Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/134/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200520
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200520.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátuJUDr.TomášaKurucaaJUDr.PavlaDoriča,PhD.vprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, C. právne zastúpený advokátom JUDr. Martinom Polákom, AK Košice, ul. Poštová
14,IČO:42239711,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSRsosídlom:Lazovná67,BanskáBystrica
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100943502/2021 zo dňa 01.06.2021
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca ako daňový subjekt si v mesiaci október 2011 odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr
vystavených spoločnosťou Castellario s .r.o. so sídlom ul. Panenská 24, Bratislava, IČO: 45873615.

2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za mesiac október 2011 (súbežne správca dane

vykonal daňovú kontrolu za mesiace január-máj 2011, júl-október 2011, december 2011), ktorá začala
dňa 05.12.2012 a v čase od 23.10.2013 do 07.01.2015 bola prerušená z dôvodu medzinárodnej výmeny
informácií.

3. O výsledku kontroly bol vyhotovený protokol číslo: 9801404/5/13821/2015/VAN, ktorý bol žalobcovi
zaslaný spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu.

4. Žalobca sa v stanovenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole a vyjadrenie bolo
s ním prerokované dňa 12.02.2016, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní číslo
102546157/2016.

5. Správca dane vydal dňa 25.02.2016 rozhodnutie číslo 102619494/2016, ktorým žalobcovi ako
daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 101331,65 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie október 2011. (v poradí prvé rozhodnutie)

6. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 103252897/2016 zo dňa 01.06.2016, ktorým
zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a vrátil vec správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie
z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov a nedostatočne odôvodneného záveru.7. Po vrátení veci do vyrubovacieho konania správca dane doplnil dokazovanie a dňa 27.11.2019
oboznámilsplnomocnenéhozástupcužalobcusvýsledkamivyrubovaciehokonania, očombolaspísaná

zápisnica z ústneho pojednávania dňa 27.11.2019 číslo 102738973/2019.

8. Dňa 10.12.2019 vydal správca dane rozhodnutie číslo 102835019/2019, ktorým opätovne žalobcovi
ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 101.331,65 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie október 2011. (v poradí druhé rozhodnutie)

9. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný svojim rozhodnutím číslo
101156703/2020 zo dňa 09.07.2020, ktorým opätovne zrušil rozhodnutie správcu dane a vrátil mu vec
na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov a nejednoznačne
uvedených a nedostatočne odôvodnených záverov.

10. Vo vyrubovacom konaní následne správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu s výsledkami
tohto vyrubovacieho konania (zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 101966343/ 2020.

11. Dňa 18.12.2020 vydal správca dane rozhodnutie číslo 102010342/2020 – v poradí tretie rozhodnutie,
ktorým určil daňovému subjektu – žalobcovi rozdiel dane v sume 101.331,65 eur na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 (daň uvedená v daňovom priznaní bola vo výške 374,72
eur; daň zistená správcom dane bola vo výške 101.706,37 eur a rozdiel dane na úhradu tak bol vo
výške 101.331,65 eur). Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v celkovej sume
101.331,65 eur z faktúr vystavených v mesiaci október 2011 spoločnosťou Castellario s.r.o., Panenská
24, Bratislava, IČO: 45873615 za dodanie betonárskej ocele:

- Č. DF – 11 – 154 zo dňa 05.10.2011 (základ dane 58.976,68 eur, DPH 11.795,34 eur);
- Č. DF – 11 – 155 zo dňa 06.10.2011 (základ dane 35.440,55 eur, DPH 7.088,11 eur);
- Č. DF – 11 – 156 zo dňa 07.10.2011 (základ dane 23.665,56 eur, DPH 4.733,11 eur);
- Č. DF – 11 – 159 zo dňa 14.10.2011 (základ dane 11.886,63 eur, DPH 2.377,33 eur);
- Č. DF – 11 – 160 zo dňa 17.10.2011 (základ dane 35.118,46 eur, DPH 7.023,69 eur);

- Č. DF – 11 – 161 zo dňa 18.10.2011 (základ dane 58.901,6 eur, DPH 11.780,32 eur);
- Č. DF – 11 – 162 zo dňa 19.10.2011 (základ dane 35.417,82 eur, DPH 7.083,56 eur);
- Č. DF – 11 – 163 zo dňa 20.10.2011 (základ dane 23.639,88 eur, DPH 4.727,98 eur);
- Č. DF – 11 – 164 zo dňa 21.10.2011 (základ dane 46.920,12 eur, DPH 9.348,02 eur);
- Č. DF – 11 – 167 zo dňa 24.10.2011 (základ dane 23.694,22 eur, DPH 4.738,84 eur);

- Č. DF – 11 – 168 zo dňa 25.10.2011 (základ dane 11.843,16 eur, DPH 2.368,63 eur);
- Č. DF – 11 – 169 zo dňa 26.10.2011 (základ dane 11.764,12 eur, DPH 2.352,82 eur);
- Č. DF – 11 – 170 zo dňa 27.10.2011 (základ dane 58.624,95 eur, DPH 11.724,99 eur);
- Č. DF – 11 – 171 zo dňa 31.10.2011 (základ dane 70.764,51 eur, DPH 14.152,9 eur).

12. Správca dane popísal reťazec v ktorom prebiehala fakturácia dodávky betonárskej ocele: SLOVAKIA
STEEL MILLS, a.s. /SK/ BALUS Stavebniny, a.s. /CZ/ Castellario, s.r.p. /SK/daňový subjekt A. B. HM-
METAL /SK/Ing. Róbert Baran-METALTECH /SK/ Fekete STAVCENTRUM, s.r.o. /SK/ ARTFLASH
s.r.o. /CZ/.

13. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že v spoločnosti Castellario
dochádzalo k zníženiu hodnoty nadobúdaného tovaru od spoločnosti BALUS Stavebniny a,s, a ďalšie
daňové subjekty Ing. Miroslav Hončár HM-METAL a Ing. Róbert Baran – METALTECH boli do reťazca
včlenení, bola vytvorená umelá konštrukcia s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu spočívajúcu v odpočítaní
dane.

14. Zistenia, na ktorých založil správca dane svoje rozhodnutie zhrnul takto:
- daňový subjekt Castellario – dodávateľ žalobcu so správcom dane nespolupracoval, spoločnosť sa
stalanekontaktnou,zásielkysavrátilizadresysídlasoznačením„adresátneznámy,“konateľspoločnosti
p. D. je bezdomovec;

- konateľ dodávateľa žalobcu vo svojej výpovedi sa odvolával na jediného zamestnanca E. C.;
- konateľ dodávateľa žalobcu F. D. a E. C. riaditeľ dodávateľa žalobcu potvrdili dodanie tovaru pre
žalobcu, ale tieto svoje tvrdenia nepodložili žiadnymi dôkazmi, nepredložili žiadne účtovné evidencie
ani doklady;- tovar nakupovali s prepravou;
- k doprave pre žalobcu sa vyjadriť nevedel ani konateľ dodávateľa žalobcu Timko ani riaditeľ dodávateľa
žalobcu E. C.;

- E. C. vo svojej výpovedi uviedol, že tovar pre žalobcu bol skladovaný v spoločnosti STAVO ARTIKEL
s.r.o., s ktorou bola uzavretá zmluva o prenájme;
- avšak konateľ spoločnosti STAVO ARTIKEL s.r.o. F. G. vo svojej výpovedi uviedol, že neprenajímal
skladové priestory žiadnemu zo subjektov – ani žalobcovi, ani jeho dodávateľovi spoločnosti Castellario
s.r.o., ani Ing. Róbertovi Baranovi – METALTECH;

- na faktúrach vystavených dodávateľom žalobcu – spoločnosťou Castellario je uvedená dodacia
podmienka FCA, v zmysle ktorej je povinnosťou kupujúceho určiť prepravcu, zaplatiť náklady za
prepravu, určiť miesto dodania dopravcovi, čo pri žalobcovi nebolo splnené – žalobca sa nevedel
vyjadriť k preprave tovaru pri jeho nadobudnutí ani pri jeho predaji, prepravu tovaru v účtovníctve nemal
zaúčtovanú, tovar ani nenakladal ani nevykladal, predával ho voľne položený, váženie najprv nevedel
povedať, kde bol vážený, potom zmenil na to, že určite vo fabrike, kde bol vyrobený, nikdy nemal

reklamáciu váhy tovaru, na začiatku obchodu bol v US STEEL, a.s. s F. H., keď bolo všetko v poriadku
nezúčastňoval sa obchodov, tovar odpredával pre F. E. H. – METALTECH, Tatranská 5, KE, kto pre neho
zabezpečil prepravu nevedel uviesť;
- zo spisu daňovej kontroly spoločnosti Fekete STAVCENTRUM bol zistený obchodný reťazec s tým,
že: betonárska oceľ bola v rovnakom množstve prepravovaná na tom istom vozidle bez toho, aby bola

vyložená, na všetkých faktúrach rovnaké množstvo, nikto ju nevážil, neskladoval, na tom istom mieste
výmena CMR dokladov, s tovarom nebolo počas prepravy manipulované, prevzatie zásielky bolo len
zdanlivé a formálne, Vyhotovenie viacerých prepravných dokladov na jeden pohyb tovaru bolo účelové,
formálne dodanie tovaru bolo za účelom uplatnenia si odpočtu DPH;
- z výpovedí vodičov, ktorí vykonávali prepravu a ktorých správca dane vypočul v zmysle usmernenia

žalovaného v jeho druhom zrušujúcom rozhodnutí bol jednoznačne popísaný priebeh toku tovaru, ktorá
bol len formálny bez jeho fyzického prevzatia odberateľmi;
- z výpovedí vodičov bolo zistené, že po vývoze tovaru – betonárskej ocele do Čiech boli vymenené
prepravné doklady, tovar bol prepravený naspäť na Slovensko, kde opäť došlo k výmene dokladov
a tovar smeroval do Čiech;

- v konaní bolo zistené, že u spoločnosti Castellario s.r.o. – dodávateľa žalobcu dochádzalo k zníženiu
hodnoty tovaru – betonárskej ocele, čo vyplynulo z porovnania cien tovaru na jednotlivých faktúrach
v rámci zisteného reťazca.

15. Správca dane uzavrel, že tieto skutočnosti poukazujú na zjavné zneužitie práva zúčastnenými

daňovými subjektmi. Uvedené transakcie majú umelý charakter, v reťazci zúčastnených subjektov sú
spoločnosti, za ktoré koná tá istá osoba – Roman Kováč ako konateľ českej spoločnosti Business
Czech s.r.o. a Castellario, s.r.o. v ktorej dochádzalo ku zníženiu hodnoty tovaru, uvedené spoločnosti
sú nekontaktné, svoju ekonomickú činnosť nepreukázali žiadnymi dokladmi a splnenie svojej povinnosti
uhradiť daň z plnení, ktoré majú byť kryté nimi vystavenými faktúrami. Zúčastnenými daňovými

subjektmi bol vytvorený umelý reťazec obchodných vzťahov s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Išlo
o tok tovaru, ktorá bol dopredu nalinajkovaný tvorcami celého projektu. Daňový subjekt – žalobca
zaúčtovaním došlých faktúr formálne splnil podmienky vyplývajúce zo zákona o DPH, čím získal
daňovú výhodu spočívajúcu v odpočítaní dane z pridanej hodnoty a ponížení daňovej povinnosti za
kontrolované zdaňovacie obdobie. Zo zistení vyplýva, že v danom prípade zdaniteľné obchody boli

uskutočnenéscieľomzískaniadaňovejvýhodyspočívajúcevodpočítanídanezpridanejhodnotyzfaktúr
zúčastnených daňových subjektov, predmetom ktorých boli dodávky betonárskej ocele. Správca dane
mal zároveň z vykonaného dokazovania za to, že vyhotovovanie faktúr so slovenskou daňou z pridanej
hodnoty za nákup a predaj tovaru ako aj čiastočné medzinárodné nákladné listy SMR boli vyhotovené
účelovo v rámci predmetného reťazového obchodu.

16. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal:
- že správca dane opätovne neodôvodnil výrokovú časť,
- postup správcu dane bol v rozpore so zásadami hodnotenia dôkazov, vymenúva jednotlivé dôkazy
avšak vykonané dôkazy nehodnotí v súlade so zásadami formálnej logiky;

- poukázal na to, že žalovaný už dvakrát zrušil rozhodnutie správcu dane pre nedostatok odôvodnenia;
- svoje rozhodnutie založil správca dane na základe skutočností týkajúcich sa spoločnosti Castellario
teda dodávateľa;- skutočnosti, ktoré uvádza správca dane pre svoje závery o údajnom zneužití práva nemajú pre
meritórne rozhodnutie u žalobcu žiadnu relevanciu;
- uvádza, že záver správcu dane o tom, že skutočnosti zistené správcom dane poukazujú na zjavné

zneužitie práva zúčastnenými daňovými subjektmi, transakcie majú umelý charakter, v spoločnosti
Castellario s.r.o. dochádzalo k znižovaniu hodnoty tovaru je opätovne založený na teoretických
konštrukciách správcu dane;
- má za to, že si splnil všetky svoje zákonné povinnosti počas daňovej kontroly;
- má za to, že tvrdenie o tom, že svedok D. nemôže byť zásadnou okolnosťou čo do spochybnenia

tvrdení kontrolovaného daňového subjektu a kladie otázky či on ako daňový subjekt mohol zabrániť
prevodu obchodného podielu a uvádza, že ak správca dane nedokáže skontaktovať dodávateľa, a teda
nedošlo k predloženiu dokladov o dodaní tovaru kontrolovanému daňovému subjektu nemožno to bez
ďalšieho vzťahovať na kontrolovaný daňový subjekt;
- uvádza, že pokiaľ správca dane vytýka svedkom D. a C., že svoje tvrdenia nepredložili žiadne dôkazy
k svojim tvrdeniam tak v čase vykonania ich výsluchu nebol žiaden zo svedkov oprávnený disponovať

účtovnými dokladmi a ak áno došlo by k porušeniu zákona;
-poukazujenato,žekvýsluchusvedkovdošloaž10.05.2013a13.06.2013tedaviacako12mesiacovpo
prevode obchodného podielu, pričom zo samotnej podstaty okolností uvádzaných pri výsluchu svedkov
nemusí pamäťová stopa korešpondovať aj s ohľadom na odstup času a prípadnú špecifickosť potreby
zapamätania so spôsobom realizácie obchodov dodávateľom Castellario s.r.o.;

- má za to, že rovnako ako v predchádzajúcich rozhodnutiach aj v tomto, správca dane vzťahuje
argumentáciu, ktorá sa netýka kontrolovaného daňového subjektu, ale jeho dodávateľa na ťarchu
kontrolovaného daňového subjektu a zhrnutie záverov zistených skutočností na strane 21-22 sa týka
len spoločnosti Castellario s.r.o., tieto závery správcu dane nie sú zákonnými dôvodmi, ktorých právne
posúdenie by umožňovalo vykonať závery o porušení ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty;

- závery správcu dane sú arbitrárne a nepreskúmateľné a samotné odôvodnenie je nezrozumiteľné
z hľadiska z hľadiska nedostatočných dôvodov, ktoré by správca dane aplikoval pri právnych úvahách,
ktoré u správcu dane predstavuje len citácia príslušných zákonných ustanovení bez toho, aby tieto
aplikoval na konkrétne zistenia a jednotlivé dôkazy;
- poukazuje na judikatúry Európskeho súdneho tvora, a to na rozhodnutia C-146/05, C-409/04 a ďalšie

s tým, že správca dane mal podporiť svoju argumentáciu poukázaním na konkrétnu judikatúru Súdneho
dvora EÚ v súvislosti s podvodným alebo zneužívajúcim konaním.

17. O tomto odvolaní rozhodol žalovaný svojim rozhodnutím číslo: 100943502/2021 zo dňa 04.06.2021
tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie správcu dane číslo: 102010342/2020 zo dňa

18.12.2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods.5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume
101.331,65 eur na dani z pridanej hodnoty za obdobie október 2011. V odôvodnení rozhodnutia popísal
správcom dane zistený skutkový stav, odvolacie dôvody a vyjadrenie k odvolacím námietkam, kde
uviedol:
- žalovaný nepopiera to, že už dvakrát zrušil správcovi dane jeho rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť;

- k námietke toho, že odôvodnenie rozhodnutia je nezrozumiteľné žalovaný uviedol, že odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozhodnutia obsahuje v súlade s ustanovením § 63 ods.5 Daňového poriadku
všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia;
- k námietke toho, že v rozhodnutí správcu dane absentuje poukaz na judikatúru Súdneho dvora EÚ
uviedol, že nie je nevyhnutné, aby správca dane podporil svoju argumentáciu poukázaním na konkrétnu

judikatúruSúdnehodvoraEÚ,nakoľkosprávcadanesvojezáveryodôvodnilspoukazomnaustanovenie
§3ods.6Daňovéhoporiadku,pretožezistilskutočnosti,ktorépopísalvodôvodnenírozhodnutiatýkajúce
sa obchodných praktík využívaných v obchodných reťazcoch, do ktorých bol daňový subjekt zapojený
a ktoré mu umožnili odpočítanie dane na základe faktúr od deklarovaného dodávateľa, pričom reálnosť
zdaniteľných obchodov ostala sporná a daňový subjekt túto skutočnosť nevedel preukázať;

- žalovaný uviedol, že postup správcu dane v danej veci nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi;
- k námietke žalobcu ohľadom svedeckých výpovedí D. a C., kde správca dane uviedol, že títo potvrdili
dodanie tovaru, ale nepreukázali to žiadnymi skutočnosťami žalovaný uviedol, že súhlasí s tvrdením
žalobcuakoodvolávajúcehosastým,žetítosvedkovianemohlipredložiťdokladyspoločnostiCastellario
s.r.o., keďže v čase uskutočnenia výpovedí už neboli v žiadnom vzťahu s danou spoločnosťou, avšak to

neznamená, že z tohto dôvodu je správca dane povinný akceptovať ich výpovede bez ďalších dôkazov,
podľa žalovaného ústne tvrdenie bez ďalšieho nemôže postačovať na reálne potvrdenie obchodov;- zároveň sa vyjadril žalovaný k pamäťovej stope týchto svedkov s odstupom času, keď uviedol,
že je neopodstatnené na to poukazovať, keďže správca dane z tejto skutočnosti neodvodzoval
nedôveryhodnosť svedkov;

- poukázal na to, že žalobca sa podieľal na dodávkach, kde k preberaniu a odovzdávaniu malo dôjsť
v cudzích skladoch, pričom nepreukázal, že mal dohodnuté akékoľvek podmienky k manipulácií, k
uskladneniu a k preprave vlastného tovaru – uvedené nebolo potvrdené ani majiteľom skladu v Bytči a
napriek tomu že prepravoval tovar a uskutočňoval obchody vo veľkých objemoch a na rôznych miestach
a napriek vedomosti o dôkaznej povinnosti nevykonal žiadne opatrenia v súvisiace s preukazovaním

materiálnej stránky faktúr;
- v ďalšom poukázal na judikatúru ktorá hovorí o tom, že nepostačuje len predloženie formálne
bezchybnej faktúry, nakoľko takáto faktúra nepreukazuje uskutočnenie deklarovaných obchodov a je
len tvrdením o určitých skutočnostiach, a preto z hľadiska nároku na odpočítanie môžu byť použiteľné
len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť a majú reálny a pravdivý
podklad a v nadväznosti na to mal za to, že tvrdenie žalobcu o tom, že si splnil svoje zákonné povinnosti

a uniesol svoje dôkazné bremeno a že argumentácia správcu dane je výlučne na zisteniach týkajúcich
sa dodávateľa Castellario s.r.o. považuje za neopodstatnené;
- uviedol, že daňový subjekt – žalobca pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení obchodov
v zmysle preverovaných faktúr neodstránil, okrem faktúr resp. dodacích listov nepredložil správcovi dane
žiadne doklady (napríklad k preprave, k skladovaniu).

II.
Správna žaloba

18. Žalobca sa správnou žalobou domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu
dane majúc za to, že tieto sú nezákonné, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 191 ods.1 písm. c) SSP), sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191
ods.1 písm. d) SSP), zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Žalobca
ďalej v správnej žalobe uvádza žalobné námietky, avšak bez toho, aby ich podriadil pod niektorý z vyššie

uvedených žalobných dôvodov zakladajúcich podľa neho zrušenie rozhodnutia. Žalobca namieta:
- žalovaný ako odvolací orgán sa v konkrétnostiach nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu;
- nesprávne sú právne úvahy žalovaného o tom, čo tvorí dôkazné bremeno žalobcu v daňovom konaní
a aké sú reálne možnosti kontrolovaného daňového subjektu s viac ako dvojročným odstupom realizáciu
dodania tovaru;

- nie je riadnym odôvodnením rozhodnutia žalovaného taký postup, kedy žalobca uvedie zákonné
ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, odcituje odôvodnenia rozsudkov NS SR a SD
EÚ, avšak už bez aplikácie na konkrétne okolnosti konkrétnej daňovej kontroly;
- žalovaný porušenie právnych predpisov odvodzuje od len od zistení ktoré sa dotýkajú spoločnosti I.
a nie od zistení, ktoré sa dotýkajúc žalobcu a tieto by mali význam, ak by išlo o daňovú kontrolu tejto

spoločnosti
- poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sžfk/92/2017 týkajúci sa toho istého žalobcu
a žalovaného avšak ide o zdaňovacie obdobie november 2011;
- dáva do pozornosti to, že žalovaný uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k realizácii dodania tovaru avšak je zrejmé, že rozhodnutie správcu dane je založené na umelom

charaktere transakcií; z toho dôvodu poskytol odvolaciemu orgánu žalobca argumentáciu k umelému
charakteru transakcií a k dôkaznému bremenu sa nevyjadroval nakoľko nemal dôvod a možnosť
podaným odvolaním vyjadriť sa k otázke neunesenia dôkazného bremena;
- uvádza, že ak žalovaný na rozdiel od správcu dane neargumentuje žalobcovi dôkazným bremenom
nemá mu povinnosť dokazovať či žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na

odpočítanie dane sú súčasťou daňového podvodu (strana 22. druhý odsek rozhodnutia správcu dane);
- bezdôvodne označovanie konateľa dodávateľskej spoločnosti za bezdomovca a dodávateľskej
spoločnosti ako nekontaktnej je len snahou o potvrdzovanie rozhodnutí podriadeného orgánu za každú
cenu;
- má za to, že žalovaný nevie dokázať tvrdenie správcu dane o podvodnom konaní, ktoré tvrdenie

žalobca odvodzuje od tvrdení správcu dane o tom, že transakcie žalobcu majú umelý charakter, a preto
žalovaný uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno;
- z rozhodnutia nie je zrejmé, v čom vidí žalovaný neunesenie dôkazného bremena, alebo čo by žalovaný
považoval za unesenie dôkazného bremena;- postupom oboch stupňov daňových orgánov bolo žalobcovi odňaté právo na dvojinštančnosť konania
vo vzťahu k predmetu konania a odôvodnenie rozhodnutia vzhľadom na odlišné právne posúdenie
veci správcu dane a žalovaného – správca dane argumentuje umelým charakterom posudzovaných

transakcií a žalovaný dôkazným bremenom daňového subjektu v daňovom konaní;
- poukazuje na to, že správcovi dane predložil všetky doklady tak, ako mu to ukladá zákon o dani
z pridanej hodnoty a označil všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení tak, ako mu
to ukladá daňový poriadok a iné povinnosti mu zo zákona nevyplývajú, a preto úvahy správcu dane
o bezbrehom dôkaznom bremene;

- namieta postup správcu dane, keď žiadal od svedkov D. a C. konkrétne a podrobné vyjadrenie
k okolnostiam dodania tovaru žalobcovi, pričom je zrejmé, že svedkovia sa predsa nemôžu vyjadrovať
ku konkrétnym okolnostiam dodania tovaru s odstupom dvoch rokov, najmä ak už nemajú k dispozícii
účtovné doklady a v prípade obchodov so žalobcom išlo o dlhodobú spoluprácu;
- všetky námietky uvádzané žalobcom proti predošlému rozhodnutiu správcu dane je možné aplikovať
aj na rozhodnutie správcu dane číslo 102010342/2020 zo dňa 18.12.2020

- V odôvodneniach tak rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného absentuje právna úvaha súdneho
dvora EÚ na konkrétne okolnosti realizovaných obchodov, v odôvodneniach rozhodnutí správne orgány
len opakujú svoje skutkové zistenia, citujú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie;
- k záveru o tom, že spoločnosť Castellario s.r.o. spolu so žalobcom boli včlenení do fakturačného
reťazca nemožno dôjsť ani na základe zistení správcu dane len z dôvodu existencie virtuálneho

sídla, prevodu obchodného podielu resp. zrušenia registrácie daňové subjektu Castellario s.r.o.
alebo okolností, že konateľ a zamestnanec dodávateľa žalobcu sa nedokázali konkrétne vyjadriť
k posudzovaným dodaniam tovaru so odstupom dvoch rokov;
- namieta, že odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s § 63 ods.5 Daňového poriadku;
- má za to, že tu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci s ohľadom na jednotlivé ustanovenia

zákona o dani z pridanej hodnoty resp. daňového poriadku, keď správca dane namiesto správneho
právneho posúdenia merita daňovej kontroly uvádza nepodstatné okolnosti, ktoré majú navodiť dojem
neunesenia dôkazného bremena.

III.
Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.12.2021 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Súhlasil s návrhom žalobcu na rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania. Vyjadril sa

k žalobným námietkam, kde uviedol:
- žalovaný sa v rozhodnutí dôkladne zaoberal a vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, o čom
svedčí odôvodnenie rozhodnutia žalovaného;
- tak rozhodnutie správcu dane ako aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s ustanovením § 63 ods.5
Daňového poriadku;

- trvá na tom, že tak daňová kontrola ako aj vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s príslušnými
ustanoveniami daňového poriadku a nezistil pochybenia správcu dane;
- skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s postupom a závermi správcu dane a žalovaného ešte
neznamená, že tento postup a závery o nepreukázaní práva na odpočítanie dane z faktúr od
deklarovaného dodávateľa boli nesprávne a v rozpore s platnými právnymi predpismi;

- z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal relevantné dôkazy, ktoré mu
umožnili uskutočniť objektívne závery, zaoberal sa skúmaním jednotlivých skutočností, pričom prihliadol
na všetko, čo vyšlo najavo počas daňovej kontroly;
- posúdenie skutkového stavu a prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH
ako aj daňového poriadku;

- skonštatoval, že správca dane po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie
konanie ustálil svoj záver o dôvodoch nepriznania uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty a neuznal právo na odpočet s poukázaním na ustanovenie § 3 ods.6 Daňového poriadku
v súvislosti so zistením zneužívajúceho konania s cieľom získania daňovej výhody v oblasti dane
z pridanej hodnoty, preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu o odlišnom právnom posúdení veci správcom

dane a žalovaným;
- žalovaný jasne vo svojom rozhodnutí uviedol, že správca dane svoje závery odôvodnil v nadväznosti
na ustanovenie § 3 ods.6 Daňového poriadku, nakoľko zistil také skutočnosti týkajúce sa obchodných
praktík využívaných v obchodných reťazcoch, do ktorých bol daňový subjekt zapojený, ktoré mu umožniliuplatniť si odpočet dane z pridanej hodnoty, pričom reálnosť obchodov ostala sporná a daňový subjekt
túto skutočnosť nedokázal preukázať a táto skutočnosť bola dôvodom na konštatovanie neunesenia
dôkazného bremena žalobcom, pričom daňový subjekt musí byť spôsobilý preukázať nielen dokladmi,

ale aj inými dôkazmi to, že reálne došlo k fakturovaným obchodom, a to osobou uvedenou na doklade
ako dodávateľ a ak v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný pri uplatnení
odpočtu DPH. Správca dane teda nepreniesol zodpovednosť za dôkazy od dodávateľskej spoločnosti
na žalobcu, ale práve žalobca ako daňový subjekt musí byť spôsobilý preukázať splnenie zákonných
podmienok nároku na odpočítanie DPH;

- žalovaný sa vyjadril v odôvodnení rozhodnutia aj k námietkam žalobcu, týkajúcim sa posudzovania
statusu určitej osoby ako „bezdomovca“ a vplyvu tohto zistenia na závery správcu dane a v súvislosti
s tým zotrval na tom, že to, že určitá osoba mala nahlásený trvalý pobyt len na miestnom úrade
nebolo rozhodujúcou skutočnosťou pre záver správcu dane o neoprávnenom odpočítaní dane z pridanej
hodnoty;
- taktiež sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyjadril aj k tvrdeniu žalobcu

o nerešpektovaní právneho názoru odvolacieho orgánu, ktorý predchádzajúce rozhodnutie správcu
dane zrušil a vec vrátil na nové konanie a na tomto stanovisku trvá, žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že správca dane ustálil svoj záver o dôvodoch nepriznanie žalobcom uplatneného
práva na odpočet dane z pridanej hodnoty pričom pôvodné rozhodnutie správcu dane nebolo z hľadiska
dôvodov jednoznačné. Správca dane vyhodnotil zistenia z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania

v závere svojho rozhodnutia, pričom poukázal na sporné skutočnosti, z ktorých vyplynul záver, že sporné
obchody sa reálne neuskutočnili tak, ako to žalobca deklaroval;
- rozhodnutie správcu dane obsahuje všetky náležitosti podľa § 63 ods.5 Daňového poriadku;
- v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazuje žalobca, žalovaný uvádza, že
rozhodnutie správcu dane ani žalovaného nie je v rozpore s touto judikatúrou ani s hmotnoprávnymi

predpismi;
- žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami
žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutí jasné vyplýva, z akých skutočností správca
dane aj žalovaný vychádzali a akými správnymi úvahami sa riadili. Posúdenie skutkového stavu ako aj
prijaté závery boli vecne správne a sú v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z., postup správcu

dane ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a neboli porušené práva žalobcu.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

20. Žalobca v replike zo dňa 07.01.2022 uviedol, že ani na podklade rozhodnutia žalovaného nedošlo
k náprave nesprávnych právnych záverov žalovaného. Vyjadrenie žalovaného k žalobe sa nezaoberá
konkrétnymi žalobnými námietkami uvedenými v žalobe. Žalovaný neuvádza žiadnu argumentačnú líniu
prezávery,ktoréuviedolvnapadnutomrozhodnutí.Vostatnomzotrvalnapodanejžalobeanažalobných

dôvodoch.

21. Replika bola zaslaná žalovanému, ktorý však na ňu duplikou nereagoval.

V.
Konanie na správnom súde

22. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

23.Keďžežiadenzúčastníkovkonanianežiadalnariadeniepojednávania,správnysúdrozsudokverejne
vyhlásil, a to za splnenia podmienok upravených v ustanovení § 107 ods.2 SSP v spojení s ustanovením
§ 137 ods.2 SSP a rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.03.2025.VI.
Relevantná právna úprava

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len daňový poriadok). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

25. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

26. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

27. Podľa § 3 ods.6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

28. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

29. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

30. Podľa § 24 ods.3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

31. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane

podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

32. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

33. Podľa § 45 ods.1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.

34. Podľa § 45 ods.1 písm. a) bod 2 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec.35. Podľa § 45 ods.1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

36. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom

ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania
deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň
odovzdania tovaru nájomcovi.

37. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od
dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako

platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a ) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

40. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

41. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VII.
Právny názor správneho súdu

42. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým tento

zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie správcu dane o nepriznaní odpočtu dane z pridanej hodnoty
z faktúr od dodávateľa Castellario s.r.o. za dodávku betonárskej ocele za zdaňovacie obdobie október
2011.

43. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.44. Po preskúmaní administratívneho spisu ako aj súdneho spisu má správny súd za to, že nie je
dôvodná ani jedna námietka žalobcu, a preto správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190

SSP zamietol.

45. Správny súd ešte predtým ako pristúpi k vysporiadaniu sa s námietkami žalobcu uvedenými
v správnej žalobe uvádza, že hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočet DPH v plnom rozsahu sú
požiadavky, aby (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet DPH bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar

a služby musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka (iii), aby zdaniteľná
osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení
(§ čl. 168 písm. a) Smernice, § 49 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ale aj rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Senatex GmBH, C – 518/14 zo dňa 15.09.2016 bod
28; Vikingo Fovallalkozó Kft. C – 610/19 zo dňa 03.09.2020 bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.20221 bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet DPH

zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods.1 zákona o dani z pridanej
hodnoty, či rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Senatex GmBH, C – 518/14 zo dňa
15.09.2016 bod 28; Vikingo Fovallalkozó Kft. C – 610/19 zo dňa 03.09.2020 bod 43; vo veci Kemwater
ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.20221 bod 24). Právo odmietnuť odpočet DPH možno vtedy,
ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom,

že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora vo veci SC PAper Consult,
C-101/16 zo dňa 19.10.2017 bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021 bod 36; vo veci
Kemwater ProChemie s.r.o. C-154/20 zo dňa 09.12.2021 bod 31; a splnenie materiálnych podmienok
nevyplýva z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Feimet
SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, body 34,43. vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa

09.12.2021, bod 38). Správca dane môže nepriznať odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zásade len
v 3 prípadoch: nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, daňový podvod alebo zneužitie práva.

46. V prvom rade sa správny súd zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum

je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého
súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny
súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v
správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy

jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadnesvojerozhodnutieneodôvodní.Zvyššiecitovanéhoustanovenia§63ods.5Daňovéhoporiadku
vyplýva,žezodôvodneniamusíbyťzrejmé,žesasprávnyorgánposudzovanouvecounáležitezaoberal,

neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a
závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia
musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v

dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné
alebo protirečivé.

47. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane správny súd uzatvára,
že námietka žalobcu čo do nepreskúmateľnosti rozhodnutia, v ktorej argumentoval tým, že: žalovaný

sa v konkrétnostiach nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu; nie je riadnym odôvodnením
rozhodnutia žalovaného taký postup, kedy žalobca uvedie zákonné ustanovenia na vec sa vzťahujúcich
právnych predpisov, odcituje odôvodnenia rozsudkov NS SR a SD EÚ, avšak už bez aplikácie na
konkrétne okolnosti konkrétnej daňovej kontroly; namieta, že odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore
s § 63 ods.5 Daňového poriadku; je nedôvodná. Správny súd má za to (v zhode so žalovaným), že

ani rozhodnutie žalovaného ani rozhodnutie správcu dane netrpia vadou nepreskúmateľnosti. Z oboch
rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vyplýva správna úvaha, ktorou sa tak správny orgán prvého stupňa ako
aj žalovaný spravovali pri vyhodnocovaní zistených skutočností a ich následnom právnom posúdení.
Z rozhodnutia žalovaného vyplýva aj to s ktorými odvolacími námietkami žalobcu a akým spôsobomsa žalovaný vysporiadal (strana 19 až 24 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného) . Taktiež je z oboch
rozhodnutí zrejmé, že majú všetky náležitosti tak ako to vyžaduje zodpovedajúca právna úprava
obsiahnutá v ustanovení § 63 ods.5 Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené nebola námietka

žalobcu o nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí spôsobilá zrušiť tieto rozhodnutia a nebola v konaní
dôvodná.

48. K tvrdeniu žalobcu o tom, že nie je riadnym odôvodnením rozhodnutia žalovaného taký postup, kedy
žalobca uvedie zákonné ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, odcituje odôvodnenia

rozsudkov NS SR a SD EÚ, avšak už bez aplikácie na konkrétne okolnosti konkrétnej daňovej kontroly
správny súd uvádza, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol len zákonné ustanovenia na vec
sa vzťahujúcich právnych predpisov a poukaz na to ktoré rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ale uviedol
aj v konkrétnostiach na prejednávanú vec sa vzťahujúce právne názory NS SR vychádzajúce z platnej
judikatúry ako aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Sžf/20/2011, 1 Sžf/76/2017, 5Sžfk/2/2017
(strana 23 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného). A pokiaľ ide o riadne odôvodnenie rozhodnutia, tak

ako už správny súd uviedol vyššie v bode 47, rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky náležitosti
stanovené zákonom v ustanovení § 63, ods.5 Daňového poriadku, a teda aj náležitosti odôvodnenia,
nakoľko je z neho zrejmé to, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, obsahuje vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, vyplýva z neho správna úvaha, ktorou bol vedený žalovaný
pri hodnotení dôkazov a zistených skutočností ako aj je zrejmé, akou právnou úpravou sa spravoval pri

právnom posúdení veci.

49. Podstatná časť námietok, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe možno subsumovať pod námietku
nesprávneho právneho posúdenia unesenia/neunesenia dôkazného bremena žalobcu v konaní.
K uneseniu dôkazného bremena súd poukazuje na ustálený právny názor najvyšších súdnych autorít,

v zmysle ktorého dôkazné bremeno na preukázaní toho, že tovary a služby, na ktorých zakladá sa
zakladá sťažovateľove právo na odpočítanie dane je prioritne na strane daňového subjektu. To však
neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019 – bod 54). Dokazovanie v daňovom
konaní ako aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje

pravidlá. V zmysle právneho názoru Ústavného súdu vysloveného v jeho rozhodnutí sp. zn.: I.ÚS
377/2018 zo dňa 14.11.2018, bod 21: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že
daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).

Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov

správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje prakticky vyjadrenie
kombinácie zásady vyhľadávacej a prejednacej (obdobne aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn..: III.ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy,
ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení

deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (podľa
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto na neho prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia
identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 705/2017
zo dňa 15.11.2017, publikované v Zbierke Nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 71/2017).
Sankciou za neunesenie dôkazného bremena, a to aj v rozsahu či boli alebo neboli určité dodania

tovarov a služieb použité na ďalšie ekonomické plnenia, je následne neuznanie uplatneného práva na
odpočítanie dane.

50. Správny súd uvádza, že táto právna konštrukcia sa vzťahuje na daňový subjekt, ktorý
je účastný daňovej kontroly bez ohľadu na to, aká doba uplynula od realizácie dodania tovaru.

51. Pokiaľ žalobca uvádza, že sú nesprávne právne úvahy žalovaného o tom, čo tvorí dôkazné bremeno
žalobcu v daňovom konaní a aké sú reálne možnosti kontrolovaného daňového subjektu s viac ako
dvojročným odstupom realizáciu dodania tovaru, k tomuto správny súd uvádza, že žalobca jasnea zrozumiteľne neuviedol, v čom sú nesprávne právne úvahy žalovaného o tom, čo tvorí dôkazné
bremeno žalobcu v daňovom konaní. Žalobca len všeobecne uvádza teoretické konštrukcie a úvahy
a nie je povinnosťou správneho súdu za neho vyhľadávať konkrétne, jasné a zrozumiteľné skutočnosti,

ktorými popiera tvrdenia žalovaného a správcu dane a ktoré chcel uviesť v tej ktorej žalobnej námietke.
Len na okraj veci, správny súd poukazuje na rozpor v argumentácii žalobcu, keď raz v správnej
žalobe uvádza, že správca dane neargumentoval neunesením dôkazného bremena a raz, že správca
dane uvádza okolnosti, ktoré majú vyvodiť dojem neunesenia dôkazného bremena., čo vyvoláva
nekonzistentnosť tejto námietky dôkazného bremena.

52. Taktiež námietka žalobcu, že nemal dôvod a možnosť vyjadriť sa k dôkaznému bremenu nakoľko,
keďže je rozhodnutie správcu dane založené na umelom charaktere transakcií správny súd uvádza,
že nie je presne zrejmé, či mal žalobca na mysli právnu podstatu dôkazného bremena alebo
inú skutočnosť v rámci žalovaným uvádzaného dôkazného bremena no správny súd uvádza, že
z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane oboznamoval v priebehu dokazovania žalobcu so

zistenými skutočnosťami a ako aj vyplýva zo zápisníc ako aj z protokolu o daňovej kontrole správca dane
uvádzal žalobcovi, ktorý bol v daňovom konaní zastúpený advokátom skutočnosti, ktoré zistil a ktoré boli
v neprospech žalobcu. Keďže bol žalobca právne zastúpený, predpokladá sa, že jeho právny zástupca
pozná právo, a teda mu muselo byť zrejmé, že správcom dane oznamované skutočnosti sú v jeho
neprospech a je na ňom, aby uniesol dôkazné bremeno jeho tvrdenia o tom, že spĺňa podmienky pre

odpočet DPH z obchodov, ktoré sú premietnuté do faktúr na základe ktorých si uplatnil odpočet DPH.

53. Ak žalobca v správnej žalobe tvrdí to, že tvrdenie správcu dane o tom, že transakcie majú umelý
charakter na strane 22 a že to celkom zjavne vykazuje znaky podvodného konania, správny súd
poukazuje na to, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane na strane 22 vyplýva jedine ten záver, že

transakcie majú umelý charakter a že všetky zistené skutočnosti poukazujú na zjavné zneužitie práva
podľa § 3 ods.6 Daňového poriadku a nie na podvodné konania ako uvádza žalobca a okrem toho,
správca dane nevykonával dokazovanie s cieľom preukázať žalobcovi podvodné konanie.

54. K tvrdeniu žalobcu o tom, v čom vidí žalovaný neunesenie dôkazného bremena žalobcom poukazuje

súd na stranu 22 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, kde tento uviedol, že: ...Daňový subjekt
pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení obchodov v zmysle preverovaných faktúr neodstránil,
okrem faktúr, resp. dodacích listov nepredložil správcovi dane žiadne doklady (napríklad k preprave,
skladovaniu),“ z čoho je teda zrejmé, že žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal vzhľadom na
skutočnosti ktoré boli zistené v priebehu dokazovania to, že reálne tovar (betonársku oceľ) obstaral.

Zároveň na tej istej strane 22 odôvodnenia rozhodnutia žalovaný uvádza, že: „........odvolávajúci
sa nepreukázal, že mal dohodnuté akékoľvek podmienky k manipulácii, uskladneniu a preprave
vlastného tovaru (uvedené nebolo potvrdené ani napríklad majiteľom skladu v Bytči). Napriek tomu,
že daňový subjekt zabezpečoval tovar vo veľkých objemoch, na rôznych miestach, napriek vedomosti
odôkaznejpovinnosti,nevykonalžiadneopatreniasúvisiacespreukazovanímmateriálnejstránkyfaktúr,

teda nesnažil sa zabezpečiť také zmluvné vzťahy a doklady, ktoré budú preukazovať deklarované
skutočnosti.“, z čoho je zrejmé, že žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal nadobudnutie práva
nakladať s tovarom ako vlastným a teda nenadobudol k nemu dispozičné oprávnenie, keď za situácie,
že na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatňuje odpočet DPH a ktoré predložil žalobca správcovi dane
bola uvedená dodacia podmienka FCA, v zmysle ktorej bolo povinnosťou žalobcu ako kupujúceho

(od dodávateľa Casterllario s.r.o.) určiť dopravcu, uzavrieť zmluvu o preprave a zaplatiť náklady na
prepravu. Sám žalobca však v priebehu daňového konania uviedol, že prepravu nezabezpečoval
a taktiež v účtovnej evidencii neboli zistené také listiny, ktoré by preukazovali prepravu, a zároveň
ako to vyplýva z administratívneho spisu, vypočutí prepravcovia, z ktorých ani jeden nebol zmluvným
partnerom potvrdili, že počas prepravy sa len vymieňali doklady a tovar sa nikde nevykladal, a teda išlo

o jeden pohyb tovaru, ktorý začal v Strážskom na Slovensku, kde sa naložil na dopravný prostriedok
a skončil vo Frýdku Mýstku v Českej republike, kde sa tovar fyzicky z dopravného prostriedku vyložil.
S touto skutočnosťou ako aj so záverom správcu dane o tom, že všetky zistené skutočnosti nasvedčujú
nesplneniu dodacej podmienky, a teda možno uzavrieť v zhode so žalovaným, že žalobca v konaní
nepreukázal skutočnosti tak, ako ich uviedol žalovaný na strane 22 odôvodnenia rozhodnutia.

55. K tvrdeniu žalobcu o tom, že predložil správcovi dane všetky doklady a označil relevantné dôkazy
správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, čo predložil žalobca – aké
doklady pri začatí výkonu daňovej kontroly a taktiež aj z tohto spisu vyplýva či a aké dôkazy označilna preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ je žalobca subjektívne presvedčený o tom, že preložil všetko
čo mal a označil dôkazy, ktoré považoval za potrebné na preukázanie ním tvrdených skutočností
a preukazovaných dokladmi predloženými správcovi dane, toto jeho subjektívne presvedčenie je

zrejmé v rozpore s objektívnymi skutočnosťami zistenými v priebehu dokazovania, ktoré založili
pochybnostisprávcudaneotom,žeužalobcuzapojenéhodozistenéhoreťazcaobchodníkovsaobchod
s betonárskou oceľou uskutočnil tak, ako to deklaroval predloženými dokladmi. Správny súd poukazuje
nato,že pokiaľideofaktúryadokladypredloženéžalobcomakodaňovýmsubjektomprivýkonedaňovej
kontroly tieto samy tieto osebe uskutočnenie deklarovaných obchodov nepreukazujú a sú len tvrdením

o určitých skutočnostiam, a preto z hľadiska nároku na odpočítanie môžu byť použiteľné len vtedy, ak je
nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť a majú reálny a pravdivý podklad.

56. V konaní nebolo možné prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcu o tom, že žalovaný porušenie právnych
predpisov odvodzuje len od zistení, ktoré sa týkajú spoločnosti Castellario s.r.o. a nie od zistení, ktoré sa
dotýkajú žalobcu a tieto by mali význam len ak by išlo o daňovú kontrolu tejto spoločnosti. Ako vyplýva

z rozhodnutia správcu dane, tento na stranách 2 až 22 odôvodnenia rozhodnutia uvádza svoje zistenia
aj to akými dôkaznými prostriedkami k nim došiel. Medzi týmito zisteniami sú zistenia týkajúce sa nielen
spoločnosti Castellario s.r.o. ale aj zistenia týkajúce sa spoločnosti STAVO ARTIKEL s.r.o., zistenia
týkajúce sa spoločnosti Fekete STAVCENTRUM, s.r.o., zistenia týkajúce sa prepravcov betonárskej
ocele,ktoríboliidentifikovanízospisudaňovejkontrolysubjektuFeketeSTAVCENTRUM,s.r.o.,ataktiež

aj zistenia z medzinárodnej výmeny informácií s tým, že správca dane zhrnul skutočnosti na ktorých
postavil svoj záver o zjavnom zneužití práva zúčastnenými daňovými subjektmi. Žalovaný sa so závermi
správcu dane postavenými na ňom zistených skutočnostiach stotožnil.

57. K namietanému postupu správcu dane keď žiadal od svedkov konkrétne a podrobné vyjadrenie

sa k okolnostiam dodania tovaru správny súd uvádza, že takýto postup správcu dane nie je v rozpore
s daňovým poriadkom, ktorý upravuje procesný postup pri vykonávaní daňovej kontroly. Povinnosťou
svedka v zmysle ustanovenia § 25 ods.1 Daňového poriadku je povinnosť vypovedať na účely správy
daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe. Keďže si žalobca uplatnil právo na odpočet
z faktúr od dodávateľa – spoločnosti Castellario s.r.o., v rámci dokazovania správca dane využil možnosť

za účelom objasnenia a zistenia skutočností – dodávky betonárskej ocele vypočuť ako svedka konateľa
spoločnostiCastellarios.r.o.,ktoráboladodávateľomžalobcu akoajE.C.obchodnéhoriaditeľažalobcu,
na ktorého konania pri týchto dodávkach sa odvolával sám konateľ dodávateľa. To, že správca dane
požadoval objasnenie dodávok betonárskej ocele od týchto svedkov je tak plne v súlade s účelom
dokazovania vykonávaného v rámci daňovej kontroly.

58. A pokiaľ žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci s ohľadom na jednotlivé ustanovenia
zákona o DPH resp. daňového poriadku správny súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje. Zároveň
uvádza, že nie je zrejmé z tohto tvrdenia žalobcu, s ohľadom na ktoré konkrétne ustanovenia zákona
o DPH resp. daňového poriadku je právne posúdenie veci správcom dane, s ktorým sa stotožnil aj

žalovaný nesprávne a v čom konkrétne vidí žalobca túto nesprávnosť. Správny súd sa stotožňuje s tým,
že správca dane správne vykonal v súlade s daňovým poriadkom dokazovanie na zistenie, či predložené
faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad, teda vykonané dokazovanie
správne bolo vedené s cieľom zistiť, či žalobca – v tom čase ako daňový subjekt A. B. – HM METAL
prijal fakturovaný tovar od dodávateľa – spoločnosti Castellario s.r.o., ktorá bola uvedená na faktúrach

predložených žalobcom, z ktorých si uplatňoval odpočet DPH a či údaje uvedené na faktúrach nastali
tak, ako to je tam uvedené. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, pri preverovaní skutočností správca
dane využil všetky dostupné dôkazné prostriedky a pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal nielen
z dôkazov a dokladov predložených žalobcom, ale vykonal aj dokazovanie výsluchom svedkov ako aj
zisťovaním informácii zo spisov iných daňových kontrol ako aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny

informácií, pričom dospel k záveru o tom, že žalobca bol v preverovanom zdaňovacom období zapojený
do reťazových obchodov s betonárskou oceľou medzi tuzemskými a zahraničnými subjektmi, pričom
reálne obchodovanie medzi týmito subjektmi sa vykonaným dokazovaním nepotvrdilo reálne obstaranie
tovaru žalobcom ako daňovým subjektom. Bolo zistené, že preprava tovaru sa síce uskutočnila, ale
reálne tovar u žalobcu nikdy nebol (išlo o jeden pohyb tovaru, bez vykládky medzi subjektmi zisteného

reťazca, dochádzalo len k výmene prepravných dokladov), tento nikdy nesplnil dodaciu podmienku
FCA uvedenú na faktúre a navyše ešte bolo zistené, že u dodávateľa žalobcu – spoločnosti Castellario
s.r.o. dochádzalo k zníženiu ceny betonárskej ocele, ktorú následne fakturačne odpredal žalobcovi. Na
základe takto zistených skutočností správca dane vyhodnotil takéto konanie žalobcu ako zneužívajúcekonanie podľa § 3 ods.6 Daňového poriadku s cieľom získania daňovej výhody v oblasti dane z pridanej
hodnoty – získanie odpočtu dane z pridanej hodnoty, a preto mu nepriznal odpočet dane z pridanej
hodnoty podľa § 49 zákona o DPH. Možno teda konštatovať, že žalobca ako daňový subjekt síce

konal v zmysle príslušných daňových právnych predpisov, teda využíval svoje práva, ktoré mu právny
poriadok priznáva avšak za podmienok, za akých tieto práva realizoval možno konštatovať, že sa snažil
dosiahnuť výsledok, ktorý je za ním realizovaným podmienok neprípustný. Daňový subjekt teda umelým
zapojením sa do reťazca s betonárskou oceľou za situácie, keď tovar síce reálne existoval, ale bola
vykonaná v jeden deň jedna preprava bez reálneho vyloženia u žalobcu a bez toho, aby tento splnil

dodaciu doložku na faktúre od dodávateľa a súčasne nakúpil tento tovar od dodávateľa za zníženú cenu
oproti predchádzajúcim v obchodnom reťazci s následným uplatnením si odpočtu DPH snažil sa získať
nenáležitú výhodu. V konaní žalobca nepreukázal také objektívne vysvetlenie jeho zapojenia sa do takto
fungujúceho reťazca, ktoré by viedlo k inému právnemu záveru ako k tomu, ku ktorému dospel správca
dane a s ktorým sa stotožnil aj žalovaný a správny súd.

59. Taktiež sa správny súd nestotožňuje s tvrdením žalobcu o tom, že správca dane nerešpektoval
právny názor odvolacieho orgánu, ktorý pôvodné rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na
nové konanie a rozhodnutie, nakoľko je z administratívneho spisu zrejmé, že po vrátení veci správcovi
dane tento odstránil pochybnosti, ktoré mu boli vytýkané a riadil sa právnym názorom a usmernením
žalovaného v predchádzajúcom odvolacom konaní.

60. Na záver správny súd podotýka, že pri svojom rozhodovaní sa nemusí vysporiadať s každou
čiastočnou žalobnou argumentáciu v správnej žalobe. Úlohou správneho súdu je vysporiadať sa
s obsahom a zmyslom žalobnej argumentácie. Správny súd sa musí vysporiadať so všetkými
podstatnými námietkami žalobcu, pričom vysporiadanie sa s podstatnými námietkami subsumuje aj

čiastočné námietky žalobcu. Z obsahu rozhodnutí správcu dane a žalovaného jasne vyplýva, z akých
skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní
riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery žalovaným a správcom dane sú vecne správne
a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj Daňového poriadku.
Preto súd uzatvára, že postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s citovanými právnymi

predpismi, a preto ani subjektívne práva žalobcu nemohli byť porušené.

61. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa
§ 190 SSP zamietol.

62. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 SSP a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom
právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a
žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

63. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa
doručeniarozsudkunaSprávnysúdvKošiciach.Akbolovydanéopravnéuznesenie,lehotaplynieznovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej

sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila
závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.