Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/84/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200463
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200463.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu: JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: Tempus – Trans
s.r.o., so sídlom: ul. Rastislavova 110, Košice, IČO: 31 712 380 právne zastúpený: JUDr. Alenou
Rudohorskou, advokátkou, ul. Rázusova 1, Košice, IČO: 35 567 571, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101858758/2022 zo dňa 28.06 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca ako daňový subjekt a platiteľ dane podal za mesiac november 2019 riadne daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty dňa 20.12.2019, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume
122.274,81 eur. V mesiaci november 2019 si uplatnil žalobca odpočet dane z pridanej hodnoty v celkovej
sume 23.900,- eur, a to z faktúr vystavených spoločnosťou Autority company s.r.o., so sídlom: Krivá 23,

Košice,IČO:52133451.Išloofaktúryč.190005zodňa18.11.2019,číslo19006zodňa20.11.2019,číslo
19007 zo dňa 22.1.2019, číslo: 190008 zo dňa 25.11.2019, ktoré boli uhradené bankovým prevodom.

2. Správca dane vykonal u žalobcu za mesiac november 2019 daňovú kontrolu, ktorá začala dňa
21.04.2020 (prerušená bola od 19.04.2020 do 30.09.2020 z dôvodu opatrení v súvislosti s ochorením
COVID-19), a o jej výsledku bol vyhotovený Protokol č. 101407917/2021 zo dňa 05.08.2021, ktorý
bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa zaslaný žalobcovi. Tento svoje vyjadrenie zaslal správcovi dane

elektronicky dňa 21.09.2021. a jeho námietky s ním prerokoval správca dane na ústnom pojednávaní
dňa 26.10.2021, o čom bola spísaná zápisnica č. 102025925/2021.

3. Na základe požiadavky žalobcu vyslovenej vo vyjadrení zo dňa 03.11.2021 k ústnemu pojednávaniu
dňa 26.10.2021 vykonal vo vyrubovacom konaní úkony za účelom vypočutia žalobcom označeným
fyzických osôb – Farkas Ferenc Csaba (Rumunsko) Iosif Moldoványi (Rumunsko) a dňa 28.02.2022
na ústnom pojednávaní oboznámil správca dane splnomocneného zástupcu s úkonmi a zisteniami

z vyrubovacieho konania.

4. Dňa 23.03.2022 vydal správca dane rozhodnutie číslo: 100562285/2022, ktorým žalobcovi ako
daňovému subjektu vyrubil podľa § 68 ods.5 zákona č. 563/2009 Z. z. rozdiel dane v sume 23.940,- eurza mesiac november 2019 (daň vyrubená v daňovom priznaní vo výške 122.274,81 eur, daň zistená
správcom dane vo vyrubovacom konaní vo výške 146.214,81 eur a rozdiel dane v sume 23.940,-
eur). Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie tohto rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení

ustanovení § 49 ods.1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods.2 zákona č.
222/2004 Z.z.. Správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie vo výške 23.940,- eur za dodanie služieb – čistiace a upratovacie práce podľa
faktúr vystavených dodávateľom Autority company, s.r.o., a to:

- faktúra č. 190005 zo dňa 18.11.2019 na sumu 54.000,- eur, základ dane 10.800,- eur (práce vykonané
v areáli prevádzky na ulici Rastislavovej č. 110 Košice od 01.03.2019 do 30.11.2019),
- faktúra číslo 19006 zo dňa 20.11.2019 na sumu 31.500,- eur, základ dane 6.300,- eur (práce vykonané
v areáli prevádzky na ulici Duklianska č.47, Spišská Nová Ves od 01.03.2019 do 30.11.2019),
- faktúra číslo 19007 zo dňa 22.11.2019 na sumu 27.000,- eur, základ dane 5.400,- eur (práce vykonané
v areáli prevádzky na ulici Štefánikovej č.91, Rožňava od 01.03.2019 do 30.11.2019),

- faktúra číslo 190008 zo dňa 25.11.2019 na sumu 7.200,- eur, základ dane 1.440,- eur (práce vykonané
v areáli prevádzky na ulici Staničné námestie č.9 Košice od 01.03.2019 do 30.11.2019).

Podľa správcu dane bolo v tomto prípade rozhodujúce nepreukázanie skutočnosti, že deklarovaný
dodávateľ naozaj a nie iba formálne, dodal deklarované služby, hoci aj prostredníctvom subdodávateľov

a za takýchto okolností správca dane nemohol uznať daňovému subjektu odpočítanie dane z pridanej
hodnotyzpredmetnýchfaktúr.Správcadaneuviedol,žebolovecoudaňovéhosubjektu,abypochybnosti
správcu dane na základe Výzvy č. 100620616/2021 zo dňa 16.04.2021 odstránil predložením
jednoznačných dôkazov.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal správca dane odvolanie, v ktorom:

- poukazuje na to, že si splnil svoju povinnosť a predložil správcovi dane všetky doklady, ktorými mohol
disponovaťaposkytolmusúčinnosťato,želikvidátorsubdodávateľanepredložilsprávcovidanedoklady
on ovplyvniť nemohol;

- nestotožnil sa so záverom správcu dane z dôvodu, že tento je založený na sporných skutočnostiach;
- namieta, že správca dane nevyvrátil uskutočnenie služieb, napriek tomu tvrdí, že daňový subjekt
preukázal uskutočnenie obchodu len formálne a nepreukázal, že služby mu dodal deklarovaný
dodávateľ;
- poukazuje na to, že správca dane nešpecifikoval akým spôsobom má daňový subjekt lepšie preukázať

uskutočnenie zdaniteľného obchodu;
- nepostačuje podľa žalobcu len konštatovanie, že daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie obchodu,
je potrebné aby správca dane v prípade vzniku pochybností vyzval daňový subjekt na preukázanie
splnenia podmienok ako aj spôsobu ich preukázania;
- má za to, že informácie , ktoré správca dane získal z informačného systému finančnej správy

(informácie o osobe Jána Kostku zo spisu spoločnosti ProGraden s.r.o.) podľa názoru žalobcu nemožno
považovať za dôkazný prostriedok a takto získané informácie sú v rozpore so zákonom, pretože správca
dne porušil daňové tajomstvo;
- namieta argumentáciu správcu dane že poukázanie daňového subjektu na rozsudky – rozsudok
Súdneho dvora C- 277/14 PPHU Stehcemp a C- 354/03 Optigen ako aj na rozsudky C-355/03 Fulcurum

Elektronics, C- 484/03 Bond House je nepreskúmateľná nakoľko správca dane neuviedol v protokole
slovné spojenie podvodné konania ani poznačené podvodom, pretože správca dane pri skúmaní
kontrolných výkazov spoločnosti postupoval tak, ako keby preveroval reťazový obchod s tovarom a nie
poskytovanie služieb;
- taktiež namieta to, že správca dane na základe doručenej odpovede daňového subjektu na výzvu

správcu dane na predloženie dôkazov zo dňa 16.04.2021 skonštatoval, že daňový subjekt nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie služieb tak, ako je to uvedené na faktúre, nakoľko
daňový subjekt sa vyjadril ku všetkým otázkam správcu dane uvedeným vo výzve a predmetné tvrdenie
o nepredložení žiadnych dôkazov nie je správne a nemožno to vyvodiť z odpovedí daňového subjektu
na otázky správcu dane;

- má za to, že z protokolu nie je možné vyvodiť, aké dokazovanie vykonal správca dane ku konkrétnym
zdaniteľnýmobchodom,anito,akobolivyhodnotenésprávcomdaneataktiežanito,prečosprávcadane
dôkazy predložené dodávateľom a daňovým subjektom považoval za nedostatočné na preukázanie
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty ;- poukázal na svoje vyjadrenie číslo 6/06880102/2021 zo dňa 21.06.2021 v ktorom uviedol, že u správcu
dane ide o svojvoľný výklad ustanovenia § 24 ods.1 písmeno a) a c) Daňového poriadku;
- má za to, že správca dane svojim postupom porušil ustanovenia § 3 ods.1 a 2 Daňového poriadku a ak

mal správca dane pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, mal predložiť
dôkazy, ktoré by tvrdenia daňového subjektu vyvracali, má za to, že zistenia správcu dane týkajúce sa
dodávateľaAutoritycompany,s.r.o.,subdodávateľaKeramKEs.r.o.,svedkaA.A.,nainformáciezískané
z informačného systému týkajúce sa spoločnosti ProGarden, s.r.o., HTH, s.r.o., BAss s.r.o. a Building
Home s.r.o. s ktorými daňový subjekt neuzatváral zmluvy tieto nemajú žiaden vplyv na posúdenie

splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH;
- má za to, že správca dane nevyhodnotil dôkazy vo vzájomných súvislostiach, nevyjadril sa k nim,
len skonštatoval, že zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako to deklaroval daňový subjekt a teda
správca dane nesprávne posúdil zistený skutkový stav a na základe toho prijal nesprávny právny záver,
ktorý je svojvoľný a neodôvodnený;
- namieta že ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku nepredstavuje absolútne dôkazné bremeno

daňového subjektu;
- nesúhlasí so záverom správcu dane o tom, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pretože
správca dane pripísal dôkaznú núdzu daňovému subjektu zo skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné
bremeno a táto procesná vada viedla k nesprávnej aplikácii všeobecne záväzného právneho predpisu
– zákona o správe daní.

6. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 101858758/2022 zo dňa 28.06.2022 tak, že
odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie správcu dane číslo 100562285/2022 zo dňa 23.03.2022.
V odôvodnení popísal správcom dane zistený skutkový stav a vyjadril sa k odvolacím námietkam.
Záverom žalovaný uviedol, že má za to, že postup správcu dane nebol v rozpore so základnými

zásadami správy daní uvedenými v ustanoveniach § 3 Daňového poriadku, postup správcu dane
zodpovedal ustanoveniam § 24 Daňového poriadku. Má za to, že posúdenie skutkového stavu a prijaté
závery boli správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. ako aj Daňového
poriadku. Postup správcu dane bol v súlade s platnými právnymi predpismi, Ústavou SR a zásadou
voľného hodnotenia dôkazov v ich súvislostiach.

II.
Správna žaloba

7. Správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote žalobca žiada zrušenie rozhodnutia
žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane. Namieta všeobecne, že rozhodnutie žalovaného žiada
zrušiť podľa § 191 ods.1 písm. c), d), e), f) a g) SSP.

8. V správnej žalobe ďalej uvádza tieto námietky, ktoré však nezadefinoval pod jednotlivé žalobné body:

- svoju dôkaznú povinnosť si žalobca splnil a on nemôže ovplyvniť predkladanie dôkazov za dodávateľov
a subdodávateľov;
- správca dane nešpecifikoval, akým spôsobom má daňový subjekt lepšie preukázať uskutočnenie
zdaniteľného obchodu, je povinnosťou správcu dane v prípade vzniknutých pochybností vyzvať daňový
subjekt na preukázanie splnenia podmienok, ako aj spôsobu jeho preukázania;

- v súvislosti so svojim dôkazným bremenom žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Sžf 1/2011 a tvrdí, že ohľadom záverov, ktoré správca dane uviedol, znáša dôkazné bremeno
správca dane, pochybnosti správcu dane neznamenajú, že jeho závery zodpovedajú realite, dôkazné
bremeno daňového subjektu sa nevzťahuje na vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a subdodávateľov
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 5Afs/131/2004);

- informácie, ktoré správca dane získal z informačného systému finančnej správy (informácie o osobe
Jána Kostku zo spisu spoločnosti ProGarden s.r.o. - úradný záznam číslo 100845839/2021 zo dňa
17.05.2021, údaje z kontrolných výkazov, ku ktorým správca dane uviedol, že ich získal po odtajnení
z informačného systému finančnej správy) podľa názoru žalobcu nemožno považovať za dôkazný
prostriedok;

- podľa názoru žalobcu závery správcu dane nie sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (rozsudky
vo veci C-277/14 PPHU Stehcemp, C-354/03 Optigen, C- 355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond
House), zároveň žalobca nesúhlasí so stanoviskom správcu dane k argumentácii žalobcu judikatúrou
Súdneho dvora EÚ;- žalobca namieta ako nesprávne tvrdenie správcu dane to, že na základe výzvy č. 100620616/2021
zo dňa 16.04.2021 žalobca nepredložil ďalšie dôkazy, žalobca odpovedal na všetky otázky uvedené vo
výzve;

- žalobca poukazuje na konštatovanie správcu dane, že v súvislosti s vykazovaným dodaním tovarov
a služieb podľa ustanovenia § 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov nezistil u žalobcu žiadne porušenia, rovnako nezistil žiadne rozdiely v súvislosti
s vykazovaným nadobudnutím tovaru v tuzemsku podľa ustanovenia § 11 citovaného zákona, ani v
súvislosti so zdaniteľnými plneniami podľa ustanovení § 69 ods. 2 a 9 až 12 a § 69 ods. 3, ani pri

plneniach podľa § 69 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a namieta, že v
zmysle uvedeného správca dane nezistil rozdiel dane z pridanej hodnoty z uskutočnených zdaniteľných
obchodov v zdaňovacom období november 2019;
- ťažiskovým dôkazom pre správcu dane je vzťah medzi dodávateľom a subdodávateľom, ak mal
správca dane pochybnosti o reálnom charaktere zdaniteľných obchodov, bolo jeho povinnosťou takéto
závery preukázať, teda vykonať dokazovanie v tom smere, či tieto zdaniteľné obchody môžu byť

fiktívne, čo správca dane nevykonal. Iba samotné spochybnenie bez reálne existujúceho základu je
neakceptovateľné;
- žalobca namieta, že závery správcu dane nie sú správne, pretože sú založené na sporných
skutočnostiach vyplývajúcich zo zistení správcu dane vo sfére dodávateľa, resp. subdodávateľa, ktoré
daňový subjekt nemá možnosť, ani povinnosť preukazovať a zdokladovať;

-žalobcatvrdí,žesprávcadanenevyhodnotilpredloženédokladyadôkazyvovzájomnýchsúvislostiach,
nevyjadril sa k nim, len skonštatoval, že zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako to deklaruje
žalobca. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane poukazuje
na ustanovenie § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sžf/10/2012, žalobca predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval a disponovať mohol;

- podľa názoru žalobcu správca dane nesprávne konštatuje, že dodávateľovi Autority company s.r.o.
nevznikla daňová povinnosť;
- žalobca tvrdí, že je to práve správca dane, ktorý neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože daňový
subjekt nemohol preverovať skutočnosti u iných subjektov, so spoločnosťami KERAM KE s.r.o. v
likvidácií, HTH, s.r.o., BASS s.r.o. a BUILDING HOME s.r.o. žalobca žiadne zmluvy neuzatváral;

-namietaakosvojvoľnétvrdeniesprávcudane,ženiejejehopovinnosťouoboznamovaťdaňovýsubjekt,
akým spôsobom má (okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť bola spochybnená) preukázať
pravdivosť svojich tvrdení;
- namieta, že informácie získané správcom dane z informačného systému finančnej správy nemajú
charakter dôkazu, ide len o informácie, ktoré vo vzťahu k daňovému subjektu nič relevantné

nepreukazujú;
- žalobca poukazuje na svoje pripomienky a návrhy predložené vo vyjadrení k protokolu z daňovej
kontroly a namieta, že správca dane navrhované dôkazy nevykonal, žiadnych navrhovaných svedkov vo
vyrubovacom konaní nevypočul. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Sžf/47/2017 a uvádza, že ide o pochybenie, ktoré má za následok nezákonnosť rozhodnutia,

pretoženámietkamiavyjadreniamidaňovéhosubjektusamusízaoberaťužsprávcadane,atonajneskôr
v odôvodnení rozhodnutia;
- podľa názoru žalobcu správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 68 ods. 3 Daňového
poriadku, správca dane nevypočul navrhovaných svedkov, nedohodol so žalobcom deň prerokovania
jeho pripomienok k protokolu z daňovej kontroly, ale sám ho stanovil dátum konania ústneho

pojednávania;
- žalobca namieta, že správca dane nesprávne aplikoval ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku
na prejednávanú vec;
- tvrdenia správcu dane podľa žalobcu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, správca dane
neuniesol svoje dôkazné bremeno, pri dokazovaní nebolo prihliadnuté na návrh žalobcu na vypočutie

svedkov vo vyrubovacom konaní za účelom odstránenia rozporov, žalobcovi tak bolo znemožnené
vykonávať svoje práva;
- žalobca tvrdí, že správca dane svojim postupom porušil ustanovenia § 3 ods. 1, 2 a 3, § 9 ods. 3, § 11
ods. 1 a 2 § 24 ods. 2, 3 a 4, § 25 ods. 1 , § 68 ods. 3 Daňového poriadku, nesprávne posúdil splnenie
podmienok na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona

o dani z pridanej hodnoty a viedol konanie v rozpore s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku,
správca dane nepreukázal porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 , vo väzbe na ustanovenie § 51
ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisovIII.
Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.12.2022 uviedol, že žalobné námietky sú zhodné s odvolacími
námietky a s týmito sa žalobca riadne zaoberal a uviedol svoje stanoviská k týmto jednotlivým
námietkam v rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že podstatou žalobných ako aj odvolacích námietok je
posúdeniedôkaznéhobremenažalobcuakodaňovéhosubjektu.Žalovanýzotrvalnasvojomstanovisku,
že dokazovaním vykonaným správcom dane sa pravdivosť dokladov, na základe ktorých si žalobca

uplatnil odpočítanie dane, nepotvrdila a žalobca nepreukázal, že k reálnemu uskutočneniu došlo
tak, ako je to deklarované spornými faktúrami. Nakoľko si žalobca nezabezpečil dôkazy, neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal bez pochybností, že mu predmetné služby boli poskytnuté tak, ako
bolo deklarované faktúrami. Uviedol, že sa v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
zaoberal všetkými námietkami žalobcu, o čom svedčí odôvodnenie rozhodnutia. Rozhodnutie správcu
dane ako aj žalovaného je v súlade s ustanovením § 63 Daňového poriadku a v odôvodneniach

obidvoch rozhodnutísúuvedenévšetkyskutočnosti,ktorébolipodkladomrozhodnutia,vysporiadaniesa
s návrhmi a námietkami daňového subjektu. V postupe správcu dane nezistil žiadne rozpory s právnymi
predpismi, ani rozpor s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu na ktorú poukázal žalobca
vo svojom odvolaní. Z obsahu rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného vyplýva, z akých skutočností
vychádzali správne orgány a akými právnymi úvahami sa spravovali pri rozhodovaní. Má za to, že

v administratívnom konaní nedošlo k porušeniu práv žalobcu. Záverom uviedol, že všetky žalobné
dôvodyniejemožnéakceptovaťaniesúopodstatnené,pretonavrhol,abysprávnysúdzamietolsprávnu
žalobu.

IV.
Replika žalobcu

10. Žalobca v replike zo dňa 13.02.2023 vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného zo dňa 06.12.2022
k správnej žalobe. Opätovne poukázal na to, že v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane

všetky jemu dostupné doklady, ktoré mal a ktorými disponoval a poskytol mu súčinnosť, čím si splnil
dôkaznú povinnosť.

V.

Duplika žalovaného

11. Replika bola zaslaná žalovanému, ten však na ňu duplikou nereagoval.

VI.
Konanie pred správnym súdom

12. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

13.Nazákladežiadostižalobcusúdnariadilpojednávanienaprejednanievecisamejnadeň27.02.2025,
na ktorom vec prejednal a vo veci rozhodol za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a zástupkyne
žalovaného. Na tomto pojednávaní zotrvala právna zástupkyňa žalobcu na správnej žalobe a na
všetkých jej žalobných dôvodoch, žiadala žalobe vyhovieť a zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojom vyjadrení

k žalobe a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

VII.Relevantná právna úprava

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len daňový poriadok) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

15. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

16. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

17. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

18. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

19. Podľa § 24 ods.3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

20. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

21. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

22. Podľa § 45 ods.1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.

23. Podľa § 45 ods.1 písmeno a) bod 2 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec.

24. Podľa § 45 ods.1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

25. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnostido užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania
deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň

odovzdania tovaru nájomcovi.

26. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

27. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru

od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

29. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

30. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VIII.
Právny názor správneho súdu

31. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 27.02.2025 dospel k záveru, že žaloba nie

je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

32. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
o vyrubení rozdielu dane v sume 23.940,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2019 žalobcovi ako daňovému subjektu. Žalobca v konaní rozporoval záver správcu dane,

s ktorým sa v odvolacom konaní stotožnil žalovaný o tom, že žalobca nepreukázal skutočnosti, že
deklarovaný dodávateľ naozaj a nie iba formálne, dodal deklarované služby, hoci aj prostredníctvom
subdodávateľov a za takýchto okolností správca dane nemohol uznať daňovému subjektu odpočítanie
danezpridanejhodnotyzpredmetnýchfaktúrabolovecoudaňovéhosubjektu,abypochybnostisprávcu
dane na základe Výzvy č. 100620616/2021 zo dňa 16.04.2021 odstránil predložením jednoznačných

dôkazov, teda rozporoval záver správcu dane o neunesení dôkazného bremena žalobcom.

33. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutéhorozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

34. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách žalobcom vymedzených
žalobných bodov (námietok) a dospel k záveru, že tieto neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia ani postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, a preto bolo namieste
správnu žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP.

35. Správny súd ešte predtým, ako pristúpi k vysporiadaniu sa s námietkami žalobcu uvedenými
v správnej žalobe uvádza, že hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočet DPH v plnom rozsahu
sú požiadavky, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet DPH bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar
a služby musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka (iii) aby zdaniteľná
osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení

(§ čl. 168 písm. a) Smernice, § 49 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ale aj rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Senatex GmBH, C – 518/14 zo dňa 15.09.2016 bod
28; Vikingo Fovallalkozó Kft. C – 610/19 zo dňa 03.09.2020 bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.20221 bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet DPH
zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods.1 zákona o dani z pridanej

hodnoty, či rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Senatex GmBH, C – 518/14 zo dňa
15.09.2016 bod 28; Vikingo Fovallalkozó Kft. C – 610/19 zo dňa 03.09.2020 bod 43; vo veci Kemwater
ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.20221 bod 24). Právo odmietnuť odpočet DPH možno vtedy,
ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom,
že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora vo veci SC PAper Consult ,

C-101/16 zo dňa 19.10.2017 bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021 bod 36; vo veci
Kemwater ProChemie s.r.o. C-154/20 zo dňa 09.12.2021 bod 31; a splnenie materiálnych podmienok
nevyplýva z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Feimet
SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, body 34,43 vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa
09.12.2021, bod 38).

36. V prvom rade sa správny súd zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti, (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého

súdneho prieskumu (obdobne napr. Rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny
súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v
správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem

iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods.56 Daňového
poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z

odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.

37. Správny súd poukazuje na to, že žalobca len všeobecne v správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie
žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné, v mnohých ohľadoch nezrozumiteľné
a trpí nedostatkom odôvodnených záverov a chybne posúdených záverov. Bližšie však už žalobca
nekonkretizoval v správnej žalobe námietku nepreskúmateľnosti. Správny súd na tomto mieste uvádza,

že nie je jeho povinnosťou vyhľadávať za žalobcu dôvody ním uvádzaných správnych námietok,
je povinnosťou žalobcu, aby v správnej žalobe presne a jasne uviedol, v čom spočíva tá ktorá
z jeho žalobných námietok. Aj napriek tomu správny súd uvádza, že ani rozhodnutie žalovaného ani
rozhodnutie správcu dane netrpia vadou nepreskúmateľnosti. Z oboch rozhodnutí jasne a zrozumiteľnevyplýva správna úvaha, ktorou sa tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný spravovali pri
vyhodnocovaní zistených skutočností a ich následnom právnom posúdení. Z rozhodnutia žalovaného
vyplýva aj to, s ktorými odvolacími námietkami žalobcu a akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal.

Taktiež je z oboch rozhodnutí zrejmé, že majú všetky náležitosti tak ako to vyžaduje zodpovedajúca
právna úprava. Vzhľadom na uvedené nebola námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí
spôsobilá zrušiť tieto rozhodnutia a nebola v konaní dôvodná.

38. Keďže podstatná časť námietok, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe možno subsumovať

pod námietku nesprávneho právneho posúdenia unesenia/neunesenia dôkazného bremena žalobcu
v konaní, k uneseniu dôkazného bremena súd poukazuje na ustálený právny názor najvyšších súdnych
autorít, v zmysle ktorého dôkazné bremeno na preukázaní toho, že tovary a služby, na ktorých zakladá
sa zakladá sťažovateľove právo na odpočítanie dane je prioritne na strane daňového subjektu. To však
neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019 – bod 54). Dokazovanie v daňovom

konaní ako aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje
pravidlá. V zmysle právneho názoru Ústavného súdu vysloveného v jeho rozhodnutí sp. zn.: I.ÚS
377/2018 zo dňa 14.11.2018, bod 21: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že
daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží

správcovi písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť na daňovom subjekte,

či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje prakticky vyjadrenie
kombinácie zásady vyhľadávacej a prejednacej (obdobne aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn..:
III.ÚS401/09zodňa16.12.2009).Inýmislovaminepostačujepredložiťfaktúručidodacielisty,aksprávca

dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného
zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (podľa § 46 ods. 5
Daňového poriadku) a týmto na neho prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných
pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.. II ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017,
publikovanévZbierkeNálezovauzneseníÚstavnéhosúduSRpodč.71/2017).Sankciouzaneunesenie

dôkazného bremena, a to aj v rozsahu či boli alebo neboli určité dodania tovarov a služieb použité na
ďalšie ekonomické plnenia, je následne neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu má správny
súd za to, že námietka žalobcu o tom, že si v daňovom konaní splnil svoju dôkaznú povinnosť nie je

namieste. Ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane Výzvou číslo 100620616/2021 zo dňa
16.04.2021 vyzval žalobcu podľa § 46 ods.5 Daňového poriadku na preukázanie vo výzve uvedených
skutočností – konkrétne aby odpovedal na správcom položené otázky a aby predložil správcom dane
vyžiadané dôkazy, a to z dôvodu vzniku pochybností správcu dane o tom, že žalobcovi vzniklo právo
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods.1 a 2 a § 51 ods.1 písm. a) zákona č.

222/2004 Z.z.. Správca dane mal po vykonanom dokazovaní pochybnosti o zákonnosti uplatneného
odpočítania dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od deklarovaných dodávateľov – mal
pochybnosti o tom, že: žalobcovi vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služieb deklarovaných
na predmetných faktúrach podľa § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty, že daň bola voči žalobcovi
uplatnená dodávateľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré boli žalobcovi ako platiteľovi dane dodané

v takom rozsahu, v akom ich deklaruje faktúrami – správca dane mal teda pochybnosti o preukázaní
dodania služieb a taktiež mal pochybnosti o tom, že predmetné faktúry od platiteľa dane Autority
company, s.r.o. podľa § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty. Vo výzve žalobcu poučil o tom, že v zmysle
§ 46 ods.5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov
predložených kontrolovaným subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca

dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve, aby ho sa k nim vyjadril, najmä
aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne
preukázal s tým, že dôkazy a vyjadrenia je potrebné predložiť elektronicky v stanovenej lehote.40. Predmetná výzva bola žalobcovi doručená dňa 23.04.2021. Týmto postupom podľa § 46 ods.5
Daňového poriadku došlo k prenosu daňového bremena v rámci daňovej kontroly na žalobcu, ktorý
dostal priestor na vyjadrenie a predloženie dôkazov a tým na rozptýlenie zistených skutočností (obdobne

rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn: 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, publikované
ako judikát 18/2022 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu SR). Je však
potrebné doplniť, že výzva podľa § 46 ods.5 Daňového poriadku môže byť doručená daňovému
subjektu alternatívne v písomnej podobe, ale aj počas ústneho pojednávania, dôležité však je, že musí
byť daňovému subjektu doručené do momentu ukončenia daňovej kontroly (rozhodnutie Najvyššieho

správneho súdu SR sp.zn.: 1sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022 publikované ako judikát 18/2022 v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu SR ).

41. Ako ďalej vyplýva z administratívneho spisu, žalobca na výzvu správcu dane číslo 100620616/2021
zo dňa 16.04.2021 reagoval písomnou odpoveďou zo dňa 04.05.2021, v ktorej odpovedal na 8 otázok
položených mu správcom dane avšak správcom dane požadované dôkazy nepredložil. Išlo o dôkazy

preukazujúce prijatie a rozsah zdaniteľného obchodu od deklarovaného dodávateľa Autority company,
s.r.o.; dôkazy preukazujúce ekonomické opodstatnenie prijatého zdaniteľného obchodu podľa faktúr č.
190005, č. 190006, č. 190007, č. 190008; dôkazy preukazujúce kto, kedy (konkrétne v mesiacoch 3
– 11/2019) vykonal práce uvedené na súpise poskytnutých prác/vykonaných prác v prevádzkach na
Rastislavovej 110 v Košiciach, na Duklianskej 47 v Spišskej Novej Vsi, na Štefánikovej 91 v Rožňave,

na Staničnom námestí 9 v Košiciach, aké konkrétne služby boli poskytnuté, identifikovať osoby, miesto
a dátum poskytnutia služieb; dôkazy čo konkrétne zahŕňajú jednotlivé služby zahrnuté do upratovania;
dôkazy preukazujúce zadávanie objednávok služieb/prác pre Autority company, s.r.o.. Správca dane
následne pri písomnom oboznámení žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly
a pochybnosťami pod číslom 100944010/2021 zo dňa 01.06.2021 uviedol, že postupom v zmysle

ustanovenia § 46 ods.5 Daňového poriadku spočívajúcim vo výzve číslo 100620616/2021 zo dňa
16.04.2021 z dôvodu pochybností správcu dane vychádzajúcom z doterajšieho dokazovania preniesol
dôkazné bremeno na žalobcu v zmysle ustanovenia § 24 ods.1 písm. a) a b) Daňového poriadku s tým,
že v prípade, ak si daňový subjekt nesplní túto dôkaznú povinnosť, správca dane bude rozhodovať na
základe dôkazov zistených pri daňovej kontrole. To znamená, ak daňový subjekt nepredloží požadované

dôkazy, t.j. neunesie dôkazné bremeno, má správca dane právo vymerať daň podľa dôkazov, ktoré má
k dispozícií alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti daňového subjektu.

42. Správca dane sa s písomnou odpoveďou žalobcu a s tým, že žalobca nepredložil dôkazy, na ktoré
ho vyzval správca dane vysporiadal v Protokole z daňovej kontroly číslo: 101407917/2021 zo dňa

05.08.2021, kde na strane 38 protokolu uviedol, že daňový subjekt neoznačil a nepredložil žiadne
dôkazy, ktorými by preukázal, že preverované faktúry odrážajú skutočnosti tak ako nastali a zároveň
uviedol, že nedostatok preukázateľnosti dodania predmetov fakturácie nemôže byť odstránený tvrdením
daňového subjektu a dodávateľa, že fakturované služby boli dodané, najmä ak tvrdenia sú rozporuplné,
všeobecné a nie sú predložené žiadnymi dôkazmi, ktorými by vyvrátil závery správcu dane. Tento záver

následne správca dane premietol do záveru svojho rozhodnutia o nepriznaní odpočtu dane z pridanej
hodnoty, ktorý záver uviedol vo svojej správnej úvahe uvedenej v odôvodnení svojho rozhodnutia na
strane 25 a nasledujúce, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný a taktiež aj správny súd.

43. Vychádzajúc z uvedeného tak nebola v konaní dôvodná ani námietka nesprávneho právneho

posúdenia čo do neunesenia dôkazného bremena.

44. K námietke žalobcu, že správca dane nešpecifikoval akým spôsobom má daňový subjekt preukázať
uskutočnenie zdaniteľného obchodu, správny súd v zhode s názorom žalovaného vyslovený na strane
31 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného uvádza, že to, aké dôkazy je potrebné predložiť vždy závisí od

konkrétnejdôkaznejsituácieacharakterudokazovanýchskutočnostíasprávcadanenemôžedaňovému
subjektu priamo predpísať, aký konkrétny dôkazný prostriedok musí byť predložený. Správny súd k tomu
navyše uvádza, že ak správca dane pri preverovaní tvrdení daňového subjektu narazí na skutočnosti
a dôkazy spochybňujúce či priamo popierajúce tvrdenia z predložených dôkazov, je potom namieste
a je to súladné so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za nepreukázané a vyzýva daňový subjekt

na predloženie ďalších dôkazov. Podľa názoru správneho súdu takýmto dôkazom môže byť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasnenou skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie
je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku).
Správny súd dáva žalobcovi do pozornosti to, že nie je presne právnym predpisom – ani daňovýmporiadkom a už vôbec nie zákonom o dani z pridanej hodnoty predpísané, aké dôkazy na preukázanie
tvrdení o ktorých má správca dane pochybnosti je potrebné predložiť. Použiteľné dôkazné prostriedky
teda vždy budú závisieť od charakteru tovaru alebo služby vo vzťahu ku ktorým si uplatnil daňový subjekt

odpočet dane z pridanej hodnoty ako aj tak, ako to uviedol žalovaný na strane 31 odôvodnenia svojho
rozhodnutia od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností a správca dane
nemôže daňovému subjektu priamo predpísať, aký konkrétny dôkazný prostriedok má byť predložený
(Rozsudok NS SR sp.zn. 1Sžf/74/2017) bude teda stále na daňovom subjekte, aby vzhľadom na
správcom dane vyslovené pochybnosti tieto pochybnosti pri zohľadnení charakteru tovaru a služieb

správcovi dane predložil. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo teda povinnosťou správcu dane presne
uviesť, ktoré dôkazné prostriedky bol žalobca ako správca dane povinný predložiť správcovi dane,
ale práve sám daňový subjekt bol povinný vzhľadom na charakter pochybností a charakter predmetu
fakturácie sám predložiť také dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdené skutočnosti. Zároveň správny
súd dáva do pozornosti jednak výzvu správcu dane číslo 100620616/2021 zo dňa 16.04.2021, v ktorej
správca dane vzhľadom na charakter preukazovaných skutočností uvádza, že správca dane konkrétne

uviedol, ktoré konkrétne skutočnosti majú byť preukázané dôkazmi a aké dôkazy má žalobca predložiť,
avšak spôsob akým majú byť tieto skutočnosti preukázané (forma dôkazu) je už na samom žalobcovi
aké ním zabezpečené dôkazy na odstránenie pochybností správcovi dane predloží.

45. K tvrdeniu žalobcu v súvislosti s jeho dôkazným bremenom, keď žalobca poukazuje na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 a tvrdí, že ohľadom záverov, ktoré správca dane uviedol,
znáša dôkazné bremeno správca dane správny súd uvádza, že tento právny názor bol prekonaný
vývojomrozhodovacejčinnostiNajvyššiehosúduasúčasnénazeranienaznášaniedôkaznéhobremena
predstavuje judikatórny posun tak, ako to správny súd uviedol v bode. 38 odôvodnenia rozsudku. Aj
žalovaný v odôvodnení rozhodnutia na strane 34 poukázal na novší rozsudok Najvyššieho súdu SR

s.r.o., sp. zn.: 1Sžfk/49/2019, v ktorom bol vyslovený právny názor na prenos dôkazného bremena a bolo
poukázané na posun v judikatúre čo do nazerania na prenos a dôkazného bremena a na unesenie
dôkazného bremena daňovým subjektom uplatňujúcim si právo na odpočet dane z pridanej hodnoty.

46. K námietke žalobcu o tom, že informácie získané z informačného systému správcu dane nebolo

možné v konaní použiť správny súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 24 ods.4 Daňového poriadku
ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Zároveňsprávnysúduvádza,žesprávcadanejeoprávnenýpodľa§24 ods.3Daňovéhoporiadkuvyužiť
v konaní všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe z jeho činnosti, konkrétne v tomto prípade informácie

získané z inej daňovej kontroly vykonanej u iného daňového subjektu, respektíve z kontrolných výkazov.
Vychádzajúc z výkladu uvedených zákonných ustanovení tak má správny súd za to, že tým, že v rámci
daňovej kontroly správca dane využil informácie, ktoré získal z inej daňovej kontroly, nedošlo takýmto
postupom správcu dane k žiadnemu pochybeniu a ani to nemá za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia a správca dane bol oprávnený vychádzajúc z týchto vyššie citovaných ustanovení takto

získané informácie použiť v konaní ako dôkaz.

47. K námietke žalobcu, ktorý uvádza, že je nesprávne tvrdenie správcu dane o tom, že na základe
výzvy č. 100620616/2021 zo dňa 16.04.2021 žalobca nepredložil ďalšie dôkazy, a že žalobca odpovedal
na všetky otázky uvedené vo výzve správy súd uvádza, že táto nebola v konaní spôsobilá zrušiť

napadnuté rozhodnutie žalovaného. Správny súd poukazuje, že na strane 31 odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného, je opísaný postup správcu dane podľa § 46 ods.5 zákona o správe daní, pričom z obsahu
administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca na túto výzvu reagoval len písomnou odpoveďou zo dňa
04.05.2021, v ktorej odpovedal na 8 otázok položených mu správcom dane, avšak správcom dane
požadované dôkazy nepredložil a teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že je nesprávne tvrdenie

správcu dane o tom, že na základe výzvy č. 100620616/2021 zo dňa 16.04.2021 nepredložil žiadne
dôkazy, keď z obsahu administratívneho spisu vyplýva opak, – a to pravdivé tvrdenie správcu dane
o nepredložení dôkazov zo strany žalobcu na základe výzvy č. 1006260616/2021 zo dňa 16.04.2021.

48. K žalobcom namietaným pochybnostiam správcu dane o reálnom dodaní služieb – správny súd

poukazuje na závery správcu dane nachádzajúce sa v odôvodnení jeho rozhodnutia na strane 25
odôvodnenia jeho rozhodnutia, s ktorými sa stotožnil aj žalovaný, a z ktorých vyvodil záver o tom, že
žiadna zo spoločností – Autority company, s.r.o.; Keram Ke s.r.o. v likvidácii; HTH, s.r.o.; BASS, s.r.o.;
BuildingHOme,s.r.o.;nepreukázaližiadnymspôsobom,atoanisvojimivýpoveďamivrámcivykonanýchšetrení neboli predložené žiadne dôkazy a doklady, ktoré by nespochybniteľne preukázali reálnosť
fakturovaných služieb spoločnosťou Autority company, s.r.o. spoločnosti Tempus Trans s,r,o, a tým aj
vznik daňovej povinnosti u spoločnosti Autority company, s.r.o. ako základnej podmienky pre uplatnenie

práva na odpočítanie dane u žalobcu. Správca dane na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že
spoločnosti Autority company, s.r.o. nevznikla v zmysle § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová
povinnosť, ale jej vznikla len povinnosť podľa § 69 ods.5 zákona o dani z pridanej hodnoty. Z vykonaného
dokazovania správca dane uzavrel, že spoločnosť Autority company, s.r.o. nepreukázala, že dodala
v zdaňovacom období 11/2019 žalobcovi službu, a preto mu nevznikla daňová povinnosť podľa § 19

ods.2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Taktiež ani spoločnosť Keram Ke, s.r.o. nepreukázala, že
dodala služby pre spoločnosť Autority company, s.r.o. a ani bývalý konateľ tejto spoločnosti nepreukázal
túto skutočnosť (nemá žiadne doklady, nebol nikdy na mieste kde sa uskutočnilo dodanie služieb).
V rámci dokazovania ani žalobcom deklarovaný dodávateľ ani žiaden z jeho subdodávateľov (uvedení
vyššie) nepreukázali, a to ani výpoveďami ani dokladmi reálnosť fakturovaných služieb. Správca dane
preto konštatoval, že obchodné transakcie žalobcu boli len účelové a neboli vytvorené za ekonomickým

účelom, ale len s cieľom vytvorenia finančnej výhody. Žalovaný sa s týmito závermi správcu dane
stotožnil a taktiež sa s nimi stotožňuje aj správny súd.

49. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno správny súd uvádza, že
takéto tvrdenie nemôže obstáť, nakoľko po tom, čo správca dane vykonal dokazovanie a ostali sporné

skutočnosti, postupoval v zmysle ustanovenia § 46 ods.5 Daňového poriadku a preniesol dôkazné
bremeno na žalobcu, ktorý však dôkazné bremeno neuniesol a pochybnosti správcu dane čo do reálnej
dodávky predmetu fakturácie neodstránil, čím neuniesol dôkazné bremeno, čo do preukázania splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty, s čím sa správny súd stotožnil. Ak
by žalobca preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, nastúpil by právny režim v zmysle ustálenej

judikatúry, podľa ktorého by následne nebolo možné priznať žalobcovi odpočet dane z pridanej hodnoty,
ak by správca dane preukázal žalobcovi účasť na podvode alebo zneužitie práva, teda ak by správca
dane uniesol dôkazné bremeno, čo do preukázania účasti/vedomosti žalobcu na podvode. Vzhľadom
k tomu, že v konaní nebolo správcom dane uzavreté splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie
odpočtu dane z pridanej hodnoty nepristúpil žalobca ani k vykonaniu testu potrebného pre určenie,

či žalobca bol alebo nebol účastný podvodného konania alebo či na strane žalobcu došlo/nedošlo
k zneužitiu práva, a preto ani nemožno hovoriť o tom, že správca dane neuniesol v konaní dôkazné
bremeno.

50. K námietke, že nevykonal navrhované dôkazy a že nevypočul navrhovaných svedkov vo

vyrubovacom konaní správny súd uvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že po prejednaní
pripomienok na ústnom pojednávaní dňa 26.10.2021 (zápisnica o ústnom pojednávaní číslo
102025925/2021), dňa 03.11.2021 doručil žalobca správcovi dane podanie, v ktorom navrhol vypočutie
pána B. B. C. a D. A. obaja z Rumunska ako svedkov. Správca dane na základe tohto návrhu v rámci
medzinárodnejvýmenyinformáciíodrumunskejdaňovejsprávyzistilúdaje,nazákladektorýchnásledne

oboch označených svedkov predvolal na výsluch. O oboch predvolaniach na výsluch ako je to zrejmé
z administratívneho spisu bol žalobca upovedomený, upovedomenie si však neprevzal. Ani jeden
zo žalobcom navrhovaných svedkov sa na výsluch nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil.
Taktiež sa na tieto výsluchy nedostavil, ani nikto za žalobcu. O týchto skutočnostiach, ako to vyplýva
z administratívneho spisu bol spísaný úradný záznam. S poukazom na tento postup správcu dane tak

správny súd vyhodnotil tvrdenie žalobcu o tom, že vo vyrubovacom konaní nevykonal správca dane
navrhnuté dôkazy a nevypočul navrhovaných svedkov ako nepravdivé.

51. K námietke žalobcu, že správca postupoval v rozpore s ustanovením § 68 ods.3 Daňového poriadku
a že nedohodol so žalobcom deň prerokovania pripomienok, ale sám stanovil tento dátum správny súd

uvádza, že v správnej žalobe žalobca neuviedol, v čom konkrétne vidí žalobca takýto postup správcu
dane rozporný s ustanovením § 68 ods.3 Daňového poriadku. Aj napriek tomu správny súd v zhode so
žalovaným, tak ako to uviedol v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia – na strane
39 a 40 tohto rozhodnutia, že takýto postup nie je rozporný s právnou úpravou obsiahnutou v daňovom
poriadku. Podľa ustanovenia § 68 ods.3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky

a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 48 ods.6a § 49 ods.1, dohodne so správcom
dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak ich nedohodne, určí deň ich
prerokovania správca dane. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že daňový subjekt so
správcom dane po predložení pripomienok vo vyjadrení k protokolu deň ich prerokovania nedohodola tento deň nedohodol ani inokedy v priebehu vyrubovacieho konania, preto správca dane postupoval
v zmysle ustanovenia § 68 ods.3 Daňového poriadku a určil sám deň prerokovania pripomienok.

52. Vo vzťahu k námietke žalobcu o tom, že tvrdenia správnych orgánov nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní správny súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa na
stranách 5 – 41 možno podrobne identifikovať aké konkrétne dôkazy správca dane vykonal v daňovom
konaní ako aj to, ako tieto dôkazy vyhodnotil, a to všetky vo vzájomnej súvislosti ako aj jednotlivo, pričom
vychádzajúc z tohto vyhodnotenia dospel k záveru o tom, že žalobca nesplnil podmienky pre priznanie

práva na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods,1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, a preto
mu nepriznal ním uplatnený odpočet dane z pridanej hodnoty. S takto vykonaným dokazovaním ako aj
so závermi z neho vyplývajúcimi sa stotožnil aj žalovaný a taktiež aj správny súd.

53. Pokiaľ žalobca namietal, že v konaní boli postupom správcu dane porušené ustanovenia § 3 ods. 1,
2 a 3, § 9 ods. 3, § 11 ods. 1 a 2 § 24 ods. 2, 3 a 4, § 25 ods. 1 , § 68 ods. 3 Daňového poriadku, správny

súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožnil. Správny súd najprv uvádza, že v tejto námietke žalobca
presne nekonkretizoval akým konkrétnym konaním malo dôjsť k porušeniu týchto ustanovení avšak
správny súd sa aj napriek tomu vyjadrí k tejto žalobcovej námietke. K námietke porušenia ustanovenia
§ 3 ods.1,2 a 3 Daňového poriadku správny súd uvádza, že po oboznámení sa s administratívnym
spisom má za to, že postup správcu dane bol v súlade s príslušnými právnymi predpismi, v daňovom

konaní postupoval v súčinnosti so žalobcom a zároveň správca dane neporušil svojim postupom ani
ustanovenia § 11 ods.1 a 2 Daňového poriadku, ktoré definujú daňové tajomstvo. Žalobca konkrétne
neuviedol, čím presne mal správca dane porušiť tieto ustanovenia, ale aj napriek tomu správny súd
uvádza, že z administratívneho spisu nezistil žiadne také konania správcu dane, ktoré by detekovalo
takéto porušenie a taktiež k tomu nemohol uviesť ani postup správcu dane podľa § 24 ods. 3 a 4

Daňového poriadku, ku ktorému sa správny súd vyjadril vyššie pod bodom 46 odôvodnenia tohto
rozsudku. K námietke porušenia ustanovení § 68 ods.3 Daňového poriadku sa správny súd vyjadril
vyššie v bode 51 odôvodnenia tohto rozsudku.

54. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak správny súd uzatvára, že v konaní nebola dôvodná ani jedna

žalobná námietka a ani jedna z nich nebola spôsobilá privodiť zrušenie správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správcu dane, a preto súd správnu žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietol.

55. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods.1 SSP a § 168 SSP tak, že účastníkom

súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto
nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo žiadať.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 30 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočnedoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).