Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 13, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Odi/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122209956
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Bargelová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5122209956.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Bargelovou v spore žalobcu:

BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so
sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, o návrhu na zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2022 sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia pre nepoctivý
zámer žalovanej z dôvodu, že žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer. Žalovaná nebola v čase
podania návrhu platobne neschopná, keď mala dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov
a zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že úmyselne naplnila formálne
znaky platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh. Žalovaná ako dlžník nevynaložila
úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Žalobca je veriteľom

žalovanej na základe zmluvy o úvere č. 3015325986, ktorú žalovaná a právny predchodca žalobcu
uzatvorili. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 25.10.2018 uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka a.s. ako postupcom a spoločnosťou
BENCONT COLLECTION a.s. ako postupníkom. Zmluvu o úvere ako aj zmluvu o postúpení pohľadávok
žalobca pripojil k žalobe. Žalobca v žalobe uviedol, že konkurz na majetok žalovanej bol vedený
Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 9OdK/291/2019 a dňa 26.09.2019 bol vyhlásený konkurz. Žalobca
svoju pohľadávku do konkurzu riadne prihlásil. Ako veriteľ pohľadávky nebol v konkurze uspokojený ani

v časti svojho nároku. Žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR,
lebo neuviedla dôležitú informáciu, aj keď vedela, alebo s prihliadnutím na okolnosti musela vedieť, že
ide o dôležitú informáciu, podľa § 166g ods. 2 písm. f/ ZKR, lebo nebola platobne neschopná, podľa §
166g ods. 2 písm. h/ ZKR, lebo mala snahu poškodiť svojho veriteľa a najmä zo správania žalovanej
po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich
možností a schopností podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR. Žalobca uviedol, že žalovaná nebola v čase
podanianávrhuplatobneneschopná.Podľainformáciídostupnýchžalobcovižalovanávčasevyhlásenia

konkurzudisponovalapríjmompostačujúcimnahocilenčiastočnúúhradupohľadávkyžalobcu,prípadne
aj ostatných veriteľov. Žalovaná zo svojho príjmu mohla v malých mesačných dávkach vo výške 20
až 30 Eur upokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov a tým prejaviť úprimnú snahu riešiť
svoj dlh a preukázať svoj poctivý zámer. Namiesto toho využila inštitút oddlženia a zbavila sa všetkýchsvojich dlhov. Pre zistenie príjmov žalovanej v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
žalobca navrhol vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za obdobie pol roka pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej. Zároveň žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol,

aby súd vykonal dopyt na Úrad geodézie, kartografie a katastra za účelom poskytnutia informácie
o vlastníckom práve žalovanej ako i informácie, či žalovaná v čase pred podaním návrhu nepreviedla
svoje nehnuteľnosti, alebo či po oddlžení nenadobudla nejaké nehnuteľnosti. Navrhol, aby súd vykonal
dopyt na predmetný úrad za obdobie 4 roky pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a dva roky
po oddlžení. Navrhol vykonať dopyt na Policajný zbor, dopravný inšpektorát za účelom poskytnutia

informácie o tom, či žalovaná vlastnila pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu osobné motorové
vozidlo a ak áno, kedy došlo k jeho prevodu, alebo odhláseniu z evidencie. Navrhol vykonať dopyt na
Centrálny register účtov za účelom poskytnutia informácie o vedení osobných účtov na meno žalovanej,
po ktorom vykonaní žiadal vykonať dopyt na bankové inštitúcie, v ktorých má žalovaná evidovaný
osobný účet za účelom poskytnutia výpisu z bankového účtu žalovanej za obdobie rok pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu, počas konkurzu a pol roka po oddlžení. Navrhol pripojiť celý konkurzný

spis za účelom oboznámenia sa so všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami a zároveň navrhol
výsluch žalovanej na preukázanie skutočností uvádzaných v podanej žalobe. Vo svojej žalobe poukázal
na aplikačnú prax nepoctivého zámeru tým, že poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trnava
36Odi/1/2019, Okresného súdu Bratislava I. 8Odi/1/2018, na dôvodovú správu zák. č. 377/2016 Z.z.
Tvrdil, že žalovaná po podaní návrhu nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností

napriek tomu, že u žalovanej sa nezmenili žiadne okolnosti, aj tak nevykonala v prospech žalobcu žiadne
úhrady svojho záväzku. Žalovaná je naďalej zamestnaná. Jej životné náklady sa nijakým spôsobom
nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie konkurzu a zo životopisu žalovanej, ktoré
predložila k návrhu. Žalovaná by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázala svoje záväzky voči
všetkým veriteľom platiť. Využitím inštitútu oddlženia poškodila svojich veriteľov, keď po oddlžení nie

je povinná uhradiť ani časť svojich záväzkov. Žalobca tým preukázal nepoctivý zámer žalovanej, keď
táto po podaní návrhu na konkurzu žiadnym spôsobom neprejavila záujem riešiť svoje dlhy v medziach
svojich možností napriek tomu, že disponovala dostatočným príjmom na to, aby mohla hoci len v časti
upokojovať pohľadávky svojich veriteľov. Navrhol za účelom preukázania vyššie uvedených skutočností
vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za účelom zistenia príjmov žalovanej za obdobie po podaní návrhu

na vyhlásenie konkurzu, pol roka po rozhodnutí o oddlžení. Na základe uvedených skutočností žiadal,
aby súd zrušil oddlženie žalovanej. K žalobe pripojil listiny ako dôkazy, na ktoré odkazoval vo svojej
žalobe, a to zmluvu o úvere, zmluvu o postúpení pohľadávok, výzvu na preukázanie poctivého zámeru,
dôvodovú správu, osvedčenie o registrácii pre DPH právneho zástupcu žalobcu a plnomocenstvo.

2. Dňa 15.02.2023 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalovanej k žalobe. Žalovaná považovala
žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Vo vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu uviedla,
že dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer, zaťažuje
výlučne veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením, a preto požiadavka žalobcu, na základe ktorej presúva
dôkazné bremeno na konajúci súd, aby súd získal a zabezpečil dôkazy, je neoprávnená a podľa

názoru žalovanej súd nie je povinný zabezpečovať dôkazy, keďže dôkazné bremeno je výlučne na
žalobcovi. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za
konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jeho neprospech. Jednou zo zásad civilného súdneho konania je tiež zásada rovnosti strán, ak by
súd zabezpečoval dôkazy namiesto žalobcu, došlo by k výraznému porušeniu zásady rovnosti strán

sporu. V tomto žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Odo
1612/2006 zo dňa 18.02.2009. Poukázala aj na rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 14Cob/203/2018
zo dňa 25.04.2019. Čo sa týka platobnej schopnosti/neschopnosti žalovaná uviedla, že voči nej boli
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu vedené exekučné konania, zároveň mimosúdne vymáhal
pohľadávku od žalovanej žalobca. Žalovaná teda zastáva názor, že spĺňala podmienky platobnej

neschopnosti. Z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie ako dlžník vynaložila snahu a úsilie k tomu,
aby zákonným spôsobom riešila svoju situáciu a mohla normálnym spôsobom žiť bez obáv o svoju
rodinu. Poskytovala požadovanú súčinnosť, dostavila sa do kancelárie správcu a zodpovedala na všetky
dotazy týkajúce sa prebiehajúceho konkurzného konania. Niekoľkokrát so správcom komunikovala
telefonicky. V návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedla všetok majetok, ktorý bol v jej vlastníctve v

čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Konala v súlade s ustanovením § 166g ods. 1 ZKR.
Názor žalobcu, v zmysle ktorého sa poctivý zámer preukazuje čiastočným uhrádzaním dlžnej sumy
v medziach možností a schopností dlžníka, považuje žalovaná za nesprávny a v rozpore s hlavným
zámerom oddlženia. Príslušná kancelária Centra právnej pomoci ako aj súdom ustanovený správcaubezpečili žalovanú, že po vyhlásení konkurzu je pohľadávka nevymáhateľná a žalovaná ako oddlžený
dlžník nie je povinná uhrádzať už žiadnu dlžnú sumu. Samotné Centrum právnej pomoci na svojom
webovom sídle jasne uvádza: „Po vyhlásení konkurzu súdom nie je dlžník povinný ďalej uhrádzať

svoje dlhy, keďže vyhlásením konkurzu sa stali tieto dlhy nevymožiteľné okrem dlhov, od ktorých sa
oddlžiť nedá ako napr. výživné.“ V žalobe žalobca uvádza, že žalovaná neuviedla dôležitú informáciu,
aj keď vedela, alebo s prihliadnutím na okolnosti musela vedieť, že ide o dôležitú informáciu. Žalobca
neuviedol ani zmienku o tom, o akú informáciu ide, čo len preukazuje všeobecne formulovaný žalobný
návrh, ktorý je nedôvodný. Nad rámec uvedeného žalovaná uvádza, že samotný žalobca ani nie je

vlastníkom pohľadávky, nakoľko pri postúpení pohľadávky bola postúpená pohľadávka už premlčaná
a pri postúpení neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách, a preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Poukázala na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 147/2017 z 24.04.2018, rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.3.2018. Podľa jej názoru oznámenie postupcu dlžníkovi
o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka za predpokladu, že

postúpenie pohľadávky prebehlo v súlade so zákonom. Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 11.06.2003
sp. zn. 4 Obo 210/01 je už dávno prekonané, čo potvrdzujú vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť
iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené

predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky a musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne. Keďže žalobca nesplnil vyššie uvedené podmienky,
pohľadávku nadobudol v rozpore so zákonom a nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
Žalovaná navrhla, aby súd žalobný návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.

3. Dňa 09.03.2024 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalobcu. Žalobca uviedol, že v civilnom
konaní má každá zo strán svoju dôkaznú povinnosť, teda nielen žalobca, ale aj žalovaný. Nestačí, aby
žalovanývyslovilsvojnesúhlasspodanoužalobou,alemusíuviesťsvojevlastnétvrdeniaatietotvrdenia
aj relevantným spôsobom preukázať, v opačnom prípade sa nejedná o účinné popretie skutkových
okolností protistrany. Poukázal na to, že nakoľko on v podanej žalobe vzniesol pochybnosti o nepoctivom

zámere žalovanej a poukázal na naplnenie skutkovej podstaty nepoctivého zámeru v zmysle § 166g
ods. 2 ZKR, v danom prípade platí zákonná domnienka o nepoctivom zámere žalovanej, ktorú musí
žalovaná vyvrátiť a preukázať svoj poctivý zámer. Z uvedených dôvodov sa dôkazné bremeno presúva
na žalovanú. Pokiaľ ide o platobnú neschopnosť, podľa žalobcu na platobnú neschopnosť nie je
možné nazerať len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska naplnenia zákonných znakov platobnej

neschopnosti.Dlžníkjepovinnývrámcikonkurznéhokonaniaposkytovaťsprávcovisúčinnosť,pretotáto
skutočnosť nesvedčí o poctivom zámere žalovanej. Ak žalovaná chápe oddlženie ako zákonný spôsob,
tak na jednej strane to je jeden zo spôsobov konkurzu, avšak nie v každom jednom prípade. Ak dlžník
v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu disponuje príjmom postačujúcim na čiastočnú úhradu
dlhov, takýto dlžník podľa žalobcu nemá využiť inštitút oddlženia, ale konkurzu formou splátkového

kalendára. Ani skutočnosť, že žalovaná má viacero veriteľov aj bez znalosti výšky ich pohľadávok, nie
je samo o sebe relevantnou na vyslovenie záveru o platobnej neschopnosti žalovanej. Aj v prípade,
ak dlžník má aj 10 veriteľov, je jedno, koľko veriteľov má a aké sú výšky ich pohľadávok, nakoľko ak
žalovaná disponuje príjmom postačujúcim aj na čiastočnú úhradu svojich záväzkov, to znamená, že má
príjem na to, aby každému veriteľovi dokázala mesačne splácať sumu vo výške 30 eur, nemožno hovoriť

o platobnej neschopnosti. A práve týmto by žalovaná prejavila svoj poctivý zámer, že sa nechce svojich
dlhov zbaviť, ale že tieto chce riešiť. Žalobca zotrval na tom, že žalovaná nebola v čase pred podaním
a v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopná, keď v čase podania návrhu
disponovala príjmom postačujúcim na čiastočnú úhradu jej dlhov, a to aj v malých mesačných splátkach
vo výške 20 až 30 Eur. Žalovaná ani nepreukázala skutočnosti ohľadom jej výdavkov a jej nepriaznivej

situácie, nepreukázala dôvodnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jej majetok. Neuviedla,
aký príjem dosahovala, aké mala presne výdavky, čím nepreukázala v predmetnom konaní svoj poctivý
zámer. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu, žalobca uviedol, že súdu v prílohe zasiela výzvu na úhradu
dlžnej sumy zo dňa 30.01.2017, ktorou výzvou pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a
ktorá výzva je zároveň výzvou banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko žalovaná bola

do dňa postúpenia – 25.10.2018 viac ako 90 dní v omeškaní. Poiaľ ide o § 92 ods. 3 zákona o bankách,
žalobca poukázal na článok obsiahnutý v „Súkromné právo 1/2015“. Zároveň poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Prešove a na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 27Co 31/2018 z 28.06.2018.
Trval na skutočnosti, že si splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zák. o bankách a že došlok platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Ako dôkaz predložil súdu výzvu na úhradu dlžnej sumy
s doručenkou (č.l. 7-9).

4. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 22.03.2023 vyplýva, že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz,
ktorý by preukazoval, že žalovaná pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu mala nepoctivý zámer.
Dôkazné bremeno ohľadom nepreukázania poctivého zámeru je výlučne na žalobcovi, ktorý tvrdí, že
žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1 Cdo
147/2017 z 24.04.2018, na rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/26/2017 z 28.03.2018, rozsudok

Krajského súdu v Prešove 3Co 151/2018 z 08.01.2019. Podľa jej názoru na výzvu v zmysle § 92
ods. 8 Zák. o bankách nemožno považovať oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, keďže
neobsahuje upozornenie na postup v zmysle § 92 ods. 8 Zák. o bankách, čo potvrdzuje rozsudok
Krajského súdu Košice 1Co/301/2019. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru upravuje ust. § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva
úkony, prvým úkonom je výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a druhým úkonom je

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Žalobca nepredložil výzvu v zmysle § 53 ods. 9 OZ, ktorá by mala
predchádzať vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a preto neboli splnené podmienky pre platné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom
z 30.01.2017 je tak neplatný právny úkon a žalobca nepredložil výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zák.
o bankách.

5. Dňa 01.02.2024 bolo súdu doručené podanie žalovanej, z obsahu ktorého vyplýva, že žiada
ospravedlniť neúčasť žalovanej a jej právneho zástupcu na vytýčenom pojednávaní na deň 13.03.2024.
Zároveň uviedla a navrhla, aby súd rozhodol vo veci na základe predložených listinných dôkazov
a písomných vyjadrení a súhlasila prejednať spor a vyhlásiť rozsudok v jej neprítomnosti.

6. Dňa 06.03.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu, išlo o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
a vyjadrenie vo veci samej. Žalobca v podaní ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby
sa konalo v jeho prítomnosti a aby sa na základe listinných dôkazov rozhodlo vo veci. Z vyjadrenia, ktoré
bolo obsahom podania, vyplýva, že žalobca v prílohe zasiela upozornenie zo dňa 01.01.2017 spoločne

spodacímhárkom,nazákladektorejskutočnostisúnedôvodnénámietkyžalovanejohľadomnedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 3015325986
bola z pôvodného veriteľa postúpená na žalobcu správne a zákonne a žalobca je aktívne vecne
legitimovaným subjektom. Ako dôkaz žalobca predložil podací hárok a upozornenie – výzvu na
splatenie dlžnej časti úveru (č.l. 102-103). Žalobca nesúhlasil s nedôvodnými a nepravdivými tvrdeniami

žalovanej. Zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalovaná doposiaľ nielenže neuviedla žiadne
skutočnosti preukazujúce dôvodnosť podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu, ale žiadne skutočnosti
ani nepreukázala, na základe ktorej skutočnosti nedošlo zo strany žalovanej k účinnému popretiu
žalobcom uvádzaných tvrdení v zmysle ust. § 151 ods. 2 CSP. Opätovne sa vyjadril v podaní ohľadne
platobnej neschopnosti, pričom poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov (Trnava, Košice, Nitra,

Bratislava, Banská Bystrica), kde sa súdy zjednotili v tom, že ak je dlžník riadne zamestnaný a dosahuje
pravidelný príjem, je jeho prvoradou úlohou zabezpečiť úhradu jeho záväzkov a plniť si svoje dlhy.
V opačnom prípade sa jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a nepoctivý zámer dlžníka. Uviedol, že je
možné, ak by dlžník napríklad rozdelil sumu vo výške 200 Eur mesačne medzi svojich veriteľov, že
by jednému platil 30 Eur, druhému 20 Eur a podobne, takýto dlžník by mohol splatiť svoje záväzky

buď v polovici alebo v celosti do pár rokov, a preto takéhoto dlžníka nemožno označiť za platobne
neschopného, ale za dlžníka, ktorý prejavil snahu o vyriešenie jeho dlhov. Opätovne požiadal, nakoľko
nie je v jeho objektívnych možnostiach relevantne preukázať, aký príjem žalovaná dosahovala v čase
pre podaním a v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu , na svojom návrhu na doplnenie
dokazovania dopytom na sociálnu poisťovňu za účelom poskytnutia informácie o vymeriavacom základe

žalovanej za obdobie od 01/2019 do 03/2020. Tým bude preukázaná majetková situácia žalovanej a
jej platobná schopnosť/neschopnosť. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Trnava 36Odi/1/2022 a
rozsudok Mestského súdu Bratislava III. 31Odi/9/2022. Podľa žalobcu žalovaná neprejavila snahu na
vyriešenie dlhov napriek tomu, že mala príjem, z ktorého mohla čiastočne uspokojovať pohľadávky
svojich veriteľov. Žalovaná sa ani nepokúsila svojich veriteľov osloviť za účelom zmeny spôsobu úhradu

jej záväzkov. Nepreukázala poctivý zámer, nepredložila žiadne relevantné dôkazy svedčiace v jej poctivý
zámer. Žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.7. Dňa 13.03.2024 sa vo veci konalo pojednávanie, pričom pojednávanie sa konalo v neprítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu, žalovanej a jej právneho zástupcu, pričom uvedení vopred
ospravedlnili svoju neprítomnosť. Na pojednávaní bolo rozhodnuté vo veci samej s tým, že bol vyhlásený

rozsudok.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu. Z pripojených listinných
dôkazov súd zistil a nemal sporné, že došlo k uzavretiu a podpísaniu zmluvy o úvere s právnym
predchodcom žalobcu, a to zmluvy o úvere č. 3015325986, ktorú následne právny predchodca žalobcu

postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 25.10.2018. Z pripojeného konkurzného
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9OdK/291/2019 súd zistil, že na majetok žalovanej bol dňa 26.09.2019
vyhlásený konkurz a zároveň bolo rozhodnuté o jej oddlžení. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej
poisťovni (prílohová obálka), ktorú súd vykonal v dôsledku dôkazného návrhu žalobcu vyplýva, že za
žalovanú odvádzala sociálne poistenie od 01/2019 do 03/2020spoločnosť Coverso (Slovakia) Services,
s.r.o., Bratislava a vymeriavací základ predstavoval za uvedené obdobie priemerne cca 1300 eur.

9. Medzi stranami sporu zostalo a bolo sporné, či žalovaná spĺňa zákonné podmienky nepoctivého
zámeru v zmysle § 166g ods. 2 písm. c/, f/, h/ ZKR, resp. či možno prístup a konanie žalovanej voči jeho
veriteľom hodnotiť ako konanie v rozpore s nepoctivým zámerom.

10. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod ustanovenie nasledovných právnych noriem.

11. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí
podania uvedenie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

12. Podľa § 182 CSP, ak súd pojednávanie neodročí pred skončením, vyzve strany, aby zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za
potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

13. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. Podľa § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

15. Podľa § 166e ods. 1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ZKR) o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení
splátkovéhokalendáratak,žedlžníkazbavujevšetkýchdlhov,ktorémôžubyťuspokojenéibavkonkurze
alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo

splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré
dlhy ide.

16. Podľa § 166f ods.1 ZKR veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov

od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

17. Podľa § 166g ods. 1 ZKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno

usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti

opätovne zaradil.

18. Podľa § 166g ods. 2 ZKR dlžník nemá poctivý zámer najmä ak:a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty súd neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ

neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,

d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,

g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,

j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,

l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

19. Podľa § 166g ods. 3 ZKR súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí

alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

20. Podľa §166g ods. 4 ZKR súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má

vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

21. Podľa vety tretej a štvrtej § 3 ods. 2 ZKR fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná
plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči

dlžníkovi vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvu podľa § 19 ods. 1
písm. a/, predpokladá sa, že je platobne neschopný.

22. Podľa § 3 ods. 4 ZKR podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predĺženia ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej len ministerstvo).

23. Podľa § 1 vyhl. MS SR č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia
platobnej neschopnosti a predĺženia na účely určenia platobnej neschopnosti, sa platobne neschopný
rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote
splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom,

ktorým sa rozumejú:
a/ peňažné prostriedky,
b/ pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočne zahraničnej banky alebo
v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, s
výpovednou lehotou kratšou ako 3 mesiace,

c/ peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno
s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie,d/ peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s
odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od plynutia lehoty ich
splatnosti,

e/ peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno
s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich
splatenie požiadalo nasledujúci deň.

24. Súd v prvom rade skúmal splnenie procesných podmienok. Žalobca má oprávnenie na podanie

návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR, nakoľko ide o spor
medzi stranami konania vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania podľa § 20 písm. d/ CSP.
Konkurz vyhlásený na majetok žalovanej je vedený na Okresnom súde Žilina, v rámci ktorého bol
veriteľ v postavení žalobcu dotknutý oddlžením. Žalobca je veriteľom dotknutý oddlžením, keďže jeho
pohľadávka vznikla pred rozhodujúcim dňom § 166a ods. 1 písm. a/ ZKR a zároveň nejde o oddlžením
nedotknuté pohľadávky (§ 166c ZKR), a preto je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie

žaloby o zrušenie oddlženia o nepoctivý zámer. Žalovaná je pasívne vecne legitimovaný subjektom
v konaní, lebo bola oddlžená. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka žalovanej zo dňa
19.09.2019 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 185/2019 s účinkami 26.09.2019, pričom lehota
6 rokov na podanie žaloby začala plynúť 27.09.2019. Žalobca tak podal žalobu v zákonom stanovenej
lehote.

25. Súd poukazuje na to, že poctivý zámer dlžníka neskúma pred vyhlásením konkurzu a rozhodnutím
o oddlžení, ale zákonodarca umožnil všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka,
domáhať sa zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer v samostatnom sporovom konaní a to
z dôvodu, aby sa minimalizovalo zneužívanie inštitútu oddlženia. V rámci tohto konania súd skúma

na návrh veriteľa dotknutého oddlžením poctivý zámer dlžníka ako jednu zo základných podmienok
oddlženia. Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca , ktorý musí tvrdiť a preukázať
konkrétne správanie dlžníka, z ktorého možno usudzovať jeho nepoctivý zámer. Poctivý zámer dlžníka
je v zákone vymedzený jednak pozitívne a jednak negatívne, pričom obe vymedzenia sú v zásade
postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho

nemástým,žečasovýmoment,kuktorémusúdvyhodnocujesprávaniesadlžníkajeprejednotlivédruhy
správania sa rôzny. Poctivý zámer definovaný v ust. § 166g ods. 1 ZKR možno konštatovať na základe
správania sa dlžníka po tom, ako podal návrh na vyhlásenie konkurzu, naproti tomu nepoctivý zámer
možno vyvodiť z nepoctivého konania dlžníka jednak v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu
(napríklad konania dlžníka uvedené v ust. § 166g ods. 2 písm. d), i), j), k) ZKR), v čase pred podaním

návrhu na vyhlásenie konkurzu (napríklad konania dlžníka uvedené v ust. § 166g ods. 2 písm. e), g), h)
ZKR) alebo v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu (napríklad konania dlžníka uvedené v ust.
§ 166g ods. 2 písm. a), b), c), l) ZKR). Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer
neposudzoval len mechanicky, ale osobitne zhodnotil skutkové okolnosti každého konkrétneho prípadu.
Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu (nález ÚS SR III. ÚS

570/2016, v ktorom ÚS SR uviedol, že „účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho
dlhov (§ 166 ods. 1 ZKR), aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho
života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok, a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia
svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy“). Zákonodarca úpravou § 166g ods.
5 ZKR vyjadril dôveru v poctivé, slušné, pravdivé a dobromyseľné konanie dlžníka pri podaní návrhu

na konkurz s oddlžením a zákon v tejto fáze konania vychádza z právnej domnienky jeho poctivého
zámeru. Splnenie podmienky poctivého zámeru preto zákon vyhradil až na osobitné konanie o návrhu na
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Dlžník môže využiť zákonom danú možnosť zbaviť sa svojich
dlhov, avšak z jeho konania pred a po podaní návrhu musí byť zrejmé, že cieľ zbaviť sa dlhov realizoval
a využil aj s ohľadom na oprávnené záujmy a práva veriteľov, t.j. s poctivým zámerom, s vynaložením

maximálneho úsilia vyrovnania existujúcich záväzkov voči veriteľom, bez primárnej kalkulácie zbavenia
sa záväzkov oddlžením. Len takéto konanie dlžníka môže byť legitímne. Pri rozhodovaní o oddlžení je
teda hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia a záujmy stále
neuspokojených veriteľov.

26. Žalobca podal žalobu na zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného z dôvodu, že žalovaný
nemal poctivý zámer podľa § 166g ods. 1 ZKR a zároveň mal nepoctivý zámer podľa § 166g ods.
2 písm. c),f),h) ZKR. Dôvody, pri ktorých zákon predpokladá na strane fikcie neprítomnosti poctivého
zámeru sú naviazané na situáciu, kedy zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu (zákon má namysli návrh na oddlženie) možno usudzovať určité správanie. Medzi stranami vznikol spor o nepoctivom
zámere žalovanej ako dlžníka pri oddlžení v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
9OdK/291/2019, ktorú pochybnosť žalobca zakladal na tom, že v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo

na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď
vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu (§ 166g ods. 2 písm.
c) ZKR), že žalovaný v čase podania návrhu nebol platobne neschopný (§ 166g ods. 2 písm. f) ZKR),
že žalovaný mal snahu poškodiť svojich veriteľov (§ 166g ods. 2 písm. h) ZKR) a že zo správania
žalovaného nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v rámci svojich schopností

amožností(§166gods.1ZKR).Dôkaznébremenotýchtoskutkovýchtvrdení,žedlžníksapredpodaním
návrhu na oddlženie správal spôsobmi uvedenými v citovaných ustanoveniach znáša žalobca, ktorý sa
ich domáha. Pokiaľ preukáže, že dlžník sa správal spôsobom, ktorý napĺňa hypotézu právnej normy,
potom nastane fikcia, že na strane žalovaného poctivý zámer absentoval a vtedy bude mať žalovaný v
prípade, ak sa bude procesne brániť, dôkaznú povinnosť ohľadom vyvrátenia fikcie nepoctivého zámeru.
Preto dôkazné bremeno pri tvrdení, že postup žalovanej napĺňal znaky postupu uvedeného v § 166g

ods. 2 písm. c),f), h) ZKR bolo na strane žalobcu.

27. Predpokladom možnosti fyzických osôb uchádzať sa o oddlženie je ich platobná neschopnosť. Táto
sa predpokladá a je vyvrátiteľnou domnienkou, pričom môže byť vyvrátená buď na začiatku konania
samotným súdom alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého

veriteľa. Žalobca inicioval konanie o zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer a tento
nepoctivý zámer videl aj v tom, že žalovaný nebol v čase podania návrhu na oddlženie platobne
neschopný, nakoľko mal príjem. Povinnosť veriteľa ako žalobcu preukázať nepoctivý zámer dlžníka
znamená, že žalobca musí uviesť konkrétne tvrdenia o tom, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer
a súčasne musí tieto tvrdenia aj preukázať.

28. Z definície platobnej neschopnosti fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 ZKR vyplývajú znaky, ktoré
sú predpokladom vzniku platobnej neschopnosti dlžníka fyzickej osoby a to existencia aspoň jedného
peňažného záväzku po lehote splatnosti 180 dní a objektívna neschopnosť dlžníka tento záväzok
plniť. Pokiaľ ide o objektívnu neschopnosť dlžníka plniť, tak možno konštatovať, že ide o stav, kedy

dlžník nemá dostatok objektívnych prostriedkov, aby splatný peňažný záväzok uhradil. Ide o situáciu,
kedy dlžník nie je schopný splatiť pohľadávky veriteľa v stanovenej lehote splatnosti, aj keby to chcel.
Platobná neschopnosť musí byť všeobecná a musí byť zrejmé, že plnenie je pre dlžníka nemožné.
Samotná existencia príjmu žalovaného, prípadne existencia pracovno-právneho vzťahu neznamená, že
tento spĺňa podmienku platobnej schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, iných záväzkov

a existenciu finančného majetku žalovaného. V danom prípade ide o komplexné posúdenie konkrétnej
životnej situácie, teda nielen jednej jednotlivej pohľadávky a schopnosti túto pohľadávku uhrádzať.
Podľa vyššie citovaného ust. § 1 vyhl. 643/2005 Z. z. sa platobne neschopným rozumie ten, koho
peňažné záväzky nie sú kryté jeho finančným majetkom. Finančným majetkom sa pritom rozumejú
peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu, peňažné pohľadávky, dlhové cenné papiere atď. (Vyhláška

nereflektovala síce na zmenu definície platobnej neschopnosti fyzickej osoby v ZKR účinnej od
01.03.2017, jej podstata spočívajúca v nekrytí splatných záväzkov finančným majetkom dlžníka však
platí). Podstatou definície platobnej neschopnosti teda nie je to, či je dlžník schopný záväzok uhradiť v
splátkach, ale či disponuje dostatkom finančného majetku, ktorým by záväzok mohol uhradiť v celosti.

29.Vočižalovanejbolipredpodanímnávrhunavyhláseniekonkurzuvedenéexekučnékonania,zároveň
žalobca mimosúdne vymáhal pohľadávku od žalovanej. Samotné tvrdenie o existencii príjmu žalovanej
ešte nepreukazuje jej existenciu platobnej schopnosti v čase podania návrhu na oddlženie, naopak tento
stav preukazuje skutočnosť, že nedisponovala žiadnym finančným majetkom, ktorý by bol spôsobilý
na úhradu celej pohľadávky žalobcu. Podstatou definície platobnej neschopnosti teda nie je to, či je

dlžník schopný záväzok uhrádzať v splátkach, ale či disponuje dostatkom finančného majetku, ktorým
by záväzok mohol uhradiť v celosti. Zo samotnej skutočnosti čiastočnej pravidelnej úhrady záväzku voči
jednému z veriteľov záver o platobnej schopnosti dlžníka urobiť nemožno. V konaní nebolo preukázané,
že by žalovaná neuhrádzala svoje záväzky pred vyhlásením konkurzu účelovo v snahe umelo vytvoriť
stav svojej platobnej neschopnosti. Oddlženie je určené pre dlžníkov, ktorí napriek snahe pri svojich

príjmoch nie sú schopní, či už naraz alebo v primeranej dobe splátkovým kalendárom postupne uhradiť
svoje záväzky. Pokiaľ by žalobca chcel preukázať, že žalovaná nebola platobne neschopná, musel
by tvrdiť a preukázať dostatok peňažných prostriedkov na úhradu všetkých jej záväzkov. Všeobecné
konštatovanie, že žalovaná mala príjem, že pohľadávka žalobcu bola splácaná zo mzdy, že tátopohľadávka mohla byť uspokojená, resp. čiastočne uspokojená, na vyvodenie záveru o platobnej
schopnosti žalovanej nestačia. Preto žalobcom uvádzaný dôvod nepoctivého zámeru podľa § 166g ods.
f) ZKR žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie

NS SR sp. zn. 5Obdo/18/2022 z 31. januára 2023 o dovolaní týkajúceho sa rozhodnutia taktiež
zamietajúceho žalobu o zrušenie oddlženia, v ktorom o. i. konštatoval, že „povinnosť veriteľa preukázať
nepoctivý zámer dlžníka znamená, že dotknutý veriteľ, t.j. žalobca musí uviesť konkrétne tvrdenia
prečo má za to, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer a súčasne musí tieto tvrdenia podoprieť
dôkazmi, t.j. preukázať. Súd teda v konaní najskôr vyhodnocuje splnenie tejto procesnej povinnosti

žalobcu a unesenie dôkazného bremena žalobcom a až následne môže vyhodnocovať, či žalovaný
preukázal skutočnosti vylučujúce žalované právo. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo
zásady formálnej pravdy, ktorou sa civilné sporové konanie dôsledne riadi, teda v konaní bol limitovaný
preukázanými tvrdeniami žalobcu ohľadom nepoctivého zámeru žalovaného na oddlženie“.

30. Ak žalobca vo svojich vyjadreniach poukazoval na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach,

súd uvádza, že nejde o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít ani o judikáty, ktoré by boli právne
záväzné pre prejednávanú vec a súd nebol nimi právne viazaný. Nejedná sa o rozhodnutia, ktorými
by bol súd v tomto spore viazaný v zmysle ust. § 193 CSP a nemožno v tomto prípade ani hovoriť o
ustálenej rozhodovacej praxi súdov. Pri posudzovaní poctivého zámeru dlžníka je potrebné postupovať
individuálne a zohľadňovať osobitné okolnosti každého konkrétneho prípadu.

31. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná nemala pri podaní návrhu poctivý zámer, pretože v rozpore s § 166g
ods. 1 ZKR nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností, súd konštatuje, že
toto ustanovenie poukazuje na správanie dlžníka po podaní návrhu, a preto s odkazom naň nemožno
posudzovať správanie dlžníka pred podaním návrhu. O nepoctivom zámere žalovanej nesvedčí ani

skutočnosť, že návrh na vyhlásenie konkurzu podala bezprostredne po tom, ako mala nejaký príjem.
Žalovaná podaním návrhu využila iba zákonom jej danú možnosť a samotné ustanovenie ZKR takéto
konanie ako nepoctivý zámer dlžníka nedefinuje.

32. Nepoctivý zámer sa neprezumuje. Nepoctivý zámer vždy preukazuje žalobca a nie je povinnosťou
dlžníka ako žalovaného na základe ničím nepodložených domnienok a tvrdení žalobcu v konaní
o zrušenie oddlženia preukazovať svoj poctivý zámer a dôvodnosť podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Pokiaľ žalobca žiadal vykonať dokazovanie dopytom na Úrad geodézie, kartografie a katastra
za účelom poskytnutia informácie o vlastníckom práve žalovanej ako i informácie, či žalovaná v čase

pred podaním návrhu nepreviedla svoje nehnuteľnosti, alebo či po oddlžení nenadobudla nejaké
nehnuteľnosti, ďalej na Policajný zbor, dopravný inšpektorát za účelom poskytnutia informácie o tom, či
žalovanávlastnilapredpodanímnávrhunavyhláseniekonkurzuosobnémotorovévozidloaakáno,kedy
došlo k jeho prevodu alebo k odhláseniu z evidencie, na Centrálny registrov účtov za účelom poskytnutia
informácie o vedení osobných účtov na meno žalovanej, po ktorom vykonaní žalobca žiadal vykonať aj

dopyt na bankové inštitúcie, v ktorých má žalovaná evidovaný osobný účet za účelom poskytnutia výpisu
z bankového účtu žalovanej za obdobie rok pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jej majetok
počas konkurzu, ako i pol roka po oddlžení, súd uvádza, že žalobca neuviedol a nezdôvodnil, ktoré svoje
skutkové tvrdenie chce týmto dokazovaním preukázať. V konaní pre zrušenie oddlženia pre poctivý
zámer nie je daný relevantný dôvod na takéto rozsiahle skúmanie a šetrenie majetkových pomerov

dlžníka bez náležitého zdôvodnenia takéhoto návrhu žalobcom. Majetkové pomery dlžníka skúma
správca v konkurznom konaní, za ktorým účelom vykoná potrebné šetrenie s odbornou starostlivosťou
(§ 166i ods. 1 ZKR) a ďalšie šetrenia, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie poctivého zámeru dlžníka,
vykoná ich správca na podnet veriteľa po tom, čo veriteľ uhradí zálohu na trovy takéto šetrenia (§ 166i
ods. 2 ZKR). Z uvedeného dôvodu súd návrhy žalobcu na dokazovanie zamietol. Rovnako zo strany

žalobcu neboli špecifikované a uvedené, aké skutočnosti sa majú vykonať navrhovaným dôkazom, a to
pripojenímkonkurznéhospisuavýsluchomžalovanej,pretosúdajtietonávrhynadokazovaniezamietol.
Je povinnosťou žalobcu súdu predložiť skutkové tvrdenia, ku ktorým navrhuje vykonať dokazovanie.

33. Žalobca uviedol, že žalovaná po podaní návrhu nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci

svojich možností. K uvedenému dôvodu pre zrušenie oddlženia žalovanej súd konštatuje, že nebolo
sporné, že žalovaná po vyhlásení konkurzu na nevymáhateľnú pohľadávku žalobcu neuhradila žiadne
finančné prostriedky. Podľa súdu však žalobca vychádza z nesprávnej interpretácie § 166g ods. 1 ZKR.
Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by sa poctivosť zámeru dlžníka po podaní návrhu posudzovala podľatoho, či dlžník uhradil niektorú z oddlžením nedotknutých pohľadávok. Ak by to tak bolo, inštitút oddlženia
ako šanca na nový začiatok pre dlžníkov by nemal žiadny zmysel. V § 166g ods. 1 ZKR uvedenú
„úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností“ treba vykladať v súvislosti s

poskytovaním súčinnosti správcovi a veriteľom, snahou zamestnať sa, zabezpečiť si príjem a v prípade
nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky a hry s ponúknutím aspoň polovice dobrovoľne
veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Poctivý zámer dlžníka však nemožno posudzovať
podľa toho, či dlžník uhradil alebo neuhradil niektorý z jeho nevymáhateľných dlhov, keďže takýto výklad
by išiel proti podstate inštitútu oddlženia. Žalobcom uvádzaný dôvod teda podľa súdu nemôže byť

dôvodom pre zrušenie oddlženia, nakoľko nesvedčí o nepoctivom zámere dlžníka.

34. K námietke žalobcu, že žalovaná nemala podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ale návrh na určenie
splátkovéhokalendárasúduvádza,žestýmtotvrdenímnemožnosúhlasiť.Konkurzasplátkovýkalendár
sú dva možné spôsoby riešenia úpadku fyzických osôb, pričom voľba je na dlžníkovi. Splátkový kalendár
je skôr určený pre riešenie úpadku dlžníkov, ktorí si chcú svoj majetok ponechať. Splátkový kalendár

však musí poskytnúť uspokojenie aspoň 30 % z nezabezpečených pohľadávok veriteľov a zároveň
aspoň o 10 % vyššie ako v konkurze. Voľba riešiť úpadok cestou konkurzu a nie splátkovým kalendárom
nezakladá prezumpciu nepoctivého zámeru dlžníka. Príjmové pomery dlžníka mu nemusia nakoniec
splátkový kalendár ani umožňovať.

35. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných a uvedených úvah dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno splnenia podmienok pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného. Súd
nemal preukázané nepoctivé konanie žalovanej, ani neuvedenie dôležitej informácie, ani úmysel
poškodiť veriteľov, ani jej platobnú schopnosť. Súd mohol pri rozhodovaní vychádzať iba z vykonaného
dokazovania. Vyhodnotením dôkazov dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal dostatočným

spôsobom existenciu zákonných dôvodov na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer a preto žalobu
zamietol.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu

úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Podľa § 365 CSP
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
početrovnopisovapríloh,súdvyhotovíkópienajehotrovy.Akpovinnýdobrovoľnenesplní,čomuukladá
vykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona

(zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak
ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré
vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).