Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, January 29, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010919
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8118010919.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresnýsúd PrešovvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BeátyŠuťakovejaprísediacichHeleny

Schnirerovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní dňa 29. januára 2024 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. D. XX, okr. B., prechodne bytom A., E. B. XXXX,

je vinný, že

- dňa 18.12.2014 po tom, F. C. B. G. H. G. so sídlom I. C. XX, B. J. K., okres G., v
zastúpení osobou menom L. D., a kupujúcim spoločnosťou M. G. so sídlom G. XXX N., v zastúpení
osobou C. M., bola uzavretá kúpna zmluva v meste Banská Bystrica, predmetom ktorej bolo dodanie 18
ks kondenzačných kotlov zn. Junkers Cerapur Comfort s príslušenstvom a ďalšieho plynovodného
tovarubližšiešpecifikovanéhonadodacomlisteK.XXXXXXXXzodňa18.12.2014vcelkovejsumespolu

35.069,98€,zaktorýzaplatilkupujúcispol.M.G.sosídlomG.XXXO.,vzastúpeníC.M.,predávajúcemu
spol. H., G. so sídlom I. C. XX, B. J. K., okres G., v zastúpení L. D., jednu zálohu vo výške 7.000,- €,
obžalovaný A. A. vydával sa za oprávnenú osobu prevziať predmet kúpy za kupujúceho
C. M., tento tovar prevzal a neoprávnene ho previezol na neznáme miesto a naložil s ním doposiaľ
nezisteným spôsobom, pričom za prevzatý tovar nezaplatil a ani ho riadne
nevrátil, čím poškodenej spol. H., G. so sídlom I. C. XX, B. J. K., spôsobil škodu vo výške 28.069,98 €,
teda

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu,

čím spáchal

- zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri
neexistencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a
neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona trest

odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu

odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodenú spol. H., G.. so sídlom I. C. XX, B. J. K.,
s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 17.5.2018 obžalobu na obvineného A. A. pre skutok,

ktorý kvalifikoval ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného
A. A., svedkov L. D., B. P., prečítaním výpovede svedkov C. Q., C. M. a prečítaním listinných dôkazov
ako aj prehratím zvukového záznamu a zistil nasledovné:

Obžalovaný A. A. na hlavnom popridávaní vyhlásil, že je nevinný a následne využil svoje právo
a nevypovedal. Súd preto prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že stíhaného
skutku sa nedopustil. Na spoločnosť M. a stretnutia M. s D. sa zúčastnil len ako prísediaci, kde následne
sa snažil mediačne spor vyriešiť, pretože ho mrzelo, že M. za tovar D. nezaplatil. Nepoprel komunikáciu

s D. a vždy sa snažil zabezpečiť to, čo ho požiadal M., nakoľko M. zmenil telefón a nedvíhal mu. Pri
prebratí tovaru bol prítomný, ale dodací list K. XXXXXXXX nepodpísal, je tam pečiatka spoločnosti M.
aM.bolprítomnýpripreberanítovaru.Nevieužkedytobolo,onsilenkontrolovalmotorovévozidlo,ktoré
mal v tom čase od neho M. prenajaté. Pri prevzatí tovaru bol prítomný aj D.. Tovar sa preberal v Banskej
Bystrici. Nevie kam si následne M. viezol tovar a kde ho vyložil. Neskôr sa dozvedel, že tovar skončil

v jednej spoločnosti, teda M. riadne tovar odobral a posunul ho ďalej. Z výpovede ďalej plynie, že M. D.
utvrdzoval, že tovar uhradí z týždňa na týždeň a M. podpísal ručiteľskú doložku v Kúpnej
zmluve, že v prípade, že tovar neuhradí jeho spoločnosť, tak ho uhradí on sám. M. mu za prenájom
auta nezaplatil. Pokračoval, že s M. ho zoznámil jeho brat v jeho autoservise a poprosil ho, či by mu
nepomohol dať nejaké zákazky. Pokiaľ ide o spoločnosť M., je to M. spoločnosť, cez ňu mal ísť robiť

pre obžalovaného nejaké roboty, ale nikdy k tomu nedošlo, keďže nepreukázal dostatočnú kvalifikáciu
a danú spoločnosť prepísal na bezdomovca. Obžalovaný pre túto spoločnosť nezabezpečoval nič, iba im
prenajal auto a snažil sa vyriešiť spor D. s M.. Žiadny kontrakt so spoločnosťou H. nerobil a zopakoval,
že tovar odovzdávalD.M., tovar skončil v spoločnostiQ. R.,G. H. a on bol pri preberaní z dôvodu kontroly
svojho vozidla. Prepravu tovaru zabezpečovalo vozidlo obžalovaného, pričom šoféroval ho nejaký M.

človek. Obžalovaný nevie, D. K. I. C. G. H. F. G. a spoločnosťou M.. Následne z výpovede zo dňa
12.6.2017 plynie, že zo strany obžalovaného bol predložený Dodací list bez uvedenia čísla, bez dátumu
dodávateľa M.. odberateľovi Q. R., A.. Obžalovaný nemá vedomosť, kto tovar prevzal. Svoje vozidlo zb.
Ivecočervenejfarby,ŠPZP.kontrolovalpobenzínovúpumpunadiaľnicipriBanskejBystrici, no
nevie presne pumpu konkretizovať. Vozidlo bolo prenajaté na základe Zmluvy o nájme dopravného

prostriedku uzavretej medzi ním ako prenajímateľom a C. M. ako nájomcom. K naliehavosti
zabezpečenia vozidla zn. IVECO od predajcu B. P., ktoré zakúpil dňa 13.12.2014, tesne pred
zrealizovaním prepravy tovaru dodávaného poškodeným dňa 18.12.2014 uviedol, že pre neho to nebola
naliehavosť, vozidlo zháňal od leta, bol pozrieť množstvo vozidiel z dôvodu, že sa mala
uskutočňovať preprava pre Matador, ale sa mu nedarilo vozidlo kúpiť a ani nedúfal,

že P. zdvihne telefón. Doplnil, že o predmetnej veci vie málo, jeho sa netýka.

Svedok L. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že prvá komunikácia vznikla cez internetový portál,
kde pán A., resp. M., G. zadala dopyt pre dodávku vykurovacích plynových kotlov v počte
28 kusov, na čo on reagoval telefonicky, on bol v roku 2014 konateľom montážnej kurenárskej firmy,

predstavil sa mu pán A. a na základe telefonátov boli vytvorené predbežné cenové
ponuky, kde bolo dohodnuté následné osobné stretnutie, aby sa pred obchodom spoznali s konateľom
spoločnosti C. M.,. Stretli sa v Poprade v nákupnom centre, kde pán A. mu predstavil pána M. ako
kolegu aj konateľa spoločnosti a pán M. od tej chvíle bol ticho, celý čas rozprával len pán A., jedine mu
pán M. potvrdil, že pán A. je oprávnený preberať a podpisovať dokumenty spoločnosti, po dohodnutí

zmluvnýchpodmienok,bolzostranypánaA.,keďžekomunikáciabolavýhradnelensním,ho dodatočnepožiadal o doplnenie ponuky o vykurovacie telesá v počte asi 72 kusov celkovo, kde ponuku upravil,
cenu odsúhlasili. Pokračoval, že tiež ich upozornil, že dodávateľ materiálu odo neho vyžaduje určité
% zálohy, preto od pána A., resp. konateľa spoločnosti, ktorú údajne zastupoval, požiadal o zálohu

7.000,- Eur,. Túto mu odsúhlasili, čím myslel, že A. mu povedal, že šéf C. M. sumu odsúhlasil a tak
môže objednávať tovar, to bolo asi cca 2 týždne pred predaním tovaru v priebehu 2-3 týždňov ju vložili
na účet- Po zložení zálohy sa stretli pred spoločnosťou S. K. A. A., kde mal od dodávateľa B. C.
– S., so sídlom v Prievidzi pripravený tovar na odobratie a následné vydanie pánovi A., pán A. sa
dostavil osobným autom zn. VW Touareg, s bratislavskou značkou a hneď za ním sa dostavilo veľké

nákladné vozidlo na prepravu tovar zn. Iveco s kabínou červenej farby a v pamäti má, že malo bielu
plachtu. On prišiel bielou dodávkou, buď Fiat Ducato alebo Citroen Jumper. Pred naložením tovaru do
nákladného vozidla mu obžalovaný osobne podpísal zmluvu, dodacie listy, kde neuviedol len podpis,
ale aj paličkovým písmom napísal A., a po podpísaní dokumentov im pomohol naložiť tovar, a teda
tovar odovzdával on a M. tam nebol a ani nemal byť podľa toho, čo mu bolo povedané obžalovaným.
Od vtedy sa osobne nestretli, bola medzi nimi len telefonická komunikácia, no zo strany obžalovaného

boli len samé výhovorky. Bola komunikácia s M., keď sa mu podarilo dovolať, no M. sa len zasmial do
telefónu s tým, že si to má vybaviť s obžalovaným a položil. Časom zistil, že spoločnosť
M. bola prepísaná pod nejaký iný názov a potom už kontaktoval právneho zástupcu. Svedok za osobu,
ktorá mu bo predstavená ako A. A. označil obžalovaného. Nákladné auto šoférovala jemu neznáma
osoba. Pri podpise zmluvy, ktorú vypracoval on, bol on a obžalovaný A., ktorý zastupoval konateľa

spoločnosti M., G. pána M., nakoľko takto sa mu predstavili a zmluva sa podpisovala pri jeho aute, pri
šoférových dverách v Banskej Bystrici a bola vyhotovená asi v troch exemplároch, kde jeden bol určený
objednávateľovi, druhý dodávateľovi a tretí ručiteľovi. Jeden z tých exemplárov prevzal obžalovaný.
Svedok pokračoval, že pokiaľ ide o odberateľa, jemu bolo povedané, že tovar ide na výstavbu bytovky
niekde juhozápad Slovenska a viac o predaný tovar, kde smeruje, sa už nestaral. Takýmto konaním mu

vznikla škoda v hodnote 28.069,- Eur podľa jeho názoru uvedením do omylu a neuhradením faktúry,
za ktorú sa sám zaručil, že do 7 pracovných dní bude faktúra uhradená. Zaplatenie zvyšku kúpnej ceny
urgoval obžalovaného, keďže výlučná komunikácia bola s ním, no ten to stále oddiaľoval, že
čakajú na peniaze, že im stavba nepreplatila, následne mu ponúkol Tassima kávovary, keďže v tom
období výrobca dotyčnej značky kotlov mal akciu, že ku každému kotlu, kávovar za 1,- Eur, oni sa o nej

dozvedeli, tak neuhradenú faktúru riešili tým, že on im nedodal Tassima, tak keď mu dodá všetko, tak
potom uhradia, no keďže na daný typ kotlov sa akcia nevzťahovala, tak im za svoje finančné prostriedky
kúpil asi Tassima, poslal ich poštou, keďže sa tak s obžalovaným dohodli, že po zaslaní môže očakávať
platbu.

Pokiaľvprípravnomkonanísvedokuviedol,ženávrhzmluvypripravilonatento e-mailomposlal
na odsúhlasenie obžalovanému, kde e-mailom mu bola predmetná zmluva ako odsúhlasená aj vrátená
aj s pečiatkou spoločnosti M. G.,T., kde nevie, či tam bol podpis obžalovaného alebo C. M. a následne
k podpísaniu originálu kúpnej zmluvy došlo pri preberaní tovaru obžalovaným v Banskej Bystrici,
ktorý zároveň priniesol zmluvu v štyroch vyhotoveniach, kde za spoločnosť M. G.,H.,T., boli podpísané

a opatrené pečiatkou spoločnosti, kde po ich skontrolovaní taktiež podpísal a opatril pečiatkou H.,
G. a dve vyhotovenia zostali jemu a dve si ponechal p. A.. Svedok na hlavnom pojednávaní vysvetlil,
že prešla už dlhá doba, nepamätá si už, ale minimálne museli byť tri, na tých troch už bol podpísaný
pán M. ako ručiteľ a pán A. za odberateľa, ktorý podpísal a opečiatkoval.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok B. P. uviedol, že auto zn. IVECO s EČV : P. XXXXX, červenej
farby predali potom, čo vo firme ho prestali užívať a dali inzerát na Bazoš, na ktorý reagoval pán A.
za účelom prepravy, kde na presný dôvod sa ho nepýtal a ani na dátum si nepamätá, no bolo to pred
Vianocami. Pre obžalovaného žiadnu prepravu nevykonal a ani pre iné osoby uvedeným vozidlom.
Vozidlo malo užitočnú hmotnosť 3500 kg a bolo úplne pojazdné. Vozidlo sa nedalo ihneď prepísať, tak

u neho v kancelárii spísali s obžalovaným zmluvu, on si vozidlo predtým pozrel ešte s nejakým pánom
a povedal, že pošle fakturačné údaje, na akú firmu to chce. Nespomína si, či mu ho nejak predstavil.
Svedok pokračoval, že vozidlo odhlasoval on a dosť to obžalovaný naťahoval, a to z dôvodu, že ešte
nemá nejaké údaje. Zmluva bola na meno obžalovaného a faktúra na firmu, ktorej názov si už si
nepamätal. Meno C. M. mu nič nehovorí. Auto si obžalovaný zobral hneď ako spísali zmluvu a auto

šoféroval asi ten pán, čo bol s obžalovaným.

Keďže si svedok nepamätal na okolnosti, čo sa považuje za rozpory, bola prečítaná jeho výpoveď
z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že vozidlo predal p. A. za sumu 600,- Eur a dňa13.12.2014 si poň prišiel s nejaký pánom. K prepisu vozidla došlo dňa 29.122014 a p veľký techničák
si obžalovaný prišiel 4.1.2015. Ako dôvod kúpy uviedol, že súrne potrebuje vozidlo na prepravu, lebo
im sa ich pokazilo.

Z dôvodu úmrtia svedka H. Q. bola na hlavom pojednávaní prečítaná jeho výpoveď z prípravného
konania zo dňa 28.9.2015, z ktorej vyplynulo, že je bezdomovcom a žije v Novej Dubnici, kde niekedy
pred po rokom muž predstaviac sa ako N., ktorý prišiel na Škode Octavia tmavočervenej farby
s trenčianskou ŠPZ s tým, či si nechce privyrobiť. Keďže súhlasil, N. si ofotil jeho občianky preukaz

a dohodli sa, že o pár dní pôjdu k notárovi a podpíše nejaké papiere a za to mal dostať od 50 do
100 Eur. Po pár dňoch prišiel po neho N. a išli k notárovi do Dubnice nad Váhom, meno notára nevie,
no tam podpísal asi 10 papierov a N. mu dal 100,- Eur a viac N. nevidel. Nevie aké papiere podpisoval,
počul, že je konateľom firmy G. G., ale s firmou nepodniká a ani nič o nej nevie a takisto nevie nič o firme
M. a ani o zlúčení týchto firiem. Osoby s menom C. M. a A. A. nepozná, nevidel ich a ani o nich nepočul
a viac sa k veci vyjadriť nevie.

Bol prehratý aj zvukový záznam predložený poškodeným, kde je zachytený prejav obžalovaného
korešpondujúci so skutočnosťami prezentovanými poškodeným v jeho výpovedi.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa súdu nepodarilo zabezpečiť účasť svedka C. M. na hlavnom

pojednávaní, súd postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítal jeho výpovede
z prípravného konania, kde z výpovede zo dňa 22.9.2015 vyplynulo, že spoločnosť M.. G., v ktorej
bol jediný spoločník a konateľ v období od jej založenia, t.j. od 11.6.2013 do 21.3.2015 zakladal
z účelom podnikania, kde predmetom bola stavebno – obchodná činnosť, nákup materiálu a realizovanie
tohto materiálu. Spoločnosť nemala stálych zamestnancov. K skutočnosti, že nepodal daňové priznanie

k dani z príjmov právnickej osoby za roky 2013 a 2014 uviedol, že mal spravený dokladu, toto riešila
jeho účtovníčka, aj niečo nosil na daňový úrad, ale nevyzná sa v tom. Spoločnosť v danom období
disponovala s peniazmi, fungovala normálne, exekúcie boli postupne splácané, lebo v prvom rade sa
vyplácali ľudia a materiál. Celé účtovníctvo odovzdal pri zlúčení spoločnosti. Podnikateľskú činnosť
ukončil, lebo už nechcel ďalej podnikať. Obžalovaného pozná asi rok, on mal tiež stavebnú firmu G.

G. G.,H., robili spolu asi 3 zákazky, obžalovaný nebol v jeho spoločnosti zamestnanec, ani nezastával
žiadne iné postavenie. D. D. G. G. H. G., ktorého predmetom bolo dodanie
kondenzačných kotlov zn. Junker s príslušenstvom a ďalšieho tovaru bližšie špecifikovaného
na dodacom liste K. XXXXXXXX zo dňa 18.12.2014 uviedol, že obžalovaný mal zákazku, riešili ju spolu,
obsahom ktorej bolo kúrenie, on disponoval hotovosťou na zálohu na kúpu kotlov, ktoré objednával

na jeho spoločnosť. Obžalovaný dal nejaký dopyt, na osobnom stretnutí s konateľom spoločnosti H.,
G. H. dohodli podmienky a potom komunikovali telefonicky a prostredníctvom e-mailov, komunikoval
viac menej obžalovaný. Ten vypracoval aj kúpnu zmluvu, ktorú mu dal prečítať a zaslal už podpísanú
e- mailom spoločnosti H., G.. Svedok pokračoval, že on zaslal aj zálohu vo výške 7000,- Eur.
Originál zmluvy bol vyhotovený v 1 kópii. Predmetný tovar preberal obžalovaný asi v meste Banská

Bystrica, on mu na to nedal splnomocnenie. Prepravu zabezpečoval obžalovaný, ale nie za
spoločnosť Construction.eu., lebo mu na to nedal splnomocnenie, obžalovaný mal vozidlo zn. IVECO.
Spoločnosť M., neuhradila za zmluvný predmet, lebo tovar neprevzala. V ich zmluve sa
nevyskytoval článok V o ručení a na predloženej zmluve vyšetrovateľom pečiatka a podpis nie je jeho.

Z výpovede svedka C. M. zo dňa 18.11.2016 vyplynuli obdobné skutočnosti i s tým, že
svedok doplnil, že pokiaľ ide o zákazku so spoločnosťou H., G., o tej vie, bol pri úvodných rokovaniach
a pri samotných dohodách a zmluvách nebol a obžalovaný nebol splnomocnený na zastupovanie jeho
firmy pri dohadovaní obchodných kontraktov, nákupov a podobne a o tomto kontakte sa dozvedel, až
prišla z firmy faktúra a neskôr platobný príkaz. On firmu H., G.. informoval i písomne o tom, že uvedené

kotle si jeho forma neobjednala a neprevzala.

Z konfrontácie vykonanej medzi obžalovaným A. A. a svedkom C. M. dňa 18.12.2017 vyplynulo, že
svedok C. M. tovar uvedený na dodacom liste K. XXXXXXXX zo dňa 18.12.2014 neprevzal, bol pri
nakládke, z ktorej potom odišiel. S L. D. jednal, ale tovar neobjednal a ani neprevzal. Podľa tvrdenia

obžalovaného, tento mal vedomosť, že svedok M. sa mal stretnúť s p. D. v Banskej Bystrici a keďže D.
volal kvôli tovaru, tak predpokladá, že všetko bolo v poriadku. On na stretnutí pri nich nebo
ale predpokladá, že keď C. vravel, že za tovar zaplatí a D. sa dožadoval, tak asi k obchodu došlo.Boli oboznámené aj listinné dôkazy obsiahnuté v spise, z ktorých súd zistil nasledovné:

Súčasťou spisu je Kúpna zmluva uzavretá dňa 18.12.2014 medzi spoločnosťou H., s.ro. v zastúpení

konateľom L. D. ako predávajúcim a spoločnosťou M. G. H. v zastúpení konateľom C. M. ako kupujúcim
a ako ručiteľ je uvedený C. M., kde podpisy sú nečitateľné a kde predmetom
zmluvy bol záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu tovar - 18 ks ekviternický regulátor FV 120, 18 ks
stacionárny nepriamo ohrievaný zásobník Junkers, typové označenie ST 120 -22E, 18 ks kondenzačný
kotol Junkers Cerapur Comfort, typové označenieZSBR28-3A23, pričom predávajúci sa zaviazal dodať

tovar do 7 dní od prevzatia zálohovej platby vo výške 7000- Eur (článok
4.2.1. zmluvy). V zmysle článku IV zmluvy sa strany dohodli na kúpnej cene za celý
predmet vo výške 29 264, 76 Eur. Zvyšok kúpnej ceny vo výške 22 264,
76 Eur sa predávajúci zaviazal uhradiť do 7 dní od podpisu zmluvy. (článok 4.2.2. zmluvy ). V zmysle
článku V. C. M. ako ručiteľ sa zaviazal, že v prípade neuhradenia časti kúpnej ceny vo výške a v lehote
uvedenej v článku 4.2.2, ju uspokojí on ako ručiteľ.

V tejto súvislosti bola oboznámená zálohová faktúra I. XXXXXX dodávateľa H., G. vystavená dňa
11.12.2014, s dátumom splatnosti dňa 25.12.2014 pre odberateľa M. G. H. v sume 7000,- Eur.
Dodací list K. XXXXXXXX týkajúci sa dodania kotlov zn. Junkers Cerapur Comfort s príslušenstvom
bol vystavený 18.12.2014, kde dátum dodania bol takisto 18.12.2014 a ako osoba, ktorá tovar prevzala

je uvedená osoba s menom „A. A.“.

Faktúra U. E. XXXXXX, ktorou spoločnosť H., G. H. fakturovala spoločnosti M. G. H. predmet zmluvy
– kotly s príslušenstvom bola vystavená dňa 18.12.2024, s rovnakým dátumom
dodania a s dátumom splatnosti 26.12.2014, v sume 35 069,98 Eur (29.224,98 bez DPH).

Z notárskej zápisnice N 116/2015, NZ 7999/2015, NCRis 8226/2015 zo
dňa 10.3.2015 plynie, že bola uzavretá Zmluva o zlúčení obchodných spoločností G.,G. H. v zastúpení
konateľom H. Q. ako nástupníckej spoločnosti a M. G. H. v zastúpení konateľom C. M. ako zanikajúcej
spoločnosti, pričom ku dňu zápisu zlúčenia v do obchodného registra zanikajúca spoločnosť zanikne

a celé jej imanie prejde na nástupnickú spoločnosť, ktorá sa tak stáva univerzálnym právny nástupcom.

Spoločnosť M. G. H. podľa oboznámeného výpisu OR SR teda zanikla v dôsledku zlúčenia dňom
21.3.2015.

Faktúrou č. XX/XXXX vystavenou dňa 3.12.2014 dodávateľom B. P.- T. G. P. pre obžalovaného ako
odberateľa bol fakturovaný predaj vozidla IVECO EUROCARGO P. v sume 600,- Eur a dátumom
splatnosti 29.1.2015. Kúpno- predajná zmluva bola uzavretá dňa 13.12.2014.

Zo správy SKYTOLL plynie, že vozidlo s EČV P. XXXXX bolo zaregistrované v Elektronickom mýtnom

systéme do 29.1.2015 a vymedzené úseky ciest v období od 17.12.2024 do 19.12.2014
vozidlo využívalo a podľa výpisu boli vygenerované mýtne transakcie okrem iných aj dňa 18.12.2014
o 13.28 hod –MK-b, I/69- Banská Bystrica, dňa 18.12.2014 o 14.48 hod – Budča 3- Budča 2, dňa
18.12.2014 o 15.333 hod – T. V. – Budča 1, dňa 18.12.2014 o 16.56 hod- Pažiť- Malé Uherce východ.

Zo správy spoločnosti BOSCH plynie, že predmetné kondenzačné kotly zn. Junkers neboli ku dňu
18.12.2015 registrované.

Bol oboznámený LV č. XXXX, pre Okres: B., Obec: A., k.ú: O. – B. deklarujúci vlastníctvo obžalovaného
k nehnuteľnosti.

Zo zoznamu vozidiel plynie, že obžalovaný v rozhodnom čase vlastnil aj VW Touareg, ako aj IVECO
červené.

Súčasťou spisu je aj dodací list dodávateľa M. G. H. , bez dátumu pre odberateľa Q.

R.,G. H., .s predmetom: Junkers – 17 ks, Radiator 120 – 30 ks, Radiator 160 – 18 ks, Radiator 80– 9
ks v hodnote 47 628, - Eur ( 39690,- Eur bez DPH).Bola oboznámená aj Zmluva o nájme dopravného prostriedku zo dňa 13.12.2015 medzi obžalovaným
ako prenajímateľom a C. M. ako nájomcom, ktorou prenajímateľ za odplatu vo výške 300,- Eur mesačne
prenechal na dočasné užívanie dopravný prostriedok Iveco Eurocargo, farby tmavočernej s plachtou,

EČV : P. XXXXX. V zmysle čl. II sa „nájom uzatvára na dobu určitú, od. 14.12.2014 od
00:00 hod. do na dobu neurčitú.“ V spise sa nachádza aj fotografia predmetného vozidla.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov, sp.zn.: 21Cb 25/2015 súd zistil, že rozsudkom
(pre zmeškanie) zo dňa 26.5.2015 bol žalovaný v 2. rade C. M. povinný zaplatiť žalobcovi spoločnosti

H., G. .H. T. sumu 22 267,76 Eur s príslušenstvom.

Podľa správy o povesti T. A. Obžalovaný A. A. nebol riešený za žiadny delikt ani priestupok.

Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je evidovaných
viacero priestupkov na úseku dopravy.

Obžalovaný A. A. podľa oboznámeného odpisu z registra trestov, bol doposiaľ 2 razy
súdne trestaný, kde v prvom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a naposledy bol uznaný
rozhodnutím Krajského súdu Brno – pobočka Zlín zo dňa 27.4.2022, sp.zm 69T 9/2021.

Na základe takto vykonaného dokazovania, zhodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne súd
uzavrel, že zo strany obžalovaného došlo dňa18.12.2014 spôsobom popísaným vo výroku rozhodnutia
k protiprávnemu konaniu, v dôsledku ktorého obžalovaný (uvedením poškodeného do omylu) na škodu
majetku poškodeného (spoločnosti H., G.) seba obohatil.

Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný brániac sa v podstate tým, že stretnutia C. M. s D. sa zúčastnil len
ako prísediaci, on žiadny kontrakt so spoločnosťou H. nerobil, iba sa snažil mediačne spor vyriešiť,
pokiaľ ide o komunikáciu s L. D., pretože ho mrzelo, že M. za tovar D. nezaplatil a pri prevzatí tovaru
bol len z dôvodu kontroly svojho vozidla.

Zo spáchania skutku je usvedčovaný výpoveďami svedkov, a to najmä výsluchom L. D.,, ktorý
popísal priebeh a okolnosti stretnutia a komunikácie s obžalovaným, keď uviedol že bol to práve
obžalovaný A. s kým jednal ako so zástupcom spoločnosti M., G., od samotného počiatku, počnúc
prvotným kontaktom, dohadovaním predbežných cenových ponúk ako aj následnej komunikácie na
stretnutí, podpísaním dokumentov pred naložením tovaru do nákladného vozidla a prevzatím tovaru

obžalovaným a obžalovaný od počiatku upevňoval dojem, že je oprávnený konať v mene spoločnosti
svojim správaním a vystupovaním a v konečnom dôsledku tento dojem aj vyvolal.

Súd teda neuveril obrane obžalovaného, že stretnutia M. s D. sa zúčastnil len ako prísediaci, nakoľko
svedok L. D. ho opoznal na hlavnom pojednávaní a označil za osobu s kým jednal.

Výpoveď L. D. je podporená aj výpoveďou svedka C. M. v rozhodných skutočnostiach, nakoľko
svedok M. v prípravnom konaní (keďže sa jeho účasť nepodarilo zabezpečiť na hlavnom pojednávaní
ani inštitútom podľa § 88 Trestného poriadku) vypovedal, že obžalovaný nebol splnomocnený na
zastupovanie jeho firmy pri dohadovaní obchodných kontraktov, M.,

neuhradila za zmluvný predmet, lebo tovar neprevzala, tovar preberal obžalovaný asi v meste Banská
Bystrica bez splnomocnenia a aj prepravu zabezpečoval obžalovaný. Je pravdou, že
vprvejvýpovedipopísal,W.I.T.D. G.G. H.G.,ktoréhopredmetombolododanie kondenzačnýchkotlov
zn. Junker s príslušenstvom a ďalšieho tovaru bližšie špecifikovaného na dodacom liste K. XXXXXXXX
zo dňa 18.12.2014 riešili spolu a on uhradil zálohu na kúpu kotlov, ktoré objednával na jeho spoločnosť

a na osobnom stretnutí s konateľom spoločnosti H., s r..o. dohodol podmienky a potom komunikovali
telefonicky a prostredníctvom e-mailov a komunikoval viac menej obžalovaný a ten vypracoval aj kúpnu
zmluvu, ktorú mu dal prečítať a zaslal už podpísanú e- mailom spoločnosti H., G., kde zmluva bola
v jednom vyhotovení, no poprel, že v zmluve bolo ustanovenie o ručení, pričom svedok L. D. popísal
iný počet exemplárov zmluvy, pričom z výpovede zároveň plynie, že zmluvy museli minimálne byť tri,

pričom na tých troch už bol podpísaný pán M. ako ručiteľ a pán A. za odberateľa. Svedkami uvádzaný
iný počet kusov zmlúv však neoslabuje vierohodnosť žiadneho zo svedkov, ktorých výpoveď vyznieva
vneprospechobžalovaného,keďžezvýpovedesvedkaM.akoajzvýpovedesvedkaD. poodstránení rozporov vyplynulo, že zmluva bola odsúhlasená a zasielaná emailom, čo
nevylučuje možnosť opätovného vytlačenia.

V neprospech obžalovaného vyznievajú aj zabezpečené listinné dôkazy, najmä údaje z elektronického
mýtneho systému Národnej diaľničnej spoločnosti, ktoré zároveň podporujú výpoveď svedka M. ako
aj D., že preprava obžalovaným prevzatého predmetného tovaru bola realizovaná, a to vozidlom zn.
IVECO s EČV: P. XXX F., ktoré si v krátkom časovom okamihu pred uzavretím zmluvy zakúpil od
spoločnosti B. P.- T. G. P. červenej farby. Z oboznámených listín plynie, že kúpno - predajná zmluva bola

uzavretádňa13.12.2014,čovpodstate korešpondujesvýpoveďousvedkaP., avšakhneď
súčasťou spisu je aj Zmluva o nájme dopravného prostriedku zo dňa 13.12.2015 medzi obžalovaným
ako prenajímateľom a C. M. ako nájomcom, ktorou prenajímateľ za odplatu vo výške 300,- Eur mesačne
prenechal na dočasné užívanie dopravný prostriedok Iveco Eurocargo, farby tmavočernej s plachtou,
EČV: P. XXXXX, pričom „nájom uzatvára na dobu určitú, od. 14.12.2014
od 00:00 hod do na dobu neurčitú.“ Vzhľadom na dátum uzavretia uvedený v zmluve je nelogické

tvrdenie obžalovaného, aby sa zúčastnil odovzdávania tovaru z dôvodu, aby kontroloval vozidlo
dňa 18.12.2014, ktoré mal prenajaté M. na základe zmluvy dňa 13.12.2015. Pokiaľ by bol v zmluve
uvedený nesprávny dátum a Zmluva o nájme dopravného prostriedku by bola uzavretá dňa
13.12.2014, je nepresvedčivé tvrdenie obžalovaného, že šiel kontrolovať vozidlo po 5
dňoch od kúpy a jeho prenajatia a zároveň predmetná zmluva o nájme dopravného prostriedku, potom

by bola uzavretá v deň zakúpenia predmetného vozidla od spoločnosti B. P.- T. G. P., o zas odporuje
tvrdeniu obžalovaného, že vozidlo zháňal od leta a bol pozrieť množstvo vozidiel z dôvodu, že sa mala
uskutočňovať preprava pre Matador.

Všetky vyššie uvádzané skutočnosti svedčia skôr podľa názoru súdu o dobre premyslenom konaní

obžalovaného A. A..

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k názoru, že spôsob počínania obžalovaného
a okolností za akých k tomu došlo umožňuje prijať záver, že konanie bolo takej intenzity a charakteru,
že došlo k naplneniu skutkovej podstaty žalovaného trestného činu po stránke objektívnej ako aj

subjektívnej.

Objektom tohto trestného čin je cudzí majetok a objektívna stránka je v tomto prípade naplnená tým, že
obžalovaný svojim konaním, ktoré spočívalo v tom, že uviedol poškodeného do omylu ohľadne svojho
postavenia a podnikania a vylákal od neho predmet uvedený na Dodacom liste K.

XXXXXXXX zo dňa 18.12.2014 (kotly s príslušenstvom a ďalšieho plynovodného tovaru) predstierajúc,
že je oprávnený daný tovar prevziať od poškodenej spoločnosti, čo ale nebola pravda a využil ho
na svoje potreby, a tým došlo k rozporu (nezhode) medzi predstavami poškodeného a reálnou
skutočnosťou, a teda obžalovaný svojim konaním predstieral také okolnosti, ktoré sa nezlučovali s
faktickým stavom a vylákal od poškodenej spoločnosti predmet uvedený na dodacom

liste patriaci poškodenému.

Zároveň konaním obžalovaného došlo k spôsobeniu škody poškodeným, čo sa
prejavilo reálnym úbytkom na majetku poškodeného, čo je ďalší nevyhnutný predpoklad pre naplnenie
znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu a v tomto prípade došlo k naplneniu kvalifikovanej

skutkovej podstaty podľa § 221 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, nakoľko v dôsledku jeho konania
bola poškodenému spôsobená škoda vo výške 28 069,98 Eur,-
a s poukazom na § 124 ods. 1 Trestného zákona a § 125 od. 1 Trestného zákona sa škodou rozumie
aj reálny úbytok na majetku v príčinnej súvislosti s trestným činom a značná škoda predstavuje suma
dosahujúca najmenej100-násobok sumy 266,- eur, k naplneniu čoho v tomto prípade došlo.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý konal nepochybne formou priameho
úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (objekt), ktorý bol spomínaný vyššie. U obžalovaného
nevznikli žiadne pochybnosti o jeho schopnosti ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho nebezpečnosť

pre spoločnosť a je tu takisto preukázaná aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a
následkom tohto trestného činu, a teda v dôsledku konania obžalovaného došlo k transferu predmetných
kotlov s príslušenstvom z dispozície poškodeného do dispozície obžalovaného, čo sa prejavilo reálnym
úbytkom na majetku poškodeného.Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd uzavrel, že obžalovaný A. A. svojim konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods.
4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie,
pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom súd nezistil

žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona a nezistil
ani žiadnu z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň

vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má
postihovaťibapáchateľatak,abybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.

Trestný zákon v jeho osobitnej časti umožňuje za trestný čin kvalifikovaný ako
vo výroku rozhodnutia, a to zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona uložiť

trest v rozmedzí 3 až 10 rokov.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil časový odstup, ktorý uplynul od skutku a je preto toho názoru, že trest
ukladaný v rámci trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bol neprimerane prísny a na dosiahnutie
individuálnej a generálnej prevencie postačí aj trest odňatia slobody uložený pod spodnou hranicou

trestnej sadzby, a to v trvaní 2 rokov. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné
pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj
samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 3
rokov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu
postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu, lebo bude povinný v

skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd, a to už aj v priebehu
skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol podmienečne odložený.

Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a dostatočný na

zabezpečenie účelu trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody poškodeného, súdu by bolo treba vykonať ďalšie
dokazovanie (aj s poukazom aj na oboznámený spis Okresného súdu Prešov, sp. zn. 21Cb 25/2015)
atotobypresahovalorámecpotrebnýnarozhodnutieovineatreste,apretopoškodenéhosichnárokom

na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský

súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.