Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624010520
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Miková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1624010520.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Veronikou Mikovou, v trestnej veci obžalovaného A. B.

a spol., pre zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 12. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

A. B. C. D. E. F. G. H., narodený XX.XX.XXXX v A., trvale bytom G., I.
J. K. XXXX/XX,

L. M. N. O. P. Q. E. R., narodený XX.XX.XXXX v A., trvale bytom G., I.
XXX/XX,

A. E. S. T. U. V. C., narodený XX.XX.XXXX v A., trvale bytom W. P.
XXX,

sa uznávajú vinnými, že

dňa 27.07.2024 v čase od 14:08 hod. do 14:10 hod. v G. na ulici L. A. č. XX, v interiéri pohostinstva u
E., fyzicky napadli poškodeného A. A., ktorý tam sedel pri stole a pozeral do mobilného telefónu, pričom
k nemu ako prvý pristúpil obvinený A. B., ktorý sa zahnal na poškodeného ľavou rukou smerujúc na
oblasť hlavy, pričom poškodený reagoval tak, že zabránil úderu ľavou rukou, avšak obvinený A. B. ihneď

pokračoval v útoku oboma rukami do oblasti hlavy a krku poškodeného, následne zhodil poškodeného
zo stoličky a pokračoval v útoku do oblasti hlavy a krku päsťami aj kopmi, na čo sa k útoku pridali aj
obvinení L. M. a A. E., ktorí poškodeného ležiaceho na zemi v obrannej polohe rukami si kryjúceho hlavu
opakovane udierali päsťami a kopali na životne dôležité orgány do oblasti hlavy a krku poškodeného,
ktorý útok mal potenciál spôsobiť poškodenému A. A. vážne poškodenie zdravia, čím týmto spoločným
konaním spôsobili poškodenému A. A. udretie hlavy v oblasti čela bez krvnej podliatiny, natiahnutie
trapézového svalu vľavo a podvrtnutie v oblasti prvého metakarpo-falangálneho kĺbu 1. prsta ľavej ruky,

ktoré zranenia si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie,

teda

- spoločným konaním dopustili sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu,
ktoréhosadopustilivúmysleinémuspôsobiťťažkúujmunazdravíanedošlokdokonaniutrestnéhočinu,

- spoločným konaním sa dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že
napadli iného,čím spáchali

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona.

Za to sa

odsudzujú

obžalovaný A. B.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39
ods. 5 Trestného zákona a za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické
liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protialkoholické liečenie vykoná ústavnou formou.

obžalovaný L. M.
Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39
ods. 5 Trestného zákona a za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa

obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

obžalovaný A. E.
Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, s použitím §
39 ods. 5 Trestného zákona a za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava podal dňa 30.10.2024 Okresnému súdu Malacky obžalobu
z 28.10.2024, č. 1 Kv 49/24/1100, na obžalovaných A. B., L. M. a A. E. pre zločin ublíženia na zdraví

podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého
sa mali dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Obžalovaní na hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2024 urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, že sa cítia vinnými zo spáchania žalovaného skutku. Súd následne postupoval
v súlade s § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovaným položil otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c),
d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaní vo všetkých prípadoch odpovedali zhodne „áno“.
Vyhlásenie obžalovaných súd, po súhlasnom stanovisku prokurátora, podľa § 257 ods. 7 Trestného

poriadku prijal a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akomobžalovaní priznali spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a ochranným opatrením.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného potrestá

sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že skutok
uvedený v obžalobe prokurátora spáchali, keď v interiéri pohostinstva u E. fyzicky napadli poškodeného
A. A., pričom k nemu ako prvý pristúpil obvinený A. B., ktorý sa zahnal na poškodeného ľavou rukou
smerujúcnaoblasťhlavy,pričompoškodenýreagovaltak,žezabránilúderuľavourukou,avšakobvinený
A. B. ihneď pokračoval v útoku oboma rukami do oblasti hlavy a krku poškodeného, následne zhodil

poškodeného zo stoličky a pokračoval v útoku do oblasti hlavy a krku päsťami aj kopmi, na čo sa k
útoku pridali aj obvinení L. M. a A. E., ktorí poškodeného ležiaceho na zemi v obrannej polohe rukami si
kryjúceho hlavu opakovane udierali päsťami a kopali na životne dôležité orgány do oblasti hlavy a krku
poškodeného, ktorý útok mal potenciál spôsobiť poškodenému A. A. vážne poškodenie zdravia, čím
týmto spoločným konaním spôsobili poškodenému A. A. udretie hlavy v oblasti čela bez krvnej podliatiny,

natiahnutie trapézového svalu vľavo a podvrtnutie v oblasti prvého metakarpo-falangálneho kĺbu 1. prsta
ľavej ruky, ktoré zranenia si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie, naplnili svojim konaním zákonné
znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaných podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadom trestu a ochranného opatrenia, v rámci ktorého čítaním oboznámil
písomné znalecké posudky č. 45-47/2024 znalkyne MUDr. P. X., Phd, č.l. 230,245 a 259 a oboznámil

podstatné listinné dôkazy najmä aktualizované odpisy z Registra trestov obžalovaných, aktualizovanú
Centrálnu evidenciu správnych deliktov a priestupkov obžalovaných, uznesenie Okresného súdu
Malacky zo dňa 21.11.2024, č.k. 1Nt/30/2024-25 a písomné podanie O. M..

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v

zmysle ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Keďže súd obžalovaným ukladal trest odňatia slobody za viac trestných činov (skutok bol kvalifikovaný
ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona), pri výške trestu vychádzal z ustanovení o úhrnnom treste v zmysle ustanovenia

§ 41 odsek 1 Trestného poriadku.

Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,
uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci

úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich
sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou
hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.Súdpriukladanítrestuobžalovanýmvychádzalzozávažnostizločinuaprečinu,zktorýchboliobžalovaní
uznaní vinnými, a ktorý určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby za skutok najprísnejšie trestný stanovená zákonom (§ 155 ods. 1

Trestného zákona) v rozpätí štyri až desať rokov.

Obžalovaný A. B.

Z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný B. má evidovaných 11 záznamov v odpise registra

trestov, pričom už 4-krát bol súdne trestaný pre spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
za čo mu bol uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody. Naposledy bol súdne trestaný trestným
rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 03.01.2018, sp.zn. 1T/128/2017, pre spáchanie prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva, za čo mu bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný B. trest vykonal dňa 27.06.2018 a v súčasnosti sa vo
vzťahu k tomto odsúdeniu na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov mal súd preukázané, že

u obžalovaného je evidovaných 7 záznamov na úseku dopravy.

Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému B. za tento skutok súd prihliadol v zmysle § 38
ods. 2 Trestného zákona na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Obžalovanému poľahčovalo, že sa k
spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Zároveň súd

ustálil dve priťažujúce okolnosti a to v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal
viac trestných činov, ako aj v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin v minulosti
odsúdený (odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 16.05.2014, sp.zn. 1T/39/2014) .

Súd má za to, že prijaté vyhlásenie o vine je možné v prípade obžalovaného B. v zmysle §

39 ods. 5 Trestného zákona, ktoré umožňuje obžalovanému uložiť trest aj pod dolnú hranicu
trestu ustanoveného Trestným zákonom, zohľadniť pri rozhodovaní o treste a trest odňatia slobody
obžalovanému mimoriadne znížiť. Pri stanovení výmery trestu súd zohľadnil aj okolnosti spáchania
skutku, pričom v tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že najzávažnejšieho zo
zbiehajúcich sa trestných činov, teda zločinu ublíženia na zdraví, sa obžalovaný B. dopustil v štádiu

pokusu,pričompoškodenémubolispôsobenéurčitézranenia,alebezintenzívnejšíchnásledkov(udretie
hlavy v oblasti čela bez krvnej podliatiny, natiahnutie trapézového svalu vľavo a podvrtnutie v oblasti
prvého metakarpo-falangálneho kĺbu 1. prsta ľavej ruky). Poškodený si nárok na náhradu škody
neuplatnil a bol len minimálne obmedzený na bežnom spôsobe života. Súd preto uložil obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere o výmere 3 roky, ktorý primerane zohľadňuje kritický

prístup obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti. Súd je toho názoru, že takto uložený trest musí
byť spojený s výkonom trestu odňatia slobody, aby bol trestom primeraným na dosiahnutie účelu trestu
- funkciu ochrany spoločnosti tým, že zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, rovnako
že uložený trest zodpovedá závažnosti stíhaného zločinu, spôsobu jeho spáchania, následku ako aj
zavineniu a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam. Pri úvahách o druhu trestu súd bral na zreteľ, že

závažnosť zločinu je vyjadrená pomerne prísnou spodnou hranicou trestnej sadzby, čo odráža hodnoty
spoločnosti, ktorá považuje ochranu zdravia ľudí pred násilným konaním páchateľov za mimoriadne
dôležitú. Zároveň vzal do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný inicioval útok na poškodeného a zaútočil
na telesnú integritu poškodeného obzvlášť hrubým spôsobom, navyše po jeho ataku spadol poškodený
na zem, čo obžalovaného neodradilo od ďalších útokov na dôležitý orgán poškodeného, pričom jeho

konanie mohlo mať fatálne následky na zdraví poškodeného. Obžalovaný pritom konal bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa, nebol napadnutý a nebránil ani osobnú integritu iného, pričom po spáchaní
skutku z miesta činu utiekol a poškodenému neposkytol pomoc. Dĺžka a druh uloženého trestu je podľa
názoru súdu aj vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného B., ktorý bol už v minulosti súdne trestaný
pre násilnú trestnú činnosť, adekvátna, poskytuje dostatočný čas na splnenie sankčného charakteru

trestu,vytváračasovýpriestornavýchovnépôsobenieuloženéhotrestuodňatiaslobodyuobžalovaného
a v primeranej miere chráni spoločnosť pred jeho potenciálnym ďalším protiprávnym konaním. Ani
zahladenie odsúdenia, nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby páchateľa prizeral na skutočnosť, žepáchateľ v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery, pokiaľ ide o sklony
páchateľa k trestnej činnosti a možnosť jeho nápravy.

Nakoľko obžalovaný B. posledných 10 rokov pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia
slobody za úmyselný trestný čin, súd ho zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písm. b) Trestného poriadku.

Zo znaleckého posudku č. 45/2024 znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria

MUDr. P. X. vyplýva, že obžalovaný A. B. je závislý od alkoholu a znalkyňa mu navrhuje uložiť
ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou. V súlade so závermi znaleckého skúmania
a dokazovania súd obžalovanému A. B. uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou,
ktoré je u obžalovaného odôvodňované závislosťou na alkohole. Pri pokračovaní v konzumácií alkoholu
znalkyňa predpokladá negatívnu prognózu v kontexte oslabenia vyšších citov osobnosti , straty zábran
a zvýšeného rizika agresívneho konania. Aj napriek skutočnosti, že znalkyňa navrhovala obžalovanému

uložiť ochranné liečenie ambulantnou formou, súd v súlade s § 74 ods. 1 Trestného zákona, keďže
ukladal ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon
podmienečne neodkladal, uložil ochranné liečenie ústavnou formou.

Obžalovaný L. M.

Z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný M. má evidované 3 záznamy v odpise registra trestov.
Naposledy bol súdne trestaný trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 05.06.2024, sp.zn.
1T/39/2024, pre spáchanie prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo
mu bol uložený peňažný trest vo výmere 1000,- Eur. Obžalovaný M. trest vykonal dňa 24.07.2024

a v súčasnosti sa vo vzťahu k tomuto odsúdeniu na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov mal súd preukázané, že
u obžalovaného je evidovaných 8 záznamov prevažne na úseku dopravy.

Pri určovaní druhu a výmery trestu za tento skutok súd prihliadol v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona
na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu trestného činu
priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Zároveň súd ustálil dve priťažujúce
okolnosti a to v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, ako
aj v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený (odsúdenie

trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 09.12.2019, sp.zn. 0T/133/2019) .

Súd má za to, že prijaté vyhlásenie o vine je možné v prípade obžalovaného M., jeho osoby a pomerov
a okolností spáchaného skutku zohľadniť pri rozhodovaní o treste a trest odňatia slobody obžalovanému
podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona mimoriadne znížiť na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý

primerane zohľadňuje kritický prístup obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti. Pri stanovení
výmery trestu súd zohľadnil aj okolnosti spáchania skutku, pričom v tejto súvislosti súd považuje za
potrebné poukázať na to, že najzávažnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov, teda zločinu ublíženia
na zdraví, sa obžalovaný M. dopustil v štádiu pokusu, pričom poškodenému boli spôsobené určité
zranenia, ale bez intenzívnejších následkov (udretie hlavy v oblasti čela bez krvnej podliatiny, natiahnutie

trapézového svalu vľavo a podvrtnutie v oblasti prvého metakarpo-falangálneho kĺbu 1. prsta ľavej
ruky). Poškodený si nárok na náhradu škody neuplatnil a bol len minimálne obmedzený na bežnom
spôsobe života. S poukazom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného považoval súd takýto trest
za dostatočný na nápravu obžalovaného M., ako aj ochranu spoločnosti pred prípadným páchaním
trestných činov.

Podľa názoru súdu výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je u obžalovaného M. nevyhnutný,
nakoľko sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona. Obžalovaný najmä svojim postojom k spáchanej trestnej činnosti preukázal, že uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody v jeho prípade nie je nutné, a bolo by odporujúce zásade

ultima ratio tohto trestu, ako aj samotnému účelu trestu. Obžalovaný M. si uvedomil, že príčinou
jeho agresívneho správania bola najmä konzumácia alkoholu a vyhlásil, že je ochotný podrobiť sa
obmedzeniam uloženým súdom. Obžalovaný M. sa síce už v minulosti dopustil násilnej trestnej činnosti,
avšak v oboch prípadoch mu bol ukladaný alternatívny trest, ktorý riadne vykonal a hľadí sa na nehoako keby nebol odsúdený, čo svedčí aj o nižšej závažnosti spáchaných trestných činov. Súd preto
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov
s tým, že nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe bude dohliadať probačný úradník. V rámci

probačného dohľadu uloženého obžalovanému podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na
§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd uložil zákaz požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok a to aj s poukazom na závery znaleckého posudku č. 46/2024 znalkyne z odboru
zdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatriaMUDr.P.X.,ktoráuobžalovanéhozistilaškodlivéužívanie
alkoholu. Súd zvýrazňujúc výchovný účel trestu nepovažuje za nutný na dosiahnutie nápravy

obžalovaného M. a ochranu spoločnosti priamy výkon tohto trestu. Nad obžalovaným bude počas
celej skúšobnej doby neustále visieť hrozba premeny podmienečného trestu na nepodmienečný v
prípade akéhokoľvek protiprávneho konania, či nesplnenia, resp. nedodržania uložených obmedzení
a povinností. Uvedený trest bude podľa názoru súdu adekvátny na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a na nápravu páchateľa a súčasne ktorý bude trestom dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného,
ale bude aj trestom primeraným o spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti a aj z pohľadu

proporcionality ako i možnosti nápravy obžalovaného. Uložený trest tak z hľadiska výmery ako aj druhu
je podľa presvedčenia súdu trestom primeraným a predstavuje spravodlivú odpoveď štátu na konanie
obžalovaného, ktorý porušil záujem na ochrane zdravia ľudí. Zodpovedá tiež následku na zdraví, ktorý
poškodenému svojim konaním spôsobil. Uloženie vyššieho trestu, resp. trestu spojeného s ujmou na
osobnej slobode by naopak mohol sám obžalovaný vnímať ako neprimeranú sankciu v rozpore s

ustanovením § 33a Trestného zákona.

Obžalovaný A. E.

Z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný E. má evidovaných 9 záznamov v odpise registra

trestov, pričom už 2-krát bol odsúdený pre spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 Trestného zákona,
za čo mu bol uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Malacky zo dňa 02.04.2014, sp.zn. 1T/12/2014, pre spáchanie prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného
zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný E. trest vykonal dňa 21.01.2020.

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov mal súd preukázané, že
u obžalovaného E. nie je evidovaný žiaden priestupok.

Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému E. za tento skutok súd prihliadol v zmysle § 38
ods. 2 Trestného zákona na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Obžalovanému poľahčovalo, že sa k
spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Zároveň súd
ustálil dve priťažujúce okolnosti a to v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal
viac trestných činov, ako aj v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin v minulosti

odsúdený. V prípade obžalovaného E., ktorý opakovane spáchal zločin, sa zároveň v zmysle kritéria
podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona zvyšovala dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o
jednu tretinu na 6 rokov.

Súd má za to, že prijaté vyhlásenie o vine je možné v prípade obžalovaného E., jeho osoby, pomerov

a okolností spáchaného skutku zohľadniť pri rozhodovaní o treste a trest odňatia slobody obžalovaného
podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona mimoriadne znížiť. Pri stanovení výmery trestu súd zohľadnil aj
okolnosti spáchania skutku, pričom v tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že
najzávažnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov, teda zločinu ublíženia na zdraví, sa obžalovaný E.
dopustil v štádiu pokusu, pričom poškodenému boli spôsobené určité zranenia, ale bez intenzívnejších

následkov (udretie hlavy v oblasti čela bez krvnej podliatiny, natiahnutie trapézového svalu vľavo a
podvrtnutie v oblasti prvého metakarpo-falangálneho kĺbu 1. prsta ľavej ruky). Poškodený si nárok
na náhradu škody neuplatnil a bol len minimálne obmedzený na bežnom spôsobe života. Súd preto
uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere o výmere 4 roky, ktorý primerane
zohľadňuje kritický prístup obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti. Súd je toho názoru, že

takto uložený trest musí byť spojený s výkonom trestu odňatia slobody, aby bol trestom primeraným
na dosiahnutie účelu trestu - funkciu ochrany spoločnosti tým, že zabráni obžalovanému v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, rovnako že uložený trest zodpovedá závažnosti stíhaného zločinu, spôsobu jeho
spáchania, následku ako aj zavineniu a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam. Pri úvahách o druhutrestu súd bral na zreteľ, že závažnosť zločinu je vyjadrená pomerne prísnou spodnou hranicou trestnej
sadzby, čo odráža hodnoty spoločnosti, ktorá považuje ochranu zdravia ľudí pred násilným konaním
páchateľov za mimoriadne dôležitú. Zároveň vzal do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaní zaútočili na

telesnú integritu poškodeného obzvlášť hrubým spôsobom, navyše po ich ataku spadol poškodený na
zemčoobžalovanéhoneodradiloodďalšíchútokovnadôležitýorgánpoškodeného,pričomjehokonanie
mohlo mať fatálne následky na zdravie poškodeného. Obžalovaní pritom konali bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa, neboli napadnutí a nebránili ani osobnú integritu iného, pričom po spáchaní skutku
z miesta činu utiekli a poškodenému neposkytli pomoc. Dĺžka a druh uloženého trestu je podľa názoru

súdu aj vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného E., ktorý bol už v minulosti odsúdený pre násilnú
trestnú činnosť, adekvátna, poskytuje dostatočný čas na splnenie sankčného charakteru trestu, vytvára
časovýpriestornavýchovnépôsobenieuloženéhotrestuodňatiaslobodyuobžalovanéhoavprimeranej
miere chráni spoločnosť pred jej potenciálnym ďalším protiprávnym konaním.

Nakoľko obžalovaný E. posledných 10 rokov pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia

slobody za úmyselný trestný čin, súd ho zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písm. b) Trestného poriadku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné

uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.