Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 24, 2024

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/252/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716216878
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:7716216878.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcov 1/ A. B. C., nar.

XX.X.XXXX , bytom C. D. XX a 2/ A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, obaja žalobcovia zastúpení A.
A. F., advokátom, so sídlom kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti žalovaným 1/ A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. D. XX, zastúpený JUDr. Ľuboslavom Zoľákom, advokátom, so sídlom Michalovská 89, Sobrance a
2/ G. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I.Novovytvorená parc. reg. C KN č. 91/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a
novovytvorená parc. reg. C KN č. 92/4 - záhrada o výmere 38 m2 v Obci Veľké Revištia, kat. úz
C. D., vytvorené geometrickým plánom č. 19C/246/2016-4/2018 zo dňa 09.08.2018 vypracovaného

Ing. Miroslavom Mihalíkom - znalcom, Štefánikova 22, 066 01 Humenné, IČO: 32 389 833, ktorý
bol autorizačne overený H. A. A. dňa 15.08.2018 a úradne overený Okresným úradom Sobrance,
katastrálny odbor dňa 07.09.2018, pod č. G1 137/2018 a ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku,
patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a do vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalobkyne v 2. rade a poručiteľa I. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy trvale bytom XXX XX C. D. J. XX a do dedičského konania po tomto poručiteľovi.

II. Priznáva žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovaným v 1. a 2. rade plnú náhradu trov konania v rozsahu
100%, ktoré sú povinní nahradiť žalobcom žalovaní spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 25.11.2016 po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa
12.12.2018 domáhali určenia, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
novovytvorených parciel reg. C KN č. 91/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a
novovytvorenej parcely reg. C KN č. XX/X záhrady o výmere 38 m2 v obci Veľké Revištia kat.
úz. C. D. vytvorené geometrickým plánom č. 19C/246/2016-4/2018 zo dňa 9.8.2018 vypracovaného
Ing. Miroslavom Mihalíkom, znalcom, Štefánikova 22, 066 01 Humenné, IČO: 32389833, ktorý bol

autorizačne overený H. A. A. dňa 15.8.2018 a úradne overený Okresným úradom Sobrance, katastrálny
odbor zo dňa 7.9.2018 pod G1 137/2018 a ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozhodnutia. Žalobu
odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX k.ú. C. D. a to parciel registra C č. 93 - záhrady o výmere 431 m2, č. 94 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 620 m2 a stavby - rodinného domu č. 11 postaveného na parcele
č. 94. Nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia kúpou v roku 1972 a tieto nehnuteľností užívajú aj v súčasnej
dobe pre potreby bývania. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXX k.ú. C. D. a to parciel registra C č. 91 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
792 m2, č. 92 - záhrady o výmere 503 m2 a stavby - rodinného domu č. XX postaveného na parcele č. 91.2.Žalobcovia uzavreli už s nebohým C. E. dohodu o odpredaji časti stavebného pozemku zo dňa
20.5.1973. Predmetom dohody bol predaj časti stavebného pozemku patriacemu C. E. pre I. E. k jeho
stavebnémupozemku,atovtakejvýmere,abysaodpredávanáčasťpozemkuC.E.pričlenilakpozemku

žalobcov k vtedajšej parcele č. 341/2 o výmere 581 m2 a vtedajšej parcele 342/2 o výmere 436 m2,
pričom došlo k odpredaju časti susediaceho pozemku vo vlastníctve C. E. v šírke 1,1 m a v dĺžke 81 m, čo
mala v zmysle dohody predstavovať výmeru 90 m2. Bola dohodnutá aj kúpna cena 300,- Kčs, ktorá bola
žalobcami C. E. uhradená. Dohoda nebola zapísaná do evidencie nehnuteľností. Následne po uzavretí
dohody začali žalobcovia odkúpenú časť pozemku riadne užívať, pričom následne začiatkom 80-tych

rokov došlo k postaveniu oplotenia medzi súčasnými parcelami registra C č. 91 a 92 a 93 a 94. Oplotenie
sa nachádza v stave ako bolo zriadené. Pri realizácii a výstavbe oplotenia pomáhal i žalovaný v 1. rade
ako aj otec žalobkyne v 2. rade a žalovaný v 2. rade nebohý pán A. F.. Súčasná parcela registra C č.
93 a 94 bola predtým označená ako parcela 342/2 a 341/2 a súčasná parcela registra C č. 91 a 92 bola
v minulosti označená ako parcela 343/1 a 344/1 ako vyplýva z identifikácie parciel. Odkúpenú a plotom
odčlenenú časť pozemku začali žalobcovia riadne užívať a to v rozsahu ako je uvedené v geometrickom

pláneč.45353231-198/2015vyhotovenomobchodnouspoločnosťouStreňogeodeticképráces.r.o. dňa
20.8.2015 presnejšie v rozsahu novovytvorených parciel citovaným geometrickým plánom registra C č.
91/2 - zastavané plochy o výmere 39 m2 a parcely registra C č. 92/2 - záhrada o výmere 14 m2.

3.Žalobcovia riadne, bez obmedzení a v dobrej miere užívali časť odkúpeného pozemku až do roku

2015, kedy došlo k spochybneniu ich vlastníckeho práva žalovanými, pričom žalobcovia až po napádaní
oprávnenosti užívania časti parciel zo strany žalovaných zistili, že nedošlo k zápisu dohody zo dňa
20.5.1973 do evidencie nehnuteľností a z toho dôvodu na LV č. XXX K. J. XXX k.ú. C. D. sú vlastnícke
vzťahy k nehnuteľnostiam zapísané nesprávne a v rozpore so skutkovým a právnym vzťahom. Z dôvodu
vyššie uvádzaných zistení, ako aj z dôvodu, že žalovaní spochybnili vlastnícke právo žalobcov, si

žalobcovia dali vypracovať geometrický plán súčasného stavu so špecifikáciou, či existujúce oplotenie
medzi parcelami 93 a 94, a parcelami 91 a 92 zodpovedá stavu ako bol dohodnutý pri predaji pozemkov.
Z citovaného geometrického plánu vyplýva, že napriek tomu, že žalobcovia odkúpili od nebohého C.
E. časť z jeho parciel v šírke 1,1 m po celej dĺžke 81 m, čo predstavuje presnú výmeru 89,9 m2, v
skutočnosti oplotili a užívali iba výmeru 53 m2 a teda neužívali reálne ani to, na čo mali podľa dohody

právo a čo reálne odkúpili.

4.Z geometrického plánu tiež vyplýva, že súčasné oplotenie bolo postavené nie vo vzdialenosti 1,1 m
po celej dĺžke ale iba vo vzdialenosti prednej časti 0,83 m s následným zužovaním tak ako je uvedené
v grafickej časti geometrického plánu. Žalobcovia na základe dohody o odpredaji časti stavebného

pozemku zo dňa 20.5.1973 uzatvorenej s C. E. začali užívať časť odkúpených pozemkov to je začali
s ich oprávnenou držbou. Oplotenie medzi parcelami bolo postavené za pomoci pána F. a žalovaného
v 1. rade niekedy začiatkom 80 tych rokov s čím žalovaní v 1. a 2. rade súhlasili, kedy však najneskôr
došlo zo strany žalobcov v 1. a 2. rade k užívaniu predmetnej časti odkúpených pozemkov - označené v
geometrickom pláne ako parc. č. 91/2 a parc. č. 92/2, títo sa ujali oprávnenej držby a v tejto držbe zotrvali

doposiaľ. K celej veci považujú žalobcovia v 1. a 2. rade uviesť, že napriek tomu, že nedošlo ku zápisu
zmeny vlastníckych práv z dohody zo dňa 20.05.1973, žalobcovia v 1. a 2. rade sa stali od r.1973 resp.
najneskôr začiatkom 80 tych rokov) oprávnenými držiteľmi predmetných častí súčasných parc. reg. C KN
č.91ač.92minimálnevrozsahuvymedzenéhovcit.geometrickompláne,totak,žesastalioprávnenými
držitel'mi časti parc. reg. C KN č. 91 v rozsahu 39 m2 a časti parc. reg. C KN č. 92 v rozsahu 14 m2 a

to predovšetkým z dôvodu, že žalobcovia nakladali s touto vecou - parc. č. 91/2 a č. 92/2 ako so svojimi
vlastnými a s ohl'adom na vyš. uvedené okolnosti boli žalobcovia v 1 .a2 . rade dobromyseľ'ní, že im vec
- parc. č.91/2 a 92/2 patria. Do právnenej držby žalobcov v 1. a 2. rade nikto nezasahoval a túto ani nikto
nespochybňoval. Žalobcovia v 1. a 2. rade od tejto doby predmetnú časť nehnutel'ností dobromysel'ne
užívali ako svoje vlastníctvo a s ohl'adom na právny stav, nadobudli vlastnícke právo k novovytvorenej

parc.reg.CKNč.91/2-zastavanéplochyovýmere39m2anovovytvorenejparc.reg.CKNč.92/2-záhrada
o výmere 14 m2 vvdržaním, nakol'ko predmetné nehnutel'nosti najneskôr od septembra 1973 užívali
ako svoje vlastníctvo po dobu stanovenú zákonom t.j. po dobu minimálne 10 rokov. Vlastnícke právo k
novovytvoreným parcelám nadobudli žalobcovia najneskôr začiatkom 90-tych rokov t.j. po uplynutí 10
rokov nepretržitej držby od postavenia oplotenia začiatkom 80-tych rokov, aj keď podľa názoru žalobcov

k nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním došlo v súlade s ust. § 507a ods. 3 najneskôr 1.4.1984,
pretože k užívaniu odkúpenej časti pozemku došlo v mesiaci september resp. najneskôr do konca roka
1973.5.Žalobcovia sa pokúsili aj o mimosúdne majetkovo právne vyporiadanie vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam, keď žalovaní pri osobnom stretnutí dňa 10.2.2016 uviedli, že žiadnym spôsobom
nespochybňujú to, že predmetné parcely dlhodobo žalobcovia užívajú, pričom nemali vedomosť o

existencii zmluvy medzi žalobcami a nebohým pánom E.. Zároveň uviedli, že si neuplatňujú žiadne
nároky a budú súhlasiť s mimosúdnym doriešením celej záležitosti na základe dohody, ktorú podpíšu.
Na základe tohto vyjadrenia žalovaných, pripravil vtedajší právny zástupca návrh dohody, ktorú doručil
žalovaným. Po doručení dohody dňa 15.2.2016, žiadali žalovaní o opätovné stretnutie, ktoré sa
uskutočnili v kancelárií právneho zástupcu dňa 2.3.2016, kde žalovaní vyslovili presvedčenie, že na

základe ich prepočtov nesedí výmera parcely č. 91/1, ktorá podľa geometrického plánu má mať rozlohu
753 m2 a taktiež nesedí výmera parcely č. 92/1, ktorá má mať výmeru 489 m2. Z uvedeného dôvodu bolo
dohodnuté, že právny zástupca sa pokúsi u geodeta zistiť šírku pozemku na hranici medzi zastavanou
plochou a záhradou, aby si žalovaní mohli prípadne prepočítať výmeru parcely resp. požiadajú geodeta
o požiadanie stanoviska, či novovytvorená parcela 91/1 má reálne výmeru 753 m2 a či parcela 92/1
má výmeru 489 m2. Na základe tejto dohody vtedajší právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade predložil

stanovisko geodeta a to listom zo dňa 18.07.2016, v zmysle ktorého uviedol, že účelom vyhotovenia
geometrického plánu bolo zistiť výlučne výmeru novovytvorenej parcely C KN Č. 91/2 a 92/2, a to z
dôvodu, že bolo potrebné zistiť, akú výmeru od hranice pozemkov medzi pôvodnými parcela C KN č.
94 a 91 a C KN Č. 93 a 92 skutočne užívajú po oplotenie vlastníci parciel C KN č. 93, 94 ( žalobcovia
1. a 2. rade) a zistiť zároveň, či táto výmera neprekračuje výmeru, ktorú odkúpili od C. E. t.j. 90 m2 (v

skutočnosti má byť 89,1 m2 ).

6.Skutočným meraním na mieste samom bolo zistené, že výmera od hranice parciel C KN Č. 94 a 91
po reálne existujúce oplotenie zodpovedá súčasnej novovytvorenej parcele C KN J. XX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 39 m2 a výmera od hranice parciel Č. 93 a 92 po reálne existujúce oplotenie

zodpovedá súčasnej novovytvorenej parcele Č. 92/2 o výmere 14 m2, a teda že žalobcovia v 1. a 2.
rade reálne užívajú celkom výmeru 53 m2, čím nedošlo z ich strany k užívaniu väčšej výmery, než
ktorú reálne získali kúpou od C. E. v roku 1973. Geodet ďalej uviedol, že novovytvorené parcely Č.
91/1 a 91/2 neboli predmetom merania, pričom v geometrickom pláne uviedol " pomerné miery vpredu
a vzadu .. ", ktoré sú podl'a vyjadrenia geodeta iba kontrolnými omernými mierami meranými pásmom

priamo v teréne, pričom mieru v strede pozemku (pozn. medzi novovytvorenými parcelami reg. C KN
Č. 91/1 a 92/1) neboli v skutočnosti merané, nakol'ko pre účely vyhotovenia geometrického plánu to
nebolo ani potrebné, avšak s ohl'adom a požiadavku vtedajšieho právneho zástupcu geodet uviedol,
že miera v strede pozemku z digitálnych súradníc (pozn. medzi novovytvorenými parcelami reg. C KN
Č. 91/1 a 92/1) je 15,79 m, o v skutočnosti meraním pásmom na mieste samom sa nemusí potvrdiť.

Zároveň geodet uviedol, že ak žalovaní v 1. a 2. rade ako vlastníci novovytvorených parc. Č. 91 /1 a
92/1 pochybnosti o ich výmere, je potrebné nechať si pozemok premerať geodetom a žalovaným bola
doručená aj kópia technickej správy o tomto meraní, v ktorej sú uvedené s utočnosti súvisiace s týmto
meraním aj ftk. cit. geometrického plánu zo dňa 20.08.2015, kde bolo farebne vyznačené geodetom
uvádzaná šírka parcely Č. 91/1 v zadnej časti tejto parcely, teda strednej časti pozemku, ktorá podl'a

súradníc na základe vyššie uvedenej informácie geodeta má šírku 15,79 m.

7.Je potrebné poukázať, že geodet uviedol i to, že ním vypracovaný geometrický plán zodpovedá
výsledkom meraní a nie je ani nad rámec dohody medzi C. E. a I. E. zo dňa 20.5.1973. Vtedajší
právny zástupca vyzval žalovaných na mimosúdne vyporiadanie celej veci, ale žalovaní na jeho

list zo dňa 18.7.2016 už nereagovali a mimosúdne sa nevyporiadali. Taktiež nereagovali na výzvy
súčasného právneho zástupcu žalobcov na mimosúdne urovnanie sporu. Žalobcovia sú toho názoru,
že z ich strany došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k nevovytvorenej parcele registra C č. 91/2 -
zastavané plochy o výmere 39 m2 a novovytvorenej parcele registra C č. 92/2 - záhrada o výmere
14m2 vydržaním. Naliehavý právny záujem žalobcov na podaní tejto žaloby v súlade s ust. § 137

CSP preukazujú žalobcovia tým, že bez určenia priebehu hranice a určenia vlastníckeho práva k
novovytvoreným parcelám je obmedzené postavenie žalobcov nakladať s nehnuteľnosťou ako vlastník a
ichvlastníckeprávoježalovanýmispochybňovanéanebolomožnétentostavdoriešiťdohodou.Žalovaní
bez akýchkoľvek dôvodov spochybňujú vlastnícke právo žalobcov a novovytvorené parcely neuznávajú
a tým žalobcov obmedzujú a spochybňujú pri realizácií ich vlastníckeho práva.

8.Žalobcovia na preukázanie svojho nároku predložili LV č. XXX K. XXX k.ú. C. D., dohodu zo dňa
20.5.1973, identifikáciu parciel, geometrický plán, návrh dohody vyporiadania vlastníckych vzťahov zo
dňa 4.2.2016, návrh dohody o urovnaní a návrhu na zápis práv k nehnuteľnostiam vkladom. List zo dňa15.2.2016, list právneho zástupcu zo dňa 18.7.2016, 26.10.2016 a technickú správu zo dňa 21.8.2015.
Ďalej navrhli znalecké dokazovanie vo veci, výsluch geodeta H. F. L., výsluch strán sporu.

9.Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 9.1.2017 uviedli, že dňa 6.8.1980 uzavreli
kúpnu zmluvu o odkúpení nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. C. D. zapísaných na LV č. XXX
ako parcela č. 91 - zastavaná plocha o výmere 792 m2, č. 92 - záhrada o výmere 503 m2 a za tieto
nehnuteľností pravidelne uhrádzali obecnému úradu daň z nehnuteľností. Podľa dohody o odpredaní
čiastky stavebného pozemku uzavretej medzi predávajúcim C. E. a kupujúcim I. E. zo dňa 20.5.1973

odpredal pán E. pánovi E. časť pozemku z parciel č. 91 a 92 po celej dlžke 81m do šírky 1,1 m čo
predstavuje 90 m a nie 53 m2. Pri našej kúpe pozemku v roku 1980 nás pán E. neinformoval o opredaji
časti pozemku a aj táto časť sa stala naším vlastníctvom. Až v roku 2015 nás o tejto skutočností
informovali žalobcovia. túto časť pozemku žalobcovia od kúpi aj reálne užívajú ale od roku 1980 až
doposiaľ uhrádzali žalovaní daň z nehnuteľností aj túto časť pozemku, nakoľko zo strany žalobcov
nedošlo k zápisu v katastri nehnuteľností a žalovaní o tejto kúpe nemali vedomosť.

10. Na základe uzavretej dohody nadobudli žalobcovia vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám č.
91/2a92/2vydržaním. Vskutočnostižalobcoviaktýmtoparcelámnadobudlivlastníckeprávovydržaním
v roku 2015 a pritom súd od roku 1980 spolu s manželkou bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel 91 a
92. Nesúhlasia s tým, že na základe geometrického plánu žalobcovia v skutočnosti užívajú iba výmeru

53 m2 a teda, že reálne neužívali ani to, že v skutočnosti na základe dohody z roku 1973 mali právo
užívať. Žalobcovia tvrdia, že vydržali výmeru 53m2, ale v skutočnosti užívajú 93m2. Geodet udáva, že
novovytvorené parcely 91/1 a 91/2 neboli predmetom merania, pričom v geometrickom pláne uviedol,
že omerné miery vpredu i vzadu, ktorú sú podľa jeho vyjadrenia iba kontrolnými omernými mierami
meranými pásmom priamo v teréne, pričom miery v strede pozemku neboli v skutočnosti merané,

nakoľko to nebolo potrebné a šírka bola určená z digitálnych súradníc na 15,79 m avšak v skutočnosti
je to 14,6m. Vzhľadom na tieto nezrovnalosti nesúhlasili s geometrickým plánom ani s navrhovaným
petitom nakoľko v skutočnosti zostane 37 m2 zapísaných na ich LV, pričom aj táto časť zostane naďalej v
užívaní žalobcov. Nesúhlasili ani s tým, že ako žalovaní spochybňujú vlastnícke právo žalobcov, pretože
iba žiadajú, aby bolo vlastnícke právo určené tak, ako v skutočnosti je.

11.Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.2.2017 uviedli, že im nie je zrejmé, z akého
dôvodu žalovaní nesúhlasia s tým, že žalobcovia užívajú menšiu výmeru ako odkúpili. Ich tvrdenia
o tom, že žalobcovia reálne užívajú 90m2 sú len domnienkami, ktoré navyše nijakým relevantným
dôkazom nepreukázali. Tiež nepreukázali ako dospeli k záveru, že v strede je šírka 14,6m. Sám geodet

uviedol, že pre jeho účely neboli potrebné merania, na ktoré žalovaní poukazujú a že geometrický
plán bol vypracovaný na základe skutočného merania na mieste samom. Vzhľadom na to, že žalovaní
spochybňujú geometrický plán, navrhujú, aby súd vypočul geodeta H. F. L., ktorý by jednoznačne
vysvetlil spôsob merania a vypracovania geometrického plánu. Ak by ani jeho výpoveď neodstránila
rozpory navrhujú, aby súd nariadil znalecké dokazovanie príslušným znalcom z odboru geodézie a

kartografie.

12.Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.3.2017 uviedli, že vo svojom predchádzajúcom
vyjadrení nespochybňovali nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov k spornej časti pozemku
vydržaním, ale namietajú, že k vydržaniu podľa názoru žalobcov malo dôjsť najneskôr dňa 1.4.1984 a

to vychádzajúc aj z toho, že ku kúpe ich pozemku a teraz z časti aj sporného pozemku došlo 6.8.1980 a
to zastavaná plocha o výmere 792 m2 a záhrady o výmere 503 m2. K vydržaniu malo dôjsť na základe
dohodyz20.5.1973akúdajnémupovereniupodpisovmalodôjsťnaA.M.C.C.D.dňa31.7.1973,pričom
chýba pod akým číslom bolo overenie podpisov zaevidované. Predmetom odpredaja malo byť 90 m2, ale
vydržaním mali žalobcovia získať 39 m2 a 14 m2, čo nie je v súlade s údajnou dohodou. K vydržaniu je

tento doklad právne irelevantný a preto k vydržaniu dôjsť oficiálne nemohlo. Ďalej uviedli, že predložený
geometrický plán nebol vypracovaný v súlade so skutočnosťou preto predkladajú kópiu geometrického
plánuvypracovanéhoIng.GabrielomBodorom.Podľatohtogeometrickéhoplánujerozdielmínus82m2.
Žalobcovia v skutočnosti neužívajú reálne výmeru, ktorá by zodpovedala veľkosti pozemku od hranice
pozemkov po existujúce oplotenie, teda reálne vymedzenú výmeru v teréne nakoľko znalec žalobcov

túto výmeru neurčil správne. Trvajú na tom, že reálne je výmera určená nimi predloženom geometrickom
pláne.13.Žalovaní predložili zameranie skutočného užívacieho stavu H. F. N., dohodu o odpredaji čiastky
stavebného pozemku a navrhli vypočuť strany sporu a geodeta H. F. N..

14.Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 6.2.2019 č.k. 19C/252/2016-126 žalobu zamietol vychádzajúc
z právneho názoru, že neboli splnené zákonné podmienky vydržania pre nadobudnutie žalovaných
nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pôvodného žalobcu pána I. E. a pani A. E..
Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 17.7.2019 č.k. 11Co/154/2019-162
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovi 6.11.2019

dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 29.7.2021 č.k. 3Cdo/61/2020-312 dovolanie žalobcov
odmietol.

15.Na základe ústavnej sťažnosti sťažovateľky A. E. Ústavný súd SR nálezom zo dňa 24.11.2022
č.k. III. ÚS 468/202-43 rozhodol, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/154/2019 zo
dňa 17.7.2019 boli porušené ústavné práva sťažovateľky a rozsudok zo 17.7.2019 zrušil. Krajský

súd v Košiciach vychádzajúc zo záverov nálezu ústavného súdu uznesením zo dňa 17.1.2024 zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie zo 6.2.2019 č.k. 19C/252/2016-126 a vrátil vec na ďalšie konanie.
V rozhodnutí uviedol, že rozhodujúce skutkové otázky neboli medzi stranami sporné, preto ťažisko
prípadu spočívalo na posúdení otázok právnych. Uviedol, súd prvej inštancie vystaval svoje rozhodnutie
na závere, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním nebol splnený

zákonný predpoklad ich oprávnenej držby žalobcami, nakoľko podľa jeho rozhodujúceho názoru kúpna
zmluva, keďže nebola registrovaná štátnym notárstvom podľa ust. § 134 ods. 2 OZ, v znení účinnom v
tom čase, objektívne nemohla založiť dobrú vieru žalobcov, že im nehnuteľnosti patria. Tomuto spôsobu
právneho posúdenia veci je v nadväznosti na dôvody nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
potrebné vytknúť, že nereflektuje doktrínu fakticity dobromyseľnej držby. Pri výklade dobromyseľnosti

držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým
spôsobom nadobudol. Súd prvej inštancie sa preto mylne domnieva, že dobromyseľnosť nadobúdateľa
možno vyvodiť len z jeho dôvery v správnosť zápisu v katastri nehnuteľností, bez zreteľa na ostatné
okolnosti (por. napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1305/2016 zo 16. novembra 2016). Za poctivý
spôsob nadobudnutia treba podľa právneho názoru Ústavného súdu SR považovať také nadobudnutie,

ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, a to je potrebné i skúmať, či držiteľ za
držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo či preukázateľne
išlo o dar alebo bezodplatné plnenie. Súd prvej inštancie vedený nesprávnym právnym názorom pri
preskúmavaní (ne)dobromyseľnosti držby nehnuteľnosti žalobcami, neposúdil všetky právne významné
okolnosti, a preto neustálil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre záver o dôvodnosti uplatneného

nároku. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nebolo
možné efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu
súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. neostávalo iné, než rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť
si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dobromyseľnosti žalobcov, že im sporný pozemok patrí,

a to bez ohľadu na dodržanie zákonom stanovených formalít (§ 134 ods. 2 OZ účinného k 20.5.1973).
K tomu v intenciách v tomto uznesení vytknutých nesprávností vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia
z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi ktoré strany navrhli alebo
ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné, súd

prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd vezme do úvahy len
tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 C.s.p.) procesne správnym postupom,
pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci vyjde z názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods.
2 C.s.p.), tak ako ho vyjadril v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní
tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami

riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo
náležitostipožadovanéust.§220ods.2C.s.p.,aleabyimateriálnezodpovedalokritériámspravodlivého
odôvodnenia.

16.Pôvodný žalobca pán I. E. zomrel, preto uznesením zo dňa 3.4.2024 č.k. 19C/252/2016-341 súd

rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho dedičkou A. B. C.. V nadväznosti na zmenu strán sporu na
strane žalobcov uznesením zo dňa 11.6.2024 č.k. 19C/252/2016-364 bolo rozhodnuté o zmene žaloby
tak, že novovytvorená parc. reg. C KN č. 91/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a
novovytvorená parc. reg. C KN č. 92/4 - záhrada o výmere 38 m2 v Obci Veľké Revištia, kat. úzC. D., vytvorenej geometrickým plánom č. 19C/246/2016-4/2018 zo dňa 09.08.2018 vypracovaného
Ing. Miroslavom Mihalíkom - znalcom, Štefánikova 22, 066 01 Humenné, IČO: 32 389 833, ktorý
bol autorizačne overený H. A. A. dňa 15.08.2018 a úradne overený Okresným úradom Sobrance,

katastrálny odbor dňa 07.09.2018, pod č. G1 137/2018 a ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku,
patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a do vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalobkyne v 2. rade a poručiteľa I. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy trvale bytom XXX XX C. D. J. XX a do dedičského konania po tomto poručiteľovi.

17.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, znaleckými posudkami, geometrickými plánmi,
výsluchom svedka a zistil tento skutkový stav:

18.Pôvodní žalobcovia ako manželia boli vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX k.ú. C. D. a to parcely registra C č. 93 - záhrady o výmere 431 m2, č.
94 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 620 m2, a domu č. súp. 11 postaveného na parcele č.

94 a to titulom kúpy v roku 1972. Žalovaní ako manželia sú vedení ako bezpodielový spoluvlastníci
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. C. D. a to parcely registra C č. 91 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 792 m2, č.92 - záhrady o výmere 503 m2, a domu č. súp. 10 postaveného na parcele
č. 91 a to titulom kúpy v roku 1980.

19.Dňa 20.5.1973 uzavrel C. E. a I. E. dohodu o odpredaní čiastky stavebného pozemku, z ktorej
vyplýva, že C. E. odpredáva zo svojho stavebného pozemku dom č. 57 pre kupujúceho I. E. bytom C.
D. J. XX ku jeho stavebnému pozemku č. 341/2 vo výmere 581 m2 a 342/2 vo výmere 436 m2 čiastku
zo svojho susediaceho pozemku dom č. 57 po celej dĺžke 81 m do šírky 1,1 m čo predstavuje 90 m2
stavebnej plochy. U C. E. je to dolná časť pozemku a u I. E. horná časť pozemku - čiže pozemky spolu

susedia. Táto výmera pozemku sa odpredáva podľa vzájomnej dohody za sumu 300,- Kčs. Podpisy na
dohode boli overené dňa 31.7.1973 A. M. C. C. D. bez čísla overenia.

20.Podľa identifikácie parciel Okresného úradu Sobrance zo dňa 23.11.2016 nehnuteľnosti boli pôvodne
vedené v pozemnoknižnej vložke č. XX ako parcela č. 520 kat. územia C. D.. Podľa stavu údajov

evidencie nehnuteľností boli nehnuteľnosti vedené ako parcely č. 343/1 zastavaná plochy - v súčasnosti
podľa stavu registra C ako parcela č. 91 - zastavaná plocha o výmere 792 m2. Ako parcela č. 344/1
záhrady - v súčasnosti podľa stavu registra C ako parcela č. 92 - záhrady o výmere 503 m2, parcela
č. 342/2 - záhrady podľa registra C vedená ako parcela č. 93 - záhrady o výmere 431 m2, parcela č.
341/2 - zastavané plochy v súčasnosti podľa údajov registra C ako parcela č. 94 - zastavané plochy o

výmere 620 m2.

21.Geometrickým plánom H. F. L. zo dňa 20.8.2015 č. 45353221-198/2015 boli vytvorené z parcely
registra C č. 91 parcely č. 91/1 - zastavané plochy o výmere 753 m2 a č. 91/2 - zastavané plochy o
výmere 39 m2. Z parcely registra C č. 92 boli vytvorené parcely č. 92/1 - záhrada o výmere 489 m2

a č. 92/2 - záhrada o výmere 14 m2.

22. Podľa zamerania skutočného užívacieho stavu geodeta H. F. N. plocha užívaná na parcele č. 91
predstavuje 742 m2, parcela č. 92 - 471 m2, spolu 1213 m2. Podľa zamerania je skutočná výmera
pozemkov evidovaných na LV XXXX m2 čo je rozdiel 82 m2 v neprospech žalovaných oproti evidencii

na LV.

23.Zo znaleckého posudku č. 5/2018 znalca Ing. Miroslava Mihalika bolo zistené, že z nameraných
údajov vyplýva, že žalobcovia na parcelách č. 93 a 94 užívajú o 89 m2 viac, t.j. užívajú 1140 m2, pričom
z LV vyplýva, že majú užívať spolu 1051 m2 (parcela 94-výmera 620m2 a parcela 93-výmera 431m2.)

Z nameraných údajov ďalej vyplýva, že žalovaní na parcelách č. 91 a 92 užívajú o 89 m2 menej, t.j.
užívajú 1206 m2, pričom z LV vyplýva, že majú užívať spolu 1295 m2 (parcela 91-výmera 792m2 a
parcela 92-výmera 503m2.) Výmery parciel sú zapísané v súlade s krajnými dovolenými odchýlkami pre
výpočet výmer: U mp=1.68 x odmocnina P -1,60. V posudku sa ďalej uvádza, že súčasťou posudku je aj
vypracovaný geometrický plán 19C/246/2016-4/2018, ktorý v novovytvorených parcelách 91/4 o výmere

51 m2 a 92/4 o výmere 38 m2 predstavuje tú časť parciel, ktorú užívajú žalobcovia z parciel žalovaných.
Geometrickým plánom vypracovaným ku znaleckému posudku č. 19C/246/2016-4/2018 boli vytvorené
z parcely registra C č. 91 parcely č. 91/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 741 m2 a č. 91/4 -zastavané plochy o výmere 51 m2. Z parcely registra C č. 92 boli vytvorené parcely č. 92/3 - orná pôda
o výmere 465 m2 a č. 92/4 - záhrada o výmere 38 m2.

24.Žalovaní napriek svojim predchádzajúcim vyjadreniam pred súdom vlastnícke právo žalobcov
k novovytvoreným parcelám popreli, pretože podľa ich názoru užívajú väčšiu výmeru, aká bola zakúpená
na základe kúpnej zmluvy. Uznávajú ho iba do 620m2. Plot medzi pozemkami patrí žalobcom, ale ide
po ich pozemkoch.

25.Žalobcovia uvádzali, že oplotenie medzi pozemkami stálo tak, ako je tomu doteraz. Keď pozemky
zakúpili, oplotenie stálo a nikto ním nepohol. Na starom mieste potom postavili nový plot.

26.L.O.E.vypovedal,žepánE.apaniE.boliichsusedia.Poznáichasiodroku1970,keďsaprisťahovali
ako ich susedia. Pred nimi tam bývali Tkáčovci. Oplotenie medzi pozemkami bolo postavené už čase,
keď tam bývali P.. Svedok býval v susedstve asi v rokoch 1987 – 1998. Potom sa presťahoval do

Michaloviec. Má vedomosť o tom, že jeho otec predal pozemok E., ale ich pozemok už užíval aj pán P..
Keď sa Dobiášovci prisťahovali, chceli mať všetko v poriadku, tak sa urobila zmluva o predaji za 300,00
Kčs. Už za bývania pána P. sa oplotenie posúvalo doľava k ním, teda do pozemku Dančovcov. K posunu
oplotenia došlo preto, že jeho otec aj pán P. pracovali na štátnych majetkoch a občas svoje pracovné
stroje parkovali doma. Pán P. sa na dvore napr. s nákladným autom nemohol vymerať, tak otec povedal,

že pánovi P. ten jeden meter dal, aby sa vymeral.

27.V čestnom vyhlásení svedok O. E. uviedol, jeho otec, ktorý bol vlasltníkom parciel a rodinného domu
dobrovovľne a sám tieto časti odpredal po celej dĺžke vtedajším ich susddom, a to rodine I. E., s ktorým
bola úradne vypracovaná kúpna zmluva na predaj jpozemku. Otec dostal za pozemok sumu 300,00 Kčs

a kúpnu zmluvu úradne overili na miestnom národnom výbore. Oplotenie medzi pozemkami stojí tak ako
je odkedy si ho pamätá. Podpis na zmluve zo dňa 31.7.1973 je určite podpisom jeho nebohého otca.

28.VčestnomvyhlásenísvedokpánB.P.uviedol,žesiosobnedobrepamätá,atoodsvojho7rokuživota
na tú skutočnosť, že oplotenie, ktoré je aj v súčasnej dobe postavené a dodnes stojí medzi spornými

pozemkami, tak toto oplotenie tam stálo tak ako doteraz a prináležalo a prináleží k rodinnému domu,
ktorý je evidovaný pod súpisným číslom 11 v G. C. D.. Na pozemku sa hrával ako dieťa a musí uviesť,
že aj pri konktrétnom oplotení, ktoré bolo súčasťou pozemku, ktorý im pán E. umožnil užívať. Oplotenie
delilo pozemky s ich vtedajším susedom pánom C. E.. Bývali tam asi 4 roky, potom sa presťahovali do
rodinného domu č. 4, kde býva doteraz.

29. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá
ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri

pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgán, alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržitevdržbepo dobutrochrokovakideohnuteľnosťapodobudesaťrokov,akideonehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal

vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa§ 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecízískaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonupovolanialenjednéhozmanželovavecívydanýchvrámcipredpisovoreštitúciimajetkujednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

30.Pôvodný žalobca pán I. E. a žalobkyňa A. E. ako jeho manželka, sa žalobou doručenou
súdu 25.11.2016 domáhali určenia, že nimi označené novovytvorené parcely sú ich bezpodielovým
vlastníctvom titulom vydržania. Pán E. počas konania zomrel, preto do konania vstúpila jeho dedička A.
B. C.. Po smrti pána E. žalobcovia upravili žalobný petit tak, že žiadali, aby súd určil, že novovytvorené
parcely patria do zaniknutého BSM pôvodných žalobcov a do vyporiadania BSM a dedičského konania
po poručiteľovi pánovi E.. Podstatou nároku je tak určenie, že novovytvorené parcely v čase smrti pána

E. boli v bezpodielovom spoluvlastníctve A. E. a poručiteľa I. E., a teda budú predmetom vyporiadania
v rámci dedičského konania a aj predmetom dedenia.

31.Požadované určenie je svojim charakterom žalobou podľa § 137 písm. c) CSP. Súd preto v prvom
rade zisťoval, či žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Z ustálenej

judikatúry vyplýva, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde bez tohto určenia je
právo žalobcov alebo právny vzťah, na ktorom sú zúčastnení neisté alebo ohrozené. Určovacia žaloba
má preventívnu povahu a jej účelom je poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcov pričom je
postačujúce také chovanie žalovaných, ktoré nasvedčuje úmyslu porušiť práva žalobcov alebo spôsobiť
im ujmu na ich právnom postavení. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak sa určovacou

žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu.

32.Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je prípustná. Žalobkyňa A. E. má naliehavý právny záujem
na požadovanom určení vzhľadom na to, že je popierané jej vlastnícke právo k novovytvoreným
parcelám, ktoré majú tvoriť majetok patriaci do zaniknutého BSM. Novovytvorené parcely tvoria súčasť

nehnuteľnostívsúčasnejdobeevidovanéakobezpodielovéspoluvlastníctvomanželov–žalovanýchv1.
a 2. rade, teda evidovaný stav nezodpovedá právnemu stavu. Rovnako žalobkyňa B. C. má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení vzhľadom na to, že je dedičkou pôvodného žalobcu - poručiteľa
pána Dobiáša - , a teda majetok, ktorý je predmetom tohto konania môže byť predmetom dedenia.

33.Pôvodní žalobcovia tvrdili, že k novovytvoreným parcelám nadobudli vlastnícke právo vydržaním.
Vydržanie je jedným zo spôsobov, ktorými sa vlastníctvo nadobúda priamo zo zákona, ak sú podmienky
zákona splnené. V prípade nehnuteľností je to ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktoré vyžaduje oprávnenú držbu po dobu 10 rokov. Oprávneným držiteľom je podľa zákona ten, kto
vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí (§130). Podmienkou

pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam tak je 1. nadobúdací titul zakladajúci
dobromyseľnosť a teda oprávnenosť držby, 2. nerušené užívanie nehnuteľností po predpísanú dobu 10
rokov. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.

34.Súd prvej inštancie vychádzajúc z publikovaných stanovísk Najvyššieho súdu SR (napr. R 73/2015)

pri svojom prvom rozhodnutí zo dňa 6.2.2019 uzavrel, že žalobcovia nesplnili podmienky vydržania pre
absenciu dobromyseľnosti pri nadobúdaní vlastníckeho práva originárnym spôsobom, a to vydržaním.

35.Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze č.k. III. ÚS 468/2022-43 zo dňa 24.11.2022
konštatoval porušenie ústavných práv sťažovateľky A. E. (žalobkyne) rozhodnutiami oboch súdov.

Uviedol, že vzhľadom na dôvody rozsudku okresného i krajského súdu je zjavné, že podstatnou pre
rozhodnutie v tejto veci bola právna otázka, či bolo možné držbu sťažovateľky a jej manžela považovať
za dobromyseľnú od jej počiatku s prihliadnutím na okolnosti vstupu do držby. Vo vzťahu k ústavne
konformnému výkladu dobromyseľnosti držby v tomto náleze považoval ústavný súd za podstatné
zdôrazniť, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol

byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda
rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Ďalej ústavný súd uviedol, že za poctivý spôsob
nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla jepreto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

36.Po vykonanom dokazovaní a jeho doplnení po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím
súdom súd dospel k záveru, že v čase smrti poručiteľa pána I. E. boli žalované nehnuteľnosti
v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa a žalobkyne A. E., a to z týchto dôvodov:

37.V súdenej veci je nepochybné, že žalobcovia sa ujali držby sporných pozemkov na základe kúpnej

zmluvy, resp. „dohody“ v roku 1973, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom. Z textu dohody je
preukázané, že im pôvodný vlastník parciel číslo 91 a 92 pán E. predal časť z nich o výmere 89 resp.
90m2, a to po celej dĺžke 81 metrov a v šírke 1,1 metra. Žalovaní predpokladajúc pochybnosti o pravosti
dohody žiadali predložiť jej originál. Žalobcovia originál dohody súdu predložili, teda bolo preukázané,
že k uzavretiu takejto dohody došlo. V konaní nebolo sporné, že pôvodní žalobcovia neboli v držbe
zakúpených nehnuteľností vymedzených v prírode aj oplotením nikým a ničím rušení, ich vlastnícke

právo žalovaní začali spochybňovať až v roku 2015, kedy žalobcovia zistili, že vlastnícke vzťahy sú
v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Žalobcovia preto splnili podmienku nerušenej nepretržitej
držby po dobu viac ako 10 rokov. Vychádzajúc zo zákonnej doktríny nadobúdania vlastníckeho práva
vydržaním aj s prihliadnutím na rozhodnutie ústavného súdu, bolo potrebné v konaní skúmať, či držba
žalobcov bola oprávnená, a teda či boli dobromyseľní vzhľadom na všetky okolnosti, že im vlastnícke

právo k sporným nehnuteľnostiam patrí.

38.Dobromyseľnosť držby sa spravidla preukazuje nadobúdacím titulom, ktorým býva listina
preukazujúca vstup do oprávnenej držby. Žalobcovia takýmto titulom disponujú, a to vyššie uvedenou
dohodou. Dobromyseľnosť žalobcov je preukázaná aj tým, že potom, ako sa dozvedeli, že už

pôvodne pánom P. postavené oplotenie zasahuje do pozemkov susedov (Dančovcov), chceli tento stav
zlegalizovať, a to práve uzavretou dohodou z roku 1973. K priebehu oplotenia predložili žalobcovia
čestnéprehláseniesynapôvodnéhopredávajúcehopánaO.E.,ktorýpotvrdil,žejehootecčasťpozemku
žalobcom predal a potvrdil aj to, že jeho otec za pozemok dostal sumu 300,00 Kčs. Svedok O. E.
okrem čestného vyhlásenia aj pred súdom vypovedal, že pred žalobcami na ich nehnuteľnostiach bývali

Tkáčovci. K posunu oplotenia došlo už počas doby, keď na pozemku žalobcov bývali P., a to z toho
dôvodu, že jeho otec a pán P. pracovali na štátnych majetkoch a pán P. nemohol pre úzky dvor parkovať
svoje pracovné stroje na dvore, preto jeho otec dovolil posunúť oplotenie do svojho pozemku. Túto časť
potom žalobcovia kúpili v roku 1973, pretože chceli užívací stav zlegalizovať. Rovnako pán B. P., syn
pôvodných vlastníkov parciel číslo 93,94 čestne prehlásil, že oplotenie medzi spornými pozemkami

stálo tak, ako je doteraz a to už v čase, keď bol dieťa a prináleží k rodinnému domu č. 11 (teda k domu
žalobcov).

39.Je preto preukázané, že žalobcovia užívajú svoju nehnuteľnosť vrátane zakúpených časti pozemku
vo vyčlenenom stave od susedných parciel postaveným oplotením, a to nerušenie od kúpy nehnuteľností

evidovaných na LV č. XXX k.ú. C. D. ako parcely registra C č. 93 a 94 a od kúpy časti susedných
pozemkov v roku 1973 na základe dohody s pánom E.. Za odkúpenú časť pozemkov zaplatili aj
kúpnu cenu. Žalobcovia sa preto oprávnene mohli domnievať, že im vlastnícke právo k sporným
pozemkom patrí. Podľa právneho názoru ústavného súdu pri hodnotení dobromyseľnosti držby nemôže
byť rozhodujúce, že držiteľ nesplnil zákonné podmienky pre nadobúdanie vlastníckeho práva platné

v čase prevádzania nehnuteľností. Právny názor, podľa ktorého súčasťou všetkých okolností, na ktoré
je pri skúmaní dobromyseľnosti potrebné brať zreteľ, sú aj ťažiskové právne formy, bol predmetom
ústavného prieskumu vo veci sp.zn. II. ÚS 484/2015 a nálezom zo 14.11.2018 k uvedenému právnemu
záveru zdôraznil, že takýto výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojich
dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho

práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci
podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania a teda za ústavne neakceptovateľný.

40.Súd mal preto preukázané, že žalobcovia splnili všetky zákonom predpokladné podmienky
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnutenostiam vydžaním, a to nadobúdací titul

odôvodňujúci oprávnenosť držby a teda jej dobromyseľnosť a nerušenú držbu po do 10 rokov, keďže
nehnuteľnosti užívajú od roku 1973.41.V záverečnej reči žalovaní spochybňovali dobromyseľnosť žalobcov tým, že si nezrovnalosti vo
výmerách a zápisoch v katastri nedali „do poriadku“ už v roku 1980, keď sa staval nový plot a garáž,
doposiaľ za tvrdené vydržané pozemky neplatia dane, či spochybňovali výmery parciel ako aj znalecký

posudok Ing. Mihalika. Názory vyslovené v záverečnej reči bez návrhov na dokazovanie nemôžu
mať vplyv na skutkové a právne zistenia a závery z už vykonaného dokazovania. Žalobcovia navrhli
žalovaným znovu odkúpenie sporných častí pozemkov ako aj doplatenie škody, ktorá žalovaným vznikla
platením daní z nehnuteľností, žalovaní to však odmietli.

42.Keďže súd mal preukázanú dobromyseľnosť držby, bolo potrebné vysporiadať sa s porovnaním
skutočného a v katastri zapísaného stavu susedných nehnuteľností, to znamená či novovytvorené
parcely zodpovedajú predaným častiam pozemkov.

43.Pôvodní žalobcovia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel číslo 93 a 94 zapísaných na LV číslo
XXX k.ú. C. D., žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacich parciel číslo 91 a 92 zapísaných

na LV č. XXX k.ú. C. D. ako manželia.

44. Podľa pôvodného textu navrhovaného petitu žalobcovia žiadali, aby im bolo určené vlastnícke
právo k novovytvoreným parcelám registra C číslo 91/2 o výmere 39 metrov štvorcových a číslo 92/2 o
výmere 14 metrov štvorcových. K zmene žalobného petitu zo strany žalobcov došlo potom, keď žalovaní

namietali výmeru, ku ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhali. Podľa ich názoru
žalobcovia užívajú väčšiu výmeru ako požadovali pôvodným žalobným petitom, čo potvrdilo aj znalecké
dokazovanie. Žalovaní vo svojich prvotných vyjadreniach vlastnícke právo žalobcov uznávali, z čoho
súd aj vychádzal pri predbežnom právnom posúdení, avšak nie k výmere, ktorú požadovali pôvodným
petitom. Tvrdili, že žalobcovia vydržali a užívajú väčšiu výmeru ako požadujú. Neskôr vlastnícke právo

žalobcov už neuznávali vôbec dôvodiac, že im patrí vlastnícke právo k celým výmerám parciel 91
a 92, pretože ich tak kúpili a tak sú evidované v katastri. Žalobcovia pri podaní žaloby prakticky
nemali vyjasnenú otázku, či plot medzi nehnuteľnosťami žalobcov a žalovaných prebieha po katastrálnej
hranici alebo je posunutý smerom do parciel číslo 91 a 92 evidovaných v katastri nehnuteľností v
prospech žalovaných. Ak bol plot posunutý do pozemkov žalovaných, nebola vyriešená otázka, či posun

predstavuje 89 metrov štvorcových alebo pôvodne navrhovaných 53 metrov štvorcových. Z uvedeného
dôvodu bolo potrebné v prvom rade vyriešiť otázku či oplotenie medzi susediacimi pozemkami strán
sporu prebieha po katastrálnej hranici, a ak nie, koľko metrov štvorcových z nehnuteľností evidovaných
v katastri na žalovaných je za oplotením a užívajú ich žalobcovia.

45.Geometerický plán pôvodne predložený žalobcami a vypracovaný H. L. túto otázku nezodpovedal,
pretože samotní žalobcovia uznali, že merania neboli presné, pretože znalec nemal prístup k potrebným
meraniam, a obdobná situácia sa opakovala aj pri súkromnom znaleckom posudku H. A., ktorý
žalobcovia do konania predložili. Otázku nezodpovedalo ani zameranie H. F. N. – G.A.V., pretože jeho
merania vykazovali rozdiel na parcelách č. 91,92 82m2 oproti výmerám evidovaným na LV XXX o 82

metrov. Z uvedeného dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie H. A., ktoré preukázalo, že oplotenie
medzi pozemkami číslo 93,94 a 91,92 neprebieha po katastrálnej hranici uvedených parciel, ale je
postavené na parcelách číslo 91 a 92, teda na pozemkoch žalovaných. Z nameraných údajov ďalej
vyplýva, že žalovaní na parcelách č. 91 a 92 užívajú o 89 m2 menej, t.j. užívajú 1206 m2, pričom podľa
LV majú užívať spolu 1295 m2 (parcela 91-výmera 792m2 a parcela 92-výmera 503m2.). Žalobcovia na

parcelách č. 93 a 94 užívajú o 89 m2 viac, t.j. užívajú 1140 m2, pričom z LV vyplýva, že majú užívať
spolu 1051 m2 (parcela 94-výmera 620m2 a parcela 93-výmera 431m2.). Plocha, ktorú z parciel 91 a
92 užívajú žalobcovia tak zodpovedá výmere, ktorú žalobcovia v roku 1973 zakúpili, a tak je aj vedené
oplotenie medzi susediacimi pozemkami. To znamená posunuté o zakúpených 89 m2 do pozemkov
žalovaných. Oplotenie teda ohraničuje skutočný užívací stav.

46.Výsledky dokazovania tak preukazujú, že žalobcovia zakúpenú časť v reálne vyčlenenom stave spolu
so svojimi pozemkami číslo 93 a 94 užívajú od roku 1973, a preto zakúpenú výmeru 89m2 vydržali, a to
minimálne od nadobudnutia účinnosti zák. č. 509/1991 Z.z., ktorý podmienky nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním upravil tak, ako sú právne posudzované aj v prejednávanej veci: „Podľa platnej

občianskoprávnej úpravy (od novelizácie Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb.
s účinnosťou od 1. januára 1992), sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§
134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienkyoprávnenej držby po dobu troch, resp. desať rokov; žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený
v dispozícii (nadobudnutie vlastníctva) nestanovuje. Preto možno dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho

zákonníka splnené predpoklady stanovené v hypotéze citovanej právnej normy. Do doby, počas ktorej
mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné započítať aj držbu, vykonávanú pred 1. januárom 1992.
V tomto smere totiž nemožno prehliadnuť, že už držba na základe ustanovenia § 132a ods. 1 zákona
č. 131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia; súčasťou skutkovej podstaty
vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré

nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava (zákon č. 509/ 1991 Zb.) držbu uskutočňovanú
do31.decembra1991nekvalifikujeodlišne,lenjuzapočítavadodĺžkynevyhnutnejvydržacejdoby(pozri
§ 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t.j.
právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať najskôr 1. januárom 1992 (3Cdo 80/2021).“
V zmysle uvedeného pôvodní žalobcovia vydržali pozemky najneskôr k 1.1.2002.

47.Žalovaní ďalej namietali, že výmery na súčasných listoch vlastníctva nezodpovedajú výmerám
pôvodných pozemnoknižných parciel. Túto námietku súd nepovažuje za relevantnú vo vzťahu
k predmetu konania, pretože pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Určenie
vlastníckeho práva, ktorého sa žalobcovia domáhajú preto môže vychádzať iba z aktuálnych údajov

katastra nehnuteľností. Parcely registra C č. 93 a 94 boli pôvodne vedené ako parcely č.342/2 a č. 341/2
a parcely registra C č. 91 a 92 boli pôvodne vedené ako parcely č. 343/1 a 344/1. Zo znaleckého posudku
znalca Ing. Mihálika č. 8/2017 vyplýva, že parcely 342/2 a 341/2 mali pôvodne spolu výmeru 1017m2,
a parcely 343/1 a 344/1 výmeru 1269m2. Nezodpovedali teda súčasným výmerám, a to ani na strane
žalobcov ani žalovaných. V súčasnosti užívajú žalovaní viac o 26m2 oproti pôvodným výmerám parciel

343/1 a 344/1 (výmera parciel 91 a 92 je v súčte 1295, výmera pôvodných parciel v súčte bola 1269m2
– parcela 343/1 o výmere 771 m2 a parcela 344/1 o výmere 498m2).

48.Žalovaní pred ukončením dokazovania rovnako namietali, že súd prvej inštancie nevykonal všetky
pokyny odvolacieho súdu a nevykonal všetky dôkazy. Túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú.

Z rozhodnutia ústavného súdu ako aj z rozhodnutia odvolacieho súdu jasne vyplynul záver, že
ťažisko rozhodnutia vo veci spočívalo na posúdení otázok právnych, nie skutkových. Odvolací súd vo
svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 17.1.2024 nenariadil vykonať ďalšie dokazovanie, iba uviedol, že
umožní stranám sporu uplatniť okrem už vykonaného aj ďalšie prostriedky procesného útoku a obrany
a po prípadnom doplnení dokazovania, ktoré strany navrhnú vo veci opätovne rozhodne. Žalovaní po

zrušujúcomuzneseníodvolaciehosúdužiadnedokazovanievovecinenavrhli.Žalobcovianavrhlidoplniť
dokazovanie výsluchom svedkov, ktoré doplnené bolo a bolo zahrnuté do právneho hodnotenia.

49.Súd mal preto preukázané, že navrhovaný petit reflektuje na skutkové a právne zmeny,
ktoré nastali po vyhlásení prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 6.2.2019 a je možné

vyhovieť mu v navrhovanom znení. Nie je sporné, že novovytvorené parcely boli zakúpené počas
manželstva pôvodných žalobcov. Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý
zmanželovzatrvaniamanželstva,okremvýnimiekuvedenýchvzákone.Manželstvopôvodnéhožalobcu
I. E. a žalobkyne A. E. v súlade s ustanovením § 21 Zákona o rodine zaniklo smrťou manžela. Manžel

žalobkyne zomrel v čase (21.1.2020), keď boli splnené podmienky na vydržanie sporných nehnuteľností,
a teda v k 21.1.2020 boli vo vlastníctve manželov. Z uvedeného dôvodu vydržané pozemky patria do
zaniknutého BSM pôvodných žalobcov. Keďže pôvodný žalobca pán E. zomrel, vyporiadanie BSM v
rámci dedičského konania po ňom sa bude priamo dotýkať nie len jeho pozostalej manželky, ale aj
jeho dcéry ako dedičky a časť vydržaného pozemku bude tvoriť predmet dedenia. Súd preto žalobe po

pripustení jej zmeny vyhovel.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal úspešným žalobcom.
Z predložených návrhov pred začatím konania ako aj počas súdneho konania je preukázané, že
žalobcovia mali snahu vyriešiť spor zmierom a navrhovali žalovaným rôzne spôsoby kompenzácie

a vyrovnania, čo žalovaní odmietli. Dňa 4.2.2016 pred podaním žaloby podali žalovaným návrh na
vyporiadanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam vrátane náhrady za dane uhrádzané žalovanými
aj za vydržané časti. Dňa 15.2.2016 zaslali žalovaným návrh dohody o urovnaní a 26.10.2016 výzvu
na mimosúdne urovnanie sporných práv k pozemkom. Súd uznáva právo žalovaných neprijať návrhyprotistrany, avšak žaloby o určenie vlastníckeho práva sú klasickými sporovými žalobami, kde je
úspech v konaní podmienený aj právom na priznanie nároku na náhradu trov konania. Žalobcovia boli
v sporovom konaní úspešní, preto im právo na náhradu trov konania patrí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.