Rozsudok ,
Potvrdené, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 14, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010919
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8118010919.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a JUDr. Lucie Bašistovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. mája 2025,
v trestnej veci proti obžalovanému A. A. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona, o odvolaniach
obžalovaného, okresného prokurátora a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
6T/47/2018 zo dňa 29.01.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom B. C. XX, okr. Partizánske, prechodne
bytom A., D. E. XXXX,

j e v i n n ý, ž e

- dňa 18.12.2014 po tom, ako medzi predávajúcim spoločnosťou F. G. so sídlom H. B. XX, E. I. J.,
okres G., v zastúpení osobou menom K. C., a kupujúcim spoločnosťou L. G. so sídlom G. XXX M.,
v zastúpení osobou B. L., bola uzavretá kúpna zmluva v meste Banská Bystrica, predmetom ktorej
bolo dodanie 18 ks kondenzačných kotlov zn. Junkers Cerapur Comfort s príslušenstvom a ďalšieho
plynovodného tovaru bližšie špecifikovaného na dodacom liste VPF XXXXXXXX zo dňa 18.12.2014

v celkovej sume spolu 35.069,98 eur, za ktorý zaplatil kupujúci spol. L. G. so sídlom G. XXX M., v
zastúpení B. L., predávajúcemu spol. F., G. so sídlom H. B. XX, E. I. J., okres G., v zastúpení K. C.,
jednu zálohu vo výške 7.000,- eur, obžalovaný A. A. vydával sa za oprávnenú osobu prevziať predmet
kúpy za kupujúceho B. L., tento tovar prevzal a neoprávnene ho previezol na neznáme miesto a naložil
s ním doposiaľ nezisteným spôsobom, pričom za prevzatý tovar nezaplatil a ani ho riadne nevrátil, čím
poškodenej G.. F., s.r.o. so sídlom H. B. XX, E. I. J., spôsobil škodu vo výške 28.069,98 eur,

t e d a

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku o d k a z u j e poškodenú spoločnosť F., G.. so sídlom H. B.
XX, E. I. J., s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 319 Trestného poriadku z a m i e t a odvolania okresného prokurátora a poškodeného -
spoločnosť F., G..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 6T/47/2018 zo dňa 29.01.2024 uznal obžalovaného
A. A. vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona v znení účinnom

do 05.08.2024 na tom skutkovom základe, že dňa 18.12.2014 po tom, ako medzi predávajúcim
spoločnosťou F. G. so sídlom H. B. XX, E. I. J., okres G., v zastúpení osobou menom K. C., a kupujúcim
spoločnosťou L. G. so sídlom G. XXX M., v zastúpení osobou B. L., bola uzavretá kúpna zmluva v
mesteBanskáBystrica,predmetomktorejbolododanie18kskondenzačnýchkotlovzn.JunkersCerapur
Comfort s príslušenstvom a ďalšieho plynovodného tovaru bližšie špecifikovaného na dodacom liste

VPF XXXXXXXX zo dňa 18.12.2014 v celkovej sume spolu 35.069,98 eur, za ktorý zaplatil kupujúci
spol. L. G. so sídlom G. XXX N., v zastúpení B. L., predávajúcemu spol. F., G. so sídlom H. B. XX, E.
I. J., okres G., v zastúpení K. C., jednu zálohu vo výške 7.000,- eur, obžalovaný A. A. vydával sa za
oprávnenú osobu prevziať predmet kúpy za kupujúceho B. L., tento tovar prevzal a neoprávnene ho
previezol na neznáme miesto a naložil s ním doposiaľ nezisteným spôsobom, pričom za prevzatý tovar

nezaplatil a ani ho riadne nevrátil, čím poškodenej spol. F., G. so sídlom H. B. XX, E. I. J., spôsobil škodu
vo výške 28.069,98 eur.

Zatomubolpodľa§221ods.3Tr.zákonaspoužitím §38ods.2Tr.zákonaprineexistenciipoľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr.

zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu bol výkon
trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná doba podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný i jeho obhajca odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku.

V odôvodnení odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu bližšie uviedol, že s napadnutým
rozsudkom nesúhlasí, pretože skutok sa nestal, nie je trestným činom a tento obžalovaný nespáchal.
Zároveň, súd napadnutým rozsudkom i konaní, ktoré mu predchádzalo, porušil právo obžalovaného
na spravodlivý proces, tiež základné zásady trestného konania, predovšetkým in dubio pro reo,
zásadu prezumpcie neviny, ultima ratio, hodnotenie dôkazov, aj právo na zákonného sudcu. Napadnutý

rozsudok je tiež nezákonný z dôvodu, že súd nerozhodol o náhrade škody, napriek tomu, že táto bola
súčasťou popisu skutku a podľa nej rozhodol o vine a ukladal trest. Napadnutým rozsudkom navyše súd
dospel k záverom, ktoré z dokazovania nevyplynuli, pritom vykonané dôkazy nepostačovali na uznanie
osoby obžalovaného za vinného a na uloženie trestu.
Obžalovaný v prvom rade uviedol, že súd nebol príslušný na konanie o obžalobe, keďže skutok, ak

sa stal, stal sa v Banskej Bystrici, kde malo dôjsť k odovzdaniu a prevzatiu tovaru, čím na konanie
mal byť príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Obžalovaný uvedenú skutočnosť v celom konaní
namietal, avšak súd svoje konanie, ako ani príslušnosť žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Rozsudok tak
vydal nezákonný súd, čím došlo k porušeniu práva na zákonného sudcu, a touto vadou bol poznačený
spravodlivý proces.Nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku vyplýva aj z toho, že súd uznal obžalovaného vinným zo
spáchania trestného činu podvodu, avšak poškodeného odkázal s jeho nárokom na náhradu škody
na civilný proces. Z odôvodnenia rozsudku však nie je zrejmé, akými úvahami sa súd pri svojom

rozhodovaní riadil, najmä aké dokazovanie by bolo ešte potrebné vykonať, čo vyplýva zo spisu sp. zn.
21Cb/25/2015, ani čo súd vôbec považoval za škodu a z akého dôvodu. Konanie sp. zn. 21Cb/25/2015
bolo právoplatne skončené a osobou povinnou na náhradu škody voči poškodenému bola osoba svedka
B. L.. Z uvedeného tak logicky vyvstáva otázka, ako mohol trestný súd rozhodnúť o tom, že škodu mal
poškodenému spôsobiť obžalovaný, ak v civilnom konaní bol na zaplatenie poškodenému zaviazaný

svedok L.. Svojim nepreskúmateľným postupom súd zároveň porušil ustanovenie § 287 ods. 1 Tr.
poriadku. Odkaz poškodeného na civilný proces spochybňuje samotný výrok o vine. Negovaný bol záver
súdu o právnej kvalifikácii zisteného skutku, a de facto to musí mať za následok zrušenie rozhodnutia
odvolacím súdom. Navyše, v konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by poškodeným dodaný
tovar skončil u obžalovaného a ten sa o neho obohatil, a teda spôsobil škodu.
Vinu obžalovaného nie je možné vyvodzovať len z tvrdení poškodeného a svedka B. L.. Bolo snahou

poškodeného dosiahnuť zaplatenie tovaru za každú cenu po tom, ako v civilnom konaní nedosiahol
zaplatenieodspoločnostiL.,G.aniodsvedkaB.L..SvedokB.L.savprípravnomkonaníkskutkupriznal
a po celý čas súdneho konania sa na toto napriek výzvam, predvolaniam a príkazom na predvedenie
nedostavil a konaniu sa vyhýbal. Svedok bol pritom jedinou skutočne zodpovednou osobou a teda aj
páchateľom, ktorý ohľadom tovaru uzavrel kúpnu zmluvu, za tento zaplatil zálohu a výslovne sa vyjadril,

že chcel aj za tovar zaplatiť, zabezpečil si šoféra a od obžalovaného mal prenajaté motorové vozidlo,
ktoré tovar v prospech svedka L. naložilo a odviezlo. Svedok sa však všemožným spôsobom snažil zo
zaplatenia vykrútiť, a to aj zmenou svojej prvotnej výpovede zo dňa 18.05.2015, v ktorej jednoznačne
priznal všetky okolnosti i záväzok zaplatiť za tovar, avšak v neskorších výpovediach už alibisticky popiera
a nevie sa k ničomu vyjadriť. Svedok L. následne zlúčil a vymazal spoločnosť L., G., popieral svoj

ručiteľský záväzok zaplatenia ako fyzickej osoby a v tomto konaní už začal tvrdiť, že za tovar nezaplatil
preto, lebo ho údajne neprevzal. V tomto smere ide zo strany svedka L. jednoznačne o účelové konanie
sprevádzané nepravdivou výpoveďou a prekrúcaním faktov, čo vyplýva aj z prehľadu množstva súdnych
a exekučných konaní vedených voči jeho osobe, na ktorú bol vyhlásený aj konkurz. Na internete boli
voľne dostupné inzeráty p. L. znejúce na dopravné služby prostredníctvom spoločnosti L., G., v ktorej

bol jediným konateľom a spoločníkom. Iným inzerátom hľadal aj niekoho na požičanie sumy 80.000,- eur
na zmenku, čo môže súvisieť so zháňaním peňazí pre poškodeného. L. mal byť súčasne obžalovaný
zpodvodunaOkresnomsúdeTrenčínvkonanívedenompodsp.zn.8T/25/2016vspojenísrozhodnutím
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/84/2017. Ak ale tento svedok nebol na hlavnom pojednávaní
vypočutý, súd nevykonal všetky navrhované dôkazy, a tým dospel k predčasnému záveru. V konaní

pritom nebol produkovaný žiaden iný svedok, ktorý by tvrdenia poškodeného alebo dedukciu súdu
o výpovedi svedka p. L. o spáchaní skutku obžalovaným potvrdil. Súd tak konal v rozpore so zásadou
in dubio pro reo, pretože vykonané dôkazy na uznanie viny obžalovaného nepostačovali.
V konaní nebolo preukázané, že by tovar obdŕžal obžalovaný ani ako s nim mal naložiť, že sa
o neho obohatil alebo spôsobil poškodenému škodu. Tovar i vozidlo ho vezúce boli mimo dispozície

obžalovaného, pritom obžalovaný predložil dodací liste firme O. P. z A., ktorý preukazuje dodanie tovaru
úplne inej osobe. Účasť obžalovaného na nakládke tovaru do vozidla v Banskej Bystrici bola výlučne
zneužitá na postupné a výlučné nasmerovanie celej veci voči obžalovanému.
Súd mal uplatniť zásadu ultima ratio, pretože vec/skutok má obchodnoprávny charakter, a teda nie je
trestným činom, keďže poškodenému nebola uhradená kúpna cena za dodaný tovar. Obžalovaný pritom

poukázal na konanie vedené pod sp. zn. 21Cb/25/2015, v ktorom bolo právoplatne uzavreté, že za tovar
má poškodenému zaplatiť kúpnu cenu p. L. z titulu jeho ručiteľského vyhlásenia za záväzky spoločnosti
L., G.. Ďalšie zaplatenie kúpnej ceny tovaru titulom náhrady škody nie je voči obžalovanému v trestnom
konaní možné požadovať. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v konaní nebolo preukázané ani akési
vylákanie prevzatia alebo nadobudnutia tovaru a vedomosť o tom, že za tovar nebude zaplatené. Na

zodpovednosť pritom nemožno brať inú osobu ako tú, ktorá bola zmluvnou stranou a zaviazanou stranou
voči predávajúcemu.
V konaní nebol preukázaný ani žiaden úmysel, motív, pohnútka alebo iný nekalý vnútorný postoj
obžalovaného spáchať skutok. V čase skutku obžalovaný riadne podnikal pre seba, mal rodinu,
novonarodené dieťa a nemal potrebu ani žiaden dôvod na úkor niekoho sa obohacovať. Obžalovaný

zásadne nesúhlasí s tvrdením súdu o tom, že z jeho strany malo ísť o dobre premyslené konanie.
K tomuto záveru dospel súd svojvoľne, bez dôkazov, respektíve ich nesprávnym hodnotením.
V neposlednom rade obžalovaný poukázal na novelu Trestného zákona, v zmysle ktorej škoda
neprevyšujúca 35.000,- eur sa považuje za malú škodu. Súčasne sa znížili výšky trestných sadzieb.Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, obžalovaného spod obžaloby
oslobodil v celom rozsahu a poškodeného odkázal so svojimi nárokmi na civilný proces, alebo pre prípad
uznania viny obžalovaného, napadnutý rozsudok zrušiť v časti trestu, a uložiť trest, ktorý bude po novele

Trestného zákona pre páchateľa priaznivejší.

Čo do výroku o treste podal proti tomuto rozsudku odvolanie aj prokurátor, namietajúc, že uložený
trest je neprimerane nízky. V kontexte aplikácie ustanovení o mimoriadnom znížení trestu poukázal,
že hlavné pojednávanie bolo viackrát zmarené pre neprítomnosť obžalovaného, ktorý v podstate

počas celého trestného konania popieral vinu, nebol nápomocný pri objasňovaní skutku, poškodenému
bola jeho podvodným vedomým konaním spôsobená značná škoda. Zároveň je však pravdou, že od
skutku uplynula pomerne dlhá doba a v danej veci neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti k osobe
obžalovaného.
Z takto naznačených dôvodov prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok postupom
podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. poriadku zrušil v časti výroku o treste a postupom podľa § 322 ods. 2

Tr. poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie alebo, aby postupom
podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku odvolací súd sám rozhodol na podklade správne zisteného skutkového
stavu.

Čo do výroku o náhrade škody podal proti tomuto rozsudku odvolanie poškodený, majúc za to,

že v trestnom konaní si uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas. Keďže výška škody bola
jednoznačne stanovená a preukázaná, obžalovaný ju poškodenému ani čiastočne nenahradil, zároveň
táto škoda jednoznačne vznikla zavinením obžalovaného v dôsledku spáchaného trestného činu a jej
výška je súčasťou popisu skutku, súdu nebránila žiadna zákonná prekážka, aby obžalovanému uložil
povinnosť nahradiť neuhradenú majetkovú škodu vo výške 28.069,98 eur. S poukazom na ustanovenie

§ 287 ods. 1 Tr. poriadku navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody
zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 28.069,84 eur.

Na základe podaných odvolaní postupoval Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v intenciách

ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Keďže odvolanie podal obžalovaný

proti všetkým výrokom rozsudku, prokurátor voči výroku o treste, i poškodený voči výroku o náhrade
škody, odvolací súd preskúmal správnosť všetkých výrokov rozsudku. Po takomto preskúmaní veci
vzhliadol odvolací súd dôvodnosť podaného odvolania obžalovaného čo do výroku o uloženom treste.
Vo vzťahu k odvolaniam okresného prokurátora a poškodeného však odvolací súd dospel k záveru, že
podané odvolania nie sú dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že obžalovaný bol zo spáchania skutku usvedčovaný
výpoveďami svedkov, a to najmä výsluchom K. C., ktorý popísal priebeh a okolnosti stretnutia a
komunikácie s obžalovaným. Podľa svedka to bol práve obžalovaný A., s kým jednal ako so zástupcom
spoločnosti L., G. od samotného počiatku, počnúc prvotným kontaktom, dohadovaním predbežných

cenových ponúk, ako aj následnej komunikácie na stretnutí, podpísaním dokumentov pred naložením
tovaru do nákladného vozidla a prevzatím tovaru. Obžalovaný svojim správaním a vystupovaním od
počiatku upevňoval dojem, že je oprávnený konať v mene spoločnosti a v konečnom dôsledku tento
dojem aj vyvolal. Súd pritom neuveril obrane obžalovaného, že stretnutia L. s C. sa zúčastnil len ako
prísediaci, nakoľko svedok K. C. ho opoznal na hlavnom pojednávaní a označil za osobu, s kým jednal.

Výpoveď K. C. bola podporená výpoveďou svedka B. L. v rozhodných skutočnostiach, keďže svedok
L. v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný nebol splnomocnený na zastupovanie jeho firmy
pri dohadovaní obchodných kontraktov. Spoločnosť L. neuhradila za predmet zmluvy, nakoľko tovar
neprevzala. Tovar preberal obžalovaný asi v meste Banská Bystrica bez splnomocnenia a aj prepravu

zabezpečoval obžalovaný.

V neprospech obžalovaného vyzneli aj zabezpečené listinné dôkazy, najmä údaje z elektronického
mýtneho systému Národnej diaľničnej spoločnosti, ktoré zároveň podporili výpoveď svedka L., akoaj svedka C., že preprava tovaru bola realizovaná vozidlom zn. IVECO, EČV: Q. XXX R., červenej
farby, ktoré si obžalovaný v krátkom časovom okamihu pred uzavretím zmluvy zakúpil od spoločnosti
E. Q. - S. G. Q.. Z oboznámených listín vyplynulo, že kúpna zmluva bola uzavretá dňa 13.12.2014,

čo v podstate korešpondovalo s výpoveďou svedka Q.. Súčasťou spisu však bola aj Zmluva o nájme
dopravného prostriedku zo dňa 13.12.2015 medzi obžalovaným ako prenajímateľom a B. L. ako
nájomcom, ktorou prenajímateľ za odplatu vo výške 300,- Eur mesačne prenechal na dočasné užívanie
dopravný prostriedok Iveco Eurocargo, farby tmavočervenej s plachtou, EČV: Q. XXXXX, pričom „nájom
uzatvára na dobu určitú, od. 14.12.2014 od 00:00 hod do na dobu neurčitú.“ Vzhľadom na dátum

uzavretia uvedený v zmluve bolo podľa názoru súdu prvého stupňa nelogické tvrdenie obžalovaného,
aby sa zúčastnil odovzdávania tovaru z dôvodu kontroly vozidla dňa 18.12.2014, ktoré mal prenajaté
L. na základe zmluvy dňa 13.12.2015. Pokiaľ by bol v zmluve uvedený nesprávny dátum a Zmluva
o nájme dopravného prostriedku by bola uzavretá dňa 13.12.2014, bolo podľa súdu nepresvedčivé
tvrdenie obžalovaného, že šiel kontrolovať vozidlo po piatich dňoch od kúpy a jeho prenajatia. Zároveň,
predmetná zmluva o nájme dopravného prostriedku by bola uzavretá v deň zakúpenia predmetného

vozidla od spoločnosti E. Q. - S. G. Q., čo zas odporovalo tvrdeniu obžalovaného, že vozidlo zháňal od
leta a bol pozrieť množstvo vozidiel z dôvodu, že sa mala uskutočňovať preprava pre Matador.

Uvedené skutočnosti svedčili súdu prvého stupňa skôr o dobre premyslenom konaní obžalovaného,
ktorý svojim konaním uviedol poškodeného do omylu ohľadne svojho postavenia a podnikania a vylákal

od neho tovar uvedený na Dodacom liste VPF XXXXXXXX zo dňa 18.12.2014 (kotly s príslušenstvom
a ďalšieho plynovodného tovaru), predstierajúc, že je oprávnený daný tovar prevziať od poškodenej
spoločnosti, čo ale nebola pravda a využil ho na svoje potreby. Zároveň, konaním obžalovaného došlo
k spôsobeniu škody poškodenému vo výške 28.069,98 eur.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby v súlade s ustanovením § 2
ods. 10 Tr. poriadku umožnil spravodlivé rozhodnutie a tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich
súhrne v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvého
stupňa v rámci procesného postupu dodržal všetky základné zásady trestného konania, ktoré plynú

z ustanovenia § 2 Tr. poriadku a teda dospel k vyhlásenému rozsudku v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.
poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,

existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledok vykonaného dokazovania za pochybné,
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. Aj
vzhľadom k odvolacím námietkam, prezentovaným v písomných dôvodoch odvolania obžalovaného,
však odvolací súd považoval za potrebné odôvodnenie napadnutého rozsudku v dôvodoch svojho
rozhodnutia doplniť, podrobnejšie citovať a rozviesť vo veci vykonané dôkazy, konštatujúc, že

v dvojinštančnom súdnom konaní tvoria rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa jednotu.

V kontexte odvolacej argumentácie obžalovaného upriamil odvolací súd pozornosť prednostne na
splnenie procesných podmienok konania. Z obsahu preskúmavaného spisu je čitateľné, že obžalovaný
v priebehu trestného konania vzniesol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Prešov.

Napriek tomu konajúci súd v konaní pokračoval a rozhodol, z čoho možno usudzovať jeho implicitné
nestotožnenie sa s námietkou obžalovaného. Prihliadajúc pritom na skutočnosť, že obžaloba bola
podaná prokurátorom na Okresnom súde Prešov, miestnu príslušnosť súdu považoval odvolací
súd za danú v zmysle ustanovenia § 20 Tr. poriadku. Nad rámec toho odvolací súd reprodukuje
závery vykonaného dokazovania, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný od počiatku aktívne participoval

v kontraktačnom procese medzi spoločnosťou L., G. a poškodeným, keďže podľa výpovede svedka K.
C. prvá komunikácia s obžalovaným prebehla už cez internetový portál, kde obžalovaný zadal dopyt
pre dodávku vykurovacích plynových kotlov. Od momentu dopytu, cez uzavretie kúpnej zmluvy medzi
poškodeným a spoločnosťou L., G. až po prevzatie tovaru obžalovaným, je podľa názoru odvolacieho
súdu nevyhnutné považovať konanie obžalovaného ako celok, v ktorom po celý čas bol prítomný

úmysel uviesť iného do omylu a obohatiť sa tak na škodu cudzieho majetku. Z uvedeného dôvodu
nemožno miestnu príslušnosť súdu posudzovať len s ohľadom na čiastkové konanie obžalovaného,
spočívajúce v prevzatí tovaru, zároveň, dôvodné nie je ani tvrdenie o výlučnej miestnej príslušnosti
Okresného súdu Banská Bystrica. Naopak, s poukazom na miesto sídla poškodeného v územnomobvode Okresného súdu Prešov a prvotné konanie obžalovaného, spočívajúce v zaslaní internetového
dopytu na vykurovacie kotly, má odvolací súd za to, že na konanie a rozhodnutie veci bol Okresný súd
Prešov v súlade s ustanovením § 20 Tr. poriadku miestne príslušný.

Rozsah vykonaného dokazovania a závery z neho plynúce neodôvodňujú ani opodstatnenosť námietky
obžalovaného o uznaní jeho viny, vychádzajúc pritom len z výpovedí poškodeného a svedka B. L..
Odvolací súd v prvom rade uvádza, že uvedené svedecké výpovede neboli jediným usvedčujúcim
dôkazom. V neprospech obžalovaného vyzneli aj listinné dôkazy, najmä údaje z elektronického mýtneho

systému Národnej diaľničnej spoločnosti, ktoré podporili výpoveď svedka L., ako aj svedka C.. Vozidlo,
ktorým bola vykonaná preprava tovaru, patrilo obžalovanému, ktorý si ho pre ten účel súrne zaobstaral
len niekoľko dní predtým, čo vyplynulo nielen z listinných dôkazov, ale aj svedeckej výpovede E. Q..

Reflektujúc odvolaciu argumentáciu obžalovaného o zmenách vo svedeckých výpovediach svedka L.,
dáva odvolací súd do pozornosti jeho výpoveď zo dňa 18.05.2015. Svedok, vtedy v postavení osoby

vypočúvanej postupom podľa § 196 ods. 2 veta druhá Tr. poriadku, uviedol, že požadované kotly
nepreberal on, ale šiel pre ne obžalovaný A. so svojim autom. Stretol sa s pánom C. v Banskej Bystrici
vo firme T., ktorá bola dodávateľom týchto kotlov pre pána C. a tu si pán A. prevzal tieto kotle s ostatným
zariadením. Následne pán A. toto zariadenie odovzdal spoločnosti XXX E., G.. K tomu, kde došlo
k odovzdávaniu, sa B. L. vyjadriť nevedel. S pánom A. bol dohodnutý, že za tento tovar bude vykonaná

úhrada do 7 dní po odovzdaní. Vystavil faktúru na odberateľa XXX E., G., úhrada však neprišla, a číslo,
na ktoré sa snažil zavolať, bolo nedostupné. Na to šiel za pánom A., ako to chce riešiť. On povedal, že
sa bude snažiť s nimi spojiť. B. L. tvrdil, že z toho obchodu nakoniec nedostal ani jedno euro a myslí,
že ani pán A. nie, nakoľko by mu to snáď povedal. S pánom C. volal kvôli tejto veci a vysvetlil mu, že
čaká na úhradu a keď mu prídu peniaze, pošle ich.

S poukazom na to, že svedok B. L. v nasledujúcich svojich výpovediach po začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia už ochotu zaplatiť poškodenému za dodaný tovar nevyslovil, v záujme náležitého
objasnenia skutkového stavu veci a pri rešpektovaní procesných práv obhajoby, ktorá predniesla návrh
na oboznámenie sa s výpoveďou osoby L. zo dňa 18.05.2015, považoval odvolací súd za potrebné

vysporiadať sa s rozpormi vo výpovediach tej istej osoby, a to aj napriek skutočnosti, že výsluch osoby
B. L. v postupe pred začatím trestného stíhania nie je procesne spôsobilým úkonom. V nasledujúcom
kroku, odvolací súd pri posudzovaní počiatočnej ochoty B. L. za dodaný tovar poškodenému zaplatiť,
vzal do úvahy domnienku vypočúvanej osoby o skutočnej realizácii obchodu medzi spoločnosťou L.,
G. a spoločnosťou XXX E. G., ktorá mohla racionálne dôvodiť očakávanie zaplatenia kúpnej ceny zo

strany odberateľa XXX E. G., a tým súčasne vysvetliť prvotnú ochotu zaplatiť kúpnu cenu za dodané
kotly poškodenému.

V nadväznosti na skutočnosti plynúce z výpovede svedka B. L. zo dňa 18.05.2015 považoval odvolací
súd súčasne za opodstatnené oboznámiť sa s obsahom úradného záznamu, spísaným I. M. B. A. (č. l. 33

spisu), z ktorého vyplynulo, že spoločnosť pod obchodným menom XXX E. G. so sídlom v Bratislave nie
jevôbecvObchodnomregistrizaregistrovaná.Ztohomožnopodľanázoruodvolaciehosúduusudzovať,
že aj svedok B. L. bol obžalovaným uvedený do omylu v okolnosti naloženia s prevzatými kotlami,
podporujúc tým záver súdu prvého stupňa o dobre premyslenom konaní obžalovaného. V súvislostiach
vykonaného dokazovania možno preto pochopiť zmeny vo svedeckých výpovediach B. L., ktorý sa od

obchodu s poškodeným po zistení rozhodných skutočností dištancoval, presúvajúc zodpovednosť na
obžalovaného.

V kontexte opakovaných svedeckých výpovedí svedka B. L. považoval odvolací súd za najpodstatnejšie,
že svedok v priebehu celého konania konštantne tvrdil, že tovar od poškodeného neprevzal on, ale

obžalovaný A., čo súhlasí so závermi plynúcimi z ostatne vykonaného dokazovania, predovšetkým s
výpoveďou svedka K. C.. Súd prvého stupňa súčasne nedospel vo svojom rozhodnutí k predčasnému
záveru, ak svedka L. na hlavnom pojednávaní nevypočul. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé,
že súd vykonal všetky potrebné procesné úkony, smerujúce k zabezpečeniu účasti svedka na hlavnom
pojednávaní, účinkom sa však minulo jeho predvolanie, predvedenie i zabezpečenie svedka. Za daných

okolnosti súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 263 ods. 3 písm. a) Tr. poriadku prečítal
na hlavnom pojednávaní výpovede svedka L., z č. l. 72-74, 227-229, 295-397 a konfrontáciu z č. l.
316-317, a teda riadne sa oboznámil s obsahom jeho výpovedí. Odvolací súd súčasne dodáva, že
pre účely objasnenia skutkového stavu veci bol svedok L. dostatočne v konaní vyťažený, vypovedalcelkovo 3x. Navyše, v prípravnom konaní sa svedok kontradiktórnym spôsobom zúčastnil aj konfrontácie
s obvineným, v priebehu ktorej mal obvinený dostatok priestoru na kladenie otázok svedkovi.

V kontexte návrhu obhajoby, prednesenému odvolaciemu súdu v priebehu verejného zasadnutia
konaného dňa 14.05.2025, na doplnenie dokazovania opakovaným výsluchom svedka B. L., poukazuje
odvolací súd v prvom rade na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. mája 2018,
sp. zn. 1 TdoV 6/2017, publikované v Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č.
5/2018. V jeho zmysle, ak v odvolacom konaní strana navrhla vykonať dôkaz a odvolací súd, konajúci

na verejnom zasadnutí, jej nemieni vyhovieť, nie je potrebné, aby návrh formálne odmietol. Z hľadiska
zachovania práv obhajoby je podstatné, či sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia s návrhom,
resp. dôkaznou situáciou vo vzťahu k návrhom dotknutej okolnosti vysporiadal.

Procesný návrh obhajoby na opakovaný výsluch svedka B. L. považoval odvolací súd za nedôvodný,
opakujúc pritom, že svedok bol v konaní dostatočne vyťažený, zároveň, jeho výsluchy v prípravnom

konaní boli vykonané kontradiktórnym spôsobom, v dôsledku čoho mala obhajoba zachované procesné
právaabolojejumožnenéklásťsvedkoviotázky.Zadanýchokolnostísapretonejavilopakovanývýsluch
svedka, hodnotiac aj obsah všetkých jeho predchádzajúcich výpovedí, za nevyhnutný. Podľa názoru
odvolacieho súdu, lipnutie na ďalšom výsluchu svedka L. nemá opodstatnenie pre účel objasnenia
skutkového stavu veci a nemožno ho považovať ani za hospodárny a efektívny procesný úkon, osobitne

v situácii, keď sa prítomnosť svedka na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa nepodarilo
zabezpečiť ani napriek opakovaným predvolaniam, predvedeniam či príkazom na zabezpečenie svedka.

Za účelovú považoval odvolací súd obranu obžalovaného o zneužití jeho účasti pri prebratí tovaru
v Banskej Bystrici. V konaní nie je sporné, že obžalovaný sa prebratia tovaru zúčastnil, pritom svedok

K. C. jednoznačne vypovedal, že obžalovaný tovar preberal a následne odviezol na nákladnom
vozidle zn. IVECO, ktoré podľa vykonaného dokazovania patrilo obžalovanému. Neobstojí ani námietka
obžalovaného o prenájme predmetného motorového vozidla svedkovi B. L., keďže svedok nielenže
uzavretie nájomnej zmluvy poprel, no zároveň, skutočnosti plynúce z nájomnej zmluvy odporujú
ostatne vykonanému dokazovaniu. Súd prvého stupňa sa s predloženou nájomnou zmluvou dostatočne

vyporiadal, zároveň správne poukázal na údaje z elektronického mýtneho systému Národnej diaľničnej
spoločnosti. Z nich je podľa názoru odvolacieho súdu čitateľné, že nákladné vozidlo zn. Iveco
Eurocargo, EČV: Q. XXXXX, v inkriminovaný deň 18.12.2014 učinilo trasu, počas ktorej malo vyše
hodinové zastavenie v okolí mesta Banská Bystrica, čo by malo zodpovedať nakládke tovaru. Zároveň,
podľa posledne evidovaného prechodu mýtnou bránou možno dospieť k záveru, že nákladné vozidlo

v inkriminovaný deň skončilo trasu v okolí miesta E. – B. U., a teda v blízkosti miesta pobytu
obžalovaného v B. C.. Uvedené zistenie pritom odporuje myšlienkovej premise o prenájme motorového
vozidla, keďže ani vykonaným dokazovaním nebol zistený dôvod, prečo by mal svedok B. L. v čase
údajného prenájmu motorového vozidla, toto odstaviť v mieste bydliska obžalovaného. Ako nepravdivá
sa zároveň ukázala aj obrana obžalovaného o údajnom mieste parkovania prenajatého nákladného

motorového vozidla zo strany svedka B. L. v mieste A. pri panelákovom dome.

Obžalovaný sa celkom zrejme usiloval vyhnúť trestnoprávnej zodpovednosti predloženým listinným
dôkazom – dodací list vystavený spoločnosťou L., G. v prospech spoločnosti O. P., G. H. A..
Vykonané dokazovanie preukázalo, že obžalovaný daný listinný dôkaz s najväčšou pravdepodobnosťou

vyprodukoval umelo, vychádzajúc pritom zo svedeckej výpovede V. C., ktorým mal byť konateľom
spoločnosti O. P., G.. Podľa tvrdení svedka bola na neho spoločnosť prepísaná podvodom, a to A.
A. a W. V.. S. B. L. svedok nepozná, nikdy nepočul ani o spoločnosti L., G.. Predmetný dodací list
bol svedkovi predložený až vyšetrovateľom, avšak svedok podľa vlastných udaní tovar od nikoho
nepreberal ani nevidel. Predložený dodací list tak podľa názoru odvolacieho súdu vypovedal skôr

o prístupe obžalovaného, ktorý zjavne využil osobu V. C. vo svoj prospech v trestnom konaní, čo
v okolnostiach spáchaného skutku len podporuje správnosť skutkových záverov súdu prvého stupňa
o vine obžalovaného, ktorý sa konaní uvedeným v skutkovej vete obohatil na úkor poškodeného, a pre
ten účel využil svedka B. L. a jeho spoločnosť L., G..

Do predmetného trestného konania bola pre účely posúdenia splnenia zákonných predpokladov pre
uloženie súhrnného trestu zabezpečená aj obžaloba, podaná na osobu obžalovaného zo strany
Okresnej prokuratúry Bratislava zo dňa 22.05.2017, z ktorej je zrejmé prebiehajúce trestné stíhanie
obžalovaného pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona. Z vykonaného dopytuadresovanému Mestskému súdu Bratislava I, tiež Krajskému súdu v Bratislave, o stave konania vo
vzťahu k obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava zo dňa 22.05.2017, vyplynulo, že obžalovaný A.
A. bol rozsudkom Mestského súdu Bratislava I, č. k. B3-46T/82/2017-935 zo dňa 12.04.2024, uznaný

vinným zo spáchania stíhaného skutku, ktorým mal naplniť kvalifikovanú skutkovú podstatu podvodu
podľa 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona. Predmetná trestná vec bola predložená Krajskému súdu
v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní. Vychádzajúc z posledných zistení o stave konania, Krajský súd
v Bratislave uznesením sp. zn. 1To/121/2024 zo dňa 30.04.2025 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr.
poriadku zrušil rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-46T/82/2017 zo dňa 12.04.2024 a vec

vrátil podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znova prejednal a rozhodol.

ZvykonanejlustrácieobžalovanéhoA.A.vrezorteGenerálnejprokuratúrySlovenskejrepublikysúčasne
vyplynulo, že proti obžalovanému A. A. simultánne prebieha trestné konanie na Okresnom súde Trenčín
sp. zn. 6T/57/2024. Aj v tomto prípade sa odvolací súd pre účely posúdenia splnenia zákonných
predpokladovpreuloženiesúhrnnéhotrestudopytovalnastavkonania,pričomzistil,žekonajúcisúddňa

15.11.2024 vydal trestný rozkaz. V dôsledku odporu podaného obvineným, vec vedená na Okresnom
súde Trenčín sp. zn. 6T/57/2024 nie je právoplatne skončená, vydaný trestný rozkaz však bol odvolacím
súdom vyžiadaný do predmetného konania.

V nadväznosti na obsah vyžiadaných rozhodnutí súdov, vydaných v trestných veciach simultánne

vedených proti osobe obžalovaného, vyznieva podľa názoru odvolacieho súdu prinajmenšom pochybne
jeho argumentácia, že v čase skutku riadne podnikal pre seba, mal rodinu, novonarodené dieťa a nemal
potrebu ani žiaden dôvod na úkor niekoho sa obohacovať. Samozrejme, odvolací súd rešpektuje
prezumpciu neviny obžalovaného s poukazom na skutočnosť, že trestné stíhania, na ktoré poukazuje,
nie sú doposiaľ právoplatne skončené, avšak už samotné dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej

činnosti predpokladá existenciu faktov alebo informácií, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili
úsudok o tom, že konkrétna osoba mohla spáchať trestný čin, pričom jeho „dôvodnosť“ závisí vždy od
všetkých okolností každého konkrétneho prípadu (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
vo veci Fox, Cammbell a Hartley v. Veľká Británia č. 12244/86, č. 12245/86, č. 12383/36 zo dňa 30. 08.
1990). Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno bez ďalšieho ignorovať podozrenie z páchania trestnej

činnosti obžalovaného, osobitne v prípade obdobnosti skutku, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť aj
v iných trestných veciach. Naopak, dôvodne sa nateraz javí vysloviť úvahu, že obžalovaný v rozhodnom
čase rokov 2013 a 2014 páchal druhovo rovnakú majetkovú trestnú činnosť, v úmysle obohatiť sa na
úkor iného, s de facto identickým modus operandi vo veci vedenej Mestskom súde Bratislava I sp.
zn. B3-46T/82/2017, keď obžalovaný bez riadneho oprávnenia vystupoval v mene iných obchodných

spoločností a v ich mene prijímal aj plnenia, ktoré si ponechal pre seba.

V neposlednom rade aj vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že výrok o vine
obžalovaného nie je žiadnym spôsobom spochybnený rozhodnutím súdu prvého stupňa o odkázaní
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces. Súd prvého stupňa správne poukázal

naoboznámenýspisOkresnéhosúduPrešovsp.zn.21Cb25/2015.Zjehoobsahujezrejmé,žeOkresný
súd Prešov rozsudkom č. k. 21Cb/25/2015-33 zo dňa 26.05.2015 zaviazal B. L. povinnosťou zaplatiť
spoločnosti F., G. sumu 22.264,76 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca (v
predmetnom trestnom konaní poškodený, pozn. odvolacieho súdu) ako predávajúci v zmysle kúpnej
zmluvyzodňa18.12.2014sazaviazaldodaťkupujúcemu,spoločnostiL.,G.,tovar,akupujúcisazaviazal

zaplatiťkúpnucenu.Kdodaniupredmetukúpymalodôjsťdňa18.12.2014,očombolvystavenýajdodací
list J. zo dňa 18.12.2014. Úhrada kúpnej ceny nebola v zmysle zmluvy zaplatená, a keďže kupujúci
bol v čase súdneho konania z Obchodného registra vymazaný, súd zaviazal na zaplatenie dohodnutej
kúpnej ceny B. L. ako žalovaného v 2. rade, ktorý vo vzťahu k povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu
cenu vystupoval v postavení ručiteľa.

Z obsahu oboznámeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 21Cb 25/2015 je súčasne zrejmé, že
rozsudok č. k. 21Cb/25/2015-33 zo dňa 26.05.2015 zaväzuje svedka B. L. k zaplateniu kúpnej ceny zo
zmluvy, ktorá je predmetom tohto trestného konania. V nadväznosti na uvedené je potrebné zdôrazniť,
že hoc súd prvého stupňa mal preukázanú spôsobenú výšku škody, bez ďalšieho nemohol postupovať

nekriticky podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku spôsobom priznania náhrady zistenej škody poškodenému.
V praktických dôsledkoch by rozhodnutie súdu v trestnej veci privodilo de facto súbeh exekučných titulov
z totožného odovzdania 38 kotlov obžalovanému A. A. bez zaplatenia kúpnej ceny, čomu je aj podľa
názoru odvolacieho súdu nevyhnutné predchádzať.S ohľadom na vyššie uvedené bude v civilnom konaní potrebné zaoberať sa dôvodnosťou uplatneného
nároku poškodeného na náhradu škody voči A. A. v kontexte existencie rozsudku Okresného súdu

Prešov č. k. 21Cb/25/2015-33 zo dňa 26.05.2015. Predmetný prieskum však nepochybne prekračuje
potreby trestného stíhania, preto považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o odkázaní
poškodeného na civilný proces postupom podľa
§ 288 ods. 1 Tr. poriadku za správne a zákonné.

V súvislosti s existujúcim rozhodnutím súdu v civilnej veci nemožno podľa názoru odvolacieho súdu
súčasne konštatovať rozpor vo vykonanom dokazovaní v porovnaní s trestným stíhaním. Podľa
odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/25/2015-33 zo dňa 26.05.2015 bol tento
vydaný v dôsledku pasivity žalovaného v 2. rade. Súd v podstate vydal rozsudok pre zmeškanie, pri
ktorom vychádzal len z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov. V konaní však nebolo
jednoznačne preukázané, aby kotly prevzal B. L., respektíve na ich prevzatie riadne splnomocnil A. A..

Každopádne, bez ohľadu na rozsah vykonaného dokazovania v konaní pred civilným súdom, z rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/25/2015-33 zo dňa 26.05.2015 je zrejmé, že poškodenému -
spoločnosti F., G. už bola z identického nároku priznaná náhrada škody, pritom nie je možné, aby trestný
súd menil právoplatné rozhodnutie civilného súdu.

Zhrnúc teda doposiaľ uvedené, odvolací súd vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného konštatuje, že
súd prvého stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a
takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom. V preskúmavanom konaní bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu tak, ako bol prvostupňovým
súdom ustálený, sa stal, a že ho spáchal práve obžalovaný. Odvolacia argumentácia obžalovaného

nebola v tomto ohľade dôvodná.

Súd prvého stupňa súčasne správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného v časti subsumovania
skutku pod trestný čin podvodu podľa § 221 Tr. zákona. Obžalovaný ako plne trestnoprávne zodpovedný
subjekt, konajúc formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, porušil záujem chránený

týmto zákonom, a teda cudzí majetok (objekt). Konanie obžalovaného spočívalo v tom, že poškodeného
uviedol do omylu ohľadne svojho postavenia a podnikania, vylákal od neho predmet uvedený na
Dodacom liste VPF XXXXXXXX zo dňa 18.12.2014 (kotly s príslušenstvom a ďalšieho plynovodného
tovaru) a tento si ponechal pre seba. Konaním obžalovaného bola poškodenému spôsobená škoda vo
výške 28.069,98 Eur.

V časti subsumovania skutku pod príslušnú kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu podvodu
podľa § 221 ods. 2 až 4 Tr. zákona bolo však potrebné právnu kvalifikáciu súdu prvého stupňa korigovať
s ohľadom na nadobudnutie účinnosti novely Trestného zákona, vykonanej zákonom č. 40/2024 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť
viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa

priaznivejší.

Podľa § 10 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, prečin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej
časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou
väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca
sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto
hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie
niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona, odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

V kontexte dikcie ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zákona je zrejmé, že novelou Trestného zákona došlo
k zmene kvantifikácie výšky škody v prospech obžalovaného. In concreto, podľa Trestného zákona
účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenému
väčšiu škodu prevyšujúcu sumu 20.000,- Eur, avšak nedosahujúcu výšku značnej škody v sume
250.000,- eur. Uvedené zistenie pritom dôvodilo skutok obžalovaného kvalifikovať podľa § 221 ods. 2

Trestného zákona. Bez opory v Trestnom zákone však bolo tvrdenie obžalovaného, že s poukazom na
novelu Trestného zákona sa škoda neprevyšujúca 35.000,- eur považuje za malú škodu. Obžalovanému
možno súčasne podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody až na štyri roky, čo
predstavuje v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou zníženie trestných sadzieb, ako správne
poukázal v podanom odvolaní obžalovaný. Zmena právnej kvalifikácie skutku v spojení so znížením
trestných sadzieb nevyhnutne vyžadovala aj prekvalifikovanie spáchaného trestného činu na prečin

v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b), keďže horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje päť rokov.

Ako už odvolací súd v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku uviedol, simultánne vedené
trestné stíhania na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 6T/57/2024 ani na Mestskom súde Bratislava I sp.
zn. B3-46T/82/2017 nie sú doposiaľ právoplatne skončené, v dôsledku čoho odvolací súd konštatuje

nesplnenie podmienok pre uloženie súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona. Na vyslovenom závere nič
nemení ani rozhodnutie Krajského súdu v Brne zo dňa 27.04.2022 sp. zn. 69T 9/2021, právoplatné dňa
13.09.2022, ktorým bol obžalovaný odsúdený za podvodné konanie podľa § 209 ods. 1, ods. 4 písm.
d) trestního zákoníku ČR. Sledujúc pritom dikciu ustanovenia § 42 ods. 3 Tr. zákona, ustanovenie o
súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby

nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.

Pri ukladaní trestu súd prvého stupňa zohľadnil časový odstup, ktorý uplynul od skutku, pritom dospel
k záveru, že trest ukladaný v rámci trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bol pre obžalovaného
neprimerane prísny a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie postačí aj trest odňatia

slobody uložený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to v trvaní 2 rokov. Zároveň
dospel k súd záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným
s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu
súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, ktorú považoval za primeranú na
preukázanie,čiajlenhrozbatrestupostačínato,abysadobudúcnaobžalovanývyvarovalakémukoľvek

protiprávnemukonaniu.Vskúšobnejdobebudeobžalovanýpovinnýviesťriadnyživot,keďževopačnom
prípade sa vystaví riziku, že súd, a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a
nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu v prípade

obžalovaného,majúczato,žeiuloženietrestunadolnejhranicizákonomustanovenejtrestnejsadzbyby
bolo pre páchateľa neprimerane prísne. V odvolacom konaní je však nevyhnutné opakovane zdôrazniť
novelu Trestného zákona, vykonanú zákonom č. 40/2024 Z. z., ktorá v prípade podvodu podľa § 221
ods. 2 Tr. zákona vypustila minimálnu dolnú hranicu trestnej sadzby. V nadväznosti na uvedené nebolo
naďalejpotrebnéposudzovaťsplneniepodmienokpremimoriadnezníženietrestupodľa§39Tr.zákona.

Z tohto dôvodu považoval odvolací súd odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné podľa § 319
Tr. poriadku.

Na druhej strane, ako sám okresný prokurátor pripustil, je pravdou, že od skutku uplynula pomerne
dlhá doba a neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti k osobe obžalovaného. Berúc tiež do úvahy

skutočnosť, že obžalovaný spôsobil poškodenému väčšiu škodu na hranici so škodou malou, bolo podľa
názoru odvolacieho súdu spravodlivé, pri zohľadnení všetkých podmienok uvádzaných v ustanovení §
34 Tr. zákona, ukladať obžalovanému trest odňatia pri spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. V tomto ohľade sa už súdom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov
javil ako neprimerane prísny, keďže pre uloženie trestu v strede zákonom ustanovenej trestnej sadzby

nevzhliadol odvolací súd v preskúmavanej veci relevantné okolnosti. Pre naplnenie účelu trestu podľa
§ 34 ods. 1 Tr. zákona postačuje podľa názoru odvolacieho súdu trest odňatia slobody v trvaní šiestich
mesiacov, s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka. Odvolací súd mal za to, žeurčená skúšobná je primerane dlhá na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí, aby sa obžalovaný
do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu.

Vo vzťahu k odvolaniu poškodeného poukazuje odvolací súd na svoje predchádzajúce odôvodnenie,
v ktorom už vyslovil, že nárok poškodeného na náhradu škody je potrebné posúdiť v kontexte existencie
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/25/2015-33 zo dňa 26.05.2015. Predmetný prieskum
však, ako to už bolo vyššie konštatované, nepochybne prekračuje potreby trestného stíhania, preto
považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o odkázaní poškodeného na civilný proces za

správne a zákonné. Odvolanie poškodeného zároveň z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku.

Za daného stavu, keď odvolací súd nepovažoval odvolanie okresného prokurátora ani poškodeného
za dôvodné, pritom sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvého stupňa vo vzťah k vysloveniu viny
obžalovaného, s ohľadom na potrebu zmeny kvalifikácie stíhaného skutku i výmery uloženého trestu

v prospech obžalovaného, odvolací súd jednomyseľne napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa §
321 ods. 1 písm. d), e) Tr. poriadku zrušil a na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám rozhodol
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Odvolania okresného prokurátora a poškodeného odvolací súd podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.