Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621201646
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4621201646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu

JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX a 2/ C.
B., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpení: JUDr. Ján Gálik, advokát so sídlom
Jablonská 301/7, 907 01 Myjava, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX
XX D., zastúpený: JUDr. Barbora Volárová, advokátka so sídlom Kukučínova 11, 921 01 Piešťany, a
2/ C. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpená: A. G. F. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D. XXX, XXX XX D., o určenie priebehu vlastníckej hranice, o odvolaní žalobcov a žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. TO-4C/28/2021 – 420 zo dňa 19. 12. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. TO-4C/28/2021 – 420 zo dňa 19. 12. 2023 vo
výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku II. m e n í tak, že žalobcovia majú proti žalovaným právo na
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

II. Žalobcovia m a j ú proti žalovaným právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi
sa v kat. úz. D. zapísanými na LV č. XXX ako parc. registra C, parc. č. XX/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 1 058 m2 vo vlastníctve žalobcov a nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat. úz. D.

zapísanýminaLVč.XXakoparc.registraC,parc.č.XX/Xzastavanáplochaanádvorieovýmere470m2
vo vlastníctve žalovaných prechádza bodmi 74-3, č. 1 a č. 74-25 podľa znaleckého náčrtu znaleckého
posudku č. 1/2023 vypracovaného Ing. Yvetou Strhanovou dňa 01. 02. 2023, ktorý je súčasťou tohto
rozsudku (I. výrok) a žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 137 písm. c), § 124, § 126 ods. 1, ods. 2, § 129
ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v časti trov na § 255

ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Predmetom konania je určenie hranice medzi
nehnuteľnosťami v kat. úz. D. zapísanými na LV č. XXX ako parc. registra C, parc. č. XX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1 058 m2 a nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XX parc. registra C, parc.
č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia v
1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz.
D. a okrem iného aj parcely registra C parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 058
m2 a žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č.

XX a okrem iného aj parcely registra C, parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470
m2. Ďalej mal za preukázané, že dňa 05. 08. 2016 vydala obec D. žalobcom v 1. a 2. rade stavebné
povolenie č.: Vyst.246/2016-Me-003 na stavbu „Stavebné úpravy RD, garáž a hospodárska budova“
na pozemkoch parc. č. XX v kat. úz. D., ktoré sa stalo právoplatným dňa 07. 09. 2016. RozhodnutímOkresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2018/038721-002 zo dňa
22. 10. 2018 bolo stavebné povolenie zrušené a vec bola vrátená na zastavenie stavebného konania s
tým, že obec bude o stavbe konať ako o stavbe postavenej bez stavebného povolenia. Dňa 31. 05. 2019

vydala obec D. pod č. Vyst.111/2019-K-003 oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby,
pretože žalobcovia v 1. a 2. rade podali dňa 26. 04. 2019 žiadosť o vydanie dodatočného stavebného
povolenia. Oznámením zo dňa 23. 05. 2018 vydaným Okresným úradom Topoľčany katastrálny odbor
bolo žalobcom a obci D. dané na vedomie, že bola vykonaná oprava zákresu hranice medzi parcelou
CKN č. XX/X vedenou na LV č. XXX a parcelou CKN č. XX/X vedenou na LV č. XXX v kat. úz. D. na

základe prešetrenia zákresu na podnet A. G. F. F., pričom bol zistený nesúlad vo vektorovej katastrálnej
mapevporovnanísanalógovoukatastrálnoumapouzroku2004agrafickýmpodkladomBL0074kn_t.vgi
(vyhotovený pre ZPMZ, t. j. záznam podrobného merania zmien č. 74 ku geometrickému plánu č.
352/16, ktorý bol vyhotovený geodetickou kanceláriou GEOKO, s. r. o.). Chybný zákres vo vektorovej
katastrálnej mape nastal pri preberaní grafického podkladu vyhotoveného ku geometrickému plánu č.
50351176-122/16 vyhotoveného geodetickou kanceláriou GEOTOP na zameranie stavby na parc. č.

XX/X, kde bola nesprávne zakreslená okolitá kresba. Oprava bola vykonaná neformálnym spôsobom
na základe konania X116/2018 založeného do katastra nehnuteľností pod položkou výkazu zmien č.
63/2018. Rozhodnutím č. X125/2020 zo dňa 21. 10. 2020 Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor
zamietol podnet žalobcov vo veci opravy vlastníckej hranice medzi CKN parcelami č. XX/X a XX/X v
kat. úz. D., ktorej sa žalobcovia domáhali žiadosťou zo dňa 27. 07. 2020 s poukazom na znalecký

posudok č. 1/2020 vypracovaný Ing. Ingrid Nemčekovou. Podľa odôvodnenia oprava chyby má výlučne
nesporový charakter a v prípade, ak je medzi účastníkmi spor o vlastnícke právo, o tom môže rozhodnúť
iba súd v občianskoprávnom konaní, nakoľko absentuje právomoc správneho orgánu na úseku katastra
nehnuteľností rozhodovať o spornom vlastníckom práve, resp. právomoc vyslovovať, či tu právo je alebo
nie je vzhľadom na výlučnú právomoc súdu. Na základe odvolania žalobcov Okresný úrad Nitra odbor

opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím zo dňa 28. 01. 2021 č. Xo16/2020-7/
Sl, OU-NR-OOP5-2021/008616-7 zmenil napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Topoľčany tak, že
doterajší výrok nahradil novým, podľa ktorého zamietol žiadosť žalobcov o opravu chyby v katastrálnom
operáte v kat. úz. D. týkajúcu sa opravy zákresu v katastrálnej mape ohľadom vlastníckej hranice parc. č.
XX/XzapísanejnaLVč.XXXaparc.č.XX/XzapísanejnaLVč.XXnazákladeZPIng.IngridNemčekovej

č. 1/2020 ako aj opravy zákresu parc. registra C č. XX/X zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. D. na základe
dodatočne doloženého záznamu podrobného merania zmien č. 98 vyhotoveného H. I. z GEOTOP
geodetické práce, autorizačne overeného dňa 21. 09. 2020. V odôvodnení bolo konštatované, že súd v
sporovom civilnom konaní o určení priebehu hranice susedných pozemkov má širšiu preskúmavaciu aj
dôkaznú právomoc ako správny orgán v nesporovom konaní o oprave chyby. Úrad geodézie, kartografie

a katastra Slovenskej republiky v odpovedi adresovanej žalobcom uviedol, že k prípadnej zmene v
súčasnosti evidovaného priebehu vlastníckej hranice môže dôjsť buď vzájomnou dohodou všetkých
dotknutých vlastníkov alebo na základe súdneho konania o určení priebehu vlastníckej hranice. V ďalšej
odpovedi zo dňa 19. 05. 2021 uviedol, že v konaniach X116/2018 a X125/2020 sa nerozhodovalo o
identickýchskutočnostiachaúčeltýchtokonaníbolodlišný,pretoževkonaníč.X116/2018saopravovala

zrejmá chyba pri aktualizácii katastra, ktorá vznikla v dôsledku nesprávneho zápisu GP č. 352/2016
(ZPMZ č. 74) do operátu katastra nehnuteľností, ktorú navyše zapríčinil orgán katastra a v konaní X
125/2020 sa navrhovalo opraviť zobrazenie priebehu hraníc.

3. V konaní bolo ďalej preukázané, že obec D. podaním č. Vyst.111/2019 - K-026 zo dňa 01. 06. 2021

vyzvala žalobcov na predloženie dokladov o tom, že ako stavebníci podali návrh na súd na rozhodnutie
v spornej veci (presah strechy, odkvapových žľabov, dokončenie podbitia a zateplenia rodinného domu)
alebo dohodu s vlastníkmi susednej nehnuteľnosti a to v lehote do 30 dní od doručenia výzvy s tým, že
ak stavebnému úradu nebude predložená dohoda s vlastníkmi susednej nehnuteľnosti, alebo nebude
podaný v tejto lehote návrh na súd, je potrebné, aby predložili v tejto stanovenej lehote stavebnému

úradu prepracovanú projektovú dokumentáciu tak, aby stavba rodinného domu žiadnou svojou časťou
nezasahovala do susedného pozemku parc. č. XX/X v kat. úz. D..

4. Žalobcovia k žalobe doložili znalecký posudok č. 1/2020 Ing. Ingrid Nemčekovej, zo záverov
ktorého vyplýva, že vlastnícka hranica bola prvotne určená pri katastrálnom mapovaní v rokoch 1903

- 1908, pričom meračské práce boli vykonané v roku 1904 priamym geodetickým meraním, ktorému
predchádzalo šetrenie o priebehu hranice. Priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami parc. č. XX/X
a XX/X nebol menený od jej vzniku. V súčasnosti je priebeh predmetnej vlastníckej hranice v operáte KN
vedený v číselnej forme lomových bodov hraníc v súbore prevzatých meraní, sú to údaje o podrobnýchgeodetických bodoch. Tieto údaje boli určené pri vyhotovení GP č. 352/2016 (ZPMZ č. 74) úradne
overený katastrálnym odborom OÚ dňa 05. 09. 2016, vedený v registri G1 č. 584/2016. Výsledky
znaleckého šetrenia nie sú zhodné s doterajšími zaznamenanými meraniami o priebehu vlastníckej

hranice sú odlišné, pričom súčasné oplotenie od začiatku stavby RD súp. č. XXX z uličného pohľadu po
podrobný bod č. 74 - 25 nie je v zhode s vlastníckou hranicou šetrených pozemkov určenou znalkyňou.
Jeho umiestnenie je nesprávne, objasnené v posudku i znaleckom náčrte. Umiestnenie stavby RD
č. XXX v kat. úz. D. nezasahuje žiadnou stavebnou časťou do susediaceho pozemku registra CKN
parc. č. XX/X. Znalkyňa v rámci iných zistení konštatovala, že rastrový obraz prvotnej katastrálnej

mapy z pôvodného katastrálneho mapovania v rokoch 1903 - 1908 obsahuje nepresné zákresy v danej
lokalite (nezmenená poloha kostola a identických stavieb) a značnú deformáciu kresby voči mieram
uvádzaným v pôvodnom meračskom náčrte. Mapový list ako celok nie je vhodným podkladom na
určovanie kartometrických súradníc pre riešenie vlastníckych hraníc pre oveľa menšie výmery, ak sú
zachované originálne miery pri určovaní pôvodných vlastníckych hraníc. Prevody (ich zmeny) šetrených
vlastníckych práv od prvotných zápisov v pozemkovej knihe po súčasne evidovaný stav v operáte KN

sú v zhode s archivovanými dokladovanými listinami a technickými podkladmi.

5. V priebehu konania na základe návrhu žalovaných bola súdom prvej inštancie ustanovená znalkyňa
Ing. Yveta Strhanová za účelom vypracovania znaleckého posudku na určenie priebehu hranice medzi
spornými nehnuteľnosťami. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 1/2023 a v závere posudku

konštatovala, že vlastnícka hranica medzi nehnuteľnosťami v kat. úz. D. zapísanými na LV č. XXX ako
parc. registra CKN č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 058 m2 a na LV č. XX ako parc.
registra CKN č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2 má priebeh po bodoch č. 74 -
3 (nezateplený roh domu na parcele registra CKN č. XX/X), č. 1 (vo vzdialenosti 0,62 m od terajšej
vlastníckej hranice, 0,68m od nezateplenej steny domu na parc. registra CKN č. XX/X), č. 74-25 (bod

nad stavbou na parcele registra CKN č. XX/X) - príloha č. 1.1. Výmera parcely registra CKN č. XX/
X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 058 m2 a XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere
470 m2 zostáva na listoch vlastníctva č. XXX C. XX nezmenená. Výmery parciel registra CKN č. XX/
X a XX/X sú v zmysle platnej legislatívy v dovolených odchýlkach pre VKMn (vektorová katastrálna
mapa nečíselná). Výpočet výmer je uvedený v prílohe č. 1.5. a zoznam súradníc v prílohe č. 1.3., 1.4.

Znalkyňa v posudku podrobne špecifikovala zápisy sporných nehnuteľností podľa zbierky listín, na
základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcov a žalovaných ako aj ich právnych
predchodcov a na mieste samom vykonala dňa 06. 12. 2021 meranie metódou GNSS. Konštatovala, že
pôvodne bola hranice medzi terajšími parcelami registra CKN č. XX/X a XX/X určená a vykreslená do
mapynapodkladepôvodnéhonáčrtuzroku1904.Žiadnyďalšítechnickýpodklad,ktorýmbybolaurčená

- preurčená hranica medzi terajšími parcelami registra CKN č. XX/X a XX/X nebol zapísaný s právnymi
listinami do pozemkovej knihy, evidencie nehnuteľností a katastra nehnuteľností. Technické podklady z
nasledujúcehoobdobiabolipoužitéakoďalšiemeraniaprirekonštrukciihranicemedziparcelamiregistra
CKN č. XX/X a XX/X. Znalkyňa taktiež uviedla, že presah strechy stavby na parc. registra CKN č. XX/X
je označený v prílohe č. 1.1. oranžovou výplňou a bodmi č. 1, 2, 4, 3, 74 - 3, 1, ktorého plocha je 1 m2 vo

vlastníctve žalovaných a v prípade zmeny vlastníckej hranice je potrebné vyhotoviť nový geometrický
plán.

6. Žalobcovia proti vypracovanému znaleckému posudku nemali námietky a s poukazom na jeho záver
na pojednávaní dňa 27. 06. 2023 zmenili petit žaloby tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku, pričom na pojednávaní súd pripustil zmenu petitu žaloby. K námietkam žalovaných znalkyňa
uviedla, že v súčasnosti je možné presné zameranie nehnuteľností, avšak nie všetky pôvodné merania
sa dajú vložiť - matematicky predpísať do terajšieho zamerania, pretože v teréne sa nachádza už
úplne iný skutočný stav ako bol zameraný pred 119 rokmi. Rozdielnosť v konečnom závere znaleckých
posudkov č. 1/2020 a č. 1/2023 je ovplyvnená zameraním a ohliadkou sporných pozemkov, keď Ing.

NemčekovánevykonalameranienaparceleregistraCKNč.XX/X.Vpríloheč.1.1.jeznázornenýpriebeh
hranice Ing. Nemčekovej a táto hranica je až po bod č. 1 (červený) určený v ZP 1/2023 totožná - má
priebeh po tej istej línii. Rozdiel v určení hranice medzi bodmi 1 a A-posun bodu A smerom dole je
spôsobený inými pôvodnými identickými bodmi a presnosťou ich určenia z pôvodného náčrtu z roku
1904 vzhľadom k zameraniu na mieste samom. Každá znalkyňa posudzovala pôvodné identické body

nezávisle a dopracovali sa k tomu istému výsledku.

7. V prejednávanej veci vzhľadom na charakter sporu bolo povinnosťou žalobcov preukázať naliehavý
právny záujem na určení hranice pozemkov. Poukázal na to, že do 14. apríla 2004 spory o hranicepozemkov riešil katastrálny úrad, avšak po novelizácii zákona č. 162/1995 Z. z. zákonom č. 173/2004
Z. z. došlo k zrušeniu ustanovení katastrálneho zákona o určovaní priebehu hranice správou katastra a
uvedené spory je potrebné riešiť súdnou cestou. Pri týchto sporoch môžu nastať dve situácie a to keď

priebeh hranice nie je sporný a druhá v prípade, keď priebeh hranice je sporný a to bez ohľadu na to,
či došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva suseda. Žaloba o určenie hranice
pozemkov je v podstate vlastníckou žalobou, a preto v súdnom konaní je potrebné preukázať vlastnícke
právo k pozemku, ktorého sa žaloba týka a keďže návrh na určenie hranice pozemkov je druhom
určovacej žaloby, tak žalobca musí uviesť a preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na

takejto určovacej žalobe. Naliehavým právnym záujmom by mala byť v prvom rade ochrana porušeného
vlastníckeho práva a potreba zaznačenia hranice pozemkov do katastra nehnuteľností a jej vytýčenie
v teréne. Vytýčenie hranice pozemkov nemá konštitutívny účinok, pretože nevznikajú, nemenia sa a ani
nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam a vytýčenie hranice pozemkov má deklaratórny charakter.

8. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom

určení hranice pozemkov, pretože v stavebnom konaní zo strany žalovaných boli vznesené
námietky ohľadom umiestnenia stavby ich rodinného domu a stavebných úprav na ňom a v
dôsledku toho stavebný úrad vyzval žalobcov na podanie žaloby na súd ohľadne možného presahu
strechy, odkvapových žľabov a zateplenia rodinného domu na pozemok susedov. Žalobcovia sa v
predchádzajúcich správnych konaniach domáhali opravy hranice pozemkov medzi parc. č. XX/X a XX/

X v kat. úz. D., v ktorých konaniach správny orgán zamietol ich podnet, a preto ich jedinou možnosťou
bolo, aby o určení priebehu hranice pozemkov rozhodol súd. Žalobcovia splnili podmienku preukázania
naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby a uvedenú skutočnosť nespochybňovali
ani žalovaní. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal aj na ustanovenia § 167c ods. 5 zákona
č. 162/1995 Z. z., podľa ktorého ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb

o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom
operáte a zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného
rozhodnutia súdu.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti podanej

žaloby na určenie hranice pozemkov. V danom prípade sa vytýčením hranice pozemkov deklaruje stav,
ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov
hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností
priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým
pozemkom, keďže vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok. Žaloba o určenie priebehu

hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi susednými pozemkami je medzi
účastníkmi sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie. Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o žalobe žalobcov vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. Strhanovej,
v ktorom znalkyňa vykonala všetky potrebné úkony na riadne zistenie hranice pozemkov a vyjadrila sa
ku všetkým námietkam žalovaných smerujúcim k spochybneniu jej posudku. Žalobcovia si pred podaním

žaloby síce dali vypracovať znalecký posudok Ing. Nemčekovou, avšak po vypracovaní znaleckého
posudku ustanovenou znalkyňou Ing. Strhanovou sa stotožnili s jeho závermi. Súd prvej inštancie
nemal žiaden dôvod, aby pri rozhodovaní o žalobe o určenie hranice pozemkov z tohto znaleckého
posudku nevychádzal. Účelom jeho vypracovania bolo zistenie priebehu hranice pozemkov a v tomto
smere bol precíznejšie spracovaný ako znalecký posudok Ing. Nemčekovej, vypracovaný na objednávku

žalobcov. Okrem toho znalkyňa Ing. Nemčeková nemala možnosť pri zabezpečovaní podkladov vykonať
zameranie aj na pozemku žalovaných parc. č. XX/X, keďže jej to nebolo umožnené a to na rozdiel od
znalkyne Ing. Strhanovej. Rovnako tak súd prvej inštancie nevidel dôvod na vypracovanie ďalšieho tzv.
revízneho znaleckého posudku požadovaného žalovanými, pretože z ich strany neboli produkované
žiadne také pripomienky, ktoré by po odbornej stránke spochybnili správnosť znaleckého posudku.

Dôvodom na takýto postup nemôže byť iba subjektívne presvedčenie žalovaných o nesprávnosti
znaleckého posudku v dôsledku toho, že tento nevyhovuje ich predstavám. Podľa názoru súdu prvej
inštancie závery znalkýň Ing. Nemčekovej a Ing. Strhanovej v ich ZP neboli v zrejmom rozpore, a preto
ani nebol dôvod na zadanie vypracovania ďalšieho znaleckého posudku. Súd v civilnom sporovom
konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strany sporu.10. Žalovaní v 1. a 2. rade v priebehu konania reagujúc na znalecký posudok Ing. Strhanovej vzniesli
námietku vydržania vlastníckeho práva k časti pozemku vo výmere 8 m2 ohraničenej v znaleckom
náčrte ZP Ing. Strhanovej bodmi č. 74 - 3, č. 1 a č. 74 - 25 vyznačené zelenou farbou s tým, že

sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tejto časti pozemku, keďže ho užívali v dobrej viere, že im patrí
a nakladali s ňou ako s vlastnou nepretržite a neprerušovane od roku 1980 a už predtým túto časť
pozemku užívali rovnako v dobrej viere, že sú jej vlastníkmi ich právni predchodcovia. Od roku 1980 (ani
predtým) nikto nespochybňoval túto hranicu pozemkov v teréne, ústne ani právnou cestou, a to až do
času, keď si žalobcovia v roku 2020 nedali Ing. Ingrid Nemčekovou zamerať hranicu pozemkov podľa

stavu máp z roku 1904, ktorý však nebol už platný.

11. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia práva (vrátane vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti). V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa,
predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom
stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza

k vydržaniu. Oprávnenosť držby je jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za
držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec a to nepretržite a nerušene po dobu 10 rokov.
Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou
ako so svojou. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/137/2019
zo dňa 29. apríla 2020, v ktorom Najvyšší súd SR riešil otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti vydržaním a vo svojom rozhodnutí poukázal na uznesenie sp. zn. 3 Cdo 17/2016 v
odôvodnení, ktorého uviedol, že predpokladom prijatia záveru súdu o vydržaní musí byť medziiným
zistenie, že počas vydržacej doby držiteľ skutočne „bol“ (teda nie iba „mohol byť“) so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí (ďalej rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo
271/2007, 5 Cdo 49/2010 a 3 Cdo 12/2010).

12. Súd prvej inštancie posúdil námietku vydržania vznesenú žalovanými ako nedôvodnú. Je nesporné,
že od prvotného zamerania pozemkov v súčasnosti patriacich žalobcom a žalovaným nedošlo k zmene
priebehu hranice medzi nimi, čo konštatovali obe znalkyne a nebol zistený žiaden právny titul, na základe
ktorého by k takejto zmene malo dôjsť. Z celej histórie prevodov vlastníckeho práva k jednotlivým

pozemkom nevyplýva, že niekedy v minulosti došlo aj k zmene hranice pozemkov, pričom problém
spôsobila len skutočnosť, že hranica medzi terajšími parc. č. XX/X a XX/X nebola v teréne vytýčená
po celej dĺžke, a preto vlastníci susediacich pozemkov mohli mať rôzne predstavy kadiaľ hranica môže
viesť (či už po múre rodinného domu žalobcov alebo v určitej vzdialenosti od neho) nepodporené
zistením si skutočného právneho stavu a jeho prenesením do terénu. Z toho dôvodu ani nemôže byť

správne a ničím odôvodnené tvrdenie žalovaných, že spornú časť pozemku o výmere 8 m2 označenú v
znaleckomnáčrteZPIng.Strhanovejzelenoufarbouužívalinielenoni,aleužajichprávnipredchodcovia
v dobrej viere, že im patrí a nakladali s ňou ako s vlastnou po určité časové obdobie a teda došlo u
nich k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tejto časti pozemku žalobcov vydržaním. Žalovaní neuviedli
žiaden riadny právny titul o nadobudnutí vlastníckeho práva k časti pozemku žalobcov a ani domnelý

právny titul, na základe ktorého by mohli byť dobromyseľní pri držbe tejto spornej časti pozemku
žalobcov, v dôsledku ktorej by u nich došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Aj zo
znaleckého posudku Ing. Strhanovej vyplýva, že výmera susediacich pozemkov parc. č. XX/X a XX/
X zostáva na listoch vlastníctva nezmenená a ich výmery sú v zmysle platnej legislatívy v dovolených
odchýlkach. Z toho dôvodu súd prvej inštancie vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena ohľadne

označenia domnelého právneho titulu nadobudnutia vlastníctva na strane žalovaných nepripustil ďalšie
dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov, ktorí by sa mohli vyjadrovať len k spôsobu užívania
nehnuteľností, pretože takýto dôkaz považoval za nadbytočný a v rozpore so zásadou rýchlosti a
hospodárnosti konania. Odročenie pojednávania kvôli zabezpečeniu dokladov z KN predložených v
súvislosti so zápisom rozsudku v konaní sp. zn. 6C/213/1972 tiež nepovažoval za potrebné, pretože

tieto doklady mala znalkyňa Ing. Strhanová k dispozícii pri vypracovávaní ZP a s námietkami žalovaných
v tomto smere sa znalkyňa vysporiadala v následných písomných stanoviskách.

13. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie určil, že hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi
sa v kat. úz. D. zapísanými na LV č. XXX ako parc. registra C, parc. č. 20/1 zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 1 058 m2 vo vlastníctve žalobcov a nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat. úz. D. zapísanými
na LV č. XX ako parc. registra C, parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2 vo
vlastníctve žalovaných prechádza bodmi 74-3, č. 1 a č. 74-25 podľa znaleckého náčrtu znaleckéhoposudku č. 1/2023 vypracovaného Ing. Yvetou Strhanovou dňa 01. 02. 2023, ktorý je súčasťou tohto
rozsudku.

14. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože ani na jednej strane nie je možné konštatovať
úspech alebo neúspech v konaní, keď rozsudok vydaný v tomto konaní je v záujme oboch strán pre
odstránenie pochybností vzniknutých v rámci stavebného konania. Súd prvej inštancie zohľadnil aj
skutočnosť, že spor bol vyvolaný konaním žalobcov, ktorí začali s prestavbou rodinného domu bez

stavebného povolenia a v následnom stavebnom konaní vznikli pochybnosti o správnosti umiestnenia
stavby v dôsledku toho, že sporové strany nemali zameranú a vytýčenú hranicu pozemkov v teréne,
pričom pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne ustanovenej na základe
námietok žalovaných a k tomuto znaleckému posudku sa priklonili aj žalobcovia.

15. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia a žalovaní.

16. Žalobcovia odvolaním napadli II. výrok rozsudku a domáhali sa, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Boli
toho názoru, že ide len o ich úspech v spore, keďže sa v konaní odstránili pochybnosti vzniknuté
v rámci stavebného konania, resp. kadiaľ vedie vlastnícka hranica či je rekonštruovaný rodinný dom na

pozemkužalobcov.Spormuselbyťvyvolanýžalobcami,pretožebolopotrebnéustáliťpriebehvlastníckej
hranice so susediacim pozemkom. Znaleckým posudkom č. 1/2023 Ing. Strhanovej sa preukázalo, že
rekonštrukcia rodinného domu bola v súlade so stavebným zákonom a nebol dôvod na zastavenie
stavebného konania. Geometrický plán č. 352/2016 so záznamom podrobného merania zmien č. 74 D.
H. D. slúžil na zameranie rodinného domu na parc. č. XX, garáže parc. č. XX/X a oddelenie pozemku

parc. č. XX/X a na jeho podklade bola vykonaná zmena vlastníckej hranice medzi parc. č. XX/X, parc.
č XX/X a parc. č. XX/X, kaz. úz. D., napriek tomu, že Okresný úrad Topoľčany, kat. odbor nemá
nikde v zákone takúto oporu, alebo právomoc, že by mohol ex offo vykonať zmenu vlastníckej hranice.
Stavebný úrad D., ktorému dňa 12. 05. 2016 doručili žiadosť o stavebné povolenie, si svoju povinnosť,
atoupovedomiťžalovanýchsplnilaždňa03.09.2018,vktoromčaseboldomžalobcovzrekonštruovaný

na 98 %. Dňa 06. 09. 2018 bolo rozhodnuté s okamžitou platnosťou o zastavení všetkých stavebných
prácnadome.NazákladevýzvyobceD.sipodaližiadosťododatočnéstavebnépovoleniestavby.Dalisi
vyhotoviť znalecký posudok Ing. Nemčekovou, ktorý mal ozrejmiť priebeh vlastníckej hranice a určiť jeho
priebeh. Keďže dňa 10. 09. 2021 bolo doručené rozhodnutie od stavebného úradu o prerušení konania
vo veci dodatočného povolenia stavby, v ktorom boli vyzvaní, aby v 30- dňovej lehote predložili doklad

o tom, že podali návrh na príslušný súd, bola podaná predmetná žaloba, v ktorom konaní boli úspešní
v plnom rozsahu, pretože súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu. V sporovom konaní
sa uplatňuje zásada úspechu ohľadom náhrady trov konania. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním
žalobnej žiadosti a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcov ide o plný úspech, a preto
im patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

17. Žalovaní odvolaním napadli rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
d), e), f) a h) CSP a domáhali sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a žalobu zamietol s tým, že žalovaným prizná nárok na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho

konania. V konaní poukázali na rozpor v znaleckých posudkoch Ing. Ingrid Nemčekovej č. 1/2020
a Ing. Yvety Strhanovej č. 1/2023. Vysvetlenie Ing. Strhanovej, že rozdielnosť v konečnom závere
je ovplyvnený zameraním a obhliadkou sporových pozemkov neobstojí, keďže Ing. Nemčeková na
pojednávaní dňa 28. 01. 2022 uviedla, že zameranie na pozemku žalovaných jej síce umožnené nebolo,
ale súčasná technika umožňuje aj zameranie bez obrazu a zamerala hranice laserom, aj budovu

žalovaných a kontrolne zamerala objekty budov F.. Na opakovanú žiadosť žalovaných o vysvetlenie
tohto rozporu znalkyňa Ing. Strhanová v stanovisku zo dňa 09. 11. 2023 v bode 9 pre zmenu uviedla,
že: „Rozdiel v určení hranice je spôsobený pôvodným meraním v roku 1904“, čo pochybnosti skôr
prehĺbilonežrozptýlilo.Namietanýrozporvznaleckýchposudkochneboltedaodstránený,anivysvetlený
a argumentácia znalkyne Ing. Strhanovej, že ide o minimálny rozdiel plochy 1 m2 v situácii, keď

celkový rozdiel v ploche preurčenej hranice je 8 m2, neobstojí. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou
vysporiadal veľmi všeobecne. Neprezentovali žiadne subjektívne dojmy a predstavy, ale poukazovali na
konkrétne viditeľné rozpory vo výmerách a zameraniach v znaleckých posudkoch č. 1/2023, 1/2020 a
č. 6C/213/72, ktoré ani po dvoch doplneniach neboli znalkyňou odstránené, či presvedčivo vysvetlené.Pokiaľ súd prvej inštancie nenariadil vykonať revízny znalecký posudok, ani neodstránil namietaný
rozpor v záveroch dvoch predložených znaleckých posudkoch, mal žalobu zamietnuť. Vedenie priebehu
hranice dvomi znalcami v rozličných smeroch na základe totožného podkladu považovali za zrejmý

rozpor v posudkoch. V tejto súvislosti poukázali na článok pána Ing. Jozefa Bujňáka z Krajského úradu
Prešov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva s názvom „Vývoj a evidovanie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na území Slovenska do 01.04.1964“, v zmysle ktorého mapy
vyhotovené po roku 1908 majú vyššiu presnosť ako mapy z bývalého stabilného katastra. Žalovaní
zotrvali na názore, že meračský náčrt z roku 1904 nie je dostatočným a spoľahlivým podkladom pre

jednoznačné a nespochybniteľné určenie hraníc pozemkov v roku 2023. Keďže súd prvej inštancie sa s
rozporom v znaleckých posudkoch v rozhodnutí vôbec nevyporiadal, bolo žalovaným znemožnené, aby
uskutočňovali v rámci odvolania svoje zákonné procesné práva. Súd prvej inštancie sa s konkrétnymi
namietanými rozpormi v znaleckom náčrte (odlišné vedenie priebehu hranice znalkyňami a rozdiel v
zameraní znalcom Ing. Gallom v roku 1973) nielenže nevysporiadal, dokonca ich v odôvodnení rozsudku
ani neuviedol. Pokiaľ išlo o návrh žalovaných na pripojenie rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp.

zn. 6C/213/1972, tento súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením, že tento doklad mala znalkyňa
Ing. Strhanová k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku a s námietkami žalovaných v tomto
smere sa vysporiadala v písomných stanoviskách. Znalkyňa sa vo svojom písomnom stanovisku zo dňa
09. 11. 2023 vyjadrila iba k náčrtu znalca Ing. Jozefa Galla, z roku 1973. Vzhľadom k tomu, že týmto
rozsudkom právni predchodcovia žalovaných nadobudli vlastnícke právo k predmetnej parcele CKN

č. XX/X katastrálne územie D., má rozsudok význam aj pre posúdenie splnenia podmienok vydržania
vlastníckeho práva k hranici pozemkov, čo je taktiež otázka právna, ktorú znalec nedokáže posúdiť
ani zodpovedať. Zo znaleckého náčrtu v prílohe č. 1.1 na strane 20 posudku vidieť, že hoci Ing. Gallo
spornú hranicu v roku 1973 zameral na mieste samom vo vzdialenosti 0,92 m od múru pôvodného
domu stojaceho na parcele č. XX, znalkyňa Ing. Strhanová ju v roku 2023 bez bližšieho vysvetlenia

preurčila do vzdialenosti 0,62 m od múru pôvodného domu, táto len konštatovala, že rozsudkom sa
nezmenila hranica medzi pozemkami č. XX/X a XX/X, čo však nebola odpoveď na položenú otázku.
Znalkyňauviedla,žegrafickáprílohaznaleckéhoposudkuč.6C/231/72jekreslenáručneaniesúurčené
pri lomových bodoch žiadne súradnice ani čísla bodov. To isté pritom možno tvrdiť aj o meračskom
náčrte z roku 1904, ktorý bol podkladom jej posudku. Znalec Ing. Jozef Gallo bol pritom v roku 1973

na mieste samom, vykonal obhliadku a zameranie nehnuteľnosti, zakreslil a popísal užívací stav, čo
je zachytené v textovej časti jeho posudku ako aj v rozsudku, s ktorým sa súd odmietol oboznámiť.
Súd prvej inštancie sa mal so znením uozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6C/213/1972
oboznámiť tiež pre vznesenú námietku vydržania hranice pozemkov, keďže z rozsudku a jeho prílohy,
ktorou je znalecký posudok Ing. Galla vyplývajú rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vydržania pásu

spornej hranice pozemkov, vrátane posúdenia dobrej viery právnych predchodcov žalovaných, že im
nimi užívaná sporná časť pozemku zameraná v náčrte znalca Ing. Galla právom náleží. Dokazovaním
bolo preukázané, že medzi sporovými stranami až do roku 2020 neexistoval žiaden spor. Písomnú
výpoveď A. D. žalovaní rozporovali s tým, že táto svedkyňa nikdy nežila v dome žalobcov a neužívala
ako vlastník pozemok CKN parc. č. XX v katastrálnom území D.. Jej vyjadrenia kadiaľ vedie hranica

medzi pozemkami, sú irelevantné a nepravdivé. Napokon žalobcovia v ich podaní zo dňa 21. 09. 2021 v
rozpore s výpoveďou p. D. konštatujú, že rodinný dom aj s pozemkom bol 25 rokov neobývaný, keď ho
v roku 2015 odkúpili od vlastnej rodiny (práve od svedkyne p. D.). Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa
10. 12. 2021 rovnako potvrdil, že predtým predchádzajúca vlastníčka v dome už dlhšiu dobu nebývala
a že v súvislosti s hranicou tu nebol žiaden spor. Naviac súd prvej inštancie opomenul predložený

dôkaz - Záznam podrobného merania zmien zo dňa 30. 08. 2016 podpísaný a odsúhlasený žalobcom
v 1. rade a žalovaným v 1. rade, kedy bola hranica medzi susednými pozemkami v teréne zisťovaná
a zameraná podľa platného stavu v katastri nehnuteľností tak, že hranice sú označené existujúcim
plotom a múrom, čo bol stav, v akom strany dlhodobo v zhode hranicu užívali. Pokiaľ ide o tzv. domnelý
právny titul, nie je zrejmé, čo presne súd prvej inštancie od žalovaných žiadal preukázať. Predmetom

vydržania nie je samostatný pozemok ako parcela zakreslená a evidovaná v katastri nehnuteľností, ale
priebeh hranice susedných pozemkov. Žalovaní pozemok CKN parc. č. XX v katastrálnom území D.
nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva titulom kúpnej zmluvy v roku 1980, evidovanej v
katastri nehnuteľností. Pozemok prebrali v stave a v rozsahu, ako ho užívali ich právni predchodcovia
vrátane priebehu hranice s pozemkom CKN parc. č. XX. Právni predchodcovia žalovaných pozemok

nadobudli Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 6C/213/1972. Úrad geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky vo vyjadrení zo dňa 19. 05. 2021 pripustil, že rekonštrukcia údajov
z pôvodných náčrtov zo začiatku 20. storočia môže byť do značnej miery nejednoznačná činnosť.
Samotná znalkyňa Ing. Strhanová vo svojom stanovisku zo dňa 09. 11. 2023 pripustila, že pôvodnémeranie v roku 1904, resp. jeho presnosť, malo vplyv na rozdielnosť v určení hraníc v dvoch znaleckých
posudkoch č. 1/2020 a č. 1/2023. Zároveň v znaleckom posudku Ing. Strhanovej nebola ako pôvodný
identický bod zameraná žiadna pôvodná stavba, ktorá by sa nachádzala v teréne pred 119 rokmi.

Všetky pôvodné identické body boli znalkyňou len vypočítané, nie zamerané. Znalkyňa Ing. Strhanová
ostatné meračské priamky neprepočítavala, ani nezameriavala, keďže podľa jej názoru prepočítanie
širšieho rozsahu z rôznych meračských priamok by malo za následok skreslenie iných hraníc. Pravdou
je, že nikto - ani súd ani znalkyne - nedokážu jednoznačne a nespochybniteľne určiť, kde presne sa
v roku 1904 nachádzala hranica medzi pozemkami parc. č. XX/X a č. XX/X, teda pred 120 rokmi.

Nikto nevie v skutočnosti uviesť aká bola presnosť merania a jeho zakreslenia do mapy v roku 1904.
V dvoch znaleckých posudkoch vypracovaných s odstupom 3 rokov je znalkyňami priebeh hranice
vedený sčasti v odlišných smeroch, pričom vychádzali z identického podkladu. Za tejto situácie nie
je možné jednoznačne tvrdiť, že hranica pozemkov v roku 1904 viedla presne a práve tak, ako ju
zakreslila do znaleckého náčrtu Ing. Strhanová. Meračský náčrt z roku 1904 nemôže po 120 rokoch
revidovať právny stav, keď sa presnosť a technika vtedajšieho merania absolútne nedá porovnávať

so súčasnými možnosťami a spôsobmi meračských postupov. Samotný meračský náčrt bol pritom len
technickým, nie právnym podkladom, ktorý zachytával (aj to nepresne) užívací, nie vlastnícky stav, a
nemožnoznehopo120rokochodvodzovaťvlastníckepráva.Akorelevantnýprávnypodkladpreurčenie
vlastníckeho práva neobstojí. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 5Co/36/2023, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/47/2020 zo dňa 24. 11. 2020. Žalovaní

ako nadobúdací titul označili kúpnu zmluvu z roku 1980 pre vlastníctvo k celej CKN parc. č. XX v
katastrálnom území D. v rozsahu, ako ju užívali ich právni predchodcovia, vrátane spornej hranice.
Skutočnosť, že to súdu prvej inštancie nestačilo a nad rámec citovanej judikatúry žiadal preukázať iný
- samostatný - právny titul, neznamená, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno. Ďalej sa súd prvej
inštancie nevysporiadal ani s námietkou žalovaného v 1. rade prednesenou na pojednávaní dňa 24. 11.

2023, že výkon práva založený na prvotnom nezákonnom konaní žalobcov nepožíva súdnu ochranu.
Naopak, v rozpore s touto námietkou v uvádza, že žalovaní vraj nespochybnili naliehavý právny záujem
žalobcov na podaní určovacej žaloby. Je pritom zrejmé, že námietka žalovaného o účelovosti podanej
žalobe je zásadným spochybnením existencie právneho záujmu žalobcov na určovacej žaloby. Medzi
stranami nikdy nebola sporná hranica pozemkov. Problém nastal až v dôsledku nezákonného postupu

žalobcov, ktorí začali stavať bez platného stavebného povolenia. Nešlo pritom o žiadnu prestavbu, či
prístavbu pôvodnej legálnej stavby ako tvrdia žalobcovia. Pôvodná stavba so súpisným číslom XXX
v čase začatia výstavby v roku 2016 už dávno neexistovala, nelegálna stavba žalobcov nestojí ani
sčasti na pôvodných základoch stavby č. 120, ide kompletne o nový dom, postavený bez platného
stavebného povolenia. Zo Zámennej zmluvy zo dňa 15. 01. 1959 vyplýva, že pôvodná parc. č. XX

bola v roku 1959 už len stavebným miestom, keďže dom na nej bol už zbúraný. Táto listina nebola
spomenutá ani v jednom zo znaleckých posudkov v konaní, hoci ju obe znalkyne mali z katastra
nehnuteľností k dispozícii a vyplývajú z nej pre konanie rozhodujúce skutočnosti. Žalobcovia podali
žalobu z dôvodu nutnosti zhojiť iným spôsobom vady stavebného konania, ktoré svojim nezákonným
konaním zavinili. Za tejto situácie je vylúčené, aby na ich strane bol daný naliehavý právny záujem

na podaní určovacej žaloby. Stavebný úrad neodkázal žalobcov s ich nárokom na civilný súd vo veci
určenia priebehu hranice, ale za účelom vyriešenia konkrétnych vytknutých stavebných nedostatkov,
vrátane prepracovania projektovej dokumentácie. Žalobcovia sa mali prioritne dohodnúť s vlastníkmi
susednej nehnuteľnosti alebo podať návrh na súd vo veci riešenia konkrétnych vád stavebného konania.
Za vážnu vadu konania považovali postup súdu na pojednávaní dňa 27. 06. 2023, keď súd v rozpore

so zásadou nestrannosti a nezaujatosti, ako aj v rozpore s princípom rovnosti strán priamo naviedol a
„inštruoval“ žalobcov k zmene petitu žaloby tak, aby žalobe mohol vyhovieť. Tento postup považovali
za neprípustný, naviac v situácii, keď žalobcovia nepotrebujú zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnoprávne postavenie strán sporu a sú v konaní zastúpení advokátom. Až
do zásahu súdu na pojednávaní dňa 27. 06. 2023 sa javilo, že žalobcovia nemajú v úmysle meniť

petit žaloby ani po oboznámení sa so závermi znaleckého posudku Ing. Strhanovej, a trvajú na svojom
pôvodnom návrhu a na záveroch nimi predloženého znaleckého posudku Ing. Nemčekovej, o ktorom
tvrdili, že nie je v rozpore s znaleckým posudkom Ing. Strhanovej a ktorý im nepochybne viac vyhovoval.
V tomto smere poukázali na zvukový záznam z priebehu pojednávania súdu dňa 27. 06. 2023 (7. až 10.
minúta) a žiadali odvolací súd o prešetrenie posúdenia tejto vady konania v rámci odvolacieho konania s

poukazom na § 365 ods. 1 písm. d) CSP. V stavebnom konaní nikdy nevznikli pochybnosti o správnosti
umiestnenia stavby, riešil sa v ňom len presah strechy a odkvapových žľabov na pozemok žalovaných.
Žalobcovia sami účelovo iniciovali katastrálne konanie o preurčenie hranice pozemkov v čase, kedy bolo
stavebné konanie prerušené. Žalovaní procesne nezavinili začatie konania o určenie priebehu hranice,naviac v rámci obrany v spore museli uhradiť trovy znaleckého dokazovania vzhľadom na pochybné
okolnosti, za ktorých bol vyhotovený znalecký posudok Ing. Nemčekovej v roku 2020 zo strany žalobcov.
Výsledok súdom nariadeného a žalovanými financovaného znaleckého dokazovania nepotvrdil záver

znaleckého posudku Ing. Nemčekovej, preto nie je daný žiaden zákonný dôvod, aby tieto trovy znášali
výlučne žalovaní. Žiadali, aby súd zaviazal žalobcov k náhrade trov konania spočívajúcim v uplatnenom
znalečnom vo výške 1 602,91 eura v celom rozsahu, keďže vynaloženie týchto trov procesne zavinili
žalobcovia.

18. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že žalobcovia v odvolaní zahltili súd
zavádzajúcimi a pre rozhodnutie o trovách konania irelevantnými tvrdeniami v snahe prekryť podstatu
a dôvod sporu. Žalobcovia mali už dlho pred dňom 06. 09. 2018, kedy stavebný úrad rozhodol o
zastavení stavebných prác, vedomosť o tom, že voči stavebnému rozhodnutiu č. k. Výst. 246/2016-
Me-003 bolo v zákonnej lehote podané odvolanie. Žalovaní na to opakovane upozorňovali. Napokon,
už v čase pred vydaním stavebného povolenia pri rozhodovaní o upustení od ústneho konania žalovaní

podali voči tomuto rozhodnutiu stavebného úradu konkrétne námietky. Žalobcovia teda rozhodne neboli
počas 2 rokov stavebných prác v dobrej viere, že ich stavebné povolenie je právoplatné. V zázname
zo stretnutia dňa 08. 09. 2016 (mesiac po vydaní stavebného povolenia) spísaného na Obecnom úrade
D. za prítomnosti oboch sporových strán stavebný úrad upovedomil žalobcov o tom, že žalovaní podali
námietky voči ich stavebnému povoleniu, preto sa napokon toto stretnutie aj konalo. Žalobcovia napriek

tomu ďalej vedome pokračovali v nezákonných stavebných prácach na dome. Ani priebeh hranice
pozemkov určený napadnutým rozsudkom súdu neodstránil vytýkané nedostatky stavebného konania
(strecha domu žalobcov v rozsahu 1 m2 podľa znaleckého posudku Ing. Strhanovej stále presahuje
na pozemok žalovaných), preto len ťažko možno hovoriť o úspechu žalobcov v spore, keďže stavebné
konanie bude z tohto dôvodu prerušené aj naďalej. Tvrdenie žalobcov, že súd žalobe v celom rozsahu

vyhovel, považoval za absurdné. Žalobcovia krátko pred vyhlásením rozsudku zmenili petit žaloby v
súlade s pokynom súdu, ak by tak nespravili, súd by žalobu zamietol. Výsledok sporu zodpovedá
záverom vykonaného znaleckého dokazovania, od ktorého rozhodnutie súdu záviselo, nie od petitu
žaloby.Rekonštruovanýrodinnýdomžalobcovnapozemkuparc.č.XX/Xnestojíanisčastinapôvodných
základoch a vonkajších stenách domu súp. č. XXX, ako opakovane nepravdivo uvádzajú žalobcovia

a ako nesprávne uviedla vo svojom znaleckom posudku aj znalkyňa Ing. Nemčeková, ktorá si túto
skutočnosť ani neoverila z dostupných listín. Zo Zámennej zmluvy z roku 1959 je zrejmé, že dom súp. č.
XXX na parcele č. XX v katastrálnom území D. bol pred rokom 1959 kompletne zbúraný, pozemok zostal
prázdny a súčasný dom nesprávne označený súpisným číslom XXX, ani sčasti nestojí na pôvodných
základoch a vonkajších stenách domu súp. č. XXX smerom k parc. č. XX/X. Toto tvrdenie žalobcov ako

aj záver znalkyne Ing. Nemčekovej bolo vyvrátené predloženou zámennou zmluvou. Hlavným dôvodom,
prektorýniejemožnépriznaťžalobcomnáhradutrovkonania,ježetentosporbolvyvolanýprotiprávnym
konaním žalobcov, ktorí začali s prestavbou nelegálnej stavby bez platného stavebného povolenia,
pričom ani nemali zameranú a vytýčenú hranicu pozemkov v teréne.

19. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcom priznal náhradu trov konania, vrátane odvolacieho
konania. Žalovaní nepredložili prvoinštančnému súdu žiadne relevantné skutkové tvrdenia, dôkazy
a informácie, a preto ide len o hypotetické vytvorenie predstavy žalovaných, že spornú čas pozemkov
o výmere 8 m2 označenú v znaleckom posudku Ing. Strhanovej užívali v dobrej viere, resp. že im patrí

a nakladali s ňou ako s vlastnou po určité obdobie, čím by malo dôjsť u žalovaných k nadobudnutiu
vlastníckeho práva k tejto časti pozemku vydržaním. Tvrdenia žalovaných popierajú a považujú ich za
sporné, čo dokazujú merania vykonané odborom katastrálnej inšpekcie ÚGKK Bratislava dňa 04. 05.
2021 a v neposlednom rade súdom nariadený znalecký posudok č. 1/2023, ktorý potvrdil nesprávnosť
určenia priebehu vlastníckej hranice. Technický podklad GP č. 352/2016 predložený žalovanými je podľa

znaleckého posudku č. 1/2023 nesprávny, keďže podľa tohto technického podkladu došlo v operáte ku
chybnému zaevidovaniu vlastníckej hranice číselným spôsobom. Podklad určoval hranicu dielu č. 4 –
jeho priebeh ide po betónovom oplotení, ktoré bolo v dlhodobom užívaní žalobcov, až do momentu,
kedy žalovaní upozornil katastrálny odbor na zlý zákres hranice v mape, aj to na základe zlých a sebe
prispôsobených technických podkladov. Z tohto dôvodu považovali prevod nehnuteľnosti odkúpenej

žalovanými od obce D. za neplatný, pretože sa prevádzal majetok vo vlastníctve právnych predchodcov
žalobcov. Tvrdenia žalovaných o čiernej stavbe a jej legalizácii považovali za zavádzajúce a absurdné,
čím sa snažia žalovaní odpútať pozornosť súdu. V konaní preukázali naliehavý právnym záujem, keďže
v danom prípade je priebeh hranice medzi pozemkami sporný.20.Žalobcoviavodvolacejreplikeuviedli,žerekonštrukciarodinnéhodomuč.XXXbolavykonanáriadne
a v súlade s právoplatným stavebným povolením. Stavba bola rekonštruovaná na pôvodných základoch

existujúceho domu. Zámenná zmluva, ktorú predložili žalovaní poukazuje na stavebné miesto na parc.
č. XX, kde bola zbúraná pôvodná stavba so súp. č. XX. Mali za to, že ide o inú stavbu, pretože v tom čase
na predmetnej parcele existovala aj iná stavba, a to terajší rodinný dom č. XXX, o ktorom sa žalovaní
domnievajú, že ide o čiernu stavbu, čo nie je pravdou. Terajší rodinný dom bol pôvodne evidovaný ako
rodinný dom so súp. č. XX a to dokonca už pred rokom 1921. Opätovne predložili fotodokumentáciu

pôvodnej stavby a kúpnu zmluvu ich predkov, že terajšia stavba so súp. č. XXX bola vykonaná na
pôvodných základoch predošlého rodinného domu so súp. č. XX. Stavebné povolenie nie je predmetom
sporu a s hranicou pozemkov nesúvisí. Z ich strany bola splnená každá zákonná povinnosť, aby im
bolo vydané riadne stavebné povolenie. Žalobcom nie je jasné a nebolo im ani vysvetlené, prečo obec
D. o odvolaní žalovaných proti stavebnému povoleniu nerozhodol (až po dvoch rokoch). Fotografie
žalovaných označili za sporné, pretože ide o čiastkové fotografie, ktoré nekorešpondujú s prebiehajúcimi

prácami. Za relevantný a skutočný dôkaz považovali fotografie, ktoré tvoria prílohu na str. 15, 19, 20 a 24
v Znaleckom posudku č. 1/2020. Žalobca v 1. rade pri podpise bol uvedený do omylu vyhotoviteľom GP
č. 352/2016 Bc. H. D., že malo ísť o jeho súhlas so zameraním rodinného domu na parc. č. XX, garáže
na parc. č. XX/X a oddelenie pozemku parc. č. XX/X, nešlo o vytýčenie nových hraníc pozemkov. Podľa
tohto technického podkladu došlo v operáte KN k chybnému zaevidovaniu vlastníckej hranice číselným

spôsobom.Tvrdeniežalovanýchotom,žesúdnapojednávanídňa27.06.2023malžalobcovpresvedčiť
ainštruovaťakomajúzmeniťpetitžaloby,považovalizaabsurdné.Cieľompoučovacejpovinnostijeviesť
žalobcu k tomu, aby ním vykonané procesné úkony mohli vyvolať zamýšľané účinky (nález Ústavného
súdu sp. zn. I. ÚS 192/2015).

21. Žalovaní v odvolacej duplike uviedli, že dôvodom odvolania je pritom m. i. aj skutočnosť, že
žalovanýmnebolosúdomumožnenénavrhnutýmidôkazmipreukázať,žespornúčasťpozemkužalovaní
a ich právni predchodcovia užívali a nakladali s ňou ako s vlastnou v relevantnom časovom období,
pretože súd zamietol ich návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov a zabezpečením spisu
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6C/213/1793, resp. znaleckého posudku Ing. Jozefa Galla z tohto

konania, ktorý v grafickej aj textovej časti preukazoval užívací stav hranice pozemku v roku 1973. V
neposlednom rade vlastnícky a užívací stav potvrdil samotný žalobca v 1. rade svojim podpisom na
Zázname podrobného merania zmien zo dňa 30. 08. 2016. V danom prípade uviedli a navrhli relevantné
skutkové tvrdenia aj dôkazy, založené na reálnych, nie hypotetických okolnostiach. Tvrdenie žalobcov,
že výsledky meraní vykonané odborom katastrálnej inšpekcie ÚGKK Bratislava zo dňa 04. 05. 2021

potvrdzujú ich tvrdenia, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, keďže súd ani súdom ustanovená
znalkyňa neoverovali ani neporovnávali výsledky týchto meraní, teda nemohla byť preukázaná či
vyvrátená ich pravdivosť. Súd sa týmto dôkazom v konaní vôbec nezaoberal. Žalobcovia opätovne
spochybňujú správnosť záverov Geometrického plánu č. 352/2016 (ZPMZ č.74), avšak s takto určeným
priebehom hranice pozemkov výslovne súhlasil aj žalobca v 1. rade, ktorý ho vo svojej slobodnej a

vážnej vôli podpísal. Žalobcovia nepredložili súdu právoplatné stavebné povolenie na novú stavbu ani
na stavebné úpravy, vydané po roku 1959, a teda sa jednoznačne jedná o nelegálnu stavbu, ktorú
žalobcovia bez právneho dôvodu označujú pôvodným súpisovým číslom zbúranej stavby, ktoré však
zaniklo spolu s faktickým zánikom stavby. Žalobcovia vo vyjadrení priznávajú, že dom žalobcov bol aj
s pozemkom 25 rokov neobývaný, kým ho v roku 2015 neodkúpili od predošlých vlastníkov. Opätovne

sa tak dostávajú do rozporu s vlastnými tvrdeniami, ako aj s výpoveďou nimi navrhnutej svedkyne A.
D., matky žalobkyne v 2. rade, ktorá po poučení súdu tvrdila, že v predmetnom dome bývala a bola
susedou žalovaných až do roku 2015. Žalobcovia menia svoje tvrdenia v závislosti od toho ako im to
práve vyhovuje. Nie je pravdou, že by mali žalovaní alebo ich rodina záujem odkúpiť nelegálnu stavbu
žalobcov, žiadnu takúto ponuku či návrh, ani dôkaz o jej existencii žalobcovia v priebehu konania súdu

nepreukázali, ide iba o ich jednostranné nepravdivé vyhlásenie. Žalovaní nemali dôvod znepríjemňovať
z tohto údajného dôvodu žalobcom život, naopak boli a sú to žalobcovia, ktorí svojimi nezákonnými a
rušivými zásahmi do vlastníckych práv žalovaných narušovali a doposiaľ narušujú pokojné susedské
vzťahy (napr. nelegálna prevádzka autodielne).

22. Žalovaní v písomnom vyjadrení uviedli, že zo záznamu z výkonu Štátneho stavebného dohľadu
zo dňa 19. 02. 2019 na stavbe stavebníkov A. B. a C. B., bytom D. B. XXX, Bod III. vyplývajú
zistené nedostatky, týkajúce okrem iného aj skutočnosti, že stavebné úpravy a prestavba rodinného
domu a hospodárskej budovy boli bez právoplatného stavebného povolenia a v rozpore s projektovoudokumentáciou. Bolo by vhodné ozrejmiť, prečo sa po 3 rokoch vedenia sporu zrazu objavila na parc.
č. XX stavba so súp. č. XX a kde bola táto stavba vedená a zakreslená v mape - v roku 1921, či neskôr.
V znaleckom posudku č. 1/2023 (str. 78 - príloha č. 22) sa nachádza výpis z PK vložky č. XXX, k.

ú. D., kde je na predmetnej parcele zapísaný len jeden dom - súp. č. XX, žiaden iný dom tam až do
uzavretia pozemnoknižnej vložky nebol zaevidovaný, ani zakreslený na mape. Tvrdenie žalobcov je
pritom v rozpore s nimi predloženým potvrdením Obce D., že dom súp. č. XXX bol postavený cca. v
roku 1960. Pokiaľ by na parcele č. XX stála v uvedenom čase ešte ďalšia stavba, bola by vedená v
predmetnej pozemnoknižnej vložke a účastníci zámennej zmluvy by túto zastavanú plochu neoznačili

za „stavebné miesto“. Zo znenia zámennej zmluvy je zrejmé, že na tejto parcele sa v danom období
nenachádzala žiadna stavba, ani súp. č. XX, ani č. XX, ani č. XXX. Žalobcovia zamlžujú a zavádzajú
súd novými nepodloženými tvrdeniami. Z číslovania domov na mape na str. 80 Znaleckého posudku
č. 1/2023 (príloha č. 24) pritom vyplýva postupnosť číselného označenia stavieb a, ak mal nejaký dom
pridelené súp. č. XX, nachádzal sa v poradí domov v inej časti obce smerom na východ. Prerušením
stavebného konania, ktorého predmetom bolo napadnuté stavebné povolenie na rekonštrukciu domu,

prvoinštančný súd zdôvodnil splnenie podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu na určení
hranicepozemkov.Ťažkomohloísťorekonštrukciupôvodnejstavbynaparc.č.XX,ktorábolapostavená
z nepálenej tehly. Na základoch tohto pôvodného domu z kameňa a hliny súčasná stavba žalobcov už
ani sčasti nestojí. Stavba postavená po roku 1959 nemala vydané stavebné povolenie, čo znamená,
že nielen táto stavba, ale aj jej následná rekonštrukcia sa realizovali nezákonne. Prioritne sa mala

zlegalizovať stavba postavená po roku 1959, až následne jej rekonštrukcia. Táto stavba určite nebola
postavenáokoloroku1960,akoteraztvrdiažalobcovia,čorozporujúajdôkazyvykonanévtomtokonaní.
Žalobca v 1. rade nesúhlasil so svojím vlastnoručným podpisom. Nepoprel, že sa jedná o jeho podpis,
pričom je svojprávnou osobou, bez obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, vie čítať aj písať, má
ukončené stredoškolské vzdelanie. Je teda legitímne očakávať, že žalobca v 1. rade vie, čo podpisuje.

Výhovorky, že bol pri podpise uvedený do omylu, že text bol písaný malými písmenkami (išlo o jednu
vetu), ktoré produkoval v priebehu konania, v terajšom vyjadrení transformoval už na „vyhrážanie“ sa zo
strany geodeta s málo uveriteľným odôvodnením, že ak to geodetovi nepodpíše, žalovaní mu nezaplatia
odmenu za prácu. Žalobca v 1. rade nechce niesť zodpovednosť za svoje konanie. Je pozoruhodné, že
žalobcovia sa rovnako razantne nedomáhajú vyvodenia zodpovednosti voči osobám, ktoré ich stavebné

povolenie zo dňa 05. 08. 2016 neoprávnene zaopatrili pečiatkou právoplatnosti, čím zasiahli do práv a
právom chránených záujem oboch sporových strán. Petit žaloby uvedený v podaní zo dňa 09. 07. 2021
nemožno považovať za nejasný, alebo neurčitý, či za nezrozumiteľné podanie, napokon toto podanie
spísaladvokát,uktoréhosapredpokladá,ževiepresnesformulovaťpetitžaloby.Vprípadenejasnostíby
súd žalobcov vyzval na odstránenie zistených nedostatkov podania hneď po podaní žaloby, nie až po 2

rokoch na pojednávaní 27. 06. 2023. Ani pri veľkej dávke fantázie nemožno navádzanie súdu na zmenu
petitu žaloby na pojednávaní dňa 27. 06. 2023 považovať za výzvu na opravu, či doplnenie podania, o
poučovacej povinnosti súdu ani nehovoriac, keďže súd žiadne zákonné poučenie smerom k žalobcom
nevyslovil. Ohľadne potvrdenia obce o veku stavby dodali, že žiadne „miestne zisťovanie“ sa v danej veci
nekonalo, starosta len napísal, čo mu uviedli žalobcovia. Tvrdenie, že dom súp. č. XXX bol postavený v

roku1960,nemáoporuvovykonanomdokazovaní.ZnalkyňaG.J.tvrdí,žeideorekonštrukciudomusúp
č. XX vykonanú po roku 1968, pričom však dom súp č. 28 bol postavený z nepálených tehál a súčasný
dom žalobcov ani sčasti nestojí na základoch tohto domu. Súčasný dom žalobcov bol pritom postavený
oveľa neskôr než v roku 1960, keďže tento dom staval pán C. D., ktorý mal v roku 1960 4 roky.

23. Žalobcovia v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 04. 2024 a zo dňa 03. 05. 2024 k vyjadreniu žalovaných
zotrvali a zopakovali tvrdenia z predchádzajúceho vyjadrenia.

24. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 05. 2024 uviedol, že v rámci doposiaľ vedeného
odvolacieho konania sa dostatočne a podrobne vyjadril ku všetkým tvrdeniam žalobcov uvedeným

v odvolaní, ako aj v následných vyjadreniach k odvolaniam podaných zo strany žalobcov. Na podanom
odvolaní a odvolacích dôvodoch v celom rozsahu zotrval. Mal za to, že žalobcovia nevyvrátili žiaden z
namietaných odvolacích dôvodov, a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania a vydania opätovného rozhodnutia
vo veci, prípadne aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, žalobu celom rozsahu zamietol a priznal

žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

25. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcami a žalovanými (§ 379 CSP, § 380 CSP)a po jeho preskúmaní zistil, že rozsudok v I. výroku treba ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť a vo výroku II. podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalobcovia majú proti žalovaným právo
na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP).

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

27.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích dôvodov
žalovaných (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie vo veci samej. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania urobil správne
právne závery a svoje rozhodnutie z tohto aspektu dostatočne odôvodnil.

29. Predmetom konania bola žaloba o určenie hranice medzi pozemkami strán sporu z dôvodu, že
žalobcovia si v roku 2016 podali žiadosť o vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu stavby
„Stavebné úpravy RD č. XXX, garáž a hospodárska budova“ umiestnených na pozemkoch parc. č. XX/
X, XX/X, XX/X a XX/X v kat. úz. D., proti ktorému žalovaní podali odvolanie a v priebehu stavebného

konania sa stala spornou hranica medzi pozemkami strán sporu. K žalobe pripojili znalecký posudok
č. 1/2020 znalkyne Ing. Ingrid Nemčekovej a na základe tohto znaleckého posudku požadovali, aby
súd určil hranicu medzi spornými pozemkami. Súd prvej inštancie prejednal podanú žalobu, vykonal
dokazovanie výsluchom žalobcov, svedka A. G. F. F., písomnou svedeckou výpoveďou svedkyne A.
D., znaleckým posudkom č. 1/2020 znalkyne Ing. Ingrid Nemčekovej, ktorú vypočul na pojednávaní

a predloženými dokladmi. V priebehu sporu nariadil znalecké dokazovanie na zistenie hranice
pozemkov, vypočul na pojednávaní znalkyňu Ing. Yvetu Strhanovú a vo veci rozhodol napadnutým
rozsudkom,ktorýmurčilhranicupozemkov.Svojerozhodnutieopreloznaleckýposudoksúdnejznalkyne
ustanovenej v tomto konaní, ktorá vo svojom posudku jasne a zrozumiteľne vysvetlila z akých podkladov
pri určení hranice vychádzala. Tento znalecký posudok súd prvej inštancie považoval za dostatočný pre

rozhodnutie vo veci a žalovanými navrhovaného kontrolné znalecké dokazovanie preto nenariadil.

30. Z vykonaného dokazovania možno mať za preukázané, že žalobcovia sú od roku 2015
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. D. a okrem iného
aj parcely registra C parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 058 m2, pričom žalovaní

sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX a okrem iného aj
parcely registra C, parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2. Žalobcovia dňa 12.
05. 2016 podali žiadosť o stavebné povolenie a dňa 05. 08. 2016 vydala obec D. žalobcom stavebné
povolenie č.: Vyst.246/2016-Me-003 na stavbu „Stavebné úpravy RD, garáž a hospodárska budova“
na pozemkoch parc. č. XX v kat. úz. D., ktoré sa stalo právoplatným dňa 07. 09. 2016. Rozhodnutím

Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2018/038721-002 zo dňa
22. 10. 2018 bolo stavebné povolenie zrušené a vec jej bola vrátená na zastavenie stavebného konania
s tým, že obec bude o stavbe konať ako o stavbe postavenej bez stavebného povolenia. Dňa 31.
05. 2019 vydala obec D. pod č. Vyst.111/2019-K-003 oznámenie o začatí konania o dodatočnom
povolení stavby, pretože žalobcovia podali dňa 26. 04. 2019 žiadosť o vydanie dodatočného stavebného

povolenia. Oznámením zo dňa 23. 05. 2018 vydaným Okresným úradom Topoľčany katastrálny odbor
bolo žalobcom a obci D. dané na vedomie, že bola vykonaná oprava zákresu hranice medzi parcelou
CKN č. XX/X vedenou na LV č. XXX a parcelou CKN č. XX/X vedenou na LV č. XXX v kat. úz. D. na
základe prešetrenia zákresu na podnet A. G. F. F., pričom bol zistený nesúlad vo vektorovej katastrálnej
mapevporovnanísanalógovoukatastrálnoumapouzroku2004agrafickýmpodkladomBL0074kn_t.vgi

(vyhotovený pre ZPMZ, t. j. záznam podrobného merania zmien č. 74 ku geometrickému plánu č.
352/16, ktorý bol vyhotovený geodetickou kanceláriou GEOKO, s. r. o.). Chybný zákres vo vektorovej
katastrálnej mape nastal pri preberaní grafického podkladu vyhotoveného ku geometrickému plánu č.
50351176-122/16 vyhotoveného geodetickou kanceláriou GEOTOP na zameranie stavby na parc. č.XX/X, kde bola nesprávne zakreslená okolitá kresba. Oprava bola vykonaná neformálnym spôsobom
na základe konania X-116/2018 založeného do katastra nehnuteľností pod položkou výkazu zmien č.
63/2018. Rozhodnutím č. X 125/2020 zo dňa 21. 10. 2020 Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor

zamietol podnet žalobcov vo veci opravy vlastníckej hranice medzi CKN parcelami č. XX/X a XX/X v kat.
úz. D.. Na základe odvolania žalobcov Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov, referát katastra
nehnuteľností rozhodnutím zo dňa 28. 01. 2021 č. Xo16/2020-7/Sl, OU-NR-OOP5-2021/008616-7
zmenilnapadnutérozhodnutieOkresnéhoúraduTopoľčanytak,žedoterajšívýroknahradilnovým,podľa
ktorého zamietol žiadosť žalobcov o opravu chyby v katastrálnom operáte v kat. úz. D. týkajúcu sa

opravy zákresu v katastrálnej mape ohľadom vlastníckej hranice parc. č. XX/X zapísanej na LV č. XXX
a parc. č. XX/X zapísanej na LV č. XX na základe ZP Ing. Ingrid Nemčekovej č. 1/2020 ako aj opravy
zákresu parc. registra C č. XX/X zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. D. na základe dodatočne doloženého
záznamupodrobnéhomeraniazmienč.98vyhotovenéhoH.I.zGEOTOPgeodeticképráce,autorizačne
overeného dňa 21. 09. 2020. Obec D. podaním č. Vyst.111/2019-K-026 zo dňa 01. 06. 2021 vyzvala
žalobcov na predloženie dokladov o tom, že ako stavebníci podali návrh na súd na rozhodnutie v

spornej veci (presah strechy, odkvapových žľabov, dokončenie podbitia a zateplenia rodinného domu)
alebo dohodu s vlastníkmi susednej nehnuteľnosti a to v lehote do 30 dní od doručenia výzvy s tým, že
ak stavebnému úradu nebude predložená dohoda s vlastníkmi susednej nehnuteľnosti, alebo nebude
podaný v tejto lehote návrh na súd, je potrebné, aby predložili v tejto stanovenej lehote stavebnému
úradu prepracovanú projektovú dokumentáciu tak, aby stavba rodinného domu žiadnou svojou časťou

nezasahovala do susedného pozemku parc. č. XX/X v kat. úz. D.. Žalovaní sa v konaní bránili tým,
že pôvodný rodinný dom súp. č. XXX bol zbúraný bez búracieho povolenia a tento bol umiestnený na
inom mieste a teda nepovolená prístavba by nemala mať ani súpisné číslo 120 a stavebnými prácami sa
nezákonne zasiahlo do ich vlastníctva, keďže nové múry mali byť podľa stavebného zákona vzdialené
2 metre od spoločnej hranice s ich pozemkom, nová rekonštrukcia strechy presahuje oveľa väčšou

mierou nad ich pozemok ako strecha pôvodného objektu rodinného domu. Okrem toho namietali, že v
roku 2016 bol žalobca v 1. rade oboznámený a súhlasil s priebehom spoločnej hranice parc. č. XX s
novovytvorenou parc. č. XX/X vo vlastníctve žalovaných, čo dňa 30. 08. 2016 potvrdil svojim podpisom
na zázname podrobného merania zmien t. j. že hranice sú označené existujúcim plotom a múrom a do
roku 2019 žalobcovia nikdy neriešili priebeh hranice a prioritne ich povinnosťou a v ich záujme bolo dať

si pri kúpe pozemku v roku 2015 hranice geodeticky zamerať, čo však neurobili.

31. V prejednávanej veci žalobcovia podľa názoru odvolacieho súdu preukázali naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, keďže v stavebnom konaní vystala spornosť priebehu hranice pozemkov
strán sporu. Žalovaní namietali, že stavebný úrad neodkázal žalobcov s ich nárokom na civilný

súd vo veci určenia priebehu hranice, ale za účelom vyriešenia konkrétnych vytknutých stavebných
nedostatkov, vrátane prepracovania projektovej dokumentácie. Otázky, týkajúce sa nedostatkov
projektovej dokumentácie, ako aj stavebného konania, nie sú predmetom civilného sporového konania,
a tieto sa riešia v rámci stavebného konania. Žalobcovia sa správne domáhajú určenia hraníc
pozemkov, keďže vyriešenie tejto otázky, má vplyv na to, či žalobcovia, ktorí realizovali predmetnú

rekonštrukciu nehnuteľností, uvedenú rekonštrukciu realizovali na pozemku, v ich vlastníctve, prípadne
touto rekonštrukciou došlo k zásahu do pozemku žalovaných. Odvolací súd zhodne ako súd prvej
inštancie konštatuje, že žaloba o určenie hranice pozemkov je v podstate vlastníckou žalobou, a preto
v súdnom konaní je potrebné preukázať vlastnícke právo k pozemku, ktorého sa žaloba týka a keďže
návrh na určenie hranice pozemkov je druhom určovacej žaloby, tak žalobca musí uviesť a preukázať

existenciu naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej žalobe. Naliehavým právnym záujmom
by mala byť v prvom rade ochrana porušeného vlastníckeho práva a potreba zaznačenia hranice
pozemkov do katastra nehnuteľností a jej vytýčenie v teréne. Vytýčenie hranice pozemkov nemá
konštitutívny účinok, pretože nevznikajú, nemenia sa a ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam
a vytýčenie hranice pozemkov má deklaratórny charakter. Žalovaní tvrdili, že v stavebnom konaní

nikdy nevznikli pochybnosti o správnosti umiestnenia stavby, riešil sa v ňom len presah strechy a
odkvapových žľabov na pozemok žalovaných. Uvedené námietky žalovaných v stavebnom konaní však
podľa názoru odvolacieho súdu súvisia s otázkou umiestnenia stavby žalobcov a stavebných úprav
na nej, a teda či v prípade týchto stavebných úprav došlo k zásahu do pozemku žalovaných, alebo
tieto boli realizované na pozemku žalobcov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení tak bol

podľa názoru odvolacieho súdu daný a preukázaný, keďže takto vyhotovený rozsudok bude podkladom
pre vytýčenie hranice v teréne a súčasne aj podkladom v stavebnom konaní, ktoré bolo prerušené
stavebným úradom.32. Súd prvej inštancie na určenie hranice medzi susediacimi pozemkami pribral súdnu znalkyňu
Ing. Yvetu Strhanovú, ktorá podala písomný znalecký posudok č. 1/2023 v ktorom zodpovedala na
uloženú jej znaleckú úlohu určiť hranicu medzi susediacimi nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov a

žalovaných. V posudku uviedla, že v kat. úz. D. bola vyhotovená pôvodná katastrálna mapa v roku 1904
z pôvodných náčrtov z roku 1904, ktorá bola doplnená o zmeny do roku 1909. V mape z pozemkovej
knihy boli zakreslené len zmeny hraníc podľa právnych listín zapísaných v pozemkovej knihe, od 01.
04. 1964 sa zákresy do mapy už nevyhotovovali. Do mapy z pozemkového katastra sa od roku 1964
zakresľovali aj zmeny hraníc zistené podľa zamerania na mieste samom v rámci údržby. Znalkyňa

konštatovala, že porovnaním výmer parciel v pozemkovej knihe a v parcelnom protokole je možné
konštatovať, že výmery parciel č. XX/X až XX sú rovnaké a geometrické určenie parciel nebolo
zmenené. Pôvodne bola hranica medzi doterajšími parcelami registra „C“ parc. č. XX/X a XX/X určená
a vykreslená do mapy na poklade pôvodného náčrtu z roku 1901 a žiadny ďalší technický podklad,
ktorým by bola určená – preurčená, hranica medzi terajšími parcelami nebol zapísaný s právnymi
listinami, do pozemkovej knihy, evidencie nehnuteľnosti a katastra nehnuteľností. Nemožno súhlasiť ani

s tvrdením žalovaných, že znalkyňa neodstránila rozpory, resp. námietky žalovaných k jej znaleckému
posudku. Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku zohľadnila pôvodný náčrt z roku 1904, ktorý
bol technickým podkladom geometrického určenia pôvodnej parcely č. XX a parc. č. XX. Práve tento
plán je podkladom z ktorého znalkyňa pri porovnaní hraníc vychádzala a v súlade s ním určila hranicu
pozemkov. Vo vyjadrení k námietkam žalovaných znalkyňa uviedla (č. l. 331 spisu), že pôvodné identické

body boli po niekoľkohodinových kombinovaných výpočtoch a prepočtoch podľa pôvodného náčrtu
z roku 1904 určené ako identické s tým, že následne bola vykonaná kontrola ich polohy, ktorá je
v súlade s technickými predpismi, pričom podľa znalkyne akékoľvek zameranie rozsiahlejšieho územia
a určenie ďalších pôvodných identických bodov by nezmenil fakt, že rozmer - šírka ku kostolu medzi
stavbami 28 a 29a v zátvorke údaj (56) – 5,6 siahy = 10,62 m a šírka vzadu medzi stavbami 28

a 29b nad červenou čiarou označenou červeným číslom 7 v zátvorke údaj (58) – 5,8 siahy = 11
m. Ohľadom predmetu znaleckého skúmania znalkyne Ing. Nemčekovej uviedla, že rozdielnosť bola
ovplyvnená zameraním a obhliadkou sporných pozemkov, keďže znalkyňa Ing. Nemčeková nevykonala
meranie na parc. č. XX/X a rozdiel v určení hranice medzi 1 a A – posun bodu A smerom dole, bol
spôsobený inými pôvodnými identickými bodmi a presnosťou ich určenia z pôvodného náčrtu z roku

1904 vzhľadom k zameraniu na mieste samom. V doplnenom vyjadrení zo dňa 09. 11. 2023 (č. l.
401 spisu) znalkyňa uviedla, že výsledky merania a overenia pôvodných identických bodov preukázali,
že rekonštrukcia hranice je zhodná s hranicou z roku 1904 ( záleží akou presnosťou bolo vykonané
meranie v roku 1904). Uviedla, že rozdiel v určení vlastníckej hranice je minimálny a predstavuje 1
m2, čo je v katastri možná plocha, ktorá sa eviduje. Vlastnícka hranica je určená po tej istej línii a

rozdiel označený oranžovou výplňou je spôsobený inými pôvodnými identickými bodmi a presnosťou ich
určenia z pôvodného náčrtu z roku 1904 vzhľadom k zameraniu na mieste samom, čím podrobnejšie
a presnejšie meranie z roku 1904, tým presnejšie sa dá rekonštruovať. Pôvodné meranie bolo vykonané
tak, aby sa dalo zakresliť do mapy. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaných, že meračský
náčrt z roku 1904 nemôže byť podkladom pre určenie priebehu vlastníckej hranice sporných pozemkov.

Napriek tomu, že súčasná meračská technika je presná, a teda presnosť a technika vtedajšieho
merania sa absolútne nedá porovnávať so súčasnými možnosťami a spôsobmi meračských postupov,
meračský náčrt z roku 1904 je relevantným technickým podkladom, na základe ktorého je možné
určiť priebeh hraníc pozemkov a z ktorého je potrebné vychádzať. V danom prípade po posúdení
ahodnoteníznaleckéhoposudkuznalkyneIng.YvetyStrhanovejč.1/2023odvolacísúddospelkzáveru,

že znalkyňa pri vypracovaní disponovala relevantnými a dostatočnými podkladmi, ktoré špecifikuje
v samotnom znaleckom posudku. Jednak uviedla zápisy sporných nehnuteľností, ako aj vykonala
meranie na mieste samom, zdôvodnila svoj postup pri vypracovaní znaleckého posudku. Z hľadiska
posúdenia záverov znalkyne, odvolací súd hodnotí závery znalkyne za logické a prirodzené vyústenie
rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalkyňa prihliadala, pričom

medzi jednotlivými dielčími závermi znalkyne aj s ohľadom na písomné vyjadrenie znalkyne nemožno
konštatovať existenciu rozporov. Na základe vykonaného hodnotenia odvolací súd dospel k záveru,
že znalecký posudok č. 1/2023 zodpovedá kvalifikovane na položenú otázku – určenie hranice medzi
spornými nehnuteľnosťami , a preto takýto znalecký posudok mohol byť podkladom pre spravodlivé
rozhodnutie. K námietke žalovaných o nevykonaní nimi navrhnutého kontrolného znaleckého posudku

odvolací súd uvádza, že dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára
poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje
právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom
sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazanýnávrhmistránnavykonaniedokazovaniaaniejepovinnývykonaťvšetkynavrhovanédôkazy.Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je
vždy vecou súdu (viď § 185 CSP) a nie strany sporu. Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania

nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno
preto vyvodiť odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Nevykonaním žalovanými navrhovaného
dokazovania preto nemohlo dôjsť k nesprávnemu procesnému postupu znemožňujúcemu strane, aby
uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

33. Žalovaní k odvolaniu doložili zámennú zmluvu zo dňa 15. 01. 1959 a plnú moc zo dňa 31. 03.
1964. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaným nič nebránilo v tom, aby uvedené listiny, teda
tieto prostriedky procesnej obrany uplatnili v konaní pred súdom prvej inštancie, preto na prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné prihliadať,
keďže nespĺňajú procesné podmienky podľa § 366 CSP. V danom prípade žalovaná v 2. rade,
prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní dňa 24. 11. 2023, uviedla, že sa im podarilo zabezpečiť

zámennú zmluvu z roku 1960, ktorou nadobudli nehnuteľnosti právni predchodcovia žalobcov. Je tak
zrejmé, že žalovaná v 2. rade uvedenou listinou disponovala, a mohla ju v konaní predložiť. V danom
prípade tak predmetné dokumenty nemožno použiť do odvolacieho konania ako novotu v odvolacom
konaní podľa § 366 písm. d) CSP, pretože tieto mohli žalovaní uplatniť pred súdom prvej inštancie, keďže
ich žalovaná v 2. rade mala v dispozícii.

34. Pokiaľ išlo o návrh na pripojenie spisu Okresného súdu Topoľčany a rozsudku sp. zn. 6C/213/72,
z úradného záznamu zo dňa 30. 06. 2023 vyplýva, že lustráciou bolo zistené, že spis a ani rozsudok
6C/213/72 sa v registratúrnom stredisku Okresného súdu Nitra - pracovisko Topoľčany nenachádza.
Na pojednávaní dňa 24. 11. 2023 právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade s ohľadom na skutočnosť,

že sa nepodarilo zabezpečiť spis 6C/213/1972, navrhla vyžiadať písomnosti z katastra nehnuteľností.
V danom prípade súdna znalkyňa vychádzala aj zo zápisu predmetného rozsudku, ktorý uvádza na
strane 4 znaleckého posudku – číslo zmeny 2/1977 – rozsudok OS Topoľčany 6C/213/72 LV č. XX
– žalovaní, predmetom zápisu bol rozsudok OS Topoľčany 6C/213/72 súd zrušuje spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam zapísaným v liste vlastníctva č. XX kat. úz. obce Blesovce pod parc. č. XX/X,

záhrada vo výmere 7 á 91 m2, parc. č. XX/X záhrada vo výmere 90 m2, parc. č. XX dom č. p. XX
a XX a dvor v výmere á 44 m2 tak, že celé nehnuteľnosti sa prikazuje do vlastníctva H. K. a A. K., L.
F., technickým podkladom bol znalecký posudok JUDr. Ing. Jozefa Galla 6C/213/1972 zo dňa 29. 05.
1973 – číslo zmeny 2/1977 – príloha č. 16. Podľa znaleckého posudku 6C/213/72 znalkyňa vypočítala
lomové body stavby vedľa domu (vyšrafované modro na parcele XX) ktorá bola zameraná a zakreslená

už v pracovnej pôvodnej katastrálnej mape. Bod 1 (označený červene) bol určený vo vzdialenosti 10,72
m od pôvodného rohu stavby na parcele č. XX (bod č. 3002). Naviac v písomnom vyjadrení zo dňa
09. 11. 2023 uviedla, že týmto rozsudkom nebola menená hranica medzi parcelami registra „C“ parc. č.
XX/X a XX/X, rozsudkom sa neurčovala hranica k žiadnym susedným nehnuteľnostiam, nehnuteľnosť
parc. č. XX ani nie je v prílohe 16.2 zakreslená a znalkyňou vymenované technické podklady boli

použité ako ďalšie merania pri rekonštrukcii hranice medzi parcelami reg. „C“ parc. č. XX/X a XX/
X. Nevykonaním žalovanými navrhovaného dokazovania tak v tomto prípade nedošlo k nesprávnemu
procesnému postupu znemožňujúcemu strane aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

35. Ďalej žalovaní v konaní poukazovali na to, že žalobca v 1. rade v súvislosti s vypracovaním
geometrického plánu č. 352/2016, úradne overený dňa 05. 09. 2016, ktorého účelom bolo zameranie
rodinného domu na parcele č. XX, garáže parc. č. XX/X a oddelenie pozemku č. XX/X (objednávateľ
žalovaný v 1. rade) podpísal dňa 30. 08. 2016, že ako majiteľ parcely č. XX bol oboznámený a súhlasí
s priebehom spoločnej hranice parcely č. XX a novovytvorenej parcely č. XX/X. Žalobca v 1. rade tvrdil,

že pri podpise bol uvedený do omylu vyhotoviteľom GP č. 352/2016 Bc. H. D., že malo ísť o jeho súhlas
so zameraním rodinného domu na parc. č. XX, garáže na parc. č. XX/X a oddelenie pozemku parc.
č. XX/X, nešlo o vytýčenie nových hraníc pozemkov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetom
geometrickéhoplánubolozameranierodinnéhodomunaparceleč.XX,garážeparc.č.XX/Xaoddelenie
pozemku č. XX/X a nie určenie hraníc pozemkov strán sporu. Z tohto dôvodu nemožno akceptovať

tvrdenie žalovaných, že vlastnícky a užívací stav potvrdil samotný žalobca v 1. rade svojim podpisom
na Zázname podrobného merania zmien zo dňa 30. 08. 2016, čo v konaní poprel aj samotný žalobca
v 1. rade. Preto ani táto obrana žalovaných nebola podľa názoru odvolacieho súdu dôvodnou.36. Odvolací súd dodáva, že predmetom vydržania môže byť len samostatný pozemok ako parcela
zakreslená a evidovaná v katastri nehnuteľností, a nie priebeh hranice susedných pozemkov, ako
tvrdili žalovaní. V konaní bolo preukázané, že od prvotného zamerania pozemkov nedošlo k zmene

priebehu hranice medzi pozemkami, čo konštatovali obe znalkyne a nebol zistený žiaden právny titul, na
základe ktorého by k takejto zmene malo dôjsť. Znalkyňa Ing. Yveta Strhanová uviedla historický prierez
prevodov vlastníckeho práva k sporným pozemkom, a na základe týchto prevodov nebolo preukázané,
že niekedy v minulosti došlo aj k zmene hranice pozemkov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu problém
spôsobila skutočnosť, že hranica medzi terajšími parc. č. XX/X a XX/X nebola v teréne vytýčená po celej

dĺžke, a preto vlastníci susediacich pozemkov mohli mať rôzne predstavy kadiaľ hranica môže viesť
(či už po múre rodinného domu žalobcov alebo v určitej vzdialenosti od neho) nepodporené zistením
si skutočného právneho stavu a jeho prenesením do terénu. Žalovaní nepreukázali, že spornú časť
pozemku o výmere 8 m2 označenú v znaleckom náčrte ZP Ing. Strhanovej zelenou farbou užívali nielen
oni, ale už aj ich právni predchodcovia v dobrej viere, že im patrí a nakladali s ňou ako s vlastnou po
určité časové obdobie, a teda došlo u nich k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tejto časti pozemku

žalobcov vydržaním. Žalovaní ako nadobúdací titul označili kúpnu zmluvu z roku 1980, avšak uvedený
titul sa vzťahuje na vlastníctvo CKN parc. č. XX v katastrálnom území D., a nesvedčí o nadobudnutí
vlastníckeho práva k časti pozemku žalobcov. Podľa znaleckého posudku Ing. Strhanovej výmera
susediacich pozemkov parc. č. XX/X a XX/X zostáva na listoch vlastníctva nezmenená a ich výmery
sú v zmysle platnej legislatívy v dovolených odchýlkach. Keďže nebol preukázaný žiadny (ani domnelý)

právnytitulknadobudnutiuspornejčastipozemkovžalobcov,súdprvejinštancienepripustildokazovanie
výsluchom navrhnutých svedkov, ktorí by sa mohli vyjadrovať len k spôsobu užívania nehnuteľností,
pretože takýto dôkaz považoval za nadbytočný a v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti
konania. Vyvodil, že žalovaných tak nemožno považovať za oprávnených držiteľov k spornej časti
pozemku, ku ktorej nadobudli vlastnícke právo vydržaním so započítaním vydržacej doby ich právnych

predchodcov. I podľa názoru odvolacieho súdu žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno, ktoré
ich zaťažovalo na preukázanie, že k spornej časti pozemku vo výmere 8 m2, ohraničenej v znaleckom
náčrte bodmi 74-3, č. 1 a č. 74-25 vyznačenej zelenou farbou, nadobudli vlastnícke právo vydržaním, a
to i pri zohľadnení zásady umožňujúcej tomu, kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa
započítať si vydržaciu dobu svojho právneho predchodcov. Uvedené nepreukazuje ani žalovanými

doložená kúpna zmluva z roku 1980.

37. Žalovaní namietali aj vadu konania, spočívajúcu v postupe súdu prvej inštancie na pojednávaní
dňa 27. 06. 2023, keď súd mal v rozpore so zásadou nestrannosti a nezaujatosti, ako aj rozpore
s princípom rovnosti strán priamo naviesť a „inštruovať“ žalobcov k zmene petitu žaloby tak, aby

žalobe mohol vyhovieť. Odvolací súd po vypočutí zvukového záznamu nevzhliadol vadu v postupe
súdu prvej inštancie, ktorú žalovaní namietali. Súd prvej inštancie s ohľadom na znalecký posudok,
vyhotovený znalkyňou ustanovenou v konaní, správne poukázal na pojednávaní na skutočnosť, či
žalobcovia s ohľadom na tieto závery, zotrvávajú na svojom žalobnom petite, v ktorom žiadali určiť
hranice pozemkov s poukazom na znalecký posudok Ing. Nemčekovej. Uvedeným postupom nedošlo

k porušeniu poučovacej povinnosti a ani porušeniu rovnosti strán sporu.

38. Odvolací súd dospel k záveru, že námietky vznesené žalovanými v odvolaní nie sú dôvodné,
právne významné alebo spôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia
v napadnutej časti I. výroku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku ako vecne

správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).

39. Odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi uvedenými v
podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri
odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp. zn.
2Cdo 216 /2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo vec.

41. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.42. Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konaniu v ustanoveniach § 255 a nasl., v zmysle
ktorých sa sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie

od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej
strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná
strana nahradiť. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia,

ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho
rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci,
t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí.

43. Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide
o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je
prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu.
Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť

vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a
šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. Trovy konania a ich
náhrada plnia aj určitú sankčnú funkciu, a to najmä pri aplikácii princípu procesnej zodpovednosti za
zavinenie (§ 256 CSP) a čiastočne aj v súvislosti s celkovou náhradou trov konania protistrany.

44. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP).
Ak bude § 252 CSP rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok
na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto
nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť
za výsledok sporu. Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu

má aj nepochybný význam výchovný, a to že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu.

45. Pokiaľ išlo o výrok o trovách konania, súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 255 ods. 2 CSP,
keď stranám sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi
súdu prvej inštancie, že rozsudok vydaný v tomto konaní je v záujme oboch strán pre odstránenie

pochybností vzniknutých v rámci stavebného konania. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že spor
bol vyvolaný konaním žalobcov, ktorí začali s prestavbou rodinného domu bez stavebného povolenia
a v následnom stavebnom konaní vznikli pochybnosti o správnosti umiestnenia stavby v dôsledku
toho, že sporové strany nemali zameranú a vytýčenú hranicu pozemkov v teréne, pričom pri svojom
rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne ustanovenej na základe námietok žalovaných

a k tomuto znaleckému posudku sa priklonili aj žalobcovia. Odvolací súd poukazuje na to, že konečným
rozhodnutím žalobe žalobcov, po pripustení jej zmeny, bolo v celom rozsahu vyhovené, čo zakladá
nárok žalobcov na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní namietali, že dôvodom, pre
ktorý nie je možné priznať žalobcom náhradu trov konania, je že tento spor bol vyvolaný protiprávnym
konaním žalobcov, ktorí začali s prestavbou nelegálnej stavby bez platného stavebného povolenia,

pričom ani nemali zameranú a vytýčenú hranicu pozemkov v teréne. Keďže v stavebnom konaní nikdy
nevznikli pochybnosti o správnosti umiestnenia stavby (presah strechy a odkvapových žľabov), čo súvisí
s otázkou či v prípade týchto stavebných úprav došlo k zásahu do pozemku žalovaných, alebo tieto
boli realizované na pozemku žalobcov, boli žalobcovia odkázaní na podanie žaloby na súd, ktorý je
kompetentný rozhodovať spory o vlastnícke právo. Žalobcovia podali žalobu a v rámci tohto sporu

boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, pretože súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Ako už bolo konštatované v sporovom konaní sa uplatňuje zásada úspechu ohľadom náhrady trov
konania. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. U žalobcov ide o plný úspech, a preto im patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

46. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II.
výroku zmenil tak, že žalobcovia majú proti žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 100 % v zmysle § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní boli úspešnou stranou žalobcovia,
odvolací súd priznal žalobcom proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

48. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo

zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).