Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoCsp/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317207495
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2317207495.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek

senátu JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXX
XXXX, trvalo bytom C., D. E. F., G. H. XXXX/X, zastúpeného občianskym združením: ZASTAVME
ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, Pod Hájom
1367/169, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 51 255 022, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému splnomocnenkyňou: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková s .r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, o určenie
neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov,

o vydanie bezdôvodného obohatenia, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 500 eur,
o odvolaní žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Galanta z 28. júla 2022 č. k.
10Csp/102/2017-304 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Galanta z 15.2.2024 č. k.
10Csp/102/2017-355, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok Okresného súdu Galanta z 28. júla
2022 č. k. 10Csp/102/2017-304 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Galanta z 15.2.2024
č. k. 10Csp/102/2017-355 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcamávočižalovanémunároknanáhradutrovtohtoodvolaciehokonaniaonárokunaprimerané
finančné zadosťučinenie v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie doplnil rozsudok Okresného súdu Galanta č.
k. 10Csp/102/2017-286 zo 16. júna 2022 o nasledovný výrok: Žalovaný je povinný z titulu finančného
zadosťučinenia zaplatiť žalobcovi 100 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len

„ZoOS“) a § 225 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že žalobca žalobou podanou na súd prvej inštancie 24.
marca 2017 žiadal, aby súd určil, že spotrebiteľská zmluva č. 8500072184 z 24. júla 2014 uzavretá
medzi stranami je neplatná z dôvodu neprijateľných zmluvných dojednaní pre rozpor s ustanoveniami
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“) /Dohoda
o poskytnutí služieb/, ďalej sa žalobca domáhal určenia, že predmetná zmluva je bezúročná a bez
poplatkov (poznámka odvolacieho súdu – správne, že úver z uvedenej zmluvy je bezúročný a bez

poplatkov), žiadal zaviazať žalovaného vydať žalobcovi z uvedenej zmluvy bezdôvodné obohatenie
vo výške 522,30 eur, a napokon žiadal zaviazať žalovaného vyplatiť žalobcovi primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 500 eur. Ďalej dôvodil, že súd v rozsudku č. k. 10Csp/102/2017-286 zo 16.júna 2022 opomenul rozhodnúť o celom predmete konania, nerozhodol o nároku žalobcu o zaplatenie
finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur.
Právna zástupkyňa žalovaného žiadala predmetný nárok žalobcu zamietnuť ako nedôvodný, mala za

to, že z podstaty finančného zadosťučinenia, ktoré je v civilnom práve používané na viacerých miestach
vyplýva, že ide o materiálnu satisfakciu i materiálnu ujmu, existencia ujmy ako predpoklad priznania jej
vyrovnania v podobe zadosťučinenia síce nemusí byť exaktne preukazovaná, ale v rámci racionálnych
záverov musí byť už v žalobe odôvodnená konkrétnymi okolnosťami ako daná; inak by zadosťučinenie
nepredstavovalo žiadnu satisfakčnú funkciu, právna úprava len uľahčuje postavenie spotrebiteľa v tom,

že nie je povinný dokazovať rozsah ujmy, príčinnú súvislosť a pod., na strane druhej ale neznamená, že
nárok vznikne za každých okolností, aj keď ujma nevznikla. Pre úspešné uplatnenie takejto nemajetkovej
ujmy v súdnom konaní je potom nevyhnutné, aby bola jej existencia tvrdená a aby bola takáto ujma
skutočná. Samotný záver, že žalovaný porušil práva spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy, nie je záverom
o skutočnej existencii takejto ujmy a pre priznanie finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 ZoOS
nie je dostatočný. Tieto skutočnosti automaticky, bez ďalšieho, neznamenajú ujmu na strane žalobcu.

Súd prvej inštancie citoval § 3 ods. 5 ZoOS v rozhodnom znení a dôvodil, že spotrebiteľ, ktorý na
súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými
predpismi má právo na primerané zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností
ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi zodpovedá. Účelom tohto ustanovenia je
nahradiť ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená.

Žalobcovi toto právo je priznané, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a preukáže, že žalovaný
spôsobil porušenie svojej povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a že toto porušenie je spôsobilé privodiť
žalobcovi ujmu a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a ujmou. Pri
jeho nároku postačuje samotná hrozba ujmy. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
13Co/80/2016 z 20. marca 2018, z ktorého citoval. Vzhľadom na účel ZoOS a na citovaný rozsudok

krajského súdu uzavrel, že zákon nevyžaduje, aby spotrebiteľovi bola privodená ujma, ale dôležité je
zistenie porušenie práva pri úspešnom uplatnení práva žalobcu. V prejednávanej veci mal za to, že
uzavretá spotrebiteľská zmluva je bez úročná a bez poplatkov z dôvodu hrubého porušenia povinnosti
banky pred poskytnutím úveru, pretože banka nezisťovala bonitu žalobcu a nepostupovala v súlade
s §§ 7 a 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch tak, ako je uvedené v odôvodnení

rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 10Csp/102/2017. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca podal
čiastočne dôvodne žalobu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, na základe ktorej súd žalobcovi
priznal z titulu bezdôvodného obohatenia 472,30 eur, pričom žalobou sa domáhal vyplatenia 522,30
eur. Súd pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal z výšky poskytnutého úveru, výšky
zaplateného úveru, navrhovanej výšky vrátenia bezdôvodného obohatenia, priznanej sumy súdom a

mal za to, že priznaná suma vo výške 100 eur z titulu finančného zadosťučinenia je primeraná. Výška
finančného zadosťučinenia závisí od voľnej úvahy súdu.

2. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom
na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie, alebo jeho zmenu zamietnutím žaloby. Uviedol

odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písmeno b/, f/ a h/ CSP. Odvolanie odôvodnil v prvom
rade nepreskúmateľnosťou daného rozhodnutia a s tým spojeného porušenia práva žalovaného na
spravodlivý súdny proces. Citoval § 220 ods. 2 CSP, z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
68/2022,zrozhodnutiaNajvyššiehosúduSRz27.4.2006sp.zn.4Cdo171/2005adôvodil,ženapádaný
rozsudok neobsahuje vo vzťahu k dopĺňaciemu výroku žiadne dôvody, na základe ktorých súd dospel

k záveru o tom, že suma 100 eur je primeranou, jej určenie v rozsudku teda nie je žiadnym spôsobom
odôvodnené, súd neuviedol žiadnu úvahu, akou sa k sume 100 eur vlastne dopracoval. Aj keď určenie
sumy zadosťučinenia podlieha úvahe súdu, tá musí byť odôvodnená konkrétnymi, preskúmateľnými
a reálnymi dôvodmi, čo napádaný rozsudok vôbec nespĺňa. Žalovaný považuje za nesprávne len
strohé konštatovanie, že určenie podlieha voľnej úvahe súdu. Nepodlieha. Pre splnenie povinnosti

rozhodnutie odôvodniť preskúmateľnými a konkrétnymi hľadiskami je irelevantné, či pre rozhodnutie o
primeranom zadosťučinení je potrebný vznik ujmy alebo nie, keďže táto skutočnosť nemá nič spoločné
s povinnosťou súdu rozhodovať na základe konkrétnych a preskúmateľných úvah. Veľmi zjednodušene
zhrnuté, rozsudok nedáva odpoveď na to, prečo nemala byť suma zadosťučinenia 1 euro, ale práve 100
eur.Uvedenýmvýrokomapostupomsúdubolopretoporušenéprávožalovanéhonariadnyaspravodlivý

súdny proces, pretože jeho súčasťou je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolací návrh nepodal.4. Súd prvej inštancie predložil vec doa 26.10.2022 odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní
žalovaného proti dopaoaciemu rozsudku.

5. Odvolací súd listom pod e.k. 10CoCsp/95/2022-323 vrátil vec 23.5.2023 súdu prvej inštancie bez
vydania rozhodnutia odvolacieho súdu ako predeasne predložený, eo odôvodnil tým, že súd prvej
inštancie opomenul rozhodnú? o žalobe v easti požadovaného finaneného zados?ueinenia 400 eur a o
náhrade trov konania vo vz?ahu k nároku na primerané finanené zados?ueinenie (žalobca o.i. uplatnil v
žalobe nárok na finanené zados?ueinenie vo výške 500 eur, v poradí druhom rozsudku zo 16.6.2022 e.

k. 10Csp/102/2017-286 súd prvej inštancie v 47. bode odôvodnenia uviedol, že opomenul rozhodnú? o
celom predmete konania /finanené zados?ueinenie/, ktorý nedostatok odstráni doploujúcim rozsudkom,
avšak dopaoacím rozsudkom z 28.7.2022 e. k. 10Csp/102/2017-304 súd prvej inštancie rozhodol vo
výroku len o nároku na finanené zados?ueinenie do výšky 100 eur a nerozhodol o náhrade trov konania
vo vz?ahu k nároku na primerané finanené zados?ueinenie). S poukazom na § 225 ods. 1 až 3 CSP
a vyššie uvedené bol názoru, že je potrebné súdom prvej inštancie neodkladne rozhodnú? ialším

dopaoacím rozsudkom o žalobe v easti požadovaného finaneného zados?ueinenia 400 eur a o náhrade
trov konania vo vz?ahu k nároku na primerané finanené zados?ueinenie a po vykonaní potrebných
úkonov a uplynutí príslušných lehôt je potrebné spis predloži? odvolaciemu súdu opätovne aj s novou
predkladacou správou.

6. Súd prvej inštancie v poradí druhým dopaoacím rozsudkom z 15.2.2024 e. k. 10Csp/102/2017-355
rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Galanta e. k. 10Csp/102/2017-286 zo doa 16.6.2022 v
spojení s dopaoacím rozsudkom e. k. 10Csp/102/2017-304 zo doa 28.7.2022 sa dopaoa týmito výrokmi:
I. súd žalobu oh3adne nároku na primerané finanené zados?ueinenie vo zvyšnej easti zamieta; II.
žalobca má voei žalovanému vo vz?ahu k nároku na primerané finanené zados?ueinenie nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy. Toto rozhodnutie nebolo napadnuté odvolaním.
Toto rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tak, že po uvedení genézy veci a citácii § 212 ods.
1 a 2 prvá veta, § 225 ods. 1 a 2 CSP, § 3 ods. 5 ZoOS dôvodil, že dopaoacím rozsudkom e. k.
10Csp/102/2017-304 z 28.7.2022 rozhodol, že žalovaný je povinný z titulu finaneného zados?ueinenia
zaplati? žalobcovi 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetným dopaoacím rozsudkom

však opomenul rozhodnú? o žalobe v easti požadovaného finaneného zados?ueinenia 400 eur a
o náhrade trov konania vo vz?ahu k nároku na primerané finanené zados?ueinenie. Vzh3adom k
uvedenému, keiže o zvyšnom nároku žalobcu v easti požadovaného finaneného zados?ueinenia 400
eur nebolo doposia3 rozhodnuté a súd uznal dopaoacím rozsudkom e.k . 10Csp/102/2017-304 zo doa
28.7.2022 v bode 8, že priznaná suma vo výške 100 eur z titulu finaneného zados?ueinenia je primeraná

k výške poskytnutého úveru, výške zaplateného úveru, navrhovanej výške vrátenia bezdôvodného
obohatenia a k sume priznanej súdom, prieom výška finaneného zados?ueinenia závisí od vo3nej úvahy
súdu, súd návrh žalobcu oh3adne nároku na primerané finanené zados?ueinenie vo zvyšnej easti (400
eur) ako nedôvodný zamietol, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto dopaoacieho
rozsudku. V easti o trovách konania rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, vecne

dôvodil, že o náhrade trov konania vo vz?ahu k nároku na primerané finanené zados?ueinenie rozhodol
tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voei žalovanému v rozsahu 100% z priznanej sumy
primeraného finaneného zados?ueinenia. Predmetom konania bol nárok na primerané finanené zados?
ueinenie, výška ktorého závisela od úvahy súdu. Pri takomto nároku je žalobcu nevyhnutné považova?
za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech eo do základu uplatneného nároku a súeasne výška

plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výluene od úvahy súdu. Nie je totiž
možné za?aži? žalujúcu stranu procesnou zodpovednos?ou za predvídanie výsledku sporu. Súd priznal
úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z prisúdenej sumy, vzh3adom
nato, že bol úspešný eo do základu nároku a zároveo rozhodovanie záviselo od úvahy súdu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré

vydá vyšší súdny úradník.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
veas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
dopaoaciemurozsudkusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolaniepripúš?a(§355ods.1CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolate3
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), kei miesto a eas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý dopaoací rozsudok súdu
prvej inštancie v spojení s dopaoacím rozsudkom treba navzdory námietkam odvolate3a považova? za
vo výroku vecne správny a je dôvodné ho potvrdi?.
Odvolacísúdnemal(napriekopaenémunázoruodvolate3a)dôvodnesúhlasi?sargumentácioupoužitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej

argumentácia - vyplýva z odôvodnenia rozsudkov), odvolací súd sa stotožouje so skutkovými i právnymi
závermi súdu prvej inštancie. U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatoene jasne a i
objektívne presvedeivo by tak zásadne postaeovalo i len konštatova? ich správnos? a odvola? sa na
ne (prvá eas? ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí ueini? zados?
tiež povinnosti vyporiada? sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá
CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnos? nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopaoa (§

387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

8. Pod3a § 225 ods. 1 CSP ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej easti predmetu konania
alebo o predbežnej vykonate3nosti, môže strana do 15 dní od dorueenia rozsudku navrhnú? jeho
doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnos?, doplni? aj bez návrhu; pod3a odseku

2 rovnakého ustanovenia doplnenie urobí súd dopaoacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú
ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.
Úlohou súdu v sporovom konaní je rozhodnú? vždy o celej prejednávanej veci. Rozhodovanie
eiastoeným alebo medzitýmnym rozsudkom prichádza do úvahy iba vtedy, ak je to úeelné (§ 212 ods.
2 CSP). Aj kei súd rozhoduje koneeným rozsudkom, môže nasta? situácia, že opomenie rozhodnú?

o niektorej easti predmetu konania, napr. o príslušenstve poh3adávky alebo o vzájomnej žalobe. Otázka,
ei v koneenom rozsudku bol vyeerpaný celý predmet konania, súvisí aj s viazanos?ou súdu žalobným
návrhom (§ 216 CSP). Rovnako sa môže sta?, že súd opomenie rozhodnú? o nároku na náhradu trov
konania, o ktorom sa rozhoduje z úradnej povinnosti (§ 262 ods. 1 CSP), príp. o návrhu strany sporu na
rozhodnutie o predbežnej vykonate3nosti rozsudku. Všetky spomenuté nedostatky je možné napravi?

dopaoacím rozsudkom vydaným bui na návrh strany sporu, alebo za podmienok uvedených v zákone
aj bez návrhu. Ide pritom o pochybenia, ktoré sa týkajú výroku rozsudku, sú však odlišné od tých, ktoré
je možné napravi? vydaním opravného uznesenia pod3a § 224 CSP.
Na rozhodnutie o doplnení rozsudku je v zásade potrebné nariadi? pojednávanie, okrem prípadov, ak
prichádza do úvahy rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods. 2 CSP). Ak sa rozhoduje

bez nariadenia pojednávania, je povinnos?ou súdu dopaoací rozsudok verejne vyhlási? spôsobom,
uvedeným v § 219 ods. 3 CSP. Dopaoací rozsudok sa vyhotovuje písomne a jeho písomné vyhotovenie
musí obsahova? všetky obsahové náležitosti vyžadované zákonom pre rozsudok (§ 220 CSP).
V predmetnej veci súd prvej inštancie napadnutým dopaoacím rozsudkom za podmienok uvedených
v zákone bez návrhu napravil svoje opomenutie, spoeívajúce v nerozhodnutí o celej prejednávanej

veci v koneenom rozsudku, kei opomenul rozhodnú? o easti predmetu konania - o žalobe v easti
požadovaného primeraného finaneného zados?ueinenia 500 eur. Napadnutým dopaoacím rozsudkom
doplnil rozsudok tak, že žalovanému uložil povinnos? z titulu finaneného zados?ueinenia zaplati?
žalobcovi 100 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí druhým dopaoacím rozsudkom
žalobu oh3adne nároku na primerané finanené zados?ueinenie vo zvyšnej easti (400 eur) zamietol

a žalobcovi priznal voei žalovanému vo vz?ahu k nároku na primerané finanené zados?ueinenie nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy.
Odvolate3 v podanom odvolaní nesporoval potrebu ani dôvody vydania napadnutého dopaoacieho
rozsudku (teda potrebu rozhodnú? o celej prejednávanej veci), avšak namietal nepreskúmate3nos?
daného rozhodnutia a s tým spojené porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces,

napádaný rozsudok pod3a neho neobsahuje vo vz?ahu k dopaoaciemu výroku žiadne dôvody,
na základe ktorých súd dospel k záveru o tom, že suma 100 eur je primeranou, jej ureenie v
rozsudku teda nie je žiadnym spôsobom odôvodnené, súd neuviedol žiadnu úvahu, akou sa k sume
100 eur vlastne dopracoval. Aj kei ureenie sumy zados?ueinenia podlieha úvahe súdu, tá musí
by? odôvodnená konkrétnymi, preskúmate3nými a reálnymi dôvodmi, eo napádaný rozsudok vôbec

nespaoa. Žalovaný považuje za nesprávne len strohé konštatovanie, že ureenie podlieha vo3nej úvahe
súdu. Nepodlieha. Pre splnenie povinnosti rozhodnutie odôvodni? preskúmate3nými a konkrétnymi
h3adiskami je irelevantné, ei pre rozhodnutie o primeranom zados?ueinení je potrebný vznik ujmy alebo
nie, keiže táto skutoenos? nemá nie spoloené s povinnos?ou súdu rozhodova? na základe konkrétnycha preskúmate3ných úvah. Ve3mi zjednodušene zhrnuté, rozsudok nedáva odpovei na to, preeo nemala
by? suma zados?ueinenia 1 euro, ale práve 100 eur. Uvedeným výrokom a postupom súdu bolo preto
pod3a odvolate3a porušené právo žalovaného na riadny a spravodlivý súdny proces, pretože jeho

súeas?ou je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Odvolací súd k týmto námietkam uvádza nasledovné:
Podľa § 3 ods. 5 ZoOS proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil

protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy
spotrebiteľov").Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

ZoOS teda v citovanom ustanovení priamo zakotvuje, že ten spotrebite3, ktorý bol na súde úspešný
voei dodávate3ovi za porušenie jeho práv alebo povinností, má nárok na primerané finanené zados?
ueinenie.
Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017: „Aplikujúc režim
zákona e. 250/2007 Z. z. je potom nutné použi? jeho § 3 ods. 5, pod3a ktorého spotrebite3, ktorý

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finanené zados?ueinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má
plni? jednak funkciu satisfakenú a jednak funkciu sankenú. Jeho cie3om je predovšetkým odradi?
dodávate3ov od protiprávneho konania voei spotrebite3om. Možno ho však chápa? aj ako prostriedok

na vyvolanie aktivity spotrebite3ov domáha? sa ochrany svojich práv proti dodávate3om v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Úeelom finaneného zados?ueinenia je
dovaši? ochranu porušeného práva spotrebite3a ako slabšej strany v spotrebite3ských zmluvách
spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupoa ochrany. Jediným
predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebite3, na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným
uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumie?, že súd
judikuje v prospech spotrebite3a konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo
zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku ureí neprijate3nos?
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebite3skej zmluve (porovnaj rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol
medzi stranami spor zo spotrebite3skej zmluvy a aby spotrebite3ovi bola privodená konkrétna ujma,
nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatoovaní tohto nároku u3aheil spotrebite3om dôkaznú situáciu, kei
na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane
spotrebite3a ove3a 3ahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie ei už výšky škody, ujmy, príeinnej

súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutoenej výšky utrpenej ujmy by
bolo spravidla nereálne. Pokia3 ide o rozsah finaneného zados?ueinenia, neustanovuje žiadne kritériá,
ktoré by bolo potrebné pri ureení výšky zados?ueinenia zoh3adni?. Jediným kritériom je primeranos?
finaneného zados?ueinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zrete3om na všetky okolnosti
každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finaneného zados?ueinenia.“.

Právo na primerané zados?ueinenie vzniká až vtedy, kei spotrebite3 úspešne uplatní porušenie práva
voei dodávate3ovi. O úspešnom uplatnení je možné hovori? vtedy, ak súd žalobe spotrebite3a vyhovie.
Z uvedeného vyplýva, že až po úspešnom uplatnení porušenia práva spotrebite3a alebo povinností
na súde, má spotrebite3 právo na primerané finanené zados?ueinenie. Zároveo nie je potrebné, aby
rozhodnutie o porušení práva nadobudlo právoplatnos? a súd môže o nároku na primerané zados?

ueinenie rozhodnú? súeasne s rozhodnutím o vydaní bezdôvodného obohatenia (obdobne rozsudok
Krajského súdu 25Co/269/2018 zo 14.1.2020).
Vo vz?ahu k uplatnenému nároku žalobcu na primerané finanené zados?ueinenie mal odvolací súd za
to, že nárok žalobcu je dôvodný. Žalobca úspešne uplatnil porušenie povinností ustanovených ZoSÚ
až týmto konaním, kei v easti, v ktorej uplatooval voei žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktoré vzniklo v súvislosti s porušením povinnosti žalovaného pri uzatváraní spotrebite3skej zmluvy, ktorý
hrubo porušil povinnosti (nekonal s odbornou starostlivos?ou) pod3a § 7 ods. 1 ZoSÚ, bol eiastoene
úspešný. Je nepochybné, že žalovaný, ktorý zmluvu pripravil, nepostupoval s odbornou starostlivos?
ou, eím spôsobil, že úver je zo zákona bezúroený a bez poplatkov. Žalovaný ako subjekt podnikajúciv oblasti poskytovania úverov mal pozna? zákonnú úpravu poskytovania úverov, vrátane povinnosti
posúdi? s odbornou starostlivos?ou schopnos? spotrebite3a spláca? spotrebite3ský úver. Žalovaný
svojim správaním porušil ustanovenia ZoSÚ, za eo bol sankcionovaný tým, že poskytnutý úver sa

považuje za bezúroený a bez poplatkov. Nakoľko žalobca ako spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil
porušenie povinností ustanovených ZoSÚ žalovaným, má v zmysle § 3 ods. 5 ZoOS právo na primerané
finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za porušenie týchto povinnosti zodpovedá.
Pokia3 ide o primeranos? finaneného zados?ueinenia, odvolací súd poukazuje na to, že zákon
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri ureení výšky zados?ueinenia zoh3adni?.

Jediným kritériom je primeranos? finaneného zados?ueinenia a je preto vecou úvahy súdu, aby
so zrete3om na všetky okolnosti prípadu, stanovil rozsah finaneného zados?ueinenia. Nemôže tu
však ís? o svojvô3u súdu, pretože i takto priznaná náhrada musí by? odôvodnená eo do základu a
výšky a táto vo3ná úvaha musí by? preskúmate3ná. Primerané zados?ueinenie môže pozostáva? z
náhrady morálnej ujmy ako satisfakcie za stav, ktorý spotrebite3 musel trpie?, keiže nie vždy vrátením
neoprávnene zaplatených finanených prostriedkov sa všetko zhojilo.

Pre priznanie práva na zados?ueinenie spotrebite3a, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie
práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta ZoOS je rozhodujúcim kritériom primeranos?
požadovaného zados?ueinenia; jeho konkrétnu výšku ureuje súd úvahou so zrete3om na okolnosti
každého jednotlivého prípadu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022 sp. zn. 7 Cdo 92/2021-
R 48/2022)

Žalobca sa v predmetnej veci samej domohol voei žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 472,30 eur. Žalobcovi bol pritom celkom poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur, ktorého len istinu
bol povinný žalovanému vráti?. Žalovaný síce porušil svoje povinnosti v zmysle ZoSÚ tým, že neposúdil
s odbornou starostlivos?ou schopnos? spotrebite3a spláca? spotrebite3ský úver, avšak sankcionovaný
je už tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúroený a bez poplatkov, teda žalobca získal predmetný

úver bezplatne. Na druhej strane je však potrebné zoh3adni? skutoenos?, že žalobca celkom isto už
tým, že musel iniciova? spor proti žalovanému a musel sa domáha? svojej poh3adávky prostredníctvom
uplatnenej žaloby, utrpel ureité psychické napätie a stres, ktorú skutoenos? ani nie je potrebné iným
spôsobom dokazova?. Žalobca sa ako spotrebite3 pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne
silnejším dodávate3om, zo strany ktorého došlo k takému porušeniu spotrebite3ského práva, ktoré

bolo bez ialšieho spôsobilé privodi? (a i privodilo) ujmu spotrebite3ovi spoeívajúcu v nezákonnom
preplatení spotrebite3ského úveru a teda k strate finanených prostriedkov žalobcu. Obohatenie sa
žalovaného vo výške 31,48% dosiahnutej výšky poskytnutého úveru, muselo ma? tiež nepriaznivý
dopad na jeho finanenú situáciu, spôsobilo najmä finanené obmedzenie v dôsledku neoprávnených
platieb v prospech žalovaného. Ujma žalobcu spoeívala v nezákonnom preplatení úveru, teda v strate

finanených prostriedkov vo výške 472,30 eur. Peoažné prostriedky žalobca nemohol použi? na svoje
osobné potreby (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoCsp/36/2020) a tento stav trval cca
6 rokov. Je nutné zoh3adni? skutoenos?, že žalovaný si plnenie, na ktoré nemal nárok, vynucoval (vii
Výzvu na vykonanie zrážok zo mzdy zo 17.2.2017, e.l. 27, a preh3ad platieb za roky 2014-2016, e.l. 26 a
109). Po zhodnotení všetkých týchto okolností dospel odvolací súd k záveru, že primeraným je finanené

zados?ueinenie pre žalobcu vo výške 100 eur, eo je 21,17% žalovaným získaného bezdôvodného
obohatenia. Odvolací súd má za to, že táto suma zodpovedá svojmu úeelu, ktorým je poskytnutie
satisfakcie spotrebite3ovi, plne zoh3adouje ujmu na strane žalobcu a predstavuje (spolu s bezúroenos?
ou a bezpoplatkovos?ou úveru) dostatoenú sankciu pre žalovaného, ktorá by ho mala pri ialšom
poskytovaní úverov odradi? od porušovania príslušných noriem na ochranu spotrebite3a. Odvolací

súd pritom poukazuje aj na aktuálnu prax slovenských súdov, kde sa výška primeraného finaneného
zados?ueinenia pohybuje v obdobných prípadoch väešinou na úrovni od 10% do 30%, v odôvodnených
prípadoch aj do 90% z bezdôvodného obohatenia, a preto priznaných 21,17% nevyboeuje z rámca v
danom ease priznávaných finanených zados?ueinení v obdobných veciach (napr. rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 25CoCsp/6/2021 z 27.4.2021 priznané finanené zados?ueinenie v sume 500 eur,

ktoré predstavovalo cca jednu tretinu bezdôvodného obohatenia žalovaného, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoCsp/57/2020 z 30.6.2021 priznané finanené zados?ueinenie v sume 400
eur pri bezdôvodnom obohatení vo výške 877,66 eur, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 15CoCsp/17/2021 z 5.5.2021 priznané finanené zados?ueinenie v sume 300 eur pri bezdôvodnom
obohatení vo výške 342,96 eur, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9CoCsp/26/2021 z

27.1.2022 priznané finanené zados?ueinenie v sume 250 eur pri bezdôvodnom obohatení vo výške
690,61 eur, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25CoCsp/6/2021 z 27.4.2021 priznané finanené
zados?ueinenie v sume 500 eur pri bezdôvodnom obohatení vo výške 1.607,40 eur, rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 11CoCsp/25/2021 z 31.8.2021 priznané finanené zados?ueinenie v sume 500eur pri bezdôvodnom obohatení vo výške 1.693,84 eur, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
11CoCsp/29/2020 z 23.2.2021 priznané finanené zados?ueinenie v sume 500 eur pri bezdôvodnom
obohatenívovýške564,26eur,rozsudokKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.23CoCsp/39/2021z18.5.2022

priznané finanené zados?ueinenie v sume 400 eur pri bezdôvodnom obohatení vo výške 1.012,81 eur).
Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého dopaoacieho rozsudku odvolací súd
konštatuje, že dopaoací rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia
súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a
právne závery sú odôvodnené zrozumite3ne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súeasnom
zoh3adnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídate3nosti súdneho rozhodnutia.

Pod3a ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí da? odpovei na
všetky otázky nastolené úeastníkom konania (teraz strany konania), ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatoene objasoujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými úeastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecnéhosúdu(prvostupoového,akoiodvolacieho),ktoréstrueneajasneobjasnískutkovýaprávny
základ rozhodnutia, staeí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
úeastníka na spravodlivý proces.
V posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého dopaoacieho rozsudku súdu prvej inštancie nemožno
považova? za svojvo3né, ei zjavne neodôvodnené, keiže zrozumite3ne poskytuje odpovede na právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpovei nao nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, e. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, e. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Za odoatie možnosti kona? pred súdom v žiadnom prípade nemožno považova? to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie pod3a predstáv, ei požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjs? k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo úeastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol úeastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Skutoenosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybni? vecnú správnos?
napadnutého dopaoacieho rozsudku súdu prvej inštancie.
Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto

napadnutý dopaoací rozsudok súdu prvej inštancie (v spojení s druhým dopaoacím rozsudkom) v celom
jeho rozsahu (vrátane konkrétnymi odvolacími dôvodmi nespochybnenej easti o náhrade trov konania /
prvoinštaneného a predchádzajúceho odvolacieho konania sp. zn. 10Co/195/2018/) ako vecne správny
pod3a § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

9. Pod3a § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Pod3a § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania pod3a pomeru jej úspechu vo veci.
Pod3a § 257 CSP výnimoene súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zrete3a.

Pod3a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie koneí.
Pod3a § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pod3a § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana,ktorá mala plný úspech vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých úeelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaný), kei nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

10. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)