Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419204004
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1419204004.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti A.: B., nar.
XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXXX/XX, F., zastúpená advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s.r.o., Skautská 12, Nitra, IČO:

36 865 966, adresa na doručovanie Lombardíniho 22b, Bratislava, a otec - G. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. XXXX/X, F., t. č. bytom I. X, F., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na návrh
matky, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 25P/166/2019-334 zo dňa
29.07.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV., V., VII., VIII. a Iz r u š u j e a vec
v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zveril maloleté
deti do osobnej starostlivosti matky (I. výrok). Zároveň rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať
ich majetok budú obaja rodičia (II. výrok). Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého B. sumou
100,- eur mesačne počnúc dňom 01.01.2022 a na maloletú C. sumou 100,- eur mesačne počnúc
dňom 01.08.2022, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci (III. výrok).

Zročné výživné za obdobie od 01.01.2022 do 31.07.2022 pre maloletého B. vo výške 700,-eur povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky, pod
následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky (IV. výrok). Zároveň
upravil styk otca s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v čase od piatka od 16.00 hod. do
pondelka do 8.00 hod. s tým, že maloleté deti si prevezme a po ukončení styku odovzdá v školskom
a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a v prípade neprítomnosti maloletých detí

v školskom a predškolskom zariadení bude preberanie a odovzdávanie prebiehať v mieste bydliska
matky, ktorá úprava neplatí počas letných, zimných, Veľkonočných a jarných prázdnin. Ďalej upravil
styk otca s maloletými deťmi počas Vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 23.12.
od 18.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 18.00 hod. do
07.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. Počas jarných prázdnin každý párny kalendárny
rok od nedele bezprostredne predchádzajúcej jarným prázdninám od 18.00 hod. do nedele, ktorá

bezprostredne predchádza prvému školskému dňu po jarných prázdninách do 18.00 hod. Počas
Veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkému piatku
od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. Počas letných školských prázdnin každý
rok od 16.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 16.08. od 10.00 hod. do 31.08. do 18.00
hod. Preberanie a odovzdávanie maloletých detí bude prebiehať v mieste bydliska matky a matka je
povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť (V. výrok). Vo zvyšku návrh matky zamietol (VI. výrok).

Taktiež zamietol návrh otca (VII. výrok). Okresný súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IVč. k. 25P/171/2019-50 zo dňa 16.12.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2020 (VIII. výrok).
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IX. výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona
o rodine (ďalej aj „ZoR“) a dospel k záveru o dôvodnosti zverenia maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky s tým, že stabilné prostredie jej domácnosti zabezpečí maloletým deťom vhodnejšie
výchovné prostredie, eliminuje riziká a nedostatky otcovej domácnosti (napr. otec obýva 1-izbový
byt, kde nemá vytvorené plnohodnotné podmienky pre starostlivosť o maloleté deti, z toho jedného

školopovinného syna) a vo vzťahu k maloletému B. zosúladí faktický a právny stav styku. Okresný
súd mal za preukázané prerušenie spolužitia rodičov maloletých detí od novembra 2019, ako aj ich
konfliktný vzťah a nemožnosť dohodnúť sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, pričom
doposiaľ starostlivosť o maloleté deti zabezpečovali rodičia formou striedavej osobnej starostlivosti,
a to na základe uznesenia č. k. 25P/171/2019-50 zo dňa 16.12.2019. Plynutím čase a z predložených
lekárskych správ mal za preukázané, že striedavá osobná starostlivosť je nevyhovujúca, a to najmä

pre maloletého B., ktorý prežíva smútok, prechádzajúci do hnevu a neadekvátnych prejavov v správaní,
bola u neho konštatovaná nestabilita v prežívaní, ktorá môže byť spôsobená nenaplnením jeho potrieb,
neistotou a tiež môže vyplývať z rodinnej situácie a striedavej starostlivosti, ktorá bola vo výchove
aktuálne nastavená. Maloletý B. od decembra 2021 odmieta striedavú starostlivosť u otca, ktorého
navštevuje a má ho rád, ale preferuje domácnosť matky, čo má pozitívny vplyv aj na jeho školské

výsledky, pričom prežíva pocit, že ho otec nemá rád, pričom nestabilné prostredie má už aj zdravotné
dôsledky, keď pri rozoberaní témy otca má zášklby a tiky. S maloletou C. rodičia realizujú striedavú
starostlivosť, ale benefit daného striedania iba jedného dieťaťa narúša súrodenecké vzťahy, selektuje
priazeňrodičovatakýstavneblahovplývanielennamaloletéhoB.,aleajnamaloletú.Rovnakoprihliadol
na zatajovanie liečby otca v CPLDZ, podľa ktorej bolo zistené, že má nasadenú metadonovú liečbu, čo

predikuje potrebu otca sanovať účinky drog alternatívnym spôsobom, síce nie je rizikom pre dieťa, avšak
naznačuje rizikovosť prostredia, v ktorom sa zdržiavajú. V neprospech otca vyhodnotil aj jeho doterajší
prístup vo vzťahu k ÚPSVaR či súdu, keď pri riešení vzniknutých nedoručení a hľadaní najlepšieho
záujmu dieťaťa, otec laxným a zdĺhavým prístupom zmaril daný výsledok započatej meditácie, o ktorú sa
rodičia pokúšali, ale ani v súčasnom období neprejavuje reálny záujem o nachádzanie riešení a matka

je osamotená hlavne v starostlivosti o mentálne a psychické zdravie maloletého, ktorý je aktuálne pod
odborným vedením psychiatra a psychológa, pričom otec odborné vyšetrenia s maloletým neabsolvuje
a o výsledky vyšetrení sa nezaujíma. Zároveň rozhodol o zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich
majetku oboma rodičmi, keďže nevidel dôvod, pre ktorý by dané právo prináležalo iba jednému z rodičov
a to napriek metadonovej liečbe otca, pretože daná zdravotná indispozícia môže byť rizikovou pre

maloleté deti, ale otec má plnú spôsobilosť na právne úkony a nebolo osvedčené, že by jeho doterajšie
úkony vedome smerovali proti majetkovým, oprávneným záujmom maloletých v danej oblasti. Ohľadne
vyživovacej povinnosti otca túto ustálil vo výške 100,- eur mesačne na každé dieťa s prihliadnutím na
ich vek, ale aj zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, ktoré výživné zodpovedá rozhodujúcim
kritériámpreurčenievýživnéhoajeurčenéprimeraneavhladinemožnostípovinného.Ohľadnepočiatku

vyživovacej povinnosti ho ustálil rozdielne u oboch detí, nakoľko maloletý B. neprespával u otca od
decembra 2021, teda u daného dieťaťa už nebola realizovaná striedavá osobná starostlivosť, keď od
januára 2022 už bol len v starostlivosti matky, avšak u maloletej C. sa realizuje striedavá starostlivosť,
síce v rozdielnych intervaloch než bolo nariadené neodkladným opatrením, ale výpoveďou matky bolo
preukázané, že vyrovnaná striedavá starostlivosť u nej bola realizovaná, preto počiatok vyživovacej

povinnosti ustálil dňom 01.08.2022, teda dňom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola realizovaná
striedavá starostlivosť. Vzhľadom na počiatok určenia vyživovacej povinnosti u maloletého B., ustálil
nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.01.2022 do 31.07.2022 vo výške 700,- eur (7 mesiacov po
100,- eur), ktorú sumu povolil otcovi splácať podľa § 232 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)
v mesačných splátkach po 50,- eur, počnúc dňom 01.08.2022, teda dňom v mesiaci nasledujúcom

po rozhodnutí o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Zároveň upravil styk otca
s maloletými deťmi aj s prespatím, každý druhý víkend a rovnomerne upravil aj jeho styk s deťmi počas
sviatkov či prázdnin, kedy bude starostlivosť o deti realizovaná v rovnakom rozsahu oboma rodičmi,
keďže deti majú s otcom dobrý vzťah, hoci maloletý B. pociťuje, že sa mu otec adekvátne nevenuje,
ale tento vzťah sa súd snažil zachovať a rozvíjať aj do budúcna, nakoľko maloleté deti potrebujú vzor

ako matky, tak aj otca. Pokiaľ matka požadovala určiť výživné pre prípad zverenia maloletých detí
vo výške 180,- eur na každé dieťa, danému návrhu nevyhovel, keďže požadované výživné nebolo
adekvátne možnostiam povinného a vo zvyšku nad sumu 100,- eur návrh matky zamietol a rovnako tiež
zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti (č. l. 52), pretožeby to nateraz nebolo v záujme maloletých detí. Zároveň poukázal na zlepšený prospech a správanie sa
maloletého B., ako aj na jeho odmietavý postoj prespávať u otca, pričom rovnako je aj pre maloletú C.
priaznivejšie stabilné prostredie u druhého rodiča, ktorý má vytvorené priestorové podmienky, čo u otca

absentuje. Taktiež zrušil neodkladné opatrenie č. k. 25P/171/2019-50 zo dňa 16.12.2019, právoplatné
dňa 24.01.2020, ktorým boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
neodkladným opatrením, keďže meritórne rozhodnutie vo veci samej nahradilo túto dočasnú úpravu
práv a povinností účastníkov konania.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie vo všetkých bodoch
a uvádzal, že sa domáha striedavej osobnej starostlivosti ohľadne maloletých detí, s rozhodnutím
nesúhlasil, nakoľko daná zmena bude mať veľmi zlý vplyv na obidve deti, keď maloletá C. je viac

s ním ako s matkou od narodenia a daná zmena tiež citovo zasiahne maloletého B., s ktorým je
v kontakte, no matka mu znemožňuje tráviť s ním čas. Poukázal na úradný záznam z pohovoru z januára
2022 na úrade práce, ohľadne nevôli matky mu odovzdávať deti, ktorá nabáda deti k nenávisti voči
nemu aj so svojim partnerom, verbálne ho pred deťmi nabáda a vyjadruje sa, že sú deti kriminálnika.
Uviedol, že momentálne je práceneschopný a finančná situácia mu neumožňuje platiť výživné 200,- eur

mesačne. Domáha sa nariadenia znaleckého dokazovania a vypočutia maloletého B. a tiež znaleckého
dokazovania ohľadne maloletej C., ktorá ťažko niesla dané odlúčenie, pričom súd mal vziať do úvahy,
že deti sú s ním od narodenia v najužšom vzťahu. Zároveň žiadal vykonanie prešetrenia domácnosti
u matky, aj u neho, sociálnou kuratelou, keďže od poslednej návštevy ubehli 2 roky a odvtedy si
prenajal 2-izbový byt, ktorý je vhodný na bývanie pre obidve deti, pričom matka má priateľa a žijú

v jednej domácnosti, čo zle vplýva na maloletého B.. Rovnako žiadal o posúdenie a prihliadnutie na
zámer matky, ktorá predložila 5 psychologických správ, jemu zatajených, preto nemohol byť prítomný,
pričom ešte počas spolužitia s matkou navštevovali s maloletým B. detského psychológa a problémy
so správaním mal maloletý už počas spolužitia s matkou. Rovnako žiadal o vypočutie súdom, pretože
jeho práceneschopnosť nebola akceptovaná a bolo mu znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva. Tiež žiadal vykonať potrebné zistenia, ako žijú deti v domácnosti s matkou, aký majú
súčasný vzťah k nemu, k matke a jej priateľovi, keď maloletá C. je viac s ním ako s matkou a majú
veľmi silné citové puto, rovnako aj s maloletým B., pričom matka odmietala maloletého vydávať, ktorý
problém bol nahlásiť na kuratele v januári 2022 a maloletému je v súčasnej dobe niekoľko mesiacov
znemožňované a bránené sa s ním stretávať osamote, keďže matka mu nechce maloletého odovzdať

anivurčenomtermíneasms-správoumuoznámila,žesvojvoľnerušístriedavústarostlivosťazatajilamu
všetky skutočnosti ohľadne zdravia maloletého, s ktorým bez jeho vedomia chodí k rôznym psychológom
a psychiatrom. Popieral nedostavenie sa na mediácie a tiež ako dôkaz uvádzal policajné záznamy,
podľa ktorých musel volať na políciu, aby sa mohol dostať k deťom v určenom čase súdom, pričom
jediná možnosť, ako byť s deťmi, bolo ich vyzdvihnúť v školskom zariadení. Tiež poukázal na problémy

matky s alkoholom už od strednej školy, liečila sa ambulantne u psychiatričky, z ktorého dôvodu
žiadal o prešetrenie danej situácie. Popieral, že užíva omamné látky či lieky, preto navrhoval znalecké
dokazovanie, pričom matka detí je veľmi emotívna, výbušná a závislá od alkoholu a súd vychádzal len
z jej výpovede. Podľa jeho tvrdení maloletá C. nemá najmenší problém so striedavou starostlivosťou,
vždy sa teší na plány, ktoré spolu robia keď sa vráti, avšak matka sa veľmi negatívnym spôsobom o ňom

vyjadruje a s maloletým B. trávi čas, ktorý mu je umožnený, pričom žiadal vytvorenie podmienok obom
deťom, aby mali svojich rodičov rovnocenne. O maloletú C. sa počas celej striedavej starostlivosti stará
počas termínov určených súdom a aj nad rámec, pretože k matke sa maloletá vôbec nepýta a tiež
matke daná situácia vyhovuje. Maloletý B. chodí sporadicky, keďže matka ho prestávala pripravovať
na stretnutia s ním, nevedie ho k nemu ako k otcovi a odhovára ho od stretnutí. Tvrdil, že mal a má

vytvorené podmienky pre obidve deti, v 2-izbovom byte na I. X, na 7. poschodí, kde býva sám bez
ženy, nemá žiadnu známosť a s oboma deťmi je v nepretržitom kontakte a stará sa o ne od októbra
2019, pričom predtým s nimi žil od narodenia až do prerušenia spolužitia. Rovnako nesúhlasil ani so
zročným výživným vo výške 700,- eur, keďže maloletý B. veľa času trávil s jeho matkou, od ktorej
dostáva oblečenie, pomôcky do školy a hračky a tiež veľakrát idú na celodenný výlet so všetkým, ako

je jedlo a peniaze na atrakcie a matka po celý čas striedavej starostlivosti poberala sociálne dávky na
obidve deti. Stanovené výživné 100,- eur je neadekvátne jeho finančným prostriedkom, pričom deťom
kupuje ošatenie, hračky a ostatné bežné potreby, v jeho domácnosti majú svoj šatník a miesto na hračky
a spanie, byt má novo prerobený. Poukázal na skutočnosť uvedenú v psychologických správach odmatky,ženajväčšímvyžitímvmatkinejdomácnostiumaloletéhoB.jepočítačovákonzola,kčomuzačína
vzhliadaťajmaloletáC..Zároveňpodalodvolanieajvočiuzneseniuonariadeníneodkladnéhoopatrenia.

5.Matkavovyjadreníkodvolaniuotcanavrhlarozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdiť.
Ohľadne nemožnosti otca dostaviť sa na pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti, poukázala na
možnosť otca telefonicky oznámiť danú skutočnosť a tiež, že chce byť vypočutý, pričom pojednávanie
bolo nariadené okresným súdom na deň 29.07.2022, a to predvolaním zo dňa 29.06.2022 a otec
mal dostatok času, aby svoju neprítomnosť ospravedlnil, prípadne požiadal o odročenie pojednávania,

jej neoznamoval, že sa nemôže dostaviť. Zároveň poukázala na počiatok práceneschopnosti otca
od 25.07.2022 (pondelok), pričom pojednávanie sa uskutočnilo dňa 29.07.2022 (piatok), teda otec
mal vedieť niekoľko dní pred naplánovaným termínom pojednávania, že sa ho zrejme nebude môcť
zúčastniť.Otecvšaknevykonalžiadenúkonktomu,abysvojuneprítomnosťospravedlnilsúduapožiadal
o odročenie pojednávania, hoci tak mohol spraviť už 4 dni pred pojednávaním. Pokiaľ ide na otcom
poukazovanie na rôzne dôkazy, tieto však spolu s odvolaním nezaložil, preto nemožno jeho tvrdenia

verifikovať. Ohľadne údajného pohovoru na ÚPSVaR pre neodovzdávanie maloletých detí ňou, ako aj
ohľadne hliadok polície z rovnakých dôvodov, dané popierala, práve ona sa musela domáhať styku
s deťmi cestou polície a podala na otca trestné oznámenie dňa 28.08.2021. Otec nezaložil nielen
nájomnú zmluvu, ale ani pracovnú zmluvu, hoci v texte odvolania ich uvádza ako prílohy a ohľadne
jeho nového bývania sa jedná o 1-izbový byt, kde je pôvodná kuchyňa zrušená a vytvorená malá izba,

kde má maloletá skriňu, otec má veci v skrini na chodbe a deti spávajú v obývačke na rozťahovacom
gauči. Údajne u otca najnovšie spí aj jeho kamarátka I. J., s ktorou sa otec pozná od mladosti, a teda
nie je zrejmé, kde by prespával ešte 10-ročný chlapec. Popierala znemožňovanie maloletému B. tráviť
čas s otcom a pokiaľ sa otec odvolával na pohovor maloletého zo dňa 19.05.2021, tak maloletý v ňom
zároveň uviedol, že mu ona nezakazuje ísť k otcovi. Rovnako popierala trvalé bývanie s priateľom

v jednej domácnosti. Jeho zlé správanie sa k maloletým deťom, ako aj požívanie alkoholických
nápojov ňou, či liečbu u psychiatričky, čo sú hrubé výmysly otca. Na základe vyšetrenia a školskej
psychologičky bolo odporučené maloletému B., aby navštevoval špeciálnu školu. K návrhu otca na
znalecké dokazovanie uviedla, že daný návrh otec počas celého konania pred súdom prvej inštancie
nepredložil, ide o účelový prístup otca v snahe predlžovať nevyhovujúci stav v starostlivosti o maloleté

deti, keď v konaní boli zistené dostatočné skutkové okolnosti a zabezpečené dôkazné prostriedky
pre rozhodnutie súdu aj bez znaleckého dokazovania. Poukázala na nepredloženie nájomnej zmluvy
ohľadne otcom tvrdeného prenájmu dvojizbového bytu, teda nie je zrejmé, či ide o trvalý nájom, za
aké nájomné a či otec v predmetnom byte býva alebo nie. Otec zavádza svojimi tvrdeniami, že mu
odmietala odovzdávať maloletého B. na styk, pričom je pravdou, že maloletý chodieva k starej matke

zo strany otca, kde trávi väčšinu času popoludní a večer ide spať k nej, pričom na pobytoch u starej
matky je maloletý sám bez nej, no napriek tomu nechce ísť k otcovi do jeho bytu a ona nemá možnosť
maloletého ovplyvňovať počas jeho pobytov u starej matky. Takýto stav je dlhodobý, od decembra 2021
maloletý úplne odmieta striedavú starostlivosť u otca, s ktorým sa stretne len u starej matky, ale preferuje
jej domácnosť, rovnako otec potvrdil sporadické návštevy maloletého, ktorý trávi veľa času s ňou.

Naznačovala, že už od roku 2020 nefunguje striedavá starostlivosť a nebola vhodná pre maloletého B.,
čo sa prejavilo v jeho zhoršenom prospechu a tiež v zhoršenom psychickom zdraví a nedoporučovaní zo
strany detskej psychiatričky, ktorá nevhodnosť striedavej starostlivosti sa úplne preukázala od decembra
2021, kedy maloletý úplne prestal chodiť k otcovi, mal problémy v škole, ako aj so zvládaním diagnózy
ADHD. Poukázala na správu detskej psychiatričky D. F. zo dňa 19.12.2020, ako aj z roku 2021, v ktorom

odporúčala pokračovať v navrhovaných opatreniach a aj zrušenie striedavej starostlivosti a zároveň
zverenie maloletých detí jej. Ukončenie striedavej starostlivosti malo pozitívny vplyv na maloletého B.,
avšak nastolenie režimu pravidelného styku, ako ho stanovil okresný súd, môže prispieť na zlepšenie
vzťahu maloletého s otcom. Maloletá C. sa u nich striedala, pričom išlo o nepravidelné striedanie,
nakoľko zo strany otca dochádzalo k zmene termínov a rôznemu posúvaniu striedania sa maloletej,

ktorá nebola u otca viac, práve naopak a otec neprihliada na súrodenecký vzťah maloletého B. a C., keď
sa domáha, aby maloletá k nemu chodila domov na striedavý styk po týždni a maloletého B. už nerieši.
PokiaľideonávrhotcanaznaleckédokazovanieohľadnemaloletejC.,týmotecnavodzujemožnosť,aby
bola starostlivosť o maloleté deti určená odlišne, čo sa prejavilo aj počas konania na okresnom súde, kde
otec navrhoval vo vyjadreniach rozdelenie maloletých detí s tým, že on bude mať v starostlivosti maloletú

a ona bude mať v starostlivosti maloletého. K tvrdeniu otca o dostavení sa na mediačné stretnutie
k mediátorke Dr. Kristínovej Wieckowskej, išlo o prvý termín dňa 21.07.2021, ktorého sa ona nemohla
zdôvoduchorobydieťaťazúčastniť,avšakotecsaďalšíchtermínovnezúčastnil,pretobolamediáciaako
neúspešná ukončená. Poukázala na mnohé nevierohodné vyjadrenia otca počas konania, pričom otecmá byť v substitučnej metadonovej liečbe od roku 2012, teda už 10 rokov, nie je schopný tzv. čistej liečby
bez podpornej substitučnej liečby, teda sa naďalej odkladá splnenie konečného cieľa, a to abstinencie
bez užívania substitučnej látky na obdobie, kedy ju bude pacient objektívne, aj subjektívne schopný

posúdiť a počas substitučnej liečby existujú riziká u pacienta, že dôjde k porušeniu liečebného režimu,
teda u otca existuje riziko drogovej závislosti, čo podčiarkuje aj okolnosť frekvencie liečby (dvakrát do
týždňa pre liek Metadon). Táto liečba u neho trvá už 10 rokov. Poukázala na klamanie zo strany otca,
že žiadnu liečbu neužíva a do CPLDZ nechodí od roku 2018. Dané preukazuje neschopnosť otca prejsť
do tzv. „čistej fázy“ liečby, preto nepovažuje za vhodnú striedavú starostlivosť. Zverenie maloletých detí

do jej výlučnej starostlivosti bolo riadne zdôvodnené v bode 22. odôvodnenia rozsudku ako aj v bode
8. ohľadne stanoviska kolízneho opatrovníka. O neschopnosti otca platiť stanovené výživné neboli
tvrdenia otca v odvolaní ničím preukázané, pričom okresný súd zisťoval finančné a majetkové pomery
otca a ustálil výšku výživného v rozsahu 100,- eur na každé dieťa, ktorá je primeraná aj vzhľadom na
aktuálne pomery otca, ktorý nedoložil žiadne nové okolnosti a dôkazy ohľadne horšej finančnej situácie
ako počas prejednania pred prvoinštančným súdom, naopak zmenil bývanie z garsónky na 2-izbový

byt, čo je spojené s vyššími nákladmi, teda pokiaľ vie platiť vyššie nájomné, musí byť schopný aj platiť
stanovené výživné, ktoré má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Otcom tvrdená okolnosť, že
počas návštev maloletého B. vynakladá peniaze jeho stará matka, nemá žiadnu relevanciu k posúdeniu
výšky výživného zo strany otca.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a §
66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV., V., VII., VIII. a IX. podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP

zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozsudkom konštatuje,
že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom
nezistil náležite skutočný stav veci, jeho rozhodnutie je preto z dôvodu nedostatočného odôvodnenia

nepreskúmateľné a tiež sa okresný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Z obsahu spisu bolo zistené, že matka sa návrhom zo dňa 14.11.2019 domáhala úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pričom obe žiadala zveriť do osobnej starostlivosti,
s povinnosťou otca prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 180,- eur mesačne a zároveň navrhla

upraviť styk otca s deťmi každý druhý víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
Z predmetného návrhu matky vyplývalo, že spolužitie prerušili v mesiaci november 2019, kedy sa
otec odsťahoval z jej bytu. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/171/2019-50 zo dňa
16.12.2019 na základe návrhu matky zo dňa 26.11.2019 okresný súd neodkladným opatrením zveril obe
maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že v starostlivosti matky budú od

piatka v nepárnom kalendárnom týždni od 18.00 hod. do nasledujúceho párneho piatka do 18.00 hod.
a v starostlivosti otca budú od piatka v párnom kalendárnom týždni od 18.00 hod. do nasledujúceho
nepárneho piatka do 18.00 hod. s tým, že preberanie a odovzdávanie maloletých detí bude prebiehať
v bydlisku toho rodiča, ktorému aktuálne končí výkon striedavej osobnej starostlivosti. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2020. Rovnako z obsahu spisu bolo zistené, že deti majú

otca radi a striedavá osobná starostlivosť sa realizovala u oboch detí až do konca roku 2021. Maloletý
B. navštevoval v školskom roku 2021/2022 tretí ročník základnej školy a maloletá C. navštevovala
materskú školu. Otec bol v období od októbra 2019 do apríla 2021 riadne zamestnaný s príjmom 647,42
eur netto mesačne a podľa správy Sociálnej poisťovne aktuálne pracuje u toho istého zamestnávateľa
s rovnakým príjmom. Matka je riadne zamestnaná a jej príjem v období od novembra 2019 do januára

2021 bol vo výške 1 640,- eur netto mesačne a je vlastníčkou bytu v F.. Dňa 19.05.2021 bol vykonaný
pohovor s maloletým B., a to v priestoroch prvoinštančného súdu za prítomnosti kolízneho opatrovníka
a vec prejednávajúcej sudkyne, čoho dôkazom je záznam z pohovoru na č. l. 199 spisu. Z predmetného
pohovoru s maloletým vyplynulo, že počas pobytu u otca často chodí k starej matke, kde maloletá C.
chodiť nechce, daný spôsob starostlivosti maloletému vyhovuje, avšak vyjadril sa aj o návrhoch ohľadne

pobytu rodičov tak, že by bol tri dni s matkou a potom tri dni s otcom, ale tiež by chodil k starej matke,
jeho ďalší návrh bol, že by bol rovnako u starej matky, u otca ako aj u matky a v kresbe škrtol verziu
striedania po troch dňoch a povedal, že by bol radšej celý týždeň s matkou a celý týždeň s otcom,
pričom s matkou sa mu lepšie učí, lebo je prísnejšia, ale s otcom sa tiež učieva, ako aj so starou matkou.Maloletý sa vyjadril tak, že matka mu nezakazuje ísť k otcovi, čo platí aj naopak. Tiež bolo z obsahu spisu
zvýpovedematkynapojednávanídňa29.07.2022zistené,žestriedavástarostlivosťaktuálnenefunguje,
k tejto dochádza iba vo vzťahu k maloletej C., ktorú si striedajú, ale v inom intervale a v inom rozsahu

ako bolo nariadené v neodkladnom opatrení a naposledy bola u otca tri týždne a aktuálne je tri týždne
u nej. Maloletý B. údajne striedavú starostlivosť neabsolvuje a naposledy bol u otca v decembri 2021,
odkedy k otcovi nechodí, ale s otcom sa stretáva maloletý u jeho matky, kde však neprespáva. Maloletý
B. absolvuje psychiatrickú liečbu, kde dostal aj medikamentóznu liečbu, jeho hyperaktivita sa aj podľa
vyjadrenia školy znížila a tiež absolvujú psychologické poradenstvá. Podľa vyjadrenia matky sa maloletý

s otcom chce stretávať, avšak bez prespatia, a to bez udania dôvodu. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní
prihliadol na laxný prístup otca, ktorý jednak zmaril zdarný výsledok započatej mediácie a jeho nezáujem
o nachádzanie riešení, pričom sám konštatoval realizovanie striedavej starostlivosti ohľadne maloletej
C., ktorý režim však narúša súrodenecké vzťahy. Taktiež prihliadol na otcom zatajovanú liečbu v CPLDZ,
kde má nasadenú metadonovú liečbu, čo predikuje potrebu otca sanovať účinky drogy alternatívnym
spôsobom,ktorésíceniejerizikompredieťa,alenaznačujerizikovosťprostredia,vktoromsazdržiavajú.

U maloletého B. prvoinštančný súd konštatoval nestabilitu v prežívaní a aj s poukazom na lekárske
správy je striedavá starostlivosť podľa okresného súdu nevyhovujúca najmä pre maloletého B., ktorý ju
odmieta od decembra 2021.

10. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

11. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

12. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti

o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

13. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

14. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

15. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

16. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom

dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces

dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci
konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

18. Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť

o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

19. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 36 ods. 1 ZoR súd berie
do úvahy identické kritériá ako pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa § 24. Z uvedeného teda okrem iného vyplýva aj to, že
možnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nie je viazaná len na prípady rozvodumanželstva, ale aj na iné prípady, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a súd rozhoduje o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 43 ods. 1 ZoR (obdobne čl. 12 dohovoru), maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj
vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

21. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2, 5 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností
a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

24. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

25. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na
schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného.Jepotrebnézdôrazniť,ženaschopnosti,možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je
zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako
aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých

životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke
fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je
rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj
jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť

len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej
životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor,
ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce
sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním,
skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť

pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na
druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové
riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho
zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne
skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr.

zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo
schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov,
ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v
takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať
zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.

26. Podľa § 98 CSP o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva
dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto
vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisualebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený (ods. 1). Ak strana požiada súd o
kópiu záznamu, súd ju vydá bezodkladne. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti (ods. 2).

27. Nová právna úprava vychádza zo zásady preferencie zaznamenávania procesných úkonov súdu
technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku a len subsidiárne (arg.: "ak to súd považuje
za vhodné a účelné..") je ponechaná možnosť vyhotovenia klasickej písomnej zápisnice. Vyhotovenie
klasickej zápisnice o procesnom úkone (zápisnica o pojednávaní, zápisnica o výsluchu, zápisnica o

verejnom vyhlásení rozsudku, zápisnica o obhliadke a iné) závisí od úvahy súdu, pričom súd zhodnotí
kritérium procesnej ekonómie, vhodnosti a účelnosti. Paralelné zaznamenávanie priebehu procesných
úkonov technickými zariadeniami a zápisnicou bude spravidla odôvodnené praktickosťou vedenia
konania, zjednodušenou prípravou sudcu na pojednávanie, prehľadnejšou a rýchlejšou orientáciou v
spise, predovšetkým pre odvolacie súdy. Zvukovým záznamom z procesného úkonu podľa § 98 CSP sa
zaznamenáva jeho celý priebeh (s už uvedenými zákonnými výnimkami) a tento záznam sa uchováva

aj po skončení pojednávania (alebo iného procesného úkonu).

28. Podľa § 99 CSP, ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch
aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh
procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia (ods. 1). Ak strana

požiada súd o kópiu zápisnice, súd ju vydá bezodkladne. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

29. Ustanovenie § 99 ods. 2 CSP stanovuje základné náležitosti zápisnice. Zápisnica o súdnom
pojednávaní okrem týchto náležitostí obsahuje aj všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté

súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie presný čas začiatku a skončenia súdneho
pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej bolo súdne pojednávanie prerušené.

30. Z citovaných ustanovení CSP (ktoré bol súd v procese vykonávania predmetného dôkazu aplikovať
v zmysle ustanovenia § 2 CMP) vyplýva postup, ktorý je súd povinný dodržať pri vykonávaní

dôkazov. Zachytenie vykonaného dôkazu do určitej konkrétnej formy má svoj význam z hľadiska práva
účastníka konania vyjadriť sa k vykonanému dôkazu. Toto právo sa uskutočňuje spravidla tak, že súd
bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi, aby sa k nemu vyjadril, a aby uviedol
všetko čo pri hodnotení konkrétneho dôkazu považuje za významné. Právo účastníka konania vyjadriť
sa k vykonanému dôkazu súvisí so zásadou priamosti a ústnosti vykonávania dôkazov ako jednej zo

základných zásad občianskeho súdneho konania, ktorú garantuje nielen Ústava Slovenskej republiky v
článku 48 ods. 2, ale aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd v článku 6 ods. 1. Právo
účastníka konania vyjadriť sa k vykonaným dôkazom vyplýva aj z judikatúry ESĽP, ktorý opakovane
vo svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je
právo účastníka konania byť oboznámený s vykonanými dôkazmi a právo vyjadriť sa k nim. Účastník

konania preto musí mať možnosť oboznámiť sa s dôkazmi predloženými súdu, ako aj možnosť vyjadriť
sa k existencii, obsahu a autenticite predložených dôkazov (rozsudok ESĽP vo veci Krčmář v. Česká
republika, § 42).

31. Podľa Čl. 5 Základných zásad ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri

rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

32. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovor OSN o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.33.Citovanéustanovenievyplývazmedzinárodnejzmluvy,ktorámápodľačl.7ods.5ÚstavySlovenskej
republiky prednosť pred zákonmi. Dohovor o právach dieťaťa má charakter medzinárodnej zmluvy o

ľudských právach a základných slobodách, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, pričom aj v danom prípade musel súd prihliadať na medzinárodnoprávny záväzok
prednostného aplikovania najlepšieho záujmu dieťaťa pred vnútroštátnou úpravou, ktorá sa vo vzťahu
k procesnému postupu súdu v konaniach vzťahujúcim sa k maloletým deťom k danej téme vyjadruje
iba rámcovo, vo vyššie citovanom čl. 4 Základných princípov CMP, ktorý aj s odkazom na čl. 3 ods. 2

Základných zásad CMP umožňuje súdu judikovať spravodlivosť pre dieťa s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti prípadu.

34. Odvolací súd poukazuje na nedostatočne vykonané dokazovanie prvoinštančným súdom a rovnako
nepresvedčivé a nepreskúmateľné rozhodnutie vydané dňa 29.07.2022 po viac ako dvoch rokoch od
podania návrhu matky, keď mal okresný súd preukázané realizovanie striedavej osobnej starostlivosti

počas konania, následne počas konania už iba u maloletej C., ktorú skutočnosť nezohľadnil a ani
náležitým spôsobom nevyhodnotil, pričom sa adekvátne nevenoval dôvodom údajného odmietania
započatej striedavej osobnej starostlivosti o maloletého B. a nevykonal ani potrebné šetrenie ohľadne
pomerov u otca ohľadne schopnosti zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti v dostatočnom rozsahu.

35. Pokiaľ ide o dôkaz, a to vykonanie pohovoru s maloletým dňa 19.05.2021, tak k nemu odvolací
súd dodáva, že súd prvej inštancie vykonanie tohto dôkazu výsluchom maloletého B. uskutočneným
v budove súdu prvej inštancie za prítomnosti kolízneho opatrovníka, nebol uskutočnený v súlade s § 98
ods. 1 CSP, keď namiesto vykonania záznamu z tohto výsluchu technickým zariadením, prvoinštančný
súd zaznamenal výsluch maloletého iba v listinnej forme – Záznam z pohovoru, ktorá nemá ani

formu zápisnice podľa § 99 CSP, čím prvoinštančný súd porušil ust. § 98 ods. 1 CSP. V danom
prípade teda výsluch maloletého nebol vykonaný záznamom predpísaným spôsobom a na tom nič
nemení ani skutočnosť, že účastníci konania boli s výsluchom maloletého, zachyteným v písomnej
forme na č. l. 199 spisu, ktorá nespĺňa zákonom požadované náležitosti, keďže zákon vyžaduje,
aby bol pri vykonávaní dôkazu vyhotovený zvukový záznam, prípadne aj zápisnica, oboznámení na

pojednávaní dňa 28.06.2021 (č. l. 234 spisu), pretože len dôkaz vykonaný zákonom predpísaným
spôsobom (§ 187 CSP), možno považovať za relevantný dôkaz, ku ktorému sa môže účastník konania
relevantným spôsobom vyjadriť, a ktorý je z hľadiska obsahového, ako aj z hľadiska formálneho
spôsobilý presvedčivým spôsobom prispieť k zisteniu skutočného stavu veci, ktoré zistenie tvorí základ
pre spravodlivé, správne a zákonné rozhodnutie v každom prípade. V uvedenom smere odvolací súd

poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/103/2018 zo dňa 27.06.2018.

36. Pokiaľ ide o otázku sprístupnenia zvukového záznamu, ktorý však v prejednávanej veci nebol
vykonaný, odvolací súd poukazuje na čl. 3 ods. 2 základných princípov CMP v súlade s ustanoveniami
čl. 1, 2 a 4 základných princípov CMP s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, vzťah rodičov, ich

rodičovský konflikt a prežívanie maloletého, že by bolo dôvodné za určitých okolností nesprístupnenie
daného zvukového záznamu rodičom, z dôvodu, aby maloletý nebol vystavený konfliktu lojality
a následného pocitu viny (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/74/2020 zo dňa 28.05.2020,
rozsudok sp. zn. 5CdoR/3/2023 zo dňa 29.03.2023). To však v prejednávanom prípade nebolo
vykonané, teda nebol vykonaný dôkaz zákonným spôsobom a v danom prípade teda nebolo vykonané

dostatočné dokazovanie z hľadiska zisťovania názoru maloletého B..

37. Odvolací súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že matka počas konania rovnako navrhovala
znalecké dokazovanie na posúdenie otázky starostlivosti o maloleté deti, ktorej skutočnosti
prvoinštančný súd nevenoval žiadnu pozornosť a nezistil náležite skutočný stav veci s prihliadnutím na

doterajší výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom, u ktorých sa po prerušení
spolužitia realizovala striedavá osobná starostlivosť, i keď v prípade maloletého B. do istej doby
(december 2021) a dôvody uvedené súdom prvej inštancie v bode 22. odôvodnenia napadnutého
rozsudku považoval odvolací súd za veľmi laxné a nedostatočné z hľadiska dôvodnosti výlučnej osobnej
starostlivosti o maloleté deti iba zo strany matky.

38. Rovnako nedostatočne zistený skutočný stav veci a nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov
napadnutého rozsudku vzhliadol odvolací súd aj ohľadne rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca, keď
skutočnosti vyjadrené v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku absolútne postrádajú relevantnédôvody,niejeuvedenézakýchmajetkovýchpomerovapríjmovotcaprvoinštančnýsúdvychádzal,vakej
výške ustálil odôvodnené potreby maloletých detí, teda stanovená výška výživného je bez akéhokoľvek
odôvodnenia.

39. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu otca s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, hoci bol v čase
pojenávania dňa 29.07.2022 práceneschopný, túto považoval odvolací súd za nepodstatnú, pretože
otec svoju neúčasť na poslednom pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil, resp. vôbec
neospravedlnil, pretože to z obsahu spisu nevyplýva, pričom ak bol práceneschopný už od 25.07.2022,

mal možnosť uvedenú okolnosť oznámiť neodkladne, čo však neučinil.

40. Keďže odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok prioritne z hľadiska úpravy starostlivosti a zverenia
maloletých detí do starostlivosti toho-ktorého rodiča, je potrebné sa pri následnom rozhodovaní, po
náležitom doplnení dokazovania, venovať aj prípadnej úprave styku, a to s poukazom na výsledok
rozhodnutia, či už vo forme striedavej starostlivosti, alebo výlučnej starostlivosti zo strany toho-ktorého

rodiča.

41. Napriek uvedenému odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolania otca, pretože súd prvej inštancie
v súvislosti rozhodovaním o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom náležite nezistil
skutočný stav veci (§ 35 CMP), nevykonal dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36

CMP, vec nesprávne právne posúdil, preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 389 ods.1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec mu podľa
§ 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

42. Úlohou prvoinštačného súdu bude zistiť náležite skutočný stav veci a za tým účelom posúdiť

osobnostné, bytové predpoklady toho-ktorého rodiča z hľadiska schopnosti starostlivosti o maloleté
deti, prihliadnuť na názor maloletých detí, a to predovšetkým u maloletého B., ktorý vo veku 11 rokov
už vie svoj názor relevantným spôsobom zodpovedajúcim jeho veku vyjadriť, prípadne prvoinštančný
súd doplní dokazovanie formou znaleckého dokazovania za účelom posúdenia tejto rozhodnej otázky,
teda úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Rovnako zistí majetkové pomery oboch rodičov,

ich príjmy, výdavky, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré zistenia náležitým spôsobom
uvedenie v odôvodnení svojho rozhodnutia.

43. Zároveň odvolací súd dodáva, že v režime mimosporového konania, keďže ide o konanie, ktoré
môže začať aj bez návrhu (ex offo), je nadbytočné rozhodovať o zamietnutí návrhov toho-ktorého

rodiča, keďže súd nie je viazaný návrhmi rodičov pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností z hľadiska rozhodovania o zverení tomu-ktorému rodičovi alebo o zverení do striedavej
osobnej starostlivosti a rovnako nie je viazaný ani požadovanou sumou výživného či návrhom na úpravu
styku.

44. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).