Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 10, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2023200015
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2023200015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): SKCAT, s.r.o., so sídlom Pekná cesta 214/23,
930 39 Zlaté Klasy, IČO: 50 399 667, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 103209439/2022 zo dňa 24.11.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/9/2023-164 zo dňa 11. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.
TT-14S/9/2023-164 zo dňa 11. októbra 2023 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnymi orgánmi

1. Správca dane, Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda vykonal u žalobcu (daňovému
subjektu) daňovú kontroly dani z príjmov za zdaňovacie obdobie za rok 2019. O daňovej kontrole
správca dane vyhotovil protokol č. 101268145/2022 zo dňa 06.05.2022, ktorý obsahoval vyhodnotenie
dôkazov vykonaných počas daňovej kontroly a výsledok daňovej kontroly, pričom správca dane vyzval

žalobcu, aby sa v stanovenej lehote k protokolu vyjadril. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním
zo dňa 08.07.2022, po uplynutí vo výzve správcu dane stanovenej lehoty. Žalobca požiadal spolu s
vyjadrenímoodpusteniezmeškanialehoty,načosprávcadanereagovaloznámenímzodňa04.08.2022,
že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Po ukončení daňovej kontroly správca dane vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie č.

102020405/2022 zo dňa 18.07.2022, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil
rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za rok 2019 v sume 105.778,00 eur a zároveň rozhodol o
neuznaní vykázanej daňovej straty na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 v
sume 11.394,22 eur.
3. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že v rozhodnom zdaňovacom období žalobca
zaevidoval nákup 5292 ks a 563 kg použitých katalyzátorov v rôznych jednotkových cenách od rôznych
dodávateľov (AUTOVRAKY s.r.o., so sídlom Nitrianska cesta 27, 917 00 Trnava, IČO: 34 141 707,

AUTOVRAKOVISKO s.r.o., so sídlom Priemyselná 2721/11, 900 27 Bernolákovo, IČO: 35 686 375,
spoločnosť KAT Slovakia, s.r.o., so sídlom Obchodná 39, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto
(v kontrolovanom období aj so sídlom Rybničná 259, 951 22 Alekšince), IČO: 51 976 749 a Stanislav
Bila, s miestom podnikania Rázusova 800/12, 949 01 Nitra, IČO: 467 966 22. Nakúpené katalyzátory bolipredané odberateľovi do iného členského štátu (KAT-RECYKLING GmbH, OT Eibau, Haupstraße 53,
027 39 Kottmar, Nemecká republika) v množstve 16 544 kg. Výdavky za nákup tovaru od dodávateľov
AUTOVRAKY a AUTOVRAKOVISKO správca dane uznal. Pri ostatných deklarovaných dodávateľoch

(KAT Slovakia a Stanislav Bila) mal pochybnosti o tom, či sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak ako to
bolo deklarované na predložených dokladoch. K deklarovaným dodaniam od spoločnosti KAT Slovakia a
od Stanislava Bilu správca dane konštatoval, že dodacie listy vystavené dodávateľom nebolo potvrdené
prevzatie tovaru odberateľom, neboli predložené prepravené doklady potvrdzujúce prepravu tovaru do
sídla žalobcu, v sídle dodávateľa sa nachádzal schátralý opustený rodinný dom, kde sa nenachádzalo

označenie spoločnosti KAT Slovakia. Ďalšou skutočnosťou hodnou zreteľa bolo, že platby poukázané
z účtu žalobcu v roku 2019 boli z účtu spoločnosti KAT Slovakia a z účtu Stanislava Billu vyberané
v hotovosti a platobnou kartou z bankomatov, pričom nebolo možné zistiť, kto finančné prostriedky z
bankového účtu vyberal. Zabezpečeným podkladom bola aj výpoveď tvrdeného dodávateľa Stanislava
Bilu, ktorý vo výpovedi uviedol, že údaje na predložených výdavkových pokladničných dokladoch, ktoré
mali deklarovať výkup tovarov, nezodpovedajú skutočnosti a sám konkrétne osoby, od ktorých mal byť

tovar nakúpený ani dátum nákupu, neidentifikoval. Správca dane dodal, že ani osoby konajúce za KAT
Slovakia(SoňaBilováaKarolBila)vovýpovediachneodstránilipochybnostiododanítovaruažežalobca
nadobudoldeklarovanýtovar.SoňaBilovánemalažiadnevedomostiočinnostiKATSlovakiaa KarolBila
nevedel uviesť spôsob prepravy tovaru, nepredložil doklady o jeho preprave ani doklady potvrdzujúce
prevzatie tovaru. Žalobca nepredložil doklady preukazujúce reálne dodanie tovaru od deklarovaných

dodávateľov.
4. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
103209439/2022 zo dňa 24.11.2022, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
5. V odôvodnení svojho rozhodnutia k tvrdeniu žalobcu, že katalyzátory boli nakúpené ako odpad
žalovaný poukázal na to, že žalobca neposkytol vysvetlenie k spôsobu obstarania sporného tovaru, na

ktoré zberné dvory bol tovar vyskladnený, nepreukázal spôsob prepravy tovaru. Tiež podľa žalovaného
nepreukázal, že všetky zaúčtované náklady na obstaranie tovaru majú vecnú súvislosť so zdaniteľnými
príjmami. Dôkazné bremeno na strane daňového subjektu by žalovaný považoval za splnené, ak by
žalobca preukázal, že mu bol tovar dodaný. Zaplatenie faktúr a ich zaúčtovanie nedokazuje, že plnenie
sa uskutočnilo tak, ako to tvrdil daňový subjekt. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca

nepreukázal opodstatnenosť zaúčtovania nakúpeného tovaru do daňových výdavkov v zmysle § 2 písm.
i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako
„zákon o dani z príjmov“). Je na daňovom subjekte, aby si zabezpečil dôkazy, aby v budúcnosti nevznikli
pochybnosti o hodnovernosti predkladaných dokladov a uskutočnení obchodných transakcií. V opačnom
prípade je daňový subjekt povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti dokladov.

II. Konanie pred správnym súdom

6. Žalobca podal dňa 25.01.2023 na Krajský súd v Trnave správnu žalobu, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103209439/2022 zo dňa 24.11.2022 (ďalej aj ako

„napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane č. 102020405/2022 zo
dňa 18.07.2022, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia
a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
7. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. vec bola dňom 01.06.2023 postúpená Správnemu súdu
v Bratislave. Tento o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. č. k. TT-14S/9/2023-164 zo dňa 11. októbra 2023,

žalobu žalobcu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
8. V odôvodnení rozsudku uviedol, že sa nestotožnil so žalobnými námietkami ohľadom nedostatočného
zistenia skutkového stavu, keď žalobca uviedol, že správca dane napriek opakovanej snahe nezohľadnil
všetky okolnosti týkajúce sa zdaniteľných obchodov. Žalobca evidoval nákup 5292 ks a 563 kg použitých
katalyzátorov v rôznych jednotkových cenách od dodávateľov - spoločnosti AUTOVRAKY, spoločnosť

AUTOVRAKOVISKO,spoločnosťKATSlovakiaaStanislavBilastým,žetovar bolnakúpenýakopoužité
katalyzátory, pričom tento tovar bol predávaný v rámci predmetu podnikania „Kúpa tovaru na účely jeho
predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).“
Napredajpoužitéhotovaru,ktorýboldodanýkontrolovanýmidodávateľmi,niejepotrebnémaťpovolenie
vydané príslušným Okresným úradom, odborom životného prostredia. Zároveň mal žalobca za to, že je

nepochybné, že daný tovar bol dodaný odberateľovi do iného členského štátu.
9.Žalobcatvrdil,ženebolozrejmé,uktoréhosubjektubolavykonávanákontrolanazistenieoprávnenosti
vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019
a týmto bolo odňaté právo sa k tomuto zisteniu vyjadriť. K tejto námietke správny súd uviedol, že zobsahu uvedeného dôkazu vyplýva, že (i) bola potvrdená obchodná spolupráca žalobcu a spoločnosti
KAT Slovakia, (ii) bolo potvrdené, že faktúry vystavené spoločnosťou KAT Slovakia boli riadne zahrnuté
do daňového priznania, (iii) Silvia Bilová ako konateľka spoločnosti KAT Slovakia uviedla, že tovar bol

nadobudnutý predchádzajúcim konateľom spoločnosti KAT Slovakia, (iv) predchádzajúci konateľ - Karol
Bila označil najväčších dodávateľov a iné podrobnosti. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti
KAT Slovakia - spoločnosti EKONOMU uviedol, že ak vznikli akékoľvek pochybnosti ohľadnom plnení
medzi spoločnosťou KAT Slovakia a spoločnosťou EKONOMU, správca dane mal vykonať kontrolu
priamo v spoločnosti KAT Slovakia.

10. Správny súd námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu vyhodnotil ako nedôvodnú.
Nestotožnil sa so žalobcom, že v rámci daňovej kontroly podal podrobné vysvetlenia k priebehom
obchodov tak, aby boli naplnené podmienky pre uznanie daňových výdavkov. Uviedol, že žalobca v
priebehu daňovej kontroly, a to ani po výzve nepredložil správcovi dane relevantné doklady, ktoré
by potvrdili ním tvrdené skutočnosti, a teda si nesplnil svoju povinnosť tvrdenia. Zároveň žalobcom
predložené dôkazy nepreukázali existenciu dodaných tovarov zo strany spoločnosti KAT Slovakia a

Stanislava Bilu.
11. Správny súd zdôraznil, že v rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na
správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so
svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje, s tým, že správca dane
posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil alebo nie. Výsledkom daňovej kontroly

je protokol obsahujúci zistenia správcu dane. V rámci vyrubovacieho konania sa reaguje na pripomienky
k zisteniam uvedeným v protokole. V rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť
konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vystali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane,
pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania vo vyrubovacom konaní (k tomu napr.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022).

Správny súd s odkazom na priebeh daňovej kontroly, dospel k záveru, že žalobca si v rámci daňovej
kontroly nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, a tak nevzhliadol žiadne pochybenia zo strany správcu dane.
Žalobca bol vyzývaný na predloženie dôkazov a na naplnenie charakteru daňovej kontroly. Keďže tak
nevykonal, správca dane postupoval v súlade s charakterom daňovej kontroly a vykonal dokazovanie
na základe ním získaných dôkazov. Zo strany správcu dane tak v tomto smere k pochybeniu nedošlo.

12. Správny súd ďalej uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry je kvalifikovaným daňovým výdavkom len
taký výdavok, ktorý bol skutočne vynaložený, bol vynaložený v súvislosti s dosiahnutím, zabezpečením
a udržaním zdaniteľných príjmov a ktorý daňovník účtoval v účtovníctve. Daňový subjekt, ktorý o
náklade účtuje v účtovníctve a následne ho zahrnie aj do daňového priznania, je povinný v prípade
dôvodných pochybností správcu dane preukázať, že ho skutočne vynaložil (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžf/32/2014 zo dňa 19.11.2015, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn.: 2Sžf/74/2016 zo dňa 22.11.2018, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn.: 8Sžf/20/2016 zo dňa 12.07.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:
6Sžf/34/2015 zo dňa 22.02.2017). Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod
kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať

si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia
správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžf/119/2013 zo dňa 06.05.2014).
13. Nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienok. Musí
ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený

daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný.
Bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených
výdavkov správcom dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžf/32/2014 zo
dňa 19.11.2015). Ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly preukáže, že daňovník hodnoverným
spôsobom nevie preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom

stanovené, teda, že ide o výdavky, ktoré daňovník vynaložil na úhradu tovarov a služieb, a ich vecnú
súvislosť, ako aj to, že tovar (služby) bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve
osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre, tak nesplnil podmienky pre priznanie daňových výdavkov.
Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je síce
jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady však

musia byť obrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného na daňových dokladoch a
musiabyťskutočnesvojímúčelovýmurčenímpotrebnénadosiahnutie,zabezpečenieaudržaniepríjmov
daňovníka v predmete jeho podnikania. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadufaktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb / tovarov na
daňové účely nepostačujúce.
14. Daňový subjekt v daňovom konaní nesie daňové bremeno, z ktorého vyplýva dôkazná povinnosť

predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku. Daňový subjekt je povinný preukázať
reálnosť plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými dokladmi a za tým účelom si
obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukázali poskytnutie tvrdených služieb s tým, že
správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k
čomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Ak správca dane pri

preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom je opäť na daňovom subjekte vyvrátiť spochybnenie
pôvodných dôkazov správcom dane predložením či navrhnutím ďalších dôkazov. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom.
15. Podľa názoru správneho súdu žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že výdavky, ktoré si

vo vzťahu k dodávateľom KAT Slovakia a Stanislav Bila uplatnil, boli výdavkami, ktoré boli skutočne
vynaložené, boli vynaložené v súvislosti s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných
príjmov a ktorý daňovník účtoval v účtovníctve. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že ním
deklarované výdavky boli skutočne vynaložené. Skutočnosť, že predaj použitého tovaru, ktorý bol
žalobcovi dodaný, má súvis s predmetom podnikania „kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému

spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod“)“, sama o sebe
neznamená, že žalobca preukázal, že ním deklarované výdavky boli skutočne vynaložené. Odkaz na
voľnú živnosť žiadnym spôsobom nepreukazuje/nedokazuje, že boli splnené materiálne podmienky pre
uznanie daňových výdavkov. Odkaz na voľnú živnosť predstavuje len formálnu podmienku pre uznanie
daňového výdavku, avšak nepreukazuje skutočné, reálne dodanie tovaru tak, ako to predpokladá aj

súdna prax. Zároveň správny súd uvádza, že ako zo žaloby, tak ani z administratívneho spisu nevyplýva,
že by žalobca vo vzťahu k tejto voľnej živnosti preukázal reálne dodanie tovaru.
16. Správny súd vo vzťahu k spoločnosti KAT dospel k záveru, že ani žalobcom tvrdené skutočnosti
(potvrdená spolupráca žalobcu a tohto dodávateľa; faktúry vystavené spoločnosťou KAT Slovakia boli
riadne zahrnuté do daňového priznania; svedkyňa Silvia Bilová uviedla, že tovar bol nadobudnutý

predchádzajúcim konateľom; svedok Karol Bila označil dodávateľov a podrobnosti) nepotvrdzujú,
že žalobca preukázal, že výdavky boli skutočne vynaložené. Žalobcom prezentované skutočnosti
sú všeobecné, bez akéhokoľvek dostatočného preukázania požadovaných skutočností - vynaloženia
výdavkov. Ako poukázal správny súd vyššie, len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu
faktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb a tovarov

na daňové účely nepostačujúce. Žalobca podľa záverov správneho súdu poukázal len na formálne
skutočnosti, bez preukázania skutočného nadobudnutia tovarov.

17. Rovnako zistenia týkajúce sa pána Stanislava Bilu, a to že (i) predmetom zdaniteľných obchodov od
tohto dodávateľa boli katalyzátory, (ii) dodávateľ presne špecifikoval kategorizáciu tovaru, (iii) uviedol,

že tovar kupoval od rôznych subjektov a (iv) mal uzatvorená zmluvu o spolupráci, nepreukazujú, že
výdavkyboliskutočnevynaložené.Žalobcomprezentovanéskutočnostisúvšeobecné,bezakéhokoľvek
dostatočného preukázania požadovaných skutočností. Správny súd má za to, že skutočnosť, že
Stanislav Bila kupoval tovar od rôznych subjektov a poukázal na jeho kategorizáciu, sama o sebe
nepreukazuje dôvodnosť výdavkov na strane žalobcu, keďže sa jedná o skutočnosti, viažuce sa

k Stanislavovi Bilovi. Zároveň ani poukázanie na uzatvorenú zmluvu o spolupráci nepreukazuje
dôvodnosť vynaložených výdavkov na strane žalobcu. Ako poukázal správny súd vyššie, len formálne
doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania
skutočného vykonania služieb a tovarov na daňové účely nepostačujúce. Žalobca podľa názoru
správneho súdu poukázal len na formálne skutočnosti, bez preukázania skutočného nadobudnutia

tovarov.
18. Správny súd sa nestotožnil ani s opakovaným tvrdením žalobcu o tom, že správca dane opomenul
uviesť, u ktorého daňového subjektu bola kontrola na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného
odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019 vykonávaná. Ako vyplýva
z prvostupňového rozhodnutia, napr. na strane 7 prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol,

že „správca dane vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019, v priebehu ktorej správca dane vyzval
daňový subjekt...“. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia a vo vzťahu k samotnému konceptu tohto
prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že daňovým subjektom sa myslí žalobca. Žalovaný následne vnapadnutom rozhodnutí, napr. na strane 28 napadnutého rozhodnutia uviedol: „rovnako má odvolací
orgán za preukázané, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu alebo
jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019 bola vykonaná u kontrolovaného daňového

subjektu...“. Z obsahu a konceptu napadnutého rozhodnutia je tak zrejmé, že sa jedná o daňové kontroly
vykonané u žalobcu. Nedôvodnosť tohto žalobného bodu je zároveň zrejmá aj z toho, že samotný
žalobca na viacerých miestach v žalobe (napr. na strane 6 žaloby - posledný odsek) poukázal na
vykonané daňové kontroly. Žalobca tak mal nepochybne vedomosť o tom, u akého subjektu bola daňová
kontrola za predmetné zdaňovacie obdobie vykonaná.

19. Správny súd neprihliadal na žalobný bod týkajúci sa spoločnosti EKONOMU, keďže táto spoločnosť
nebola v rámci predmetnej daňovej kontroly kontrolovaná a zároveň správca dane žiadnym spôsobom
nepreveroval vzťah žalobcu a spoločnosti EKONOMU. Zo žaloby zároveň nie je zrejmé, v čom má tento
žalobný bod súvis s prejednávanou vecou. Žalobca poukázal na všeobecné tvrdenie, že je „žiaduce
vykonať daňovú kontrolu priamo u dodávateľa KAT Slovakia, s.r.o.“, a to bez toho, aby tento žalobný
bod akýmkoľvek relevantným spôsobom bližšie odôvodnil.

20. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu o tom, že všetky faktúry boli uhradené
bezhotovostným prevodom na bankový účet označený Stanislavom Bilom, ktorý bol dojednaným
miestom plnenia. Správny súd nespochybňuje, že žalobca plnil na miesto plnenia, ktoré bolo
určené dodávateľom. Avšak samotná úhrada faktúry predstavuje znova len formálnu náležitosť
uznateľnosti výdavku; samotné vystavenie faktúry a jej úhrada totižto bez ďalšieho relevantného dokladu

nepreukazuje skutočné dodanie tovaru (teda materiálne splnenie podmienky uznateľnosti výdavku), a
teda naplnenie všetkých podmienok na uznanie daňového výdavku. Samotná úhrada faktúry na uznanie
daňového výdavku nepostačuje.
21. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou týkajúcou sa nevykonania výsluchov žalobcom
navrhovanýchsvedkov.Vychádzajúczprvostupňovéhorozhodnutiaanapadnutéhorozhodnutiasprávny

súd konštatuje, že ako správca dane, tak aj žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadali s návrhmi
na doplnenie dokazovania a tieto správne vyhodnotili. Oba orgány verejnej správy v rozhodnutiach
uviedli, na základe akého dôvodu nepristúpili k výsluchu navrhovaných svedkov. Žalovaný rovnako
dostatočným a rozumným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré nepristúpil k výsluchu svedkov. Tento
záver žalovaného je logický a nevymyká sa z hraníc logického uvažovania. Tu správny súd zdôraznil,

že správca dane nevykonáva dokazovanie až do času, kým sa nepreukážu všetky tvrdenia deklarované
daňovým subjektom. Naopak, správca dane verifikuje tvrdenia daňového subjektu a postupuje v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Postupu správcu dane a žalovaného v tomto smere niet čo
vytknúť.
22. K otázke vyhodnotenia svedeckých výpovedí správny súd uviedol, že podľa jeho názoru správca

dane dostatočným spôsobom uviedol, ako vyhodnotil svedecké výpovede a prečo nepristúpil k
ďalším výsluchom. Zároveň správny súd poukázal, že samotný žalobca uviedol, že pri navrhnutých
svedkoch boli predvolania buď nedoručené v odbernej lehote alebo boli vrátené s poznámkou „adresát
neznámy“. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane
viesť dokazovanie. Aplikácia voľného hodnotenia dôkazov, ktoré prislúcha správcovi dane, znamená,

že je na správcovi dane posúdiť a rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie a
túto skutočnosť náležite odôvodní. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu správny súd uviedol, že
správca dane pri vykonaní dokazovania nevybočil zo zákonných medzí, vec prejednal a svoje závery
ohľadom nevykonania výsluchu daných svedkov dostatočným spôsobom odôvodnil, a preto nemožno
žalobcovu námietku vyhodnotiť ako dôvodnú.

23. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu správny súd uviedol, že v obsahu
žaloby žalobca citoval ním vybrané ustanovenia Daňového poriadku a ním vybranú judikatúru, avšak
bez akéhokoľvek konkrétneho prepojenia k uplatnenému žalobnému bodu a uvedenia, ako sa prejavilo
nesprávne právne posúdenie veci v napadnutom rozhodnutí alebo v prvostupňovom rozhodnutí. Tu
správny súd zdôraznil, že žalobný bod musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol

vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Keďže žalobca na uvedených častiach žaloby len citoval vybrané
ustanovenia právnych predpisov a judikatúru, správny súd vyhodnotil túto časť žalobného bodu ako
všeobecnú a nekonkrétnu, a preto aj nedôvodnú. Bolo povinnosťou žalobcu, zastúpeného právnym
zástupcom, aby svoj žalobný bod dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum
napadnutého rozhodnutia v kontexte uplatneného žalobného bodu. Ak tak žalobca neurobil, nesie

bremeno neúspechu pri prieskume tohto žalobného bodu, pretože správny súd nie je oprávnený a ani
povinný vyhľadávať konkrétne dôvody žalobného bodu za žalobcu.
24. Správny súd ďalej uviedol, že súdny prieskum správnych rozhodnutí sa vždy odohráva v medziach
určite a presne stanovených, pričom stanoviť ich náleží žalobcovi. SSP neumožňuje správnym súdomvykonávať akýsi „všeobecný prieskum“, to by totiž popieralo zmysel inštitútu žalobného bodu, ktorý
slúži práve k tomu, aby činnosť súdu nebola bezbrehá. Takýto všeobecný prieskum by ostatne vnášal
nerovnosť medzi tými žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa s citáciou zákonných

ustanovení, resp. s prostým vyjadrením nesúhlasu so správnym rozhodnutím a tými žalobcami, ktorí,
splniac zákonné požiadavky, sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky proti niekoľkým
konkrétnym postupom a záverom správneho orgánu ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn.: 5Sžfk/47/2019 zo dňa 25.01.2021). Od miery precizovania žalobných bodov závisí,
akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. Žalobcom podaná správna žalobca v

časti uvedeného žalobného bodu neobsahovala konkrétne skutkové tvrdenia; tvrdenia predpokladané
v § 182 ods. 1 písm. e) SSP nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale
musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností, odlíšiteľný popis.
Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité
ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov
či okolností, uvedené v rámci skutkových tvrdení, považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti. Tým,

že žalobca vo vzťahu k predmetnému žalobnému bodu len odcitoval príslušné zákonné ustanovenia
a judikatúru, správny súd nemohol pristúpiť k prieskumu takto všeobecne koncipovaného žalobnému
bodu.
25. Zároveň nie je v rozpore s Daňovým poriadkom, ak správca dane využije závery z protokolov z inej
daňovej kontroly žalobcu, a to aj napriek tomu, že tieto konania neboli právoplatne skončené. Správca

dane toto svoje konanie dostatočným spôsobom odôvodnil a vykonal to v záujme čo najúplnejšieho
zistenia skutkového stavu veci. Uvedené konanie tak predstavuje aj naplnenie § 24 ods. 2 Daňového
poriadku, kedy správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní boli zistené či najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu.
26. Správny súd zdôraznil, že daňová kontrola bola zameraná na daň z príjmov právnickej osoby za

zdaňovacie obdobie roku 2019 a nie na daň z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu tak nebolo možné
na predmetnú daňovú kontrolu aplikovať judikatúru, ako aj právne aspekty, viažuce sa na daň z pridanej
hodnoty ako to nesprávne domáhal žalobca, a to ani analogicky. Zároveň Smernica Rady 2006/112 /
ES, na ktorú odkazoval žalobca, sa týka spoločného systému na dani z pridanej hodnoty, a preto je
na prejednávaný prípad neaplikovateľná. Argumentácia žalobcu v tomto smere tak bola irelevantná a

neaplikovateľná.
27. Žalobný bod týkajúci sa nesprávneho výroku prvostupňového rozhodnutia z dôvodu absencie
rozhodnutia o nákladoch správy daní vyhodnotil správny súd rovnako nedôvodný, uvádza, že nie je
možné sa stotožniť s názorom žalobcu, že sa s predmetnou skutočnosťou žalovaný nezaoberal, keďže
žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal nesprávnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, a

preto sa žalovaný k danej skutočnosti vyjadriť ani nemohol. Správny súd prisvedčil žalovanému, že výrok
prvostupňového rozhodnutia je správny a obsahuje všetky náležitosti tak ako to predpokladá Daňový
poriadok.
28. Podľa § 12 ods. 1 Daňového poriadku, náklady ktoré vzniknú pri správe daní uhrádza príslušný
správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. § 12 ods. 4 Daňového poriadku zároveň

uvádza, že o uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa uplatnenia;
ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže správca dane v uvedenej lehote.
Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že žalobca a ani žiaden iný subjekt si
v zákonom stanovenej lehote náklady neuplatnili, a preto nebol dôvod, aby správca dane vôbec o
nákladoch rozhodoval.

29. Správny súd ďalej uviedol, že žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval, o aké náklady
sa jedná, v akej výške a na koho strane tieto náklady mali vzniknúť, a teda, či vôbec existovala potreba
o nákladoch rozhodnúť. Rovnako správnemu súdu nebolo zrejmé, akým spôsobom sa mala absencia
uvedeného výroku negatívne prejaviť v právnej sfére žalobcu. V danom prípade tak správny súd znova
odkazuje na povinnosť konkretizácie uplatneného žalobného bodu - žalobca výlučne vo všeobecnosti

poukázal na vznik nákladov, ktoré však žiadnym relevantným spôsobom nešpecifikoval.
30. Správny súd ako nedôvodný posúdil žalobný bod, obsahom ktorého bola výlučne citácia § 2 písm.
i) Zákona o dani z príjmov, citácia príslušných ustanovení Daňového poriadku a odkaz na žalobcom
vybrané rozhodnutia. Tento žalobný bod je bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, čo bránilo správnemu
súdu, aby tento bod mohol objektívne preskúmať. Len samotné odkazy na všeobecné práve vety

nepostačujú k tomu, aby správny súd mohol meritórne preskúmať napadnuté rozhodnutie v určenom
smere, pričom zodpovednosť za dostatočnú konkretizáciu žalobného bodu nesie výlučne žalobca.
31. Správny súd s odkazom na skutočnosti uvedené v tomto rozsudku dospel k záveru, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadals nosnými odvolacími námietkami, pričom napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie sú
založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu
administratívneho spisu. Rovnako mal správny súd za to, že v daňovom konaní nedošlo k podstatnému

porušeniu ustanovení Daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
32. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej
žaloby, a preto ju zamietol.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

33. Proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/9/2023-164 zo dňa 11. októbra 2023
(ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj ako
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm.
g) a písm. h) SSP. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd aby kasačný súd rozsudok správneho súdu

zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. 103209439/2022 zo dňa 24.11.2022 a súčasne zruší
rozhodnutieDaňovéhoúraduTrnavač.102020405/2022zodňa18.07.2022avecvrátiDaňovémuúradu
Trnava na ďalšie konanie. Sťažovateľ tiež žiadal priznať náhradu trov kasačného konania a konania
pred správnym súdom. Alternatívne sťažovateľ, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec
na ďalšie konanie.

34. Sťažovateľ sa nestotožnil s vykonaným dokazovaním, jeho rozsahom a závermi. Správca dane
vydaním napadnutého rozhodnutia porušil podľa jeho názoru zásadu zákonnosti, ktorá súvisí aj
s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci tvoriacej predmet konania. Sťažovateľ
poukazujúc na citované časti rozhodnutí správcu dane, žalovaného a správneho súdu namietal, že v
napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správcu dane absentuje aj vyhodnotenie dôkazov.

35. Sťažovateľ poukazujúc na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v
rozsudku sp. zn. 5Sžf 45/2015 zo dňa 26.01.2017 spochybnil závery daňových orgánov, že pri sporných
nákladoch nebolo preukázané, že boli vynaložené na daňové účely. Upozornil na to, že daňové orgány
akceptovaliskutočnosť,žeúčelomnadobudnutiatovaruoddodávateľovKATSlovakia,s.r.o.aStanislava
Bilu bol následný predaj tohto tovaru obchodnému partnerovi KAT-RECYKLING GmbH.

36. Podľa názoru sťažovateľa dôvodom neuznania konkrétneho výdavku môže byť iba preukázanie,
že výdavok je na základe konkrétneho dôkazu fiktívny (napríklad konkrétny tovar nebol dodaný) a
tento záver je potrebné náležite odôvodniť. Úlohou daňových orgánov je vnímať výdavky vo vzťahu k
zdaniteľným príjmom, teda aj posudzovať, akým spôsobom nadobudol žalobca tovar, z ktorého daňové

orgány uznali žalobcovi príjem, a teda buď uznať uplatnené výdavky žalobcu alebo v prípade, ak
žalovanýpreukážefiktívnosťvýdavkov,toznamená,žedaňovéorgánypreukážu,žetovarneboldodaný,
teda neexistoval, resp. posudzovať v akom rozsahu dodanie týchto tovarov bolo fiktívne.
37. Sťažovateľ vytýkal rozhodnutiam daňových orgánov, že v rozpore s § 63 ods. 3 písm. d) daňového
poriadku nebolo rozhodnuté o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku. Z

uvedeného hľadiska sa nestotožnil s argumentácia správneho súdu v napadnutom rozsudku, že
„...žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval, o aké náklady sa jedná, v akej výške a na koho
strane tieto náklady mali vzniknúť..“. Podľa § 12 daňového poriadku majú byť predmetom rozhodnutia
všetky náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, a teda nie je povinnosťou daňového subjektu tieto
špecifikovať.

38. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.03.2024 zotrval na svojom doterajšom právnom názore a kasačnú
sťažnosť ako nedôvodnú žiadal zamietnuť.

IV. Relevantná právna úprava

39. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

40. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.41. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

42. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

43. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11
pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov
(nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty
sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.
45. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno

podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v
nesprávnej výške.
46. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

47. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná doložiť
účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/
ZZ/2002/431/20150101.html?ucinnost=07.10.2021>). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných
knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
48. Podľa § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne,

preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
49. Podľa § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý
musí obsahovať
a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
f) podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/
ZZ/2002/431/20150101.html?ucinnost=07.10.2021>) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej

jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,
g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.
50. Podľa § 32 ods. 1 zákona o účtovníctve, na účely tohto zákona sa za preukázateľný účtovný záznam
považujeibaúčtovnýzáznam,ktoréhoobsahpriamodokazujeskutočnosťaleboktoréhoobsahdokazuje

skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov.
51. Podľa § 34 zákona o účtovníctve, ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej
účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez
zbytočného odkladu jeho opravu spôsobom podľa odseku 2.
52. Podľa § 5 ods. 4 SSP spra´vny su´d postupuje a rozhoduje v su´lade s platny´mi a u´cˇinny´mi pra

´vnymi predpismi so zohlˇadneni´m ich pra´vnej sily a v su´lade so za´kladny´mi princi´pmi tohto za´kona.
53. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odo^vodneni´ rozsudku uvedie spra´vny su´d strucˇny´ priebeh administrati
´vneho konania, strucˇne´ zhrnutie napadnute´ho rozhodnutia, podstatne´ zhrnutie argumentov zˇalobcu
a vyjadrenia zˇalovane´ho, pri´padne dˇalsˇi´ch u´cˇastni´kov, oso^b zu´cˇastneny´ch na konani´ a
zainteresovanej verejnosti, posu´denie podstatny´ch skutkovy´ch tvrdeni´ a pra´vnych argumentov, pri

´padne odka´zˇe na usta´lenu´ rozhodovaciu prax. Ak spra´vny su´d zrusˇi´ rozhodnutie orga´nu verejnej
spra´vy a vra´ti mu vec na dˇalsˇie konanie, je povinny´ v odo^vodneni´ rozsudku uviestˇ aj to, ako ma
´ orga´n verejnej spra´vy vo veci dˇalej postupovatˇ. Spra´vny su´d dba´, aby odo^vodnenie rozsudku
bolo presvedcˇive´.V. Konanie na kasačnom súde

54. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu
príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v
medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2
písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods.

2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
55. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
56. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

1S/7/2020-85 zo dňa 01. decembra 2022, ktorým tento podľa § 190 SSP zamietol žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103209439/2022 zo dňa 24.11.2022, ktorým žalovaný potvrdil
prvostupňové rozhodnutie vydané správcom dane č. 102020405/2022 zo dňa 18.07.2022, ktorým bol
žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za rok
2019 v sume 105.778,00 eur a zároveň bolo rozhodnuté o neuznaní vykázanej daňovej straty na dani z

príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 v sume 11.394,22 eur.
57. Hoci správny súd v primeranej miere až detailne opísal zistenia správcu dane počas daňovej
kontroly a stanovisko správnych orgánov oboch stupňoch, v ratio decidendi jeho rozsudku na tieto
zistenia nereagoval a konkrétne ich nehodnotil vo vzťahu k žalobným námietkam. Tým, že správny
súd neposkytol svoj postoj k vzťahu medzi zisteným skutkovým stavom ním posudzovanej veci a

aplikovanou normatívnou úpravou (podľa zákona č. 563/2009 Z. z. a daňového poriadku), jeho
rozhodnutie nevysvetľuje prečo prijal záver o nedôvodnosti správnej žaloby a žalobu zamietol podľa §
190 SSP.
58. Časť odôvodnenia rozsudku správneho súdu, v ktorej mal súd zhrnúť svoje úvahy týkajúce
sa posúdenia zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov vo vzťahu

k vzneseným žalobným námietkam, obsahuje zväčša len citácie alebo parafrázy rôznych súdnych
rozhodnutí. Tieto z obsahového hľadiska môžu slúžiť nanajvýš ako východiskové tézy, sami o sebe sú
však nešpecifické a je potrebné dať ich do kauzálneho súvisu s podmienkami súdenej veci a adresne
pomenovať odraz právneho posúdenia skutkových zistení. Absencia úvah v odôvodnení napadnutého
rozsudku bránila v možnosti adekvátne reagovať účastníkovi v podanej kasačnej sťažnosti a procesne

brániť svoje práva. Zmätočne v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež pôsobili odkazy na strany
prvostupňového rozhodnutia, rozhodnutia žalovaného alebo žaloby, hoci správny súd nijako konkrétne
nepriblížil, čo je na týchto strane uvedené. Pokiaľ správny súd v odôvodnení rozsudku konštatoval,
že sa stotožnil so stanoviskom správneho orgánu uvedenom na určitej strane jeho rozhodnutia, avšak
obsah tohto stanoviska neuviedol, takáto (obsahovo neuchopiteľná) konštatácia je nezrozumiteľná. Za

zákonnéaspravodlivérozhodnutiemožnonadvšetkypochybnostipovažovaťlentakérozhodnutie,ktoré
obsahuje dostatok dôvodov vysvetľujúcich právne závery uvedené vo výroku rozhodnutia.
59. V danom kontexte je potrebné zdôrazniť, že konanie podľa piatej časti SSP o kasačnej sťažnosti
proti rozsudku správneho súdu nie je apeláciou. Prvostupňové súdne rozhodnutie je posudzované
aj z hľadiska adekvátnosti jeho argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých

logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny súd vydal meritórne rozhodnutie. Je nad
rámec povinností kasačného súdu hľadať resp. domýšľať spojitosť skutkového stavu vyplývajúceho
zo súdneho spisu ba dokonca až z pripojeného spisu správneho orgánu so závermi správneho súdu
uvedenými v jeho rozhodnutí. Posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov kasačnou sťažnosťou
napadnutého rozsudku možno len v prípade jeho náležitého zrozumiteľného odôvodnenia. Nie je úlohou

kasačného súdu nahrádzať činnosť súdu nižšieho stupňa. Kasačný súd zdôrazňuje, že nie je vhodným
a zároveň ani zákonným posudzovať v kasačnom konaní zákonnosť rozhodnutia a predchádzajúceho
administratívneho konania od počiatku ale len v súvislosti so závermi rozhodnutia správneho súdu.
Možnosť posúdenia zákonnosti je však úzko spätá s riadnym odôvodnením a naopak je vylúčená pri
absentujúcom alebo nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku.

60.VsúvislostisobsahomkasačnejsťažnostiNajvyššísprávnysúdpoznamenáva,žekasačnásťažnosť
sťažovateľa z podstatnej časti opakuje argumentáciu zo správnej žaloby. Sťažovateľova reakcia bola
v danom prípade adekvátna nedostatkom odôvodnenia správneho súdu, kedy sťažovateľ v podstate
na len všeobecné konštatovania správneho súdu reagoval obdobne. Keďže správny súd prevažnúčasť odôvodnenia venoval citáciám a parafrázam známych rozhodnutí, aj sťažovateľ reagoval tým, že
odkazoval na právne závery rozhodnutí (zväčša Najvyššieho súdu SR), ktoré podľa neho bolo potrebné
pre daný prípad aplikovať.

61. V súvislosti so skutočnosťou, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo neuvádzal dôvod jej podania
podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým,
že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, kasačný súd poukazuje
na záväzné právne závery (§ 466 ods. 3 SSP) rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu

v uznesení sp. zn. 19SVs/6/2023 zo dňa 05. júna 2024, z ktorého vyberá:

„28. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na takto zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je potom omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Ako vyplýva z odôvodnenia
rozsudku správneho súdu, k právnemu posúdeniu otázky subjektívnej lehoty na uloženie sankcie

nedošlo, hoci išlo o otázku namietanú sťažovateľkou a bol povinný ju skúmať aj z úradnej povinnosti.
Jeho úvahy sú v tomto smere nepreskúmateľné.

29. Hranica medzi nezákonnosťou rozhodnutia z dôvodu zmätočnosti (nepreskúmateľnosti) a
nesprávneho právneho posúdenia môže byť v praxi nejasná. Preto posudzovanie týchto momentov

nemôže byť striktné zo strany kasačného súdu. Ak teda aj sťažovateľ namieta nesprávne právne
posúdenie, ale kasačný súd dospeje k záveru, že z dôvodu absencie jasného právneho posúdenia
zo strany správneho súdu ide o zmätočné (nepreskúmateľné) rozhodnutie, nemôže to byť prekážkou
preskúmania len z dôvodu (nesprávneho) podradenia uvedenej skutočnosti sťažovateľom pod iný dôvod
kasačnej sťažnosti.

30. Ak je rozhodnutie zmätočné pre nedostatok dôvodov, znamená to, že kasačný súd nie je schopný
vecne ho preskúmať. Aj keby bolo možné na základe záverov rozhodnutia žalovaného formulovať
právne závery, resp. zodpovedať právne otázky nastolené v žalobe, kasačná sťažnosť je mimoriadnym
opravným prostriedkom smerujúcim voči už právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu a kasačný súd

niejeoprávnenýprávneposúdeniesprávnehosúdunahradiť.Vopačnomprípadebysatotižrozhodnutie
správneho súdu stalo zbytočným a to bez ohľadu, akým spôsobom by rozhodol kasačný súd. Naviac, ak
by právne posúdenie po prvýkrát zaujal kasačný súd, došlo by k porušeniu rovnosti zbraní účastníkov
konania tým, že by boli zbavení možnosti voči právnemu posúdeniu namietať prostredníctvom kasačnej
sťažnosti.“

62. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu nedávalo možnosť posúdenia jeho vecnej správnosti a
zákonnosti právneho posúdenia v danom konkrétnom prípade zisteného skutkového stavu. Správny
súd v napadnutom rozsudku opomenul vyjadriť sa riadne a presvedčivo k právne relevantným
skutočnostiam, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov, a to spôsobom

porušujúcim právo účastníkov na spravodlivý proces.
63. Kasačný súd je oprávnený preskúmať kvalitu, resp. príp. vady odôvodnenia napadnutého rozsudku
správneho súdu aj v prípade, ak jeho nedostatky sťažovateľ ako dôvod svojej kasačnej sťažnosti (§ 440
písm. f) SSP) v kasačnej sťažnosti neuviedol, a to najmä v prípadoch, kedy je namietané porušenie
zákona správnym súdom pri jeho rozhodovaní z dôvodu, že rozhodol na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Správnosť právneho posúdenia je logicky možné hodnotiť
len u takého rozhodnutia, z ktorého právne závery, ktorými sa správny súd pri svojom rozhodovaní
(formulovaní výroku rozhodnutia) spravoval. Inými slovami, je nemožné posúdiť správnosť právnych
záverov pri absentujúcom alebo nedostatočnom odôvodnení. V takých prípadoch kasačný súd nemá
inú možnosť ako napadnutý rozsudok zrušiť. Rozhodnutie správneho súdu zmätočné kvôli nedostatkom

odôvodnenia kasačný súd vecne neposudzuje, čo znamená, že vo svojom zrušujúcom rozhodnutí ani
nezaväzuje správny súd záväzným právnym názorom týkajúcim sa vecného posúdenia žaloby.
64. Uvedený názor potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SŽfk/1/2019 zo dňa
29. 01. 2020, v ktorom súd konštatoval, cit.: „Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, z ktorého
nemožno zistiť, akým spôsobom krajský súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v

prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Správny súdny poriadok kladie na obsah
odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv
účastníka správneho súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená.
Krajský súd bol preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, bol povinný tiež zrozumiteľnýmspôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou žalobnou námietkou nezaoberal. Ak tak krajský súd
nepostupuje, porušuje právo účastníka správneho súdneho konania na spravodlivý proces garantovaný
článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článkom

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
65. Správny súd v napadnutom rozhodnutí opomenul riadne a preskúmateľne vyjadriť sa k sporným
otázkam právne relevantným pre konanie, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. To má za
následok porušenie práva účastníkov na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok celkom zjavne
nemožno zhojiť v konaní pred kasačným súdom. Pokiaľ má kasačný súd posudzovať právne úvahy

správnehosúdukzákonnostižalobounapadnutémurozhodnutiuorgánuverejnejsprávy,jenevyhnutnou
podmienkou aby odôvodnenie rozsudku správneho primárne hodnotilo zákonnosť žalobou napdnutého
rozhodnutia.
66. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V
tejto súvislosti senát kasačného súdu poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS
110/07. V Náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke

odôvodneniavyplývajúcejzčl.6ods.1dohovoru,môžebyťzodpovedanáibasprihliadnutímnaokolnosti
prípadu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je
uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť
a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III.
ÚS 328/05, III. ÚS 116/06)“ (napr. III. ÚS 107/07).

67. Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS
115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).
68. Právna bezchybnosť rozhodnutia súdu spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, v
súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci,

obsahuje náležitosti určené právnou úpravou súdneho konania. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí
všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu
konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov súdneho konania. Medzi výrokom
a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú

zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka súdneho konania bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s
nimi súd v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.
69. Účastníci dotknutí rozhodnutím súdu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých súd ako orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného
základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých

mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia.
70. Skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu náležitým spôsobom
nevyplýva jasná a určitá odpoveď na zásadné argumenty žalobcu k nezákonnosti rozhodnutia

žalovaného, namietané v žalobe, vykazuje znaky zmätočnosti a má za následok odňatie možnosti
žalobcu konať pred súdom. Vzhľadom k tomu, že správny súd dostatočne neodôvodnil svoje
rozhodnutie, kasačný súd v preskúmavanej veci ani nemohol posúdiť dôvodnosť kasačných námietok
žalobcu v kasačnej sťažnosti v merite veci.
71. V správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania

zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých bodoch
žaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať.
72. Úlohou kasačného súdu je preskúmať vecnú správnosť rozsudku a nie nahrádzať prieskumnú
činnosť správneho súdu vrátane odôvodňovania rozhodnutia.73. Najvyšší správny súd preto z dôvodov uvedeny´ch vysˇsˇie rozsudok krajske´ho su´du podlˇa § 462
ods. 1 v spojeni´ s § 440 ods. 1 pi´sm. f) SSP zrusˇil a vra´til mu vec na dˇalsˇie konanie.
74. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu prejednať vec v medziach podanej žaloby,

dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe, znovu o nej rozhodnúť
a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.
75. V novom rozhodnutí rozhodne správny súd aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP)
76. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.