Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121575332
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6121575332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D. B. XXX, 2/ E. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, C., obaja právne zastúpení: JUDr. Roman
Henčel, advokát, so sídlom G. Švéniho 8, Prievidza, IČO: 51 007 746, proti žalovanému: D. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so

sídlom Mierové námestie 14, Trenčín, IČO: 47 241 110, o zaplatenie 20.060,- eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 11C/6/2022-100 zo dňa 19. decembra
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou
doručenou súdu dňa 14.12.2021 v rámci upomínacieho konania u Okresného súdu Banská Bystrica
domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty 20.060,- eur a náhrady trov
konania. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v
zákonnej lehote odpor s odôvodnením. Žalobcovia navrhli pokračovanie konania na mieste príslušnom

súde, a preto bola vec postúpená tunajšiemu súdu.

3. Súd vykonal dokazovanie a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Z výsluchu
žalobcu 1/ vyplynulo, že k uzavretiu predmetnej zmluvy došlo na základe inzerátu realitnej kancelárie, jej
podpísaniu predchádzala komunikácia s realitnou kanceláriou a s protistranou. Zmluva bola podpísaná
tak, ako bola protistranou navrhnutá v písomnom vyhotovení. Písomný návrh nebol upravovaný,
vychádzali v dobrej viere z toho, že predávajúci navrhuje to, čo vie a chce poskytnúť.

Neskôr došlo k posunom termínov, technická infraštruktúra nebola riadne dobudovaná, dostávali stále
nové a nové termíny. Siete boli dobudované po vybudovaní rodinného domu, posledná bola plynová
prípojka cca v 9/2021, dovtedy nemohli dom užívať. V súčasnosti sa dá povedať, že siete sú
vybudované, nie je vybudovaná prístupová cesta, čo im značne komplikuje život, v lete sa práši, je tam
špina, blato a podobne. Spočiatku prejavovali zhovievavosť, no postupom času im došla trpezlivosť, a
uplatnili si nárok na zmluvnú pokutu. Potvrdil, že pri rokovaní s realitnou kanceláriou bola predložená

mapa so zakreslením, ako bude celý projekt vyzerať, v ponuke bolo viacero parciel, určili si, ktorá bude
ich, videli, ako bude vedená prístupová cesta a podobne. Ako presne vyzeralo miesto a
okolie ich pozemku v čase uzavretia kúpnej zmluvy si už presne nepamätá, ale bola to orná pôda, ktorábola rozparcelovaná, jednotlivé parcely boli označené kolíkmi, na niektorých pozemkoch boli počiatky
stavieb, rozostavané boli asi dva-tri domy, viedla tam poľná cesta. Nevybudovanie infraštruktúry v čase
stavby a aj po postavení domu im skomplikovalo život. Stavba bola dohotovená v septembri

2020 ako holodom, bolo potrebné zabezpečiť odvlhčovače, zabezpečiť kúrenie a podobne, čo bolo
komplikované vzhľadom na absenciu infraštruktúry. Následne nemohli dom užívať, realizovať plánovaný
prenájomichvtedajšiehobytu,čoimspôsobiloškodu.Náklady narozvodenergiízabezpečovala
protistrana, na jej náklady boli aj siete dobudované. Žalobkyňa 2/ sa stotožnila s výpoveďou žalobcu
1/. Z výsluchu žalovaného bolo zistené, že v období, keď žalobcovia kupovali pozemok v r.

2018, bola to orná pôda a v zmluve sa uvádza zaistiť výstavbu technickej infraštruktúry, a to
verejného vodovodu, osvetlenia, elektrickej siete, plynovodu a komunikácie s chodníkom do 31.12.2018,
čo znamená, že mesiac od kúpy pozemku žalobcami mal zaistiť výstavbu. Výstavbu zaistil tým,
že firma BauerMont realizovala veškerú výstavbu na pozemkoch, čo sa týka sietí a podstatných vecí. Je
absolútnenereálne,abyzamesiacdokázalvybudovaťniečovuvedenomrozsahu narozdielod
zaistenia. Čo si myslí, že urobil, do 31.12.2018 zaistil výstavbu. V bode 5.3. zmluvy sa neuvádza žiaden

dátum, dokedy alebo od kedy sa mal omeškať s výstavbou, rozumie tomu tak, že nebol stanovený dátum
ukončeniavýstavby,jedinýdátum,oktorom sa"bavili",boldátumzaisteniavýstavbydo31.12.2018.
Dokedy má byť technická infraštruktúra vybudovaná, nebol dohodnutý žiaden termín. Do 31.12.2018 sa
už podávali návrhy na stavebné povolenie na infraštruktúru. V zmluve sa nezaviazal, že do 31.12.2018
vykoná výstavbu. Podľa neho je článok V. zmluvy platný, nakoľko je v zmluve, tak je platný. V podstate

on nevie, čo vlastne v bode 5.3. zmluvy bolo myslené, návrh zmluvy písal nejaký právnik, takže dúfal,
že to bude všetko v poriadku. Zdôraznil, že o výstavbe v zmluve nie je žiaden dátum, dokedy má byť
vybudovaná alebo odkedy sa má dostať do omeškania. Zmluvu podpisoval v zastúpení G., konateľ firmy
BauerMont, ktorý mal splnomocnenie na všetky právne úkony ohľadom predaja pozemkov
a vybavenia stavebných povolení. V súčasnosti sú vybudované všetky prípojky vrátane

chodníkov, okrem vrchnej vrstvy komunikácie, asfaltu, pretože firma BauerMont sa rozhodla investovať,
stavať i na druhej strane a ťažká technika by poškodila asfalt. Nevie sa vyjadriť, v akom termíne toto
bude dokončené. Z kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2018 uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim,
zastúpeným splnomocneným zástupcom G. G., a žalobcami 1/, 2/ ako kupujúcimi vyplynulo, že žalovaný
ako výlučný vlastník predal žalobcom 1/, 2/ v celosti pozemky, parcely CKN, parcelné číslo

XXXX/X, o výmere 138 m2, orná pôda a parcelné číslo XXXX/X, o výmere 552 m2, orná pôda
oba zapísané v LV č. XXXX, katastrálne územie C. D. za kúpnu cenu 27.531,- eur. V kúpnej zmluve v
článku V. označenom "výstavba technickej infraštruktúry" bod 5.1. sa žalovaný zaviazal zaistiť výstavbu
technickej infraštruktúry, a to verejného vodovodu, osvetlenia, elektrickej siete, plynovodu a komunikácie
schodníkomdo31.12.2018.Podľabodu5.2.bolodohodnuté, žetechnickúinfraštruktúruvybuduje

predávajúci na vlastné náklady. V bode 5.3. sa žalovaný zaviazal, že ak sa dostane do omeškania s
výstavbou technickej infraštruktúry v zmysle tohto článku zmluvy, je povinný zaplatiť kupujúcim zmluvnú
pokutu vo výške 20,- eur denne za každý začatý deň omeškania, a to až do ukončenia výstavby
technickej infraštruktúry v zmysle tohto článku zmluvy. Zo stavebného povolenia č. XXX/XXXX-
XXXA. zo dňa 23.10.2018 bolo zistené, že Obec Trenčianske Jastrabie ako príslušný stavebný úrad

povolilprestavebníka-žalovanéhostavbu"E.XXH.vObciTrenčianskeJastrabie,objektySTLplynovod
a STL PP, distribučné rozvody, prípojky NN, verejné osvetlenie, vodovodné prípojky na pozemku parcely
CKN, parcelné číslo XXXX/X, k. ú. C. D.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
22.11.2018. Zo stavebného povolenia č.j. SÚ 453/2018-002 MT zo dňa 23.10.2018 bolo zistené, že
Obec Trenčianske Jastrabie ako príslušný stavebný úrad povolil pre stavebníka - žalovaného stavbu "E.

XX H. v Obci Trenčianske Jastrabie, stavebné objekty SO 01 Komunikácia, SO 04 Dažďová kanalizácia
na pozemku parcely CKN, parcelné číslo XXXX/X, k. ú. C. D.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 22.11.2018. PZ žalobcov 1/, 2/ v záverečnej reči zdôraznil, že aj keď v čl. V.
bode 5.3. zmluvy nie je uvedený konkrétny termín, ale slovné spojenie "v zmysle tohto článku zmluvy"
jednoznačne odkazuje na termín uvedený v bode 5.1. zmluvy. Žalobcovia pozemok kupovali na základe

ponuky realitnej kancelárie, pričom predmetom kúpy, aj keď v zmluve bol pozemok uvedený ako orná
pôda - mali byť stavebné pozemky aj s priľahlou infraštruktúrou okrem kanalizácie tak, ako to vyplýva aj
z internetovej ponuky realitnej kancelárie RADO Reality Group s.r.o. Na základe vyjadrenia žalovaného
mázato,ženiejespornéanito,žečl.V.kúpnejzmluvyjeplatný vcelomsvojomrozsahu,ajkeďv
predchádzajúcichvyjadreniachnamietalplatnosťtohtočlánkuzmluvypreúdajnúneurčitosť.Skutočnosť,

že v zmluve bola dohodnutá doba realizácie výstavby do 31.12.2018, teda zhruba mesiac po jej podpise,
nemôže byť na ujmu kupujúcich, ktorí zmluvu nepripravovali a akceptovali jej znenie. Má za to, že bolo
preukázané, že žalovaný ako predávajúci si svoju povinnosť, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou
v dohodnutom termíne riadne nesplnil a nesplnil si ju ani do dňa podania žaloby, ani v súčasnosti, keďženie je stále dobudovaná komunikácia. V súvislosti s omeškaním s vybudovaním
infraštruktúry predovšetkým prípojok energií, ktoré neboli vybudované ani v dobe do odovzdania stavby
RD žalobcov 1/, 2/ na pozemku, ktorý bol predmetom kúpy, mohli žalobcovia len obmedzene vykonávať

ďalšie práce na RD, nemohli následne v termíne, ktorý si určili, zrealizovať presťahovanie sa do tohto
RD z bytu v ich vlastníctve a nemohli si ani čiastočne kompenzovať do presťahovania sa splátky
hypotekárneho úveru, ktorý si v súvislosti s výstavbou RD zobrali, keďže po presťahovaní mali záujem
predmetný byt prenajať a z týchto nájomného uhrádzať jednotlivé splátky. Aj keď
prináleží zmluvná pokuta, aj keď oprávnenému účastníkovi škoda nevznikne, omeškaním žalovaného

s výstavbou dohodnutej infraštruktúry žalobcom aj reálna škoda vznikla, túto si neuplatňujú, s tým, že
priznaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty bude kompenzovať aj vzniknutú škodu. Čo sa týka výšky
uplatnenej pokuty, pri jej výpočte vychádzali z dohodnutej výšky 20,- eur za každý deň omeškania od
01.01.2019 do 30.09.2021. Z dôvodov, ktoré prezentovali, nemožnosť používať
elektrické energie zo sietí, následné prerušenie kolaudačného konania pre nedostavanú
infraštruktúru, omeškanie s pripojením plynovej prípojky, nedobudovanie prístupovej komunikácie, čo

spôsobujezhoršenúkvalitubývaniavzhľadomnaprach,blato,akoajnemožnosťupravovaťkomunikáciu
v zimných mesiacoch, je výška požadovanej zmluvnej pokuty primeraná k závažnosti
porušenia zmluvnej povinnosti. PZ žalovaného v záverečnej reči zdôraznil, že v prípade, ak by sa
súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného a jeho obranou o absolútnej neplatnosti daného
zmluvného dojednania, žalovaný tvrdí, že si svoju povinnosť podľa bodu 5.1. zmluvy aj tak splnil, keď v

zmysle dohodnutých zmluvných podmienok zaistil výstavbu vydaním príslušných stavebných povolení v
termíne uvedenom v bode 5.1. Podľa názoru žalovaného, neexistuje vzájomná dostatočná prepojenosť
medzi bodmi 5.1. a 5.3. príslušnej kúpnej zmluvy, ktorá skutočnosť podľa názoru žalovaného
vyplýva zo samotného pojmoslovia uvádzaného v predmetných bodoch, keď v bode
5.1. sa pojednáva o zaistení výstavby, na rozdiel od bodu 5.3., ktorý síce používa pojem "výstavba",

avšak v tomto bode už úplne absentujú akékoľvek termíny na začiatok samotnej výstavby,
resp. na jej ukončenie.

4. Podanou žalobou sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty vyčíslenej vo výške
20.060,-eurzaporušeniezmluvnejpovinnostižalovaného,predávajúcehodohodnutejvčlánkuV.kúpnej

zmluvy. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovaným bola dňa
28.11.2018 platne uzavretá písomná kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k
vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. V článku V. bod 5.3. tejto zmluvy bola dohodnutá aj
zmluvná pokuta pre prípad, že sa predávajúci dostane do omeškania s výstavbou technickej
infraštruktúry. V dojednaní bola určená výška pokuty. V prvom rade súd skúmal vecnú legitimáciu

sporových strán a mal za to, že ich vecná legitimácia ako zmluvných strán kúpnej zmluvy, v ktorej bola
dohodnutá uplatňovaná zmluvná pokuta je daná, na strane žalobcov aktívna a žalovaného pasívna
vecná legitimácia. Zmena vlastníka pozemku, parcely registra CKN, parc. č. XXXX/X, kat. úz. C. D.
počas konania preto nemá právny význam vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného. Pokiaľ žalovaný
namietal,ževšetkyjehoprávapovinnostivpriebehukonaniaprevzaltentonovýmajiteľparcely, vkonaní

nebolo preukázané, že veriteľ dal súhlas s prevzatím dlhu dlžníka (v zmysle § 531 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a k platnému prevzatiu dlhu nedošlo, je žalovaný v spore naďalej pasívne legitimovaný.
5. Žalovaný v rámci svojej obrany predovšetkým namietal, že zmluvné dojednanie v čl. V. Kúpnej
zmluvy je zjavne neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko z jeho obsahu nie je možné vôbec jasne a určito
konkretizovať predmet jeho údajného záväzku, najmä čo do otázky vymedzenia aspoň najzákladnejších

stavebno-technických parametrov komunikácie, ako jej dĺžku, šírku, povrchovú úpravu, atď., nemožno
vymedziť ani parcely, na ktorých by príslušná komunikácia mala byť vôbec vybudovaná, takže trpí vadou
absolútnej neplatnosti pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť.

6. Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne (§ 37 ods. 1 OZ). Tieto náležitosti prejavu sa musia

skúmať so zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím
na to, že zrozumiteľnosť a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom
používať vyjadrovacie prostriedky. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát (adresáti)
je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne
aj pomocou prekladu alebo prevodu do spisovného (prirodzeného) jazyka. Na ujmu zrozumiteľnosti

teda nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave (napríklad z toho dôvodu,
že nemá potrebné vzdelanie). Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi
je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený (objasniteľný) alebo vysvetlený (vysvetliteľný)
primerane povahe právneho úkonu (relatívna povaha zrozumiteľnosti). Iný prístup k zrozumiteľnostiprávneho úkonu by mohol vyvolať značnú právnu neistotu, ak by konajúci musel vždy dbať na to, aby
adresát v úplnosti pochopil všetky slová uvedené v prejave. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie
je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však

nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých
častí prejavu vôle. Typicky neurčitým prejavom vôle je, ak sa v zmluve uvádza, že sa uzaviera na
neurčitú dobu a v tej istej zmluve sa jej trvanie dohodne do určitého dátumu. Dôsledky zmluvy uzavretej
na neurčitú dobu sú totiž úplne iné, než dôsledky zmluvy uzavretej na určitú dobu. Zrozumiteľnosť
prejavu však sama osebe neznamená aj určitosť právneho úkonu. Ustanovenie § 35 ods. 2 Obč.

zákonníka predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho
určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby
tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho
úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí
skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve,
musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých

použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska
zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu) (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012,
sp. zn. 3 Cdo 81/2011). Súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa tohto,
kto právny úkon urobil. Výkladom teda možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav
vôle doplňovať.

7.Súdprvejinštanciesastoutonámietkoužalovanéhoozjavnejneurčitosti anezrozumiteľnosti
zmluvného dojednania v článku V. kúpnej zmluvy nestotožnil. Infraštruktúra je vo všeobecnosti množina
prepojených stavebných prvkov, ktoré poskytujú rámcovú podporu celku. V predmetnej veci sa zmluvné
strany dohodli, že technická infraštruktúra zahŕňa verejný vodovod, osvetlenie, elektrickú sieť, plynovod

a komunikácie s chodníkom. Súd má za to, že z článku V. zmluvy jasne a určite
vyplývapredmetzáväzkužalovanéhozaistiťvýstavbutechnickejinfraštruktúry,atoverejnéhovodovodu,
osvetlenia, elektrickej siete, plynovodu a komunikácie s chodníkom v dohodnutom termíne 31. 12. 2018.
(bod 5.1. článku V.) a vybudovať technickú infraštruktúru na vlastné náklady predávajúceho (bod.5.2.
článku V.) Skutočnosť, že v zmluve nie je popísaná technická špecifikácia jednotlivých dohodnutých

komponentov nemožno posúdiť ako neurčitosť a nezrozumiteľnosť dojednania zmluvných strán s
následkom jeho absolútnej neplatnosti. Požiadavka určitosti právneho úkonu nevyžaduje konkrétne
vymedzenie stavebno-technických parametrov súčastí dohodnutej infraštruktúry. Absencia podrobnej
stavebno-technickej špecifikácie môže prípadne mať za následok len neunesenie dôkazného bremena
v prípade sporu, či došlo alebo nedošlo k splneniu tohto dohodnutého záväzku. Vzhľadom na uvedené

súd túto dohodu nepovažoval za neplatne uzavretú.

8. Následne súd skúmal, či žalobcom vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej podľa
bodu 5.3. článku V. zmluvy. Mal za to, že v dohode zmluvných strán absentuje termín splnenia povinnosti
vybudovať technickú infraštruktúru. Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute tak neobsahuje zmluvnou

pokutou zabezpečenú povinnosť pre nesplnenie ktorej žalobcom vznikne nárok a žalovanému
povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť, keď absentuje termín splnenia povinnosti vybudovať technickú
infraštruktúru. Žalovaný sa tak nemohol dostať do omeškania s jej výstavbou. S tvrdením žalobcov v
tom zmysle, že aj keď nie je v zmluve uvedený konkrétny termín výstavby, slovné spojenie "v
zmysle tohto článku Zmluvy" jednoznačne odkazuje na termín uvedený v bode 5.1., sa súd nestotožnil.

Zo štylizácie a slovného spojenia je zrejmé, že odkaz na tento bod zmluvy uvedený za vyjadrením
"...do omeškania s výstavbou technickej infraštruktúry v zmysle tohto článku Zmluvy..." je uvedený v
zmluve za účelom neopakovať znova, čo konkrétne dohodnutá technická infraštruktúra zahŕňa, tak ako
je popísaná v bode 5.1. tohto článku zmluvy. O takomto chápaní odkazu v texte svedčí i znenie bodu 5.2.
"Technickú infraštruktúru uvedenú v tomto článku Zmluvy...", ale najmä ďalší odkaz totožného znenia

v závere bodu 5.3. "... až do ukončenia technickej infraštruktúry v zmysle tohto článku Zmluvy". Pri
takomto chápaní odkazu "v zmysle tohto článku Zmluvy" má text zmluvy v bode 5.2. aj 5.3.
logicky zmysel. V prípade, že uvedený odkaz znamenal termín 31.12.2018, ako uvádzajú žalobcovia,
by takéto chápanie postrádalo význam, nakoľko, ak by sa zmluvné strany na ňom dohodli, boli by ho
v texte zmluvy priamo uviedli. Je to jednoduchšie, stručnejšie, zrozumiteľnejšie, ako odkazovať na inú

časť dohody, z ktorého dôvodu sa odkazy v texte spravidla využívajú. Vnímať pritom odkaz rovnakého
znenia odlišne v jednotlivých ustanoveniach, teda účelovo, resp. dopĺňať tak prejav vôle nie je možné.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd pre absenciu platnej dohody o zmluvnej pokute
nárok žalobcov 1/, 2/ posúdil ako nedôvodný, čoho dôsledkom je zamietnutie žaloby. O náhrade trovkonania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovaný bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol, žalovaný má voči žalobcom 1/,

2/ ako neúspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ktorú mu súd priznal
svojim rozhodnutím. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením podľa §
262 ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, v ktorom uviedli, že zastávajú

názor, že v rámci konania bolo preukázané a nesporné, že medzi stranami sporu došlo dňa 28.11.2018
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, v ktorej sa v bode 5.1 a 5.2 žalovaný (ako predávajúci) zaviazal zaistiť
výstavbu technickej infraštruktúry, a to verejného vodovodu, osvetlenia, elektrickej siete, plynovodu a
komunikácie s chodníkom (na vlastné náklady) v termíne do 31.12.2018. V bode 5.3 kúpnej zmluvy sa
žalovanýzaviazal,žeaksadostanetedoomeškaniasVýstavboutechnickejinfraštruktúryvzmysletohto
článku zmluvy, je povinný zaplatiť kupujúcim zmluvnú pokutu vo výške 20,- eur denne za každý začatý

deň omeškania, a to až do ukončenia výstavby technickej infraštruktúry. Žalovaný si svoju povinnosť
zrealizovať výstavbu technickej infraštruktúry nesplnil a neurobil tak ani do podania
žaloby. Žalobcovia kupovali nehnuteľnosť od žalovaného ako stavebný pozemok, na ktorom mali záujem
postaviť rodinný dom. Za týmto účelom aj kupovali predmetné pozemky. Za predpokladu, že by pred
uzatvorením kúpnej zmluvy mali vedomosť o tom, že k ich pozemku nebude vybudovaná

prístupová komunikácia, vrátane infraštruktúry, za dohodnutú kúpnu cenu by nemali záujem
kúpnu zmluvu uzatvoriť. Z dôvodu omeškania s vybudovaním infraštruktúry mohli žalobcovia
len obmedzene vykonávať ďalšie práce na RD, nemohli následne v termíne, ktorý si určili,
zrealizovaťpresťahovaniesadotohtoRDzbytuvichvlastníctveanemohlisianičiastočnekompenzovať
do presťahovania sa splátky hypotekárneho úveru, ktorý si v súvislosti s výstavbou RD zobrali, keďže

po presťahovaní mali záujem predmetný byt prenajať a z týchto nájomného uhrádzať jednotlivé splátky.
Rovnako nevybudovaním plynovej prípojky k nehnuteľnosti im vznikla škoda. Žalobcovia si
písomne, listom zo dňa 05.10.2021 uplatnili voči predávajúcemu (žalovanému) dohodnutú zmluvnú
pokutu, a to za obdobie omeškania od 01.0l.2019 do 30.09.2021, čo predstavuje sumu 20.060,- eur.
Na výzvu žalobcov zo dňa 05.10.2021 reagoval žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho

zástupcu oznámením zo dňa 18.10.2021, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty odmieta z dôvodu, že podľa neho zo znenia čl. V Kúpnej zmluvy jednoznačne nevyplýva
predmet jeho záväzku, ktorého nesplnenie má byť sankcionované zmluvnou pokutou. Žalovaný tvrdil, že
toto ustanovenie je neurčité a nezrozumiteľné, a preto ho považuje za neplatné. Podaním
zo dňa 12.11.2021 žalobcovia oznámili žalovanému, že sa s jeho vyjadrením nestotožňujú. Po podaní

žaloby doručil žalovaný súdu vyjadrenie (odpor proti platobnému rozkazu), z ktorého jednoznačne
vyplýva, že považuje žalobou uplatnený nárok za nedôvodný, pričom uviedol, že zo žaloby nemá
vyplývať, z titulu porušenia akej (zmluvnej) povinnosti sa žalobcovia domáhajú zaplatenia zmluvnej
pokuty. Následne žalovaný doručil súdu oznámenie, v ktorom oznamuje, že z dôvodu zmeny
vlastníka pozemku, parcely C-KN XXXX/X, k. ú. C. D. a vzhľadom na túto zmenu vlastníka nie je

v spore pasívne legitimovaný, nakoľko práve na tomto pozemku má byť vybudovaná komunikácia
a verejný vodovod. Žalobcovia dávajú do pozornosti súdu práve toto vyjadrenie žalovaného, ktorým
v podstate spochybnil svoju predchádzajúcu procesnú obranu, kde uvádzal, že nie je zrejmé, na akej
parcele má byť napr. prístupová komunikácia vybudovaná. Z uvedeného oznámenia a obsahu dodatku
je zrejmé, že žalovaný opäť zmenil svoju procesnú obranu, pretože pokiaľ považoval všetky body článku

V. kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu za absolútne neplatné (z dôvodu neurčitosti), prečo
ich následne prevádzal na inú osobu. Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň 03.10.2024,
ktoré sa konalo v neprítomnosti žalovaného. Na pojednávaní žalobcovia zotrvali na svojich skutkových
a právnych tvrdeniach a rovnako sa vyjadril aj právny zástupca žalovaného. Na
konci pojednávania právny zástupca žalovaného navrhol, aby bolo dokazovanie doplnené výsluchom

žalovaného a za týmto účelom žiadal odročiť pojednávanie. Právny zástupca žalobcov tento návrh
namietal z dôvodu, že v priebehu konania žalovaný svoj výsluch nenavrhol a poukázal na sudcovskú
koncentráciu konania, podľa ktorej strany sporu sú povinné prostriedky procesného útoku a obrany
uplatniť včas. Súd, napriek tomu, že žalovaný vo svojich viacerých podaniach doručených súdu pred
prvým pojednávaním nenavrhoval svoj výsluch, a to aj napriek tomu, výsluch strany sporu je jedným

zo základných dôkazných prostriedkov, návrhu vyhovel a vo veci určil ďalší termín pojednávania na
21.11.2024. Na tomto pojednávaní žalovaný opäť zmenil svoju procesnú obranu a uviedol, že on si
svoju povinnosť splnil a v dohodnutom termíne zaistil výstavbu technickej infraštruktúry. Uviedol, že
podľa neho nebol medzi stranami sporu dohodnutý termín, dokedy mala byť technická infraštruktúravybudovaná. Opäť zmenil svoju predchádzajúcu procesnú obranu, pretože uviedol, že článok V. kúpnej
zmluvy považuje za platný, aj keď nevie, čo v bode 5.3 zmluvy, v ktorom je dohodnutá zmluvná pokuta
malo byť myslené. Návrh písal nejaký právnik a mal za to, že to bude v poriadku. Zmluvu v zastúpení

podpisoval pán G., konateľ spoločnosti BauenMont s.r.o. Pri výsluchu potvrdil, že obsahom
zmluvnéhodojednaniabolaajpovinnosťpredávajúceho,nanákladypredávajúceho,dobudovaťzmluvne
dohodnutú technickú infraštruktúru, ktorá je v súčasnej dobe v stave, že sú vybudované všetky prípojky
vrátane chodníkov, okrem vrchnej vrstvy komunikácie - asfaltu. Nevedel sa vyjadriť, v akom časovom
horizonte to bude zrealizované. Žalobcovia priamo na pojednávaní poukázali na zmenu procesnej

obrany žalovaného a vyjadrili sa k tomu, že skutočnosti uvádzané žalovaným na hlavnom
pojednávaní predtým žalovaný neuvádzal, nesúhlasia s jeho výkladom článku V., bod 5.3 v tom, že
medzi stranami sporu nebol dohodnutý termín ukončenia výstavby technickej infraštruktúry a poukázali
na znenie bodu 5.3 kúpnej zmluvy, ktorý je súčasťou článku V. kúpnej zmluvy, v ktorom je uvedené
slovné spojenie "v zmysle tohto článku Zmluvy", ktoré si vykladajú tak, že ukončenie
termínu výstavby sa viaže na dátum uvedený v bode 5.1 tohto článku zmluvy, t. j. do 31.12.2018.

Žalobcovia sa nestotožňujú s názorom súdu prvej inštancie v tom, že sa žalovaný nemohol
dostať do omeškania s plnením zmluvnej povinnosti, ktorej porušenie bolo sankcionované zmluvnou
pokutou, pretože údajne absentuje existencia platnej dohody o zmluvnej pokute. Nestotožňujú sa s
právnym posúdením toho, či sa žalovaný dostal do omeškania a ani s vyhodnotením (výkladom)
obsahu bodu 5.3 kúpnej zmluvy, ktorý súd prvej inštancie použil. Napriek tomu, že súd prvej inštancie

v bode 27. odôvodnenia rozsudku poukázal na výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby prípadné
pochybnosti z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu odstránil výkladom založeným najprv
prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného výkladu jednotlivých pojmom), logickými (z hľadiska
nadväznosti použitých pojmom) a systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre
celého právneho úkonu) zastávajú názor, že súd prvej inštancie sa týchto pravidiel pri výklade obsahu

článku V. a konkrétne bodu 5.3 kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu nedržal. Súd prvej
inštancie v bode 29. odôvodnenia rozsudku uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcov
v tom zmysle, že aj keď nie je v zmluve uvedený konkrétny termín výstavby, slovné spojenie použité v
bode 5.3 "v zmysle tohto článku Zmluvy" jednoznačne odkazuje na termín výstavby uvedený v bode 5.1
zmluvy. Uviedol, že podľa jeho názoru zo štylizácie a uvedeného slovného spojenia je zrejmé, že

odkaz na tento bod zmluvy je uvedený za účelom neopakovať znovu, čo konkrétne dohodnutá technická
infraštruktúra zahŕňa. Uvedené má vyplývať aj zo spojenia použitého v bode 5.2 zmluvy. Súd prvej
inštancie urobil výklad bodu 5.3 zmluvy bez toho, aby sa k obsahu tohto článku zmluvy a aká bola vôľa
predávajúceho vyjadril logicky žalovaný. Ten len v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že článok V. zmluvy
považuje za platný, ale že sa nezaviazal, že v termíne do 31.12.2018 vykoná výstavbu. Uviedol,

že "v podstate on nevie, čo bolo v bode 5.3 myslené ... ". Žalovaný v rámci novej procesnej obrany
využil rozdiel v použitých pojmoch "zaistiť výstavbu technickej infraštruktúry" a "omeškanie s výstavbou
technickej infraštruktúry". Pokiaľ ide o gramatický výklad slovných spojení použitých v kúpnej zmluve, sa
žalobcovia nestotožňujú s výkladom pojmov, ktorý použil súd pri bode 5.3 a odvolaní sa na
slovné spojenie použité v bode 5.2, že sa viažu obe tieto slovné spojenia (v zmysle tohto článku zmluvy)

len na technickú infraštruktúru (aby ju ďalej nemuseli v zmluve bližšie špecifikovať). Poukazujú na to,
že v bode 5.2 je použité slovné spojenie „technickú infraštruktúru uvedenú v tomto článku Zmluvy" a v
bode 5.3 zmluvy je použité slovné spojenie "dostane do omeškania s výstavbou technickej infraštruktúry
v zmysle tohto článku Zmluvy". Pokiaľ by výklad súdu prvej inštancie bol správny, malo byť aj v bode 5.3
použité slovné spojenie "dostane do omeškania s výstavbou technickej infraštruktúry uvedenej v

tomto článku Zmluvy" a nie spojenie, v zmysle tohto článku Zmluvy". Poukázali ďalej na
skutočnosť, že v konaní bolo preukázané a nesporné, že návrh kúpnej zmluvy aj jej znenie vyhotovoval
predávajúci (žalovaný). Žalobcovia v dobrej viere vychádzali z toho, že pojmy zaistenie výstavby a
ukončenie výstavby sú synonymá. Logickým výkladom znenia celého článku V. kúpnej zmluvy pri použití
systematického výkladu je možné konštatovať, že pre strany sporu nemal v čase

podpisu zmluvy žiadny právny a ani skutkový význam, aby si dohodli v zmluve termín zaistenia
výstavby v zmysle, ako vysvetlil tento pojem žalovaný, teda "termín, dokedy predávajúci mal zadať
realizáciu výstavby tretej strane, vrátane prípadného zabezpečenia potrebných stavebných povolení".
Pre kupujúcich bol podstatný termín ukončenia výstavby. Pojem zaistiť je totožný s pojmom zabezpečiť,
čo znamená podľa výkladového slovníka slovenského jazyka dodržanie termínu. Pokiaľ by sme použili

výklad, ktorý použil súd prvej inštancie v bode 5.1, tak by znenie tohto bodu malo byť "predávajúci sa
zaväzuje zaistiť prípravu výstavby technickej infraštruktúry ... " pričom bolo použité spojenie "predávajúci
sa zaväzuje zaistiť výstavbu technickej infraštruktúry ... ". Z uvedeného je zrejmé, že ak je správne
tvrdenie súdu prvej inštancie, že odkaz rovnakého znenia nie je možné vnímať odlišne v jednotlivýchustanoveniach, teda účelovo, resp. dopĺňať tento prejav, tak práve v tomto konkrétnom prípade sa
nejednávbode5.2a5.3oodkazrovnakéhoznenia.Súdprvejinštanciedospelknesprávnymskutkovým
zisteniam. Pokiaľ by sme použili úvahy súdu prvej inštancie vyjadrené v odôvodnení napadnutého

rozsudku, potom je namieste otázka, prečo a z akého dôvodu žalovaný, ako osoba, ktorá pripravovala
znenie kúpnej zmluvy, do zmluvy umiestnila bod 5.3 o zmluvnej pokute. Pre správne posúdenie tejto
veci je potrebné zobrať do úvahy aj vyjadrenie žalovaného, ktorý sa k tomu nevedel vyjadriť, a to aj
napriek tomu, že presne uviedol, že dátum uvedený v bode 5.1 zmluvy nepovažuje za termín ukončenia
výstavby, od ktorého by sa malo počítať jeho omeškanie. V tejto súvislosti poukázali aj na skutočnosť,

že po podaní žaloby žalobca svoje práva a povinnosti z článku V. kúpnej zmluvy postúpil na tretiu
osobu, vrátane povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za omeškanie s výstavbou technickej infraštruktúry
(viď dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 13.05.2022 uzatvorenej medzi žalovaným a
spoločnosťou BauenMont s.r.o. Trenčín). Teda, pokiaľ by v čase uzatvorenia toho dodatku žalovaný
vedel, že nebol dohodnutý čas plnenia na výstavbu technickej infraštruktúry, tak by v tomto dodatku
uviedol, že kupujúci na seba preberá len práva a povinnosti z bodov 5.1 a 5.2, resp. len z bodu

5.2 vybudovať technickú infraštruktúru na vlastné náklady. Aj z uvedeného je možné vyvodiť záver, že v
čase podpisu kúpnej zmluvy strany sporu považovali termín plnenia uvedený v bode 5.1 za dohodnutý
termín výstavby infraštruktúry. Aj keď ustanovenia Občianskeho zákonníka neobsahujú výslovnú úpravu
toho, ako sa má vykladať prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, má konkrétne
postupovať(okremspotrebiteľskýchzmlúv,kdepodľa§54ods.2OZplatí,ževpochybnostiachoobsahu

spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší - "princíp contra proferentem"),
žalobcovia zastávajú názor, že je možné pri výklade, aj pri výklade článku V. kúpnej zmluvy použiť
výklad na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila ("princíp contra proferentem“), a to
výklad v neprospech predávajúceho (žalovaného). V tejto súvislosti poukázali na prípadné analogické
použitie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Teda zastávajú názor, že výklad pojmu zaistiť výstavbu,

použitývbode5.1kúpnejzmluvy,bysamalvykladaťvneprospechpredávajúceho(žalovaného),pretože
žalovaný pripravoval návrh zmluvy a ako prvý použil toto slovné spojenie. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti sú toho názoru, že súd prvej inštancie vydal rozhodnutie (rozsudok), ktorý nie je zákonný a
spravodlivý. Čo sa týka výroku II. napadnutého rozsudku o trovách konania, poukazujú v tejto súvislosti
na procesné správanie sa žalobcu, ktorý v rámci súdneho konania viackrát menil svoju procesnú obranu,

nerešpektoval výzvy súdu, aby riadne a včas označil dôkazy, ktorými chce preukázať svoje tvrdenia.
Z tohto dôvodu bolo pojednávanie dňa 03.10.2024 odročené a vo veci bolo ďalšie pojednávanie. Vo
vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania, v prípade, ak by odvolací súd potvrdil výrok I. napadnutého
rozsudku, dali do pozornosti súdu, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa na to, aby súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania podľa výsledku úspechu

v spore, ale aby rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Dôvody hodné osobitného zreteľa
v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania zákon nedefinuje. Je vecou súdu, aby posúdil, či v
konkrétnom prípade takéto okolnosti existujú. Žalobcovia zhodne prehlasujú, že zastávajú názor, že je
potrebné pri rozhodnutí o trovách konania zohľadniť aj postoj žalovaného v konaní. Žalovaný v priebehu
konania viackrát menil svoju procesnú obranu, dokonca nesplnil svoju procesnú povinnosť uviesť všetky

skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. Zároveň je potrebné zobrať do úvahy
aj skutočnosť, že prípadnú neurčitosť zmluvy pri výklade nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty spôsobil
žalovaný, ktorý zabezpečil vyhotovenie znenia kúpnej zmluvy. Žalobcovia považujú za nespravodlivé,
ak by vzhľadom na skutočnosť, že si uplatňovali nárok zo zmluvy, ktorej neurčitosť
a nejednoznačnosť spôsobil práve žalovaný, mali znášať zároveň aj náhradu trov konania v rozsahu

100 %, ktorá by bola priznaná žalovanému. Súdna prax za dôvody hodné osobitného zreteľa okrem
iného považuje podiel strany na vzniku a priebehu sporu, ako aj povahu a okolnosti sporu. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prípade, ak by odvolací súd výrok I.
napadnutého rozsudku potvrdil, aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. a sám vo veci

rozhodol tak, že neprizná žalovanému nárok na náhradu trov konania.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za zákonný a odvolacie námietky žalobcov za nedôvodné a neodôvodňujúce zmenu
napadnutého rozsudku. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok logicky a detailne

odôvodnil, vec správne skutkovo aj právne posúdil a dôsledne sa vyporiadal so všetkými relevantnými
okolnosťami. Žalovaný vníma prevažnú časť textu podaného odvolania za s vecou nesúvisiacu, keď
mnohé state odvolania predstavujú len sumarizáciu konania pred súdom prvej inštancie. Predovšetkým
rozporuje tvrdenie žalobcov uvedené v poslednom odseku na strane 3 podaného odvolania, v zmyslektorého by si nemal ku dňu 31.12.2018 splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej Kúpnej zmluvy
zo dňa 28.11.2018, nesplnenie ktorej by bolo sankciované zmluvnou pokutou. Žalovaný uvádza, že
podľa jeho názoru takéto konštatovanie je v rozpore s obsahom uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa

28.11.2018 (ďalej aj len ako "Zmluva" v príslušnom gramatickom tvare), keď: A) bod 5.3. Zmluvy vôbec
neobsahuje dohodu o termíne, ku ktorému by si mal žalovaný prípadne splniť svoju povinnosť
podľa tohto zmluvného ustanovenia; B) v prípade, že by bod 5.1. Zmluvy predstavoval platné zmluvné
dojednanie, svoju povinnosť podľa uvedeného bodu si splnil zaistením výstavby technickej infraštruktúry
vydaním príslušných stavebných povolení v termíne do 31.12.2018. Medzi bodmi 5.1. a 5.3. Zmluvy

neexistuje vzájomná prepojenosť, ktorá skutočnosť podľa názoru žalovaného vyplýva zo samotného
pojmoslovia uvádzaného v predmetných bodoch. V bode 5.1. Zmluvy sa hovorí o "zaistení" výstavby,
zatiaľ čo v bode 5.3. Zmluvy sa už používa samotný pojem "výstavba". Uvedený bod Zmluvy pritom
neobsahuje termín ani začiatku samotnej výstavby a ani jej ukončenia. V tomto smere v celom rozsahu
odkazuje na bod 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý predstavuje absolútne vyčerpávajúcu a
správnu argumentáciu zo strany súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o výsluch žalovaného, procesný postup

vo veci je výlučne v kompetencii konajúceho súdu. Ak teda súd prvej inštancie mal za
to, že výsluch žalovaného bol dôvodný a vhodný, pričom potreba výsluchu žalovaného v prejednávanej
veci bola riadne zdôvodnená, nemožno v tomto smere súdu prvej inštancie nič vytknúť. Samotný § 153
ods. 2 Civilného sporového poriadku pritom expressis verbis pripúšťa, aby aj na prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, ak by tomu tak bolo, súd prihliadol.

Uvedené vyplýva zo znenia predmetného ustanovenia, podľa ktorého na prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť: najmä, ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Teda, súd nemá
povinnosť takýto prostriedkov odmietnuť. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného v konaní je potrebné
uviesť, že otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu je otázkou právnou a nie skutkovou. Preto

je irelevantné ako vníma žalovaný bod 5.1. Zmluvy z hľadiska jeho platnosti, či neplatnosti. Žalovaný
nie je právne vzdelaný, a preto sa v rámci svojho výsluchu k danej otázke vyjadril tak, ako považoval
za potrebné a zmysluplné. Žalovaný je od počiatku konania konzistentný v tom, že podľa jeho názoru
žalobcom nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle podanej žaloby a dôvodnosť
nároku žalobcov od počiatku v celej výške rozporuje. V rámci priebehu konania žalovaný skutočne

predovšetkým namietal platnosť a určitosť príslušného zmluvného dojednania, bodu 5.1. Zmluvy, a pre
prípad, že by sa súd prvej inštancie s takouto obranou žalovaného nestotožnil, žalovaný svoju (ďalšiu)
obranu v konaní založil jednak na tom, že povinnosť podľa bodu 5.1. Zmluvy si tak či tak splnil, a
jednak na neexistujúcu vzájomnosť bodov 5.1. a 5.3. Zmluvy. Nie je preto vôbec pravdou, že by
žalovaný zásadne menil svoju obranu v konaní. Túto nanajvýš dopĺňal, čo je v rámci súdneho konania

bežné, normálne a súladné so všetkými princípmi Civilného sporového poriadku a zásadami
civilného konania. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že samotní žalobcovia svoju žalobu o.i. odôvodnili
neexistujúcim právoplatným kolaudačným rozhodnutím na komunikáciu a verejný vodovod
na pozemku "CKN" parc. č. XXXX/X v kat. úz. C. D.. V ďalšom priebehu konania na tejto argumentácii
nezotrvali. Rovnako tak ako žalovaný, teda aj samotní žalobcovia, "menili" svoju argumentáciu v konaní.

Žalovaný zdôrazňuje, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov z dôvodu, že sa nestotožnil
s názorom žalobcov o existencii ich nároku voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobcovia
teda neboli v konaní úspešní z dôvodu, že súd prvej inštancie považoval ich nárok za nedôvodný a
nemajúci oporu v bode 5.3. Zmluvy. Nie z dôvodu, že by súd prvej inštancie akceptoval meniacu sa
výpoveď žalovaného, čo ani nekorešponduje so skutočnosťou, ako sa snažia žalobcovia

prezentovať v podanom odvolaní. Odmieta, aby sa žalobcovia aj v podanom odvolaní
naďalej snažili účelovo interpretovať jednotlivé zmluvné dojednania Zmluvy tak, aby korešpondovali s ich
snahou domôcť sa voči žalovanému žalovanej sumy. Ak už žalobcovia na strane 6 podaného odvolania
k takémuto kroku pristúpili, žalovaný dáva do pozornosti, že, ak by mali byť žalobcovia v
konaní úspešní, musel by podľa jeho presvedčenia bod 5.3. Zmluvy znieť „ .... dostane do omeškania s

výstavbou technickej infraštruktúry v rozsahu a v lehote podľa tohto článku Zmluvy". Žalovaný považuje
za nevierohodné a účelové tvrdenie žalobcov uvedené na strane 7 podaného odvolania, v zmysle
ktorého mali byť v dobrej viere, že pojmy "zaistenie výstavby" a "ukončenie výstavby" sú totožné.
Odporuje elementárnym zásadám logiky, že by s ohľadom na dátum uzatvorenia Zmluvy, čo bolo dňa
28.11.2018, zmluvné strany skutočne bodom 5.1. zamýšľali, aby v termíne do 31.12.2018

bola zabezpečená reálna výstavba dotknutej infraštruktúry. Pritom samotní žalobcovia v konaní potvrdili,
že v čase uzatvárania Zmluvy bola príslušná parcela len ornou pôdou bez existencie akýchkoľvek
prípojok alebo napojení inžinierskych sietí. Je nereálne a logickému uvažovaniu odporujúce, že by
účastníci Zmluvy formuláciou bodu 5.1. skutočne sledovali, aby v lehote 30 kalendárnych dní v zimnomobdobí a v období sviatkov došlo nielen k získaniu potrebných povolení na
výstavbu inžinierskych sietí, ale aj k ich samotnému reálnemu fyzickému vybudovaniu. Žalovaný tvrdí,
že zvolenou formuláciou bodu 5.1. Zmluvy jej účastníci nanajvýš sledovali, aby zo strany žalovaného

došlo v termíne do 31.12.2018 k zaisteniu potrebnej výstavby z hľadiska zaistenia potrebných povolení.
Rôzne pojmoslovia použité v bodoch 5.1. a 5.3. Zmluvy sú najlepším dôkazom o tom, že
účastníci Zmluvy nemali v žiadnom prípade v úmysle stotožňovať pojmy "zaistenie výstavby technickej
infraštruktúry" a "vybudovanie technickej infraštruktúry". Preto ani nemohlo byť a ani v skutočnosti
nebolo úmyslom zmluvných strán vzájomne prepojiť uvedené zmluvné dojednania tak, že by termín

samotného vybudovania technickej infraštruktúry mal byť určený dňom 31.12.2018. Tak, ako uviedol
žalovaný vyššie, je nepredstaviteľné, že by samotní žalobcovia mohli očakávať, aby počas doslova pár
dní v období od 28.11.2018 do 31.12.2018 bola zo strany žalovaného v zimnom období,
počas sviatkov a čakajúc pritom ešte na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy
zo dňa 28.11.2018, fyzicky vybudovaná predmetná infraštruktúra. Ani žalobcovia a ani žalovaný
takúto vôľu pri uzatvorení Zmluvy nemohli mať a ani nemali a aj preto zvolili odlišné výrazové prostriedky

do bodu 5.1. Zmluvy a do bodu 5.2. Zmluvy. Ak aj žalovaný previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
k "CKN" parc. č. XXXX/X v kat. úz. C. D. s dôvetkom o postúpení všetkých práv a povinností na
kupujúceho, nebol takýto postup vôbec rozporný s obranou žalovaného v konaní o neexistencii lehoty
v bode 5.3. Zmluvy na samotné vybudovanie technickej infraštruktúry. Žalovanému tak nič nebránilo
postúpiť na tretiu osobu práva a povinnosti z celého čl. V. Zmluvy. Žalovaný na kupujúceho iba postúpil

všetky práva a povinnosti podľa čl. V. Zmluvy bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom vymedzoval termín
s odkazom na bod 5.3. Zmluvy. Presne v súlade s obranou žalovaného v konaní, podľa ktorej bod
5.3. Zmluvy žiadny konkrétny termín neobsahuje. Prečo tak žalovaný urobil, či už išlo o taktiku v rámci
konania alebo z iných dôvodov, ktoré nemusia byť žalobcom známe, nie je z hľadiska merita
veci vôbec podstatné. Žalovaný však odmieta opäť účelovú snahu žalobcov prezentovanú na strane 4

podaného odvolania, v zmysle ktorej oznámením o zmene vlastníctva "CKN" parc. č. XXXX/
X v kat. úz. C. D. mal žalovaný spochybniť svoju predchádzajúcu obranu, že nie je zrejmé, na akej
parcele mala byť prístupová komunikácia vybudovaná. V oznámení zo dňa 21.06.2022 žalovaný doslova
uviedol: "Vychádzajúc z tvrdenia žalobcov v podanej žalobe, podľa ktorého k vybudovaniu komunikácie
a verejného vodovodu malo, resp. má dôjsť práve na označenej parcele, žalovaný tvrdí, že zmenou

osoby vlastníka označenej nehnuteľnosti nie je viac v konaní pasívne vecne legitimovaným
subjektom sporu." Žalovaný tak prípisom zo dňa 21.06.2022 ani náznakom nezmenil svoju obranu v
konaní a túto ani nenegoval. Ako totiž nepochybne vyplýva z oznámenia zo dňa 21.06.2022, žalovaný
pri oznámení zmeny osoby vlastníka "CKN" parc. č. XXXX/X vychádzal zo samotnej žaloby žalobcov.
Žalovaný ani v oznámení zo dňa 21.06.2022 a ani v akomkoľvek inom podaní nepotvrdil, že

by k vybudovaniu komunikácie a verejného vodovodu malo dôjsť na uvedenej parcele.
Za úplne bezdôvodné považuje žalovaný odvolacie námietky žalobcov čo do výroku o ich povinnosti
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Je evidentné, že žalovaný bol v konaní plne úspešný. Bol to
žalovaný,ktorýsamuselbrániťvočibezdôvodnejžalobežalobcovaktorémuvsúvislostisjehoobranouv
konaní vznikli trovy. Pritom žalovaný od počiatku nárok žalobcov rozporoval a spochybňoval. Neexistuje

v prejednávanej veci jediný dôvod, ktorý by bolo možné subsumovať pod § 257 Civilného sporového
poriadku. Takouto okolnosťou nemôže v žiadnom prípade byť postup žalovaného v konaní a jeho obrana
(postoj) proti uplatnenému nároku. Pri akceptácii uvedeného názoru by žalovaný mal byť "potrestaný" za
to, že neuznal nárok žalobcov, voči tomuto sa aktívne bránil a využil pri tom všetky dostupné prostriedky
procesnej obrany. Ide o absolútne neakceptovateľnú snahu žalobcov nemajúcu navyše oporu ani v

jedinom súdnom rozhodnutí, ktoré sú žalovanému známe. V praktickej rovine by uvedená predstava
žalobcov znamenala, že každá procesná strana by v prípade jej úspechu v konaní mala byť sankciovaná
tým, že by jej nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania. Každej, v konaní úspešnej strane, sa
dá totiž vytýkať (i) jej postoj k veci, (ii) zmenu prostriedkov procesného útoku/procesnej obrany alebo (ii)
neochotu stotožniť sa s právnym názorom protistrany. S poukazom na skutočnosti popísané

v predchádzajúcej časti tohto vyjadrenia navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a zároveň, aby žalovanému voči žalobcom priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že po oboznámení sa s

obsahom vyjadrenia žalovaného k podanému odvolaniu na podanom odvolaní trvajú. Rovnako trvajú na
skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v písomnom odôvodnení podaného odvolania.12. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1

CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na
vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

13. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd
sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto
dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

14. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že
z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za
preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty vyčíslenej

vo výške 20.060,- eur za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného dohodnutej v článku V. kúpnej
zmluvy. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovaným bola dňa
28.11.2018 platne uzavretá písomná kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k
vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. V článku V. bod 5.3. tejto zmluvy bola dohodnutá aj zmluvná pokuta
pre prípad, že sa predávajúci dostane do omeškania s výstavbou technickej infraštruktúry. V

dojednaní bola určená výška pokuty. Odvolací súd z takto dojednanej dohody má však zhodne so súdom
prvej inštancie za to, že v dohode zmluvných strán absentuje termín splnenia povinnosti vybudovať
technickú infraštruktúru. Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute tak neobsahuje zmluvnou pokutou
zabezpečenú povinnosť pre nesplnenie ktorej žalobcom vznikne nárok a žalovanému povinnosť
zmluvnú pokutu zaplatiť, keď absentuje termín splnenia povinnosti vybudovať technickú

infraštruktúru. Žalovaný sa tak ani podľa odvolacieho súdu nemohol dostať do omeškania s
jej výstavbou. S tvrdením žalobcov v tom zmysle, že aj keď nie je v zmluve uvedený konkrétny termín
výstavby, slovné spojenie "v zmysle tohto článku Zmluvy" jednoznačne odkazuje na termín uvedený v
bode 5.1., sa ani odvolací súd nestotožnil. Zo štylizácie a slovného spojenia je aj podľa odvolacieho súdu
zrejmé, že odkaz na tento bod zmluvy uvedený za vyjadrením "...do omeškania s výstavbou

technickej infraštruktúry v zmysle tohto článku Zmluvy..." je uvedený v zmluve za účelom neopakovať
znova, čo konkrétne dohodnutá technická infraštruktúra zahŕňa, tak ako je popísaná v bode 5.1. tohto
článku zmluvy. O takomto chápaní odkazu v texte aj podľa odvolacieho súdu svedčí i znenie bodu 5.2.
"Technickú infraštruktúru uvedenú v tomto článku Zmluvy...", ale najmä ďalší odkaz totožného znenia v
záverebodu5.3."...aždoukončeniatechnickejinfraštruktúryvzmysletohtočlánkuZmluvy".Pritakomto

chápaní odkazu "v zmysle tohto článku Zmluvy" má text zmluvy v bode 5.2. aj 5.3. logicky
zmysel. V prípade, že uvedený odkaz znamenal termín 31.12.2018, ako uvádzajú žalobcovia,
by takéto chápanie postrádalo význam, nakoľko, ak by sa zmluvné strany na ňom dohodli, boli by
ho v texte zmluvy priamo uviedli. Bod 5.3. Zmluvy teda ani poľa odvolacieho súdu vôbec neobsahuje
dohodu o termíne, ku ktorému by si mal žalovaný prípadne splniť svoju povinnosť podľa tohto zmluvného

ustanovenia. Medzi bodmi 5.1. a 5.3. Zmluvy neexistuje vzájomná prepojenosť, ktorá skutočnosť podľa
názoru odvolacieho súdu vyplýva zo samotného pojmoslovia uvádzaného v predmetných bodoch. V
bode 5.1. Zmluvy sa hovorí o "zaistení" výstavby, zatiaľ čo v bode 5.3. Zmluvy sa už používa samotný
pojem "výstavba". Uvedený bod Zmluvy pritom neobsahuje termín ani začiatku samotnej výstavby a ani
jej ukončenia. Rôzne pojmoslovia použité v bodoch 5.1. a 5.3. Zmluvy teda podľa názoru odvolacieho

súdu znamenajú, že účastníci Zmluvy nemali v úmysle stotožňovať pojmy "zaistenie výstavby technickej
infraštruktúry" a "vybudovanie technickej infraštruktúry". Preto ani podľa odvolacieho súdu nemohlo byť
úmyslom zmluvných strán vzájomne prepojiť uvedené zmluvné dojednania tak, že by termín samotného
vybudovania technickej infraštruktúry mal byť určený dňom 31.12.2018. Odvolací súd sa nestotožnil ani
s názorom žalobcov uvádzaným v odvolaní, že výklad pojmu zaistiť výstavbu použitý v bode 5.1 kúpnej

zmluvy by sa mal vykladať v neprospech predávajúceho (žalovaného), pretože žalovaný pripravoval
návrh zmluvy a ako prvý použil toto slovné spojenie, nakoľko síce žalovaný prostredníctvom právnika
pripravil návrh zmluvy, ale rovnako žalobcovia si zmluvu prečítali a na znak súhlasu ju podpísali, tedaboli uzrozumení ako článok V. zmluvy znie a s týmto súhlasili. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej
inštancie správne posúdil nárok žalobcov ako nedôvodný a správne žalobu zamietol.

15. Čo sa týka námietky žalobcov uvádzanej v odvolaní, pokiaľ ide o výsluch žalovaného, odvolací
súd uvádza, že účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť, aby strany zdržiavali spor
neskoro vykonanými procesnými úkonmi, pretože nie je želateľné, aby strana sporu predkladala
skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už
nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že

predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade
dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany
hodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či
prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v
tom, že na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Predloženie

prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v §
153 ods. 1 druhej vete CSP. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr
(objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody,
v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní, nie je
včasné. Ustanovenie § 153 ods. 2 a 3 CSP zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť

uloženú v § 153 ods. 1 CSP. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany
ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný
procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). Procesný postup vo veci je teda
výlučnevkompetenciikonajúcehosúdu.Aktedasúdprvejinštanciemalzato,ževýsluchžalovanéhobol

dôvodný a vhodný, pričom potreba výsluchu žalovaného v prejednávanej veci bola riadne zdôvodnená,
nemožno v tomto smere súdu prvej inštancie nič vytknúť. Ako už bolo uvedené vyššie, samotný § 153
ods. 2 CSP pritom expressis verbis pripúšťa, aby aj na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, súd prihliadol.

16. Rovnako správne súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania tak, že
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko v predmetnej veci mal
plný úspech žalovaný.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. V sporových konaniach sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania uplatňuje tzv. zásada

úspechu (§ 255 ods. 1 CSP). Podľa tejto zásady súd strane, ktorá mala v konaní úspech, prizná
nárok na náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu v konaní, a to proti strane neúspešnej.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. Úspech v konaní teda treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu,
pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku.

20. Povinnosť priznať náhradu (účelne) vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnému
účastníkovi platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením
§ 257 CSP (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 2011, sp. zn. 7 Cdo/129/2011).

21. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách
konania správne podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

22. Neobstojí námietka žalobcov, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd rozhodol

o trovách konania v zmysle ust. § 257 CSP. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP
predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a zo
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vovzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, príp. zo sociálnych aspektov. Súd pri
posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové
a iné pomery strán, okolnosti, ktoré stranu viedli k uplatneniu nároku na súd a ich postoj v konaní.

V súlade s Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 10.10.2018, sp. zn. I. ÚS 168/2018 je preto
potrebné pri rozhodovaní prihliadať na základné zásady (charakter sporu a procesnú
situáciu). Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP
však neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov

medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje len sama skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo
že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u
jej protistrany. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania nevzhliadol dôvody hodné osobitného
zreteľa a neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Pokiaľ žalobcovia opierali
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP o tú skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania viackrát menil svoju
procesnú obranu, dokonca nesplnil svoju procesnú povinnosť uviesť všetky skutočnosti a

dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, pričom je zároveň potrebné zobrať do úvahy aj
skutočnosť, že prípadnú neurčitosť zmluvy pri výklade nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty spôsobil
žalovaný, ktorý zabezpečil vyhotovenie znenia kúpnej zmluvy, odvolací súd má za to, že tieto skutočnosti
nespôsobujú naplnenie zákonných podmienok na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o
náhrade trov konania. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného v konaní odvolací súd uvádza, že

žalovaný bol od počiatku konania konzistentný v tom, že podľa jeho názoru žalobcom nevznikol nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle podanej žaloby a dôvodnosť nároku žalobcov od počiatku v
celej výške rozporoval. V rámci priebehu konania žalovaný predovšetkým namietal platnosť a určitosť
príslušného zmluvného dojednania, bodu 5.1. Zmluvy, a pre prípad, že by sa súd prvej inštancie s
takouto obranou žalovaného nestotožnil, žalovaný svoju (ďalšiu) obranu v konaní založil jednak na tom,

že povinnosť podľa bodu 5.1. Zmluvy si tak či tak splnil, a jednak na neexistujúcu vzájomnosť
bodov 5.1. a 5.3. Zmluvy. Nie je preto pravdou, že by žalovaný zásadne menil svoju obranu v konaní.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd

nepovažoval námietky žalobcov za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcom 1/, 2/, ktorí úspech v odvolacom konaní
nemali, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom
1/, 2/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).