Rozsudok pre zmeškanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by Mgr. Viera Kováčová

Judgement form – Rozsudok pre zmeškanie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123449054
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:6123449054.6

Rozsudok pre zmeškanie

13C/25/2024

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná,
a. s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, v konaní zast.: AK Herceg, s. r. o., so
sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

hlásený pobyt na A. A., t. č. bytom C. D. XX, XXX XX E., 2/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX D. E. XX, t. č. bytom G. XXX/X, XXX XX E., o zaplatenie 822,51 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

13C/25/2024

I. Konanie voči žalovanému v 1. rade s a z a s t a v u j e .

II. Žalovanému v 1. rade sa náhrada trov konania voči žalobcovi
n e p r i z n á v a .

III. Konanie v časti o zaplatenie 41 eur s a z a s t a v u j e .

IV. Žalovaná v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 822,51 eur, náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 36,64 eur, náklady vo výške 1 486,07 eur, všetko do troch dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade v rozsahu 96,60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd návrh na vydanie platobného

rozkazu, ktorým sa domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia peňažnej sumy vo výške 822,51
eur. Návrh odôvodnil tým, že žalobca dňa 01.08.2019 vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny
na adrese D. E. XX, XXX XX D. E., pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa § 46
zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, t. j. odoberanie energie bez
zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca Protokol
č. 014769, pričom žalovaný pri kontrole nebol prítomný a protokol nepodpísal. Škoda v súlade

s Vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny bola vypočítaná na základe stavu elektromera za obdobie
od 18.06.2019 do 01.08.2019. Následne listom zo dňa 05.08.2019 bola žalobcom zaslaná žalovanému
v 1. rade výzva na úhradu dlhu, pričom mu ponúkol pri úhrade dlhu do 12.09.2019 odpustenie vo výške
15 %, resp. možnosť splatiť dlh v splátkach s tým, že súčasťou výzvy bol aj protokol a výpočet škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Výška škody bola určená sumou 2 345,22 eur, pričom

okrem priamej škody si žalobca uplatnil aj náklady kontroly v zmysle § 1 ods. 7 Vyhlášky Ministerstva
hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., položka 160 Cenníka služieb distribúcie elektriny žalobcu zo dňa 01.marca2020účinnéhood01.apríla2020,akoajnákladynavrátenieDPHvsúlades§53ods.5zákonač.
222/2004 Z. z. o DPH. Keďže žalovaný škodu neuhradil, postúpil žalobca vymáhanie svojmu právnemu
zástupcovi, ktorý žalovaného v 1. rade vyzval predžalobnou výzvou zo dňa 07.07.2023 na zaplatenie

škody. Žalovaný však svoj dlh dobrovoľne neuhradil.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz dňa 08. marca 2024 pod
sp. zn. 34Up/982/2023, ktorý sa žalovaným v 1. a 2. rade nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.04.2024 vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia
výzvy vyjadril, či navrhuje pokračovanie v konaní voči žalovaným 1. a 2. rade na súde príslušnom na
prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

4. Na základe výzvy upomínacieho súdu žalobca navrhol pokračovanie v konaní voči žalovanému na
súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

5. Dňa 09.05.2024 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec súdu príslušnému na prejednanie
a upovedomil právneho zástupcu žalobcu o postúpení.

6. Žaloba bola doručená žalovaným v 1. a 2. rade na základe oznámenia Okresného súdu Levice zo dňa

13. mája 2024 sp. zn. 13C/25/2024 – 57 podľa § 116 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku.

7. Okresný súd Levice uznesením dňa 13.05.2024 vyzval žalovaných v 1. a 2. rade pod sp. zn.
13C/25/2024 – 58, aby sa vyjadrili k podanej žalobe podľa § 167 ods. 2 CSP, uznesenie bolo žalovanému
v 1. rade doručené dňa 30.07.2024 a žalovanej v 2. rade dňa 31.07.2024.

8. Žalovaný v 1. rade sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 06.08.2024,
v ktorom uviedol, že na adrese odberu D. E. XX sa nikdy nezdržiaval, ani tam nikdy nebýval, preto ani
nikdy nemohol neoprávnene odoberať elektrickú energiu. Ďalej uviedol, že žiadne výzvy na úhradu nikdy
neprevzal, pretože viac ako 40 rokov býva v Meste A. a s neoprávneným odberom na adrese D. E. XX

nemá nič spoločné.

9. Žalovaná v 2. rade sa k podanej žalobe nevyjadrila, žalobu s prílohami prevzala dňa 31.07.2024.

10. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 28.08.2024 a 12.12.2024 doručil súdu

vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného v 1. rade, pričom uviedol, že žalovaní spôsobili žalobcovi škodu,
pričom žalovaní odoberali elektrickú energiu bez uzatvorenej zmluvy. Žalovaní nie sú v pozícii
spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že súčasťou spôsobenej škody sú i náklady kontroly a náklady na vrátenie
DPH. Dňa 01.08.2019 žalobca vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny na adrese D. E. XX, XXX XX
D. E., pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. odoberanie energie bez
zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. Vlastníkom odberného miesta je žalovaná v 2.
rade, ktorá svojím konaním – neoprávneným odberom spôsobila žalobcovi škodu, o trestnosti konania
rozhodolOkresnýsúdLevicetrestnýmrozkazomsp.zn.2T/137/2019zodňa20.12.2019,pričomžalobcu
odkázal súd na uplatnenie si náhrady škody v civilnom konaní. Žalovaného v 1. rade označil žalobca

v protokole na základe informácie, že on užíva odberné miesto.

11. Na pojednávaní konanom dňa 20.02.2025 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedol, že dňa 09.05.2019 došlo k odpojeniu pre neplatenie, teda k zrušeniu zmluvy, ktorá bola
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Následne bola vykonaná kontrola, ktorá zistila

neoprávnený odber a škoda ktorú si uplatňuje žalobca žalobou bola zistená na následnej kontrole,
ktorá bola 01.08. pretože prvá kontrola bola 17.06., čiže toto bola tá druhá kontrola. Kontrola bola
vykonaná na odbernom mieste D. E. XX, o kontrole bol spísaný protokol č. 014769, ktorý žalobca
doložil spolu s podanou žalobou. Pri kontrole nebol žalovaný v 1. rade ani žalovaná v 2. rade prítomní
a v rámci kontroly bolo zistené, že chýbali podnikové plomby a boli spojené prívodné a vývodné

vodiče, dochádzalo k odberu elektrickej energie. Vzhľadom ku skutočnosti, že nebola uzatvorená na
toto odberné miesto zmluva, tak sa jednalo o neoprávnený odber. Dňa 05.08.2019 zaslal žalobca
žalovanému v 1. rade výzvu, ktorej prílohu tvorilo vyčíslenie škody, túto však prevzala 16.08.2019
sesternica a 06.09.2019 švagor. Žalobca podal aj trestné oznámenie z dôvodu tohto neoprávnenéhoodberu, kde bola žalovaná v 2. rade uznaná vinnou z prečinu krádeže a žalobca ako poškodený
bol odkázaný na uplatnenie si škody v civilnom procese. Pretože nedošlo k úhrade škody žalobca
zadal právnemu zástupcovi pohľadávku na vymáhanie a právny zástupca žalobcu dňa 07.07.2023

zaslal predžalobnú výzvu žalovanému v 1. rade, ktorý túto neprevzal. V rámci podkladov od žalobcu,
dohodu o uznaní a splatení podpísal žalovaný v 1. rade, avšak išlo o škodu z predchádzajúceho
zistenia neoprávneného odberu za iné obdobie, to bolo do 17.06.. Na základe podkladov, ktoré právny
zástupca obdržal od žalobcu a žalobcom vykonaných predchádzajúcich úkonov, podal žalobca návrh
na vydanie platobného rozkazu a z dôvodu, že vydaný platobný rozkaz v rámci upomínacieho konania

nebol prevzatý, podal súhlas s pokračovaním v konaní. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaných
žalobca vychádzal z toho, že žalovaný v 1. rade bol poslednou osobou, s ktorou mal žalobca uzatvorenú
zmluvu, keďže v čase vykonania kontroly, nebola uzatvorená žiadna zmluva o odbere elektrickej
energie, vychádzal z dohody o uznaní a splatení záväzku, ktorá sa týkala neoprávneného odberu za
predchádzajúce obdobie, ktoré predchádzalo škode, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní žalobou.
Pokiaľ ide o žalovanú v 2. rade, táto je vlastníčkou odberného miesta podľa listu vlastníctva č. XXX

až od roku 2021, avšak jej pasívnu legitimáciu žalobca odvodil od trestného rozkazu Okresného súdu
Levice sp. zn. 2T/137/2019 z 20.12.2019. Na základe týchto podkladov žalobca navrhol, aby súd
zaviazal žalovaných na úhradu škody, ktorá bola vypočítaná v súlade s Vyhláškou č. 292/2012, išlo
o škodu vypočítanú na základe hodnoty hlavného ističa, nákladov kontroly, ktoré nedopatrením uviedli
v nesprávnej výške v podanej žalobe, pretože v podanej žalobe je suma 77,64 eur, ale správne má byť

suma 36,64 eur ako žalobca uviedol v súhlase s pokračovaním konania, pretože tie náklady kontroly vo
výške 77,64 eur sú uvedené v internom predpise, ktorý platí až od 01. marca 2020 a táto škoda bola
v roku 2019, v ktorom období ako je uvedené aj v prílohe k výzve, ktorú žalobca priložil k podaniu boli
náklady kontroly 36,64 eur a predstavujú cestovné náhrady v priemernej výške 7,10 eur, tiež náhradu
mzdy dvoch pracovníkov spolu v priemernej výške 16,72 eur na obidvoch, ako aj náklady na prípadnú

výmenu toho meracieho zariadenia, odpojenia a iné potrebné úkony, ktoré boli ocenené na 12,82 eur.
Bola to paušálna suma, ktorú si žalobca uplatňoval ako náklady kontroly pri každej kontrole, ktorú
vykonával do účinnosti interného predpisu, ktorý žalobca priložil a ďalej sú to náklady na vrátenie DPH,
pretože žalobca v prípade neoprávneného odberu je povinný vrátiť DPH za neoprávnene odobratú
elektrickú energiu. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal žalobu v časti o zaplatenie

sumy 41 eur späť tak, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré boli uvedené v žalobe vo
výške 77,64 eura správne predstavujú sumu 36,64 eura.

12. Na pojednávaní konanom dňa 20.02.2025 žalovaný v 1. rade uviedol, že sa zdržiava na adrese XXX
XX E., C. D. XX, a preto žiada aby mu súd doručoval všetky písomnosti na túto adresu, na tejto adrese

býva 5 rokov. Ďalej uviedol, že býval v A. 43 – 44 rokov, žiadnemu technikovi nič nepodpisoval a podpis
na protokole, ani na dohode o uznaní a splatení záväzku nie je jeho. Pred tým ako začal bývať vo E. býval
v Obci H. I. J. a keď býval v H. I. J. pracoval ako traktorista v štátnych majetkoch. Od osemdesiatych
rokoch býval v H. I. J.. Žalovaný v 1. rade súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby v sume 41 eur.

13. Žalobca písomným podaním zo dňa 27.02.2025 vzal žalobu späť v celom rozsahu proti žalovanému
v 1. rade a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Na náhradu škody v celkovej výške 2 345,22 eur,
pozostávajúcej zo škody 822,51 eur, nákladov kontroly vo výške 36,64 eur a nákladov na vrátenie DPH
vo výške 1 486,07 eur žiadal zaviazať žalovanú v 2. rade.

14. Na nariadené pojednávanie dňa 08.04.2025 sa nedostavil žalovaný v 1. rade, termín pojednávania
vzal na vedomie a vzdal sa písomného predvolania, písomným podaním zo dňa 07.03.2025 súdu
oznámil, že súhlasí so späťvzatím žaloby a so zastavením konania, pričom trovy konania si neuplatňuje,
žalovaná v 2. rade predvolanie mala riadne a včas doručené dňom 28.02.2025, neúčasť súdu
neospravedlnila, o odročenie nepožiadala, pričom dňa 05.03.2025 prevzala súdu dožiadanie, aby sa

vyjadrila, či súhlasí s čiastočným späťvzatím vo výške 41 eur, bola poučená podľa § 157 ods. 2 CSP,
súdu sa doposiaľ nevyjadrila, a preto súd podľa § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti žalovaných
v 1. a 2. rade a vo veci rozhodol.

15. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 08.04.2025 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

objasnil výpočet škody vzniknutej neoprávneným odberom. V prípade ak sa nepostupuje podľa stavu
elektromera výpočet závisí od dennej spotreby, od druhu pripojovacích káblov, tie sú buď medené alebo
hliníkové, sú rôznej hrúbky a takisto je zapojený rôzny počet fáz. Časové využitie sa zvyčajne berie ako
12 hodín ako keby došlo k využívaniu elektrickej energie 12 hodín a vynásobením hodnoty hlavnéhoističa, ktorá sa odvíja od hrúbky a druhu káblov, ktoré sú zapojené na dodávku elektrickej energie alebo
ktoré sa nachádzajú na danom odbernom mieste krát 230 voltov, t. j. bežný odber elektriny je 230 voltov,
krát časové využitie, čo je počet dní kontroly a časové využitie 12 hodín, krát počet fáz, v tomto prípade to

boli 3 fázy/1000, preto v tomto prípade vyšla denná spotreba 165,6 kWh (kilowatthodiny) a kontrolovaná
doba v tomto prípade bola 45 dní, t. j. od 17.06. do 01.08.. Pri výpočte neoprávneného odberu žalobca
vychádzal z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré každoročne určuje ceny, ktoré sa
pre jednotlivé prípady použijú, tieto ceny nie sú regulované ceny, ktoré sa využívajú pri odbere elektrickej
energie, ktoré účtuje Západoslovenská energia, ale sú to trhové ceny, preto sú ceny niekoľkonásobne

vyššie. Žalobca vždy vychádza z cien, ktoré rozhodnutím určí Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

16. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä: Výzvou na úhradu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 05.08.2019, Výpočtom škody spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny zo dňa 01.08.2019, Prílohou č. 1 – Detail pre výpočet škody
spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 01.08.2019, Protokolom o zistení neoprávneného odberu
v zmysle zákona o energetike zo dňa 01.08.2019, poštovými doručenkami na žalovaných v 1. a 2. rade,
fotodokumentáciou elektromeru, výpisom z LV č. XXX pre Okres F., Obec D. E., katastrálne územie D.
E., trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/137/2019 zo dňa 20.12.2019, predžalobnou

výzvou zo dňa 07.07.2023, poštovou doručenkou na žalovaného v 1. rade, Dohodou o uznaní a splatení
záväzku zo dňa 24.10.2019, Cenníkom služieb distribúcie elektriny Západoslovenská distribučná, a.
s. účinným od 01.04.2020, podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn.
2T/137/2017 a z neho najmä: obžalobou, upovedomením o podaní obžaloby, právoplatným trestným
rozkazom a zápisnicou o výsluchu obvinenej zo dňa 26.11.2019.

18. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(účinný od 01.01.2019 do 31.12.2019), tento zákon upravuje podmienky na podnikanie v energetike.

19. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

tento zákon upravuje prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike.

20. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o

1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii

elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré

nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo

neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

21. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri
neoprávnenomodbereelektrinyjeten,ktoelektrinuodoberal,povinnýuhradiťskutočnevzniknutúškodu.
Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,

použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).22. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom
umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí
ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na
výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom
odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.

23. Podľa § 95 ods. 1 písm. i/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov účinného od 01.01.2019 do 31.12.2019, ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis,
ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.

24. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z.,
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (účinná od

01.10.2012), škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej
spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou
neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

25. Podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou

sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, celková spotreba
elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby
neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom
dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného
odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po

vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného
meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

26. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, k škode vypočítanej

podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s
odstránením neoprávneného odberu elektriny.

27. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (účinný od 01.04.2019 do
30.09.2019), v prípade krádeže tovaru, pri ktorom platiteľ odpočítal daň, je platiteľ povinný odviesť daň

vo výške odpočítanej dane; ak je tovar predmetom odpisovania podľa osobitného predpisu, zníži platiteľ
odvoddaneopomernúčasťdanezodpovedajúcuodpisom.Akbolodcudzenýtovar,ktorýbolpredmetom
nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, odvedie platiteľ daň zníženú o daň, ktorú z tohto
tovaru už odviedol, najviac však do výšky odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to zdaňovacie
obdobie, v ktorom zistil krádež tovaru.

28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

29. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

30. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

31. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

32. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

33. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu

rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak:
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie ab) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

34. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu

procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

35. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 20.02.2025 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy vo
výške 41 eur, preto súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2, 146 ods. 1 CSP. Žalovaná v 2.
rade sa k čiastočnému späťvzatiu nevyjadrila, bola poučená podľa § 157 ods. 2 CSP, že ak sa nevyjadrí

v súdom uloženej lehote, súd bude predpokladať, že nemá námietky voči čiastočnému späťvzatiu ako
aj zastaveniu konania v tejto časti.

36. Žalobca písomným podaním zo dňa 27.02.2025 vzal žalobu v celom rozsahu späť voči žalovanému
v 1. rade, preto súd v tejto časti konanie zastavil za súhlasu žalovaného v 1. rade.

37. Súd po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:

38. Podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 01.08.2019
žalovaná v 2. rade neoprávnene odoberala elektrickú energiu na odbernom mieste D. E. XX s tým,
že bolo zistené porušenie plomby na kryte, na elektromere chýbalo zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii, boli spojené prívodné a vývodné vodiče, elektrická energia bola preto odoberaná mimo
merania. Žalovaný v 1. rade ani žalovaná v 2. rade neboli prítomní. Tento protokol obsahoval aj Prílohu
č. 1 - Detail pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa ktorej žalobcovi vznikla za
elektrickú energiu od 18.06.2019 do 01.08.2019 škoda spolu vo výške 2 345,22 eur, ktorá pozostáva
z priamej škody vo výške 822,51 eur, z nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu vo výške

36,64 eur ako aj nákladov na vrátenie DPH vo výške 1 486,07 eur. Následne žalobca výzvou na úhradu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 05.08.2019 vyzval žalovaného v 1. rade
na zaplatenie sumy 2 345,22 eur z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie podľa § 46 zákona
č. 251/2012 Z. z. o energetike. Zároveň mu oznámil, že ak uhradí časť škody v sume 1 993,44 eur
najneskôr do 12.09.2019, tak mu odpustia časť škody v sume 351,78 eur, čo predstavuje 15 %. Výzva na

úhradu škody bola žalovanému v 1. rade doručená dňa 06.09.2019 (prevzal ju švagor žalovaného v 1.
rade) a dňa 16.08.2019 (prevzala ju sesternica žalovaného 1. rade) v zmysle priložených doručeniek (čl.
16). Podľa výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v zmysle zákona 251/2012 Z. z.
vznikla žalobcovi škoda za spotrebovanú elektrinu počas trvania odberu od 18.06.2019 do 01.08.2019
vo výške 822,51 eur s tým, že žalobcovi vznikol nárok aj na náklady spojené so zistením neoprávneného

odberu podľa § 1 ods. 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z. vo výške 36,64
eur ako aj nárok na náhradu nákladov na DPH z nákupu ceny elektriny podľa § 53 ods. 5 zákona
č. 222/2004 Z. z. vo výške 1 486,07 eur. Súčasťou prílohy k návrhu na vydanie platobného rozkazu
bola aj fotodokumentácia žalobcu (čl. 17-21), ktorá preukazuje neoprávnený odber. Právny zástupca
žalobcu tiež predžalobnou výzvou na zaplatenie škody zo dňa 07.07.2023 vyzval žalovaného v 1. rade

na zaplatenie dlžnej sumy vzniknutej z titulu neoprávneného odberu, pričom zásielka sa žalobcovi vrátila
ako neprevzatá v odbernej lehote.

39. Súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná
voči žalovanej v 2. rade, pretože žalovaná v 2. rade žalobcom tvrdené skutočnosti nerozporovala

a zároveň tie boli preukázané predloženými listinnými dôkazmi. Žalobca počas súdneho konania tak
preukázal, že po vykonanej kontrole na odbernom mieste D. E. XX bol zistený neoprávnený odber
elektrickej energie zo strany žalovanej v 2. rade a to v období od 18.06.2019 do 01.08.2019 čo
vyplýva z predloženého protokolu ako aj fotodokumentácie. Žalovaná v 2. rade tak v predmetnom
odbernom mieste odoberala elektrinu hoci nemala uzavretú zmluvu z dodávateľom, pričom za takýto

odber neposkytovala žiadnu odplatu. Ide tak zo strany žalovanej v 2. rade o neoprávnený odber
elektriny v zmysle § 46 ods. 1 zákona o energetike a takýmto konaním vznikla žalobcovi škoda, ktorú
je povinná nahradiť žalovaná v 2. rade, pretože tá odoberala takúto elektrinu. Zároveň súd poukazuje
na skutočnosť, že žalobca vo svojej výzve, ktorou vyzval žalovanú v 2. rade na náhradu škody takúto
škodu riadne vyčíslil a tá žiadnym spôsobom nespochybnila takúto škodu. Žalobcovi tak neoprávneným

odberom elektriny zo strany žalovanej v 2. rade vznikla celková škoda vo výške 2 304,22 eura s tým,
že tá pozostávala zo spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu v sume 822,51 eur, z
nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny vo výške 36,64 eura v zmysle §
1 ods. 7 vyššie citovanej vyhlášky ako aj z dane z pridanej hodnoty z nákupnej ceny spotrebovanejelektriny vo výške 1 486,07 eur podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Súd
zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v 2. rade mala žalobu riadnym spôsobom doručenú do
vlastných rúk, pričom sa k nej nevyjadrila a počas celého súdneho konania bola nečinná. Od žalobcu sa

s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 CSP očakáva, že uvedie podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia, ktoré súvisia s predmetom sporu, pričom v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými
tvrdeniami strán sporu. Na druhej strane však súd má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie,
keď výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli /napr. podľa § 295 CSP/ a takto zistiť
skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení

strán. Okrem toho môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení. Zároveň je však potrebné
uviesť, že tento materiálny korektív nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť
nakoľko jeho účelom je v primeranej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosť
tvrdiť, pretože každá strana sporu má tvrdiť v zásade tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho
nároku alebo zánik jeho povinnosti. Dokazovanie v sporovom konaní tak nemá slúžiť na zisťovanie toho,
čo strany netvrdili. Z tohto dôvodu po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby súd žalobe vo zvyšnej

časti vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 822,51 eur, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 36,64 eur, ako aj náklady vo výške 1 486,07 eur, pretože nárok žalobcu je dôvodný
ako aj preukázaný.

40. Na pojednávaní dňa 08.04.2025 právna zástupkyňa žalobcu žiadala rozhodnúť voči žalovanej v 2.

rade rozsudkom pre zmeškanie.

41. Súd vo výroku IV. rozhodol na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274
CSP, pretože žalovaná v 2. rade svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, pričom bola riadne
a včas na pojednávanie predvolaná, o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydať rozsudok

pre zmeškanie bola riadne poučená, svoju neprítomnosť neospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami,
od podania žaloby bola pasívna, k žalobe sa nevyjadrila vôbec, aj keď žaloba jej bola riadne doručená.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Žalobca bol v spore neúspešný v časti voči žalovanému v 1. rade, pretože žalobu vzal v tejto časti
späť bez toho, aby žalovaný v 1. rade plnil a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Žalovaný v 1. rade
si však trovy konania nežiadal priznať, preto mu súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznal.

44. Žalobca bol v spore neúspešný aj v zastavujúcej časti o zaplatenie 41 eur a úspešný bol v časti
o zaplatenie 822,51 eur, ako aj a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 36,64 eur
a nákladov vo výške 1 486,07 eur, čo predstavuje neúspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení
v rozsahu 1,70 % a úspech v percentuálnom vyjadrení v rozsahu 98,30 %. Žalobca mal teda celkový
úspech vo výške 96,60 % (98,30 % - 1,70 % = 96,60 %), súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu

trov konania voči žalovanej v 2. rade v rozsahu 96,60 %.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd, samostatným uznesením, po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti IV. výroku rozsudku pre zmeškanie voči žalovanej v 2. rade odvolanie nie je prípustné, okrem
prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia
(§ 356 písm. b) CSP). Ak strana sporu podá odvolanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky navydanie takéhoto rozhodnutia, tak ho môže podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných
vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice, na Krajský súd v Nitre (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.
Podľa § 277 ods. 3 CSP, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Proti výrokom I., II. III. a V. rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (127 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinná v 2. rade dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na nariadenie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.