Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120343942
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6120343942.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej,
v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, 010 11, IČO: 31
575 951, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, 018 13, právne zastúpená: JUDr.
Rastislavom Skybom, advokátom, so sídlom v E., F. X, o zaplatenie 958,67 Eur s príslušenstvom, na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 13. decembra 2023 č. k. 7Csp 3/2021-372,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi sumu 958,67 Eur s príslušným úrokom z omeškania (výrok I.). Podľa § 255 ods. 1 CSP

úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.).

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi stranami sporu bola dňa 23.11.2009 uzatvorená zmluva
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, v ktorej si účastníci vymedzili vzájomný
rozsah práv a povinností a na základe ktorej žalobca zriadil a viedol žalovanej osobný účet. Uzatvorená
zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka a zmluvy o bežnom

účte podľa § 708 Obchodného zákonníka, keď v žalobe opísané „nepovolené prečerpanie“ vo výške
žalovanej istiny napĺňa charakteristiku spotrebiteľského úveru vo forme prekročenia podľa § 2 písm. f)
Zákona č. 129/2010 Z. z.. Nepovažoval za dôvodnú obranu žalovanej, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere je neplatná vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, v nej dostatočne jasne
a určito vymedzený hlavný predmet plnenia a veľkosť písma zodpovedala zneniu § 53 c) Občianskeho
zákonníka, určeného v čase uzatvorenia zmluvy. Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu porušila zmluvu

tým, že sa dostala do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny 958,67 Eur, čo vyplýva
z výpisu z účtu. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu v celkovom počte 121 strán vyplýva iba za
aké obdobie bol vystavený, t. j. od 1.6.2011 do 30.8.2011 a že k 3.8.2017 aktuálny zostatok predstavuje
-968,67 Eur. Konaním však nemal preukázané, z čoho dlžná suma pozostáva, kedy a na základe
akých transakcií sa žalovaná dostala do nepovoleného prečerpania, t. j. súd nemal preukázaný základ
nároku – vznik nepovoleného prečerpania. V zmysle podmienok § 132 ods. 1 CSP a § 215 ods. 1

CSP dospel k záveru, že žalobca jednoznačne nešpecifikoval, z ktorých konkrétnych čerpaných súm
žalovaná čiastka 958,67 Eur pozostáva. Rovnako žalobca nešpecifikoval, kedy sa žalovaná dostala
do nepovoleného prečerpania na účte, v žalobe nie je vymedzené ani obdobie, rozhodujúce pre nárok
uplatnený žalobcom, t. j. kedy žalovaná začala čerpať peňažné prostriedky, v akom časovom období
tietočerpala,resp.dokedyžalovanáčerpalapeňažnéprostriedkyprostredníctvomplatobnejkarty,ateda
za aké obdobie vznikol žalovanej dlh, ktorého sa konanie týka. Súd nemal povinnosť pri predložení

dôkazov vyhľadávať tie, ktoré opodstatňujú uplatnený nárok bez toho, že by ich žalobca označil,
takáto pasivita žalobcu nemôže byť nahradená aktivitou/iniciatívou súdu. Absencia vyššie uvedenýchnáležitostí neodôvodňovala postup podľa § 129 CSP, keďže sa jedná o nedostatočné vymedzenie
skutkových okolností, súvisiacich s bremenom tvrdenia a bremenom dôkazu. Z uvedených dôvodov
preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol,
že sú dané dôvody odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a že postupom súdu prvej inštancie
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Domnieva sa, že pokiaľ
súd prvej inštancie považoval žalobu za nedostatočnú, mal ho vyzvať na postup v zmysle § 129 CSP na

jej doplnenie. Vychádzal zo skutočnosti, že po podaní žaloby súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz,
na základe ktorého žalobe (a ním uvádzaných skutkových tvrdení) vydal platobný rozkaz a žalobe
vyhovel. Vydať platobný rozkaz teda bolo možné len vtedy, ak v žalobe uplatnené právo vyplýva zo
skutočností, tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemal pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú
z listinných dôkazov, ktoré sú prílohou žaloby. Procesný poriadok stojí na zásade predvídateľnosti
rozhodnutí za daných okolností, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol bez toho, aby postupoval

podľa § 129 CSP a rozhodol inak, než najskôr žalobe na základe vydaného platobného rozkazu vyhovel,
nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho
pravidlami. Jedná sa o vydanie prekvapivého rozhodnutia, ktoré je nesprávnym procesným postupom
podľa § 129 CSP, § 181 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov
v rámci Slovenskej republiky. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. c) v spojení s
§ 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bodoch 39. a 40. odôvodnenia rozsudku, že absencia/
nedostatok žaloby – nešpecifikovanie, z ktorých konkrétnych čerpaných súm žalovaná čiastka 958,67
Eur pozostávala, kedy sa žalovaná dostala do nepovoleného prečerpania na účte, ani vymedzenie
rozhodného obdobia pre nárok uplatnený
žalobcom, potom – 1. neodôvodňoval postup súdu podľa § 129 CSP a 2. takéto nedostatočné

vymedzenie skutkových okolností v súvislosti bremena tvrdenia a bremena dôkazu s dôsledkom ich
neunesenia na strane žalobcu - nezodpovedá skutkovým okolnostiam danej prejednávanej veci a je
zároveň postupom, ktorý neumožnil strane konania (žalobcovi) adekvátne reagovať na vzniknutú
procesnú situáciu a vytvoriť mu priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku vo
vzťahu k ochrane jeho subjektívnych práv a oprávnených záujmov.

7. Z obsahu podanej žaloby (§ 132 ods. 1 CSP) vyplýva, že žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na
zaplatenie žalovanej sumy 958,67 Eur titulom uzavretia Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb z 23.11.2009, v ktorom si účastníci vymedzili vzájomný rozsah práv a povinností a na
základe ktorej žalobca zriadil a viedol žalovanej osobný účet, ktorá skutočnosť (uzavretie zmluvného

vzťahu) na základe tvrdenia a žalobcom predkladaných dôkazov (samotnej zmluvy ako aj obchodných
podmienok) bola podľa záverov súdu prvej inštancie preukázaná a zároveň vo vzťahu k námietkam
žalovanej vyhodnotená ako platne uzavretá (bod 34. odôvodnenia rozsudku). V súvislosti s tvrdením
žalobcu v podanej žalobe, akým spôsobom pohľadávka uplatnená na základe podanej žaloby vznikla
tento ozrejmil, že žalovaná počas trvania zmluvného vzťahu sa dostala do nepovoleného prečerpania,

v dôsledku ktorého zatvoril účet žalovanej, o čom ju informoval posledným výpisom z účtu, že žalobca
pred zatvorením účtu vykonal dňa 3.8.2017 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok klienta
previedol na svoj vnútorný účet a že suma -968,67 Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými
a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej do dňa zatvorenia účtu. V podanej žalobe
žalobca ďalej uvádzal konkrétne položky vo vzťahu k vedeniu účtu, ako napr. výšku debetného zostatku

(-968,67 Eur), že vo vzťahu k celkovému počtu transakcií a celkovej výške transakcií kredit predstavoval
15.810,45 Eur, z toho vklad v hotovosti 6.430,11 Eur, odmena za platby 10,42 Eur, prichádzajúce platby
8.368,43 Eur, že debet predstavoval 16.779,12 Eur (z toho je možné vypočítať medzi rozdielom debetnej
a kreditnej položky výšku zostatku nepovoleného prečerpania -968,67 Eur), ďalej s uvedením výberovv hotovosti (15.446,97 Eur) a s ďalšími uvádzanými položkami (poplatkami, uvedením výškou úrokov
atď.), na základe ktorých pohľadávku v žalobe takýmto spôsobom špecifikoval (viď aj špecifikácia na
č. l. 8 spisu). S uvedeným tvrdením v žalobe zároveň žalobca predložil ako dôkazne prostriedky -

Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb z 23.11.2009, Všeobecné obchodné
podmienky platné od 15.10.2009 a od 1.8.2017 (č. l. 9, č. l. 30 spisu), Sadzobník poplatkov účinných
od 2.11.2009 (č. l. 53 spisu) a najmä výpisy z účtu (č. l. 78 – 147 spisu a na č. l. 226 – 347 spisu)
za obdobie od 1.6.2011 – do 3.8.2017, za každý jednotlivý mesiac uvedeného obdobia, v ktorom
(okrem iného) je uvádzaný zostatok z predchádzajúceho (mesačného) výpisu, ďalej je uvedený počet

kreditných a počet debetných položiek s uvedenou celkovou sumou a sú uvádzané konkrétne transakcie
v každom mesačnom období s uvádzanou výškou transakcie. Podľa názoru odvolacieho súdu teda
bolo možnosťou (ale aj povinnosťou) súdu prvej inštancie postupom podľa § 185 - § 188 CSP vykonať
dokazovanie predkladaných dôkazných prostriedkov žalobcu, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť podanej
žaloby.

8. Na strane druhej, pokiaľ žalovaná považovala žalobu za nedôvodnú, v zmysle § 167 ods. 1 – 4
mohla/mala právo vyjadriť sa k podanej žalobe (ak túto súd v zmysle podmienok § 167 ods. 1 v
spojení § 129 CSP neodmietol), vyjadriť sa k uvádzaným okolnostiam žalobcu v podanej žalobe -
k okolnostiam uzavretého zmluvného vzťahu, predloženým listinným dôkazom (§ 204 CSP), z akého
dôvodu nepovažuje žalobu za dôvodnú, najmä v danom prípade k výške uplatnenej pohľadávky na

základe podanej žaloby a k predkladaným výpisom z účtu, z ktorých je zrejmé, ako kreditné a debetné
položky (spolu s poplatkami a úrokmi) boli žalobcom v tom-ktorom časovom (mesačnom) období
zaznamenávané a z ktorých vychádzal pri špecifikácii uplatnenej pohľadávky. Je zrejmé, že žalovaná
do rozhodnutia súdu prvej inštancie v podanom odpore (prostredníctvom právneho zástupcu) len
všeobecne neuznala nárok žalobcu bez toho, aby sa vyjadrovala ku konkrétnym skutkovým okolnostiam

uvádzaným v žalobe a v zmysle § 204 CSP aj k predkladaným listinným dôkazom, ktorými žalobca
preukazuje dôvodnosť (základ a výšku) uplatnenej pohľadávky, keď ďalej v priebehu ďalšieho konania
pri realizácii procesných úkonov súdom prvej inštancie namietala/poukazovala na neplatnosť zmluvy,
nečitateľnosť predkladaných listinných dôkazov (keď výpisy z účtu na č. l. 226 – 347 sú čitateľné, nie je
všakzrejmézospisu,čibolizástupcovižalovanejajdoručené),všeobecnýmpopieranímnárokužalobcu,

napr. že žalobca nemá nárok na úroky a poplatky, že žalobca má nárok iba na vrátenie istiny a pod..

9. Pokiaľ za daných okolností súd prvej inštancie v bode 40 odôvodnenia rozsudku súdu poukazoval na
strane jednej na absenciu náležitostí žaloby, na druhej strane, že nebol daný postup podľa §129 CSP,
keď inak (najskôr) vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel, hodnotiac vyššie uvádzané

okolnosti v postupe súdu prvej inštancie a zvolenej procesnej obrany žalovanou, nemožno považovať
rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s právom strany na právnu istotu a predvídateľnosť súdneho
rozhodnutia, z dôvodu čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Naviac, odvolací súd konštatuje, že v spise absentuje
žurnalizácia zápisnice o vyhlásení rozsudku z 13.12.2023 - § 52, § 168 Vyhlášky č. 543/2005 Z. z.

o Spravovacom a kancelárskom poriadku.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)