Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522200499
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3522200499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcov 1/ A. B. C., narodenej dňa XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/X, E. 2/ F. C. C., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom G. XX, H. I. J. J., K., obaja
zastúpeníAdvokátskakanceláriaJUDr.MarcelMašan,s.r.o.,sosídlomDostojevského3313/12,Poprad,
IČO: 36 858 935, proti žalovaným 1/ F. L. C., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, E.

2/ C. C., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, obe zastúpené JUDr. Danielou Ježovou,
LL.M., PhD., advokátkou so sídlom Javorinská 13, Bratislava, 3/ A. I. E., narodenej dňa XX.XX.XXXX,
bytom A. E. XXXX/XX, O., zastúpenej F. A. E., bytom A. E. XXXX/XX, O., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ a žalovaných 1/, 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. decembra 2023, č.k. NM-5C/6/2022-417, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam
evidovaným Okresným úradom Myjava, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k.ú. E. M. E., obec E. M.
E., okres A. - parcele reg. „E“ evidované na mape určeného operátu pod parc. č. 1787 ako zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 782 m2, parc.č. 1788/1, záhrada o výmere 612 m2, parc. č. 1788/3 záhrada
o výmere 482 m2, a dom so súp. č. XXX postavený na parcele č. 1897 a vyporiadal ho tak, že uvedené

nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ v podiele 1 a žalovanej 2/ v podiele
1 (výrok I.). Žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť titulom vyrovnania ich spoluvlastníckych podielov
žalobkyni 1/ sumu 6.375,- eur, žalobcovi 2/ sumu 6.375,- eur a žalovanej 3/ sumu 12.750,- eur, a
to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Žalovanej 2/ uložil povinnosť
zaplatiť titulom vyrovnania ich spoluvlastníckych podielov žalobkyni 1/ sumu 6.375,- eur, žalobcovi 2/
sumu 6.375,- eura a žalovanej 3/ sumu 12.750,- eur, a to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohtorozsudku(výrokIII.).Vprevyšujúcejčastinávrhystránsporuzamietol(výrokIV.).Otrováchkonania

vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že strany sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. E. M. E. ako parcele reg. „E“ evidované na mape
určeného operátu pod parc. č. 1787 ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 782 m2, parc.č. 1788/1,
záhrada o výmere 612 m2, parc. č. 1788/3 záhrada o výmere 482 m2, a dom so súp. č. XXX postavený

na parcele č. 1897, pričom výška spoluvlastníckych podielov oboch žalobcov je po 1/8 a výška podielov
každej žalovanej je zhodne 1. Z uznesenia o dedičstve po poručiteľke I. C. sp. zn. 8D/263/2014 zo
dňa 15.07.2014 vyplýva, že dedičia, strany sporu, zhodne uvádzajú a súhlasia s tým, že nehnuteľnosťzapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. E. M. E. bude odpredaná najneskôr do 30.06.2015, v opačnom prípade
bude najneskôr do 31.12.2015 A. B. C. a F. C. C. (v tomto konaní žalobcom) uhradený zostatok investícií,
ktorú do predmetnej nehnuteľnosti investoval ich zosnulý otec F. A. C. (brat žalovaných). Medzi stranami

bolo nesporné a z výpisu z účtu žalovanej 1/ vyplýva, dňa 28.12.2015 bola žalobcom 1/, 2/ vzájomne
odsúhlasená suma investícií skutočne vyplatená.

3. Za účelom zistenia aktuálnej ceny vyporiadavaných nehnuteľností každá strana predložila vlastný
súkromný znalecký posudok a vyjadrenia realitných kancelárií, znalecký posudok vypracovala aj

súdna znalkyňa ustanovená súdom. Hodnota vyporiadavaných nehnuteľností bola týmito dôkaznými
prostriedkami stanovená v rozpätí od 52.970,- eur do 168.479,- eur. Podľa odhadu trhovej hodnoty
nehnuteľnosti predloženého žalobcami vypracovaného realitnou kanceláriou Emireal, s.r.o., so sídlom
Myjava, Staromyjavská 9 dňa 23.09.2021 je celková trhová cena nehnuteľností 168.479,- eur. Realitná
kancelária vypracovala ohodnotenie na podklade výpisu z katastra nehnuteľností, osobnej konzultácie
s objednávateľkou, žalobkyňou 1/, fotodokumentácie, pôdorysu rodinného domu a porovnaním

inzerátov týkajúcich sa obdobných nehnuteľností ponúkaných v okolí. Žalobcovia okrem toho predložili
dva súkromné znalecké posudky. Prvý z nich pod č. 126/2014 vypracovaný znalcom Ing. Róbertom
Golutzom, znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností stanovoval hodnotu
nehnuteľností 80.300,- eur. Druhý posudok č. 96/2023 vypracovaný znalcom totožného odboru a
odvetvia Ing. Andrejom Gálikom stanovil hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností vo výške 137.000,-

eur. Podľa stanovenia trhovej ceny nehnuteľnosti predloženého žalovanou 1/ vypracovaného realitnou
kanceláriou Myjavská realitná kancelária - SiReal, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 559, Myjava pre
účely dedičského konania po neb. I. C. dňa 11.06.2014 bola trhová ceny vyporiadavaných nehnuteľností
stanovená vo výške 52.970,- eur. Žalované 1/, 2/ okrem toho v konaní predložili znalecký posudok
č. 228/2022 vypracovaný znalcom Ing. Pavlom Patinkom, znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie

Odhad hodnoty nehnuteľností. Ten určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na sumu
80.200,- eur a predložili aj 6 inzerátov na obdobné nehnuteľnosti v Brezovej pod Bradlom, ktoré
ponúkajú obdobné nehnuteľnosti v pôvodnom stave na predaj za cenu 63.000 - 79.000,- eur. Za
účelom preukázania hodnoty pozemkov, ktoré sú súčasťou vyporiadavaných nehnuteľností žalovaná 2/
predložila Zámer prevodov a prenájmov nehnuteľností Mesta Brezová pod Bradlom zo dňa 08.12.2021,

z ktorého vyplýva, že mesto predbežne súhlasilo s prevodom nehnuteľností viacerým fyzickým osobám
za jednotnú cenu 6,50 eura /m2. Súdom ustanovená znalkyňa Ing. Eva Seifertová v znaleckom posudku
č. 126/2023 stanovia všeobecnú hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností vo výške 112.000,- eur.
Na základe námietok žalovaných 1/, 2/ vypracovala dodatok k znaleckému posudku č. 197/2023, v
ktorom upravila všeobecnú cenu vyporiadavaných nehnuteľností na sumu 102.000,- eur. Znalkyňa pri

výsluchu na pojednávaní uviedla, že v pôvodnom znaleckom posudku došlo nedoparením k uvedeniu
niektorých nesprávnych údajov, ktorá situácia bola spôsobená tým, že posudok vypracovávala na dvoch
počítačoch.
4. Medzi stranami nebolo sporné, že reálna deľba vyporiadavaných nehnuteľností nie je
v prejednávanom spore, vzhľadom na charakter nehnuteľností - rodinný dom s priľahlými pozemkami

- možná, do úvahy preto prichádzal druhý zákonom stanovený spôsob vyporiadania, a to prikázanie
nehnuteľností do výlučného vlastníctva jednej zo strán, resp. podielového spoluvlastníctva niektorých
spoluvlastníkov za primeranú náhradu. V danej veci o nehnuteľnosť prejavili záujem žalobkyňa
1/ a žalované 1/ a 2/. Súd prvej inštancie prehlásenie žalobkyne 1/ nevyhodnotil ako skutočný
záujem o nehnuteľnosť, skôr ako demonštratívne vyjadrenie postoja k hodnote nehnuteľností tvrdenej

žalovanými s tým, že pri ustálení ceny nehnuteľností vo výške uvádzanej žalovanými 1/ a 2/ má
o nehnuteľnosť záujem aj ona a je schopná ostatných spoluvlastníkov vyplatiť. Svoju schopnosť uhradiť
spoluvlastníkom odplatu za ich spoluvlastnícke podiely žalovaná 1/ preukázala predložením potvrdenia
o disponibilnom zostatku na účte vo výške 20.367,53 eur. Žalovaná 1/ aj žalovaná 2/ deklarovali, že v
prípade potreby zaobstarajú potrebné finančné prostriedky pomocou svojich rodinných príslušníkov.

5. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosť prikáže do
vlastníctva, súd prvej inštancie vzal do úvahy najmä hľadisko doterajšieho užívania a funkčného
využitia vyporiadavaných nehnuteľností do budúcnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že spoločné
nehnuteľnosti využívali po celú dobu trvania podielového spoluvlastníctva iba žalované 1/ a 2/. Žalované

1/, 2/ majú záujem nadobudnúť spoločné nehnuteľnosti do svojho podielového spoluvlastníctva.
Ak mali voči tomuto spôsobu vyporiadania ostatní spoluvlastníci námietky, tieto pramenili z obavy
o nedostatočnú bonitu žalovaných 1/ a 2/, t.j. neschopnosť vyplatiť ostatným spoluvlastníkom
spravodlivú odplatu za ich spoluvlastnícke podiely. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, žetáto obava je nedôvodná. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že najvhodnejším spôsobom
vyporiadania konkrétneho podielového spoluvlastníctva bude prikázanie nehnuteľností do podielového
spoluvlastníctva žalovaným 1/ a 2/ s výškou podielov 1 .

6. V priamej nadväznosti na toto rozhodnutie súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť
rovným dielom zaplatiť ostatným podielovým spoluvlastníkom odplatu za ich podiely. Pri určení jej výšky
vychádzal z ceny nehnuteľností tak, ako bola určená v znaleckom posudku č. 126/2023 v spojení
s dodatkom č. 197/2023 vypracovaného znalkyňou Ing. Evou Seifertovou. Tento znalecký posudok

bol vypracovaný presvedčivým spôsobom znalkyňou, o nestrannosti ktorej súd nemá pochybnosti, pri
ohliadke nehnuteľnosti vykonanej touto znalkyňou sa zúčastnili všetci účastníci konania, ktorí o účasť
prejavili záujem, znalkyňa bola v konaní vypočutá na pojednávaní. Obe strany mali možnosť klásť
znalkyni doplňujúce otázky. Takýmto spôsobom boli podľa názoru odstránené akékoľvek nejasnosti,
nedostatky či prípadné námietky strán k obsahu znaleckého posudku. Súd pri ustálení hodnoty
vyporiadavanej nehnuteľnosti nevážil priemernú hodnotu tohto posudku so žiadny iným, napriek tomu,

že obe strany žiadali zohľadniť aj sumu určenú práve tým, ktorý bol predložený ich stranou, t.j. na strane
žalobcov posudok č. 96/2023 vypracovaný Ing. Gálikom a na strane žalovaných 1/, 2/ posudok č.
228/2022 vypracovaný Ing. Patinkom. Na takýto postup súd prvej inštancie nenašiel dôvod.

7. K ostatným dôkazom preukazujúcim výšku hodnoty vyporiadaných nehnuteľností súd uvádza, že

znalecký posudok predložený žalobcami bol vypracovaný bez ohliadky nehnuteľnosti na mieste samom
(ktorú ohliadku žalované 1/, 2/ neumožnili tým, že nesprístupnili nehnuteľnosť), znalec, ktorý vypracoval
znaleckýposudokpredloženýžalovanými1/,2/síceohliadkuvykonal,alebezprítomnostiprotistrany.Na
znalecký posudok vypracovaný Ing. Golutzom pod č. 126/2014 súd neprihliadol, pretože ho vzhľadom
na odstup času (9 rokov od vypracovania) nepovažoval za aktuálny. K ostatným dôkazom predloženým

stranami sporu ako vyjadrenia realitných kancelárií či inzeráty súd uvádza, že tieto dôkazy majú ako
také nižšiu dôkaznú silu ako znalecký posudok, ktorých bolo v konaní predložených dokonca niekoľko.
Súd prvej inštancie na tieto dôkazy neprihliadol práve pre značný rozptyl cenovej úrovne, ktorý bol v
nich obsiahnutý od 52.970,- eur do 168.479,- eur čo samo o sebe svedčí o nižšej presnosti tvrdení v
nich uvedených (bližšie v bodoch 19 až 23 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).

8. Vzhľadom na skutočnosť, že vyššie uvedeným spôsobom súd prvej inštancie ustálil hodnotu
vyporiadavaných nehnuteľností na sumu 102.000,- eur, uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť vyplatiť
žalobcom 1/, 2/ za ich spoluvlastnícke podiely 1/8 sumu po 12.750,- eur a žalovanej 3/ za jej podiel 1
sumu 25.500,- eur pričom túto povinnosť žalovaným 1/ a 2/ rozdelil na polovicu, t.j. sumu 6.375,- eur

(žalobcom 1/, 2/), resp. 12.750,- eur žalovanej 3/.

9. Zmyslom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je len poskytnutie primeranej náhrady
za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými
spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. V rámci tzv. vyporiadania

v širšom slova zmysle žalované 1/, 2/ argumentovali tým, že po celú dobu trvania podielového
spoluvlastníctva, t.j. od smrti matky v roku 2014 iba ony dve znášali všetky náklady na starostlivosť
o uvedenú nehnuteľnosť. V rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle
si uplatnili náhradu nákladov v celkovej výške 5.843,06 eur, ktorá suma pozostávala z nákladov na
plyn a revíziu kotla vo výške 2.317,33 eur, platieb za elektrinu vo výške 530,98 eur, platieb za vodu v

sume 52,50 eur, nákladov na opravy a údržbu vo výške 444,45 eur, poistenie nehnuteľnosti 73,21 eur,
nákladov na kosenie ovocného sadu vo výške 780,- eur, nákladov na zakúpenie náradia potrebného
na realizáciu prác a elektrospotrebičov v celkovej sume 602,67 eur a nákladov spojených s cestovaním
za účelom kontroly a údržby nehnuteľností 4 x ročne v celkovej výške 1.041,92 eur. Medzi stranami
nebolo sporné, že všetky náklady žalované 1/, 2/ vynakladali bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov.

Žalobcovia aj žalovaná 3/ zhodne potvrdili, že žalované sa na nich neobrátili so žiadosťou o súhlas
s vynaložením akýchkoľvek mimoriadnych výdavkov, neoznámili im potrebu žiadnej opravy. Na druhej
strane samotné žalované 1/, 2/ v záverečnom zhrnutí uviedli, že nevykonali žiadne zásadné opravy, na
ktoré by bol potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom slova
zmysle prihliada aj na to, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť
investíciami, príp. iným spôsobom. Pritom je potrebné rozlišovať z hľadiska povahy nárokov medzi
nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné,medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka),
medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas, alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom
vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo

medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov. S prihliadnutím k tomu potom
pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi
podľa § 511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v
trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca
doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktoré môže uplatňovať investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí
v dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo
údržbu, alebo o právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia
podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí
v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva
(Rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo12/2011 zo dňa 27.02.2012).

11. Pri uplatnení nákladov za energie spotrebované pri užívaní nehnuteľnosti ako náklady na plyn,
vodu a elektriku súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto plnenia predstavujú bežné náklady
spojené s užívaním nehnuteľnosti, na ktorom sa podieľali iba žalované 1/, 2/ (a ich rodinní príslušníci).
Tento druh nákladov v súlade s prevládajúcou rozhodujúcou praxou súdov nie je možné požadovať

od spoluvlastníkov, ktorí nehnuteľnosť neužívali. Iná situácia by bola vtedy, keby viacerí spoluvlastníci
nehnuteľnosti spolu užívali, ale na nákladoch by sa podieľali iba niektorí z nich. Rovnako žiaden
z nákladov deklarovaných ako náklady na opravu nepresahuje rámec bežného užívania a údržby
nehnuteľnosti. Žalované nezrealizovali, resp. netvrdili a nepreukázali vynaloženie nákladov na opravu,
úpravu, prestavbu, nehnuteľnosti iba bežnú údržbu spojenú s užívaním predmetnej nehnuteľnosti.

Investíciami do nehnuteľnosti a to ani v širšom zmysle slova nie je zakúpenie náradia alebo
elektrospotrebičov využívaných v rámci tejto nehnuteľnosti. Zakúpené hnuteľné veci, sú vo vlastníctve
kupujúceho a nie sú predmetom vyporiadania. Náklady na dopravu do nehnuteľnosti si znáša každý
podielový spoluvlastník sám a nie je žiaden zákonný dôvod na to, aby sa na ich úhrade podieľali iní
spoluvlastníci. V prípade nákladov na poistenie nehnuteľnosti súd prvej inštancie nemal preukázané,

že tieto vynaložila niektorá zo žalovaných 1/, 2/ nakoľko všetky predpisy úhrady poistného aj poštové
poukážky znajú na meno už nebohej matky žalovaných 1/, 2/, 3/. Náklady na kosenie žalované 1/,
2/ nepreukázali vôbec, iba odkázali na webovú stránku, z ktorej majú byť zrejmé cenové hladiny za
takto realizované služby. V tejto časti preto podľa názoru súdu prvej inštancie žalované 1/, 2/ neuniesli
dôkazné bremeno.

12. Na druhej strane žalobcovia 1/, 2/ a žalovaná 3/ vzniesli nároky na náhradu za neužívanie
spoločných nehnuteľností. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Žalobcovia 1/,
2 si / uplatnili sumu 8.962,50 eur za obdobie rokov 2021 - 2023. Výšku sumy žalobcovia vypočítali

ako 10 % z priemernej ceny nehnuteľnosti ročne v sume 2.987,50 eur. Žalovaná 3/ si uplatnila voči
žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu za neužívanie podielu v rozsahu 100,- eur mesačne od vzniku
podielového spoluvlastníctva doposiaľ. Ani žalobcovia 1, 2/, ani žalovaná 3/ výšku uvedeného nároku
žiadnym spôsobom nepreukázali, v tejto časti preto nebolo možné ich nároky preskúmať. Sporové
konanie je ovládané hlavne princípom prejednacím a princípom kontradiktórnosti, ktoré predurčujú, že

ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú najmä strany sporu. Medzi povinnosti procesných
strán v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovanie dôkazov
tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, v tejto časti žalobcovia 1/, 2/, ani žalovaná 3/ podľa názoru
súdu neuniesli dôkazné bremeno, v tejto časti preto súd prvej inštancie ich nároky zamietol. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142, § 139 ods. 1, ods. 2, § 451, § 456 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 CSP.

13.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehote podaliodvolaniežalované1/,2/vcelomrozsahu
a žalobcovia 1/, 2/ proti výroku V. o trovách konania.

14. Žalované 1/, 2/ sa podaným odvolaním domáhali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam vedeným na LV č.
XXXX v k.ú. E. M. E., prikáže ich do podielového spoluvlastníctva žalovanej 1/, 2/ každej v podiele 1
s tým, že žalovaná 1/ je povinná zaplatiť titulom vyrovnania ich spoluvlastníckych podielov žalobkyni1/ sumu 5.318,- eur, žalobcovi 2/ sumu 5.318,- eur a žalovanej 3/ sumu 10.636,- eur do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku a žalovaná 2/ je povinná zaplatiť titulom vyrovnania spoluvlastníckych podielov
žalobkyni 1/ sumu 5.318,- eur, žalobcovi 2/ sumu 5.318,- eur a žalovanej 3/ sumu 10.636,- eur do 30

dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žalobcovia 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
žalovaným 1/, 2/ trovy konania v rozsahu 100 %. Vytýkali súdu prvej inštancie, že pri stanovení hodnoty
nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Evy Seifertovej a neprihliadol na iné dôkazy
v spise sa nachádzajúce. Uviedli, že predložili znalecký posudok Ing. Pavla Patinku č. 228/2022 zo
dňa 15.12.2022 na sumu 80.171,16 eur a stanovisko realitnej kancelárie F. P. Q. – SiReal zo dňa

13.12.2022 o trhovej hodnote nehnuteľností na sumu 84.500,- eur. Súd v konaní ustanovil znalkyňu
Ing. Evu Seifertovú na návrh žalobcov, ktorí predložili odhad trhovej hodnoty nehnuteľností realitnou
kanceláriou Emireal s.r.o. zo dňa 13.09.2021 na sumu 168.479,- eur. Ing. Seifertová vypracovala
posudok so zrejmými chybami, ktoré čiastočne opravila dodatkom č. 197/2023. Obaja znalci tak Ing.
Seifertová, aj Ing. Patinka boli vypočutí súdom a bola im daná možnosť klásť im otázky. Považovali
za irelevantné pre vypracovanie posudku prítomnosť strán na ohliadke, ktorej skutočnosti dal súd prvej

inštancie váhu a uviedol ako jediný dôvod, prečo neprihliadol na posudok Ing. Patinku. Vytýkali súdu
prvej inštancie, že znalecký posudok Ing. Patinku nezohľadnil, pričom nie je zrejmé, aké mal vady,
alebo aké dôvody okrem prítomnosti/neprítomnosti na ohliadke ho k tomu viedli, pričom prítomnosť
strán na ohliadke nemá žiaden vplyv na hodnotu nehnuteľností. Ani súd prvej inštancie, ani žalobcovia
znaleckému posudku Ing. Patinku žiadne vady ani nedostatky nevytkli, rovnako ani pri jeho výsluchu mu

neboli vytknuté žiadne vady posudku. Obe strany aj súd mali možnosť konfrontovať znalca Ing. Patinu
a klásť mu otázky na objasnenie jeho postupu pri vypracovaní posudku. Jediné čo sa žalobcom nepáčilo
bola výsledná hodnota nehnuteľností, nenamietali žiadne postupy, žiadne časti ani obsah znaleckého
posudku. Na druhej strane k posudku Ing. Seifertovej mali žalované konkrétne námietky a vytýkali
mu konkrétne vady, ktoré boli i čiastočne priznané a znalkyňa nevedela odpoveď na viaceré otázky

a námietky žalovaných, keď uviedla, že nevie, prečo je rozdielna hodnota ako mal znalec Ing. Patinka,
vraj to počíta počítačový program, nevedela jasne a presne formulovať odpovede na ich námietky.
Poukázalinavyjadreniezákonnejsudkynenapojednávanídňa09.10.2023,ktoráuviedla,žerozmýšľala,
či by to nevedeli ukončiť pri hodnote 95.000,- eur ako priemer jedného a druhého posudku, preto
považujú rozhodnutie súdu za prekvapivé, keď uviedol vo svojom písomnom odôvodnení rozsudku,

že na takýto postup nenašiel dôvod. Ďalej uviedli, že súkromný znalecký posudok žalobcov im bol
doručený dňa 10.11.2023, t. j. 3 dni pred posledným pojednávaním a nemali možnosť sa k nemu vyjadriť
a preštudovať ho. Ďalej uviedli, že znalecký posudok Ing. Patinku bol vypracovaný riadne po ohliadke
nehnuteľností, znalecký posudok Ing. Gálika nemá pečiatku ani podpis znalca a bol vypracovaný
bez ohliadky nehnuteľností. Nedostali žiadnu možnosť vyjadriť sa k znaleckému posudku žalobcov.

Ing. Patinka bol riadne predvolaný na súdne pojednávanie s možnosťou klásť mu otázky, strany sporu
nemali možnosť klásť otázky Ing. Gálikovi, ani sa k posudku vyjadriť. Ďalej uviedli, že znalec Ing. Gálik
vychádzal zo znaleckého posudku č. 126/2014 vyhotoveného Ing. Róbertom Golutzom dňa 09.07.2014,
ktorý je neaktuálny a má zjavné vady. Vzhľadom na popísané skutočnosti majú znalecké posudky
žalobcov a žalovaných rozdielnu váhu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozdielmi v znaleckých

posudkoch, nevysporiadal sa s tým, prečo mal pochybnosti o znaleckom posudku Ing. Patinku a prečo
naň vôbec neprihliadol. Jeho rozhodnutie je v rozpore s dlhodobo prezentovaným právnym názorom
na viacerých pojednávaniach a je prekvapivé, nakoľko mu neboli vytknuté žiadne vady ani nedostatky
zo strany súdu, ani zo strany žalobcov. Zdôraznili, že aktuálna právna úprava CSP nedáva silnejšiu váhu
znaleckému posudku zadanému súdom na návrh jednej strany pred súkromným znaleckým posudkom.

Súkromný znalecký posudok má rovnocenné postavenie so znaleckým posudkom nariadeným súdom.
Hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu teda nebude zamerané na to, kto tento dôkaz predložil
a v akom štádiu konania bol vypracovaný, ale bude založené výlučne na jeho presvedčivosti.
Prvostupňový súd neposkytol odpovede na otázky, prečo zvýhodnil znalecký posudok Ing. Seifertovej
oproti posudku Ing. Patinku. Rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný a nie je zrejmé ako voľne

hodnotil obsah predložených dôkazov. Posudok Ing. Patinku bol podporený aj vyjadrením realitnej
kancelárie a viacerými inzerátmi. K nákladom na údržbu nehnuteľnosti uviedli, že súd prvej inštancie
opomenul dokument s názvom Správa o stave spoločného majetku zo dňa 16.12.2014, podľa ktorej
sa vlastníci zhodli na osobe, ktorá bude spravovať nehnuteľnosť, a to na žalovanej 1/, pričom obaja
žalobcovia sa vyjadrili tak, že súhlasili s tým, aby správu nehnuteľnosti vykonávala žalovaná 1/, pričom

súd jej nepriznal náhradu žiadnych nákladov, ktoré na údržbu vynaložila. Žalované 1/, 2/ sa podieľali
na nákladoch potrebných na udržiavanie nehnuteľnosti, starajú sa, platia všetky potrebné náklady na
údržbu a energie, bežnú údržbu domu a priľahlých pozemkov, veľkú časť prác realizujú svojpomocne,
vykonávajú nátery, údržbu okolia, údržbu domu, čistenie, upratovanie, pričom údržba nehnuteľnostije nevyhnutný predpoklad na zachovanie hodnoty nehnuteľnosti. Prvostupňový súd nesprávne vyčíslil
sumu nákladov, ktoré si žalované v tomto konaní uplatňovali, keď suma, ktorú uviedol 5.843,06 eur je
suma nesprávna. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že náklady na energie spotrebované

pri užívaní nehnuteľnosti, ako náklady na plyn, vodu, elektriku, sú bežné náklady spojené s užívaním
nehnuteľnosti. Nesúhlasili ani so záverom, že nemal preukázané, že náklady na poistenie nehnuteľnosti
vynaložila niektorá zo žalovaných 1/, 2/, nakoľko úhrada poistného, aj poštové poukážky znejú na
meno nebohej matky žalovaných 1/, 2/, 3/, náklady na kosenie nepreukázali. Dôvodili, že nie je možné
akceptovať názor súdu prvej inštancie, že dané náklady neboli uznané z dôvodu mena nebohej matky.

Vytýkali súdu prvej inštancie aj rozhodnutie o trovách konania a uviedli, že žalovaná 1/ vo svojom podaní
zo dňa 28.03.2022 súhlasila s nadobudnutím nehnuteľnosti do svojho vlastníctva za predpokladu,
že suma na vyplatenie každého žalobcu nepresiahne sumu 10.000,- eur. Rovnako žalovaná 2/ vo
svojom prvom písomnom podaní adresovanom súdu dňa 27.04.2022 žiadala, aby boli prikázané do
jej výlučného vlastníctva alebo do podielového spoluvlastníctva so žalovanou 1/. Následne v podaní
zo dňa 03.06.2022 súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, nesúhlasili

s predajom nehnuteľnosti a rozdelením výťažku. Mali záujem, aby im nehnuteľnosti boli prikázané
do ich podielového spoluvlastníctva, avšak iba za predpokladu, že vyrovnávací podiel na vyplatenie
žalobcom a žalovanej 3/ nebude vyššia ako suma 10.000,- eur pre žalobkyňu 1/, 10.000,- eur pre
žalobcu2/a20.000,-eurprežalovanú3/.Žiadalivyporiadanievširšomzmyslenazákladepreukázaných
vynaložených nákladov. Čiže z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 1/, 2/ zhodne uviedli, že žiadajú zrušiť

podielové spoluvlastníctvo, podiely im prikázať do vlastníctva a uviedli sumy náhrad, ktoré sú ochotné
uhradiť. Až následne podaním zo dňa 03.06.2022 doplnili alternatívny petit, že žiadajú žalobu zamietnuť
ako celok, ale na svojom návrhu prikázať nehnuteľnosti do ich vlastníctva za cenu vyrovnávajúceho
podielu zotrvali. Ďalej uviedli, že žalobcovia 1/, 2/ nehnuteľnosti neužívajú, ani ich nechcú užívať, nemajú
záujem svoj podiel na nehnuteľnostiach užívať, neuviedli konkrétny spôsob užívania a svoje podiely

sa snažili v minulosti odpredať. Žiadali, aby súd vychádzal z priemeru dvoch znaleckých posudkov
Ing. Patinku a Ing. Sejfertovej a stanovil hodnotu nehnuteľností na 90.936,37 eur. Pokiaľ ide o sumu,
ktorú vynaložili na údržbu nehnuteľností, ide o sumu 24.735,50 eur, náklady spojené s prevádzkovou
údržbou nehnuteľností od februára 2020 predstavovali sumu 5.843,06eur. Na podiel o veľkosti 1/8-iny
tak vychádza náhrada 10.636,66 eur, ktorá bude rozdelená medzi obe žalované. Ďalej uviedli, že súdu

bol počas konania zaslaný aj nový geometrický plán nehnuteľností, ktorý nie je v rozsudku zohľadnený,
pričom v znaleckom posudku č. 126/2023 a dodatku č. 197/2023 Ing. Sejfertovej je ohodnotená parcela
reg. „E“ 1787 o výmere 782 m2 na sumu 27.604,60 eur, t. j. 35,30 eur/m2. Geometrickým plánom bola
pôvodná parcela reg. „E“ 1787 rozdelená na nové parcely podľa druhu nehnuteľností a príslušnej plochy
v metroch štvorcových, pričom tieto parcely mali spolu výmeru 614 m2, čo je plocha pôvodnej parcely

reg. „E“ bez plochy medzi predzáhradkou a cestou, čo je rozdiel 168 m2, čo pri cene 35,30 eur/m2 je
suma 5.930,40 eur.

15. Žalobcovia 1/, 2/ sa podaným odvolaním proti výroku V. o trovách konania domáhali, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. zmenil tak, že im prizná náhradu trov konania v rozsahu

100 % voči žalovaným 1/, 2/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania považovali za
nesprávne. Uviedli, že ešte v roku 2017 sa pokúšali mimosúdne vysporiadať podielové spoluvlastníctvo.
Žalovaná 1/ v roku 2021 oznámila, že nemá záujem o kúpu ich spoluvlastníckych podielov z dôvodu,
že nemá dostatok finančných prostriedkov a o kúpu má záujem, ak žalovaná 2/ alebo žalovaná 3/
prejaví záujem o kúpu podielov žalobcov 1/, 2/. Žalovaná 2/ na návrh dohody nereagovala. Žalovaná

3/ uviedla, že nemá záujem o odkúpenie spoluvlastníckych podielov. Vzhľadom na postoj žalovaných
1/, 2/, 3/ museli podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, formulovať
petit žaloby tak, že súd nariadi predaj nehnuteľností a výťažok rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa
veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Až po podaní žaloby žalovaná 1/ v podaní zo dňa 28.03.2022
vyjadrila záujem odkúpiť ich spoluvlastnícke podiely a rovnaký postoj zaujala i žalovaná 2/. Žalobcovia

s takýmto spôsobom vyporiadania súhlasili, pokiaľ by takýto súhlas neudelili, rozhodnutie by malo
charakter rozhodnutia ultra petit. Pokiaľ ide o hodnotu vyporiadavacieho podielu, táto závisela od
znaleckého posudku, preto im má súd priznať plnú náhradu trov konania. Z neznámych dôvodov
im súd prvej inštancie trovy konania nepriznal napriek tomu, že spor bol preukázateľne vyvolaný
žalovanými 1/, 2/ a výsledok sporu skončil v prospech žalobcov 1/, 2/. Žalobcovia 1/, 2/ dosiahli

v súdnom konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva úspech, a to bez ohľadu na výšku primeranej
finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel, pretože pri jej určení súd vychádzal zo záverov znaleckých
posudkov. Poukázali na dôvodovú správu k Civilnému sporovému poriadku a tvrdili, že v ich prípade
nejde o procesne neúspešných žalobcov, keď im bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.Súd prvej inštancie tak mal prihliadnuť, že sa pred podaním žaloby snažili usporiadať spoluvlastnícke
vzťahy so žalovanými 1/, 2/ dohodou. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán sporu o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne

podoby, nie je dôvodom na to, aby bol z ústavného hľadiska udržateľný schematický záver o tom, že
v tomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy. Nárok na náhradu za užívanie nehnuteľností
nebol podaný ako samostatný nárok, ale ako kompenzačná námietka, a preto nemožno hovoriť
o úspechu alebo neúspechu zo strany žalobcov 1/, 2/, naopak žalované 1/, 2/ boli neúspešné so svojím
nárokom na uplatnenie nárokov na prevádzkovú údržbu v celom rozsahu, pričom z ich strany išlo

o kvalifikovaný návrh na započítanie tejto sumy do výšky vyplácaného spoluvlastníckeho podielu.

16. Žalobcovia 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ uviedli rekapituláciu
znaleckýchposudkovaohodnoteniarealitnýchkancelárií,ktorébolivkonanívsporevykonané,zktorých
vyplýva priemerné zvýšenie cien nehnuteľností za meter štvorcový v Trenčianskom kraji v období rokov
2014 – 2021 o 2,2 násobok podľa údajov Národnej banky Slovenska. Znalecký posudok č. 96/2023

zohľadňuje a reflektuje zníženie cien nehnuteľností v rokoch 2021 – 2023 v SR. Znalecký posudok č.
228/2022 a posudok RK z 13.12.2022 sú výrazne podhodnotené, keďže celková suma je na úrovni
znaleckého posudku č. 126/2014 a nezohľadňuje vývoj cien nehnuteľností v Slovenskej republike,
vrátane Trenčianskeho kraja. Je zrejmé, že hodnoty domu, resp. pozemkov sú účelovo podhodnotené
v porovnaní s ostatnými posudkami, čo potvrdzuje aj vyjadrenie žalovanej 3/ k znaleckému posudku č.

228/2022. Z priemerov všetkých vyhotovených posudkov od roku 2021 by bola hodnota nehnuteľností
114.500,- eur, čo je o 12.500,- eur viac ako bola cena stanovená súdom. Žalované 1/, 2/ iba účelovo
predlžujú nezmyselný spor, ktorý vyvolali, a to svojím postojom k spoločnej nehnuteľnosti, ktorú naďalej
chcú využívať výlučne na svoju rekreáciu bez snahy o vysporiadanie. Sú presvedčení, že odvolanie
žalovaných 1/, 2/ je podané nedôvodne, nereflektujú na existenciu iných ocenených nehnuteľností

s výnimkou ich znaleckých posudkov a to z dôvodu, že tento je pre ne najvýhodnejší. K uplatňovaným
nákladom na údržbu uviedli, že uplatnené sumy nie sú nákladmi na údržbu nehnuteľností, ale bežnými
prevádzkovými nákladmi, ktoré súvisia s tým, že žalované 1/, 2/ túto nehnuteľnosť užívali a je
samozrejmé, že náklady s užívaním nehnuteľnosti sú povinné zaplatiť žalované 1/, 2/, ktoré využívali
nehnuteľnosť pre svoje účely. Nikdy žalobcov nekontaktovali s potrebou alebo plánom nejakej opravy

alebo investície. Pokiaľ žalobkyňa 1/ trikrát kontaktovala žalovanú 1/ ohľadom požičania kľúčov kvôli
obhliadke so znalcami, tie jej neboli poskytnuté. Mohla navštíviť nehnuteľnosť výlučne v prítomnosti
žalovanej 1/. Žalovaná 1/ nebola stanovená správcom na základe správy o stave spoločného majetku
a návrhu na ďalší postup, ktorý žalobcovia poslali všetkým spoluvlastníkom. Žalovaná 3/ ani žalovaná
2/ neposlali písomné vyjadrenie žalobcom v roku 2014. Žalovaná 1/ poslala e-mail 27.11.2014 ohľadom

financovania, čo jej aj uhradili. Uviedli podrobný prehľad ich úkonov smerujúcich k vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva s tým, že dôvodili, že nie je žiaden dôvod, aby hradili trovy konania
žalovaných 1/, 2/, keďže konanie bolo vyvolané nimi, t. j. žalovanými 1/, 2/, ktorí nereflektovali na ich
mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

17. Žalované 1/, 2/ k odvolaniu žalobcov uviedli, že obe vo svojich písomných podaniach adresovaných
súdu uviedli, že žiadajú zrušiť podielové spoluvlastníctvo a podiely im prikázať do vlastníctva s tým, že
uviedli sumy náhrad, ktoré sú ochotné uhradiť – sumu 10.000,- eur za podiel vo veľkosti 1/8, t. j. pre
každéhožalobcusumu5.000,-eurarovnakosavyjadrovaliajnaprvompojednávaní.Súdprvejinštancie
rozhodol tak, že im určil sumu 6.375,- eur pre každého zo žalobcov, z čoho vyplýva percentuálny úspech

78,43 % pre žalované a 21,57 % pre žalobcov s tým, že podotkli, že rozhodnutie súdu nie je končené
v dôsledku ich odvolania.

18. Žalované 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k ich odvolaniu uviedli, že
argumentácia žalobcov je právne irelevantná. V rámci súdneho konania boli vypracované len dva

znalecké posudky, a to znalecký posudok Ing. Pavla Patinku a Ing. Seifertovej, pričom prvoinštančný
súd ani žalobcovia znaleckému posudku Ing. Patinku žiadne vady a nedostatky nevytkli. Argumentácia
znaleckým posudkom z roku 2014 zo strany žalovaných je právne irelevantná, keď námietky sa
týkali už len toho, že je uvedené, že nehnuteľnosť sa nachádza v A., pričom i prvostupňový súd
uviedol, že na daný znalecký posudok nie je možné prihliadať z dôvodu časového odstupu a ani

nie je predmetom hodnotenia súdu. Zvyšovanie hodnoty nehnuteľností sa prejavilo zvyšovaním ceny
pozemkov, v znaleckom posudku č. 126/2014 bola cena pozemkov na sume 15.118,- eur a v roku 2022
bola cena pozemkov na sume 53.343,- eur podľa posudku č. 228/2022 a na cene 55.845,- eur podľa
posudku 126/2023. Nie je možné prihliadať na odhady realitných kancelárií, ktoré nemajú zodpovednosťza škodu spôsobenú nesprávnym odhadom. Je zrejmé, že znalecký posudok Ing. Seifertovej nemá
vyššiu váhu z hľadiska hodnotenia dôkazu ako znalecký posudok Ing. Patinku. Žalobcovia sa zjavne
zámerne nezmienili, že v závere vyjadrenia zo dňa 19.01.2023 požiadali, aby súd nariadil znalecké

dokazovanie nezávislým znalcom, ktorý reálne ocení hodnotu nehnuteľností, ktorej požiadavke súd
vyhovel a ustanovil znalkyňu Ing. Seifertovú, ktorá stanovila v znaleckom posudku č. 126/2023 cenu
nehnuteľností na sumu 112.000,- eur, avšak po pripomienkovaní a odstránení zjavných závažných
chýb bol znalkyňou predložený dodatok č. 197/2023 a cena predmetných nehnuteľností bola uvedená
vo výške 102.000,- eur. Všetky nedostatky odstránené neboli, cena mala byť ešte nižšia. Žalobcovia

so znaleckým posudkom spokojní neboli a rozhodli sa dať si vypracovať vlastný znalecký posudok
a je preto na zamyslenie, kto skutočne účelovo predlžuje nezmyselný spor. Ďalej uviedli, že každý
spoluvlastník nehnuteľností je povinný podieľať sa na udržiavaní nehnuteľností, úhrade nákladov na
prevádzku a údržbu, a to v pomere podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, pričom žiadny zo žalobcov
ani žalovaná 3/ nikdy nekontaktovali žalované 1/, 2/ ohľadom potreby prác na nehnuteľnostiach a už
vôbec neprišli s nejakou svojou iniciatívou, pričom správou a údržbou nehnuteľností bola poverená

žalovaná 1/. Za účelovú považovali argumentáciu, že žalobkyňa nemala kľúč od domu, keď nikdy
neprejavila o kľúč záujem, ani o starostlivosť a údržbu nehnuteľností. Keby prejavila záujem a starala sa
o svoju starú mamu, tá by jej kľúč od domu s dôverou poskytla. To, že nemala kľúč od domu jej nebránilo
v tom, aby pravidelne chodila na jeseň pre úrodu, ovocie a najmä jabĺk, dokonca ešte aj známi jej syna,
pričom o záhradu a stromy sa starali len žalované 1/, 2/. K tvrdeniu o užívaní nehnuteľností uviedli, že

do rodičovského domu dochádzali len za účelom jeho opráv a údržby a pomoci mame a babke.

19. Žalobcovia 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ uviedli, že ich
tvrdeniasúnepravdivé.Opomenuli,ževrámcikonaniabolvypracovanýajposudokIng.Gálika.Tvrdenie
žalovaných, že nie je pravdou, že znalecký posudok z roku 2014 ani jedna strana nenamietala, nie

je nepravdivé, nakoľko tento bol predložený do dedičského konania, ktoré bolo skončené osvedčením
o dedičstve, na ktorom boli prítomné obe žalované a tento posudok v rámci tohto konania nenamietali.
Uviedli, že majú zásadné pochybnosti o nestrannosti Ing. Patinku, a to jednak pre vzťah k účastníčke
konania – žalovanej 1/, ktorý bol prezentovaný aj na súde a jednak pre celkové závery znaleckého
posudku, keď nehnuteľnosť ocenil na nižšiu hodnotu ako boli ocenené v roku 2014. Súkromný

znalecký posudok č. 96/2023 predložený žalobcami bol vypracovaný na základe ohliadky nehnuteľnosti
zvonku, keďže žalované 1/, 2/ odmietli sprístupniť nehnuteľnosť Ing. Gálikovi a tento mal iba znalecký
posudok Ing. Golutza z roku 2014, kde boli nehnuteľnosti riadne zadokumentované ako pôdorysmi
ako aj fotografiami. Ďalej uviedli, že odpredaj nehnuteľnosti do 30.06.2015 bol spoločným rozhodnutím
všetkých dedičov na dedičskom konaní v roku 2014, pričom žalované 1/, 2/ zmenili názor až následne.

Ďalej uviedli, že žalovaná 1/ odmietla požičať kľúče žalobkyni, keď tieto potrebovala kvôli obhliadkam
nehnuteľností a bola ochotná ich sprístupniť výlučne v jej prítomnosti. Žalované 1/, 2/ nikdy neboli
ochotné umožniť užívanie nehnuteľností žalobcom 1/, 2/ bez ich prítomnosti. Tvrdenie, že žalobkyňa 1/
si chodila pravidelne pre úrodu ovocia nie je pravdivá. Skutočnosť, že o starú mamu sa starali výlučne
žalované 1/, 2/ bola zohľadnená v dedičskom konaní, keď žalobcovia sa v prospech žalovaných 1/, 2/,

3/ vzdali ornej pôdy.

20. Žalované 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedli, že nie je pravdou, že
by znalecký posudok z roku 2014 ani jedna strana nenamietala. V dedičskom konaní bolo podpísané
osvedčenie o dedičstve a nie znalecký posudok. K znaleckému posudku Ing. Patinku uviedli, že

žalobcovia v konaní žiadne námietky voči nemu neuviedli. Zopakovali svoje tvrdenia k znaleckému
posudku Ing. Gálika č. 96/2023. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že ich nikdy nekontaktovali ohľadom prác na
nehnuteľnosti, toto nie je pravdivé, vždy sa im však dostalo výhovoriek a nemiestnych poznámok. Ďalej
sa vyjadrovali k starostlivosti o starú matku, vyjadrovali sa k starostlivosti o záhradu, bežnú údržbu domu
s tým, že žalobcovia ani žalovaná 3/ sa nijako nepodieľali ani prácou, ani finančne na údržbe a zachovaní

nehnuteľností. Popreli tvrdenie, že sa žalobcovia vzdali ornej pôdy v prospech žalovaných 1/, 2/, 3/,
o ornú pôdu nemali záujem pre jej malú rozlohu a cenu ornej pôdy v danej lokalite a preto nie je pravda
a je klamstvo, že sa ornej pôdy vzdali v ich prospech. Vyjadrovali sa k predmetu dedičstva.

21. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.

22. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379
a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSPa dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa §
387 ods. 1 CSP.

23. Žalované 1/, 2/ v podanom odvolaní vytýkali súdu prvej inštancie, že pri stanovení hodnoty
predmetných nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Evy Seifertovej a neprihliadol na iné
dôkazy, ktoré sa v spise nachádzajú, a to znalecký posudok Ing. Pavla Patinku č. 228/2022 a stanovisko
realitnej kancelárie F. P. Q. – SiReal zo dňa 13.12.2022 o trhovej hodnote nehnuteľnosti. Považovali za
irelevantné pre vypracovanie znaleckého posudku prítomnosť strán na ohliadke, ku ktorej skutočnosti

súd prvej inštancie prihliadal a uviedol ju ako jediný dôvod, prečo na znalecký posudok Ing. Patinku
neprihliadol, pričom prítomnosť/neprítomnosť na ohliadke nemá žiaden vplyv na hodnotu nehnuteľnosti.
Obaja znalci Ing. Seifertová aj Ing. Patinka boli súdom vypočutí, bola stranám daná možnosť klásť
im otázky, pričom žalobcovia, ani súd nevytkli Ing. Patinkovi žiadne vady ani nedostatky, žalobcom
sa nepáčila iba výsledná hodnota nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozdielmi v
znaleckých posudkoch, nevysporiadal sa s tým, prečo mal pochybnosti o znaleckom posudku Ing.

Patinku a prečo naň neprihliadol, pričom aktuálna právna úprava CSP nedáva silnejšiu váhu znaleckému
posudku zadanému súdom a na návrh jednej strany sporu pred súkromným znaleckým posudkom.
Rozsudok súdu prvej inštancie je preto nepreskúmateľný.

24. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké

poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.

25. Podľa § 208 ods. 1, 2, 3 CSP znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne

inak. Písomný znalecký posudok súd doručí stranám, v odôvodnených prípadoch ich upovedomí o
predložení znaleckého posudku znalcom. Ak je to účelné, môže súd znalca vysluchnúť o skutočnostiach
uvádzaných v znaleckom posudku.

26. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi

jej obsah, to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený, a ak
listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

27. V danej veci žalobcovia 1/, 2/ v súvislosti s hodnotou vyporiadavaných nehnuteľností predložili
jednak odhad trhovej hodnoty nehnuteľností vypracovaný realitnou kanceláriou Emireal, s.r.o. zo dňa

23.09.2021 na sumu 168.479,- eur, a dva súkromné znalecké posudky - posudok vypracovaný znalcom
Ing. Róbertom Golutzom č. 126/2014 na hodnotu nehnuteľností vo výške 80.300,- eur a posudok
vypracovaný znalcom Ing. Gálikom č. 96/2023 vo výške 137.000,- eur. Žalované 1/, 2/ v súvislosti
s hodnotou vyporiadavaných nehnuteľností predložili stanovisko vypracované realitnou kanceláriou
Myjavská realitná kancelária – SiReal zo dňa 11.06.2014 vo výške 52.970,- eur, znalecký posudok

znalca Ing. Pavla Patinku, č. 228/2022, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu
80.200,- eur, inzeráty na kúpu obdobných nehnuteľností za cenu 63.000,- eur až 79.000,- eur.
Vzhľadom ku skutočnosti, že hodnota vyporiadavaných nehnuteľností bola stranami sporu dôkaznými
prostriedkami stanovovaná v rozpätí od 52.970,- eur až do 168.479,- eur, ustanovil súd prvej inštancie
na návrh žalobcov 1/, 2/ znalkyňu Ing. Evu Seifertovú za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty

vyporiadavaných nehnuteľností, ktorá znaleckým posudkom č. 126/2023 stanovila všeobecnú hodnotu
vyporiadavaných nehnuteľností vo výške 112.000,- eur. Na námietky žalovaných 1/, 2/ vypracovala
dodatok k znaleckému posudku č. 197/2023, v ktorom upravila všeobecnú cenu vyporiadavaných
nehnuteľností na sumu 102.000,- eur. Súd prvej inštancie vzhľadom na rozdielne závery znalca Ing.
Patinku a znalkyne Ing. Seifertovej nariadil výsluch oboch znalcov a umožnil stranám sporu klásť

znalcom otázky. Pri určení výšky, resp. hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností súd prvej inštancie
vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Evy Seifertovej č. 126/2023 v spojení s dodatkom č. 197/2023,
ktorý považoval za vypracovaný presvedčivým spôsobom znalkyňou, o nestrannosti ktorej nemal
pochybnosti, pri ohliadke nehnuteľností touto znalkyňou sa zúčastnili obe strany sporu, ktoré prejavili
o účasť záujem, znalkyňa bola na pojednávaní vypočutá, obe strany mali možnosť klásť jej doplňujúce

otázky. Týmto spôsobom boli odstránené akékoľvek nejasnosti, nedostatky, či prípadne námietky strán
k obsahu znaleckého posudku. Na znalecký posudok Ing. Patinku neprihliadol z dôvodu, že znalecký
posudok bol síce vykonaný na ohliadke, ale bez prítomnosti protistrany.28. Pokiaľ ide o hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu platí, že pravidlá hodnotenia dôkazov sú
upravené v Čl. 15, ako aj v § 191 CSP a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy
a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon.

Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú
znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku pokiaľ ide
o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými
dôkazmi (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/41/2010, 4Cdo/255/2021). Pri hodnotení
súkromného znaleckého posudku súdom platia tie isté kritéria ako pri hodnotení znaleckého posudku

súdom ustanoveného znalca. V prípade, že má súd k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi
závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za
podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záverov druhého znaleckého posudku
(rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/67/2022).

29. Pokiaľ súd prvej inštancie pre svoje rozhodnutie považoval za presvedčivý znalecký posudok č.

126/2023 vrátane jeho dodatku č. 197/2023 Ing. Evy Seifertovej, o ktorej nestrannosti nemal pochybnosti
(o nestrannosti znalca Ing. Patinku vyslovili pochybnosti žalobcovia), pri ohliadke nehnuteľnosti sa
zúčastnili obe strany sporu, znalkyňa bola vypočutá a akékoľvek námietky, nejasnosti a nedostatky
boli jej výsluchom odstránené a nevychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Patinku
č. 228/2022, ktorý ohliadku nehnuteľností vykonal iba za prítomnosti žalovaných 1/, 2/ a stanovil

všeobecnú cenu nehnuteľnosti vo výške totožnej ako v znaleckom posudku Ing. Golutza z roku 2014,
odvolací súd nezistil nesprávne hodnotenie znaleckých posudkov súdom prvej inštancie, prípadne
nesúlad s pravidlami hodnotenia týchto znaleckých posudkov ako dôkazov a stotožnil sa so záverom
súdu prvej inštancie, že znalecký posudok znalkyne Ing. Seifertovej je presvedčivý, nie sú pochybnosti
o nezaujatosti znalkyne, námietky žalovaných 1/, 2/ boli zodpovedané pri výsluchu znalkyne a boli

odstránené i všetky nejasnosti a nedostatky jej posudku .

30. Tvrdenie žalovaných 1/, 2/, že žalobcovia 1/, 2/ nemali k znaleckému posudku znalca Ing.
Pavla Patinku č. 228/2022 námietky, nie je pravdivé, nakoľko žalobcovia súdu dňa 20.01.2023 doručili
vyjadreniektomutoznaleckémuposudku,vktoromuvádzajú,žehopovažujúzazmanipulovaný,pretože

rodinný dom, ktorý je predmetom sporu, bol už v roku 2014 na základe znaleckého posudku č. 126/2014
znalca Ing. Róberta Golutza odhadnutý na sumu cca 80.000,- eur, od roku 2014 došlo k nárastu
cien nehnuteľností vo všetkých lokalitách SR cca o 100 %, namietali preto, že znalecký posudok Ing.
Pavla Patinku je nepravdivý. Z tohto dôvodu navrhli, aby súd nariadil znalecké dokazovanie nezávislým
znalcom. Zástupca žalovanej 3/ namietal zaujatosť znalca Ing. Patinku z dôvodu, že ide o spolužiaka

žalovanej 1/ a podľa jeho názoru znalec nebol nestranný (viď č. l. 413).

31. Samotné žalované 1/, 2/ spochybnili správnosť záverov znaleckého posudku Ing. Patinku č.
228/2022, keď v podanom odvolaní navrhovali, aby súd vychádzal z priemeru dvoch znaleckých
posudkov Ing. Patinku a Ing. Seifertovej a stanovil hodnotu nehnuteľností na sumu 90.936,37 eur,

ktorý procesný postup súdu, bez výslovnej dohody strán sporu, nie je možný. Pokiaľ súd prvej
inštancie obdobné riešenie stranám sporu navrhoval, viedol strany sporu k dohode o všeobecnej cene
nehnuteľností,kuktorejvšakvpriebehukonanianedošloasúdprvejinštanciemuselvykonaťhodnotenie
v konaní predložených/vykonaných znaleckých posudkov a vyhodnotiť, ktorý z nich je presvedčivý
a bude z neho vychádzať pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

32. Žalované 1/, 2/ nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že náklady na energie spotrebované
pri užívaní nehnuteľnosti ako náklady na plyn, vodu, elektriku, sú bežné náklady spojené s užívaním
nehnuteľností, keď výlučne ony sa podieľali na nákladoch potrebných na udržiavanie nehnuteľností,
platili potrebné náklady na údržbu a energie, bežnú údržbu domu a priľahlých pozemkov,

vykonávali nátery, údržbu okolia, údržbu domu, čistenie, upratovanie, poistenie, ktoré sú nevyhnutným
predpokladom na zachovanie hodnoty nehnuteľností, ktorú sumu vyčíslili za celé obdobie užívania
nehnuteľnosti na 24.735,50 eur a od februára 2020 na sumu 5.843,06 eur s tým, že poukazovali na
Správu o stave spoločného majetku zo dňa 16.12.2014.

33. Zmyslom vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 vety tretej Občianskeho
zákonníka nie je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých
vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového
spoluvlastníctva. So zreteľom na to sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slovazmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten ktorý spoluvlastník zhodnotil
spoločnú nehnuteľnosť investíciami, príp. iným spôsobom. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v širšom slova zmysle je možné vykonať na základe návrhu strany sporu alebo vzájomného návrhu.

O návrhu (vzájomnom návrhu) požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je
však vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky
podiel, a to z dôvodu, že pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až
na základe právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

34. Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa § 142
ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh strany sporu
je totiž treba z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu
a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné medzi nákladmi bežnej
záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými
spoluvlastníci vyslovili súhlas, alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu.

Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode
o spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú
námietku premlčania voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové
právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, §
137 ods. 1 a § 139 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe

podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov
na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré môže uplatňovať
investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107
Občianskeho zákonníka v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu alebo o právo na
vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka

v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe
podľa § 107 Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4MCdo/12/2011).

35. Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému

je ukladaná povinnosť, zaplatí druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané
nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto
súvislostiach ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto,
že rozhodnutie súdu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu
a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi

až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie.
Preto kým toto právo nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Nárok
na zaplatenie náhrady na investície na spoločnú vec si spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle.
Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať, je však jeho riadne uplatnenie

návrhomalebovzájomnýmnávrhomsovšetkýmináležitosťami.Otakomtonárokujepotrebnérozhodnúť
samostatným výrokom, je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za
spoluvlastnícky podiel (R 46/1991, NS SR sp. zn. 4 Cdo 148/2017).

36. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalované 1/, 2/ vzájomnú žalobu o zaplatenie svojho nároku vo

výške 5.843,06 eur (platba za plyn, vodu, elektriku, údržbu domu a priľahlých pozemkov, nátery,
čistenie, upratovanie, poistenie, ktoré považovali za nevyhnutný predpoklad na zachovanie hodnoty
nehnuteľností), v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepodali a žiadali svoj peňažný nárok
započítať s hodnotou náhrady za spoluvlastnícky podiel ostatných spoluvlastníkov, nemohol súd ich
nároku vyhovieť, nakoľko rozhodnutie súdu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má

konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady
tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku
možno namietať započítanie prípadných majetkových nárokov ostatných spoluvlastníkov.

37. K námietke žalovaných 1/, 2/ týkajúcej sa geometrického plánu, ktorý v konaní predložili (č.l. 402),

odvolací súd udáva, že geometrický plán na oddelenie a majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov
podľa výkazu výmer autorizačne overený geodetom a úradne overený Okresným úradom Myjava,
katastrálnym odborom je iba technickým podkladom pre zmeny v katastri, ale samotný na túto zmenunepostačuje, nakoľko je iba podkladom pre právne úkony, ktoré v danej veci realizované neboli, preto
táto námietka dôvodná nebola.

38. Z týchto dôvodov odvolací rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

39. Žalobcovia 1/, 2/ podali odvolanie proti výroku o trovách konania a domáhali sa, aby odvolací súd
rozhodol tak, že im prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovaným 1/, 2/, žalované 1/, 2/
sa podaným odvolaním domáhali, aby im odvolací súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %

proti žalobcom 1/, 2/.

40. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania s poukazom na ust. § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 CSP. Ustálil pomer úspechu
a neúspechu jednotlivých strán tak, že každá strana mala čiastočný úspech v konaní. Úspech
žalobcov spočíval v tom, že súd žalobe vyhovel a podielové spoluvlastníctvo zrušil, nevyporiadal ho

však tak, ako v žalobe žalobcovia navrhovali, t.j. nariadením predaja vyporiadavanej nehnuteľnosti,
ale prikázaním do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/. Na druhej strane žalované 1/, 2/
v konaní navrhovali žalobu zamietnuť a podielové spoluvlastníctvo nezrušiť, až neskôr navrhovali
jeho vyporiadanie spôsobom, ku ktorému súd dospel v meritórnom rozhodnutí, súčasne zamietol ich
návrh na náhradu nákladov spojených so starostlivosťou o nehnuteľnosti a pri určení výšky odplaty

za spoluvlastnícke podiely odstupujúcich spoluvlastníkov rozhodol odlišne od návrhu všetkých strán
sporu. Žalovaná 3/ bola v konaní neúspešná iba v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol jej návrh
na priznanie odplaty za neužívanie spoluvlastníckeho podielu. Z týchto dôvodov rozhodol súd prvej
inštancie tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane sporu s tým, že vychádzal
podporne zo stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/94/2022.

41. V civilnom sporovom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledokalebozodpovednostizazavineniealebozanáhodu.Princípzodpovednostizavýsledok(princíp
úspešnosti) je zakotvený v ust. § 255 ods. 1 CSP, v dôsledku ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na
to, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 CSP). Rozhodovanie
o náhrade trov konania podľa čiastočného úspechu predpokladá, že sa predmet konania dá vyčísliť
v peniazoch. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania je potrebné, aby išlo

o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte
suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jednej zo strán sporu. Ak podielový spoluvlastník
dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu
spresnetakýmspôsobomvyporiadania,naakomsamárnepokúšalsdruhýmspoluvlastníkomdohodnúť
a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný.

43. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali zrušiť podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam, nariadiť predaj nehnuteľností a rozdeliť
výťažok z ich predaja podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení
k podanej žalobe navrhla zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctva tak, že spoluvlastnícke

podiely žalobcov budú prikázané do jej výlučného vlastníctva, ale len za podmienky zohľadnenia jej
nákladov, ktoré vynaložila na údržbu nehnuteľností. Žalovaná 2/ súhlasila so zrušením podielového
spoluvlastníctva a prikázanie spoluvlastníckych podielov žalobcov 1/, 2/ do jej vlastníctva alebo do
podielového spoluvlastníctva so žalovanou 1/, ale len za podmienky zohľadnenia jej nákladov na
údržbunehnuteľností.Vpriebehukonaniažalované1/,2/navrhovaližalobuzamietnuť(č.l.61).Žalovaná

3/ súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva a s predajom nehnuteľností.

44. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že úspech žalobcov 1/, 2/ spočíval v tom, že
súd žalobe o zrušenie podielového spoluvlastníctva vyhovel, neúspech však spočíval v tom, že
podielové spoluvlastníctvo nevysporiadal v zmysle žaloby žalobcov 1/, 2/, a to nariadením predaja

vyporiadavaných nehnuteľností, ani návrhu žalobkyne 1/ o prikázanie podielov žalovaných 1/, 2/,
3/ do jej vlastníctva, ale prikázaním do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/. Na druhej
strane žalované 1/, 2/ síce súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva, navrhovali prikázanie
spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov do ich podielového spoluvlastníctva, ale iba zapodmienky zohľadnenia ich nákladov na údržbu nehnuteľností, následne navrhovali žalobu zamietnuť
a podielové spoluvlastníctvo nezrušiť. Pokiaľ ide o hodnotu náhrady za spoluvlastnícky podiel, ani
jedna zo strán nebola so svojimi návrhmi úspešná. Pri stanovení ceny vyporiadavaných nehnuteľností

a určení odplaty za spoluvlastnícke podiely ustupujúcich spoluvlastníkov súd rozhodol odlišne od návrhu
všetkých strán sporu.

45. S tvrdením žalobcov 1/, 2/, že pri ustálení úspechu či neúspechu v spore je potrebné vziať do úvahy
aj správanie strán pred začatím konania, odvolací súd nesúhlasí. Rozhodovanie o trovách konania či už

o nároku, alebo o výške, je limitované na správanie sa strán v rámci konania, t. j. od jeho začiatku až po
jeho skončenie (§ 251 CSP). Ak by súd pristúpil na tvrdenie odvolateliek, že z hľadiska úspechu v spore
je potrebné skúmať aj správanie strán sporu pred konaním, z konania o trovách konania by sa stalo
samostatné konanie s potrebou dokazovania, čo je v rozpore s logikou Civilného sporového poriadku
(rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/94/2022).

46. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie pri čiastočnom úspechu
každej zo strán sporu o nároku na náhradu trov konania vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP), bolo jeho rozhodnutie legitímne a vecne správne, a preto ho
potvrdil.

47. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, ods. 2 a
§ 262 ods. 1 CSP a pri čiastočnom úspechu strán sporu v odvolacom konaní , o trovách konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

48. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).