Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/90/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123310816
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:6123310816.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16 16C/90/2023

OkresnýsúdNitra,sudcomJUDr.BorisomŠiškom,PhD.,vsporežalobcu:A.A.,narodenýXX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXXX, C., zastúpený: JUDr. Peter Svrček, advokát so sídlom K.A. Medveckého 1503/1,
Ružomberok, proti žalovanému: B. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, G. - H., zastúpený:
JUDr. Marián Dobiš, advokát so sídlom Sládkovičova 3, Nitra, v konaní o zaplatenie sumy 7084,45 eura,
takto

r o z h o d o l :

2 16C/90/2023

I. Nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby je n e d ô v o d n ý.

II. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 3662,73 eura a úrokov z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo
sumy 3662,73 eura od 31.01.2023 do 14.04.2023 a vo výške 7,50 % ročne zo sumy 3362,73 eura od
15.04.2023 do zaplatenia zastavuje.

III. V zastavujúcej časti sa žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3421,72 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške
228,08 eura a úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 3421,72 eura od 15.04.2023 do
zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

VI. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

16 16C/90/2023

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako upomínaciemu súdu) dňa
08.05.2023 požadoval, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 7084,45 eura
s príslušenstvom a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka. Svoju žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalobca ako budúci kupujúci a
žalovaný ako budúci predávajúci uzavreli 04.10.2021 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom
ktorej bol záväzok strán do troch mesiacov od uzavretia zmluvy uzavrieť kúpnu zmluvu na pozemok
CKN parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 589 m2 v k. ú. F. D. vo vlastníctve žalovaného za kúpnu cenu55 955 eur, ktorý chcel žalobca použiť na stavbu rodinného domu. V článku 2 ods. 2.7 sa zmluvné strany
dohodli na oprávnení žalobcu podľa § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona uskutočniť
na pozemku stavbu rodinného domu. Za týmto účelom uzavrel 17.11.2021 žalobca ako objednávateľ so

zhotoviteľom MikaBuilding home s.r.o., zmluvu o dielo. Predaj i stavbu rodinného domu sprostredkovala
spoločnosť HI SERVIS spol. s r.o., na základe zmluvy o zložení finančnej zábezpeky z 09.06.2021. Na
základe zmluvy o dielo a súhlasu žalovaného obsiahnutého v zmluve o budúcej kúpnej zmluve sa na
jeseň 2021 začala stavba rodinného domu na pozemku CKN parc. č. XXX/XX. Žalobca mal záujem
o kúpu pozemku, k čomu však napriek jeho viacerým výzvam nedošlo. Približne v apríli 2022 oslovil

sprostredkovateľ predaja žalobcu s návrhom zvýšenia ceny diela z dôvodu zvýšenia ceny materiálov, čo
mali byť použité na stavbu. Žalobca s tým nesúhlasil, lebo v zmluve o dielo bola dohodnutá cena pevná.
Sprostredkovateľ e-mailom z 12.04.2022 navrhol žalobcovi ukončenie právnych vzťahov a v prílohe
poslal návrh troch dohôd – o zrušení zmluvy o budúcej zmluve, o zrušení zmluvy o dielo a o zrušení
zmluvy o zložení zábezpeky. Žalovaný listom z 22.4.2022, doručeným 28.4.2022, od zmluvy o budúcej
kúpnej zmluvy odstúpil z dôvodu, že do troch mesiacov nebola kúpna zmluva uzavretá. V odstúpení

od zmluvy od budúcej zmluve žalovaný výslovne uviedol, že s odstúpením od zmluvy odvoláva aj svoj
súhlas na realizáciu stavby rodinného domu, ktorý udelil v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Žalobca
na základe súhlasu žalovaného a zmluvy o dielo na svoje náklady realizoval stavbu rodinného domu
na pozemku vo vlastníctve žalovaného. V čase odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve už bola na
tomto pozemku vybudovaná základová doska, hoci žalovaný na ňu nevynaložil žiadne náklady. Žalobca

mal na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve právny dôvod na realizáciu stavby na pozemku vo
vlastníctve žalovaného. Túto stavbu aj začal na vlastné náklady vykonávať. Doručením odstúpenia od
zmluvytentoprávnydôvododpadol,avšaknapozemkusaužnachádzalazákladovádoska,ktorejstavbu
financovalžalobcanazákladezmluvyodielo.Vzhľadomnacharakterstavbynemôžežalovanýžalobcovi
základovú dosku vydať, avšak je povinný mu nahradiť hodnotu tejto dosky v čase odpadnutia právneho

dôvodu, keďže takú sumu by v danom čase musel žalobca vynaložiť, aby na svojom pozemku mohol
postaviť základovú dosku. Žalobca dal oceniť základovú dosku na základe dokumentov a fotografií,
ktoré mal k dispozícii, podľa stavu tejto dosky a cien v čase odstúpenia žalovaného od zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve. Podľa ocenenia spoločnosti LRJ, s.r.o., bola v danom čase hodnota základovej dosky 22
967,44 eur. Podľa ocenenia spoločnosti INPEK HOLDING, a.s., bola jej hodnota 22 084,45 eur. Žalobca

vyzval listom z 19.01.2023 žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 22 084,45 eur na
základe vyššie opísaných skutočností do piatich dní od doručenia výzvy, pričom žalovaný výšku nároku
žalobcu neuznal a 14.4.2023 mu zaplatil 15 000 eur, teda sumu, ktorú žalobca zaplatil zhotoviteľovi diela.
O tom, že zo stavby základovej dosky žalovaný profitoval, svedčí i skutočnosť, že pozemok CKN parc. č.
XXX/XX rýchlo predal ešte v čase, keď prebiehali rokovania strán ohľadom možného riešenia vzniknutej

situácie. Existencia základovej dosky tak zjavne neznehodnotila pozemok, ktorý sa žalovanému podarilo
bez problémov predať inému subjektu.

2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci v rámci upomínacieho konania vydal dňa 13.07.2023 (po
čiastočnom späťvzatí žaloby v časti príslušenstva – č. l. 39) platobný rozkaz, sp. zn. 36Up/654/2023,

proti ktorému podal žalovaný riadne a včas vecne odôvodnený odpor. V odpore uviedol, že žalobný
nárok neuznáva. Podľa jeho názoru bezdôvodného obohatenia sa uplatní iba v prípade, ak majetková
nerovnováha nie je pokrytá inou právnou normou upravujúcou deliktuálnu alebo kvázideliktuálnu
sankciu. Žalovaný má za to, že žalobca si uplatňuje svoj nárok z nesprávneho právneho titulu. Žalobca
bol oprávneným držiteľom, keďže naplnil skutkovú podstatu § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Oprávnenosť držby zo strany žalobcu je tak odvodená od Zmluvy o budúcej zmluve, na
základe ktorej mohol žalobca s pozemkom reg. „C“ s parc. č. XXX/XX nakladať ako s vlastným, a to
najmä s poukazom na oprávnenie žalobcu podľa § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 písm. a) zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov. V danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia inštitútu bezdôvodného obohatenia podľa

§ 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale je nutné postupovať podľa § 130 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Nároky žalobcu vyplývajúce z § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka však už bol zo strany
žalovaného dávno uspokojené. Žalobca tak s poukazom na § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka má
nárok maximálne na zaplatenie skutočne vynaložených nákladov, ktoré sám vynaložil. Žalobca si tak
nemôže uplatňovať voči žalovanému viac resp. vyššiu sumu, ako sám na základovú dosku vynaložil.

Nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní je nedôvodný a navyše ide o výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcom predložené cenové ponuky na vybudovanie
základovýchdosieknemôžuodzrkadľovaťskutočnézhodnotenienehnuteľnosti,naktorejbolazákladová
doska vybudovaná, navyše, keď suma, ktorú vynaložil samotný žalobca na vybudovanie základovejdosky bola vo výške 15.000 eur. Teda v danom prípade je tak bezpredmetné ocenenie základovej
dosky zo strany iných spoločností, keďže existuje doklad preukazujúci skutočne vynaložené náklady na
vybudovanie základovej dosky zo strany žalobcu, ktorý má za daného skutkového stavu prednosť.

3. V replike žalobca vyjadril nesúhlas s argumentmi žalovaného, ktoré sa týkali potreby aplikácie §
130 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže na aplikáciu uvedenej normy chýba základný predpoklad
– existencia držby. Žalobca odmieta, že by bol držiteľom pozemku CKN parc. č. XXX/XX v k. ú. F.
D.. Držba predpokladá, že držiteľ vykonáva nad vecou faktickú moc s úmyslom ju vykonávať pre

seba. Žalobca nevykonával nad pozemkom faktickú moc, okrem uskutočnenia stavby, na čo mal od
žalovaného osobitný súhlas, pozemok nijako neužíval. Bol si vedomý, že pozemok nie je jeho a že okrem
realizáciestavbydomusnímnemôženičrobiť,kýmhonenadobudnedovlastníctva.Narealizáciustavby
mal žalobca právny dôvod (súhlas žalovaného), ktorý však neskôr odpadol, čo je situácia, ktorú reguluje
ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca síce za realizáciu dosky zaplatil 15
000 eur na základe zmluvy o dielo, ale žalovaný mohol pozemok aj s doskou predať za ceny aktuálne v

čase predaja. Preto je dôvodný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške, keďže to
je suma, ktorú už nemusel žalovaný v danom čase vynaložiť, aby základovú dosku na pozemku postavil.
Urýchlený predaj pozemku tretiemu subjektu len navodzuje dojem účelovosti konania žalovaného a
ostatných subjektov zúčastnených na sprostredkovaní predaja pozemku a stavby domu.

4. Žalovaný v duplike poznamenal, že žalobca začal stavať základovú dosku na pozemku s úmyslom, že
raz mu to všetko bude patriť, pričom išlo o dobromyseľnú držbu. Žalobca taktiež nie je fyzickou osobou
podnikateľom, ktorá vykonáva stavebnú činnosť, z čoho sa taktiež nepriamo dá odvodiť, že žalobca
v súvislosti so začatím výstavby základovej dosky postupoval s úmyslom, že po uzatvorení kúpnej
zmluvy sa stane výlučným vlastníkom pozemku. Žalobca poníma inštitút držby príliš obmedzujúcu.

Argumentácia žalobcu spočíva iba v tom, že on pozemok nijako neužíval a iba na ňom uskutočňoval
základovú dosku. Vykonávanie stavby/základovej dosky na cudzom pozemku bez toho, aby išlo o
vykonávanie podnikateľskej činnosti je možné chápať jedine ako držbu pozemku. Žalobca tak na jednu
stranu tvrdí, že on mal iba právo uskutočniť základovú dosku, avšak opomína, že v celom rozsahu
obmedzil uskutočňovaním základovej dosky výkon užívacích práv žalovaného. Po zohľadnení tohto

protichodného pohľadu je tak možné dospieť k záveru, že jediný kto mohol užívať Pozemok bol výlučne
žalobca a preto mu prináleží postavenie držiteľa. Opätovne poukázal na potrebu aplikácie § 130 ods.
3 Občianskeho zákonníka.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, pričom právny zástupcovia zotrvali na svoju

argumentoch, ktoré boli predmetom písomných podaní, a to aj vo svojich záverečných rečiach.

6. Keďže žalobca zobral žalobu čiastočne zobral späť ešte v upomínacom konaní (na výzvu súdu), resp.
upravilsvojužuplatnenýnároknazaplateniepríslušenstva,takžepožadovalúrokzomeškaniazdlžných
súm istiny len vo výške 7,50 % ročne (v žalobe požadoval 8 % ročne) ešte pred doručením žaloby

žalovanému, súd postupoval podľa § 145 ods. 3 CSP a konal ďalej o zvyšku nároku bez rozhodovania
o zastavení konania v tejto časti. Aj keď upomínací súd vydal platobný rozkaz v časti príslušenstva
nad rámec uplatneného nároku (úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 7084,45 eura od
15.04.2023 do zaplatenia, hoci žalobca požadoval po výzve súdu len úrok 7,5% ročne), súd musel
vychádzať z dispozičného úkonu žalobcu učineného v upomínacom konaní ešte pred doručením žaloby

žalovanému. Navyše podaním odporu prišlo k zrušeniu platobného rozkazu, preto súd týmto nebol vo
veci viazaný.

7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších prepisov (ďalej
len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa § 146 ods.1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. V priebehu konania zobral žalobca podaním zo dňa 10.12.2024 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 11.12.2024, žalobu čiastočne späť a to v časti sumy
3662,73 eura a úrokov z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 3662,73 eura od 31.01.2023 do
14.04.2023 a vo výške 8 % ročne zo sumy 3362,73 eura od 15.04.2023 do zaplatenia. Ako dôvod
čiastočnéhospäťvzatiažalobyuviedolzáveryznaleckéhoposudku.Právnyzástupcažalovanéhovyjadril

nesúhlas s čiastočným späťvzatím, pretože takýto úkon mohol urobiť žalobca jednak skôr, pričom je
zároveň takéto podanie absolútne právne irelevantné, pretože žalobca sa snaží obohatiť.

12. K uvedenému súd poznamenáva, že posúdenie dôvodnosti nesúhlasu s (čiastočným) späťvzatím
žaloby je výlučne vecou úvahy súdu. Nemusí ísť len o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné
etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví

(porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 138/2009, publikované v
časopise Zo súdnej praxe pod č. 32/2014). Súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ
jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné
dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a
dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv

a právom chránených záujmov (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4
Cdo 136/2010). Samotné presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho
nepostačuje na nepripustenie späťvzatia žaloby. Tieto dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby je
oprávnenýposudzovaťjedinesúdaakdospejekzáveru,žesútakzávažné,žeopodstatňujúprejednanie
a meritórne rozhodnutie sporu proti vôli žalobcu, uznesením rozhodne o nepripustení späťvzatia žaloby

alebo jej časti a v konaní môže pokračovať podľa § 146 ods. 1 prvej vety CSP; v opačnom prípade
konanie zastaví (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 60/2016).

13. Keďže právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že s čiastočným späťvzatím žaloby
nesúhlasí, súd sa najskôr zaoberal tým, či dôvody jeho nesúhlasu možno považovať za vážne. Súd

dospel pritom k záveru, že žiadny vážny dôvod na strane žalovaného, majúci právny, morálny, etický,
ekonomický či iný závažný charakter, nezistil. Samotné právne posúdenie veci nemožno stotožňovať s
vážnym dôvodom nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby a prípadná opodstatnenosť
procesnýchnárokov,ktorýchprisúdeniasažalobcadomáha,nemávplyvnaposúdenievážnostidôvodov
nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby. Za vážny dôvod nesúhlasu pritom nemožno považovať ani

namietané čiastočné späťvzatie, ktoré mohlo byť učinené skôr. Pri vyhodnocovaní dôvodu nesúhlasu a
jeho vážnosti, pre ktorý by súd nemal pripustiť späťvzatie žaloby, súd neskúma, či sa žaloba inak javí ako
opodstatnená alebo nie. Civilný sporový poriadok totižto nijako nelimituje, že späťvzatie sa môže týkať
len takých žalôb, ktoré sa javia ako nedôvodné; práve naopak, žalobcovi ako pánovi sporu nič nebráni
vziať späť aj takú žalobu, ktorá je dôvodná. Sumarizujúc uvedené, so zreteľom na dispozitívny úkon

žalobcu, ktorým svoju žalobu vzal čiastočne späť a na absenciu nesúhlasu žalovaného s čiastočným
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov, ktorých existenciu sa mu v konaní nepodarilo preukázať, súd
podľa citovaných zákonných ustanovení konanie čiastočne, tak ako je precizované vo výroku II. tohto
rozsudku, zastavil. Okrem toho, hoci žalobca zobral žalobu čiastočne späť aj v časti príslušenstva –
úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3421,72 eura od 15.04.2023 do zaplatenia, súd uvádza,

že žalobca už v tejto časti nedisponoval so sporom, pretože ešte pred vydaním platobného rozkazu
v upomínacom konaní, zobral žalobu čiastočne späť, pričom v konaní požadoval zo sumy istiny úroky
z omeškania vo výške 7,50 %. Inak povedané, žalobca nemohol opätovne zobrať žalobu čiastočne späť
nadrámecúrokovzomeškaniavovýške7,50%ročne,pretožetátoužnebolapredmetomkonaniavčase
čiastočného späťvzatia (strana nemôže opätovne učiniť duplicitné späťvzatie, hoci i čiastočné) k tej istej

časti žalobného nároku). Preto súd rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 3662,73
eura a úrokov z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 3662,73 eura od 31.01.2023 do 14.04.2023
a vo výške 7,50 % ročne (výšku úroku z omeškania upravil, vzhľadom na už predtým učinené čiastočné
späťvzatie (s poukazom na bod 6. rozsudku). Zároveň vo výroku I. rozsudku precizoval, že nesúhlas
žalovaného s čiastočným späťvzatím je nedôvodný, a to s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.

14. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania (hoci čiastočného), je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o
trovách konania vždy skúmať procesné zavinenie na zastavení konania na oboch procesných stranách,
teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení §256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle,

ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle
spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu
ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04).

15. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti zisťoval zavinenie

na zastavení konania niektorej zo strán konania. V uvedenom prípade možno konštatovať, že procesné
zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať žiadnej zo strán sporu, pretože dôvodom čiastočného
späťvzatia boli závery znaleckého dokazovania, pričom obe strany žiadali vykonanie znaleckého
dokazovania. Procesné zavinenie na zastavení konania tak nebolo možné podľa názoru súdu pričítať ani
žalobcovi, ani žalovanému, pretože čiastočné späťvzatie žalobného nároku bolo determinované závermi
znaleckého posudku, ktoré boli v danej veci rozhodujúce. Inak povedané, k čiastočnému zastaveniu

konania prišlo z dôvodu existencie odborných záverov subjektu, ktorý nevystupoval v konaní ako strana
konania, teda nevystupoval na strane žalobcu, ani žalovaného. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa § 256 CSP a contrario a pretože u žiadnej zo strán tohto konania nezistil procesné
zavinenie na zastavení konania, preto nepriznal nárok na náhradu trov konania v zastavujúcej časti
žiadnej zo strán sporu (výrok III. rozsudku). Zároveň súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu § 257

CSP, tieto netvrdili ani strany sporu. Podľa názoru súdu, predmetné rozhodnutie o nepriznaní nároku o
náhrade trov konania žiadnej zo strán v zastavujúcej časti, sleduje aj princíp spravodlivého usporiadania
vzťahov sporových strán.

16. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a žalovaného a

vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložili strany sporu, znalecké dokazovanie (znalecký posudok
č. 54/2024) a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

17. Žalovaný ako budúci predávajúci a žalobca ako budúci kupujúci uzatvorili dňa 04.10.2021 zmluvu
o budúcej kúpnej zmluve podľa § 50a zákona č. 40/1960 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako

len „Občiansky zákonník“).
Podľa bodu 1. zmluvy („úvodné ustanovenia“), budúci predávajúci je ku dňu uzavretia tejto zmluvy
výlučným vlastníkom (v podiele 1/1) nehnuteľností, vedených Okresným úradom Nitra – Katastrálny
odbor, ktoré sa nachádzajú v okrese : G., obec: D., katastrálne územie: F. D. a ktoré sú zapísané v liste
vlastníctva č. XXXX ako :

parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/XX druh pozemku : orná pôda vo výmere 589 m2 (ďalej aj ako
len „Predmet prevodu“ v príslušnom gramatickom tvare).
Podľabodu2.1zmluvy(bod 2„predmetzmluvy“),predmetomtejtozmluvyjepredmetprevoduazáväzky
zmluvných strán na jeho odplatný prevod, odovzdanie a prevzatie.
Podľa bodu 2.2 zmluvy, budúci predávajúci sa zaväzuje, že predá budúcemu kupujúcemu predmet

prevodu a budúci kupujúci sa zaväzuje, že tento kúpi do svojho vlastníctva, všetko za podmienok
v súlade s touto zmluvou.
Podľa bodu 2.3 zmluvy sa budúci predávajúci zaväzuje, že :
Uzatvorí s Budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu (prípadne viac kúpnych zmlúv pokiaľ tieto budú uzatvorené
súčasne), ktorá bude spôsobilá na prevod vlastníckeho práva k predmetu prevodu na budúceho

kupujúceho (ďalej len riadna „Kúpna zmluva“) a to najneskôr do 3 (troch) kalendárnych mesiacov odo
dňa uzatvorenia tejto zmluvy. (bod 2.3.1.).
Podľa bodu 2.5 zmluvy, v prípade, že kúpna zmluva nebude uzatvorená riadne a včas je Budúci
predávajúci oprávnený jednostranne od tejto zmluvy odstúpiť.
Podľa bodu 2.7 zmluvy, na podklade tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že Budúci kupujúci je

oprávnený v zmysle § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších
predpisovnaPredmeteprevoduuskutočniťstavbualebojejzmenuatedatátozmluvaslúžiakoinéprávo
k nehnuteľnosti (Predmet prevodu) a zároveň je oprávnený užívať prístupovú cestu, pričom pre účely
stavebného konania zmluvné strany prejavili vôľu, aby sa táto zmluva považovala za budúcu zmluvu
o zriadení vecného bremena k Prístupovej ceste (t. j. iné právo k nehnuteľnosti sa viaže na Prístupovú

cestu).
Podľa bodu 3.1 zmluvy (bod 3 „cena predmetu Kúpnej zmluvy“) kúpna cena za predmet prevodu bola
zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 55.955 eur.18. Na základe zmluvy o dielo uzatvorenej podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žalobcom
ako objednávateľom a spoločnosťou MikaBuildinghome s.r.o. uzatvorenej dňa 17.11.2021, sa podľa
bodu 2.1 (bod 2. „predmet zmluvy“) zhotoviteľ zaviazal za dojednanú cenu zrealizovať pre objednávateľa

stavbu rodinného domu – holodom na základe cenovej ponuky. Cena za vykonanie diela bola stanovená
dohodou zmluvných strán na 111. 045 eura.

19. Na základe listu zo dňa 22.04.2022 žalovaný odstúpil od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa
17.11.2021, vzhľadom na to, že lehota na uzatvorenie dohodnutej kúpnej zmluvy uplynula a táto nebola

uzatvorená do dňa vyhotovenia listiny.

20. Z výpisu katastra nehnuteľností LV č. XXXX (vyhotovený ku dňu 01.05.2023), vyplýva, že výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F. D., a to pozemku – parcely registra
„C“ parcely číslo XXX/XX – orná pôda vo výmere 589 m2 bol B. I..

21. Na základe výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 19.01.2023 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie
sumy 22.084,45 eura a to do 5 dní od doručenia výzvy, z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Výzva bola
žalovanému doručená dňa 25.01.2023.

22. Podľa rekapitulácie stavby (RD zakladanie) – zadanie od žalobcu, vyplýva ocenenie prác a dodávky

spoločnosťou LRJ, s.r.o. vo výške 22.967,44 eura a spoločnosťou INPEK HOLDING, a.s. vo výške
22.084,45 eura.

23. Z emailovej komunikácie medzi žalobcom zo dňa 18.04.2022 a jeho právnym zástupcom, vyplýva,
že žalobca zasielal fotku obrazovku – potvrdenie o prijatí platby od žalovaného vo výške 15.000 eur.

24.ŽalovanýakopredávajúciapovinnýzvecnéhobremenaaB.I.akokupujúciuzatvorilidňa05.05.2022
kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena podľa § 588 a § 151n a nasl. ustanovení zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Predmetom uvedenej zmluvy bola
nehnuteľnosť, vedená Okresným úradom Nitra – Katastrálny odbor, ktorá sa nachádza v okrese : Nitra,

obec: Štitáre, katastrálne územie: F. D. a ktorá je zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX ako : parcela
registra „C“, parcelné číslo XXX/XX druh pozemku : orná pôda, výmera 589 m2. Dohodnutá kúpna cena
bola vo výške 55.955 eur (bod 3.1 zmluvy).

25. Zo záverov znaleckého posudku č. 54/2024, ktorý bol vypracovaný J. K. I., vyplýva, že všeobecná

hodnota stavebných prác, vykonaných žalobcom na pozemku žalovaného ku dňu odstúpenia od zmluvy
o budúcej kúpnej zmluvy (28.04.2022) bola 18.421,72 eura s DPH (odpoveď na otázku pod písmenom
a/). Znalec uviedol v odpovedi na otázku pod písmenom b), že posudzovaný pozemok sa nachádza
voblasti,kdesanachádzajúrodinnédomy,čiužvstaveukončenomalebovprocesevýstavby;existencia
akéhokoľvek objektu, ktorý sa nachádza na stavebnom pozemku, čiže na pozemku, ktorý je určený

na výstavbu objektov určených na bývanie alebo na akýkoľvek iný účel, sa považuje za objekt, ktorý
svojou existenciou znehodnocuje pozemok; veľmi všeobecne je možné konštatovať, že na všeobecnú
hodnotu pozemku má podstatný vplyv to, či je pozemok využiteľný v celom rozsahu, t. j. že sa na
ňom nič nenachádza, alebo je využiteľný iba z časti, prípadne, či je výstavba na ňom limitovaná
nejakými existujúcimi stavbami, či objektmi; v posudzovanom prípade sa na pozemku CKN XXX/XX

nachádzali zrealizované základové konštrukcie budúceho rodinného domu; táto skutočnosť musí byť pri
ohodnocovaní posudzovaná ako limitujúci faktor, nakoľko budúci záujem o pozemok sa musí uvedenej
skutočnosti buď prispôsobiť, vtedy limitovaný využiť existujúce základové konštrukcie v celosti alebo
z časti, a zrealizovať výstavbu rodinného domu nie podľa vlastných predstáv, ale prispôsobiť svoje
predstavy existujúcemu stavu alebo potom vynaložiť finančné prostriedky na odstránenie existujúcich

základových konštrukcií. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemku CKN XXX/XX s vybudovanou
základovou doskou ku dňu 05.05.2022 na sumu 48.600 eur, všeobecnú hodnotu pozemku CKN XXX/
XX ku dňu 05.05.2022 na sumu 54.000 eur.

26. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Občiansky zákonník“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

29. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

30. V konaní nebolo medzi stranami sporné, a aj bolo preukázané, že strany sporu uzavreli dňa
04.10.2021 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kde sa súčasne dohodli v zmysle bodu 2 ods. 2.7
na oprávnení žalobcu podľa § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona, uskutočniť

na pozemku stavbu rodinného domu. Žalobca ako budúci kupujúci začal vykonávať na predmetnom
pozemku (parcela č. XXX/XX – orná pôda o výmere 589 m2, zapísaná na LV č. XXXX v čase uzatvorenia
zmluvy) stavebné práce, čo rovnako nebolo sporné, pričom vybudoval základovú dosku v hodnote
15.000 eur, čo sám financoval. V zmysle bodu 2.3.1. sa strany dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy do
3 mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Nesporné bolo aj to, že žalovaný

využil svoje právo odstúpiť od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2021 (bolo dohodnuté
v bode 2.5 uvedenej zmluvy), keďže kúpna zmluva nebola uzavretá riadne a včas. Žalovaný odstúpil od
uvedenej zmluvy na základe listu zo dňa 22.04.2022, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 28.04.2022 (č. l.
15 spisu). Ku dňu odstúpenia od uvedenej zmluvy bola na pozemku žalovaného vybudovaná základová
doska. Žalovaný neskôr na základe kúpnej zmluvy predal predmetný pozemok (aj spolu s vybudovanou

základovou doskou) tretej osobe (B. I.).

31. Medzi stranami však bolo v prvom rade sporné právne posúdenie predmetnej veci, t. j. pod akú
hmotnoprávnu normu je potrebné podradiť zistený skutkový stav. Žalobca svoj žalobný nárok vymedzil
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom

požadoval vydanie majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Žalovaný s aplikáciou § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka nesúhlasil, domáhal sa aplikácie § 130 ods.
3 Občianskeho zákonníka, argumentujúc subsidiárnym charakterom bezdôvodného obohatenia k iným
inštitútom súkromného práva, ergo aj k § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

32. Čo sa týka potreby aplikácie § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka na predmetný spor zo strany
právneho zástupcu žalovaného, súd poznamenáva nasledovné. Žalobcu súd nemohol považovať za
oprávneného držiteľa v zmysle § 130 ods. 1 a ustanovenia § 129 Občianskeho zákonníka. Súd
poukazuje práve na to, že podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou
nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba. Držiteľom je teda osoba, ktorá vec

fakticky ovláda a nakladá s ňou ako s vlastnou. Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 Obč. zákonníka,
ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávnený. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Oprávnená držba
je teda faktické ovládanie vecí, alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so
svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva patria. Pri oprávnenej držbe

musia byť splnené nasledovné náležitosti: a/ faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, b/ vôľa
nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, to znamená správať sa k veci tak, akoby držiteľovi
vlastnícky patrila, c/ dobrá viera, že mu vec alebo vykonávané práva patria, pričom skutočnosť, či
držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný, alebo nedobromyseľný treba vždy hodnotiť
objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska. Zohľadňujúc vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho

zákonníka, ako aj vymenované náležitosti oprávnenej držby, podľa názoru súdu, žalobca sa ani nemohol
subjektívne považovať za oprávneného držiteľa predmetného pozemku (par. č. XXX/XX nachádzajúca
sa v katastrálnom území F. D.), pretože musel mať pozitívnu vedomosť, že pozemok mu nepatrí, pretože
v čase zhotovenia základovej dosky nebola ešte uzavretá ani kúpna zmluva, logicky nemohol byť
realizovaný ani vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na okolnosti sa žalobca

nemohol v žiadnom prípade domnievať, že vec fakticky ovláda a zároveň s ňou nakladá ako s vlastnou.
Žalobca nenakladal s vecou ako so svojou vlastnou, pretože mal vedomosť o vlastníckom práve
žalovaného k predmetnému pozemku. Na uvedenom konštatovaní nemení nič, ani dohoda strán sporu
vbode2.7.zmluvyobudúcejkúpnejzmluvezodňa04.10.2021,ktoráoprávňovalažalobcunalenstavburodinného domu. Žalobca nebol oprávneným držiteľom predmetného pozemku, pretože realizoval iba
stavbu, na čo mal osobitné povolenie vo vyššie označenej zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Žalobca
nebol ani dobromyseľný, pretože mal pozitívnu vedomosť o tom, že vlastnícke právo môže nadobudnúť

až na základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy a po následnom zrealizovaní vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Navyše, pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalobca v súvislosti so začatím
výstavby základovej dosky postupoval s úmyslom, že po uzatvorení kúpnej zmluvy sa stane výlučným
vlastníkom pozemku, tak takáto argumentácia nezohľadňuje vyššie uvedené podmienky oprávnenej
držby, keďže žalobca by musel v prítomnosti (v danom čase) nakladať s vecou tak, že mu už patrila

a nie, že mu bude patriť až v budúcnosti. Preto argumentácia žalovaného ohľadne možného uzatvorenia
kúpnej zmluvy v tom čase v budúcnosti, nie je spôsobila založiť záver o dobromyseľnosti držby zo strany
žalobcu, ktorý sám tieto skutočnosti vo vyjadreniach negoval. Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné
na danú vec aplikovať § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vydanie bezdôvodného
obohatenia a nie § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V danej veci však bolo potrebné uvažovať
o poskytnutí peňažnej náhrady podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca (ktorý už

ani nebol vlastníkom pozemku) nemohol základovú dosku žalobcovi vydať, pretože bola pevne spojená
so zemou.

33. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o

obohatenie neoprávnené. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby
k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom. Podstatou bezdôvodného
obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto
obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. O plnenie bez
právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny

dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho
dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik
právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Pre
záver o ( ne ) dôvodnosti nároku titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu ( ako
jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka ) je treba , aby

žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j.
aby preukázal, že žalovaný v akej konkrétnej výške ) bezdôvodné obohatenie získal, že mu ( v akej
konkrétnej výške ) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného
obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp.
zn. 7 Cdo 117/2011).

34. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je založená na princípe naturálnej reštitúcie, t. j. na
princípe navrátenia do pôvodného stavu a tým je určený predovšetkým rozsah reštituovaného plnenia.
Obsah reštitučnej povinnosti je potom vymedzený tak, že musí byť zásadne vrátené to, čo bolo na
základe neplatnej zmluvy prijaté. Iba vtedy, ak to nie je dobre možné, musí byť poskytnutá peňažná

náhrada ako protihodnota toho, čo nemožno vydať. Pretože peňažnou náhradou musí byť dosiahnutý
stav, aký tu bol v okamihu, kedy bolo bezdôvodné obohatenie získané, t. j. v okamihu poskytnutia
plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy, je nerozhodné, že v medziobdobí došlo k zníženiu hodnoty
získaného obohatenia alebo jeho spotrebovaniu. To znamená, že z hľadiska výšky peňažnej náhrady je
teda rozhodujúce to, o čo sa povinný na vydanie bezdôvodného obohatenia obohatil v dobe jeho vzniku.

Je to tak preto, že v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vzniká povinnosť vrátiť plnenie (a teda i
právo na jeho vrátenie) už v okamihu prijatia takéhoto plnenia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 3 Cdo 113/2007 zo dňa 25.9.2008).

35. V predmetnej veci súd posúdil žalobný nárok, tak ako ho vymedzil žalobca, a to v zmysle

skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo získané plnením z právneho dôvodu, ktorý
(dodatočne) odpadol. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, sa vzťahuje na tie prípady, keď v okamihu poskytnutia plnenia existoval právny
dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky.
Okamihomodpadnutiaprávnehodôvodusaposkytnutéplneniestávabezdôvodnýmobohatením.Inštitút

bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 MCdo 17/2009).36. V predmetnej veci bolo potrebné dôkazne preukázať, v akom rozsahu malo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného a v akom rozsahu sa takéto obohatenie prejavilo v jeho majetkovej
sfére. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vykonané znalecké dokazovanie, predovšetkým na závery

znaleckého posudku č. 54/2024, ktorý bol vypracovaný znalcom J. K. I.. Ku dňu odstúpenia od zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve (28.04.2022) bola všeobecná hodnota vykonaných stavebných práv vo výške
18.421,72 eura. Keďže žalovaný preukázateľne plnil pred podaním žalobu žalobcovi sumu, žaloba je
dôvodná v časti rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vykonaných stavebných práv ku dňu odstúpenia
od zmluvy (28.04.2022) a plnením žalovaného, ktoré poskytol žalobcovi ešte pred podaním žaloby, t. j.

3421,72 eura (18.421,72 – 15.000).

37. Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné
obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti) k okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa
majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Prospech z plnenia
bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 a 2 ObčZ) vzniká prijatím tohoto plnenia a už v tomto okamihu tiež

vzniká príjemcovi tohoto plnenia (bez ohľadu na zavinenie) peňažný dlh, ktorý neprechádza na nového
vlastníka nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti nemožno
uplatňovať voči tomu, kto neskôr nadobudol nehnuteľnosť, ale voči tomu, kto ju vlastnil v dobe, kedy k
tomuto zhodnoteniu došlo. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29. marca 2003, sp.
zn. 25 Cdo 355/2001). S poukazom na uvedené, žalovaný bol v tomto pasívne vecne legitimovaný.

38. V danom prípade, bol medzi stranami sporný aj rozsah bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný
uvádzal možné znehodnotenie pozemku v dôsledku výstavby základovej dosky. Právny zástupca
žalobcu vo vyjadrení k znaleckému posudku č. 54/2024, ktorý bol vypracovaný J. K. I., namietal v časti
záverov pod písmenom b) teoretickú úvahu znalca o vplyve stavby na pozemku na jeho hodnotu.

Uvádzal, že žalovaný niekoľko dní po odstúpení od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (28.04.2022)
uzavrel kúpnu zmluvu s novým záujemcom, čo potvrdzuje tvrdenia žalobcu, že žalovaný potreboval
uvoľniť pozemok pre svojho známeho. Urýchlená kúpa pozemku rozporuje teóriu, že existencia
základovej dosky znehodnocuje pozemok. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že znalec
konštatoval, že existencia akéhokoľvek objektu, ktorý sa nachádza na stavebnom pozemku, sa považuje

za objekt, ktorý svojou existenciou znehodnocuje tento pozemok. Je evidentné, že vybudovanie
základovej dosky znehodnotilo pozemok, poukazujúc na závery znaleckého posudku. Podľa jeho názoru
je práve žalobca, kto sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného to prijatím sumy 15.000 eur, nakoľko
jeho reálny nárok voči žalovanému predstavuje, respektíve predstavoval po zohľadnení znaleckého
posudku sumu vo výške 13.021,72 eura.

39. Súd vzhľadom na námietky strán sporu skúmal predovšetkým presvedčivosť a objektívnosť
znaleckého posudku. Súd môže v rámci svojej kompetencie hodnotiť len to, či znalecký posudok je
ako dôkaz v civilnom sporovom konaní použiteľný, či zadanie znaleckého posudku a odpovede na
zadania obsahujú riešenie v konaní sporných otázok medzi stranami, predovšetkým však či je takýto

dôkaz presvedčivý a či môže byť podkladom pre uplatnený nárok. Správnosť odborných záverov však
súd ako orgán ochrany a aplikácie práva nemôže hodnotiť, pretože ide o riešenie rýdzo odborných
otázok, ktoré nespadajú do rozsahu jeho právomoci K pravidlám hodnotenia znaleckého posudku
súdom, súd poukazuje na právny názor Krajského súdu v Trnave, podľa ktorého sa pravidlá hodnotenia
dôkazov spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký posudok súd hodnotí voľne,

v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký
posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca,
priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje
závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Súd teda pri hodnotení
znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca (či je zapísaný v zozname znalcov a to v príslušnom

odbore) a ďalej skúma posudok z hľadiska materiálneho a formálneho. Z formálneho hľadiska súd
skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa § 17 ZoZ. Z materiálneho hľadiska súd skúma obsah
znaleckého posudku a obsah záveru znaleckého posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku,
rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil
z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré

mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje špecifikáciu
metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku použil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého posudku, súd
hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov askutočností, ku ktorým znalec prihliadal (rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/18/2018 zo
dňa 26.02.2019).

40. Súd preskúmal predložený znalecký posudok č. 54/2024, pričom dospel k záveru, že znalecký
posudok je nepreskúmateľný a nepresvedčivý v časti, v ktorej znalec robí závery ohľadne všeobecnej
hodnotypozemkuCKNXXX/XXsozákladovoudoskouabeznej(odpovedenaotázkypodpísmenomb),
c)ad)).Znalecvodpovedipodpísmenomb)robíhypotetickézávery,ktorénavyšeaninezodpovedajúvo
veci zistenému skutkovému stavu, pretože predmetný pozemok aj s vybudovanými základmi kúpila tretia

osoba,vpodstatebezprostrednepoodstúpeníodzmluvyobudúcejkúpnejzmluvyzostranyžalovaného,
čo aj bolo preukázané, pretože žalovaný predložil kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena
(č. l. 82 spisu). Znalec neprípustne polemizuje ohľadne hodnoty nehnuteľnosti - predmetného pozemku,
pre prípad budúceho záujemcu, ktorý môže, ale nemusí akceptovať už vybudované základy, čo
bolo v čase vypracovania posudku irelevantné, keďže aj podľa fotografie na úvodnej strane, v čase
vyhotovovania znaleckého posudku už stál rozostavaný rodinný dom. Inak povedané, tretia osoba,

ktorá kúpila predmetný pozemok, bola s týmto stavom uzrozumená, keď navyše v bode 1.3 kúpnej
zmluvy (č. l 82 spisu) bola upozornená na to, že vybudované základy nie sú vo vlastníctve žalovaného
ako predávajúceho, čo nepovažovala za vadu. Znalec zjavne tieto skutočnosti opomenul, preto sú
jeho závery v (uvedenej časti b) až d)) okrem ich hypotetického a výsostne subjektívneho charakteru
aj nepresvedčivé a neobjektívne. Za nepreskúmateľné súd považuje aj odpovede na otázky c) a d),

pretože znalec neuviedol absolútne žiadne odôvodnenie, ktoré by mohol súd preskúmať. Vzhľadom
na uvedené, odpovede na otázky v časti c) a d) nemožno považovať ani za logické, keďže absentuje
bližšia odborná úvaha znalca, ktorá by mohla byť predmetom prieskumu zo strany súdu. Pokiaľ žiadne
bližšie zdôvodnenie v časti odpovedí na písmeno c) a d) úplne absentuje, takýto znalecký posudok trpí
vadami nepreskúmateľnosti pre nedostatok odborných záverov, čo nie je možné žiadnym spôsobom

konvalidovať. Súd tak vychádzal z odpovede pod písmenom a), v ktorej priamo znalec odpovedal na
hodnotu základovej dosky. Okrem toho, znalec mal vychádzať z toho, že tretia osoba akceptovala
stav pozemku, na ktorej boli postavené základy, a túto skutočnosť mal zohľadniť pri výpočte hodnoty
pozemku, nie robiť hypotetické a subjektívne závery, ktoré boli v rozpore so skutkovým stavom.

41. Za nelogické považoval súd aj skutkové tvrdenia žalovaného, podľa ktorého je to práve žalobca,
ktorý sa bezdôvodne obohatil, vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku. V tomto kontexte, pokiaľ
žalovaný predal predmetný pozemok aj spolu s vybudovanými základmi za rovnakú kúpnu cenu tretej
osobe (55.955 eur), ako bola dohodnutá v zmluve o budúcej kúpnej zmluve uzavretej medzi stranami
sporu, potom nemohlo prísť k znehodnoteniu pozemku na základe výstavby základovej dosky. Inak

povedané, pokiaľ by bol pozemok znehodnotený v dôsledku výstavby základovej dosky, musela by sa
táto skutočnosť prejaviť v kúpnej zmluve medzi žalovaným a treťou osobou a to v znížení kúpnej ceny
a pozemok so základovou doskou. Vzhľadom na uvedené, je potom argumentácia právneho zástupcu
žalovanéhoprotirečivá,keďnajednejstranetvrdí,žepozemokbolznehodnotenýzhotovenímzákladovej
dosky, na druhej strane žalovaný predal predmetný pozemok spolu s vyhotovenou základovou doskou

za rovnakú sumu, za ktorú mal predať predmetný pozemok žalobcovi.

42. Právny zástupca žalovaného vyjadril nesúhlas s predbežným právnym názorom súdu, ktorý bol
prezentovaný na poslednom pojednávaní, pričom uvádzal, že základová doska je súčasťou pozemku
a nemôže byť predmetom právnych vzťahov samostatne. Takáto argumentácia ani nebola sporná medzi

stranami sporu (právny zástupca žalobcu uvádzal rovnaké skutočnosti aj v žalobe) a je právne korektná,
ale práve súd musí vychádzať z dátumu, kedy k bezdôvodnému obohateniu prišlo, t. j. dňa 28.04.2022
(kedy bolo doručené odstúpenie od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 04.10.2021) a z hodnoty
základovej dosky v čase odstúpenia, ktorú dal vybudovať výlučne žalobca zo svojich finančných
prostriedkov. Znehodnotenie pozemku navyše nebolo riadne preukázané na základe znaleckého

dokazovania, s poukazom na nepoužiteľnosť znaleckých záverov v bodoch b) až e) (viď bod 40. Tohto
rozsudku), ktoré sú podľa názoru súdu objektívne spochybniteľné a to najmä pre absenciu odbornej
úvahy znalca. Súd nemal inú možnosť, ako vychádzať z hodnoty základovej dosky ku dňu odstúpenia
od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu, v danej veci by bolo možné vychádzať len
z takých záverov znalca, ktorý by najskôr určil hodnotu nehnuteľnosti pred vybudovaním základovej

doskyanáslednehodnotunehnuteľnostikudňuodstúpeniaodzmluvy(28.04.2022),čovšakrealizované
nebolo. Aj z uvedeného dôvodu nemožno vychádzať z odpovedí na otázky v znaleckom posudku podľa
písmena b) a c), pretože tieto určujú všeobecnú hodnotu pozemku (či už s alebo bez základovej dosky)
až ku dňu 05.05.2022. Zároveň súd nezistil dôvod, pre ktorý mal byť uplatňovaný nárok v rozpores dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právna úprava umožňuje, aby si predmetný
nárok dotknutý subjekt uplatnil, preto výkon práv zo strany žalobcu nie je možné považovať za zásah do
oprávnených záujmov žalovaného bez právneho dôvodu, alebo taký zásah, ktorý je v rozpore s dobrými

mravmi.

43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

44. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku právneho vzťahu, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. S poukazom na vyššie uvedené, súd konštatuje, že nárok žalobcu (po čiastočnom späťvzatí) v časti
istiny je dôvodný v celom rozsahu, pretože žalobca v spore uniesol dôkazné bremeno, pričom žalovaná
výška (bod 36. rozsudku) a titul bezdôvodného obohatenia (plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol)
bolvsporepreukázaný.Nakoľkosažalovanýdostaldoomeškaniasvydanímbezdôvodnéhoobohatenia

voči žalobcovi dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie (výzva na plnenie na č. l. 23 bola
doručená žalovanému dňa 25.01.2023 + 5 dní), t. j. od 31.01.2023, súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok
z omeškania vo výške 7,5 % ročne (keďže v čase vzniku omeškania ku dňu 31.01.2023 bola základná
úroková sadzba ECB 2,5 %, teda úrok z omeškania predstavuje 7,5 %), avšak len zo sumy 15.000 eur od
31.01.2023 do 14.04.2023 (ktorý kapitalizoval na sumu 228,08 eura), pretože žalovaný preukázateľne

nebol v čase doručenia výzvy v omeškaní so sumou nad rámec 15.000 eur, pretože zaplatil v tom čase
sumu 15.000 eur za vykonané práce na zhotovenie základovej dosky. Zároveň súd priznal žalobcovi
nárok na úrok z omeškania vo výške vo výške 7,50 % ročne zo sumy 3421,72 eura od 15.04.2023 do
zaplatenia, keďže na základe výsledkov znaleckého dokazovania je zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní
od 15.04.2023 len v sume vo výške 3421,72 eura. Vo zvyšku súd žalobu v nepatrnej časti zamietol ako

nedôvodnú a to nad rámec uplatneného úroku z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 15.000 eur
od 31.01.2023 do 14.04.2023, pretože v tejto časti bol úrok z omeškania uplatnený nedôvodne. Súd
tak priznal žalobcovi sumu vo výške 3421,72 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 228,08 eura
(kapitalizovaný úrok) s vyššie uvedeným príslušenstvom, ktorú sumu je žalovaný povinný plniť v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 CSP, pretože nebol dôvod na určenie

dlhšej lehoty na plnenie.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania
podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods.1 CSP v merite veci po čiastočnom späťvzatí (o trovách
v zastavujúcej časti rozhodol samostatným výrokom). Zároveň súd zohľadnil aj úspech (respektíve
nepatrný neúspech) žalobcu v časti príslušenstva, ktoré bolo možné kapitalizovať, a to aj s poukazom na
aktuálnu judikatúru. Súd v danej veci s poukazuje na aktuálnu aplikačnú prax (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Obdo/29/2023 z 28.05.2024 a nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. III. ÚS 47/2024 zo dňa 07.03.2024, ktorý poznamenal nasledovné v bode 40
nasledovné : „V obdobnom prípade, akým je aj sťažovateľov, už ústavný
súd vyhodnotil ako ústavne udržateľný záver všeobecného súdu, ktorý pri určovaní pomeru úspechu
a neúspechu strany sporu nevzal do úvahy len žalobou uplatnenú istinu, ale aj jej príslušenstvo

spočívajúce v úrokoch z omeškania. Sťažovateľ potom takýto postup a rozhodnutie namietal. Ústavný
súd uznesením č. k. II. ÚS 228/2020-8 z 26. mája 2020 ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako
zjavneneopodstatnenú,keďkuvedenejkardinálnejotázkeuviedol,že„právnynázorsťažovateľavdanej
veci možno považovať za možný legitímny výklad vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania .Podstatné však je, že výklad zákonov je v primárnej právomoci všeobecných súdov a pokiaľ je ich výklad
ústavne konformný, ústavný súd nemá dôvod do takéhoto výkladu zasahovať len preto, že existuje aj iný
možnýatakistoústavnekonformnývýklad.Ústavnýsúddospelkpresvedčeniu,ženapadnutéuznesenie

krajského súdu nepredstavuje ústavne relevantný exces z aplikačnej praxe všeobecných súdov, je
presvedčivo odôvodnené a ústavne udržateľné“ 41. Ani v aktuálnej veci ústavný súd nevidí dôvod
odkloniť sa od svojho postoja už vyjadreného v rozhodnutí rekapitulovanom v predchádzajúcom bode.
Vhodné je azda len dodať, že aj keby ústavný súd nesúhlasil s prihliadaním na príslušenstvo žalovanej
pohľadávky pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu na účel uplatnenia § 255 CSP, jeho oddelenosť

od sústavy všeobecného súdnictva v spojení s vysokou mierou zdržanlivosti pri prieskume rozhodnutí
všeobecných súdov o trovách konania predstavujúcich výsledok uplatňovania podústavného práva mu
v konečnom dôsledku bráni nahrádzať právne názory všeobecného súdu o spornej právnej otázke
vlastnými názormi. Preto ústavný súd nezistil dôvod na záver o dôvodnosti argumentácie sťažovateľa vo
vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu o nároku na náhradu trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho
konania.“

50. Právny zástupca žalobcu v konaní poukazoval ohľadom trov konania na to, že Civilný sporový
poriadok už neobsahuje osobitnú úpravu ohľadom náhrady trov v konaní, v ktorom výška plnenia závisí
od znaleckého posudku, zároveň upriamil pozornosť na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. III. US 475/2018 zo 04.02.2021. V danom prípade sa súd nestotožnil s tým, že v danej veci výška

plnenia závisela len od znaleckého posudku. Znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov,
v danej veci podľa názoru súdu preukázateľne výška plnenia nezávisela od znaleckého posudku, úlohou
znalca bolo stanoviť výšku hodnoty základovej dosky ku dňu odstúpenia od zmluvy (aj s hodnotou prác),
ktorú však bolo možné určiť aj iným spôsobom, než na základe znaleckého posudku. V predmetnej
veci sa nejedná o prípad, kde by výška plnenia závisela len od záverov znaleckého dokazovania, ako

to je v sporoch napríklad o určenie výšky nemajetkovej ujmy. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky, vo
svojom uznesení, sp. zn. IV. ÚS 186/2023 zo dňa 30.03.2023 (v obdobnej veci, ktorej predmetom bolo
rovnako vydanie bezdôvodného obohatenia) uviedol, že v sťažovateľovom prípade teda nejde o typický
prípad, keď výška plnenia závisí od záverov znaleckého dokazovania (napr. určenie výšky nemajetkovej
ujmy a pod.). Rovnako možno skonštatovať, že výška žalovaného plnenia nezávisela od znaleckého

posudzovania, znalec posudzoval hodnotu prác vykonaných žalovaným, teda išlo o určenie hodnoty
započítavanej pohľadávky žalovaného, o ktorú sa v konečnom dôsledku znížil žalobcom pevne určený
návrh. V tomto ohľade teda možno akceptovať prístup odvolacieho súdu, ktorý pri posudzovaní pomeru
úspechu v spore vychádzal z hodnoty sporu uplatnenej v petite. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru
súdubolodôvodnévoveciaplikovať§255ods.1CSPavychádzaťzpomeruúspechujednotlivýchstrán.

51. O nároku na náhradu trov konania, vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd podľa §
255 ods. 1 CSP, t. j. podľa pomeru úspechu vo veci. Po čiastočnom späťvzatí žaloby bola predmetom
konania istina vo výške 3421,72 eura, úroky z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 18.421,72
eura od 31.01.2023 do 14.04.2023, ktoré súd materiálne kapitalizoval na sumu 280,11 eura a úrok

z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 3421,72 od 15.04.2023 (nie vo výške 8% ročne, ako si
v čiastočnom späťvzatí požadoval právny zástupca žalobcu, čo súd jednak považoval za chybu v písaní,
poukazujúc pritom aj na čiastočné späťvzatie v časti príslušenstva ešte v upomínacom konaní, ktorý
vydal platobný rozkaz v časti príslušenstva nad rámec uplatňovaného úroku). Predmetom konania bola
suma materiálne vyjadrená v sume 3701,83 eura (3421,72 eura + 280,11 eura) s príslušenstvom. Súd

žalobcovi priznal, vzhľadom na vyššie uvedené, jednak celú istinu vo výške 3421,72 eura a úrok
z omeškania vo výške 228,08 eura (kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy
15.000 eur od 31.01.2023 do 14.04.2023). Žalobca bol úspešný v sume 3649,80 eura (3421,72 +
228,08), čo predstavuje jeho úspech vo veci 98,59 %, zatiaľ čo žalovaný bol úspešný len v časti 52,03
eura (3701,83 – 3649,80), čo predstavuje jeho úspech v materiálnom vyjadrení 1,41 %. Celkový úspech

žalobcu tak predstavuje 97,18 % (98,59% - 1,41%), pričom jeho neúspech v konaní súd považoval za
nepatrný, respektíve mizivý, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému
v merite veci v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku. Súd ani v tejto časti nevzhliadol dôvod na aplikáciu § 257 CSP,
takéto skutočnosti netvrdili ani strany sporu. V uvedenom kontexte súd na podporu svojej argumentácie

poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/318/2018 zo dňa 10.12.2019, ktorý
poznamenal, že i keď Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana mala v konaní
neúspech v pomerne nepatrnej časti (pôvodne ust. § 143 ods. 3 OSP v znení do 30.6.2016) a na daný
prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogialegis alebo juris), nič to nemení na tom, že aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu
trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch strán
zostala ešte suma opodstatňujúca záver o čo i len čiastočnom, ale úspechu jednej zo strán. Odvolací

súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods.2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu
trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že hoci má strana
v konaní neúspech v nepatrnej časti, v danom prípade 0,20 %, priznal jej plnú náhradu trov konania,
keď rozhodnutie postupom najskôr podľa § 255 ods. 2 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov

konania v rozsahu 99,20 %, by odporovalo súdnej praxi, ktorá vychádza z výkladu, že pomerne nepatrná
časť predstavuje 5 % až 10 % z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Keďže v posudzovanom
prípade nemožno použiť žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku (ktoré upravuje obdobnú
situáciu), pod ktoré by bolo možné vzniknutú procesnú situáciu analogicky aplikovať, súd pristúpil k
aplikácií čl. 4 ods. 2 CSP, ktorý precizuje dotváranie práva súdom. Súd preto vzhľadom na absenciu
normy upravujúcej konkrétnu vzniknutú situáciu, použil normu fiktívnu, teda takú, ktorú by zvolil, ak by

bol zákonodarcom. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že pre zákonodarcu je nesplniteľnou
úlohou každý jeden všeobecný zákonný princíp vyjadriť vo vete s takou jasnosťou a jednoznačnosťou,
aby bolo možné odvodiť z tejto vety jednoduchým úsudkom dôsledky pre všetky osobitne uspôsobené,
dotknutým princípom ovládané prípady. Nevyhnutnosť dotvárania práva súdom vyplýva najmä z toho, že
v právnej realite neexistuje zákon, ktorý by na každú mysliteľnú právnu otázku dával uspokojivú odpoveď

a v každom jednotlivom prípade nachádzal záujmovo spravodlivé riešenia.

52. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že rozhodol až dvomi výrokmi o nároku na náhradu trov
konania, pretože zákonodarca striktne diferencuje medzi zásadou úspechu a zásadou procesného
zavinenia na zastavení konania, čo celkom nepochybne vyplýva aj zo systematického výkladu, keď

oba inštitúty reflektoval do iného ustanovenia. Okrem toho, žiadne ustanovenie Civilného sporového
poriadku neukladá súdu, aby rozhodol jedným výrokom o nároku na náhradu trov konania, čo je
odôvodnené napríklad aj v prípadoch, ak sú predmetom konania rôzne typy žalobných nárokov (žaloba
na plnenie, žalobca na určenie, žaloba na určenie právnej skutočnosti, atď.). V tomto kontexte súd
dodáva, že v súdnej praxi neexistuje jednotný názor na túto problematiku, v dôsledku čoho je podľa

názoru súdu správne, ale nepochybne aj zákonné a spravodlivé rozhodovať na základe princípu
separácie trov konania podľa § 256 CSP a 255 CSP. Podľa názoru súdu je potrebné odlišovať zásadu
za procesné zavinenie na zastavení konania a zásadu procesného úspechu, pretože obe zásady sú
postavené na rôznych skutočnostiach, ktoré je potrebné zohľadniť, ergo v prípade procesného zavinenia
z dôvodu späťvzatia žaloby (i čiastočného), neprichádza k posudzovaniu dôvodnosti hmotnoprávneho

nároku, zatiaľ čo úspech v merite veci je materiálnym vyjadrením úspechu v hmotnoprávnej časti nároku.
Ide teda o celkom zjavne dve rozdielne kategórie, ktoré nemožno zhmotniť do jedného výroku a to z
dôvodu, že aj v prípade čiastočného úspechu by bola strana (respektíve žalobca/žalovaný) absolútnym
spôsobom ukrátená a znevýhodnená o jej právo na náhradu trov konania, čo naráža na zásadu
spravodlivého usporiadania vzťahov strán sporu. Okrem toho, aj Krajský súd v Nitre rozsudkom, č. k.

25Co/56/2022 - 509 zo dňa 10.08.2022 judikoval povinnosť súdu prvej inštancie rozhodovať samostatne
v časti trov konania, t. j. v zastavujúcej časti a vo veci samej, čo odôvodnil použitím separácie trov
konania podľa § 256 CSP a § 255 CSP. Súd vzhľadom na vyššie použil princíp separácie trov konania.

Poučenie:

2 16C/90/2023

Protitomutorozsudku jemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniaprostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.