerie tak dňa 01.04.2019,

hoci aj až poobede potom, čo odmietla uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru, ako aj dňa
02.04.2019, pretože v tieto dni by v takom prípade mala pracovať minimálne do 23.00 hod., a teda
nič jej nebránilo v pracovnom čase aktívne vyhľadávať zamestnávateľa, a požiadať ho o poskytnutie
inštrukcií, aby mohla byť v pracovnom čase na pracovisku a plniť pracovné úlohy pre zamestnávateľa.
Žalobkyňa tak nepreukázala, že neboli dané zákonné dôvody pre okamžité skončenie pracovného

pomeru. Z uvedeného dôvodu sa súd prvej inštancie nezaoberal uplatnenou náhradou mzdy.

1.5 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 251, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1
s prihliadnutím na § 257 C. s. p. s tým, že žalovaný bol v spore plne úspešný, súd nezistil žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania, priznal preto žalovanému

proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním v zákonnej lehote žalobkyňa z dôvodov, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.), súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) C. s. p.), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany ako aj ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) C. s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h) C. s. p.).

2.1 Podľa žalobkyne súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpovede svedkov, nevyrovnal sa s
predloženými dôkazmi, nesprávnym spôsobom aplikoval právny predpis, nerešpektoval súdnu prax a
nesprávne právne posúdil danú vec. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie úplne rezignoval na svoju
úlohu hodnotiť vykonané dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. V skutočnosti súd prvej inštancie
hodnotil dôkazy osamotene, účelovo a formalisticky. Poukázala na skutočnosť, že v prípade tvrdeného

údajného porušenia pracovnej disciplíny sa dokazovanie obmedzuje v zásade na dve skutočnosti:
na svedecké výpovede bývalých kolegov, teda osoby ekonomicky závislé od zamestnávateľa alebo
dôkazy spojené s prevádzkou, ktoré sú kontrolované a ovládané zamestnávateľom- žalovaným. Ide
o kamerové záznamy, ktoré by jej boli na prospech, ale týmito disponoval výlučne zamestnávateľ,
pričom jeho konštatovanie o ich vymazaní vychádzalo výlučne z jeho tvrdenia. Svedecké výpovede
aktuálnych zamestnancov žalovaného ako aj tvrdenie o zničení záznamov bolo dôležité hodnotiť

adekvátne k silnejšiemu postaveniu zamestnávateľa. Súd prvej inštancie však nekriticky prijal napr.
výsluch zamestnanca žalovaného (D. E.), ktorý podporil výsluch žalovaného, pričom svedok plynulo
vypovedal aj o skutočnostiach, ktorých sa ani nezúčastnil; a nemohol teda ani o nich vedieť. Naopak
svedok D. E. ku skutočnostiam z toho istého obdobia, ktoré sa týkali jeho pracovnej náplne vo vzťahu
k žalobkyni, resp. prevádzke Pizzeria Nikol sa už nevedel vyjadriť vôbec. Súd prvej inštancie odbil

argumenty žalobkyne o závislosti svedkov na žalovanom poukázaním na trestnoprávnu zodpovednosť
pri krivej výpovedi. Žalobkyňa poukázala na výpoveď svedka F. v tej súvislosti, že svedecká výpoveď
nemusí byť výslovná, niekedy si svedkovia veci v prospech zamestnanca len príhodne nepamätajú
a v prípade svedkyne G. je jej výpoveď o zámere pokračovať v podnikaní žalovaného v prevádzke
Pizzéria Nikol sporná, pretože ani z nepriamych dôkazov (vrátane správania sa žalovaného) nič také

nevyplývalo. Súd prvej inštancie nereflektoval na preukázaný fakt, že konateľ a spoločník žalovaného
(p. H.) mal kontaktovať svedkyňu I. J. potom ako zistil, že ju žalobkyňa navrhla ako svedkyňu, vetou
„Či chce ísť proti p. H.“. Žalovaný žiadne svoje tvrdenia nedokázal preukázať nestrannými dôkazmi. V
konaní bolo preukázané, že žalovaný ku dňu 31. 03. 2019 svoju prevádzku – Pizzeria Nikol v Holíči
zrušil, čo potvrdil nielen žalovaný, ale aj všetci zamestnanci prevádzky Pizzerie Nikol – svedkovia – H.

F. (kuchár) a I. J., K. J., L. K. (čašníčky). Svedkovia potvrdili, vrátane D. M. E., že všetci zamestnanci,
to je kuchári (žalobkyňa a p. F.) a čašníčky zrušovanej prevádzky sa mali dostaviť dňa 01.04. 2019
o 13.00 hod. do sídla žalovaného z dôvodu ukončenia pracovného pomeru. V rámci vykonaného
dokazovania svedkyňa K. J.- ktorá nie je na žalovaného odkázaná - potvrdila, že žalovaný likvidoval
všetky zásoby slúžiace na činnosť prevádzky Pizzerie Nikol (na varenie nemalo zostať nič), čím fakticky

pripravovalprevádzkunajejúplnézatvorenie.RealizáciuinventúrypersonálomprevádzkyPizzeriaNikol
z dôvodu ukončenia prevádzky potvrdil aj D. M. E., pričom mu konateľ žalovaného oznámil, že personál
Pizzeria Nikol mal s inventúrou veľa práce tak všetkých zamestnancov zavolal na termín 01.04. 2019
o 13.00 hod. do sídla spoločnosti, aby s nimi všetkými ukončil pracovný pomer. Žalovaný v konaní
nikdy nepreukázal, že by v prevádzke pokračoval alebo, že by sa snažil obnoviť zásady jedla či iným

aktívnym spôsobom pripravoval prevádzku na – čo len čiastkový – chod. Z vykonaného dokazovania
plynie, že žalobca chcel prevádzku úplne zatvoriť; pretože v nej nemal preukázateľne zostať žiadny
zamestnanec. Žalobkyňa uviedla, že vychádzala z toho, že pretože prišlo k zrušeniu prevádzky žalovaný
predloží buď výpoveď podľa ustanovenia § 63 písm. a) ods. 1) Zákonníka práce alebo návrh dohody na
ukončenie pracovného pomeru z dôvodu zrušenia prevádzky. Žalovaný nerešpektoval legitímny dôvod

ukončiť pracovný pomer s personálom prevádzky Pizzérie Nikol s odstupným a namiesto odstupného
zvolil formu dohody bez odstupného, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Súd prvej inštancie dôvodil, že
absencia mala trvať až do 09.04.2019, čo je nonsens, pretože výpoveď bola daná ešte 03.04.2019.
Súd tak úplne nesprávne aplikoval právnu normu, ktorá vyžaduje dôvod výpovede nezameniteľne určiť.
To znamená, že dôvod musí existovať už v čase spísania výpovede. Absencia v trvaní od 01.04.2019

do 03.04.2019 je tiež nesprávna. Podľa žalobkyne tak ako aj ostatný personál zrušenej prevádzky
Pizzerie Nikol postupovala 01.04.2019 striktne podľa pokynov žalovaného, ktorý jej dal jedinú povinnosť,
a to dostavenia sa za účelom skončenia pracovného pomeru. Uvedené potvrdili všetci svedkovia. Dňa
02.04.2019 sa dostavila na miesto výkonu práce to je zrušenej prevádzky Pizzeria Nikol, ktorú má
uvedenú ako jediné miesto výkonu práce. Prevádzka bola uzamknutá, nikto sa nenachádzal vnútri

ani v jej okolí. Kľúče jej neboli poskytnuté, žalovaný sa do miesta výkonu práce nedostavil, neotvoril,
nevpustil ju do prevádzky. Žalovaný jej tak neumožnil výkon práce, išlo o prekážku na jeho strane.
Dňa 03.04. 2019 postupovala podľa v tom čase zavedených pravidiel personálu prevádzky. V ten deň
vychádzalo žalobkyni pracovné voľno, čo bolo adekvátne k predchádzajúcemu týždňu, kedy vykonávalaprácu naviac. V rámci dokazovania bolo preukázané, že miesto výkonu práce žalobkyne bolo zrušené,
nemohla prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávať a žalovaný jej žiadne pokyny neposkytol a reagoval
okamžitým skončením pracovného pomeru.

2.2 Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobkyňa napriek uplatneným odvolacím dôvodom

tieto jednotlivo žiadnym spôsobom nešpecifikuje, nekvalifikuje ten ktorý odvolací dôvod v nadväznosti
na napadaný rozsudok, pričom uvádza zhodné skutkové tvrdenia a skutočnosti, na ktoré poukazovala
v priebehu celého konania. Svoje tvrdenia úvahovo rozoberá bez relevantného právneho vyhodnotenia
skutkového stavu s vykonaním dokazovaním. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku rozsiahlo a podrobne vyrovnal so žalobkyňou namietanými odvolací mi dôvodmi, ktorými je v
podstate polemika žalobkyne o nevykonaní dôkazu kamerového záznamu a nesprávne vyhodnotenie

súdu jednotlivých svedeckých výpovedi, kedy sa súd prvej inštancie so zhodnými námietkami žalobkyne
voči týmto výpovediam vyrovnal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žiadne iné dôkazy žalobkyňa
nenavrhovala. S ďalšou odvolacou námietkou žalobkyne, súvisiacou s dôkazom kamerovými záznamy
sa súd podrobne vyrovnal v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazujúc na faktický a skutkový
stav technického zariadenia, kedy sú kamerové záznamy uchovávané približne dva mesiace, staršie

záznamy sú prepisované novými. Súd zároveň poukázal na to, že takéto kamerové záznamy okrem
iného nie sú ani dôkazom na preukázanie tvrdení žalobkyne o jej správaní v sídle žalovaného dňa
01.04.2019 a dňa 15.04.2019, ani dôkazom, že sa žalobkyňa dostavila na adresu prevádzky pizzerie
dňa 02.04. o to viac, že žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
až koncom zákonnej dvojmesačnej lehoty a je všeobecne známe, že kamerové záznamy sa priebežne

premazávajú novými záznamami, pričom žalobkyňa sa mohla aj pred podaním samotnej žaloby
domáhať u žalovaného vydania kamerových záznamov, čo však neurobila. Žalobkyňa sa v mnohých
opisoch určitých dejových situácii súvisiacich so skončením pracovného pomeru zameriava len na
svoje opakované vnímanie situácie, bez zásadnej právnej argumentácie. Súd prvej inštancie v priebehu
konania zameral dokazovanie na zásadné skutočnosti, a to zistenie či absencia zamestnanca bola

ospravedlnená alebo zamestnanec, v danom prípade žalobkyňa nedostavila na pracovisko, aby tento
žalobkyňu neospravedlnená a či zamestnanec mal k tejto absencií dôvody. V žiadnom prípade nie je
možné dať na ťarchu zamestnávateľa, ak sa zaháňal, aby tento aktívne pôsobil, zháňal zamestnankyňu
aby nastúpila do práce a vyhľadával ju. Súd prvej inštancie v tomto smere podrobne vysvetlil svoju
právnu argumentáciu, že ide o neospravedlnenú absenciu zamestnanca vtedy, ak zamestnanec v

dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti, vyplývajúcemu z pracovného pomeru z
dôvoduneprítomnostinadohodnutompracoviskuaakneprítomnosťniejespôsobenájehopreukázanou
pracovnou neschopnosťou resp. čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce. Súd poukázal na
základnú povinnosť zamestnanca dodržiavať pracovnú disciplínu vyplývajúcu z pracovného pomeru,
ktorá spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi. Súd prvej inštancie dal jasné a

zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania,
s dostatočným vysvetlením právnych argumentov a skutkových okolnosti prejednávanej veci a vyrovnal
sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie.

3.1 Žalovaný poukázal na nedôvodnosť odvolania žalobkyne a navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že trvá na svojich predchádzajúcich ústnych a písomných
podaniach. S vyjadrením žalovaného k odvolaniu vyjadrila nesúhlas, pričom zopakovala dôvody
odvolania, odvolacie námietky aj svoj odvolací návrh.

5. V rámci odvolacej dupliky žalovaný uviedol, že z odvolacej repliky žalobkyne sa negenerujú
žiadne iné skutkové tvrdenia, ani právna argumentácia ako v jej odvolaní. Vyjadrenie žalobkyne o
„akomsi dohľade žalovaného nad svedeckými výpoveďami“ sú neprijateľné. K opakovaným odvolacím
námietkam žalobkyne odkázal žalovaný na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou sporu (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie mázákonnénáležitosti(§127a§363C.s.p.)ažeodvolateľkapoužilazákonomprípustnéodvolaciedôvody
(§ 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom
(§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady

týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Predmetom vecného prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či sú dané žalobkyňou uplatnené
odvolacie dôvody, keď súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu, ktorou sa

domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, určenia, že pracovný pomer
trvá a náhrady mzdy.

10. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti rozhodné
pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku. Preskúmaním obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia

zistil, že súd prvej inštancie vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné na posúdenie
uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne
vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam. Vec aj správne právne posúdil, preto
s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 C. s. p. odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Na zdôraznenie správnosti záverov

súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

11. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) C. s. p.

12. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. je naplnený vtedy, ak nesprávny

procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť
hodnotené v kontexte celého konania. Žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých
odvodila uvedený odvolací dôvod. Pokiaľ v odvolaní len všeobecne uviedla, že napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje, pretože prvoinštančné rozhodnutie je

vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 C. s. p.. Súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje skutkové a právne závery. Prijaté

závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán.
Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotný
fakt, že žalobkyňa sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte
neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom

uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

13. Odvolací súd tu konštatuje, že odvolací dôvod uplatnený žalobkyňou podľa ustanovenia § 365 ods.
1 písm. b) C. s. p. (súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces), nie je daný.

14. Za opodstatnený nepovažuje odvolací súd ani odvolací dôvod uplatnený žalobkyňou podľa § 365
ods. 1 písm. f) C. s. p. , podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd
dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel
formálnej logiky. S uvedeným odvolacím dôvodom súvisí aj ďalší uplatnený odvolací dôvod, podľa

ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h) C. s. p.). Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je dané v prípade, keď
na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu,
obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú
právnu normu nesprávne aplikoval (porovnaj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016, 1241
s.).

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy. Rozhodol vecne správne,

pričom svoje rozhodnutie podrobne, dôkladne odôvodnil. Za účelom vyrovnania sa s odvolacími
námietkami žalobkyne, odvolací súd uvádza nasledovné:

16. Vzhľadom k predmetu sporu súd prvej inštancie správne skúmal, či boli naplnené zákonné dôvody
okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda či žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu závažným

spôsobom, pričom vychádzal z ustanovenia § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.

17. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

18. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty

rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

19. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie správne zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ a
žalobkyňa ako zamestnanec uzatvorili dňa 31.08.2018 pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce
kuchárka a s miestom výkonu práce v prevádzke zamestnávateľa Pizzeria Nicol, Športová 12, Holíč.

Žalovaný so žalobkyňou písomne v zákonnej lehote okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu,
že sa v dňoch 01.04.2019, 02.04.2019 a 03.04.2019 bez ospravedlnenia nedostavila na pracovisko.
Odvolací súd tu dodáva, že zo skutočnosti, že žalovaný prevádzku pizzerie uzavrel pre verejnosť dňom
31.03.2019 , nie je možné jednoznačne vyvodiť, že bolo zrušené pracovné miesto a miesto výkonu práce
žalobkyne, pokiaľ z výpovedí svedkov D. E. a H. G. vyplynulo, že žalovaný mal v úmysle prevádzku

ponechať ako kuchyňu pre účely vývarovne, závodnej jedálne pre svojich zamestnancov z inej
prevádzky. D. E. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že na základe pokynu žalovaného mal pripraviť
dohodyoskončenípracovnéhopomeruprezamestnancovprevádzkypizzerieokremžalobkyne.Potvrdil
aj tvrdenie žalovaného, že tento žalobkyňu upozornil, že zatvorením prevádzky pizzerie sa pre ňu
nič nemení. Pokiaľ teda žalobkyňa neprišla v uvedených dňoch na miesto výkonu práce, správne

túto skutočnosť súd prvej inštancie vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd prvej
inštancie správne tiež konštatoval, že žalobkyňa svoje tvrdenia o tom, že sa na pracovisko dostavila
01.04. a 02.04.2019 žiadnym spôsobom nepreukázala. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
ustanovenie čl. 8 C. s. p., podľa ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti

a podľa pokynov súdu. Pokiaľ teda žalobkyňa súdu nepredložila žiadne relevantné dôkazy na podporu
svojho tvrdenia o tom, že sa na pracovisko dostavila, je potrebné konštatovať, že k uvedenému tvrdeniu
neuniesla v spore dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie sa okolnosťami súvisiacimi s predmetným
okamžitým zrušením pracovného pomeru podrobne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom
logicky zdôvodnil okrem iného aj nevykonanie žalobkyňou navrhnutého dokazovania kamerovým

záznamom zo sídla spoločnosti zo dňa 01.04.2019 ani z prevádzky pizzerie zo dňa 02.04.2019, a to
z dôvodu, že záznamy sú uchovávané po dobu cca dvoch mesiacov a následne sú prepisové novými
záznamami. Žalovaný tak záznamami z uvedeného obdobia už nedisponoval. Odvolací súd zdôrazňuje,
že nepostačuje určité skutkové okolnosti tvrdiť, ale je nevyhnutné na preukázanie týchto skutkovýchtvrdení predostrieť relevantné dôkazy. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010, v zmysle ktorého sa dôkazným bremenom rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu

muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

20. Žalobkyňa uplatnila aj odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) C. s. p., podľa ktorého
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené.Uvedenýodvolacídôvodvšakžiadnymspôsobom

nekonkretizovala, neuviedla, o aké prostriedky procesnej obrany či útoku by malo ísť, odvolací súd sa
ním preto nezaoberal.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody
žalobkyne nie sú dané, jej námietky voči rozhodnutiu prvoinštančného súdu sú neopodstatnené,
postupom podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. preto napadnuté rozhodnutie ako vecne

správne potvrdil.

22. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396
ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0, jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9

posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.
2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C .s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s .p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).