Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200486
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8019200486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu - prof. JUDr. PhDr.

Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského - v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): O.. T.. M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. X, XXX
XX H. , práv. zast.: AK MAZANEC, s.r.o., so sídlom: Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, IČO: 53 494 920,
proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, so sídlom: Lakeside park 2, Tomášikova
14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti (ďalší účastník konania): Mesto Prešov, so
sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného
úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky - č. OU-PO-OVBP2-2019/15750/44337/ŠSS-FA zo dňa

17.4.2019 - v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v
Košiciach - č. k. PO-3S/38/2019-141 zo dňa 11. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.
II. Účastníkom konania a ďalšiemu účastníkovi konania sa právo na náhradu trov kasačného konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred Správnym súdom v Košiciach, vybrané závery z administratívneho konania

1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. PO-3S/38/2019-141 zo dňa 11.

júla 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu žalobcu (výrok I.). Výrokom II.
zároveň rozhodol tak, že účastníkom konania a ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal náhradu trov
konania.
2. Správna žaloba žalobcu smerovala proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ktorými došlo k
právoplatnému zastaveniu stavebného konania v jeho veci - vedeného podľa zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) - v znení neskorších predpisov (ďalej aj
ako „Stavebný zákon“).

3. Mesto Prešov (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) rozhodnutím č.
SÚ/13590/152922/2017-Se zo dňa 8.10.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) zastavil
stavebné konanie vo veci vydania povolenia na zmenu v užívaní stavby verejných toaliet na nový účel,
a to na prevádzku obchodu a služieb na ulici R., H. (súp. č. stavby: XXXXX - na pozemku parc. č. KN
C XXXX/XX, parc. č. KN C XXXX/XX. a parc. č. KN C č. XXXX/XXX - katastrálne územie J.).
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
právny predchodca žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku (Okresný úrad Prešov, Odbor

výstavby a bytovej politiky - ďalej aj ako „druhostupňový orgán“) - č. rozhodnutia: OU-PO-
OVBP2-2019/15750/4437/ŠSS-FA zo dňa 17.4.2019 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“ alebo
„rozhodnutie žalovaného“), a to tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.5. Zastaveniu stavebného konania vo veci žalobcu predchádzalo to, že tento ako stavebník požiadal
(dňa 31.12.2014) stavebný úrad žiadosťou podľa § 85 ods. 1 Stavebného zákona o vydanie povolenia
na zmenu v užívaní stavby „Iná budova“ - ktorá nie je spojená so zmenou stavby - na nový účel jej

využitia, a to „Budova obchodu a služieb“ (k tomu pozri aj bod 3 vyššie).
6. Vo veci bol vykonaný štátny stavebný dohľad, a to v dňoch 16.4.2015 a 6.5.2015, následkom čoho
stavebný úrad vyzval žalobcu dňa 7.5.2015 na zastavenie stavebných prác, keďže tieto realizoval bez
právoplatného stavebného povolenia.
7. Rozhodnutím sp. zn. SU/2017/13590-Se zo dňa 17.10.2017 stavebný úrad povolil zmenu účelu v

užívaní stavby. Voči tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal z dôvodu, že podmienky realizácie nevie
naplniť, keďže žiadal o zmenu využitia stavby s prístavbou, pričom namietal, že vydané stavebné
povolenie prístavbu neriešilo.
8. Rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2018/12982/28634/ŠSS-FA zo dňa 19.3.2018 druhostupňový orgán
rozhodnutie stavebného úradu (podľa bodu 7 tohto rozsudku) zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
9. Dňa 12.10.2018 vydal stavebný úrad oznámenie č. SÚ/14121/152901/2018-Se o začatí konania o

dodatočnom povolení zmeny účelu v užívaní dokončenej stavby verejných WC, spojenej so stavebnými
úpravami, na prevádzku obchodu a služieb a prístavby terasy k tejto stavbe, spojené s kolaudačným
konaním.
10. Dôvodom pre zastavenie stavebného konania (pozn.: nie konania o dodatočnom povolení stavby, ale
stavebného konania uskutočňovaného na základe žiadosti žalobcu) bola samotná realizácia stavebnej

činnosti zo strany žalobcu bez toho, aby na uskutočňovanie takejto činnosti mal právoplatné stavebné
povolenie. V druhostupňovom rozhodnutí správny orgán poukázal na ustanovenie § 60 ods. 2 písm. f)
Stavebného zákona. Mal totiž za preukázané, že stavebník začal uskutočňovať predmetnú stavbu pred
právoplatnosťou stavebného povolenia (čo je zákonným dôvodom pre zastavenie stavebného konania).
11. Správny súd v napadnutom rozsudku poukázal na to, že žalobca za jedno z najvážnejších porušení

jeho subjektívnych práv označil skutočnosť, že stavebný úrad zastavil stavebné konanie z dôvodu,
že začal uskutočňovať stavbu skôr, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť, hoci - podľa
vlastného tvrdenia - žalobca v skutočnosti stavebné povolenie nepotreboval, keďže žiadal len o zmenu
v užívaní stavby - ktorá nie je spojená so zmenou stavby - na nový účel jej využitia. K uvedenému
správny súd uviedol, že súčasťou administratívneho spisu je projekt stavby vypracovaný projektantom

O.. J. R., pričom zo samotného názvu projektu vyplýva, že sa jedná o prístavbu budovy obchodu
a služieb v rozsahu pre stavebné povolenie. V bode 2.1. projektu sa uvádza, že v rámci využitia
pozemku sa bude objekt rozširovať o prístavbu obchodnej jednotky. Objekt prístavby je navrhnutý ako
jednopodlažná drevostavba so zateplením obvodového plášťa. Zakladanie objektu je navrhnuté na
základových pásoch. V bode 2.2 projektu sa uvádza, že zastrešenie je riešené pultovou strechou s

atikou. Nosnú konštrukciu krovu tvoria krokvy 100/200 mm po 1000 mm. V časti projektu označenej
ako Protipožiarne zabezpečenie stavby sa v bode 2 uvádza, že ide o jednopodlažnú staticky nezávislú
prístavbu, oddelenú od jestvujúceho objektu.
12. Poukazujúc na ustanovenie § 85 ods. 2 Stavebného zákona (k tomu pozri aj bod 43 nižšie), správny
súd ustálil, že zo strany žalobcu sa jednalo o zmenu v užívaní stavby z verejných WC na prevádzku

obchodu služieb (reštaurácia s terasou, stánok so zeleninou), ktorá je spojená so zmenou stavby,
pričom žalobca túto zmenu stavby uskutočňoval spôsobom, ktorým sa podstatne zmenil vzhľad stavby
a zasiahlo sa do nosných konštrukcií stavby. Stavebný úrad potom - podľa správneho súdu - postupoval
správne, keď stavebné konanie zastavil z dôvodu, že žalobca ako stavebník začal uskutočňovať
stavbu skôr, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. V tomto kontexte tiež dodal, že z

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 2Cdo/122/2007 zo dňa 30.6.2008 vyplýva,
že ak sa v kolaudačnom rozhodnutí povoľuje užívanie stavby k určenému účelu, potom aj zmeny v
spôsobe užívania stavby sú prípustné len na základe rozhodnutia stavebného úradu o zmene užívania
stavby. Ako pritom vyplýva zo Stavebného zákona, dokončené stavby sa môžu užívať len na základe
kolaudačného rozhodnutia na určený účel. Zmeniť účel užívania stavby, ktorý bol určený kolaudačným

rozhodnutím, prípadne v stavebnom povolení, môže vykonať len stavebný úrad po prerokovaní v
stavebnom konaní a po jej dokončení vykonaním kolaudácie zmeny stavby.
13. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že vykonávanie stavebných prác bez
právoplatného stavebného povolenia bolo dôvodné za účelom odvrátenia nebezpečenstva, ktoré mohlo
ohroziť zdravie, bezpečnosť a majetok. K tomu správny súd uviedol, že stavebník je povinný každú

zmenu stavby riešiť v súčinnosti so stavebným úradom a podľa § 94 Stavebného zákona je v právomoci
stavebného úradu, nie stavebníka, nariadiť zabezpečovacie práce v prípade, ak stavba svojím stavom
ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty.14. Podľa správneho súdu bol nedôvodný aj ten žalobný bod, v ktorom žalobca namietal, že sa štátny
stavebný dohľad uskutočnil bez jeho prítomnosti. Správny súd v tejto súvislosti skonštatoval, že štátny
stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov

právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností
stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.
Orgányštátnehostavebnéhodohľadusúoprávnenéokreminéhozisťovať,čisastavba,stavebnéúpravy
alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia, či sú
splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa § 44, či sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných

úpravalebopriudržiavacíchprácachdodržiavajúpodmienkystavebnéhopovolenia,všeobecnezáväzné
právnepredpisyatechnickénormyvzťahujúcesanastavebnépráceastavebnévýrobky.Vlastníkstavby
je povinný umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu a nimi prizvaným znalcom vstupovať na
stavenisko a do stavby, nazerať do jej dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu, avšak
zo zákona nevyplýva povinnosť orgánu dohľadu predvolať stavebníka, resp. vlastníka stavby na výkon
dohľadu.

15. Rovnako - podľa správneho súdu - na zákonnosť rozhodnutia o zastavení stavebného konania v
podmienkach súdenej veci nemalo dopad ani to, že žalobcovi nebola uložená pokuta za uskutočňovanie
stavebnej činnosti bez právoplatného stavebného povolenia. Obdobný záver (t. j. nedôvodnosť
príslušného žalobného bodu) formuloval správny súd aj vo vzťahu k námietke žalobcu o nečinnosti
stavebného úradu, keď skonštatoval, že takúto okolnosť vo veci neidentifikoval. Naviac, poukázal na

to, že prípadnú nečinnosť orgánu verejnej správy je možné riešiť formou samostatnej správnej žaloby
podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“).
16. Žalobu vo veci potom správny súd ako nedôvodnú - podľa § 190 SSP - zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa ustanovení § 167 a nasl. SSP.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného, replika sťažovateľa

17. Rozsudok podľa bodu 1 napadol kasačnou sťažnosťou žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“). Formálne
podanú kasačnú sťažnosť odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g) SSP (t. j. nesprávnym právnym
posúdením veci zo strany správneho súdu) a ustanovením § 440 ods. 1 písm. h) SSP (t. j. sa odklonil

od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu).
18. Z materiálneho hľadiska sťažovateľ (odkazujúc na body 60 a 62 napadnutého rozsudku) najmä
namieta, že nie je preukázané, že by vykonával stavebnú činnosť bez právoplatného stavebného
povolenia (čo malo viesť k zastaveniu stavebného konania), keď on sám potvrdil len realizáciu činností,
ktorými sa odstraňoval havarijný stav ohrozujúci život, zdravie a majetok. V tomto kontexte potom

popiera, že by zo štátneho stavebného dohľadu existoval podklad, ktorý by odôvodňoval zastavenie
stavebného konania, a ktorý by bolo možné relevantne preskúmať.
19. Podľa sťažovateľa (odkazujúc na bod 63 napadnutého rozsudku) je nesprávny aj záver správneho
súdu o tom, že vo veci je irelevantné, že mu nebola v deliktuálnom režime uložená pokuta za
uskutočňovanie stavebnej činnosti. Doplnil, že ak stavebný úrad nevidel ako dôvodné uplatniť postup

podľa § 105 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, že to priamo vylučuje postup účastníka konania v tom
zmysle, že by takéto činnosti uskutočňoval.
20. V súvislosti s vykonaným štátnym stavebným dohľadom poukázal sťažovateľ na ustanovenie §
140 Stavebného zákona upravujúceho subsidiaritu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) - ďalej aj ako „Správny poriadok“ - na konania podľa Stavebného zákona. Doplnil, že vzhľadom

na uvedené mala potom aj v rámci vykonaného štátneho stavebného dohľadu byť uplatnená zákonná
požiadavka podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku (súčinnosť správneho orgánu a účastníka konania,
možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a pod.). Sťažovateľ v tomto kontexte namieta, že v rámci
miestneho šetrenia mu nebola daná možnosť, aby vysvetlil a doložil svoj postup, čím došlo k podstatnej
ujme na jeho subjektívnych právach. Namieta, že dotknutá nehnuteľnosť nebola prístupná, nakoľko

štátny stavebný dohľad bol realizovaný v podvečerných hodinách.
21. Sťažovateľ následne opäť namieta, resp. tvrdí, že správne orgány boli nečinné, keď medzi podaním
žiadosti sťažovateľa (bod 5) a vydaním prvostupňového rozhodnutia uplynuli 4 roky. Doplnil, že „je
nepochopiteľné“, prečo správny súd poukazuje na ustanovenia upravujúce konanie o zmene účelu
stavby, ak predmetom správnej žaloby bola nezákonnosť rozhodnutia o zastavení stavebného konania.

22. Následne sťažovateľ poukazuje na genézu veci, a to tak, že dňa 31.12.2014 podal žiadosť o
vydanie povolenia na zmenu v užívaní stavby. V apríli a máji 2015 bol realizovaný štátny stavebný
dohľad. Dňa 17.10.2017 bolo vydané rozhodnutie, ktorým bola povolená zmena účelu užívania stavby
(bod 7 tohto rozsudku) a dňa 19.03.2018 bolo toto rozhodnutie na základe odvolania sťažovateľazrušené (bod 8 tohto rozsudku). Následne, dňa 08.10.2018 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie
o zastavení stavebného konania na základe výsledkov štátneho stavebného dohľadu realizovaného
v mesiacoch apríl a máj 2015. V tejto súvislosti sťažovateľ vo vzťahu k správnemu orgánu namieta,

že „rozhodol o zastavení stavebného konania s odkazom na ustanovenie stavebného zákona, ktoré
predpokladá vydanie stavebného povolenia, čo však v čase realizácie štátneho stavebného dohľadu
bolo vylúčené, keďže v zmysle podanej žiadosti žalobcu bolo vydané rozhodnutie až 17.10.2018.“. Toto
podľa sťažovateľa znamená, že rozhodnutie o zastavení stavebného konania podľa § 60 ods. 2 písm.
f) Stavebného zákona (17.10.2017), ktoré vychádza z výsledkov štátneho stavebného dohľadu z roku

2015, bolo vydané v rozpore so zákonom. Sťažovateľ poukázal na to, že jeho žiadosť vo veci nikdy
nesmerovala k vydaniu stavebného povolenia, ale k vydaniu rozhodnutia o zmene účelu využitia stavby,
keď rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 17.10.2017 bolo pritom práve rozhodnutím o zmene účelu
využitia stavby, nie rozhodnutím o vydaním stavebného povolenia a ani žiadna realizácia stavby sa v
predmetnom období nekonala.
23. Odkazujúc na bod 66 napadnutého rozsudku správneho súdu považuje sťažovateľ vyjadrenie

správneho súdu o tom, že nebol ukrátený na svojich právach, za absurdné. Namieta, že nezákonné
rozhodnutie (pozn.: o zastavení konania) spôsobuje, že sťažovateľ nemôže zrealizovať projektované
činnosti - a teda - aj keby chcel, nemôže splniť podmienky vyplývajúce zo stavebného povolenia.
24. V čl. IV kasačnej sťažnosti, sťažovateľ najmä a) uvádza, že napadnutý rozsudok správneho súdu
je porušením princípov materiálneho právneho štátu, b) odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky - sp. zn. 6Sžo/81/2015 uvádza, že podstatou správneho súdnictva je ochrana
občanov (a iných subjektov) v prípade, ak sa títo cítia byť poškodenými rozhodnutím alebo postupom
orgánu verejnej správy, c) zopakoval, že správny súd nekonfrontoval správne orgány trvaním konania
(4 roky) a s tým, že stavebné povolenie nebolo doposiaľ vydané a žiadna realizácia stavby sa v
predmetnom období nekonala, d) poukazuje na potrebu ochrany jeho legitímnych očakávaní, keďže

vo veci postupoval v súlade s právnymi predpismi, pričom nebolo preukázané, že by konal v rozpore
so zákonom, keď opätovne poukazuje na to, že nebol postihnutý v deliktuálnom režime, e) odkazom
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky - sp. zn. III. ÚS 72/2010 poukazuje na potrebu
odmietania formalistického výkladu právnej úpravy, resp. na potrebu riadnej interpretácie súvisiacej
právnej úpravy.

25. Sťažovateľ potom navrhuje, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší
správny súd“ alebo „kasačný súd“) napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil, vec vrátil (správnemu
súdu) na ďalšie konanie a aby mu priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Alternatívne žiada,
aby kasačný súd zrušil rozhodnutia orgánov verejnej správy, vec vrátil ďalšiemu účastníkovi na ďalšie
konanie (pozn.: prvostupňový orgán) a súčasne aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy

konania v rozsahu 100%.
26. K podanej kasačnej sťažnosti žalobcu sa vyjadril podaním zo dňa 30. októbra 2024 žalovaný, ktorý
navrhol, aby Najvyšší správny súd podanú kasačnú sťažnosť zamietol (podľa § 461 SSP). Uviedol
najmä to, že predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní nie je údajná nečinnosť orgánov verejnej
správy a že aj prípadná nečinnosť správnych orgánov nemá bez ďalšieho za následok nezákonnosť

ich rozhodnutia.
27. V súvislosti s deliktuálnym konaním, ktoré by mohlo byť spojené s činnosťou sťažovateľa, žalovaný
uviedol,žeideosamostatnékonanie,žepredmetomtohtoprieskumuniejekonaniesprávnychorgánovv
rámci priestupkovej agendy na príslušnom úseku, pričom doplnil, že skutočnosť, že sťažovateľovi nebola
uložená pokuta za súvisiaci priestupok nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov (o

zastavenístavebnéhokonania).Žalovanýpopreltvrdeniasťažovateľa,žebytentonerealizovalstavebné
práce na príslušnej stavbe bez stavebného povolenia, resp. že predmetnými prácami by len odstraňoval
havarijný stav. Poukázal pritom na závery štátneho stavebného dohľadu, ktoré preukazujú, že takúto
činnosť realizoval, a preto bol stavebným úradom vyzvaný na ich ukončenie. Predmetnými listinami bol
skutkovýstavpreukázaný,pričomsťažovateľhodnovernýmspôsobomnevyvrátiltaktoustálenýskutkový

stav, a preto nie je dôvodné, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov.
28. V závere svojho vyjadrenia poukázal na časť napadnutého rozsudku, v ktorom správny súd riešil
povahu povoľovanej stavebnej činnosti (k tomu pozri aj bod 11 tohto rozsudku). Tu potom akcentoval, že
ide o také stavebné činnosti, ktoré bolo možné realizovať len na základe stavebného povolenia, a keďže
takýmto právoplatným stavebným povolením pred uskutočnením predmetných prác nedisponoval,

správne orgány museli zastaviť samotné stavebné konanie (§ 60 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona) a
museli iniciovať konanie o dodatočnej legalizácii stavby (§ 88a a § 88 ods. 1 Stavebného zákona).
29. K vyjadreniu žalovaného sa následným vyjadrením zo dňa 21.01.2025 vyjadril sťažovateľ. Namietol
nesprávnosť argumentácie žalovaného, ktorý nevníma rozdiel medzi „zmenou účelu v užívaní stavby“a „stavebnom povolení“. Tvrdí, že pri zmene účelu v užívaní stavby sa stavebné práce realizujú
pred vydaním rozhodnutia a, naopak, pri stavebnom povolení, sa stavebné práce realizujú až po
právoplatnosti takéhoto stavebného povolenia.

30. Sťažovateľ zopakoval svoju skoršiu argumentáciu k nečinnosti správnych orgánov, k tomu, že mu
nebola uložená pokuta za vykonávanie stavebnej činnosti, ako aj k tomu, že po 17.10.2017 správne
orgány nemali žiadne dôkazy o tom, že bola vykonávaná stavebná činnosť na predmetnej stavbe (takéto
listiny sa viažu len k roku 2015, t. j. k časovému úseku pred vydaním rozhodnutia o povolení zmeny
účeluužívaniastavby).Ďalejsťažovateľpoukázalna„diskriminačnýpostup“žalovanéhoanato,žetento

realizuje chybnú interpretáciu ustanovení § 88a, § 88 ods. 1 a § 60 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona.
V tejto súvislosti doplnil, že žiadosť žalobcu nikdy nesmerovala k vydaniu stavebného povolenia, ale k
vydaniu rozhodnutia o zmene účelu stavby, čo žalovaný vo svojom vyjadrení úmyselne opomína.
31. V závere tohto vyjadrenia sťažovateľ zopakoval svoj návrh obsiahnutý v kasačnej sťažnosti.

III. Konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu preskúmal rozsudok
krajského súdu, keď jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods.
2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11
písm. h) SSP.

33. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
34. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že
podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou

osobou a včas.
35. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v ďalších bodoch tohto odôvodnenia.

IV. Vybraná súvisiaca právna úprava

36. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
37. Podľa § 49 ods. 1 Správneho poriadku, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na
podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.

38. Podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje
inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých
prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto
lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny
orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením

dôvodov upovedomiť.
39.Podľa§60ods.2písm.f)Stavebnéhozákona,stavebnýúradzastavístavebnékonanie,akstavebník
začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.
40.Podľa§76ods.1Stavebnéhozákona,dokončenústavbu,prípadnejejčasťspôsobilúnasamostatné
užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby

vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
41. Podľa § 76 ods. 3 Stavebného zákona, kolaudačné rozhodnutie sa vyžaduje aj pre jednoduché
stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť podľa § 55 ods. 2 písm. a).
42. Podľa § 85 ods. 1 Stavebného zákona, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom
rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene

spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení
výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú
rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa
vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.
43. Podľa § 85 ods. 2 Stavebného zákona, zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby,

prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby.
Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách,
ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže
prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1.44. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi

iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.
45. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými

predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.
46. Podľa § 94 Stavebného zákona, ak stavba svojím stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb,
prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty, a ak nie je nevyhnutné stavbu ihneď odstrániť,
nariadi stavebný úrad vykonať neodkladné zabezpečovacie práce vlastníkovi stavby

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

47. Skôr ako kasačný súd pristúpi k podrobnému odôvodneniu jednotlivých kasačných bodov
sťažovateľa, považuje za relevantné uskutočniť stručné zhrnutie základných východísk vo veci - hoci

tieto je možné v primeranom rozsahu abstrahovať už aj z napadnutého rozsudku správneho súdu - keď
má za to, že ich vnímanie a interpretácia zo strany sťažovateľa nie je úplne správna (k tomu pozri aj
bod 21 tohto rozsudku vyššie).
48. Nie je sporné, že sťažovateľ (ako stavebník) mienil pôvodnú stavbu začať užívať na iný účel ako
bol ich pôvodný účel (verejné toalety), a to konkrétne ako budovu obchodu a služieb. Zmena účelu

užívania stavby môže byť v dvojakom právnom režime - bez realizácie stavebných úprav a s realizáciou
stavebných úprav [k tomu pozri aj body 42 a 43 vyššie]. Ak sa požadovaná zmena účelu užívania stavby
viaže na stavebné práce/úpravy, ku ktorým je potrebné mať relevantný právny titul - stavebné povolenie,
na konanie sa uplatní právny režim, ktorý je spojený so stavebným konaním. Zmena účelu užívania
stavby v súdenej veci tak, ako bola táto materiálne vyhodnotená správnym orgánom, pritom bola

zmenou, ku ktorej sa podľa žiadosti sťažovateľa a súvisiacich podkladov, viazala zákonná požiadavka
existencie (právoplatného) stavebného povolenia.
49. V súvislosti s uvedeným pritom kasačný súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
druhostupňového orgánu, ktorým došlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia povoľujúceho zmenu účelu
užívaniastavby(ktomupozribody7a8vyššie).Druhostupňovýorgán-potom,čoodcitovalustanovenia

§ 60 ods. 2 písm. f) a § 88a ods. 1 Stavebného zákona - v tomto zrušujúcom rozhodnutí zo dňa
19.03.2018 (bod 8 tohto rozsudku) uviedol: „Zo zápisníc z výkonu štátneho stavebného dohľadu
vyhotovených stavebným úradom dňa 16.04.2015 a zo dňa 06.05.2015 a z listu Mestskej polície v
Prešove č. P/2015/ zo dňa 21.05.2015 vyplýva, že stavebník začal realizovať stavebné práce bez
príslušného stavebného povolenia [...] Pre nepovolené stavby a stavby uskutočňované v rozpore so

stavebným povolením, ako aj neohlásené stavby a zmeny stavieb [...] platí osobitný postup. Konanie o
takýchto stavbách podrobnejšie upravuje § 88a v spojení s § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona.
[...] Odvolací orgán uvádza, že v prípade, keď stavebník podal žiadosť o vydanie povolenia na zmenu
užívania stavby podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona a stavebný úrad po jej podaní zistil, že tento začal
uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia, stavebný úrad je povinný zastaviť konanie o zmene v

užívaní stavby podľa § 60 ods. 2 písm. f) stavebného zákona a ex offo začať konanie o dodatočnom
povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona v spojení s § 88 ods. 1 stavebného zákona.“.
50. Zo skutkového hľadiska považuje kasačný súd v prvom rade za dôvodné uviesť, že skutočnosť,
že sťažovateľ na stavbe vykonával stavebné práce bez toho, aby na tieto mal právoplatné stavebné
povolenie, je v administratívnom spise dostatočne preukázaná, na čo poukázal v konečnom dôsledku

tak žalovaný v citovanom rozhodnutí (pozri bod 49 vyššie), ako aj správny súd v napadnutom rozsudku
(k tomu pozri bod 11 vyššie). Ani sťažovateľ pritom kvalifikovane nespochybňuje, že stavebné práce
realizované boli, akurát ich odôvodňuje tým, že išlo o práce spojené s odstraňovaním havarijného
stavu a spojené s predchádzaním škôd. Správny súd sa pritom s touto jeho argumentáciou dostatočne
vysporiadal. Sťažovateľ ani v kasačnej sťažnosti neuviedol a ani nepreukázal, že by predmetné

práce boli takými prácami, ktoré nezniesli odklad, resp. ktoré bolo z akéhokoľvek dôvodu relevantné
uskutočňovať bez právoplatného stavebného povolenia.
51. Akokoľvek pritom brojil sťažovateľ proti tomu, že on o stavebné povolenie nežiadal, resp. že žiadal
o „iba“ o zmenu účelu užívania stavby, táto jeho argumentácia (ako to správne zosumarizoval ajsprávny súd v napadnutom rozsudku), je bezpredmetná (bod 13 tohto rozsudku vyššie). V konaní bolo
totiž preukázané, že stavebné činnosti realizoval (aj sám uznáva, že tomu tak bolo - v roku 2015) a
dôvodom pre zastavenie stavebného konania v jeho veci pritom bolo to, že k uskutočňovaniu týchto prác

pristúpil skôr ako by na to mal príslušný verejnoprávny titul. Stavebné povolenie ako pojem interpretuje
sťažovateľnesprávne,aksadomnieva,žejetopovolenie,ktorésaviaževýlučneknovejstavbe.Naopak,
aj zmena existujúcej stavby môže byť viazaná na zákonnú požiadavku existencie predchádzajúceho
právoplatného stavebného povolenia.
52. Zjednodušene povedané, ak by pôvodnú stavbu verejných toaliet mienil stavebník (sťažovateľ)

užívať ako „Budovu obchodu a služieb“, pričom by o túto zmenu žiadal bez stavebných úprav
vyžadujúcich právoplatné stavebné povolenie, vtedy by sa konalo o jeho žiadosti fakticky v režime
„mimo stavebného povolenia“. Keďže však ním požadovaná zmena účelu užívania stavby bola - podľa
podkladov pre rozhodnutie - spojená so stavebnými úpravami vyžadujúcimi stavebné povolenie, nastúpil
v jeho veci právny režim podľa § 85 ods. 2 Stavebného zákona. Uvedené potom znamená, že sťažovateľ
(ako stavebník) nemal a nemohol začať realizovať stavebné práce dovtedy, kým o jeho žiadosti (na

základe ktorej by sa mu právoplatne povolili súvisiace stavebné úpravy, resp. nový účel užívania stavby),
nebolo s končenou platnosťou rozhodnuté. V podmienkach súdenej veci, práve realizácia takýchto
stavebných úprav (podliehajúcich právoplatnému stavebnému povoleniu, avšak bez neho) bolo napokon
dôvodom zastavenia konania podľa § 60 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona vo veci žiadosti žalobcu
o zmenu účelu užívania stavby.

53. Tento postup pritom ako záväzný právny názor vyslovil vo vzťahu k prvostupňovému orgánu
druhostupňový orgán v časti rozhodnutia, na ktorý kasačný súd odkázal v bode 49 tohto rozsudku.
Druhostupňový orgán totiž v rámci konania o odvolaní sťažovateľa (t. j. v štádiu konania o jeho opravnom
prostriedku) poukázal na to, že tento už realizoval stavebné práce bez toho, aby na ne mal právoplatné
stavebné povolenie, a preto v zrušujúcom rozhodnutí inštruoval prvostupňový orgán, aby konanie

(rozumej - konanie o žiadosti sťažovateľa zo dňa 31.12.2014 o zmene účele užívania stavby spojenej
so stavebnými úpravami) zastavil a začal konanie o dodatočnej legalizácii predmetnej stavby.
54. Uvedené potom v plnom rozsahu neguje aj ďalší kasačný bod sťažovateľa, v ktorom tento prezentuje
úvahy, že rozhodnutie o zastavení konania je nezákonné, lebo k zastaveniu konania došlo po tom,
čo najskôr bolo vydané povolenie k zmene účelu užívania stavby (17.10.2017), keď zároveň zistenie

uskutočňovania stavebných prác sa viazalo na časový úsek pred vydaním pôvodného rozhodnutia,
ktorým bola zmena povolená, a to na rok 2015. Paradoxne, presne uvedené podčiarkuje zákonnosť
postupu správnych orgánov, ktoré konanie zastavili. Druhostupňový orgán - v rámci konania o odvolaní
sťažovateľa proti pôvodnému rozhodnutiu, ktorým bola zmena v užívaní stavby povolená (17.10.2017)
- totiž zistil, že žalobca túto žiadosť podal dňa 31.12.2014, avšak už v roku 2015 začal na predmetnej

stavbevykonávaťstavebnéúpravy.Uvedenáreťazudalostípotomlegitímneviedladruhostupňovýorgán
k záveru, že toto rozhodnutie (zo dňa 17.10.2017) nemalo byť vydané, ale konanie malo byť zastavené
a že z úradnej moci malo začať konanie o dodatočnom povolení stavby. Samotné podanie žiadosti o
zmenu v užívaní stavby neznamená, že žiadateľ môže bez ďalšieho začať vykonávať stavebné úpravy/
stavebné práce spojené so zmenou v užívaní stavby a zároveň nekonzumuje povinnosť žiadateľa

realizovať stavebné úpravy až na základe verejnoprávneho titulu na realizáciu takejto stavebnej činnosti
(právoplatné povolenie alebo riadne ohlásenie). Z týchto dôvodov bolo potom opodstatnené zastavenie
konania o zmene v užívaní stavby na základe žiadosti sťažovateľa zo dňa 31.12.2014 - berúc do úvahy
obsah predmetnej žiadosti a súvisiace podklady - keď zároveň vzhľadom na skutočnosť, že stavebné
úpravy na predmetnej stavbe začal sťažovateľ realizovať skôr, ako na to mal príslušný verejnoprávny

titul, bolo dôvodné aj následné začatie konania ex offo o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a
Stavebného zákona v spojení s § 88 ods. 1 Stavebného zákona.
55. Ak sťažovateľ namietal, že vo veci štátneho stavebného dohľadu nebol uplatnený postup, ktorý
vyžaduje § 3 ods. 2 Správneho poriadku (osobitne požiadavka súčinnosti správneho orgánu so
sťažovateľom ako stavebníkom), keď má za to, že toto ustanovenie je vo veci relevantné, a to odkazom

na § 140 Stavebného zákona (subsidiarita Správneho poriadku), ani tento argument sťažovateľa
nebol - podľa kasačného súdu - v okolnostiach súdenej veci dôvodný. Tu je potrebné v prvom rade
uviesť, že ustanovenie § 140 Stavebného zákona síce upravuje subsidiaritu Správneho poriadku na
konania podľa Stavebného zákona, avšak výkon štátneho stavebného dohľadu nie je administratívnym
(správnym) konaním (k tomu pozri napr. ASPI - Wolters Kluwer SR, s.r.o., Komentár k ustanoveniu § 98

Stavebného zákona, podľa ktorého štátny stavebný dohľad „plní funkciu štátnej inšpekcie a jeho úlohou
je zabezpečovať ochranu verejného záujmu“, príp. Spišiaková, H. In Postup stavebného úradu počas
COVID 19 - druhá vlna - „Vykonanie ŠSD nie je správnym konaním, ale ide len o kontrolnú činnosť a
jeho úlohou je zabezpečovať ochranu verejného záujmu najmä z hľadiska ochrany životného prostredia,kontrolovať dodržiavanie štátnej technickej politiky vo výstavbe a zabezpečovať dodržiavanie poriadku
a disciplíny pri výstavbe“, 2020, online: www.zbehy.sk).
56. Skutočnosť, že sťažovateľ nebol prítomný pri uskutočňovaní štátneho stavebného dohľadu potom

nie je možné vnímať ako porušenie zásady vzťahujúcej sa na správne konanie (§ 3 ods. 2 Správneho
poriadku), resp. to automaticky a bez ďalšieho neznamená, že zistenia stavebného dohľadu nie sú
vo veci relevantné. Na strane druhej, ak sťažovateľ namietal skutkové závery tohto dohľadu, tieto v
skutočnosti žiadnym spôsobom dôkazmi nevyvrátil. Naopak, javí sa skôr, že v rámci súdneho konania
tieto práce ako vykonané akceptoval, akurát spochybňoval ich právny režim (t. j. tvrdil, že išlo o

neodkladné práce, a preto ich mohol realizovať aj bez právoplatného stavebného povolenia, na ktorú
argumentáciu v napadnutom rozsudku správny súd primerane reagoval).
57. Naviac, kasačný súd dopĺňa, že okrem zápisníc zo štátneho stavebného dohľadu, súčasťou
administratívneho spisu je aj úkon „postúpenia veci“ (zo dňa 21.05.2015) - vrátane záznamu z miestneho
šetrenia, ktorým Mestská polícia Prešov postupuje stavebnému úradu správu o zisteniach na stavbe
sťažovateľa zo dňa 20.05.2015 - vrátane fotodokumentácie preukazujúcej realizáciu stavebných prác

(s viditeľným súpisným číslom stavby: XXXXX). Zo správy Mestskej polície Prešov pritom vyplýva:
„...pri objekte verejných WC bolo jasne zrejmé viditeľné to, že stavebná činnosť pokračuje. Na mieste
rozostavanej budovy sa nachádzali traja robotníci, ktorí vykonávali zváračské, maliarske a murárske
práce.“.
58. Tu je naviac potrebné doplniť, že z úradnej výzvy „Výzva na urobenie nápravy, opatrenie orgánu

štátneho stavebného dohľadu“ - č. B/2015/760-Se zo dňa 7.5.2015 (ďalej aj ako „výzva na urobenie
nápravy“) vyplýva, že sťažovateľ „bez príslušného povolenia stavebného úradu realizuje betónové
vstupné schodisko s plnými bočnými stenami zo šalovacích dielcov do I. PP objektu verených WC [...]“,
pričom ohlásením zo dňa 12.05.2015 sťažovateľ stavebnému úradu oznámil „udržiavacie práce“, keď
výstavba schodiska medzi nimi - naviac - nie je (ohlásenie obsahuje činnosti: údržba a výmena - obklady,

potery, dlažby, hydroizolácia).
59. Ak sťažovateľ namietal nedostatok súčinnosti v súvislosti s vykonaným štátnym stavebným
dohľadom (zo strany orgánu verejnej správy), kasačný súd poukazuje na to, že výzvu na urobenie
nápravy (podľa bodu 58 tohto rozsudku) sa mu príslušný orgán pokúšal doručiť, a to dokonca aj
prostredníctvom mestskej polície. Z administratívneho spisu vyplýva, že táto mu napokon bola doručená

dňa 02.07.2015. I napriek uvedenému sa v ňom nenachádza žiadne vyjadrenie alebo dôkazy, ktorými
by sťažovateľ predmetné závery uvedené vo výzve kvalifikovane vyvracal alebo aspoň relevantne
spochybnil. Aj v odvolaní zo dňa 30.11.2018 proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým došlo k
zastaveniu konania o jeho žiadosti zo dňa 31.12.2024 z dôvodu, že sťažovateľ mal vykonávať stavebné
práce na príslušnej stavbe bez právoplatného stavebného povolenia, sťažovateľ len uviedol, že v

rozhodnutí sa uvádzajú veci „3 a pól roka staré [...] (po premlčacej dobe), ktoré nikdy neboli preukázané“,
keď zároveň skonštatoval, že „Za preukázané v správnom konaní sa považuje právoplatné rozhodnutie
a nie neoverené zápisnice alebo tvrdenia mestskej polície.“. Sám však neuvádza/neoznačuje žiadny
dôkaz, ktorý by relevanciu príslušných podkladov (o ktorých teda sťažovateľ vedomosť nepochybne
mal), spochybňovali, vyvracali, príp. by preukazovali opak, keď doplnenie dokazovania v zmysle princípu

jednotnosti konania by v naznačenom smere mohol nepochybne uskutočniť aj druhostupňový orgán
(k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžo/390/2009 zo dňa
18.02.2010 - „Podľa konštantnej judikatúry správnych súdov prvostupňové ako aj druhostupňové
správne konanie tvorí jeden celok.“).
60. Za týchto okolností sa potom - v zhode so správnym súdom - ani kasačný súd nemohol stotožniť so

závermi sťažovateľa, že by nebolo preukázané, že na jeho stavbe boli realizované stavebné práce skôr
ako by na to mal príslušný právny titul, keď sťažovateľ zároveň nepreukázal, že by tieto práce vykonané
neboli (keď dôkazy založené v administratívnom spise svedčia o opaku). Tieto práce napokon sťažovateľ
minimálne implicitne akceptoval aj v texte podanej správnej žaloby, keď však tvrdí, že išlo iba o práce
spojené s havarijným stavom a predchádzaním škodám, avšak toto žiadnym spôsobom nepreukazuje.

Tu potom kasačný súd odkazuje na súvisiace závery správneho súdu uvedené v napadnutom rozsudku
(k tomu pozri bod 14 vyššie).
61. Z uvedených dôvodov sa potom kasačný súd nemohol stotožniť s názorom sťažovateľa, že by
nebolo preukázané, že na stavbe vykonával stavebné práce skôr ako mu na ne bolo vydané stavebné
povolenie, ktoré by bolo zároveň právoplatné, a preto tento sťažnostný bod vyhodnotil ako nedôvodný.

V tomto kontexte zároveň dopĺňa, že ak by aj v rámci predmetných úkonov došlo zo strany orgánov
verejnej správy k akémukoľvek parciálnemu pochybeniu (čím kasačný súd netvrdí, že tomu tak je), z
administratívneho spisu nevyplýva, že by tieto mali byť takej povahy, že by to odôvodňovalo zrušenie
žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov (k tomu pozri napr. „Je neúčelné a nehospodárneformálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že
nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.“, judikát

- R 103/2011), keď aj kasačný súd považuje realizáciu stavebnej činnosti na predmetnej stavbe bez
právoplatného stavebného povolenia za dostatočne preukázané. Zároveň dodáva, že stavebné práce
identifikované ako práce uskutočňované bez právoplatného stavebného povolenia sa týkali vonkajších
častí stavby, resp. odtiaľ viditeľných, a preto nebolo nevyhnutné, aby bola nehnuteľnosť zo strany
sťažovateľa otvorená (k tomu pozri aj bod 69 tohto rozsudku).

62. Obdobne, ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj argumentáciu sťažovateľa, ktorá sa týkala
toho, že neuloženie pokuty v deliktuálnom režime, by malo byť dôkazom tohto, že predmetnú stavebnú
činnosť- bez právoplatného stavebného povolenia - nevykonával. Odhliadnuc od toho - ako to tvrdil
aj žalovaný - že ide o dve samostatné konania, nie je sporné, že medzi nimi žiadna právna závislosť
- v sťažovateľom naznačenom smere - neexistuje. Naopak, deliktuálne konanie sa vyznačuje iným
procesným postupom, iným dôkazným štandardom a celkovo - iným účelom konania - ako stavebné

konanie, resp. konanie o zmene účelu užívania stavby. Len pre úplnosť je pritom v tejto súvislosti
potrebné dodať, že ani samotný sťažovateľ v rámci svojej argumentácie podrobne nerozvil, prečo, resp.
ako absencia priestupkového postihu sťažovateľa predstavuje dôkaz o tom, že stavebné činnosti na
príslušnej stavbe neboli realizované. Bez toho, aby to kasačný súd tvrdil, úplne jednoduchým dôvodom,
pre ktorý priestupca nebude postihnuteľný za priestupok je napr. situácia, kedy uplynie zákonná lehota

na uloženie takéhoto postihu. Toto však neznamená, že skutok ako taký (t. j. uskutočnenie stavebných
prác bez právoplatného stavebného povolenia) sa nestal a že teda nemôže byť právnym základom pre
realizáciu iných verejnomocenských úkonov.
63. V zhode so správnym súdom, aj podľa najvyššieho správneho súdu je nedôvodnou aj ďalšia
námietka sťažovateľa týkajúca sa nečinnosti orgánov verejnej správy. Samotná nečinnosť orgánov

verejnej správy (ak by aj vo veci takáto situácia nastala), nepredstavuje „legalizáciu“ stavebných prác
uskutočnených bez právoplatného stavebného povolenia a - zároveň - nespôsobuje nezákonnosť
rozhodnutia o zastavení konania o podanej žiadosti sťažovateľa zo dňa 31.12.2014. Ani tento svoj
argument pritom sťažovateľ žiadnym spôsobom nevysvetlil, neozrejmil, nerozvil. Neuviedol, či by napr.
prípadná nečinnosť v skutkových okolnostiach jeho veci mala viesť k nejakej pozitívnej zákonnej fikcii

a pod.
64. Vzhľadom na uvedené potom v zhode so správnym súdom, ani kasačný súd neidentifikoval
žiadnu právne relevantnú okolnosť, ktorá by mala spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia o zastavení
stavebného konania na tom základe, že predmetné rozhodnutie bolo vydané cca štyri roky po podaní
žiadosti sťažovateľa na stavebný úrad (31.12.2014).

65. Napokon, ak sťažovateľ poukazoval na genézu veci a tým vyvolanú nezákonnosť rozhodnutia o
zastavení konania, s touto sa už kasačný súd vysporiadal, a to v tej časti odôvodnenia tohto rozsudku, v
ktorej prezentoval všeobecné východiská spojené s konaním vo veci (k tomu pozri najmä bod 54 vyššie).
66. Záverom považuje kasačný súd za dôvodné vyjadriť sa k tým kasačným bodom sťažovateľa, v
ktorých sa tento domáha ochrany spojenej s princípmi materiálneho právneho štátu, s účelom správneho

súdnictva ako ochranu subjektívnych práv, ďalej svojich legitímnych očakávaní, ako aj primeranej
interpretácie súvisiacej právnej úpravy.
67. Je nesporné, že správne súdy majú fyzickým osobám a právnickým osobám poskytovať ochranu
pred nezákonným výkonom verejnej správy, avšak takáto ochrana nie je absolútna. Ochrana práv a
právom chránených záujmov nástrojmi správneho súdnictva neznamená poskytnutie ochrany tam, kde

niejepreukázanývpostupe,resp.vrozhodnutíorgánuverejnejsprávy(materiálny)rozporsobjektívnym
právom, príp. tam, kde by takáto ochrana sama osebe mala byť v rozpore s objektívnym právom
alebo by viedla k takémuto rozporu s objektívnym právom. V podmienkach súdenej veci je zrejmé, že
sťažovateľ žiadal o zmenu účelu užívania stavby, keď táto bola spojená aj so stavebnými úpravami
podliehajúcim právoplatnému povoleniu. Sťažovateľ však tieto začal realizovať skôr, ako bolo o jeho

žiadosti právoplatne rozhodnuté, a teda realizoval stavebné úpravy nelegálne. Nemôže byť bez ďalšieho
legitímnym očakávaním účastníka správneho konania, že mu stavebné povolenie (alebo iné povolenie)
na základe jeho žiadosti vydané bude, keďže v opačnom prípade by samotné administratívne konanie
nemalo žiadny zmysel (ak by sa prezumovalo, že už len podanie žiadosti o začatie konania vedie bez
ďalšieho ku vzniku legitímneho očakávania v tom zmysle, že žiadosti bude vyhovené).

68. Obdobne, ak sa sťažovateľ domáhal ústavnokonformného výkladu súvisiacej právnej úpravy,
kasačný súd v interpretácii právnych noriem viažucich sa na vec - tak, ako túto uskutočnil správny
súd - neidentifikoval nič, čo by odôvodňovalo zrušenie napadnutého rozsudku. Správny súd jasne,
jednoznačne, logicky a uplatňujúc štandardné metódy výkladu rozhodol spor, ktorý sťažovateľ (vpozícii žalobcu) vyvolal. Výklad právnej úpravy uskutočnený správnym súdom nie je excesívny, ani
neprimeraný - naopak - jasne sa v ňom odzrkadľuje účel právnej úpravy, ktorý smeroval k tomu, aby
v prípade, ak niekto realizuje stavbu alebo ju začne realizovať skôr, ako na túto činnosť bude mať

právoplatné stavebné povolenie, aby táto činnosť už nepodliehala „klasickému“ povoľovaciemu konaniu,
ale prebiehala v osobitnom režime ako dodatočná legalizácia príslušnej stavby (a - aby sa „klasické“
stavebné konanie - zastavilo).
69. Záverom je potrebné uviesť, že pozornosti kasačného súdu neušlo, že argumentácia sťažovateľa
vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu do podstatnej miery presahuje jeho argumentáciu

obsiahnutú v samotnej správnej žalobe. Tu potom kasačný súd poukazuje na tzv. princíp koncentrácie
správneho súdneho konania, podľa ktorého (až na určité výnimky, pričom súdená vec takou vecou nie
je),správnysúdpreskúmavazákonnosťrozhodnutiasprávnehoorgánulenvrozsahuriadnevznesených
žalobných bodov/námietok (o.i. § 183 SSP, § 134 SSP). Tomu potom zodpovedá aj koncentrácia v
kasačnom konaní (o.i. § 441 SSP).
70. Z obsahu kasačnej sťažnosti v porovnaní so znením podanej správnej žaloby je pritom zrejmé,

že sťažovateľ v nej nesporne išiel argumentačne nad rámec riadne uplatnených žalobných bodov a
- naopak - v kasačnom konaní sa domáhal ochrany vo vzťahu k právnemu posúdeniu skutočností,
ktoré kvalifikovane v správnej žalobe nenamietal. Príkladmo je možné v tejto súvislosti napr. odkázať
na to, že sťažovateľ až v kasačnej sťažnosti tvrdil, že vykonaný štátny stavebný dohľad na stavbe
považujezasprávnekonanie,naktorésapodľa§140StavebnéhozákonasubsidiárnevzťahujeSprávny

poriadok a jeho ustanovenie § 3 ods. 2 (takýto žalobný bod však v správnej žalobe uvedený nebol).
Rovnako v správnej žalobe nenamietal, že štátny stavebný dohľad sa týkal len exteriéru stavby, resp.
stavebnýchprácvnímateľnýchzexteriéru,keďtotoopäťnamietolažvkasačnejsťažnosti(str.5kasačnej
sťažnosti, posledný odsek, kde uvádza, že „dotknutá nehnuteľnosť nebola prístupná, nakoľko výkon
štátneho stavebného dohľadu bol realizovaný v podvečerných hodinách“). Obdobne v správnej žalobe

nenamietal ako nezákonnosť, že v rámci miestneho šetrenia správny orgán „nedal žalobcovi možnosť,
aby vysvetlil a doložil svoj postup, čím došlo k podstatnej ujme na strane žalobcu“, keď toto uvádza ako
námietkunezákonnostiažvkasačnejsťažnosti.Vrámcipodanejsprávnejžalobysťažovateľnapr.anilen
výslovnenenapádaprávnyzákladzastaveniastavebnéhokonaniapodľa§60ods.2písm.f)Stavebného
zákona a, naopak, správna žaloba je vágna a nekonkrétna, keď fakticky orgánom verejnej správy v

sumarizačnej časti sťažovateľ (v procesnom postavení žalobcu) vytýka, že z ich strany „neboli vykonané
právne kroky na úplné zistenie skutočného stavu stavby Žalobcu, ktoré by dospelo k úplnému zisteniu
skutkového stavu, čím by sa dospelo k správnemu rozhodnutiu“. Nie je však zrejmé, čo považoval
sťažovateľ za relevantné skutkové okolnosti veci, keď pre zastavenie konania podľa § 60 ods. 2 písm. f)
Stavebnéhozákonapostačovalopreukázanietoho,ženastavbebolivykonanéprácebezprávoplatného

stavebného povolenia, keď v správnej žalobe zároveň výslovne súvisiace podklady - najmä záznamy
zo štátneho stavebného dohľadu (apríl - máj 2015), resp. zistenia Mestskej polície Prešov (k tomu pozri
aj toto odôvodnenie vyššie) nielenže nenapáda a neuvádza dôvod ich právnej a skutkovej irelevancie a
nezákonnosti, ale tieto ani len výslovne neuvádza/nepomenúva. Už len tieto demonštratívne vymedzené
skutočnosti znamenajú, že vo vzťahu k predmetným námietkam sťažovateľa, tento by v kasačnom

konaní nemohol byť v merite úspešný, pretože v kasačnom konaní namietal niečo, čo v správnej
žalobe dostatočne konkrétne ani nenamietal. Kasačný súd však napriek tomu sťažovateľovi poskytol -
v uvedenom kontexte - aspoň všeobecnú reakciu na predmetné námietky.
71. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd postupom podľa § 461 SSP kasačnú
sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Pre úplnosť v tejto súvislosti kasačný súd uzatvára, že jeho

právne názory a závery, ktoré viedli k zamietnutiu kasačnej sťažnosti, vychádzajú z právnej úpravy
účinnej v rozhodnom čase (primárne v rozhodnom čase účinného Stavebného zákona).
72. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP a nasl.,
keď žalobca bol v konaní neúspešný, a preto mu náhrada trov kasačného konania nepatrí (§ 167
ods. 1 SSP). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, najvyšší správny súd neidentifikoval okolnosti, ktoré

by odôvodňovali žalovanému priznať právo na náhradu trov kasačného konania (§ 168 SSP), keď
naviac vyjadrenie vo veci bolo produkované priamo žalovaným. Mestu Prešov, ktoré má postavenie
ďalšieho účastníka konania z dôvodu, že je vlastníkom pozemku susediaceho so stavbou/pozemkom
sťažovateľa, kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal odkazom na § 169 SSP, keď
tomuto účastníkovi konania v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť.

73. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
„Samotné podanie žiadosti o zmenu v užívaní stavby neznamená, že žiadateľ môže bez ďalšieho
začať vykonávať stavebné úpravy/stavebné práce spojené so zmenou v užívaní stavby a zároveňnekonzumuje povinnosť žiadateľa realizovať stavebné úpravy až na základe verejnoprávneho titulu na
realizáciu takejto stavebnej činnosti (právoplatné povolenie alebo riadne ohlásenie). Z týchto dôvodov
bolo potom opodstatnené zastavenie konania o zmene v užívaní stavby na základe žiadosti sťažovateľa

zo dňa 31.12.2014 - berúc do úvahy obsah predmetnej žiadosti a súvisiace podklady - keď zároveň
vzhľadomnaskutočnosť,žestavebnéúpravynapredmetnejstavbezačalsťažovateľrealizovaťskôr,ako
na to mal príslušný verejnoprávny titul, bolo dôvodné aj následné začatie konania ex offo o dodatočnom
povolení stavby podľa § 88a Stavebného zákona v spojení s § 88 ods. 1 Stavebného zákona.“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok