Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34Er/269/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107228742
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7107228742.2

Uznesenie

Mestský súd Košice v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, zast.: zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti povinnému: A. B., nar.: 04.06.1966, bytom C. D. E. - F., o vymoženie istiny 341,16 Eur s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Exekútorského úradu
Zámocká 30, 040 01 Košice, pod sp.zn.: EX 2797/23, v konaní o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúciu zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnej veci bola súdu dňa 20.11.2007 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8,
841 04 Bratislava, pod sp.zn.: SR 4422/07 zo dňa 09.07.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
06.08.2007. Na základe takto podanej žiadosti súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

2. Súd preskúmal spisový materiál a to najmä rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere a všeobecné
obchodné podmienky a na základe toho, zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 25.07.2006

uzavretá zmluva o úvere č. 9040899, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru oprávneným (ako
veriteľom) povinnému (ako dlžníkovi) vo výške 10.000,- Sk. t.j. 331,93 eur, ktorým sa dlžník zaviazal
vrátiť túto sumu spolu s poplatkom v sume 8.000,- Sk. t.j. 265,55 eur, celkovo tak sumu 18.000,-
Sk., t.j. 597,49 eur a to v 10. mesačných splátkach v sume 1.800,- Sk., t.j. 59,74 eur a to počnúc
dňom 28.08.2006. Vzhľadom na skutočnosť, že túto povinnosť si povinný neplnil riadne a včas tak
sa oprávnený domáhal na Stálom rozhodcovskom súde spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,

so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava vydania rozsudku a to na základe bodu č. 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

3. Podľa bodu 17 Všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že: „Rozhodcovská doložka: Všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so

sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej

doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu."

4. Podľa § 52 ods. 1-3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy („ďalej ako OZ “), Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

5. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

6. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

7. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

8.Podľa§1ods.1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch(vzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy; ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom

ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

10. Podľa § 1 ods. 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

11. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách , zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

12. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú,
ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky
alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku
na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne

formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná
podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.13. Právny vzťah medzi oprávneným (resp. jeho právnym predchodcom) a povinným vyplýva zo
spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j.

fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi úver – povolené prečerpanie (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť
celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Z uvedeného dôvodu treba vzťah medzi účastníkmi
považovať za spotrebiteľský.

14. Na základe inkorporovanej rozhodcovskej doložky vo vopred pripravenej formulárovej zmluve založil
rozhodcovský súd svoju právomoc, pričom ako zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, jednoznačne
ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi konania. Súd túto doložku preskúmal a dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne.

15. Uzavretá rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť, a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Na
základe toho potom dochádza k výraznému narušeniu smernicou deklarovanej rovnováhy strán, ktorá
je tak naklonená výrazne v neprospech spotrebiteľa (v čase uzavretia zmluvy Slovenská republika už
bola členským štátom Európskej únie, pozn. súdu). Spotrebiteľ sa podpisom pod túto zmluvu reálne

aj vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu. Dodávateľ v tomto prípade zvolil konkrétny súd,
ktorý sa nachádza v mieste sídla jeho podnikania, zatiaľ čo pre spotrebiteľa je tak značne sťažený
prístupkprávnej(súdnej)ochranevzhľadomajnavzdialenosťmedzimiestomtrvaléhopobytupovinného
a sídlom rozhodcovského súdu.

16. Doložka odporuje aj princípom ústavnosti deklarovaných v Ústave Slovenskej republiky (ústavný
zákon č. 460/1992 Zb.) a to konkrétne čl. 46 ods. 1, ktorý deklaruje, že každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Zároveň je zrejmé, že neboli dodržané ani ustanovenia

Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, a teda oprávnený súdu
nepreukázal, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne, že spotrebiteľ bol riadne poučený
v súvislosti s touto skutočnosťou a že bol riadne oboznámený so znením záverečných ustanovení
zmluvy, a to pred podpisom zmluvy, prípadne či mu bola ponúknutá možnosť ovplyvniť ich znenie.
Súd má pochybnosť o tom, že by sa bol s nimi spotrebiteľ oboznámil práve pre ich neprehľadnosť

a predpokladanú určitú časovú tieseň oboch strán konania. Občiansky zákonník v tomto prípade uvádza
len demonštratívny (príkladmy) výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, pričom z ich všeobecnej
definície je zrejmé, že ide o takú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a výrazne v prospech dodávateľa, ktorý si tieto
podmienky prispôsobuje tak, aby boli pre neho výhodnejšie. Vsunutím tejto doložky do všeobecných

obchodných podmienok vopred pripravenej formulárovej zmluvy tak oprávnený využil nepozornosť
spotrebiteľa a vnútil mu neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a to postupom, ktorý je
v hrubom rozpore s dobrými mravmi a princípmi zásad poctivého obchodného styku a ktorý je v priamom
rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 OZ ale aj dikciou zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Súd v tejto súvislosti takisto poukazuje aj na

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores z 27.06.2000
(C240-244/98).

17. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012
vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky.

18. Z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva záver, že exekučný súd má
právo posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe rozhodcovskej doložky a či táto je platná a to na základe ustanovenia § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995Z.z. Exekučný poriadok (ďalej ako „EP“).19. Zo zákona o rozhodcovskom konaní nepochybne vyplýva skutočnosť, že exekučný súd je
oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok ako taký, spôsobom, ako keby ani nebol právoplatný
a či rozhodcovská doložka, bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami zákonným spôsobom. Okrem

tejto skutočnosti je už v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (berúc do úvahy ustanovenie §
243h EP) súd oprávnený skúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené
právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom,
ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského

rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovského rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisuje a či je vykonateľné.

20. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: „ak je zmluvná podmienka v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej

spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený,
nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská

doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

21. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí R
46/2012 (uznesenie z 13. októbra 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011) judikoval, že: „Pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.“

22. V obdobných veciach rozhodoval aj Krajský súd v Košiciach, ktorý vyslovil podobné závery,

pričom v bodoch 18 a 21 Uznesenia sp.zn.: 14CoE/151/2022 zo dňa 13.12.2022 uviedol, že: „Je
potrebné zdôrazniť, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať,
sú plne namieste. V danom prípade si spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal.

Rozhodcovská doložka v posudzovanom prípade teda nebola individuálne dojednaná. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka
nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského
súdu)vydanýrozsudokt.j.vydanýnazákladeneprijateľnejzmluvnejpodmienky,nemôžebyťexekučným
titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie. “

23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

25. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

26. Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto
alebo osobitného zákona.27. Na základe vyššie uvedeného nepochybne vyplýva záver, že rozhodcovský súd nemal vo vec
právomoc rozhodnúť nakoľko rozhodcovské doložky na základe ktorých založil svoju právomoc neboli
platne dohodnuté a išlo o jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa,

a preto súd vo veci rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju aj zastavil.

28. Týmto vykonávacím predpisom je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom ku dňu začatia

exekučného konania (ďalej ako „Vyhláška“).

29. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky účinnej v čase začatia exekučného konania, Ak súdny exekútor je
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

30. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (t.j. 6,64
eur, pozn. súdu) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

31. Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
(t.j. 3,32 eur, pozn. súdu).

32. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

c) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
d) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
e) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
f) doručenie exekučného príkazu,
g) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

h) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
i) každé zisťovanie bydliska povinného,
j) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
k) každé zisťovanie účtu povinného,
l) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

33. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

34. Podľa § 25 Vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

35. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku(zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej ako „CSP“).

36. Podľa § 9b ods. 5 EP, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

37. Podľa ust. § 232 ods. 2, 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

38. Podľa § 234 ods. 1, 2 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej
ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

39. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, základná sadzba dane na
tovary a služby je 23 % zo základu dane.40. Súdny exekútor na výzvu súdu doručil dňa 11.12.2024 vyúčtovanie trov exekúcie, v ktorom si vyčíslil
odmenu v celkovej výške 33,19 eur.

41. Súd preskúmal vyúčtovanie súdneho exekútora a dospel k záveru, že si svoje trovy uplatnil v rozpore
s Vyhláškou. Súd poukazuje na skutočnosť, že v každom jednom prípade je potrebné vychádzať
z času kedy došlo k začatiu exekučného konania t.j. kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného navykonanieexekúcie.Prišpecifikáciitrovkonaniajepotrebnépotomvychádzaťztoho,či
exekučné konanie začalo do 30.04.2008 alebo po tomto dátume, nakoľko novelou Vyhlášky vykonanou

č. 141/2008 Z.z. došlo k zmene spôsobu výpočtu trov konania. Súd týmto poukazuje na § 27a Vyhlášky
pod marginálnou rubrikou prechodné ustanovenia účinné od 01.05.2008 – v exekučných konaniach
začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

42. V nadväznosti na tieto skutočnosti súd konštatuje, že v tomto prípade exekučné konanie začalo
v mesiaci november 2007. Súdny exekútor mal tak pri výpočte trov exekúcie vychádzať z právneho

stavu platného a účinného v čase začatia exekučného konania. Podľa § 14 Vyhlášky (účinnej do
30.04.2008) sa v prípade zastavenia exekúcie súdom odmena za výkon exekučnej činnosti určuje buď
podľa hodín účelne vynaložených na exekúciu alebo paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti. V uvedenom prípade súd uzatvára, že vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné priznať
súdnemu exekútorovi ním vyčíslené trovy konania v sume 33,19 eur, nakoľko za dané obdobie Vyhláška

paušálne trovy nepoznala, a teda došlo k vyčísleniu trov konania v rozpore s právnymi predpismi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.