Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3S/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100134
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A. B. A., C., nar.
XX.XX.XXXX,bytomD.X,E.,protižalovanému:Fondnapodporuvzdelávania,Panenská29,Bratislava,
IČO: 47 245 531, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ondrej Beracka, s.r.o., Jabloňová 1513/22, Nová
Dedinka, IČO: 56 338 473, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. 2443/2023 zo dňa
02.11.2023 a rozhodnutia riaditeľa žalovaného zn. 3966/2023 zo dňa 22.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca doručil žalovanému dňa 22.10.2023 žiadosť o poskytnutie informácií:
1) či ŠPV vyplatil neoprávnenú/é odmenu/y, aj F. G. ako členovi rady SPF;
2)akktakémutovpleteniuzostranySˇPFdošlo,vakýchsumáchanazákladeakéhozmluvnéhorámca?;
3) či bol F. G. vyzvaný na dobrovoľné vrátenie neoprávnene vyplatených odmien a ak áno, kedy, a či na

základe takejto výzvy neoprávnene vyplatenú/é odmenu/y dobrovoľne vrátil FNPV?;
4) či FNPV vymáhal od F. G. neoprávnene vyplatenú/é odmenu/y súdnou cestou, a ak áno, prosím o
uvedenie spisovej značky, spisových značiek, a súdy, na ktorých konanie/ia prebiehali?;
5) či, kedy, a na základe čoho (dohoda, súdne rozhodnutie, exekúcia, atď.) a v akej výške uhradil F. G.
pohľadávku FNPV z titulu neoprávnene vyplatenej/ných odmeny/odmien.

2. Žalovaný ako povinná osoba čiastočne sprístupnil informácie požadované v otázkach č. 1, 2 a prvej

časti vety otázky č. 4 ( v skutočnosti išlo o prvú časť otázky č. 5), ktoré boli žalobcovi odoslané e mailom
dňa 02.11.2023 v zmysle jeho žiadosti. O zvyšnej časti žiadosti rozhodol rozhodnutím č. 2443/2023
zo dňa 02.11.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že nesprístupnil žalobcom požadované
informácie: „Bod 3) či bol F. G. vyzvaný na dobrovoľné vrátenie neoprávnene vyplatených odmien a ak
áno, kedy, a či na základe takejto výzvy neoprávnene vyplatenú/é odmenu/y dobrovoľne vrátil FNPV?;
Bod 4) či FNPV vymáhal od F. G. neoprávnene vyplatenú/é odmenu/y súdnou cestou, a ak áno, prosím
o uvedenie spisovej značky, spisových značiek, a súdy, na ktorých konanie/ia prebiehali?“

3. Žalobca doručil dňa 07.11.2023 proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré povinná osoba
odovzdala dňa 20.11.2023 riaditeľovi Fondu na podporu vzdelávania ako odvolaciemu orgánu (ďalej
len „odvolací orgán“), upovedomila o tom žalobcu podaním zo dňa 4.12.2023 a následne aj odvolacíorgán upovedomil žalobcu o predložení mu odvolania. Odvolací orgán rozhodnutím č. 3966/2023 zo dňa
22.12.2023(ďalejlen„druhostupňovérozhodnutie“)potvrdilnapadnutérozhodnutieazamietolodvolanie
žalobcu voči prvostupňovému zamietajúcemu rozhodnutiu voči žiadosti o informácie:

„- či bol F. G. vyzvaný na dobrovoľné vrátenie neoprávnene vyplatených odmien a ak áno, kedy, a či na
základe takejto výzvy neoprávnene vyplatenú/é odmenu/y dobrovoľne vrátil FNPV,
- či FNPV vymáhal od F. G. neoprávnene vyplatenú/é odmenu/y súdnou cestou, a ak áno, prosím o
uvedenie spisovej značky, spisových značiek, a súdy, na ktorých konanie/ia prebiehali?
– kedy, a na základe čoho (dohoda, súdne rozhodnutie, exekúcia, atď.) a v akej výške uhradil F. G.

pohľadávku FNPV z titulu neoprávnene vyplatenej/ných odmeny/odmien.“

4. V odôvodnení k potvrdeniu nesprístupnenia informácií na otázky č.:3,4 a časti otázky 5 bolo uvedené,
že otázky sa týkajú osobného stavu dotknutej osoby, nárokov uplatnených voči nej a výsledku tohto
uplatňovania. Je to penzum informácií, ktoré nie sú uvedené v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.
o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.

211/2000 Z. z.“). Zároveň bolo konštatované, že na zvyšné otázky žiadateľovi (žalobcovi) odpoveď bola
odoslaná dňa 02.11.2023, lebo sa týkali výkonu verejnej funkcie a požitkov z funkcie.

II.
Žaloba

5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového
a druhostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. Žiadal vrátiť vec žalovanému a uložiť žalovanému
povinnosť sprístupniť všetky alebo časť informácií požadovaných žalobcom ak súd dospeje k záveru,
že neexistujú dôvody na ich nesprístupnenie, uplatnil si trovy konania.

6. Prvostupňové rozhodnutie žiadal žalobca zrušiť z dôvodov, že: a) podľa § 191 ods. 1 písm.
g) SSP; b) podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a pre rozpor s § 47 ods. 3 správneho poriadku,
lebo v prvostupňovom rozhodnutí nie je uvedené, či a kedy bola dotknutá osoba (F. G.) požiadaná
o súhlas poskytnúť požadované informácie a či menovaný súhlas poskytol. Taktiež nemal v odôvodnení

vysvetlené, na základe akých skutočností dospel povinný k záveru o nesprístupnení informácií.; c)
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) ohľadom toho,
či ním požadované informácie neumožňuje sprístupniť zákon č. 211/2000 Z. z.; d) namieta, že povinná
osoba nevydala rozhodnutie o časti žiadosti, čiže časť požadovaných informácií bola vybavená podľa
§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z fiktívnym rozhodnutím (ďalej len „prvé fiktívne rozhodnutie“), ktoré

bolo bez riadneho odôvodnenia, bolo nepreskúmateľné. Žalobca namieta, že §9 zákona č. 211/2000
Z.z. neumožňuje nesprístupniť informáciu „či bol F. G. vyzvaný na dobrovoľné vrátenie neoprávnene
vyplatených odmien a ak áno, kedy, a či na základe takejto výzvy neoprávnene vyplatenú/é odmenu/y
dobrovoľne vrátil FNPV?“, lebo v odpovedi na jeho druhú žiadosť o informácie mu žalovaný listom zo
dňa 01.12.2023 potvrdil, že menovanému boli vyplatené neoprávnené odmeny a v akej výške.

7. Druhostupňové rozhodnutie žiadal žalobca zrušiť z dôvodov, že: a) podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP;
b) podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, c) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§
191 ods. 1 písm. c) SSP) ohľadom toho, či požadované informácie neumožňuje sprístupniť zákon
č. 211/2000 Z. z.; d) druhostupňové rozhodnutie je ničotné, lebo nebolo vydané v zákonnej lehote a

predchádzalo mu druhé fiktívne rozhodnutie; e) druhostupňové rozhodnutie nebolo vydané orgánom
príslušným na vydávanie rozhodnutia o odvolaní, lebo v zákone č. 396/2012 Z. z. v znení neskorších
predpisov ani v iných dokumentoch nenašiel ustanovenia, kto je nadriadeným orgánom žalovaného (či
riaditeľ alebo ním zriadená komisia) a teda oprávneným rozhodnúť o jeho odvolaní.

8. Žalobca namietal procesný postup správnych orgánov, lebo prvostupňové rozhodnutie mu bolo
doručené len doporučenou poštou napriek jeho žiadosti poskytnúť informáciu elektronicky. Odvolací
orgán ho neinformoval v zmysle § 19 zákona č. 211/2000 Z. z., kedy odvolací orgán obdržal jeho
odvolanie zo dňa 7. novembra 2023. Ďalej namietal, že druhostupňové rozhodnutie nebolo vydané
najneskôr dňa 05.12.2023 (ale až dňa 22.12.2023), pritom jeho odvolanie bolo odvolaciemu orgánu

predložené 20.11.2023. Nevydaním druhostupňového rozhodnutia v zákonnej lehote podľa § 19
ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. bolo vydané fiktívne rozhodnutie o jeho odvolaní (ďalej len „druhé
fiktívne rozhodnutie“), ktoré mu bolo doručené dňa 07.12.2023. Z týchto dôvodov namieta ničotnosťdruhostupňového rozhodnutia, lebo odvolací orgán nemohol v rovnakej veci po vydanom druhom
fiktívnom rozhodnutí vydať ďalšie druhostupňové rozhodnutie.

9. Zároveň žalobca v žalobe potvrdil, že žalovaný reagujúc na jeho inú žiadosť o poskytnutie informácií
mu v rozhodnutí zo dňa 01.12.2023 oznámil, že boli vyplatené odmeny F. G. a tiež mu boli zodpovedané
otázky č. 1, 2, ktoré požadoval už vo svojej prvej žiadosti zo dňa 22.10.2023 (uvedené v ods. 1 tohto
rozsudku). Na obranu jeho žiadosti uviedol, že otázky smerovali k zisteniu, či konkrétna osoba vo funkcii
generálneho riaditeľa na Ministerstve školstva získala neoprávnene vyplatené odmeny, tieto vrátila

žalovanému dobrovoľne na základe dohody alebo na základe súdneho konania alebo exekučného
konania a v akej výške.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný potvrdil vydanie dvoch
rozhodnutí, zn.: 2443/2023 zo dňa 2. 11.2023 a zn.: 3966/2023 zo dňa 22. 12. 2023. Nevyhovenie
žiadosti ohľadom dvoch otázok žalobcu odôvodnil tým, že ide o diapazón informácií, kde zákonodarca
nastavil obmedzenie na sprístupnenie, lebo ide o informácie, ktoré sa sprístupňujú iba ak to ukladá
povinnej osobe zákon alebo dotknutá osoba udelila súhlas na sprístupnenie. Žalovaný nie je povinný

zisťovať súhlas dotknutej osoby. Nesprístupnené otázky nebolo možné subsumovať pod výnimky v §
9 ods. 1, 2 alebo 3 zákona č. 211/2000 Z. z.

11. Pri určení oprávneného subjektu rozhodnúť o odvolaní postupoval v súlade s § 58 ods. 3 Správneho
poriadku a rozhodol vedúci správneho orgánu - riaditeľ ako štatutárny zástupca. Fond na podporu

vzdelávania je právnická osoba zriadená zákonom, nemá svoj nadriadený orgán, ani zákonom určený
orgán, ktorý by rozhodoval o odvolaní a taktiež nebol určený ani štatutárom podľa § 58 ods. 2 Správneho
poriadku. Z týchto dôvodov rozhodol o odvolaní vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním
ustanovenej osobitnej komisie. Podľa žalovaného na zvyšné časti žiadosti sprístupnil odpovede, žalobca
získal prehľad o danej pohľadávke, pohľadávka bola uhradená a stala súčasťou rozpočtu žalovaného

ako príjem. Výhrady žalobcu sa týkajú formálneho postupu, ale nie sú samostatne spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozhodnutia v prospech žalobcu.

12. Žalovaný namieta svoju pasívnu legitimáciu v konaní, lebo žaloba má smerovať voči tomu subjektu,
ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku a tým je riaditeľ ako štatutárny zástupca žalovaného

podľa § 2 ods. 1 písm. b) v spojení s § 5 ods. 1 zákona NR SR č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu
vzdelávania v znení neskorších predpisov.

IV.
Replika a duplika

13. Žalobca nevyužil právo podať repliku, v čoho dôsledku ani žalovaný nepodal dupliku.

V.
Relevantné právne predpisy

14.Podľa§2ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú kdispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk,
politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.

17. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z. na obmedzenia zverejňovania informácií sa použijú
ustanovenia § 8 až 12.

18. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do
spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát,

sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou
poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so
žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

19. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá
o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť

bola odložená (§ 14 ods. 3).

20. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytlainformáciečinevydalarozhodnutieaaniinformáciunesprístupnila,predpokladása,ževydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade

považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

21. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,

ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

22. Podľa § 19 ods. 2 veta prvá, druhá zákona č. 211/2000 Z. z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej
osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací
orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené.

23. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní
od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú
informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú
informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán

zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o
sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá
sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia
tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

24. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva
povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení
tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba
dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

25. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

26. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v
súladesozákonmiaostatnýmiprávnymipredpismi,musíhovydaťorgánnatopríslušný,musívychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

27. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.28. Podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania,
sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na
preberanie zásielok.

29. Podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom
odvolaciemuorgánunajneskôrdo30dníododňa,keďmuodvolaniedošlo,aupovedomíotomúčastníka
konania.

30. Podľa § 58 ods. 3 správneho poriadku ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2,
rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

31. Podľa článku VIII. (opravný prostriedok) ods. 4 veta prvá Smernice Fondu na podporu vzdelávania
č. 2/2018 zo dňa 07.08.2018 (verejne dostupná na internetovej stránke žalovaného), ktorou sa upravuje

postup pri poskytovaní informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „smernica žalovaného“) o odvolaní proti rozhodnutiu
fondu o odmietnutí sprístupniť informáciu rozhodne riaditeľ fondu ako druhostupňový odvolací orgán do
15 dní od doručenia odvolania.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

32. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré

mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto správnu žalobu zamietol v zmysle
§ 190 SSP.

33. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 27. februára 2025, pretože boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie

pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

34. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj
len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle

ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie
bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do
úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok A. H. proti Švédsku zo dňa 29.10.1991,
séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok H. A. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok B. proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263,

s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na
základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné
vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale
preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého
administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákonov

č. 211/2000 Z.z., č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len SP alebo Správny poriadok), preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP
vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

VII.

Posúdenie veci správnym súdom

35. Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2443/2023 zo dňa
02.11.2023 o čiastočnom nesprístupnení informácií ako aj rozhodnutia riaditeľa žalovaného č.
3966/2023 zo dňa 22.12.2023, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil vyššie uvedené prvostupňové

rozhodnutie, tiež aj prieskum fiktívnych rozhodnutí. Podľa § 134 ods. 1 SSP bol správny súd
vprerokúvanejvecizásadneviazanýdôvodmižaloby,keďženešloožiadnuzvýnimiekupravených§134
ods. 2 SSP. Jeho úlohou tak bolo posúdiť otázku nezákonnosti napadnutých rozhodnutí len z pohľadu
žalobných bodov, ktoré žalobca v žalobe uplatnil.36. Medzi žalobcom ako žiadateľom v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. a žalovaným bola spornou otázka,
čipožadovanéinformácienapĺňajúpodstatutakýchskutočnostíaspadajúdokategórietakýchinformácií,

ku ktorým je povinná osoba oprávnená obmedziť prístup alebo ich nesprístupniť vôbec. Konkrétne či
žalobcom požadované informácie patria medzi také informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré
spadajú pod režim obmedzenia titulom ochrany osobnosti a osobných údajov.

37.Pripreskúmavanízákonnostirozhodnutiasúdskúma,čižalobounapadnutérozhodnutiejevsúlades

právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1
písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej
správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

38. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu

garantovanými Ústavou SR, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy
SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4

Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu
a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných
práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne.

39. Správny súd preto upriamuje pozornosť na zmysel a účel zákona o slobode informácií, ktorým

je vytvorenie právneho rámca pre realizáciu základného práva jednotlivca na informácie a zároveň
umožnenie verejnej kontroly výkonu verejnej moci, ktoré sú v slobodnej demokratickej spoločnosti a
v právnom štáte veľmi prospešné a žiaduce. Z uvedených dôvodov je zákon o slobode informácií
koncipovaný tak, že povinné osoby sú v zásade povinné na žiadosť poskytnúť všetky informácie týkajúce
sa výkonu verejnej moci, ktorými disponujú. Z tejto generálnej klauzuly zákon o slobode informácií

určuje výnimky zo sprístupnenia údajov. Rovnako aj osobitné zákony môžu určiť, že niektorá informácia
sprístupneniunepodlieha.Vzhľadomnato,žeurčenietakýchtovýnimiekjesvojoupovahouobmedzením
základného práva na informácie, musí vždy spĺňať atribúty čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, resp. čl. 10 ods.
2 dohovoru. Medzi ne patrí aj právna sila prameňa práva, ktoré ustanovuje takéto výnimky, teda že
ich možno ustanoviť len zákonom. Pokiaľ povinná osoba nedisponuje konkrétnou zákonnou normou,

ktorá by sprístupnenie informácie vylučovala, je povinná požadovanú informáciu sprístupniť. Žiadne
odmietnutiesprístupneniainformácienemožnoodôvodniťteoretickoukoncepcioubezoporyvzákonnom
texte (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 522/2021 zo dňa 03.02.2022).

40. Povinná osoba by pri výklade a aplikácii zákona č. 211/2000 Z.z. vždy mala dbať na účel úpravy

tohto základného práva. Je to dôležité najmä vtedy, ak zákonná regulácia nedáva explicitnú odpoveď,
ako riešiť situáciu, ktorá môže nastať, ak osoba nepostupuje v súlade so zákonom. Podľa zákona
č. 211/2000 Z.z. majú povinnosť sprístupňovať informácie tzv. povinné osoby. Ide o inštitúcie, resp.
organizácie a v určitých prípadoch aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú verejnú správu, rozhodujú o
právach a povinnostiach občanov, hospodária s verejnými prostriedkami, alebo vykonávajú činnosť

vo verejnom záujme. Zákon č. 211/2000 Z.z. definuje kategórie subjektov povinných sprístupňovať
informácie v ustanovení § 2. Je teda evidentné, že štátne orgány a obce majú informačnú povinnosť o
všetkých informáciách, ktoré majú k dispozícii, pokiaľ nejde o informácie podľa § 8 až § 11 (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/4/2004 zo dňa 16. decembra 2004).

41.Súdsanajprvvyporiadalsžalobnýminámietkami,ktorésatýkalifiktívnychrozhodnutí,jednakprvého
fiktívneho rozhodnutia o nerozhodnutí o časti žiadosti a druhého fiktívneho rozhodnutia o nerozhodnutí
o odvolaní, ktoré žalobca označil za ničotné. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca elektronicky
požiadal dňa 22.10.2023 žalovaného o poskytnutie informácií, žalovaný žalobcovi čiastočne sprístupnil
informácie e-mailom dňa 02.11.2023 a o zvyšnej časti požadovaných informácií rozhodol rozhodnutím

č. 2443/2023 zo dňa 02.11.2023 tak, že nesprístupnil informácie žiadané v zozname otázok očíslujúc
otázky ako 3 a 4 (ods. 2 tohto rozsudku), ale porovnaním obsahu požadovaných informácií súd
zistil, že v skutočnosti išlo o otázku č. 3 a časť otázky 5. Prvostupňové zamietajúce rozhodnutie
bolo žalobcovi doručované poštou dňa 06.11.2023. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nerozhodolo celom obsahu požadovaných informácií v zákonnej 8 dňovej lehote do 30.01.2023 v zmysle § 17
ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., čím bolo v zmysle § 18 ods. 3 citovaného zákona vydané fiktívne
rozhodnutie a za deň doručenia fiktívneho rozhodnutia sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty

na vybavenie žiadosti, t.j. deň 02.11.2023. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný
rozhodol aj o zvyšku požadovaných informácií, čiastočne sprístupnil informácie formou e–mailom, ktorý
bol žalobcovi doručený dňa 02.11.2023. Žalovaný ako povinná osoba správne predložila odvolanie
odvolaciemu orgánu v lehote danej § 57 ods. 2 správneho poriadku, t. j. dňa 20.11.2023 a odvolaciemu
orgánu začala až následne plynúť lehote 15 dní na rozhodnutie v zmysle § 19 os. 3 citovaného zákona.

Lehota na rozhodnutie mu uplynula dňa 05.12.2023, ale rozhodnutie bolo vydané až dňa 22.12.2023.
Z toho vyplýva, že bolo vydané fiktívne rozhodnutie odvolacieho orgánu. Tu súd dáva do pozornosti
závery z rozsudku NS SR zo dňa 21.11.2013, sp. zn. 5Sži 24/2012, v zmysle ktorého ak bolo dodatočne
vydané rozhodnutie o žiadosti o informáciu, fiktívne rozhodnutie sa stáva bezpredmetným. Rozhodnutie,
ktoré bolo povinnou osobou vydané hoci po lehote na vydanie rozhodnutia (a týka sa to aj vydania
rozhodnutia o odvolaní), tak má vždy takéto rozhodnutie prednosť pred fiktívnym rozhodnutím. Súd

sa s takýmto názorom stotožňuje, momentom vydania jednak rozhodnutia o čiastočnom sprístupnení
informácie ako aj druhostupňového rozhodnutia odpadol dôvod existencie fiktívneho rozhodnutia
(rozsudok NS SR zo dňa 21.11.2023 sp .zn. 5Sži/21/2013, rozsudok NS SR zo dňa 15. augusta 2013,
sp. zn. 5 Sži 8/2012) a treba na rozhodnutia prihliadať ako na riadne vydané.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené nie sú dôvodné žalobné námietky o fiktívnosti rozhodnutia, ktorým
boli čiastočne informácie sprístupnené ani druhostupňového rozhodnutia. Rovnako sa stala irelevantnou
námietka, že by došlo k podstatným porušeniam ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Obe rozhodnutia boli odôvodnené, žalobcovi
preukázateľne doručené a stali sa predmetom súdneho prieskumu v zmysle žalobných bodov žalobcu.

43. Súd neuznal dôvodnosť námietok žalobcu, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a pre nedostatok odôvodnenia. Súd vychádzal zo zásady jednotnosti
administratívneho konania. Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu
nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu

konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj
požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového
súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu
príslušného súdneho konania. Súd si v kontexte tejto zásady vyhodnotil odôvodnenie oboch rozhodnutí
za dostatočné, súladné aj s § 47 ods. 3 správneho poriadku (viď ods. 4 tohto rozsudku).

44. Nedôvodnou je aj námietka, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, že
požadované informácie neumožňuje sprístupniť zákon č. 211/2000 Z. z. Vychádzajúc z načrtnutého
základu a z žalobných dôvodov bolo potrebné vyriešiť: (I) či sú informácie ohľadom F. G. (presne
vymedzené v ods. 3 tohto rozsudku) informáciami chránenými v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobode

informácií, (II) či existuje osobitný predpis, ktorý sprístupnenie takejto informácie upravuje a či (III)
neexistuje prevažujúci verejný záujem na sprístupnení požadovaných informácie.

44.1. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „informácia“ tento nie je v zákone o slobode informácií priamo
definovaný, je však už preskúmateľne ustálený aplikačnou praxou. Vychádzajúc z výkladu účelu

samotného zákona č. 211/2000 Z.z., vo všeobecnosti platí, že v zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona sa
sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. S cieľom zachovania informačnej
povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom
štádiu skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12
cit. zákona. Len ak nemožno informáciu sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba

informáciu nesprístupní podľa § 8, § 10. V prípade obmedzenia práva na informácie, čiastočného alebo
úplného, prechádza samotná žiadosť testom legality (súlad so zákonom) a testom legitimity, akcentujúc
podstatu a zmysel práva na informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v demokratickej spoločnosti,
ktoré sú nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu
verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) a ďalšie ciele vymedzené v § 8 až § 13 zákona

č. 211/2000 Z.z. Povinná osoba, okrem sprístupňovania obligatórneho upraveného v § 5, §5a a §5b
zákona č. 211/2000 Z.z., sprístupňuje všetky ostatné informácie, vrátane sprievodných informácií, ktoré
má k dispozícii a ktoré požaduje od nej oprávnená osoba, s výnimkou tých, ktorých sprístupnenie nie
prípustné, alebo obmedzené.44.2. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že odvolací orgán sa zaoberal nie len
pojmom informácia ale aj samotným rozsahom požadovaných informácií. Skúmal, či má požadované

informácie k dispozícii, či ich možno sprístupniť a v akom rozsahu. Zadefinoval si, že požadované
informácie sa týkajú osobného stavu dotknutej osoby, nárokov uplatnených voči nej, výsledku tohto
uplatňovania a ide o penzum informácií, ktoré nie sú uvedené v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.

44.3. Súd si dovolí odkázať na stanovisko Najvyššieho správneho súdu SR k § 9 ods. 1 zákona č.

211/2000 Z. z. z rozhodnutia sp. zn. 3Svk/33/2022zo dňa 27.10.2023:
„28. V ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám upravuje zákonodarca
osobitné obmedzenie v prípade sprístupňovania informácií týkajúcich sa práva na súkromie fyzickej
osoby a jej osobných údajov. V prípade týchto údajov v zásade platí, že tieto sa nesprístupňujú,
pokiaľ nie je dané splnenie jednej zo zákonodarcom daných podmienok (slovné vyjadrenie zákonodarcu
„sprístupní len vtedy, ak“) - (i) požiadavku sprístupnenia informácie týkajúcej sa súkromia alebo

osobného údaju upravuje osobitný zákon alebo (ii) so sprístupnením súhlasí fyzická osoba, ktorej sa
vyžiadaná informácia týka. Vyššie uvedené zásady sprístupňovania osobných údajov fyzických osôb sú
konfrontované s princípom prevažujúceho verejného záujmu vyjadreným v § 9 ods. 3 zákona o slobode
informácií. Sám zákonodarca vymedzuje skupinu osôb, kde verejný záujem na kontrole ich činnosti
prevyšuje záujem na ochrane taxatívne vymedzených osobných údajov (§ 9 ods. 3 písm. a) až g) zákona

o slobode informácií).

29. Je potrebné uviesť, že aj ustanovenia § 3 ods. 1 a § 9 ods. 1 až 3 zákona o slobode informácií
podliehajú ústavne konformnému výkladu a pomeriavaniu konfliktu súkromného záujmu na ochrane
súkromiafyzickejosoby(vrátaneochranyjejosobnýchúdajov)podľačl.19ods.2a3Ústavyaverejného

záujmu na kontrole vykonávania verejnej moci a dispozície s majetkom štátu vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1
v spojení s čl. 26 ods. 4 a 5 Ústavy. Inými slovami, obmedzenie práva na prístup k informáciám z dôvodu
ochranyosobnýchúdajovmožnouplatniťlenvsúladesjehocieľomatak,abynedošlokodňatiupodstaty
a zmyslu práva na prístup k informáciám o činnosti orgánov verejnej moci (čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy).

30. Požiadavke na sprístupnenie informácií podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií v spojení s čl. 1
ods. 1 a čl. 26 ods. 4 a 5 v spojení s čl. a čl. 13 ods. 4 Ústavy tak môžu podliehať aj iné osobné údaje (ako
údaje uvedené v § 9 ods. 3 písm. a) až g) zákona o slobode informácií) alebo údaje o iných osobách ako
osobách uvedených v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak bude daný ich priamy súvis s výkonom
verejnej moci a identifikovaný prevažujúci verejný záujem na ich sprístupnení (pozri tiež PAGÁČ, M.:

Sprístupňovanieaochranaosobnýchúdajovvprocesepublicityverejnejsprávy,dostupnédňa4.októbra
2023 [online] na ). V opačnom prípade by totiž absolutizácia ochrany súkromia a osobných údajov
mohla viesť k odňatiu možnosti kontroly výkonu verejnej moci a hospodárenia s verejnými prostriedkami
verejnosťou, čo by bolo v priamom rozpore s podstatou a zmyslom obmedzovaného práva verejnosti
na informácie o činnosti orgánov verejnej moci (čl. 1 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 13 ods. 4 a čl. 26

ods. 3 a 5 Ústavy).“

44.4. Podľa názoru správneho súdu sa požadované informácie dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej
osoby a podliehajú ochrane podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií. Administratívne konania
vedúce na správnom orgáne k vymoženiu finančnej sumy ( v tomto prípade neoprávnene vyplatenej

odmeny) v rozsahu, ako to požadoval žalobca nie sú verejné, pričom povinná osoba odpovedala na
základné otázky a to, že menovaný uhradil sumu, ktorá mu bola neoprávnene vyplatená. Odpoveďou na
informácie (či bol menovaný vyzvaný na dobrovoľné vrátenie odmien a kedy, či dobrovoľne vrátil sumy,
či došlo k súdnemu vymáhaniu vrátane uvedenia súdov a spisových značiek, na základe akého titulu
a kedy, v akej výške sumu uhradil) by došlo k zasiahnutiu do osobnej a sociálnej sféry menovaného, lebo

vyššiepožadovanéinformácienemajúpriamysúvissvýkonomverejnejmocianiejetuidentifikovanýani
prevažujúci verejný záujem na ich sprístupnení v žiadanom rozsahu. Je možné sprístupniť aj informácie
chránené podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ale keďže k tomu nedala súhlas dotknutá osoba,
súd skúmal, či ich sprístupnenie neumožňuje osobitný predpis. V rámci našej právnej úpravy absentuje
právny predpis, ktorý by pripustil žalovanému ako povinnej osobe poskytnutie informácií v rozsahu,

v ktorom ich povinná osoba zamietla.

45. Súd považuje za nenáležitú námietku žalobcu, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje
skutočnosť, či bola dotknutá osoba požiadaná o súhlas na poskytnutie informácií a výsledok takejžiadosti. Z obsahu § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. nevyplýva povinnej osobe povinnosť žiadať o osobitný
súhlas od dotknutej osoby.

46. Súd neakceptoval námietku žalobcu, že druhostupňové rozhodnutie nebolo vydané orgánom
príslušným na vydávanie rozhodnutia o odvolaní. Čo sa týka funkčnej príslušnosti, a teda otázky, kto
mal oprávnenie rozhodovať o odvolaní podanom voči prvostupňovému rozhodnutiu, treba vychádzať
z § 58 ods. 3 správneho poriadku v spojení s článkom VIII. ods. 4 veta prvá Smernice Fondu na
podporu vzdelávania č. 2/2018 zo dňa 07.08.2018, v zmysle ktorého je riaditeľ fondu oprávneným

druhostupňovým odvolacím orgánom v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu fondu o odmietnutí
sprístupniť informáciu rozhodne.

47. Žalobca namietal procesný postup správnych orgánov ohľadom doručovania mu rozhodnutí poštou
a nie formou emailu v zmysle jeho žiadosti. Z obsahu § 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. vyplýva
primárny spôsob sprístupňovania informácie a to spôsobom určeným žiadateľom. Avšak musí ísť

o informácie, ktoré sa sprístupňujú a nie ktorých sprístupnenie sa zamieta. Z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že žalovaný ako povinný čiastočne sprístupnil informácie formou, ktorú žalobca určil a to
e-mailom dňa 02.11.2023. Prvostupňové zamietajúce rozhodnutie ako aj druhostupňové rozhodnutie
doručoval správne doporučene do vlastných rúk v zmysle § 24 ods. 1 správneho poriadku v spojení s
§ 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., lebo ide o dôležitú písomnosť, voči ktorej je prípustný opravný

prostriedok. Čiže procesný postup správnych orgánov pri doručovaní bol správny a žalobná námietka
nedôvodná.

48. V ďalšej časti námietok k procesnému postupu správnych orgánov žalobca namieta, že ho
odvolací orgán neinformoval v zmysle § 19 zákona č. 211/2000 Z. z., kedy obdržal jeho odvolanie.

Na druhej strane žalobca sám v žalobe deklaruje, že odvolanie bolo odvolaciemu orgánu predložené
dňa 20.11.2023. Tu dal súd za pravdu žalobcovi, že odvolací orgán ho síce informoval o predložení
mu odvolania, ale neinformoval ho o konkrétnom dátume (kedy) mu odvolanie reálne predložené bolo.
Avšakzvyjadreniasamotnéhožalobcuvyplýva,žeodátumevedomosťmal,keďžedátumom20.11.2023
sám v žalobe argumentuje. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 20.11.2023 si povinnosť

informovať odvolateľa o predložení odvolania odvolaciemu orgánu splnil aj prvostupňový orgán. Tu
súd dal za pravdu žalobcovi, že ide o procesné pochybenie zo strany odvolacieho orgánu, avšak
toto pochybenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správny súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 15/2008 zo dňa 6.8.2008, v zmysle ktorého
sa rozhodnutie správneho orgánu nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady,

ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníka (rovnako R 122/2003, R 43/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžo 7/2016
zo dňa 26.1.2017, sp. zn. 5 Sž 16/2012 zo dňa 29.10.2012 a jeho závery akceptoval aj Ústavný súd
SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 342/2013 zo dňa 29.5.2013). Takýto postup by bol v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania.

49. V závere súd uvádza, že je nedôvodnou námietka žalovaného o absencii jeho pasívnej legitimácii
v konaní (viď ods. 12 tohto rozsudku). Žalovaným je v zmysle § 180 ods. 1 veta prvá SSP orgán verejnej
správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku. V zmysle § 5 ods. 1,2 zákona č. 396/2012
Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov riaditeľ fondu je zamestnancom

fondu a je štatutárnym orgánom fondu, ktorý koná v mene fondu vo všetkých veciach, ak nie sú týmto
zákonom alebo vnútorným predpisom fondu vyhradené rade fondu alebo dozornej rade. Žaloba bola
podaná správne voči žalovaného, lebo jeho riaditeľ rozhodoval v rámci svojho zaradenia do organizačnej
štruktúry žalovaného majúc mandát rozhodovať ako odvolací orgán len na základe internej smernice
žalovaného č. č. 2/2018 zo dňa 07.08.2018. Riaditeľ nie je samostatným orgánom štátnej správy, ale

len jeho vedúcou osobou.

50. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že prvostupňové aj druhostupňové
rozhodnutia sú vecne správne, názor v nich vyslovený zodpovedá zásadám logického myslenia a
správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z. z.

Neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutých rozhodnutí, a preto žalobu podľa §
190 SSP ako nedôvodnú zamietol.51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému žalovanému súd právo
na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal a žiadne mu nevznikli.

52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.