Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 12, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8P/172/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323201748
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8323201748.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci manželov A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, D., právne zastúpenej JUDr. Simonou Čerevkovou, advokátkou,
Masarykova 25, 071 01 Michalovce a E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G.. X, XXXXX H., I. J. K.,
za účasti maloletej J. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, D., zastúpenej kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo A. B., K. J., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX,
zapísané v Knihe manželstiev M. osobitná matrika N. vo zväzku O., ročník XXXX, na strane XXX, pod

poradovým číslom XXX rozvádza.

II. Na čas po rozvode zveruje maloletú J. L. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá
bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otca zaväzuje prispievať na jej výživu sumou po 350,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať matke
vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozhodnutia.

IV. Stretávanie otca s dcérou súd neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka podala dňa 05.06.2023 na súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo
s E. B., maloletú dcéru zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou
vo výške 350,- eur mesačne od podania návrhu. Zároveň navrhla, aby súd upravil styk otca s dcérou
každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Zároveň si uplatnila nárok na

náhradu trov konania.

2. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX na matričnom úrade v Bratislave. U
nej ide o prvé manželstvo, u manžela o ďalšie manželstvo. Z manželstva sa im narodila dcérka, maloletá
J. L. B.. Posledné bydlisko s maloletou dcérou majú od júla 2021 v D., nakoľko z viacerých dôvodov bola
nútená odísť zo spoločnej domácnosti, v ktorej spolu aj s dcérou a manželom žili. Ich manželstvo bolo
šťastné a harmonické. Po narodení dieťaťa sa vzťahy zmenili. Manžel stratil o ňu akýkoľvek záujem.

Postupom času začali spolu tráviť ako rodina málo času a ich názory na spoločný manželský život, chod
domácnosti a výchovu dieťaťa začali byť rozdielne. Prestali mať spoločné záľuby a manžel začal tráviť
čas rôznymi spôsobmi, s ktorými sa nevedela stotožniť. Ďalej už s ním nedokáže žiť, nič ich už nespája,
len dieťa. Jej rozhodnutie rozviesť sa s manželom je definitívne. Nemieni s ním ďalej žiť. Aj keď sa zozačiatku snažila vytvoriť harmonické a šťastné manželstvo, jej snaha bola bezvýsledná. Manželstvo je
hlboko a trvalo rozvrátené, neplní a ani nemôže plniť svoj spoločenský účel a od nich ako manželov sa
nedá očakávať obnovenie manželského spolužitia.

3. Otec sa vo veci vyjadril v písomných podaniach doručených súdu dňa 28.09.2023 a dňa 12.02.2024,
v ktorých ospravedlnil svoju neúčasť na súdnych pojednávaniach a uviedol, že súhlasí s rozvodom
manželstva, ale nesúhlasí s navrhovanou úpravou práv a povinností rodičov k maloletej dcére.

4. Na pojednávaní dňa 12.02.2024 právny zástupca manželky navrhol, aby súd rozviedol manželstvo,
zveril maloletú dcéru do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou po
350,- eur mesačne, stretávanie otca s dcérou navrhol neupravovať.

5. Kolízny opatrovník na tom istom pojednávaní uviedol, že súhlasí s návrhom manželky a navrhuje,
aby mu súd vyhovel.

6. Manželka na súdnom pojednávaní dňa 12.02.2024 uviedla, že má informáciu, že otec pracuje
v stávkovej kancelárií s príjmom okolo 1200 – 1300,- eur mesačne.

7. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 28.09.2023 bolo zistené, že manželka pracuje na živnosť,

sprostredkúva prácu v I., vykonáva administratívne práce. Jej príjem je 2.000,- eur, nepoberá rodinné
prídavky a ani daňový bonus. Vyplácanie rodinných prídavkov zo strany úradov v Nemecku jej bolo
zastavené v januári minulého roka, lebo otec maloletej nedodal potvrdenie o zamestnaní na príslušný
úrad, teraz od nej žiadajú vrátanie celej čiastky za obdobie 2 rokov, cca 1,000,- eur. Medzi jej bežné
mesačné výdavky patria náklady na bývanie vo výške 200,- eur, plyn (1raz za Q) 15,- eur, telefón: 110,-

eur, televízia: 32,- eur, dcére posiela na účet 100,- eur, z toho ide 20,- eur na sporenie, 80,- eur je
vreckové pre dcéru. Zároveň si ako živnostníčka platí odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 84,77
eur, výšku odvodov do sociálnej poisťovne ešte nemá vyčíslenú. V I. mala matka maloletej vyhlásený
osobný bankrot, ktorý skončí v máji roku 2024. Otec maloletej neprispieva na výživu maloletej od ich
návratu na Slovensko do dnešného dňa, t. j. 2 roky. Úvery, pôžičky, dlhy matka maloletej nemá. Matka

s dcérou bývajú na ulici C. D. v dvojizbovom byte, ktorého vlastníkom je otec matky. Maloletej bol v
Nemecku počas 2. ročníka diagnostikovaný Aspergerov syndróm, z čoho vyplýva, že maloletá je tichá,
udržiava si odstup od ľudí.

Podľa ust. §-u 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len ZoR), k zrušeniu manželstva rozvodom

možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
V zmysle ust. §-u 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd v súlade s ust. §-u 23 ods. 2 ZoR, zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. §-u 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Ustanovenie §-u 18, upravuje vzťahy medzi manželmi tak, že manželia sú si v manželstve rovní v
právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú v zmysle ust. §-u 19 ods. 2 ZoR, manželia spoločne. Ak sa
nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd a podľa odseku (3), na výkon
povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Posudzujúc návrh a samotný vzťah účastníkov v zmysle vyššie uvedených ustanovení súd dospel k

názoru, sú splnené zákonom stanovené podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom. Vzhľadom na
výnimočnosť predmetu konania a jeho spoločenskú ochranu zakotvenú v základných zásadách Zákona
o rodine, podľa ktorých :Článok 1

Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha
jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je
založenie rodiny a riadna výchova detí.
Článok 2
Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny

všestranne chráni.
Článok 3
Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje
rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a
pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

Článok 4
Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností
zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a
povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Vyhodnocujúc vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že od manželov nie je možné očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Zároveň súd dospel k názoru, že vzťahy medzi manželmi sú tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Vychádzal pritom z dôvodov
uvedených v návrhu, z vyjadrení manželov na pojednávaní, z ktorých vyplynulo, že manželia nežijú v
spoločnej domácnosti a vzájomné nezhody významnou mierou narušili ich spolužitie.

Miera narušenia manželského spolužitia je daná dôvodmi jeho narušenia. Súd preto vyhodnotil
manželstvo ako vážne narušené a rozvrátené.
Podľa §-u 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode.

Podľa §-u 62, odsek 1 a 2, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62 odsek 4 a 5, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §-u 65, odsek 1, Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 75, odsek 1, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Po vyhodnotení príčin rozvratu manželstva a aj jeho intenzity súd vychádzajúc z návrhu na
rozvod manželstva, vyjadrenia manželky a písomného vyjadrenia manžela súd manželstvo účastníkov
rozviedol a maloletú J. zveril do osobnej starostlivosti matke, s ktorou maloletá dlhodobo žije v spoločnej
domácnosti a ktorá jej poskytuje osobnú starostlivosť. Aj zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo,
že maloletá vníma matku ako oporný bod, na Slovensku si rýchlo zvykla, netrpí rečovou bariérou

a s otcom je v telefonickom kontakte, preto je zverenie do starostlivosti matke v jej najlepšom záujme.
Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k mal. J. súd skúmal možnosti a schopnosti
oboch rodičov poskytovať dieťaťu potrebnú výživu a má za preukázané, že matka je živnostníčka
s príjmom vo výške cca 2000,- eur mesačne. Matka v priebehu konania uviedla, že otec prvý rokpo ich odchode z Nemecka posielal na výživu dcéry po 100,- eur mesačne, v súčasnosti už na jej
výživu neprispieva. Súd zabezpečil pre otca preklad návrhu a ostatných písomnosti vrátane výzvy na
vyjadrenie do nemeckého jazyka, ktoré mu doručil a otec v podaní doručenom súdu dňa 28.09.2023

len uviedol, že poberá nemocenské a počas manželstva mu vznikli dlhy, pričom súdu nedoložil žiadnu
správu o zdravotných problémoch a ani potvrdenie o poberaní nemocenských dávok či potvrdenie
v nezamestnanosti. Matka uviedla, že podľa jej informácií od dcéry otec pracuje v stávkovej kancelárií
s príjmom vo výške okolo 1200 – 1300,- eur mesačne. Okrem maloletej J. má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť. Je nielen zákonnou, ale aj morálnou povinnosťou otca podieľať sa na úhrade nákladov

maloletej a nemôže požadovať, aby väčšinu bremena znášania týchto nákladov niesla sama matka.

9. Súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania; ak je však
účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme - bez ohľadu na záujem
iných účastníkov konania. Súd nemôže nahrádzať dôkaznú aktivitu plnoletého účastníka, pokiaľ ten
neposkytne súdu predpokladanú súčinnosť doložením listinných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia-

najmä ak záujem takéhoto účastníka je v rozpore so záujmom dieťaťa na čo najväčšom rozsahu
vyživovacej povinnosti biologického rodiča voči nemu. Záujmom mal. dieťaťa o právach a povinnostiach
ku ktorému súd konal je nesporne urýchlené rozhodnutie o vyživovacej povinnosti biologického rodiča
voči nemu.

10.Podľačl.12CMP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
účastníkov konania a iných osôb.

11. Postup súdu podľa vyššie uvedených zásad znamená, že súd zistí skutkový stav za „súčinnosti

účastníkov konania“ v takom rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci v lehote
predpokladanej vyššie citovaným princípom konania.

12. Keďže otec nedoložil a nepreukázal hodnoverným spôsobom výšku svojich príjmov a výdavkov,
nedoložil potvrdenie o nezamestnanosti a ani o prípadných zdravotných problémoch, ktoré by mu

neumožňovali pracovať, súd vychádzal z toho, že je zamestnaný a minimálna mzda v Nemecku je
od 01.01.2024 vo výške 2085,- eur mesačne (bez daňového bnusu a bez prídavkov na deti). Podľa
Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom by výživné pre dieťa
vo veku 12 rokov pri 2 vyživovacej povinnosti rodiča malo predstavovať 16 % z jeho čistého príjmu.
Súd preto zaviazal otca prispievať na výživu maloletej dcéry sumou vo výške 350,- eur mesačne od

právoplatnosti rozhodnutia. Vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov súd stretávanie otca s dcérou
neupravoval.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého
do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.

Upozornenie: Manžel,ktorýpriuzavretímanželstvaprijalpriezviskodruhéhomanželaakospoločné
priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému
úradu oznámiť, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.