Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124228079
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124228079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Marka Anovčina a členiek senátu
JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Márie Vrtochovej, v spore žalobcu A. B. C., D., E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., G. H. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Bratislava
1, Štefánikova 14, IČO: 30 850 436, proti žalovanej A. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., C. XXXX/
XX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava,

Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 422,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. 14C/44/2024 - 61 zo dňa 22. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zastavujúcom výroku I. p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku III. m e n í tak, že
žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 151,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 71,80 eur od 17.04.2024 do zaplatenia a zo sumy 79,23 eur od 04.06.2024 do zaplatenia,

a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti zamietajúci výrok III. p o t v r d z u j e.
III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 31,54 %, ktorú náhradu
trov konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie
sumy 144,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 144,69 eur od 06.02.2022 do
zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 144,69 eur od 30.01.2022 do

15.04.2024 a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 133,29 eur od 13.06.2022 do 02.06.2024.
Vo výroku II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 126,95 eur s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 72,89 eur od 17.04.2024 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 54,06 eur od 04.06.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Vo výroku IV. žalovanej
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa 3 žalobnými návrhmi domáhal vydania platobných rozkazov, ktorými mu

súd prisúdi istinu 144,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 144,69 eur od
06.02.2022 do zaplatenia, istinu 144,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
144,69 eur od 30.01.2022 do zaplatenia a istinu 133,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 133,29 eur od 13.06.2022 do zaplatenia. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní
vydal platobné rozkazy sp. zn. 28Up/96/2024 zo dňa 20.02.2024, ktorým žalobcovi priznal sumu 144,69
eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 144,69 eur od 06.02.2022 do zaplatenia, sp. zn.

10Up/164/2024 zo dňa 09.02.2024, ktorým žalobcovi priznal sumu 144,69 eur s úrokom z omeškania
5 % ročne zo sumy 144,69 eur od 30.01.2022 do zaplatenia, sp. zn. 22Up/952/2024 zo dňa
14.05.2024, ktorým žalobcovi priznal sumu 133,29 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 133,29eur od 13.06.2022 do zaplatenia. Proti týmto 3 platobným rozkazom podala žalovaná odpor.
Súd prvej inštancie uznesením č. k. 14C/44/2024-49 zo dňa 27.09.2024 spojil na spoločné konanie veci
vedenépodsp.zn.14C/44/2024svecamivedenýmipodsp.zn.14C/53/2024asp.zn.7C/36/2024stým,

že spoločné konanie sa bude ďalej viesť pod sp. zn. 14C/44/2024. Dňa 14.10.2024 žalobca doručil súdu
späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 144,69 eur s príslušenstvom, bez udania dôvodu späťvzatia,
pričom išlo o čiastočné späťvzatie v rozsahu tej časti nároku žalobcu, ktorú si uplatňoval žalobou, ktorá
bola ešte pred rozhodnutím o spojení veci predmetom konania vedeného pod sp. zn.
14C/44/2024. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd priznal žalobcovi úrok

z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 144,69 eur od 16.04.2024 (od doručenia žaloby žalovanej)
do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 133,29 eur od 03.06.2024 (od
doručenia žaloby žalovanej) do zaplatenia. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 415, § 420
ods. 1, § 442 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianky zákonník“), § 7
ods. 1, 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť v časti
o zaplatenie sumy 144,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 144,69 eur

od 06.02.2022 do zaplatenia, v časti, v ktorej sa domáhal úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 144,69 eur od 30.01.2022 do 15.04.2024 a rovnako v časti, v ktorej sa domáhal
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 133,29 eur od 13.06.2022 do 02.06.2024
súd konanie v tejto časti zastavil. Žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorú mu mala spôsobiť žalovaná
tým, že mu opakovane bezdôvodne neumožnila styk s maloletým synom, pričom tento styk je

upravený rozhodnutím súdu. Žalobca mal márne vynaložiť svoje peňažné prostriedky na cestu do Mesta
F., kde sa má styk podľa rozhodnutia súdu uskutočňovať. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa
dňa 29.01.2022 dostavil do Mesta F., kedy sa jeho styk s maloletým synom neuskutočnil, pretože
mu žalovaná maloletého odmietla odovzdať. Z uznesenia Okresného súdu Prievidza č. k.
18P/54/2019-2309zodňa20.12.2021,ktorýmbolonariadenéneodkladnéopatrenie,vyplýva,žežalobca

(otec maloletého) bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku vždy v
sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod bez prítomnosti matky. Žalovaná (matka maloletého) bola
povinná maloletého na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a stretnutie umožniť. Dňa 29.01.2022
bola sobota, kedy žalobca mal právo na styk s maloletým. Umožnenie styku v súlade s
vykonateľným rozhodnutím súdu je povinnosť, ktorú matka musí splniť. Žalovaná v čase, keď sa mal styk

uskutočniť, neuviedla žalobcovi žiadne objektívne dôvody, prečo by sa maloletý so žalobcom
stretnúť nemohol. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by existovala objektívna prekážka, ktorá by jej
dňa 21.09.2022 zabránila umožniť maloletému styk so žalobcom. Žalobca nemal ani
možnosť maloletého vidieť. Žalovaná si nesplnila svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho
zákonníka a boli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. Protiprávny úkon

žalovanej spočíva v tom, že nesplnila povinnosť uloženú jej vykonateľným rozhodnutím
súdu. Žalobcovi vznikla ujma na majetku tým, že musel vynaložiť prostriedky na zakúpenie pohonných
hmôt do motorového vozidla, ktoré použil na cestu zo svojho bydliska v F. do Mesta F.,
kde sa mal jeho styk s maloletým uskutočniť a tiež náklady na ubytovanie v mieste bydliska maloletého.
Žalovanej sa nepodarilo preukázať, že škodu, ktorá vznikla žalobcovi, nezavinila, preto súd považoval

za splnený ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu, a to zavinenie žalovanej. Súd tak dospel k záveru,
že žalovaná je za škodu zodpovedná a je ju preto povinná žalobcovi nahradiť. Súd mal preukázané, že
žalobca použil na dopravu do Mesta F. motorové vozidlo C. J., ktoré mal vypožičané od A. K. D..
Spotreba vozidla, ktoré použil žalobca, je podľa osvedčenia vozidla 7,6 l benzínu/100km. Vzdialenosť
bydliska žalobcu od miesta, kde sa mal styk uskutočniť, je 186 km (cesta tam a späť je 372 km). Súd

žalobe v tejto časti vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu škody za spotrebované pohonné látky
vo výške 42,89 eur. Súd priznal žalobcovi aj náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že vynaložil peňažné
prostriedky na ubytovanie dňa 29.01.2022 vo výške 30,- eur. Styk sa mal uskutočniť
dňa 29.01. a mal trvať päť hodín. Podľa názoru súdu nie je možné požadovať od žalobcu, aby tento čas
trávil so svojim synom v nejakom detskom kútiku alebo detskom centre, prípadne prechádzkou vonku.

Žalobca má právo stráviť čas s maloletým v priestoroch, kde bude mať maloletý pohodlie a súkromie.
Keďže žalobca nemá vlastné bytové priestory v mieste bydliska maloletého, bolo odôvodnené, že si na
čas styku ubytovanie zabezpečil. Súd nepriznal žalobcovi náhradu škody v tej časti, v ktorej sa domáhal
základnejnáhradyzakaždý1kmjazdyvsume71,80eurvzmyslezákonač.283/2002Z.z.ocestovných
náhradách. Súd poukázal na závery Krajského súdu v Trenčíne v uznesení č. k. 17Co/77/2023-306

zo dňa 30.04.2024, podľa ktorých, pokiaľ súd prvej inštancie prijal skutkový záver o výpožičke vozidla,
ktorým mal žalobca cestovať, neobstojí popri tom záver o priznaní (paušálnej) náhrady za opotrebenie
vozidla,pretoženazákladevýpožičkyužívavypožičiavateľvecbezplatne.Žalobcasuvedenýmzáverom
nesúhlasil a uviedol, že žalobca má síce auto vypožičané, avšak s vozidlom mu vznikajú náklady, a tona poistenie, údržby, opravu vozidla, motorový olej a podobne. Na všetkých týchto nákladoch sa podieľa
žalobca. Aj podľa právnej teórie si strany môžu dohodnúť za užívanie veci bezplatne náhradu. Súd k
tomu uviedol, že s uvedenou argumentáciou v podstate súhlasí, avšak z pripojenej zmluvy

o výpožičke predmetného vozidla nevyplýva, že by sa žalobca bol býval s vypožičiavateľom vozidla
dohodol na takejto náhrade za užívanie vozidla. Preto súd nemohol uvedenú základnú náhradu v rámci
náhrady škody priznať.

2. Ďalším čiastkovým nárokom sa žalobca domáhal náhrady škody v súvislosti so

stykom s maloletým, ktorý sa mal uskutočniť dňa 12.06.2022. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca
sa dňa 12.06.2022 dostavil do Mesta F. a jeho styk sa s maloletým synom neuskutočnil, pretože mu
žalovaná maloletého odmietla odovzdať. V tom čase bol styk žalobcu s maloletým upravený uznesením
Okresného súdu Prievidza č. k. 18P/54/2019-2309 zo dňa 20.12.2021 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/6/2022-2351 zo dňa 09.02.2022, ktorým bolo nariadené neodkladné
opatrenie a žalobca (otec maloletého) bol oprávnený stretávať sa s maloletým v období od 01.03.2022

každý nepárny týždeň v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu od 10.00 hod.
do 15.00 hod. a nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. Dňa 12.06.2022 bola nedeľa nepárneho
týždňa, kedy žalobca mal právo na styk s maloletým. Umožnenie styku v súlade s vykonateľným
rozhodnutím súdu je povinnosť, ktorú matka musí splniť. Žalovaná v čase, keď sa mal styk uskutočniť,
neuviedla žalobcovi žiadne objektívne dôvody, prečo by sa maloletý so žalobcom stretnúť nemohol.

Žalovaná nepreukázala, že by existovala objektívna prekážka, ktorá by jej dňa 12.06.2022 zabránila
umožniťmaloletémustyksožalobcom.Žalobcanemalanimožnosťmaloletéhovidieť.Žalovanásisvojim
správaním nesplnila svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka a zároveň boli
naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. Protiprávny úkon žalovanej spočíval
v tom, že nesplnila povinnosť uloženú jej vykonateľným rozhodnutím súdu. Žalobcovi vznikla ujma na

majetku tým, že musel vynaložiť prostriedky na zakúpenie pohonných hmôt do motorového
vozidla, ktoré použil na cestu zo svojho bydliska v F. do Mesta F., kde sa mal jeho
styk s maloletým uskutočniť a tiež náklady na ubytovanie v mieste bydliska maloletého. Žalovanej sa
nepodarilo preukázať, že škodu, ktorá vznikla žalobcovi nezavinila, preto súd považoval za splnený
ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu, a to zavinenie žalovanej. Súd dospel k záveru,

že žalovaná je za škodu zodpovedná, preto je povinná žalobcovi škodu nahradiť. Súd mal preukázané,
že žalobca použil na dopravu do Mesta F. motorové vozidlo C. J., ktoré mal vypožičané od A. K. D..
Spotreba vozidla, ktoré použil žalobca, je podľa osvedčenia vozidla 7,6 l benzínu/100km. Vzdialenosť
bydliska žalobcu od miesta, kde sa mal styk uskutočniť je 186 km (cesta tam a späť je 372 km). Súd
žalobe v tejto časti vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu škody za spotrebované pohonné látky

vo výške 54,06 eur. Súd nepriznal žalobcovi náhradu škody v tej časti, v ktorej sa domáhal
základnejnáhradyzakaždý1kmjazdyvsume79,24eurvzmyslezákonač.283/2002Z.z.ocestovných
náhradách a poukázal na závery Krajského súdu v Trenčíne v uznesení č. k. 17Co/77/2023-306 zo dňa
30.04.2024. Žalobca uviedol, že síce má auto vypožičané, avšak s vozidlom mu vznikajú náklady na
poistenie, údržby, opravu vozidla, motorový olej a podobne. Na všetkých týchto nákladoch sa podieľa

žalobca. Aj podľa právnej teórie si strany môžu dohodnúť za užívanie veci bezplatne náhradu.
Súd k tomu uviedol, že s uvedenou argumentáciou v podstate súhlasí, avšak z pripojenej zmluvy
o výpožičke predmetného vozidla nevyplýva, že by sa žalobca bol býval s vypožičiavateľom vozidla
dohodol na takejto náhrade za užívanie vozidla, preto súd nemohol uvedenú základnú náhradu v rámci
náhrady škody priznať. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, avšak nie v celej uplatnenej

časti. Žalobca zmenil na pojednávaní žalobu tak, že sa domáhal priznania úroku z omeškania odo dňa
16.04.2024, resp. odo dňa 03.06.2024, kedy boli žalovanej doručené platobné rozkazy. Podľa názoru
súdu sa žalovaná do omeškania dostala nasledujúci deň po doručení platobného rozkazu, t. j. v dňoch
17.04.2024, resp. 04.06.2024, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z jednotlivých čiastkových
nárokov až odo dní 17.04.2024, resp. 04.06.2024 a žalobu v časti úrokov z omeškania za dni 16.04.2024

a 03.06.2024 zamietol. Súd žalobcovi priznal náhradu škody v sume 126,95 eur, ktorá
pozostávala z nákladov vynaložených na pohonné látky (42,89 eur + 54,06 eur) a nákladov
na ubytovanie 30,- eur. Vo zvyšnej časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom
späťvzatí, súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, §
256 ods. 1, § 262 CSP. Žalobca si uplatnil proti žalovanej celkový nárok v sume 422,67 eur (144,69 eur

+ 144,69 eur + 133,29 eur). Na základe čiastočného späťvzatia žaloby súd zastavil konanie v časti o
zaplatenie sumy 144,69 eur. Žalobe súd vyhovel v časti o zaplatenie sumy 126,95 eur (42,89 eur + 30
eur + 54,06 eur) a v časti o zaplatenie sumy 151,03 eur (71,80 eur + 79,23 eur) žalobu zamietol. Žalobca
procesne zavinil späťvzatie žaloby v sume 144,69 eur, uspel v spore v sume 126,95 eur a neuspel vzostávajúcej časti žalovaného nároku v sume 151,03 eur, v ktorej bol nárok zamietnutý. Úspech žalobcu
v pomere k uplatnenému nároku je 30 % a úspech žalovanej je 70 %. Čistý úspech žalovanej v spore je
40 % (70 % - 30 %), preto má žalovaná nárok na náhradu 40 % účelne vynaložených trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v zastavujúcom výroku I., v zamietajúcom výroku III. a vo
výroku IV. o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, uplatniac odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalobca namietal, že v pôvodnom konaní
vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 14C/44/2024 sa domáhal zaplatenia

144,69 eur s príslušenstvom z dôvodu náhrady škody za zmarený styk s maloletým dňa 05.02.2022.
Dňa 14.10.2024 žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby, v ktorom v celom rozsahu
žalobu vzal späť a žiadal, aby súd konanie vedené pod sp. zn. 14C/44/2024 zastavil. Žalobcovi bolo dňa
15.10.2024 doručené uznesenie súdu zo dňa 27.09.2024, č. k. 14C/44/2024-49, ktorým súd spojil na
spoločné konanie vec vedenú pod sp. zn. 14C/44/2024 s vecami vedenými pod sp. zn. 14C/53/2024 a
podsp.zn.7C/36/2024, ktorébudeďalejviesťpodsp.zn.14C/44/2024,ktoréuznesenienadobudlo

právoplatnosť dňa 15.10.2024. Žalobca poukázal na ust. § 144 a § 145 ods. 1 CSP a § 11 ods. 3 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Dňa 23.10.2024 súd vytýčil termín pojednávanie v
predmetnej právnej veci na deň 22.11.2024, pričom predmetom konania v predvolaní bolo zaplatenie
144,69 eur s príslušenstvom, teda konanie, ktoré žalobca vzal v celom rozsahu späť. Súd naďalej
nepostupoval v súlade s § 144 a nasl. CSP, preto sa žalobca dňa 13.11.2024 mailovo dopytoval sudcu,

ako bude postupovať v nadväznosti na späťvzatie žaloby zo dňa 14.10.2024 a uznesenie o spojení
ďalších dvoch konaní k späťvzatému konaniu. V maily zo dňa 18.11.2022 sudca uviedol, že
čiastočné späťvzatie bolo súdu doučené až 14.10.2024. Po čiastočnom späťvzatí súd konanie v tomto
rozsahu zastaví a bude prejednávať zvyšné dva nároky spolu v jednom konaní vedenom aj naďalej pod
sp. zn. 14C/44/2024. Uvedené tvrdenie súdu odporuje procesnému stavu a postup súdu je v rozpore s

právnym poriadkom. Dispozičný úkon žalobcu nemožno vyhodnotiť ako čiastočné späťvzatie, pretože
žalobabolanespochybniteľnevzatáspäťcelkom.Dňa14.10.2024bolosúdudoručenéspäťvzatiežaloby
v celom rozsahu, teda celý predmet konania vedený pod sp. zn. 14C/44/2024. Uznesenie súdu o spojení
veci bolo žalobcovi doručené až následne dňa 15.10.2024, pričom rovnako dňa 15.10.2024 uznesenie
o spojení veci nadobudlo právoplatnosť. Súd až do dňa pojednávania ostal nečinný, neprihliadal na

procesný úkon žalobcu a nepostupoval v súlade so zákonom. Žalobca opakovane žiadal, aby konanie,
ktoré bolo vzaté späť v celom rozsahu, bolo zastavené podľa § 145 ods. 1 CSP a aby mu bol
vrátený krátený súdny poplatok podľa § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. Súd sa s uvedenými
skutočnosťami nevysporiadal, ale až v konečnom rozhodnutí, kedy rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokoch I. a IV. napadnutého rozsudku. Procesné pochybenie súdu má vo výsledku dva neprípustné

následky, ktoré hrubo zasahujú do majetkových práv žalobcu. Súd žalobcovi svojim postupom odňal
zákonnýnároknavráteniesúdnehopoplatkuvjehokrátenejčastiazapočítalvotázkecelkovéhopomeru
úspechu v konaní aj procesný neúspech žalobcu, ktorý nastal ešte pred samotným
prejednaním veci a vykonaním ďalších úkonov vo veci. Pokiaľ žalobca vzal žalobu späť, je vylúčené,
aby súd odmietal uvedené zohľadniť a účelovo premietol späťvzatie žaloby do celkového úspechu

veci v konaní. Súd vytýčil pojednávanie za účelom posúdenia konania vedeného predtým pod sp. zn.
7C/36/2024(zodpovednosťzaškoduzmarenímstykudňa29.01.2022)akonaniavedenéhopredtýmpod
sp. zn. 14C/53/2024 (zodpovednosť za škodu zmarením styku 12.06.2022). Konanie vedené pod
sp. zn. 14C/44/2024 (zodpovednosť za škodu zmarením styku dňa 05.02.2022) bolo v celom rozsahu
vzatéspäť anemohlobyťpredmetomďalšiehokonaniaaposudzovanianavytýčenompojednávaní

dňa 22.11.2024. Súd konštatoval splnenie podmienok zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá
vznikla žalobcovi zbytočným vynaložením nákladov na cestu dňa 29.01.2022 a dňa 12.6.2022 za účelom
realizácie styku s maloletým na základe vykonateľného rozhodnutia súdu. Žalobca bol úspešný v otázke
zodpovednosti žalovanej v celom rozsahu, preto je vylúčené, aby uvedený procesný úspech žalobcu
v celom rozsahu nebol premietnutý v otázke náhrady trov konania. Konajúci súd účelovo započítal

procesný neúspech späťvzatej žaloby k ostatným dvom procesným úspechom žalobcu.
V nadväznosti na nesprávne spochybňovanie nároku žalobcu súvisiaceho s cestovnými náhradami
motorového vozidla žalobca predložil súdu čestné vyhlásenie požičiavateľa motorového vozidla zo dňa
02.12.2024, z ktorého vyplýva potvrdenie dohody, že nárok žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad v
súvislosti použitím motorového vozidla je opodstatnený a nesporný. Žalobca je v zmysle dohody povinný

sa starať o technický stav motorového vozidla, uhrádzať povinné technické prehliadky, ako aj vymieňať
všetky opotrebované časti motorového vozidla na vlastné náklady, udržiavať motorové vozidlo v riadnom
technickomstave,uhrádzaťvšetkynákladyspojenéstechnickouúdržboumotorovéhovozidla.Cestovné
náhrady za používanie predmetného motorového vozidla znáša žalobca výlučne sám v celom rozsahu.Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. 17Co/77/2023 zo dňa 30.04.2023 vychádzal
z nesprávne posúdeného a dotvoreného skutkového stavu. Nie je možné očakávať, že by žalobca
ako vypožičiavateľ užíval vozidlo tak dlhé obdobie bez náhrady. Je zrejmé, že objektívne dochádza k

opotrebovaniu vozidla a práve základná paušálna cestovná náhrada zohľadňuje amortizáciu vozidla,
povinné zmluvné poistenie, opravy a údržbu motorového vozidla a rôzne ďalšie náklady a poplatky
spojené s technickou údržbou motorového vozidla. Na týchto nákladoch a poplatkoch sa podieľa výlučne
žalobca.Vtomtosmerežalobcapoukázal narozsudokKrajskéhosúduvČeskýchBudějoviciach
sp. zn. 22Co/577/2003, potvrdený uznesením Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 2369/2003. Uvedené

potvrdzuje aj právna teória, podľa ktorej si zmluvné strany v súvislosti s opotrebením vypožičanej veci
môžu dohodnúť určitú náhradu, čo nebude v rozpore s požadovaným znakom bezodplatnosti zmluvy o
výpožičke. Pojmovo sa tak rozlišuje odplata za prenechanie veci vypožičiavateľovi na užívanie v zmysle
odmeny a náhrada za opotrebenie veci v zmysle amortizácie. Pri vyčíslení nákladov
spojených s použitím vozidla za účelom realizácie styku možno prihliadať na paušálne náhrady nákladov
obdobného používania osobných vozidiel na iné účely (viď R 12/1990). Na tie sa vzťahuje zákon č.

283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, v zmysle ktorého patrí základná náhrada zamestnancovi
bez ohľadu na to, či je použité motorové vozidlo vlastné alebo prenajaté (odplatne alebo bezodplatne)
a vždy vzniká zákonný paušálny nárok na náhrady uvedené v § 7 zákona. Nie je zákonná podmienka,
aby na vyplácanie uvedených náhrad muselo ísť o vlastné motorové vozidlo. V obdobných konaniach o
náhradu škody nebol nárok cestovných náhrad spochybňovaný a nebol ani predmetom posudzovania,

pretoženešloospornúotázku.Žalobcamávypožičanévozidlo odpožičiavateľanazákladezmluvy
o výpožičke zo dňa 24.09.2021, pričom Krajský súd v Trenčíne v spojení s Okresným súdom
Prievidza priznal žalobcovi v konaní o náhradu škody cestovné náhrady v paušálnej výške za zmarený
styk dňa 13.11.2021 (sp. zn. 9C/48/2022), dňa 14.11.2021 (sp. zn. 9C/51/2022), dňa 27.11.2021 (sp. zn.
11C/51/2022), dňa 28.11.2021 (sp. zn. 12C/51/2022), po uzavretí zmluvy o výpožičke v každom jednom

právoplatne skončenom konaní o náhradu škody. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť
dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom zastavujúcom výroku I. podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť a v napadnutom zamietajúcom výroku III. podľa § 388 CSP

zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšnej časti zamietajúci výrok
III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť, a to z nasledovných dôvodov:

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku II. odvolaním napadnutý nebol, preto je v tomto
výroku právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 CSP).

7. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nezastavil
celé pôvodné konanie vedené pod sp. zn. 14C/44/2024 (pred spojením vecí) z dôvodu späťvzatia žaloby
žalobcom, ďalej prejednával túto vec a v spojenom konaní rozhodol o zvyšných nárokoch žalobcu.
Namietal, že dňa 14.10.2024 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu, teda celý predmet

konania vedený pod sp. zn. 14C/44/2024. Uznesenie súdu o spojení veci bolo žalobcovi doručené až
následne dňa 15.10.2024, kedy nadobudlo právoplatnosť, pričom súd neprihliadol na procesný úkon
žalobcu týkajúci sa späťvzatia žaloby a ďalej pokračoval v konaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci vyhodnotil predmetnú odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.

Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 14C/44/2024-49 zo dňa 27.09.2024
spojil na spoločné konanie vec vedenú pod sp. zn. 14C/44/2024 s vecami vedenými pod sp. zn.
14C/53/2024 a sp. zn. 7C/36/2024 s tým, že spoločné konanie sa bude ďalej viesť pod sp. zn.
14C/44/2024. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil späťvzatie žaloby žalobcom v časti o zaplatenie
sumy 144,69 eur s príslušenstvom doručené súdu dňa 14.10.2024 (ktorá žaloba bola pred rozhodnutím

o spojení vecí predmetom konania vedeného pod sp. zn. 14C/44/2024) ako čiastočné späťvzatie žaloby
aďalejpokračovalvprejednaníarozhodovaníozvyšnýchžalobamiuplatnenýchnárokov(ktorébolipred
rozhodnutímospojenívecípredmetomkonanívedenýchpodsp.zn.14C/53/2024asp.zn.7C/36/2024),
nakoľko uznesenie súdu prvej inštancie o spojení vecí bolo vydané dňa 27.09.2024 a žalobca doručilsúdu späťvzatie žaloby až dňa 14.10.2024. Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv ani žalobcom namietané
tvrdenie, že uznesenie o spojení veci mu bolo doručené až dňa 15.10.2024, kedy uznesenie nadobudlo
právoplatnosť, nakoľko žalobcom požadované účinky späťvzatia žaloby a zastavenia celého konania

nemohli nastať z dôvodu skôr vydaného uznesenia súdom prvej inštancie o spojení vecí, a to dňa
27.09.2024, preto nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k procesnému pochybeniu. V tomto smere
odvolací súd konštatuje, že uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania (napr. uznesenie o spojení
veci), zostávajú bez vplyvu na rozhodnutie vo veci samej a nemôžu privodiť vážnejšiu ujmu na právach
účastníkov. Týkajú sa spravidla takých otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania vyžadujú

rýchle riešenie bez toho, že by odopretie možnosti opravného prostriedku mohlo byť na ujmu práv
účastníkov konania (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/101/2010). Uznesenie
o spojení vecí nemá a nemôže mať vplyv ani na prípadné vrátenie súdneho poplatku. Pokiaľ žalobca
spĺňa podmienky na vrátenie súdneho poplatku podľa zákona o súdnych poplatkoch, je povinnosťou
súdu prvej inštancie rozhodnúť o jeho vrátení bez ohľadu na spojenie vecí.

9. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa nepriznania sumy 151,03 eur (71,80 eur + 79,23 eur) s
príslušenstvom titulom základnej (paušálnej) náhrady v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z.
o cestovných náhradách vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné.

10. V preskúmavanej veci sa žalobca podanými žalobami domáhal náhrady škody od žalovanej

titulom vynaložených cestovných nákladov na cestu do miesta bydliska maloletého syna a späť, ako aj
titulom nákladov na ubytovanie, ktorá škoda mu vznikla zmarenými stykmi s maloletým dieťaťom, keď
napriek tomu, že v dňoch 05.02.2022, 29.01.2022, 12.06.2022 pricestoval do miesta bydliska dieťaťa,
kde si ho mal prevziať, žalovaná mu styk s maloletým neumožnila, dieťa na styk nepripravila tak,
aby bol styk zrealizovaný v zmysle vykonateľného súdneho rozhodnutia. Žalobca si v predmetnej veci

uplatnil 3 nároky na náhradu škody (spojené do jedného konania). Prvý nárok si žalobca uplatnil za
neuskutočnený styk dňa 05.02.2022, tento nárok zobral späť a konanie bolo v tejto časti zastavené.
Druhý nárok si žalobca uplatnil za neuskutočnený styk dňa 29.01.2022 titulom vynaložených nákladov
na cestu osobným motorovým vozidlom za spotrebované pohonné hmoty vo výške 42,89 eur, titulom
základnej náhrady v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách vo

výške 71,80 eur a titulom vynaložených nákladov na ubytovanie vo výške 30,- eur, spolu vo výške 144,69
eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 144,69 eur od 30.01.2022 do zaplatenia.
Tretí nárok si žalobca uplatnil za neuskutočnený styk dňa 12.06.2022 titulom vynaložených nákladov
na cestu osobným motorovým vozidlom za spotrebované pohonné hmoty vo výške 54,06 eur a titulom
základnej náhrady v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách vo

výške 79,24 eur, spolu vo výške 133,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 133,29 eur od 13.06.2022 do zaplatenia. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby bolo zastavené
konanie v časti o zaplatenie sumy 144,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 144,69
eur od 06.02.2022 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 144,69 eur
od 30.01.2022 do 15.04.2024 a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 133,29 eur

od 13.06.2022 do 02.06.2024 a predmetom konania zostal nárok na náhradu škody vo výške 144,69
eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 144,69 eur od 16.04.2024 do
zaplatenia (za neuskutočnený styk dňa 29.01.2022) a nárok na náhradu škody vo výške 133,29 eur
s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 133,29 eur od 03.06.2024 do zaplatenia (za
neuskutočnený styk dňa 12.06.2022).

11. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase neuskutočnenia styku dňa 29.01.2022 existovalo
právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 18P/54/2019-2309 zo dňa
20.12.2021, ktoré žalobcovi ako otcovi umožňovalo styk s maloletým synom okrem iného i dňa
29.01.2022. V zmysle uvedeného uznesenia bol žalobca oprávnený stretnúť sa s maloletým synom

každý týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod bez prítomnosti
matky. Žalovaná (matka maloletého) bola povinná maloletého na stretnutie s otcom včas a riadne
pripraviť a stretnutie umožniť. V čase neuskutočnenia styku dňa 12.06.2022 existovalo právoplatné a
vykonateľné uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 18P/54/2019-2309 zo dňa 20.12.2021 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/6/2022-2351 zo dňa 09.02.2022, ktoré

žalobcovi umožňovalo styk s maloletým okrem iného i dňa 12.06.2022. V zmysle uvedeného
uznesenia bol žalobca oprávnený stretnúť sa s maloletým synom v období od 01.03.2022 v každom
nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do
15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa. Žalovaná(matkamaloletého)bolapovinnávstanovenýchčasoch,dňochanamiestetýmtorozhodnutímurčených,
maloleté dieťa otcovi odovzdať a maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.

12. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že pokiaľ ide o otázku vzniku škody,
v konaní bolo preukázané, že žalobca v dňoch 29.01.2022 a 12.06.2022 absolvoval za účelom styku s
maloletýmsynomcestuosobnýmmotorovýmvozidlom zosvojhobydliska(F.)domiestabydliska
maloletého (F.), pričom žalobcovi nebol umožnený styk s maloletým, žalovaná neodovzdala maloletého
na styk so žalobcom, preto bolo v danej veci preukázané porušenie povinnosti žalovanej maloletého

syna na styk so žalobcom riadne a včas pripraviť a styk so žalobcom umožniť v zmysle právoplatného
a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná zodpovedá za škodu
vzniknutú žalobcovi podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením
nákladov na cestu z miesta bydliska žalobcu do F. dňa 29.01.2022 a dňa 12.06.2022 a späť za účelom
realizácie stretnutia sa s maloletým synom, nakoľko žalovaná zavinene zmarila styk maloletého so
žalobcom, keď ho bez objektívneho dôvodu odmietla odovzdať žalobcovi (otcovi) a zároveň si nesplnila

ani prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd prvej
inštancie žalobcovi priznal náhradu škody vo výške 126,95 eur titulom vynaložených nákladov na cestu
osobným motorovým vozidlom za spotrebované pohonné hmoty (42,89 eur + 54,06 eur) a nákladov
na ubytovanie (30,- eur) a žalobu v časti náhrady škody vo výške 151,03 eur (71,80 eur + 79,23 eur) eur
titulom základnej náhrady v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách

zamietol z dôvodu, že žalobca používal vypožičané motorové vozidlo, kedy zmluva o výpožičke je
bezodplatná a žalobca nepreukázal, že v súvislosti s vypožičaným vozidlom mu vznikli výdavky spojené
s údržbou motorového vozidla, resp. v súvislosti s amortizáciou motorového vozidla.

13. Žalobca v odvolaní namietal, že v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách

patrí základná náhrada zamestnancovi bez ohľadu na to, či je použité motorové vozidlo vlastné alebo
prenajaté (odplatne alebo bezodplatne) a vždy vzniká zákonný paušálny nárok na náhrady uvedené v
§ 7 uvedeného zákona, preto nie je zákonná podmienka, aby na vyplácanie uvedených
náhrad muselo ísť o vlastné motorové vozidlo. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal náhradu škody
vo výške 151,03 eur (71,80 eur + 79,23 eur) predstavujúcu základnú náhradu v zmysle § 7 ods. 1

zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách z dôvodu, že žalobca nepoužíval vlastné vozidlo,
ale cestoval vypožičaným vozidlom a zmluva o výpožičke je bezodplatná, pričom žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že v súvislosti s vypožičaním vozidla mu vnikli výdavky. Odvolací
súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožnil a považuje ho za nesprávny.

14. Napriek skutočnosti, že žalobca za účelom realizácie styku s maloletým vycestoval do
miesta bydliska maloletého v dňoch 29.01.2022 a 12.06.2022 motorovým vozidlom, ktoré nie je
v jeho vlastníctve, ale disponuje motorovým vozidlom na základe zmluvy o výpožičke zo dňa 24.09.2021,
žalobca má nárok na základnú náhradu v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z.
o cestovných náhradách. Zmluva o výpožičke je síce zmluvou bezodplatnou, ale pri užívaní motorového

vozidla zákonite dochádza k opotrebeniu vozidla, jeho amortizácii. Podľa právnej teórie bezodplatnosti
zmluvy o výpožičke neodporuje, ak si zmluvné strany v súvislosti s opotrebovaním vypožičanej veci
dohodliurčitúnáhradu.Niejerelevantnékonštatovaniesúduprvejinštancie,žežalobcaniejevlastníkom
predmetného motorového vozidla, nakoľko podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách vzniká zákonný paušálny nárok na náhrady bez ohľadu na to, či je použité vlastné motorové

vozidlo alebo iné motorové vozidlo. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na rozhodnutie R
12/1990, v zmysle ktorého potrebu použitia vlastného motorového vozidla rodiča k uskutočneniu styku
s maloletým dieťaťom vo výchove druhého z rodičov je potrebné posúdiť jednak z hľadiska prepravy
rodiča do miesta styku a jednak z hľadiska účelnosti využitia vozidla v priebehu styku s maloletým, pri
vyčíslení nákladov spojených s týmto použitím vozidla možno prihliadnuť k paušalizovaným náhradám

nákladov obdobného používania osobných vozidiel pre iné účely. Odvolací súd má za to, že
dňa 29.01.2022 a dňa 12.06.2022, kedy žalobca vycestoval do miesta bydliska maloletého za účelom
realizácie styku, objektívne došlo k opotrebovaniu vozidla aj napriek tomu, že nešlo
o motorové vozidlo vo vlastníctve žalobcu, ale len o vypožičané motorové vozidlo, pričom v zmysle
zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách došlo priamo k vzniku nároku na vyplatenie základnej

paušálnej náhrady, ktorá zohľadňuje amortizáciu motorového vozidla. Z hľadiska uzatvorenia zmluvy
o výpožičke na dobu neurčitú a z hľadiska pravidelného používania vypožičaného motorového vozidla
žalobcom od roku 2021 za účelom uskutočnenia styku s maloletým synom je nepochybné,
že žalobca znáša všetky náklady spojené s údržbou motorového vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedenéskutočnosti je potrebné žalobcovi priznať nárok na náhradu škody vo výške 151,03 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 71,80 eur od 17.04.2024 do zaplatenia a zo sumy 79,23
eur od 04.06.2024 do zaplatenia, a to titulom základnej náhrady v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. a)

zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Súd prvej inštancie správne zamietol žalobu v časti
zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne za deň 16.04.2024 a deň 03.06.2024, nakoľko
platobné rozkazy boli žalovanej doručené dňa 16.04.2024 a dňa 03.06.2024, keďže žalovaná sa dostala
do omeškania až deň nasledujúci po doručení platobného rozkazu, teda dňa 17.04.2024 a dňa
04.06.2024, s ktorým záverom sa stotožnil aj odvolací súd.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom zastavujúcom výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v napadnutom
zamietajúcom výroku III. podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 151,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 71,80 eur od 17.04.2024
do zaplatenia a zo sumy 79,23 eur od 04.06.2024 do zaplatenia a vo zvyšnej časti zamietajúci

výrok III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Žalobca si v prejednávanej veci
uplatnil 3 nároky na náhradu škody spolu vo výške 422,67 eur (144,69 eur + 144,69 eur + 133,29

eur). Žalobca zobral späť žalobu o zaplatenie 144,69 eur bez udania dôvodu, kedy procesne zavinil
zastavenie konania v tejto časti, čo v pomere k celému predmetu sporu predstavuje úspech žalovanej
34,23 % a v časti predmetu sporu o zaplatenie 277,98 eur bol žalobca úspešný, čo v pomere k celému
predmetu sporu predstavuje úspech žalobcu 65,77 %. Odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej v rozsahu 31,54 % (procesný úspech žalobcu 65,77 % - procesný úspech

žalovanej 34,23 %), ktorú náhradu trov konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v sume určenej
rozhodnutím súdu prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).