Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Cbi/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119409008
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6119409008.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Ing. Mgr. Zuzanou Dinkovou, v právnej veci

žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne námestie č. 1, 814 99
Bratislava, IČO: 603 481, proti žalovanému: Advisors k.s., so sídlom kancelárie Dolná 6, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 46 570 675, ako správca konkurznej podstaty úpadcu INTERMONT a.s. "v konkurze",
Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 840 198, právne zastúpenému: ŠKODA LEGAL s.r.o.
so sídlom Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 244 259, o určenie
právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti popretých pohľadávok, takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje, žežalobcajeveriteľompohľadávokprotiúpadcovivkonkurzeúpadcuINTERMONTa.s.

"v konkurze" so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 840 198, vedenom Okresným
súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2K7/2018 prihlásených prihláškami pod poradovým číslom 1, 3, 4,
5, 6, 7, 33 až 52 popretých vo výške 1.598.281,50 eur, konkrétne pohľadávka vo výške 611.360,34 eur
prihlásená prihláškou por. č. 1 a vzniknutá zo zmluvy o nájme č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 1.2.2001
v znení dodatku č. 18 88 0050 01 01 a táto nie je premlčaná; pohľadávka vo výške 912.988,29 eur
prihlásená prihláškou por. č. 3 a 4 a vzniknutá zo zmluvy o nájme č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 1.2.2001
v znení dodatku č. 18 88 0050 01 01 01 a táto nie je premlčaná; pohľadávka vo výške 67.101,04 eur

prihlásená prihláškou por. č. 5 a 6 a vzniknutá zo zmluvy o nájme č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 1.2.2001
v znení dodatku č. 18 88 0050 01 01 01 a táto nie je premlčaná a pohľadávka prihlásená prihláškou por.
č. 6 je pohľadávkou prvej triedy; pohľadávka v popretej časti úrokov z omeškania vo výške 543,02 eur
prihlásená prihláškou por. č. 7 vzniknutá zo zmluvy o nájme č. 07 83 0176 00 zo dňa 31.3.2006 a č. 07
83 0176 06 00 zo dňa 31.03.2006 a pohľadávka vo výške 117.619,43 eur prihlásená prihláškou por. č.
33 až 52 vzniknutá zo zmluvy o nájme č. 08-83-0232-07-00/2899 07 83 0176 00 zo dňa 13.4.2007, v
znení jej dodatku č. 1 zo dňa 26.1.2010 a dodatku č. 2 zo dňa 25.11.2010 a táto nie je premlčaná.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.2.2021 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu
prihlásená do konkurzného konania na majetok žalovaného INTER-MONT a.s. "v konkurze" so sídlom
Kukučínova20,97401BanskáBystrica,IČO:30840198,vedenéhonaOkresnomsúdeBanskáBystrica
pod spisovou značkou 2K7/2018 S 1293, pod poradovým číslom 1, 3.4, 5,6, 7, 33 až 52 v popretej
časti vo výške 1.598.281,50 eur je oprávnená, čo do právneho dôvodu a výšky; žalobca je veriteľom

tejto pohľadávky a aby súd určil, že pohľadávka vo výške 611.360,34 eur prihlásená prihláškou por. č.
1 vznikla zo zmluvy o nájme č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 1.2.2001 v znení dodatku č. 18 88 0050 01
01, pohľadávka vo výške 912.988,29 € prihlásená prihláškou por. č. 3 a 4 vznikla zo zmluvy o nájme
č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 1.2.2001 v znení dodatku č. 18 88 0050 01 01, pohľadávka vo výške67.101,04 € prihlásená prihláškou por. č. 5 a 6 vznikla zo zmluvy o nájme č. 18 88 0050 01 00 zo dňa
1.2.2001 v znení dodatku č. 18 88 0050 01 01, pohľadávka v popretej časti úrokov z omeškania vo
výške 543,02 € prihlásená prihláškou por. č. 7 vznikla zo zmluvy o nájme č. 07 83 0176 00 zo dňa 31. 3.

2006 č. 07 83 0176 06 00 zo dňa 31.03.2006, pohľadávka vo výške 1 17.619,43 € prihlásená prihláškou
por. č. 33 až 52 vznikla zo zmluvy o nájme č. 08-83-0232-07-00/2899 07 83 0176 00 zo dňa 13. 4.
2007, v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 26.1.2010 a dodatku č. 2 zo dňa 25. 11. 2010. Žalobu odôvodnil
tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 6.6.2019, zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 112/2019 dňa 12.6.2019, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Žalobca v postavení

veriteľa si prihláškou zo dňa 25.7.2019 prihlásil do konkurzu úpadcu svoje pohľadávky v celkovej sume
1.814.830,36 eur pod poradovým číslom 1 - 52. Listom zo dňa 30.9.2019 bolo žalobcovi správcom
konkurznej podstaty oznámené, že ním prihlásené pohľadávky boli popreté v časti sumy 1.598.281,50
eur. Pohľadávka č. 1 (v zozname pohľadávok č. 60) bola popretá čo do právneho dôvodu, výšky a
vymáhateľnosti v celom rozsahu 611.360,34 eur z dôvodu absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy č.
18 88 0050 0100 zo dňa 1.2.2001 v znení dodatku č. 18 88 0050 01 01, kedy dôvodom absolútnej

neplatnosti zmluvy má byt' nedostatočne určite prejavená vôľa mestského zastupiteľstva a z dôvodu
vykonania právneho úkonu navonok, v danom prípade podpísania zmluvy štatutárnym zástupcom obce
nad rámec prejavenej vôle mestského zastupiteľstva vo vzťahu k rozsahu predmetu plnenia. Podľa
správcu mestské zastupiteľstvo nerozhodlo o schválení predmetu nájmu v rozsahu a vo vymedzení tak,
ako bola uzavretá zmluva o nájme, pričom primátor nemôže vytvárať sám vôľu vo veciach. ktoré sú zo

zákona zverené do rozhodovania mestského zastupiteľstva. Predmetná argumentácia má byt' použitá
aj v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61 Cbi/13/2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 41 CoKR/9/2018 v bode 64. Pohľadávky č. 3 a 4 (v zozname pohľadávok
č. 62 a 63) boli popreté čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v celej sume 912.988,29 eur z
dôvodu absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 1.2.2001 v znení dodatku č.

18 88 0050 01 01 a z dôvodu odstúpenia od zmluvy v zmysle ust. 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pohľadávky č. 5 a 6 (v zozname pohľadávok č. 64 a 65) boli popreté čo do právneho dôvodu, výšky,
vymáhateľnosti v celej sume 67.101,04 eur a pohľadávka č. 6 aj čo do poradia a to z dôvodu absolútnej
neplatnosti nájomnej zmluvy č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 1.2.2001 v znení dodatku č. 18 88 0050 01
01 a z dôvodu odstúpenia od zmluvy v zmysle ust. 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka č.

7 (v zozname pohľadávok č. 66) bola popretá čo do výšky v časti úrokov v sume 543,02 eur, pričom
bolo uvedené, že v zmysle platobného rozkazu č.k. 63Cb/9/2017-23 má byt výška úrokov z omeškania
13.703,34 eur. Pohľadávky č. 33 až 52 (v zozname pohľadávok č. 92 až 111) boli popreté čo do právneho
dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v celej sume 6.288,81 eur z dôvodu znemožnenia naplnenia účelu
zmluvy o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 08-83-0232-07-00/2899,

kedy veriteľ doručil úpadcovi dňa 29.6.2019 odstúpenie od zmluvy, voči ktorému podal úpadca dňa
21.11.2012naOkresnýsúdBratislavaIžalobuourčenieneplatnostianeúčinnostiodstúpeniaodzmluvy,
súd žalobe vyhovel. Z dôvodu, že úpadca nemohol využívať pozemok na dohodnutý účel v zmluve,
správca má za to, že mu nevznikol nárok na nájom v zmysle ust. § 673 Občianskeho zákonníka.
Žalobca vyhodnotil popretie prihlásených pohľadávok ako nedôvodné s poukazom na ust. § 124 ods.

1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení ku dňu začatia konkurzného konania
(ďalej len ako "ZKR"). Žalobca k popretiu pohľadávok por. č. 1, 3, 4, 5 a 6, kde správca pohľadávky
poprel z dôvodu absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 1.2.2001 v znení
dodatku č. 18 88 0050 01 01 vplyvom nedostatočne určito prejavenej vôle mestského zastupitel'stva a z
dôvodu vykonania právneho úkonu navonok vo vzťahu k rozsahu predmetu plnenia, uviedol že Mestské

zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy jednoznačne prejavilo vôľu prenajať predmetné pozemky
žalovanému na dohodnutý účel a zároveň prejavilo vôľu, aby parcelné číslo a výmera pozemkov boli
spresnené následne vypracovaným geometrickým plánom. Dodal, že Mestské zastupiteľstvo hlavného
mesta SR Bratislavy schválilo žalovanému účelový nájom, ktorý spočíval vtom, že dotknuté pozemky
sa prenajali na výstavbu "objektov a služieb", kedy vo svojom uznesení vymedzilo približne podstatný

rozsah prenajatých pozemkov parc. č. 23093/1 a prejavilo vôľu (súhlas) s tým, že parcelné čísla a
výmera pozemkov budú spresnené následne vypracovaným geometrickým plánom, z čoho nesporne
vyplýva, že presnú výmeru pozemkov a novo vzniknutých parciel mal následne stanoviť spracovaný
geometrický plán. Na uzavretie nájomnej zmluvy stanovilo pomerne krátku lehotu so sankciou straty
platnosti uznesenia (podpísanie zmluvy do 60 dní od schválenia uznesenia), na základe takéhoto

schválenia mestským zastupitel'stvom uzavrel žalobca a v jeho mene konajúci primátor so žalovaným
predmetnú zmluvu o nájme pozemku. K pohľadávke č. 7, kde správca poprel výšku úrokov z omeškania
v sume 543,02 eur, žalobca uviedol, že celkovú výšku úrokov z omeškania vyčíslenú vo výške 14.246.36
eur považuje za správne vypočítanú. K dôvodu popretia pohľadávok por. č. 33 až 52, kedy správcapoprelpohľadávkyzdôvoduznemožnenianaplneniaúčeluzmluvyonájmepozemkuobudúcejzmluveo
zriadení vecného bremena č. 08-83-0232-07-00/2899, žalobca vyhodnotil, že tým, že súd prvej inštancie
vyhovel žalobe o určenie neplatnosti a neúčinnosti odstúpenia od zmluvy, tak zmluva bola platná do jej

ukončenia, t. j. do 13.4.2017 a žalobcovi vzniklo právo na nájomné.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, považuje ju za
nedôvodnú a prihlásenú pohľadávku žalobcu za neoprávnenú a dôvody popretia za správne. Uviedol, že
žalobca ako veriteľ si pohľadávky riadne a včas prihlásil, pričom pôvodný správca mu tieto pohľadávky v

zákonnej lehote poprel. Pohľadávky žalobcu zapísané v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 1,
3, 4, 5 a 6 (zapísané v zozname pohľadávok pod por. č. 60, 62 - 65) poprel správca z dôvodu absolútnej
neplatnosti nájomnej zmluvy č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 01.02.2001 v znení dodatku č. 18 88 0050 01
01, kedy z absolútne neplatnej zmluvy tak nemôže vzniknúť ani žiadny právny nárok, pričom absolútna
neplatnosť nastáva priamo ex lege a pôsobí od počiatku (ex tunc). Aj v rozhodnutiach Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 61Cbi/13/2012 zo dňa 25.08.2014 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

41CoKR/9/2018 zo dňa 18.12.2018 predložených žalobcom, sa súdy uzniesli na tom, že predmetná
nájomná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Okresný súd Banská Bystrica v rozsudku
sp. zn. 61Cbi/13/2012-469 zo dňa 25.08.2014 dospel k záveru, že "určenie rozsahu predmetu plnenia
v danom prípade nájomnej zmluvy je jeho podstatnou náležitosťou, súd dospel k záveru o absolútnej
neplatnosti celej nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania." Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku

sp. zn. 41CoKR/9/2018 zo dňa 18.12.2018 v odseku 64 uviedol: "Správkyňa neuviedla ako právny
dôvod pre vznik pohľadávky neplatnosť nájomnej zmluvy, a preto sa odvolací súd touto skutočnosťou už
opakovane nezaoberal i keď inak zotrváva na právnom názore vyslovenom v rozsudku, ktorým zmenil
rozsudok súdu 1. inštancie." Krajský súd vyslovil, že k otázke neplatnosti zmluvy sa nemohol vyjadriť
len z dôvodu, že toto nebolo dôvodom popretia správkyne v konaní, nakoľko súd je v incidenčnom

konaní viazaný dôvodmi popretia. Žalovaný poukazujúc na absolútnu neplatnosť právneho úkonu z
dôvodu, že štatutárny orgán žalobcu pri jej uzatváraní konal nad rámec svojich oprávnení a v dôsledku
nedostatočne prejavenej vôle mestského zastupiteľstva, ktoré nerozhodlo o schválení predmetu nájmu
v rozsahu a vo vymedzení tak, ako bola uzatvorená zmluva o nájme, tak nie je možné na jej základe
si nárokovať akékoľvek právne nároky z tohto absolútne neplatného právneho úkonu. Z uvedeného

dôvodu žalovaný nepovažoval za oprávnené ani samotné nájomné, ani úroky z omeškania, ani zmluvné
pokuty. K pohľadávke č. 7 (zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 66), uviedol, že žalobca si prihlásil
úroky z omeškania v nesprávnej výške. K pohľadávkam por. č. 33 až 52 (v zozname pohľadávok pod
č. 92 až 111), ktoré žalobca považoval za oprávnené z dôvodu, že prvoinštančný súd vyhovel žalobe o
určenie neplatnosti a neúčinnosti odstúpenia od zmluvy, kedy bola zmluva platná do jej ukončenia, t. j. do

13.04.2017 a kedy malo žalobcovi vzniknúť právo na nájomné, žalovaný dodal, že s uvedeným tvrdením
žalobcu nesúhlasí, pretože žalobca bránil nájomcovi v riadnom užívaní tohto pozemku, a teda úhrady
nájomnéhobybolivpríkromrozporesdobrýmimravmiazásadamipoctivéhoobchodnéhostykuatiežso
zákonom, konkrétne ust. § 673 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nájomca nie je povinný platiť
nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom

alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že popretie prihlásených pohľadávok považuje za
nedôvodné a argumenty uvádzané správcom za účelové, rovnako nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného
uvedenými vo vyjadrení a to z týchto dôvodov: Pohľadávka č. 1 vo výške istiny 611.360,34 eur

bola uplatnená titulom rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cbi/13/2012 zo dňa
25.08.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41 CoKR/9/2018 zo dňa
18.12.2018, v konaní o určenie pohľadávok, kedy súd rozhodol, že pohľadávka žalobcu prihlásená
do reštrukturalizačného konania na majetok žalovaného INTERMONT a.s., vedeného na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1 R/3/2012 vo výške 611.360,34 eur prihlásená prihláškou por.

č. 1 - 4 zo dňa 09.08.2012 titulom nezaplateného nájomného, úroku z omeškania, zmluvnej pokuty
a nákladov na súdne vymáhanie, je oprávnená. Pohľadávka vznikla z dôvodu nesplnenia povinnosti
nájomcu, vyplývajúcej zo zmluvy o nájme č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 01.2.2001, v znení jej dodatku
č. 18-88-0050-01-01. Pohľadávky č. 3. a 4. v celkovej sume 912.988,29 eur boli uplatnené titulom
nezaplateného nájomného zo zmluvy o nájme č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 01.02.2001, v znení jej

dodatku č. 18-88-0050-01-01 vo výške 323.753,50 eur za obdobie od 01.07.2013 do 31.12.2016, úrokov
z omeškania vo výške 73.264,21 eur a zmluvnej pokuty vo výške 515.970,58 eur. Pohľadávky č. 5. a
6. v celkovej sume 67.101,04 eur boli uplatnené titulom nezaplateného nájomného zo zmluvy o nájme
č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 01.02.2001, v znení jej dodatku č. 18-88-0050-01-01 vo výške 323.753,50eur za obdobie od 01.01.2017 do 10.05.2017 vo výške 33.579,50 eur, úrokov z omeškania vo výške
4.038,70 eur a zmluvnej pokuty vo výške 29.482,80 eur vyčíslenej v dohodnutej výške 0,1 % z dlžnej
sumy za omeškanie od 16.01.2017 do vyhlásenia konkurzu. Všetky uvedené pohľadávky č. 1, 3, 4, 5 a

6 vznikli titulom nezaplateného nájomného zo zmluvy o nájme č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 01.02.2001
v znení jej dodatku č. 18-88-0050-01-01. Pokiaľ, žalovaný tvrdí, že v uvedených rozsudkoch sa súdy
uzniesli na tom, že predmetná nájomná zmluva je absolútnym neplatným právnym úkonom, tak žalobca
je toho názoru, že odvolací súd sa nestotožnil v tejto časti s tvrdeniami súdu prvej inštancie, ale odvolací
súd sa stotožnil so spôsobom interpretácie Ústavného súdu SR, na ktorý odkazoval aj žalobca vo

svojom odvolaní: ,.Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá
neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady.
Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán. povaha súkromného práva a s ním
spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byt' teda výnimkou, a nie
zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1
ústavy, je taká prax, keď' všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci

k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim (1 ÚS 242/2007)". Tento spôsob
aplikoval odvolací súd nielen na uzavretú nájomnú zmluvu, ale aj na súhlas mestského zastupiteľstva,
pretože by sa inak nenaplnil cieľ sledovaný touto interpretáciou a na základe toho odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd považuje zmluvu
za platne uzatvorenú. Čo sa týka námietok voči postupu mestského zastupiteľstva Hlavného mesta

SR Bratislavy, odvolací súd nevidel dôvod, aby vstupoval ex post do jeho rozhodnutia. Pokiaľ sa týka
pohľadávky č. 7 v časti úrokov z omeškania, žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zmysle platobného
rozkazu vo výške 13.703,34 eur. V časti sumy 543,02 eur žalovaný výšku úrokov popiera, ale bez
uvedenia bližších dôvodov, resp. špecifikácie popretej sumy. Pri pohľadávkach č. 33 - 52 v sume
6.288,81 eur odkázal na tvrdenia uvedené v žalobe, pričom dodal, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca

bránil nájomcovi v riadnom užívaní predmetného pozemku, tento bližšie nešpecifikoval, akým spôsobom
malo k tomu dochádzať.

4. Žalobca súdu po výzve oznámil dátum doručenia oznámenia o popretí žalobcových pohľadávok
žalobcovi dňa 2.10.2019, na ktorý súd vyzýval z dôvodu preskúmania, či žalobca podal žalobu včas.

Súčasne žalobca doručil súdu oznámenie o popretí pohľadávok pôvodným správcom zo dňa 30.9.2019.

5. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 16.4.2025, na ktorý sa
dostavil zástupca žalobcu a právna zástupkyňa žalovaného, pričom zásielka s predvolaním na termín
pojednávania bola doručená dňa 14.2.2025 žalobcovi a dňa 17.2.2025 žalovanému, súd tak konštatuje,

že ich päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 CSP bola zachovaná.

6. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že jedna otázka nebola doteraz vysvetlená a
to konkrétne otázka popretia úrokov z omeškania pri pohľadávke č. 7, kde po prepočte zistila, že žalobca
si prihlásil úroky z omeškania do vyhlásenia konkurzného konania, avšak prihlásiť si ich mal do začatia

konkurzného konania podľa § 29 ods. 5 ZKR a tam vznikol rozdiel v sume, ktorý správca poprel, pretože
suma, ktorú si žalobca prihlásil, presne sedí s prepočtom úrokov z omeškania do vyhlásenia konkurzu
a malo to byť prihlásené do začatia konkurzu a nebolo to zo strany správcu vysvetlené. K popretým
pohľadávkam č. 1, 3, 4, 5 z dôvodu absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, tu ako sa aj v písomnom
vyjadrení odvolávala na právoplatné rozhodnutie okresného súdu, tak súd to skúmal a uviedol, že chýba

zákonný predpoklad platnosti nájomnej zmluvy a keďže správca musí konať s odbornou starostlivosťou,
tak bol povinný poprieť tieto pohľadávky z dôvodu tohto rozporu. Čo sa týka pohľadávok, kde bolo
popreté poradie, tam zákon jednoznačne špecifikuje, že sa malo jednať o podriadené pohľadávky. Čo sa
týka pohľadávok č. 33 až 52, tam sa dlžník súdne sporil, kedy spor bol vyvolaný práve tým, že nemohol
pozemok užívať a počas celej doby, kedy sa sporil, tak ho nemohol využívať a vtedy mesto pozemok,

ktorý prenajalo najskôr dlžníkovi, dalo do správy Dopravnému podniku Bratislava, tento mal zmluvu
o výkone správy a mal aj dispozičné právo, dôsledkom čoho úpadca nemohol realizovať to, na čo si
nájomnú zmluvu prenajal a z toho dôvodu nájomné neplatil. Dala do pozornosti vyjadrenie správcu, ktorý
uvádzal aj § 673 Občianskeho zákonníka, kedy nájomca nie je povinný platiť nájomné pokiaľ pre vady
veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom a to, že vlastne prebiehali

súdne konania o tom aj svedčia, že on to nemohol využívať.

7. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol k pohľadávke č. 33 až 52, že samotná skutočnosť, že
sa úpadca sporil o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy nepreukazuje, že skutočne prišlo k nejakémuzamedzeniu užívania danej nehnuteľnosti v danom čase, ak teda je tvrdené zo strany protistrany, že
bolo reálne zamedzené v tomto užívaní nehnuteľnosti, tak uvedené tvrdenie nebolo podložené dôkazmi,
aktuálne len žalovaný tvrdí, že predmet nájmu bol daný do správy nejakého podniku bez preukázania

dôkazmi. K pohľadávke č. 7 v časti úrokov z omeškania a novej procesnej obrane zo strany žalovanej
žiadal o možnosť po pojednávaní sa vyjadriť k uvedeným tvrdeniam zo strany právnej zástupkyne
žalovaného.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie prihlásením pohľadávok do konkurzného konania zo dňa 25.7.2019,

prihláškami pohľadávok č. 1-52, súhrnným prehľadom pohľadávok, rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 61Cbi/13/2012-469 zo dňa 25.8.2014, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
41CoKR/9/2018-754 zo dňa 18.12.2018, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
63Cb/9/2017-23 zo dňa 20.3.2017, Zmluvou o nájme pozemku č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 1.2.2001,
Geometrickým plánom a výkazom výmer, Dodatkom č. 18-88-0050-01-01, Zmluvou o nájme č. 07
83 0176 06 00 zo dňa 31.3.2006 s prílohou č. 2, Zmluvou o nájme pozemku a o budúcej zmluve

o zriadení vecného bremena č. 08-83-0232-07-00/2899 zo dňa 13.4.2007, Dodatkom č. 1 k zmluve
o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 08-83-0232-07-00/2899 zo
dňa 26.1.2010, Dodatkom č. 08-83-0232-07-02/2899 k zmluve o nájme pozemku a o budúcej zmluve
o zriadení vecného bremena č. 08-83-0232-07-00/2899 zo dňa 25.11.2010, vyjadrením k podaniu
žalovaného zo dňa 3.7.2017 vo veci 60Cb/19/2017, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k.

2K/7/2018-165 zo dňa 6.6.2019 o vyhlásení konkurzu, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
2K/7/2018-447 zo dňa 24.10.2019 o ustanovení nového správcu, Obchodným vestníkom č. 82/2018
zo dňa 27.4.2018, Obchodným vestníkom č. 112/2019 zo dňa 12.6.2019, Obchodným vestníkom č.
210/2019 zo dňa 30.10.2019, Oznámením o popretí pohľadávky zo dňa 30.9.2019 a ostatnými listinami
nachádzajúcimi sa v spise. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti

nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP), ďalej na základe
vykonaného dokazovania a na základe skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP)
ustálil nasledovný skutkový stav.

9. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/7/2018 zo dňa 23.4.2018, zverejneným

v Obchodnom vestníku č. 82/2018 dňa 27.4.2018 sa začalo konkurzné konanie voči dlžníkovi
INTERMONT a.s. so sídlom Kukučínova 208, 974 01 Banská Bystrica, IČO 30 840 198.

10. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/50/2016 zo dňa 06.06.2019, zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 112/2019 dňa 12.06.2019, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a

bol ustanovený správca konkurznej podstaty JUDr. Ing. Veronika Puškár Škodová, PhD. so sídlom
kancelárie Kukučínova 3379/18, 974 01 Banská Bystrica.

11. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/7/2018-447 zo dňa 24.10.2019, zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 210/2019 dňa 30.10.2019, súd odvolal JUDr. Ing. Veroniku Puškár Škodovú,

PhD. z funkcie správcu konkurznej podstaty a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil
žalovaného.

12. Za nesporné súd vyhodnotil, že žalobca si prihláškami č. 1-52 zo dňa zo dňa 25.7.2019 prihlásil do
konkurzu úpadcu 52 pohľadávok v celkovej sume 1.814.830,36 eur.

13.Súdposúdilakonespornúajskutočnosť,žepôvodnýsprávcaúpadcupoprelžalobcovepohľadávkyv
časti sumy 1.598.281,50 eur dňa 26.9.2019, a teda včas s poukazom na to, že správcovi bola predĺžená
lehota na popieranie pohľadávok a oznámenie o popretí predmetných pohľadávok doručil žalobcovi dňa
2.10.2019.

14. Vzhľadom k tomu, že konkurzné konanie sa začalo dňa 28.4.2018, súd aplikuje na celé toto konanie
zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene doplnení niektorých zákonov, v znení
účinnom ku dňu začatia konkurzného konania.

15. Podľa § 32 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma
a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca
pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za
vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiťstav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom
rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva

sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade
konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže
byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo
vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo
predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

16. Podľa § 32 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

17. Podľa § 32 ods. 3 ZKR pohľadávku možno poprieť
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak
ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

18. Podľa § 32 ods. 4 ZKR z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj
opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy
najviac o 30 dní.

19. Podľa § 32 ods. 5 ZKR ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré
uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že

konal s odbornou starostlivosťou.

20. Podľa § 32 ods. 6 ZKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

21. Podľa § 32 ods. 9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

22. Podľa § 32 ods. 14 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

23.Podľa§32ods.15ZKRrozhodnutieourčenípopretejpohľadávkyjeúčinnévočivšetkýmúčastníkom
konkurzného konania.

24. Podľa § 32 ods. 18 ZKR pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu
verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

25. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Keďže konkurzné konanie sa začalo dňa 28.4.2018, súd aplikuje na celé toto konanie zákon č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu
začatia konkurzného konania. V konaní nebolo sporné, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2K/50/2016 zo dňa 06.06.2019, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 112/2019 dňa 12.06.2019, teda s poukazom na § 23 ods. 1 v spojení s §
199 ods. 9 ZKR účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 13.06.2019, čiže nasledujúci deň po zverejnení
súdnehorozhodnutiaovyhláseníkonkurzuvObchodnomvestníku.Súdvprvomradeskúmal,čisprávcapoprel pohľadávku žalobcu včas, v danom prípade v 30 dňovej lehote na popieranie pohľadávok.
Tridsaťdňová lehota na popretie pohľadávok sa v zmysle § 32 ods. 3 písm. a) ZKR počíta odo dňa
uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok (do 29.07.2019), pričom táto bola konkurzným

súdom dvakrát predĺžená v zmysle ust. § 32 ods. 4 ZKR (do 28.08.2019 a do 27.09.2019) a teda
posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol dátum 27.09.2019. Zo zoznamu pohľadávok
zverejneného v registri úpadcov vyplýva, že pôvodný správca konkurznej podstaty úpadcu poprel
pohľadávky žalobcu dňa 26.9.2019, teda včas. Súd zároveň vyhodnotil ako nesporné, že žaloba žalobcu
bola podaná v zákonnej lehote podľa § 32 ods. 9 ZKR dňa 4.11.2019, teda do 30 dní od doručenia

písomného oznámenia pôvodného správcu o popretí pohľadávok žalobcovi (2.10.2019). V danom
prípade, považuje súd za preukázané, že žalobca v zmysle § 32 ods. 9 ZKR disponuje aktívnou vecnou
legitimáciou na podanie žaloby, ktorú žalobca súdu preukázal predloženými prihláškami pohľadávok zo
dňa 25.7.2019. Súd vyhodnotil, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, ktorý bol uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/7/2018-447 zo dňa 24.10.2019, zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 210/2019 dňa 30.10.2019, ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu.

26.Predmetomincidenčnéhokonaniainciovanéhoveriteľompopretejpohľadávkyjepotompreskúmanie
opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom
uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod existuje. Z toho dôvodu je možné, považovať
postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky

právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť alebo samotnú existenciu prihlásenej
pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v
incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty
(zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať
nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom

rozsahu za zistenú (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016).

27. Súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou žaloby, keď vyhodnotil, že žalobca účinne rozporoval dôvody
uvedené v popretí predmetných pohľadávok. Žalobcove pohľadávky proti úpadcovi boli popreté
správcom pod por. č. 1, 3 a 4, 5 čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, č. 6 čo do právneho

dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia, č. 7 čo do výšky úrokov z omeškania a č. 33 až 52 čo do
právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. K pohľadávkam por. č. 1, 3, 4, 5 a 6, ktoré všetky vznikli
titulom nezaplateného nájomného zo zmluvy o nájme č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 01.02.2001 v znení jej
dodatku č. 18-88-0050-01-01, kde správca pohľadávky poprel z dôvodu absolútnej neplatnosti nájomnej
zmluvy č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 1.2.2001 v znení dodatku č. 18 88 0050 01 01, ktorej dôvodom má byť

nedostatočneurčitoprejavenávôľamestskéhozastupiteľstva,kedymestskézastupiteľstvonerozhodloo
schválení predmetu nájmu v rozsahu a vo vymedzení tak, ako bola uzavretá zmluva o nájme a z dôvodu
vykonania právneho úkonu navonok, v danom prípade podpísania zmluvy štatutárnym zástupcom obce
- primátorom, nad rámec prejavenej vôle mestského zastupiteľstva vo vzťahu k rozsahu predmetu
plnenia, súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoKR/9/2018-754 zo

dňa 18.12.2018, ktorý sa už s uvedenou vecou zaoberal a ktorý dospel k záveru, že sporové strany
uzavreli predmetnú nájomnú zmluvu v súlade s uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta
SR Bratislava, pričom Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy jednoznačne prejavilo
vôľu prenajať predmetné pozemky žalovanému (úpadcovi) na dohodnutý účel a zároveň prejavilo vôľu,
aby parcelné číslo a výmera pozemkov boli spresnené následne vypracovaným geometrickým plánom.

Na základe takéhoto schválenia mestským zastupiteľstvom uzavrel žalobca a v jeho mene konajúci
primátor so žalovaným (úpadcom) predmetnú zmluvu o nájme pozemku, pričom aj s poukazom na
interpretáciu Ústavného súdu SR ohľadom neplatností zmlúv (1 ÚS 242/2007), aj s poukazom na závery
uvedeného rozhodnutia súdu druhej inštancie, ktorý aplikoval ústavne konformný výklad platnosti zmlúv
aj na uzavretú nájomnú zmluvu, aj na súhlas mestského zastupiteľstva, súd nevzhliadol neplatnosť takto

uzatvorenej nájomnej zmluvy, keď túto považoval za platne uzatvorenú. Súd súhlasí s názorom žalobcu,
že pokiaľ, žalovaný tvrdí, že v rozsudkoch Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cbi/13/2012-469 zo
dňa 25.8.2014 a Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoKR/9/2018-754 zo dňa 18.12.2018, sa tieto
súdy uzniesli na tom, že predmetná nájomná zmluva je absolútnym neplatným právnym úkonom, tak má
súd za to, že žalovaný si uvedené rozhodnutia vykladá nesprávne, pretože odvolací súd sa nestotožnil s

tvrdeniami súdu prvej inštancie, ale odvolací súd sa stotožnil so spôsobom interpretácie Ústavného súdu
SR, ktorý vyslovil, že "Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá
neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady.
Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán. povaha súkromného práva a s nímspojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byt' teda výnimkou, a nie
zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1
ústavy, je taká prax, keď' všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci

k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim (1 ÚS 242/2007)". Tento spôsob
aplikoval odvolací súd nielen na uzavretú nájomnú zmluvu, ale aj na súhlas mestského zastupiteľstva,
pretože by sa inak nenaplnil cieľ sledovaný touto interpretáciou a na základe uvedeného odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že pohľadávku žalobcu prihlásenú do
konkurzu úpadcu titulom nezaplateného nájomného, úroku z omeškania, zmluvnej pokuty a nákladov

na súdne vymáhanie určil ako oprávnenú. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd považoval zmluvu
za platne uzatvorenú a čo sa týkalo námietok voči postupu mestského zastupiteľstva Hlavného mesta
SR Bratislavy, odvolací súd nevidel dôvod, aby vstupoval ex post do jeho rozhodnutia. S poukazom na
uvedené, súd nevzhliadol dôvodnosť popieracieho prejavu správcu k uvedeným pohľadávkam žalobcu.

28. Čo sa týka pohľadávky č. 7, kde správca poprel výšku úrokov z omeškania v sume 543,02

eur s odôvodnením, že "úrok z omeškania je nesprávne vypočítaný, nakoľko v zmysle platobného
rozkazu č. 63Cb/9/2017-23 je výška úrokov z omeškania 13.703,34 eur, ktorú výšku správca zisťuje
a správca popiera výšku úrokov z omeškania v celkovej výške 543,02 eur", tak súd po vykonaní
dokazovania takéto popretie vyhodnotil ako neúčinné a neodôvodnené, kedy žalobca už vo svojom
písomnom vyjadrení namietal, že žalovaný neuviedol bližšie dôvody, prečo predmetnú výšku úrokov z

omeškania popiera, resp. nešpecifikoval predmetnú popretú sumu. Až na pojednávaní došlo zo strany
žalovaného k uvedeniu dôvodov popretia predmetného nároku. Žalobca sa bránil tým, že sa vzhľadom
na uvedenie dôvodu popretia až na pojednávaní, nevie aktuálne priamo na pojednávaní k takejto
špecifikácii popretého nároku kvalifikovane vyjadriť, z ktorého dôvodu aj navrhoval odročiť pojednávanie
za účelom vyjadrenia sa. Súd vo vzťahu k bližšej špecifikácii popretia pohľadávky č. 7 a to úrokov z

omeškania vykonanej až na pojednávaní uplatnil sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 ods.
1 CSP, kedy zástupca žalobcu už skôr vo svojom písomnom vyjadrení namietal, že sa k popretiu úrokov
z omeškania čo do ich vyčíslenia nemohol vyjadriť, pretože v popieracom prejave nebolo popretie tohto
nároku dostatočne a bližšie špecifikované. Žaloba, ako aj vyjadrenie žalobcu bolo protistrane zaslané
na vyjadrenie s tým, že až na pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného uviedla, akým spôsobom bol

vypočítaný úrok z omeškania a prečo bol v konkrétnej výške popretý. S poukazom na uvedené súd preto
uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, kedy prostriedky procesnej obrany, ktoré strana žalovaného
použila, má za to, že ich nepoužila včas a nemusí na nich súd prihliadať, pretože by si to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania za účelom kvalifikovaného vyjadrenia sa zo strany žalobcu. Preto
súd na túto argumentáciu zo stany právnej zástupkyne žalovaného neprihliadol. Súd súčasne dáva

do pozornosti, že v zmysle ustálenej judikatúry nie je možné rozširovať dôvody popretia uvedené v
samotnom popretí a hoci bola v popretí pohľadávky č. 7 uvedená popretá výška úroku z omeškania,
tak podľa obsahu tohto popretia nebolo zdôvodnené, prečo bola konkrétna výška úroku z omeškania
popretá, v dôsledku čoho podľa názoru súdu, v danom popretí chýbalo uvedenie dôvodu popretia.
Popretie pohľadávky navrhovateľa správcom v zásade neobsahuje žiadne odôvodnenie, resp. dôvod v

súlade s § 32 ods. 5 ZKR, popretie preto súd v zmysle § 32 ods. 5 ZKR považuje za neúčinné. Keďže
aj neúčinné popretie spôsobuje stav právnej neistoty (popretie je vyznačené v zozname pohľadávok
a správca neumožňuje veriteľovi vykonávať práva spojené s pohľadávkou), ktorý nejde odstrániť inak
ako súdnym rozhodnutím v incidenčnom spore, súd s poukazom na uvedené bez ďalšieho žalobe u
uvedenej časti vyhovel.

29. Pohľadávky pod por. č. 33 až 52 boli popreté čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti
v celkovej sume 6.288,81 eur z dôvodu tvrdeného znemožnenia naplnenia účelu zmluvy o nájme
pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 08-83-0232-07-00/2899, kedy veriteľ
doručil úpadcovi dňa 29.6.2019 odstúpenie od zmluvy, voči ktorému podal úpadca dňa 21.11.2012 na

OkresnýsúdBratislavaIžalobuourčenieneplatnostianeúčinnostiodstúpeniaodzmluvy,ktorejuvedený
súd vyhovel, pričom správca mal za to, keďže úpadca nemohol využívať' pozemok na účel dohodnutý
v zmluve, tak žalobcovi nevznikol nárok na nájom v zmysle ust. § 673 Občianskeho zákonníka. Súd
vykonaním dokazovania predloženými listinnými dôkazmi vyhodnotil, že tým, že Okresný súd Bratislava
I žalobe o určenie neplatnosti a neúčinnosti odstúpenia od zmluvy vyhovel, zmluva bola platná do jej

ukončenia, t. j. do 13.4.2017, čím žalobcovi do doby jej ukončenia vzniklo právo na nájomné. Žalovaný
nepreukázal svoje tvrdenia, že žalobca mal brániť nájomcovi v riadnom užívaní predmetného pozemku,
ani bližšie nešpecifikoval, akým spôsobom malo k tomu bráneniu dochádzať, pričom povinnosťou strán
v konaní nie je len tvrdiť na svoju obranu určité skutočnosti, ale tieto aj preukázať, a preto súdobranu žalovaného v tejto časti vyhodnotil ako neúčinnú a tvrdenia žalovaného k pohľadávkam č. 33-52
aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoKR/9/2018-754 zo dňa
18.12.2018 za nepreukázané. Žalobca navrhol, aby žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil

dôkazy, súd takémuto návrhu nevyhovel, keď ho považoval zo strany zástupcu žalobcu za nadbytočný,
kedy protistrana súčasne nenavrhla vykonať dokazovanie predkladaním nových dôkazov do konania.
Vychádzajúc z uvedených skutočností, keďže popretie žalobcových pohľadávok nebolo vyhodnotené
ako dôvodné, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

30. Vo vzťahu k petitu žalobného návrhu súd uvádza, že v žalobnom petite je nadbytočne uvedené,
že pohľadávky žalobcu, určenia ktorých sa žalobca domáha, sú oprávnené. Súd tu poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 254/2009 zo dňa 28.09.2010, pričom iba
súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na
znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby
vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal. Ak žalobca označil

v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu
alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore
so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti,
ktorých sa žalobca domáhal. Vzhľadom k tomu, že oprávnenosť pohľadávky je zákonným dôsledkom
vyhovenia incidenčnej žaloby, súd preformuloval výrok rozsudku, keď určil, že žalobca je veriteľom

pohľadávok v konkrétnej výške, z určitého právneho titulu a tam kde bola popretá vymáhateľnosť určil,
že pohľadávka nie je premlčaná a tam, kde bolo popreté poradie určil, že pohľadávka je pohľadávkou
prvej triedy.

31. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

32. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. O nároku na náhradu konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia zásady úspechu

tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100
% s tým, že o výške trov konania bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodnuté samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto

rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).