Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 5, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: PB-12T/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3723010069
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kovačinová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3723010069.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňa JUDr. Lucia Kovačinová, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

05.02.2024 v Považskej Bystrici, v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B. C., pre prečin
porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2, 4 písm. e) Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

obžalovaný A. A. D. E. F. G. H. I. J. , nar. XX.XX.XXXX v B. C., trvale bytom C., K. XXX/XX, L. B., sa

podľa § 285 písm. b) Tr. por., spod obžaloby Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, sp. zn. Pv
585/22/3306-10, zo dňa 27.02.2023, pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305
ods. 2, ods. 4 písm. e) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak,

ž e

napriek tomu, že bol rozhodnutím člena stráže Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky ev. č.
F 99 00013114 zo dňa 16.04.2022, právoplatným dňa 16.04.2022, v blokovom konaní postihnutý za
priestupok na úseku ochrany životného prostredia podľa § 92 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil jazdou osobným motorovým
vozidlom na pozemku s druhým stupňom ochrany v Pružine, za čo mu bola uložená bloková pokuta

nezaplatená na mieste vo výške 100,- Eur,

dňa 23.07.2022, v presne nezistenom čase neoprávnene jazdil motorovým vozidlom značky Jeep Grand
Cherokee, EČ: B. XXXXX v k. ú. M. A., okres Považská Bystrica za hranicami zastavaného územia obce
M. A. po lesnom pozemku parcele KNC N. 1821, v lokalite sedlo D., pričom toto územie je v pôsobnosti
Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, na ktorom platí druhý stupeň ochrany čím porušil ustanovenie § 13
ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a
ustanovenie § 31 odsek 1 písmeno d) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a

o s l o b o d z u j e ,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre prečin
porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2, 4 písm. e/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť

tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Súdnahlavnompojednávanívykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,svedkovC.A.O.aA.P.J.,
oboznámením bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, stanoviska Štátnej ochrany prírody, evidenčnej
karty vozidla a správ na obžalovaného.

Obžalovaný uviedol, že v lete, asi v júli, išiel so psom do M. A. na túru, prechádzal M. A., použil jednu
z odbočiek, ktorých je tam neúrekom, potom pokračoval rovno, kde viedol auto až po zákazovú značku
„zákaz vjazdu“, pred ňou zastavil a išiel so psom na túru. Keď sa po niekoľkých hodinách vrátil, už ho
pri aute čakali strážci a povedali mu, že porušil zákon, že je to recidíva. On sa im snažil vysvetliť, že

nemal podľa čoho zistiť, že tam nemal ísť, že zastavil pred zákazovou značkou, ktorú rešpektoval. Oni
mu uviedli, že bude riešený v správnom konaní a poslali ho naspäť tou istou cestou, ktorou prišiel. Keď
išiel naspäť už tam bola zamknutá závora, o ktorej strážci tvrdili, že ju nezamkli. Toto môže dosvedčiť
aj pán, ktorého tam vtedy tiež pokutovali a ktorý tiež skončil pred zamknutou závorou, spolu hľadali
alternatívnu trasu. On touto trasou chodil bežne v zime na bežkách, vždy tam bolo kvantum áut, aj v daný
deň ho míňali 2 autá. Nie je členom žiadnej stráže ochrany prírody, poľovníckeho združenia, nie je tam

vlastníkom pozemku, nehnuteľností, súhlas na vjazd od príslušného orgánu nemal, pretože tam nikde
zákaz vjazdu nebol, až následne a pred týmto zastavil. Nevidel v akom pásme sa nachádzal, až potom
neskôr sa dozvedel, že niekde tam je značenie, on sa tam aj vrátil a zistil, že značenie umiestnené v
odbočke na Kátlinú, teda na inú obec a toto značenie evokuje, že chránené územie je až keď vstupuje do
Kátlinej. On išiel po asfaltovej ceste cez O. A. do M. A., následne po staršej asfaltovej ceste, v tom čase

tam prebiehala rekonštrukcia, dávali tam nový asfaltový povrch, boli tam ťažké mechanizmy, nákladné
autá a pri nich sa nachádzala zákazová značka. Do obce M. A. vošiel hlavnou cestou od Udiče. Pokiaľ
ide o to, že sa mal pýtať nejakých poľovníkov, či na dané územie môže vojsť, toto takto bolo formulované
strážcami, on sa s poľovníkmi o tej ceste bavil, ale ešte 2 alebo 3 roky dozadu, niekoľkokrát sa bavil s
miestnymi o tej ceste, pretože tam chodí často, vždy je tam veľa áut, chodí tam veľa turistov, ktorí tam

parkujú, ale vyslovene sa nepýtal, či tam on môže ísť. Ohľadne rampy uviedol, že sa jedná o starú rampu
nachádzajúcu sa niekde v priebehu cesty, rampa nie je označená, nie je tam žiadna ceduľa, táto bola
otvorená a nevšimol si ju, až keď sa vracal naspäť. Pokiaľ by rampa bola zatvorená, hore sa nedostane.
Keď zistil že rampa je zamknutá, museli sa aj s tým pánom vrátiť na miesto, kde ich pokutovali a ísť
opačnou stranou do Podjavorníka.

Na otázky obhajcu uviedol, že na danom území sa nachádza veľa odbočiek, medzi ktorými nie je žiadny
rozdiel, cesty sú staré, nerekonštruované, nedajú sa odlíšiť jedna od druhej, tá po ktorej išiel on bola v
tom čase rekonštruovaná. Rampa pokiaľ je zavretá sa obísť nedá, naokolo sú kríky a keď je otvorená
človek nemá šancu si ju všimnúť. Pokiaľ by videl nejakú značku, ktorá by zakazovala vjazd na dané
územie, nešiel by tam, o čom svedčí aj to, že zastavil pred zákazom vjazdu. Pokiaľ ide o značku

chránenéhoúzemia,tútosinevšimol,onišielsmeromnaO.A.aznačkajeumiestnenátak,žetoevokuje,
že je v smere na Kátlinú.

Svedok C. A. O., člen stráže prírody Štátnej ochrany prírody, ktorý kontroloval obžalovaného, uviedol že
Chránené krajinné oblasti sú vyhlasované v Zbierke zákonov aj s popisom ich hraníc a priamo v teréne je

územie označené osobitným značením 30 na 40 s nápisom Chránená krajinná oblasť Kysuce a štátnym
znakom. Vodič toto osobitné značenie obchádza na začiatku O. A., na tej odbočke, na vonkajšej hranici
tohto územia. Táto značka je tam stále prítomná a v súčasnosti je obnovená. Pokiaľ ide o fotografiu v
spise, myslí si že táto nezodpovedá tomu dňu. Keď vodič uvidí takéto značenie, má vedieť, že vchádza
do chráneného územia a v jazde môže pokračovať len vtedy, ak táto je v súlade so zákonmi. Vodič je

povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky, je povinný sa ubezpečiť na akom type komunikácie je a
ak prechádza mimo ciest, obchádza rampy, jazdí v lese, malo by to v ňom evokovať, že tam asi nemá
chodiť. Pokiaľ obžalovaný tvrdil kadiaľ sa dostal do Sedla Adamkov, toto im vtedy nezodpovedalo realite.
Je asi 4 alebo 5 smerov kadiaľ mohol ísť, každopádne časť musel ísť po ceste kde absentuje asfalt alebo
spevnený povrch. Ak si spomína, mal ísť s Q. okolo rampy. Z cesty, ktorá je riadne udržiavaná musel zísť,

prejsť po štrkovej ploche, následne vystúpať po ceste, ktorá je značne znehodnotená, v určitých častiach
nie je ani pre osobné motorové vozidlá zjazdná a následne zastaviť vedľa cesty. Pre nich bolo podstatné
vyhlásenie obžalovaného, že on sa domnieval, že tá cesta nie je v poriadku a z toho dôvodu sa v krčme
dopytoval, či po tej ceste môže jazdiť. Nepamätá si, aký pokyn dávali obžalovanému, ale štandardne, ak
je dôvodné podozrenie, že došlo k protiprávnemu vjazdu, osobe je prikázané, aby opustila dané územie

a štandardne tá osoba odchádza tadiaľ kadiaľ prišla. Oni nešli po tej ceste ako obžalovaný v daný deň,
boli sa však následne pozrieť k rampe, pretože sú tam zariadenia snímajúce prechod cez rampu. Rampa
v tom čase bola zatvorená. Na zariadení videli, že cez rampu nikto neprechádzal, auto obžalovaného
tam vidieť nebolo a nevie si teda vysvetliť ako sa tam obžalovaný dostal. Ako bola rampa zamknutánevie potvrdiť, či zámkom alebo šrobovaním, oni tú rampu nemajú na starosti. Myslí si, že rampa sa
obísť nedá, vedľa nej je prudký zráz a vysoký svah. Pamätá si, že na danom území vtedy bola nejaká
ťažká technika, bola tam aj značka „zákaz vjazdu“, ktorá v určitom období putovala po tom území. Na

trase, o ktorej hovoril obžalovaný neboli kontrolované iné vozidlá, v ten deň bola kontrolovaná jedna
alebo dve osoby niekde pri Stolečnom. Strážcu prírody robí asi 3 roky, majú rozpis služieb, s kolegom
tam chodievajú často a nemá vedomosť, že by tam stávali autá. Pamätá si, že raz tam chytili motorkárku,
občas sa tam pohybujú poľovníci.
Na otázku prokurátora uviedol, že značenie chráneného územia sa nachádza po ceste z Dolnej do M.

A. pri ceste v súlade s vyhláškou, zhruba tak ako je to na fotografii v spise. Pokiaľ ide o zariadenie
pri rampe, je to fotopasca, ktorá sa aktivuje, keď je nejaký dlhšie trvajúci pohyb v oblasti rampy
a táto sníma bez ohľadu na to, či je rampa otvorená alebo zatvorená. V tom čase sa tam žiadne
snímky vozidla nenachádzali. Rampa je výrazne natretá červenou a bielou farbou, je vidieť aj keď je
otvorená, niekoľkometrové rameno rampy ide povedľa osoby, po pravej strane na okraji vozovky je
železný zabetónovaný pilier, do ktorého sa rampa zatláča, cesta v tom mieste je výrazne zúžená. Má

dojem, že tam ani nie je porast, ani nič, čo by zabraňovalo výhľadu na rampu. Do K. D. sa dá prejsť
viacerými prístupovými cestami, od B., ktorá cesta je zarastená, má makadamový povrch, potom je tam
cyklotrasa a tiež sa dá prejsť zo Stolečného. Práve pri vjazde zo Stolečného by sa dalo hovoriť o nejakej
nedbanlivosti, pretože tam nie je jednoznačný prechod zmeny miestnej komunikácie na účelovú.
Pokiaľ v prípravnom konaní uviedol, že nevedel, či je rampa zatvorená, uviedol, že nevie vylúčiť

ani technickú chybu zariadenia a môže pripustiť, že keď tam obžalovaný išiel, rampa bola otvorená.
Nevylučuje ani to, že by obžalovaný mohol prejsť rampou tak, aby ho nezachytilo snímacie zariadenie.

Svedok A. P. J., člen stráže prírody Štátnej ochrany prírody, ktorý kontroloval obžalovaného, vypovedal,
že vzhľadom na časový odstup si na presné detaily skutku nespomína. Obžalovaný nebol zastavený,

ale bolo zistené, že vozidlo je odparkované v lokalite M. A., konkrétne Sedlo Adamkov, pričom v tom
čase pri vozidle nebola prítomná žiadna osoba, až po nejakej dobe prišiel k vozidlu obžalovaný aj so
psom. Nepamätá si ako presne obžalovaný na miesto prišiel, nevie, či im to vtedy uvádzal alebo nie.
Na uvedené miesto sa dá dostať viacerými spôsobmi, motorovým vozidlom je to minimálne 3 smermi,
z Papradňanskej doliny je jeden smer a dve alebo tri sú z M. A.. Jedná sa o trasu od Stolečného, ktorá

je nanovo vyasfaltovaná, je tam cyklotrasa, trasu od Q., jedná sa o lesnú účelovú komunikáciu, ktorá
nie je v dobrom stave a z Ráztoky, čo je lesná komunikácia, nespevnená, je tam blatistý terén. Pokiaľ
obžalovaný išiel od osady Vlkov, uviedol, že do Marikovskej doliny vedie jedna prístupová komunikácie
od R. cez O. A. do M. A. a každý vodič, ktorý prichádza do tejto doliny obchádza osobitné značenie,
ktoré ho informuje o tom, že vchádza a vstupuje do chráneného územia, teda že vstupuje do priestoru,

kde platí určitý osobitný režim. Toto osobitné značenie je umiestnené za Kátlinským mostom, čiže za
odbočkou na Kátlinú, pokiaľ ide o fotografiu v spise, nevie či to bolo presne v tomto stave v tom období,
nakoľko v súčasnosti je tam výstavba. Osobitné značenie sa v lokalite však nachádza, a to hneď vedľa
hlavnej cesty. Všeobecne sa chránené územia značia osobitným značením na vonkajšej hranici a vnútri
samotného chráneného územia už duplicitné značenie nie je. Na konkrétnom mieste nemá vedomosť

o tom, že by tam bolo dopravné značenie, kontrola však nebola vykonaná v zmysle zákona o cestnej
premávke, ale zákona o ochrane prírody a krajiny. On s kolegom išli cez Stolečné, nakoľko v smere
od Vlkova bola zatvorená rampa, čo zistili pred tým ako kontrolovali vozidlo obžalovaného. Pokiaľ je
rampa zatvorená, autom sa cez ňu dostať nedá, pretože je tam strmý svah a priekopa. Uzatvorenie
rampy je možné vidieť na relatívne veľkú vzdialenosť. V uvedenej lokalite je rámp viac, umiestňujú ich

tam správcovia na zabránenie vjazdu motorových vozidiel a krádeží dreva. Cesta od rampy po K. D. je
v zlom stave, sú tam vyjazdené koľaje, povrch v úvode je rozpadnutý, sú tam pozostatky asfaltu, neskôr
štrk a ak je dlhšie zlé počasie, je to rozbahnené. Sú tam miesta, ktoré sú zjazdné horšie, iné lepšie,
ale určite nie je možné túto cestu zameniť s miestnou komunikáciou. V čase kontroly obžalovaného na
miestebolaodparkovanánejakátechnika,nevylučuježetambolajzákazvjazdu,vtomčasesabudovala

cyklocesta a takýchto značiek tam bolo vtedy umiestnených viac. Má pocit, že v uvedenej lokalite bolo
v daný deň kontrolované ešte jedno vozidlo. V praxi sa osobám, ktoré neoprávnene vojdú do chráneného
územia, nariadi opustenie chráneného územia a pošlú sa tou cestou, ktorou prišli, prípadne najkratšou
cestou. Nepamätá si, že by bolo obžalovanému nariadené, aby išiel nejakým konkrétnym smerom a ani
si nespomína, ktorým smerom išiel, respektíve či ho upozorňovali na to že jedna cesta je zavretá.

Na otázku prokurátora uviedol, že pokiaľ ide o rampu, túto nie je možné si nevšimnúť, je masívna,
výraznej červeno bielej farby a z oboch strán je v bezprostrednej blízkosti komunikácie.Z bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného štátnou ochranou prírody dňa 16.04.2022 č.
9900013114 súd zistil, že obžalovanému bola uložená pokuta vo výške 100 € za porušenie zákona č.
543/2002 Z.z., a to za jazdu terénnym vozidlom chránenej krajinnej oblasti.

Zo správy Štátnej ochrany prírody SR zo dňa 27.09.2022 vyplýva, že daná lokalita sa nachádza v
pôsobnosti Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, k.ú. M. A., KN-C č. 1821. Jazdou motorovým vozidlom
v 2. stupni ochrany mohlo dôjsť k poškodeniu biotopov, rastlín, živočíchov a bol porušený zákon č.
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Vyššie uvedená parcela sa nachádza v kompetenčnom území

Správy Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, kde platí 2. stupeň ochrany. Začiatok hranice Chránenej
krajinnej oblasti Kysuce s 2. stupňom ochrany je označený tabuľou so štátnym znakom a názvom
územia, pri odbočke na J. po ľavej strane hlavnej cesty smerom na Hornú Marikovú.

Z evidenčnej karty vozidla je zrejmé, že motorové vozidlo Jeep Grand Cherokee s ev. číslom B. XXX S.
je vo vlastníctve spoločnosti BALTYRE, s.r.o.

Obžalovaný bol doposiaľ deväťkrát priestupkovo postihnutý, vo všetkých prípadoch sa jednalo o rôzne
dopravné priestupky.

Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd vyhodnotením dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom
súhrne dospel k záveru, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu nie je trestným činom.

Trestnéhočinuporušovaniaochranyrastlínaživočíchovpodľa§305ods.2Tr.zák.vzákladnejskutkovej

podstate sa dopustí ten, kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody
a krajiny a v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva
neoprávnene jazdí motorovým vozidlom na lesnom pozemku. Týmito právnymi predpismi sú zákon č.
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, kde v § 13 ods. 1 písm. a/ je uvedené, že na území, na
ktorom platí 2. stupeň ochrany je zakázané jazdiť a stáť motorovým vozidlom a zákon č. 326/2005 Z.z.

o lesoch, kde v § 31 ods. 1 písm. d/ je uvedené, že na lesných pozemkoch je zakázané jazdiť alebo
stáť motorovým vozidlom.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný dňa 23.07.2022 jazdil motorovým vozidlom v k.ú.
M. A. po lesnom pozemku parc. KNC č. 1821, kde v lokalite K. D. vozidlo odparkoval a následne bol

kontrolovaný členmi Stráže ochrany prírody . Zo správy Štátnej ochrany prírody je zrejmé, že uvedená
lokalita je v pôsobnosti Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, na ktorom platí druhý stupeň ochrany.

Pre záver o tom, že skutok napĺňa znaky vyššie uvedeného prečinu však takéto zistenie, teda
naplnenie objektívnej stránky trestného činu, nepostačuje, keďže v tomto prípade sa vyžaduje aj

naplnenie subjektívnej stránky, a to zavinenie vo forme úmyslu. Súd však u obžalovaného práve úmysel
preukázaný nemal.

Nemožno stotožňovať úmysel jazdiť motorovým vozidlom v určitom priestore s úmyslom jazdiť aj
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úmyselný rozpor so všeobecne záväznými

právnymi predpismi nemožno ustáliť len na základe všeobecnej zásady, že „neznalosť zákona
neospravedlňuje“.
Z výpovede obžalovaného je zrejmé, že značku označujúcu chránené územie si nevšimol, túto
registroval až následne, keď sa na dané miesto vrátil. Je nepochybné, že je povinnosťou štátu, aby
ochranu určitého územia zabezpečil vymedzením tohto územia v právnej norme, ale aj dostatočne

zrozumiteľným a viditeľným označením. Z fotografie vo vyšetrovacom spise nepochybne vyplýva, že
označenie chráneného územia (hnedozelené) je v zelenom trávnatom poraste, medzi odbočkami na O.
A. a J., a teda vzhľadom na jej rozmer a umiestnenie si ju prichádzajúci vodič vôbec nemusí všimnúť, ako
to bolo aj v prípade obžalovaného, resp. táto značka môže evokovať skutočnosť, že chránené územie
je práve smerom na Kátlinú a nie na O. A., kadiaľ išiel obžalovaný.

O nedostatku úmyslu a o tom, že obžalovaný nechcel vedome porušiť všeobecne záväzný právny
predpis tiež svedčí fakt, že obžalovaný svoje motorové vozidlo zastavil pred značkou „zákaz vjazdu“,
ktorú rešpektoval a s vozidlom ďalej nešiel.Naviac súd poukazuje na to, že na uvedenej značke chráneného územia nie je označenie, že sa jedná
o chránené územie v druhom stupni ochrany, pričom zákaz vjazdu motorovým vozidlom je v zmysle
zákona o ochrane prírody a krajiny vymedzený práve v druhom stupni ochrany.

Ani skutočnosť, že už v minulosti sa dopustil obžalovaný obdobného konania nemožno pripisovať na
vrub obvinenému, pokiaľ ide o jeho úmysel, keďže sa jednalo sa o inú lokalitu.
Pokiaľ aj na ceste, ktorou mal obžalovaný podľa obžaloby ísť sa nachádzala rampa, táto neznamená, že
po ceste nemožno ísť ďalej, najmä za situácie, keď bola otvorená. Pokiaľ by bola zatvorená, obžalovaný
by sa do Sedla Adamkov ani nedostal, svedkovia pritom potvrdili, že v čase, keď tadiaľ išli oni bola

rampa zatvorená a na fotopasci pri rampe neevidovali v ten deň žiadny pohyb a potom je i otázne, či
obžalovaný sa do K. D. dostal cestou, ktorá sa uvádza v obžalobe.

Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že obžalovanému nebolo preukázané, že vedel, že
jazdí po zakázanom území a že by bol na takúto jazdu riadne upozornený značením, a preto ho spod
obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n áo s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor

môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.