Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Alena Miková

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223201717
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7223201717.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X,
D., zastúpenej advokátom JUDr. Milan Szöllössy., so sídlom Mlynská 28, Košice, proti žalovanej Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie
4.220,57 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 15.
novembra 2023 č.k. K2-12C/8/2023-150

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.220,57 eur s úrokom z omeškania
6,25% z dlžnej sumy ročne od 16.10.2020 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia (I.) a priznal žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov v rozsahu 100% (II.).

2. Žalobkyni priznal pohľadávku titulom poistného plnenia zo zmluvy o poistení majetku č. 7600292125
zo dňa 31.5.2021 so začiatkom poistenia 17.8.2021 na dobu neurčitú. Predmetom poistenia s balíkom
krytia „MAX“ bez spoluúčasti bola nehnuteľnosť vrátane domácnosti na adrese E. XX, vedľajšie budovy

v mieste poistenia do hodnoty 20 % z poistnej sumy, ktorou bola na sumu 146.000,- eur. Súčasťou
poistnej zmluvy boli poistné podmienky „Môj domov-sprievodca poistením“. V konaní mal súd zistené,
že dňa 30.8.2022 žalobkyňa telefonicky nahlásila poistnú udalosť – únik vody z vodovodnej prípojky
25.8.2022, v septembri jej bola doručená faktúra č. 522161952 zo dňa 9.9.2022 od Podtatranskej
vodárenskej prevádzkovej spoločnosti (ďalej aj vodárenská spoločnosť alebo PVS), ktorou jej bola
naúčtovaná cena 4.310,69 eur za odber vody v množstve 3299 m3 od 17.9.2021 do 2.9.2022. Vzhľadom
na priemerný odber vody jej domácnosťou v predchádzajúcich rokoch na úrovni 69 m3, 52 m3,

bolo šetrením vodárenskej spoločnosti ako dôvod nadmerného odberu zistené poškodenie vodovodnej
prípojky, v dôsledku čoho dochádzalo k úniku vody. Žalovaná vykonala dňa 12.9.2022 ohliadku na
mieste samom, čo zaznamenala v písomnej forme tak, že došlo k poškodeniu vodovodnej prípojky
a úniku vody, ktorý sa neprejavil v okolí domu ani na predmete poistenia (budove a domácnosti),
poškodenépotrubieostalovzemi,rozsahapríčinapoškodenianezistené.Poodpočítanícenyobvyklého
odberu vody v predchádzajúcom zúčtovacom období vyúčtovanou jej v sume 90,12 eur, žalobkyňa
uplatnila sumu zaplatenú za nadmerný odpočet vody 4220,57 eur (4.310,69 €-90,12 €) ako nárok

na poistené plnenie, o úhrade ktorej sumy predložila výpis z účtu. Žalovaná nespochybňovala, že
vodovodná prípojka je súčasťou poistenej stavby, popierala však, aby došlo k poškodeniu vodovodného
potrubia – prípojky, tvrdila, že aj keby došlo k poškodeniu vodovodnej prípojky, uniknutá voda
nespôsobila žiadnu škodu na predmete poistenia – budove, resp. domácnosti, preto poistiteľovinevzniklapovinnosťnaposkytnutiepoistnéhoplneniatitulomúhradynákladovvynaloženýchžalobkyňou
za uniknutú vodu. Žalovaná vychádzala z bodov 2.1 a 2.6 poistných podmienok, v zmysle ktorých
v prípade vodovodných škôd vzniká nárok na poistené plnenie v prípade škody spôsobenej vodou

z vodovodného zariadenia na predmete poistenia, k čomu v danom prípade nedošlo. Súčasne mala za
to, že dôkaz o úhrade faktúry za uniknutú vodu žalobkyňa predložila oneskorene, na ktorý dôkaz nemal
súd prihliadať.

3. Súd prvej inštancie aplikoval v konaní ustanovenie o poistných zmluvách a predmete poistenia podľa

§ 788, §790, §791, § 797 Občianskeho zákonníka (OZ) prihliadajúc k spotrebiteľskému charakteru
poistnej zmluvy podľa § 52 OZ aplikujúc zásady výkladu spotrebiteľských zmlúv v prospech spotrebiteľa
v zmysle § 54 ods. 2 OZ. Výpoveďou zamestnancov vodárenskej spoločnosti F. G. a E. H. mal
preukázané, že bola poškodená vodovodná prípojka patriaca k domu žalobkyne, následkom čoho
dochádzalo k nekontrolovateľnému úniku vody pod zemským povrchom, teda predmetné poškodenie
nebolo voľným okom viditeľné. Podľa objednávky žalobkyne a súpisu prác vodárenskej spoločnosti bola

realizovaná prekládka prípojky a vodomernej šachty na pozemok žalobkyni, keď predtým sa vodomerná
šachta nachádzala na vedľajšom pozemku 10 m od lokalizovaného úniku vody. Za práce žalobkyňa
uhradila 161,48 eur. Obranu žalovanej, že nedošlo k poškodeniu vodovodnej prípojky považoval za
vyvrátenú výpoveďami zamestnancov vodárenskej spoločnosti i svedka I. B. (manžela žalobkyne),
ktorý bol pri zistení dôvodov nadmerného úniku vody a pri realizovaní prekládky. Súd poukázal na

konštatovanie žalovanej v liste zo dňa 30.9.2022 adresovanom žalobkyni, v ktorom žalovaná potvrdila,
že vykonanou ohliadkou bolo zistené, že došlo k poškodeniu vodovodnej prípojky, ktorým listom súčasne
odmietla poistné plnenie. Za nedôvodnú považoval tiež obranu žalovanej založenú na zužujúcom
výklade poistných podmienok tak, že podmienkou úhrady nákladov za uniknutú vodu bolo spôsobenie
škody, ktorá vznikla na predmete poistenia, teda na budove alebo domácnosti. Konštatoval, že na to,

aby žalovaná ako poisťovateľ bola povinná zaplatiť žalobkyni ako poistenie náklady za uniknutú vodu sa
vyžaduje vznik škody vodou z vodovodného zariadenia, teda postačuje aj vznik škody na vodovodnom
zariadení – vodovodnej prípojke, ktorý je súčasťou predmetu poistenia t.j. budovy. Mal preto preukázané,
že nastala v zmluve a poistných podmienkach bližšie špecifikovaná poistná udalosť. Súd vychádzal
z poistných podmienok, že predmetom poistenia je budova vrátane všetkých jej súčastí technických,

energetických, technologických, zabudovaných v budove pevne s ňou spojených, vonkajšie schodiská,
prípojky patriace k budove, predmety pevne pripojené k plášťu budovy ako markízy, pergoly, antény,
solárne panely. Predmetom poistnej zmluvy v prípade poistného krytia MAX boli aj škody spôsobené
vodou z vodovodného zariadenia, spätným vystúpením vody alebo spodnou vodou, keď vodovodné
zariadenie bolo definované ako potrubie alebo zariadenie privádzajúce alebo odvádzajúce vodu, paru

alebo inú kvapalinu, spadali tam aj strešné žľaby, vonkajšie zvody odvádzajúce zrážky, pričom za
vodné škody sa považovali škody spôsobené vodou z vodovodného zariadenia, spätným vystúpením
vody z kanalizačného potrubia, škody spôsobené spätnou vodou. Podľa poistných podmienok, ak
vznikla škoda spôsobená vodou z vodovodného zariadenia, boli poistené i náklady na vyhľadávanie
prasknutéhopotrubia,uvedeniepotrubiaajokoliadopôvodnéhostavuinákladynauniknutúvodu.Majúc

za preukázané vyúčtovaním vodárenskej spoločnosti, že v pomere k predchádzajúcim rokom, kedy bol
odber vody žalobkyňou na úrovni 52m3-69m3 v sume max. 90,12 eur priznal žalobkyni uplatňovanú
sumu 4.220,57 eur predstavujúcu rozdiel medzi obvyklým nákladom a platbou za nadmerne uniknutú
vodu. K argumentu o neskorom uplatnení prostriedkov procesného útoku citoval z § 296 CSP, v zmysle
ktorého spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť dôkazy do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, kedy

sa neuplatňujú ani ustanovenia o sudcovskej koncentrácii. Vychádzajúc z § 797 ods. 3 OZ konštatoval,
že 15 dňová lehota na plnenie žalovanej plynula od 30.9.2022, kedy ukončila poistné šetrenie, teda do
omeškania sa dostala 16.10.2022, od ktorého dňa priznal žalobkyni nárok na úroky z omeškania podľa
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. v hodnote úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (1,25 %),
zvýšenej o 5 percentuálnych bodov (5%+1,5%). O nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 255 ods. 1

CSP priznajúc plne procesne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.

4. Rozsudok odvolaním napadla žalovaná uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/
a h/ CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľka zastávala názor, že súd

bezdôvodne favorizoval ochranu žalobkyne ako spotrebiteľa. Vzhľadom na profesionálne zastúpenie
žalobkyne advokátom, nesúhlasila s aplikáciou § 296 CSP, teda aby do vyhlásenia rozhodnutia mala
žalobkyňamožnosťpredkladať,činavrhovaťdôkazy.Poukázalanaobsahzápisuzohliadkyz12.9.2022,
že zamestnanec žalovaného zistil, že na mieste samom stopy po úniku vody nie sú nikde viditeľné,poškodené potrubie ostalo v zemi, rozsah a príčina poškodenia nezistená, tam prítomný svedok
p. B. potvrdil, že únik sa neprejavil v okolí domu ani na tlaku vody, preto si ho nevšimli, miesto
úniku bolo lokalizované plynovou skúškou, lokálnu opravu p. B. vylúčil vzhľadom na vek potrubia a

odporúčanie vodárenskej spoločnosti. Namietal preto záver súdu o tom, že v záverečnom liste žalovaná
zo dňa 30.9.2022 uviedla, že „vykonanou ohliadkou bolo zistené poškodenie potrubia“, nepovažoval za
preukázanú príčinu poškodenia vodovodného zariadenia poisteným rizikom. Zastával názor, že podľa
poistných podmienok časti 2.1 vodovodné škody, má poistený nárok na poistné plnenie za opravu
prasknutého potrubia ako aj za uniknutú vodu, ak dôjde ku škode vodou z vodovodného zariadenia,

pričom nebolo preukázané poškodenie potrubia ani škoda na majetku. Samotné potrubie je vodovodným
zariadením, poškodenie iného majetku zistené nebolo, mechanické poškodenie, opotrebenie, únava
materiálu, či iná príčina nie je poistením kryté riziko. Škoda na poistenom majetku nenastala, preto
nárok na poistné plnenie, preplatenie uniknutej vody ako ani nárok na opravu potrubia nevznikol.
Argumentovala, že žalobkyňa sa odvolávala na vznik škody spôsobenej zmenšením finančných
prostriedkov z dôvodu úhrady nadmerného úniku vody, no ku škode únikom vody má dôjsť na poistenom

predmete a nie vo finančnej sfére. Pretože žalobkyni nevznikol nárok na poistné plnenie, nemohla
sa žalovaná dostať ani do omeškania. Navrhovala rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu
zamietnuť a priznať jej plnú náhradu vzniknutých trov.

5. Žalobkyňa s odkazom na znenie poistnej zmluvy v zmysle poistných podmienok „Môj domov –

sprievodca poistením“ konštatovala, že spolu s poistenou budovou sú poistené aj všetky jej stavebné
súčasti, technické, energetické zariadenia a technológie zabudované v budove alebo pevne s ňou
spojené, teda je zrejmé, že poistená bola aj vodovodná prípojka ako stavebná súčasť poistenej stavby
s ňou pevne spojená, táto bola poškodená prasknutím, v dôsledku čoho dochádzalo k úniku vody,
čo bolo potvrdené zisteniami vodárenskej spoločnosti, následne bolo lokalizované miesto poškodenia

vodovodnejprípojky,ktorájejnavrhlaalternatívyriešeniaopravyatobuďopravupoškodenejvodovodnej
prípojky alebo zhotovením novej prípojky, čo im bolo aj odporúčané. Následkom prasknutia potrubia bola
vodovodná prípojka poškodená a v tejto súvislosti došlo k nadmernému úniku vody. Žalobkyňa zotrvala
na názore, že sú kryté aj vodovodné škody spôsobené vodou z vodovodného zariadenia v dôsledku
jej nadmerného úniku. Škoda vznikla na prípojke ako aj spôsobením nadmerného odberu v mieste

poistenia. Poistné podmienky nedefinujú aká škoda má vzniknúť vodou z vodovodného zariadenia,
výslovne uvádzajú, že poistením sú kryté aj náklady na uniknutú vodu. V prípade spornosti výkladu
poistnýchpodmienokzdôraznila,žepodľa§54ods.2OZplatízákonnádomnienka,ževpochybnostiach
platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Nesúhlasila s tým, aby bola akoukoľvek formou favorizovaná
v danom konaní, argumenty žalovanej považovala za zjavnú dezinterpretáciou poistných podmienok.

6. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na svojich doterajších podaniach a stanoviskách s návrhom na
zamietnutie žaloby.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení procesnej prípustnosti a včasnosti

podaného odvolania subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1,2
CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie nie je nedôvodné. Žiadny
z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený, preto odvolací súd rozsudok v zmysle § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.apríla 2025 v pojednávacej
miestnosti č.dv. 210 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219
ods. 3 CSP.

9. Odvolateľkou uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý
bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by
opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by

v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd
prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne
vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané
dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam naktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru
odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne až precízne odôvodnený a
spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na
ktoré poukazuje tieto neopakuje a pre úplnosť dodáva ( § 387 ods. 2 CSP):

11. Súd prvej inštancie dôsledne v bodoch 34. a 35. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vymedzil,
z akých pojmov a ich terminologického vyjadrenia v poistných podmienkach poistnej zmluvy uzavretej
stranami sporu vychádzal, keď nebolo pochýb, že predmetom poistenia je nehnuteľnosť žalovanej
na adrese Mlynsky 50 vrátane všetkých vonkajších stavebných súčastí technických technologických
zariadení a prípojok, keď súčasťou poistného balíka bola aj poistenie tzv. vodovodných škôd,
teda škôd pôsobených vodou z vodovodného zariadenia, kedy sa hradia náklady na vyhľadanie

prasknutého potrubia, uvedenie potrubia a jeho okolia do pôvodného stavu a uniknutú vodu. Výpoveďou
zamestnancov vodárenskej spoločnosti bolo v konaní nepochybne preukázané, že došlo k poškodeniu
(prasknutiu) prípojky, v dôsledku ktorého poškodenia dochádzalo k nadmernému úniku vody zo
stavebnej súčasti poistenej budovy, ktorý únik vody nebol badateľný, lebo sa vstrebal sa do pôdy,
avšak na majetku žalovanej vznikla škoda v podobe nadmerného odberu vody, za ktorý uhradila

4.310,69 eur. Argumentácia žalovanej, aby sa v danom prípade nejednalo o škodu, ale finančnú
stratu poisteného, nie je na mieste, keďže majetková škoda je úbytok na majetku v zásade vždy
vyjadriteľný peňažným ekvivalentom, teda nepochybne finančnou stratou vo sfére poisteného subjektu
nezávisle od toho, či je poškodená vec alebo dôjde k vzniku nákladov v súvislosti so škodovou
udalosťou inak. Hodnotenie toho, či predmetná udalosť – nadmerný únik vody môže byť chápaný

ako poistná udalosť, na ktorú sa vzťahuje krytie z poistnej zmluvy, je potrebné vnímať aj v kontexte
právnych princípov maiori ad minus, teda ak poisťovňa hradí škodu na prípojke, na majetku a súčasne
vodu uniknutú z vodovodného zariadenia, niet dôvodu, aby predmetom poistného krytia nebola aj
len škoda za únik vody z poškodenej prípojky, aj keď ku škode na ostatnom poistenom majetku
nedošlo, pokiaľ je nepochybné, že táto uniknutá voda je výsledkom poškodenia poistenej veci, v danom

prípade nehnuteľnosti žalovanej a jej súčasti, teda vodovodnej prípojky. Tvrdenia žalovanej, že nebolo
preukázané poškodenie prípojky sú v rozpore s obsahom vykonaných dôkazov a predložených listín.
Žalovaná okrem popretia tejto skutočnosti (poškodenia prípojky) na poslednom pojednávaní, žiadne
dôkazy na podporu svojho stanoviska nepredložila, táto jej procesná obrana je preto neúčinná (§
151 ods. 2 CSP). Ak žalovaná namietala oneskorene uplatnenie dôkazného prostriedku žalobkyňou–

predloženie dokladov o úhrade sumy fakturovanej za nadmerný odpočet vody, je potrebné vziať do
úvahy, že aj keď je správna vecná argumentácia žalovanej o tom, že v prípade, ak je spotrebiteľ v konaní
zastúpený právnym zástupcom – advokátom, ustanovenie § 296 CSP sa nepoužije, v danom prípade
žalobkyňa uplatnila dôkazy včas, a neprihliadnutie na ne by znamenalo zásah do jej práva na spravodlivý
prístup k súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že výzvu na vyjadrenie k podaniu žalovaného a na predloženie

dôkazov prevzal zástupca žalobkyne dňa 9.5.2023, na čo reagovala po uplynutí 15-dňovej sudcovskej
lehoty podaním z 8.6.2023. V uvedenom podaní žalobkyňa navrhla výsluch svedkov a súčasne priložila
dôkaz o úhrade platby 4.310,69 eur za nadmerný odber vody podľa faktúry č. 522161952. Napriek
okolnosti, že v danom prípade nedodržala sudcovskú lehotu, majúcu povahu lehoty poriadkovej, ktorú
možno aj predĺžiť, nemalo to negatívny vplyv na priebeh sporu, či procesné práva žalovaného. Podanie

žalobkyňa doručila pred vykonaním prvého pojednávania vo veci dňa 8.9.2023, kedy súd nemal žiadne
zákonu zodpovedajúce dôvody, čo do účelnosti i hospodárnosti postupu v konaní odmietnuť vykonanie
takýchto dôkazov, či na ne neprihliadať a pokiaľ by sa tak stalo, neostalo by v rámci ktoréhokoľvek
opravného konania nič iné, než vrátiť spor súdu prvej inštancie na vykonanie takýchto dôkazov, ktoré
boli z pohľadu stavu konania navrhnuté riadne a včas, neznamenali žiadne predlžovanie konania, či

nutnosť odročovania ani nevytvárali žiadnu novú skutkovú a dôkaznú situáciu v spore. Naopak je to
práve žalovaná, kto v rámci odvolania prednáša skutočnosti o neexistencii poškodenia prípojky, či
jej opotrebení, ktoré odporujú skutkovému stavu ako vyplýval z konania na súde prvej inštancie, ku
ktorým tvrdeným okolnostiam nepredložila žiadne dôkazy. Ak sa žalovaná v súvislosti so šetrením
poistnej udalosti a ohliadkou na mieste samom obmedzila len na preberanie informácií od svedkov

poverených žalobkyňou, je to na ťarchu žalovanej. Podstatný je práve obsah svedeckých výpovedí
zamestnancov vodárenskej spoločnosti, ktoré potvrdili, že na súčasti poistenej veci došlo k poškodeniu,
vktorejsúvislostibolspôsobenýnadmernýúnikvody atentojevzhodesobsahompoistnýchpodmienok
tiež predmetom poistného krytia bez ohľadu na to, či došlo aj k inému poškodeniu nehnuteľnostižalobkyne, či iných vecí takto uniknutou vodou. Takýto výklad rozsahu poistenia zodpovedá aj logike
veci, keďže poškodená vec bola poistená, následkom čoho došlo k úbytku majetkových hodnôt na
strane poisteného tj žalobkyne. Žalovaná neprodukovala v konaní dôkazy, ktoré by potvrdili existenciu

skutočnosti vylučujúcich jej povinnosť na poskytnutie poistného plnenia. Odvolací súd nevzhliadol
žiadne pochybnosti v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by pripúšťali akékoľvek úvahy
o neuváženej, či nedôvodnej ochrane práv spotrebiteľa neúmernej charakteru a povahe uplatňovaného
nároku. Rozhodnutie súdu vychádza zo zohľadnenia zásad výkladu prejavov vôle v zhode s ich
zmyslomaúčelomprihliadajúcnadobromyseľnosťtoho,komusúurčené,vtomtoprípadespotrebiteľovi,

rešpektujúc zásadu výkladu právnych úkonov v prospech spotrebiteľa podľa § 54 ods. 2 OZ. Vecne
správne je tiež rozhodnutie vo výroku o náhrade trov vychádzajúce zo zásadu zodpovednosti za
procesný výsledok konania, preto bol rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdený.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Odvolateľka v konaní úspech nemala, preto je povinná v plnom rozsahu na náhradu vzniknutých

trov protistrane – žalobkyni.

13. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.