Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121010311
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8121010311.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.

Gabriely Dubovej, PhD. a JUDr. Lucie Bašistovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.05.2025,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302
ods. 1 Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 6T/15/2021 zo dňa 02.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného A. B. C. D. E. C. , nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom E. XXX, okr. Prešov

u z n á v a v i n n ý m , ž e

v období od augusta 2014 do 22.7.2020 v katastrálnom území E., okr. Prešov, na pozemkoch parciel
registra C KN č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX, č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX, č. XXX/X zapísanej
na LV č. XXX, č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX, č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX a č. XXX/X zapísanej
na LV č. XXX, bez príslušného súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a v rozpore s §
18 ods. 4 písm. a), písm. g) bod 4 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a následne v rozpore s § 13 písm. a), písm. e) bod 4 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov neoprávnene zhromažďoval a ukladal odpad katalógového
čísla 16 01 03 - odpadové pneumatiky o celkovej hmotnosti 89,31 ton, čím takto ku škode Slovenskej
republiky v zastúpení Okresným úradom Prešov, odborom starostlivosti o životné prostredie, so sídlom
Námestie mieru 3, Prešov neoprávnene nakladal s odpadmi v rozsahu 15.901,02 eur spočívajúcom v
odvoze a likvidácii odpadu,

t e d a

úmyselne nakladal s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

č í m s p á c h a lprečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 302 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 6
(šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu
podmienečne o d k l a d á a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona u s t a n o v u j e skúšobnú dobu na 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona mu u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe
na vlastné náklady odstrániť odpadové pneumatiky z parciel registra C KN č. XXX/X zapísanej na LV č.
XXX, č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX, č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX, č. XXX/X zapísanej na LV č.
XXX, č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX a č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX, kat. územie E..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

-vobdobíodaugusta2014doposiaľvkatastrálnomúzemíE.,okr.Prešov,napozemkochparcielregistra
C KN č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX, č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX, č. XXX/X zapísanej na LV č.

XXX, č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX, č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX a č. XXX/X zapísanej na LV
č. XXX, bez príslušného súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a v rozpore s § 18
ods. 3 písm. a), písm. g) bod 4 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a následne v rozpore s § 13 ods. 1 písm. a), písm. e) bod 4 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov neoprávnene zhromažďoval a ukladal odpad katalógového

čísla 16 01 03 - odpadové pneumatiky o celkovej hmotnosti 89,31 ton, čím takto ku škode Slovenskej
republiky v zastúpení Okresným úradom Prešov, odborom starostlivosti o životné prostredie, so sídlom
Námestie mieru 3, Prešov neoprávnene nakladal s odpadmi v rozsahu 15.901,02 eur spočívajúcom v
odvoze a likvidácii odpadu.

Za to mu bol podľa § 302 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona uložený trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne
odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona bola určená skúšobná doba podmienečného odkladu výkonu
trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov.

Proti uvedenému rozsudku podali riadne a včas odvolania obžalovaný i prokurátor, pričom obžalovaný
podal odvolanie proti výrokom o vine a treste, kým prokurátor proti výroku o treste v neprospech
obžalovaného.

Obžalovaný svoje odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu tak, že nesúhlasí s

napadnutým rozsudkom, nakoľko má zato, že nie je v súlade s vykonaným dokazovaním. Uviedol,
že G. G. G. (ďalej len „Spoločnosť“) a jej právny predchodcovia nadobudli v roku 2000 majetok –
nehnuteľnosti - pozemky v k.ú. E. na základe opatrenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2K/32/99
zo dňa 28.1.2000, ktorým bol odsúhlasený predaj nehnuteľností vedených na vtedajšom LV č. XXX –
doškoľovaciestrediskoaparc.č.XXX-ostatnáplochavovýmere8265m2,parc.č.XXX–ostatnáplocha

vo výmere 36597 m2, parc. XXX – zastavaná plocha vo výmere 89 m2 a parc. č. XXX – zastavaná plocha
vo výmere 566 m2. Uvedené nehnuteľnosti boli odkúpené tromi subjektmi, a to G. G., G. G. a A. H..
Následne došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a výlučným vlastníkom nehnuteľností
sa stala spoločnosť G. G., ktorá predmetné nehnuteľnosti užívala nerušene. Neoddeliteľnou súčasťou
doškoľovacieho strediska bola strelnica, ktorá spolu s budovou slúžila od 80–tych rokov Ľudovým

milíciám. Tvrdí, že už v tom čase sa pneumatiky používali ako balistický materiál. Spoločnosť G. G.prevádzkovala strelnicu na základe povolenia príslušného policajného orgánu, ktoré bolo vydané na
základe znaleckého posudku, ktorý posudzoval bezpečnosť a parametre strelnice. Znalecký posudok
bol predložený do spisu a má z neho vyplývať, že z pneumatík sú vytvorené ochranné valy, ktorých

účelom je zachytenie striel. Pokiaľ súd uvádza, že nie všetky pneumatiky boli použité na výstavbu
strelnice, v tejto súvislosti je podľa neho potrebné uviesť, že strelnica ako taká nie je kompletná (najmä z
dôvodovreštitúciípozemkovnovýmvlastníkom)azároveň,akoužuvádzal,zpneumatíkakobalistického
materiálu mali byť vytvárané zároveň i „ad hoc“ parkúry pre rôzne súťaže a tréningy. Z dôvodu opatrnosti
uvádza, že pokiaľ hovorí o strelnici, nejde o jediné stanovište strelnice, ale o viacero stanovíšť, napr.

„strelnica na 500 m“, „strelnica pre krátke zbrane“ atď., teda ide o stanovištia na streľbu z viacerých
vzdialeností s rôznymi bezpečnostnými opatreniami. Súčasťou strelnice sú tieto valy, ktoré sú tvorené
pneumatikami, ktoré sú balistickým materiálom používaným v celej Európskej únii. Taktiež pneumatiky,
ktoré boli zložené na spornej parcele, podľa neho majú slúžiť na výstavbu ochranných valov. Uviedol,
že pneumatiky sú balistickým materiálom, ktorý sa bežne používa na strelniciach, na čo v konaní
poukazoval, čím sa žiaden zo súdov nezaoberal. Dokonca Krajský súd v Prešove vo svojom odôvodnení

zrušujúceho uznesenia uviedol dôkaz ad absurdum, kde uvádzal, že: „vzhľadom na to, že aj komunálny
odpad zachytáva strely, tak ak by bol navezený na pozemky s odôvodnením, že bude použitý na strelnici,
tak by sa už za odpad ani on nepovažoval, čo teda nepochybne akceptovateľné nie je.“ Má zato, že
v tomto prípade sa však i Krajský súd v Prešove (s poukazom na vydané uznesenie) mýli v tom, že
pneumatika, na rozdiel od komunálneho odpadu má vlastnosti, ktoré sú pre potreby strelnice kľúčové

a to je schopnosť pohlcovať energiu strely tak, aby nedochádzalo k odrazom striel a k následnému
zraneniu osôb. Podľa neho naviac preukázal, že z pneumatík sa stavajú balistické valy, ktoré sa plnia
zeminou,alebosastavajúparkúrypretréningyasúťažestrelcov.Vtejtosúvislostipoukazujenavýpoveď
znalca I. J., ktorý uviedol, že „rozdiel, či je to vec alebo odpad spočíva v tom, či majiteľ preukáže, že
je to jeho vec alebo majetok, alebo materiál, keď nie, tak je to odpad.“ Pričom zároveň uviedol, že

sa nedočítal v spise, že by boli nadobudnuté kúpou. Na tomto mieste opätovne poukazuje, že sami
členovia streleckého klubu prinášali pneumatiky, ktoré boli darované pre účely strelnice, na čo súd
upozorňoval. Títo členovia sú a boli najmä policajti, ktorí na strelnici cvičili. Kúpa teda nie je jediný spôsob
nadobudnutia vlastníctva. Je presvedčený, že v takom prípade nemôže ísť o odpad, avšak súd sa s
takouto skutočnosťou nevysporiadal. Ten istý znalec mal uviesť, že pneumatika ako taká nemá žiaden

vplyv na životné prostredie, ide len o estetickú stránku. Komunálny odpad takéto vlastnosti nemá, preto
takýto dôkaz ad absurdum podľa neho nemôže obstáť. Zároveň považuje za nepravdivé tvrdenie, že
pneumatiky sa nikdy nevyužívali. Tvrdí, že pneumatiky jednak slúžili na výstavbu parkúrov „ad hoc“ pre
účely tréningov a súťaží, ktoré sa následne demontovali a uskladnili sa na predmetných pozemkoch a
mali slúžiť i na výstavbu ďalších balistických valov. Z uvedeného dôvodu má za to, že daný materiál

v tomto smere nemôže byť považovaný za odpad. Pokiaľ je tvrdená skutočnosť, že pneumatiky sa
nepoužívali, tak to podľa neho nie je pravdou. Boli však od roku 2014 obmedzovaní zo strany už terajších
vlastníkov pozemkov, ktorí ich nadobudli na základe reštitúcií a celý problém vznikol práve zo sporu,
ktorý vyvolal jeden z aktuálnych vlastníkov. Žiadnym spôsobom sa pneumatiky nepremiestňovali na
cudzie pozemky, avšak po reštitúcii zostali na nich, pričom vzhľadom k tomu, že ide o cudzie pozemky,

po právoplatnej reštitúcii nemal ani možnosť na tieto pozemky vstúpiť. V tejto súvislosti je podľa neho
potrebné vysporiadať sa aj s premlčaním trestného stíhania, nakoľko po roku 2014 žiadnym spôsobom
už s pneumatikami ani nemohol nakladať. Ďalej namieta, že súd síce na jednej strane uviedol, že
príslušný odbor životného prostredia nedal súhlas k použitiu odpadových pneumatík, avšak na druhej
strane sa nevysporiadal s tým, že balistik posudzuje všetky vplyvy a strelnicu ako takú schvaľuje

štátna správa, ktorá v prípade, že nie sú splnené zákonné povinnosti alebo obmedzenia, nemôže vydať
povolenie pre strelnicu. Zdôraznil, že strelnica ako taká slúžila dlhé roky i na výcvik ozbrojených zložiek
Slovenskej republiky. Ide o vyslovene špecifickú situáciu, ktorú zákon nerieši, pričom chce poukázať, že
zákon o odpadoch napríklad ráta s použitím pneumatík ako konštrukčného materiálu pri tvorbe skládky.
Je presvedčený, že v tejto súvislosti nemožno prikladať jeho osobe úmysel neoprávnene nakladať s

pneumatikami ako odpadom a z tohto dôvodu podľa neho absentuje i základný atribút pre posúdenie
skutku ako trestného činu. Vzhľadom na vydané povolenie od štátneho orgánu nemohol mať ani len
tušenia, že sa môže dopustiť trestného činu. Na základe uvedeného má za to, že napadnutý rozsudok
je nedôvodný a navrhol, aby Krajský súd v Prešove prehodnotil postoj k tejto veci, zrušil napádaný
rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby v celom rozsahu.

Prokurátor v odôvodnení svojho odvolania napádajúceho výrok o treste v neprospech obžalovaného ako
dôvod podania opravného prostriedku označil okolnosť, že obžalovaný doposiaľ odpad nachádzajúci
sa v k. ú. E., okr. Prešov, na parcelách presne vyšpecifikovaných v rozsudku neodstránil, a to anisčasti, napriek tomu, že k uvedeným parcelám, na ktoré odpad uložil, nemal vlastnícky ani iný právny
vzťah, resp. nedisponoval súhlasom vlastníkov parciel s akýmkoľvek užívaním ich parciel, umožňujúcim
mu takéto uloženie odpadu. Podotkol, že v prípade neodstránenia odpadu vlastníkom, resp. v danom

prípade vlastníkmi parciel, prechádza táto povinnosť na Slovenskú republiku v zastúpení Okresný úrad
Prešov, čím v konečnom dôsledku následky konania obžalovaného uhradia občania SR. V úvahu je
potrebné vziať aj postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti. Na základe vyššie uvedeného má
za to, že obžalovanému mala byť popri uloženom podmienečnom treste odňatia slobody uložená aj
povinnosť spočívajúca v príkaze zákonným spôsobom odstrániť odpad nachádzajúci sa na dotknutých

parcelách v k. ú. E., okr. Prešov, počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, aby tento pod
hrozbou prípadného neosvedčenia sa v skúšobnej dobe pri nesplnení danej povinnosti bol motivovaný
uložený odpad legálnym spôsobom z parciel odstrániť. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol
odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Prešov, aby
vo veci znovu konal a rozhodol.

Na základe podaných odvolaní krajský súd ako súd odvolací v súlade s ust.
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo
a prihliadajúc na chyby odvolaniami nevytýkané, ktoré by ale odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 písm. i) Tr. poriadku, a zistil, že odvolania obžalovaného i prokurátora sú čiastočne dôvodné.

Vprvomradejepotrebnéuviesť,žekonanie,ktorénapadnutémurozsudkupredchádzalo,bolovykonané
bez podstatných procesných chýb, pričom boli dodržiavané aj príslušné ustanovenia Trestného
poriadku, ktorými sa má zabezpečiť právo obžalovaného na obhajobu. Vo vzťahu ku skutku uvedenom
v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal zákonným spôsobom

všetky pre rozhodnutie potrebné dôkazy, ktoré boli dostupné a mohli objasniť skutkový stav, pričom
skutkové zistenia, ktoré na ich základe urobil, sú v podstate správne (až na nižšie uvedené chyby
nemajúce vplyv na právne postavenie obžalovaného).

V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa rozviedol jednotlivé dôkazy, ktoré potom následne

v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku vyhodnotil. Keďže krajský súd považuje odôvodnenie skutkových
záverov napadnutého rozsudku za správne, v podrobnostiach na toto odôvodnenie poukazuje.

Obžalovaný sa bráni predovšetkým tým, že opotrebované pneumatiky, ktoré na predmetné pozemky
nechal navoziť, neboli odpadom, pretože boli určené na výstavbu strelnice a na vytváranie „ad hoc“

parkúrov pre rôzne súťaže a tréningy. Jeho spoločnosť G., G., strelnicu prevádzkovala na základe
povolenia príslušného policajného orgánu, ktoré bolo vydané na základe znaleckého posudku, ktorý
posudzoval bezpečnosť a parametre strelnice, pričom aj zo znaleckého posudku má vyplývať, že
z pneumatík sú vytvorené ochranné valy na zachytávanie striel. Pozemky, na ktoré boli pneumatiky
navozené, v tom čase boli zapísané ako vlastníctvo spoločnosti G., G..

Napriek uvedenej obrane obžalovaného aj podľa krajského súdu výrok o vine je možné oprieť o súhrn
dôkazov, ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú
záver, že sa skutok stal a že ho ako trestne zodpovedný subjekt spáchal obžalovaný.

Prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do
31.08.2015 sa dopustí ten, kto nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa odseku 2 sa dopustí ten, kto spácha čin
uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu. Podľa znenia účinného od 01.09.2015 sa prečinu podľa § 302
ods. 1 Tr. zákona dopustí ten, kto, čo aj z nedbanlivosti, nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 131 ods. 2 Tr. zákona sa za nakladanie s odpadmi na účely tohto zákona považuje zber,
preprava, vývoz, dovoz, zhodnocovanie, zneškodňovanie a ukladanie odpadov.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch účinného do 31.12.2015 (rovnako zákona č.
79/2015 Z. z. účinného od 1.1.2016) je odpad hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce
sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. Podľa
odseku 8 (podobne § 3 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z.) zber odpadu je zhromažďovanie odpadu od inýchosôb vrátane jeho predbežného triedenia a dočasného uloženia odpadu na účely prepravy do zariadenia
na spracovanie odpadov. Podľa odseku 9 zhromažďovanie odpadov je dočasné uloženie odpadov pred
ďalším nakladaním s nimi (podobne § 3 ods. 4 zákona č. 79/2015 Z. z.).

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 223/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2015 každý je povinný nakladať s
odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten, komu vyplývajú z rozhodnutia
alebo povolenia vydaného na základe tohto zákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo
inak s nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto rozhodnutím alebo povolením. Podľa odseku 2 písm.

c) každý je povinný nakladať s odpadom alebo inak s ním zaobchádzať takým spôsobom, ktorý
neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie, a to tak, aby nedochádzalo k nepriaznivému
vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného významu. Podľa odseku 4 písm. a), písm. g) bod 4. sa
zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto
zákonom, a vykonávať skládkovanie opotrebovaných pneumatík okrem pneumatík, ktoré možno použiť
ako konštrukčný materiál pri budovaní skládky, pneumatík z bicyklov a pneumatík s väčším vonkajším

priemerom ako 1400 mm.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z. (v znení účinnom od 01.01.2016, ako aj v deň vznesenia
obvinenia 30.06.2020 a jeho oznámenia obvinenému 22.07.2020) každý je povinný nakladať s odpadmi
alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten, komu vyplývajú z rozhodnutia vydaného

na základe tohto zákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať aj v
súlade s týmto rozhodnutím. Podľa odseku 2 písm. c) každý je povinný nakladať s odpadom alebo inak
s ním zaobchádzať takým spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie,
a to tak, aby nedochádzalo k nepriaznivému vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného významu. Podľa
§ 13 písm. a), d), e) bod 4. sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste

na to určenom v súlade s týmto zákonom, vykonávať bez súhlasu podľa § 97 ods. 1 alebo v rozpore
s ním činnosť, na ktorú sa súhlas vyžaduje, zneškodňovať skládkovaním odpadové pneumatiky okrem
pneumatík, ktoré sú použité ako konštrukčný materiál pri budovaní skládky, pneumatík z bicyklov a
pneumatík s väčším vonkajším priemerom ako 1400 mm. Podľa § 69 ods. 5 odpadová pneumatika je
pneumatika, ktorá je odpadom. Podľa § 72 konečný používateľ pneumatiky je povinný pneumatiku po

tom, ako sa stala odpadovou pneumatikou, odovzdať distribútorovi pneumatík, na zberný dvor alebo na
iné miesto, ak tak obec určí, okrem odpadových pneumatík umiestnených na kolesách starého vozidla
odovzdávaného osobe oprávnenej na zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel.

V predmetnej trestnej veci obžalovaný nakladal s opotrebovanými pneumatikami, ktorých sa po ich

použití na účel, na ktorý boli vyrobené, pôvodný držiteľ zbavil. V zmysle zákona o odpadoch teda išlo
o odpad. Tomu zodpovedá aj spôsob nadobudnutia predmetných pneumatík obžalovaným, ktorému tieto
pôvodca tohto odpadu nepredal, ale ich mal obžalovanému darovať. Obžalovaný v rozpore s vyššie
uvedeným zákonným zákazom ukladal a ponechal odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom,
a vykonával skládkovanie opotrebovaných pneumatík. Tým nakladal s odpadom takým spôsobom,

ktorým dochádzalo k nepriaznivému vplyvu na krajinu, ako je zrejmé nielen zo znaleckého posudku
z odboru životného prostredia, ale aj z fotodokumentácie z obhliadky miesta činu.

Vychádzajúc z výpovedí obžalovaného A. B., svedka A. K. a ďalších svedkov, ako aj zo zápisnice
o obhliadke miesta činu z 01.07.2019, obžalovaný opotrebované pneumatiky ukladal na parcely

registra C KN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X C. XXX/X kat. územie E. od augusta 2014
do konca roka 2015, a to napriek tomu, že to zákon o odpadoch zakazoval. Aj následne však tieto
opotrebované pneumatiky na týchto parcelách skládkoval a zhromažďoval, pričom identifikované kopy
týchto opotrebovaných pneumatík tam boli aj v čase výsluchu obžalovaného 18.11.2020, teda po
oznámení uznesenia o vznesení obvinenia dňa 22.07.2020.

Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že predmetné pneumatiky neboli odpadom, ale že boli použité ako balistický
materiál na výstavbu ochranného valu strelnice podľa znaleckého posudku I. L. M. a že takýto postup
bol potvrdený aj rozhodnutím o zriadení strelnice, tak vykonané dôkazy tieto tvrdenia obžalovaného
vyvracajú.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že predmetom trestného stíhania neboli pneumatiky, ktoré by
boli zapracované do ochranného valu, ale len veľké voľne položené kopy opotrebovaných pneumatík
o hmotnosti 89,31 ton, ktoré už na prvý pohľad sú skládkou a v životnom prostredí predstavujú problém.ZoznaleckéhoposudkuzodboruochranyživotnéhoprostrediaI.A.J.,F.,zozápisnicezobhliadkymiesta
činu z 01.07.2019 a z ich fotodokumentácie, ktorá zodpovedá fotodokumentácii predloženej svedkom
A. K. pri podávaní trestného oznámenia 12.03.2019 vyplýva, že opotrebované pneumatiky boli voľne

umiestnené na viacerých parcelách na piatich kopách prerastených trávou. Neboli teda zapracované do
ochranného valu, či inak použité.

Ďalej je potrebné poukázať na posudok I. L. M. z 01.08.2014, ktorý slúžil pre posúdenie balistických
parametrov všetkých strelníc za účelom schválenia areálu strelníc so záverom, že sa schvaľuje

posudzovaný areál strelníc „E.“. V tomto posudku sa konštatuje, že „záchytný val predmetnej strelnice je
vytvorený zemnou úpravou (zárezom) do svahu a navŕšením zeminy až do výšky 5 m. Musí byť neustále
upravovaný minimálne do výšky 3 m tak, aby i naďalej zabezpečil spoľahlivé zachytávanie vystrelených
striel a ich neodraznosť do okolitého priestoru. Pred zachytávacou plochou valu, za líniou terčov, je
možné umiestniť prídavné záchytné zariadenie, tvorené napr. vyradenými pneumatikami. Bočný val –
stena je vytvorená úpravou a využitím prirodzenej bočnej svahovitosti priestoru.“ Z uvedeného je zrejmé,

že pri výstavbe a schvaľovaní predmetnej strelnice neboli použité opotrebované pneumatiky. Strelnica
bola schválená bez použitia pneumatík, pričom záchytný val bol tvorený zemnou úpravou do svahu
a navŕšením zeminy. Iba ako možnosť nad schválené podmienky strelnice znalec príkladmo uviedol
možnosť umiestniť pred zachytávacou plochou valu napr. vyradené pneumatiky. Neznamená to však,
že by tým na ne nebolo potrebné dodržiavať podmienky stanovené zákonom pre nakladanie s odpadmi.

Z fotodokumentácie k tomuto posudku I. M., ktorý bol spracovaný k 01.08.2014, jasne vyplýva, že sa
na strelnici nenachádza jediná kopa pneumatík a ani nie je badateľné (a nekonštatuje to ani textová
časť posudku), aby na strelnici vôbec boli používané pneumatiky. Na celej fotodokumentácii sú len tri
pneumatiky, ktoré ale nie sú hodené na kope či v tráve (ako zvyšných takmer 90 ton pneumatík), ale
ich umiestnenie je upravené v rade.

Zisteniam plynúcim z posudku I. M. a z obhliadky miesta činu nezodpovedajú výpovede svedkov
zabezpečených obžalovaným, ktorí mu mali ako kamaráti pomáhať stavať valy na strelnici. Títo
svedkovia totiž tvrdia, že valy stavali z pneumatík, do ktorých sa pridávala zemina a že sa tam dokonca
už ani nenachádzali pneumatiky, z ktorých by nebol vybudovaný ochranný val (napr. D. N.). Z posudku

I. M. a z obhliadky miesta činu pritom vyplýva, že ochranný val z pneumatík postavený nebol a že na
okolitých parcelách bolo nahádzaných takmer 90 ton opotrebovaných pneumatík prerastených trávou.

Rovnako bezvýznamná je obrana obžalovaného, keď odkazuje na rozhodnutie OR PZ v Prešove
z 20.08.2014 o zriadení strelnice. Predmetné rozhodnutie odkazuje na posudok I. M., pričom žiadne

opotrebované pneumatiky či kopy pneumatík tam spomínané nie sú, a vychádzajúc z posudku a
fotodokumentácie tam v tom čase ani neboli.

Záverom o úmyselnom protizákonnom nakladaní s odpadmi obžalovaným zodpovedá aj jeho následné
správanie, keď predmetné kopy ním navezených opotrebovaných pneumatík neodstránil ani napriek

prebiehajúcemu trestnému stíhaniu a podanej obžalobe, hoci dotknuté pozemky už ani nepatria
obžalovanému a ani jeho spoločnosti G., G.. Nie je pravdivé tvrdenie obžalovaného, že nemohol
pneumatiky odstrániť, lebo ide o cudzie pozemky a on tam nemôže vstúpiť. Veď poškodení vlastníci
pozemkov (ako je zrejmé so svedeckej výpovede A. K.) obžalovaného ešte pred podaním trestného
oznámenia žiadali, aby pneumatiky odstránil, pričom trestné oznámenie bolo podané až potom, čo

obžalovaný na ich žiadosť nereagoval. Náklady na odstránenie predmetnej skládky opotrebovaných
pneumatík by pritom podľa znalca I. A. J., F. k 22.03.2020 predstavovali až 15.901,02 eur.

Vzhľadom na uvedené ani krajský súd nemal pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako ho
prvostupňový súd ustálil v napadnutom rozsudku a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaný v rozpore so

zákonným zákazom ukladal a zhromažďoval odpadové pneumatiky na inom mieste ako na mieste na to
určenom, a vykonával skládkovanie a zber opotrebovaných pneumatík. Tým nakladal s odpadom takým
spôsobom, ktorým dochádzalo k nepriaznivému vplyvu na krajinu. Takto nakladal s odpadmi v rozpore
s § 18 ods. 4 písm. a), písm. g) bod 4 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a následne v rozpore s § 13 písm. a), písm. e) bod 4 zákona č. 79/2015 Z. z. o

odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Ako to správne konštatoval aj okresný súd, obžalovaný pritom konal v priamom úmysle podľa
§ 15 písm. a) Tr. zákona. Zákaz vytvárania skládok z odpadových pneumatík je skutočnosťou všeobecne
známou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na rozsah navezenia odpadových pneumatíkaž 89,31 ton nie je možné dospieť k inému záveru, než že obžalovaný chcel v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi nakladať s odpadmi v malom rozsahu.

Na tomto závere nemohol nič zmeniť ani obžalovaným na verejnom zasadnutí predložený znalecký
posudok I. A. D. z 25.03.2025. Ten totiž zachytáva len čiastočné použitie pneumatík v roku 2025,
teda 11 rokov po ich navezení, a to až po vyhlásení napadnutého odsudzujúceho rozsudku. Ako sám
obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, použitá pritom mala byť len asi 1/3 predmetných pneumatík.
Teda predmetné odpadové pneumatiky sa aj ku dňu konania verejného zasadnutia na menovaných

pozemkoch nachádzali. Vzhľadom na dĺžku doby od navezenia pneumatík neobstojí ani obrana, že
pneumatiky nebolo možné použiť pre pandémiu Covidu.

Krajský súd však v skutkovej vete zistil zjavné chyby v číselnom označení odsekov, ktoré sa však
netýkajú znakov stíhaného prečinu a pritom v odôvodnení sú uvedené správne. Uvedené chyby v popise
skutku nemajú vplyv na konštatovanie o naplnení všetkých pojmových znakov prečinu neoprávneného

nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Tr. zákona, ich oprava nemá vplyv na právne postavenie
obžalovaného, a tak odvolací súd mohol tieto chyby opraviť aj na podklade odvolania obžalovaného.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného o premlčaní trestného stíhania, je potrebné zdôrazniť, že prečin
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Tr. zákona je trvacím trestným činom, ktorého

znakom je vyvolanie a udržiavanie protiprávneho stavu, alebo len udržiavanie protiprávneho stavu (§
122 ods. 12 Tr. zákona). Trvacie trestné činy sa posudzujú ako jediné konanie, hoci protiprávny stav
trvá akokoľvek dlho (R 7/1952). Znak trvania sa vyznačuje plynulosťou navodenia protiprávneho stavu,
ktorý existuje nepretržite až do jeho ukončenia. Závažnosť trvacieho trestného činu spočíva v tom,
že páchateľ udržiava protiprávny stav, a spravidla sa zväčšuje tým viac, čím dlhšie čin trvá. Trvacia

podoba trestného činu nie je formou vykonania trestného činu, ktorá by tu niekedy bola a inokedy nebola,
ale plynie zo zákona. Typické je pre neho súvislé páchanie nerozpadajúce sa do čiastkových útokov,
ktorým páchateľ vyvolá protiprávny stav, ktorý následne udržiava. Tento záver zodpovedá aj judikatúre
NS ČR (napríklad uznesenie sp. zn. 3Tdo 319/2019 zo dňa 27.6.2019). K trvaciemu deliktu je možné
dospieť aj gramatickým výkladom zákonného znaku jeho objektívnej stránky („nakladá“), t. j. z použitia

nedokonavého vidu slovesa vymedzujúceho páchateľovo konanie.

V predmetnej veci mal obžalovaný vyvolať protiprávny stav tým, že v rozpore so zákonom o odpadoch
začal v roku 2014 ukladať odpad a následne tento protiprávny stav mal udržiavať tým, že tento odpad
na cudzích pozemkoch mal naďalej neoprávnene uložený, zberal ho a skladoval, resp. opomenul ho

odstrániť. Keďže podľa § 122 ods. 13 Tr. zákona sa po oznámení vznesenia obvinenia pokračovanie
v stíhanom konaní posudzuje ako nový skutok, tak obžalovaný mal páchať prečin neoprávneného
nakladania s odpadmi podľa § 302 Tr. zákona až do 22.07.2020 (vtedy mu bolo oznámené uznesenie
o vznesení obvinenia). Pre začiatok plynutia premlčacej doby je u trvácich trestných činov určujúci
okamih, kedy bol odstránený protiprávny stav. Keďže obžalovaný ním vyvolaný protiprávny stav

neodstránil, v zmysle § 122 ods. 13 Tr. zákona k dokončeniu predmetného trestného činu došlo až
oznámením vznesenia obvinenia 22.07.2020. K premlčaniu trestného stíhania teda dôjsť nemohlo.

V súvislosti s uvedeným odvolací súd považoval za potrebné v popise skutku tiež upresniť dobu, do
ktorej obžalovaný prečin páchal. Časové určenie „doposiaľ“ použité v napadnutom rozsudku by totiž

znamenalo, že obžalovaný páchal trestný čin až do vyhlásenia napadnutého rozsudku 02.10.2024, čo
vzhľadom na uvedené obmedzenie ust. § 122 ods. 13 Tr. zákona nie je pravdou. Keďže k ukončeniu
páchania došlo 22.07.2020, tak upresnenie tejto doby je na prospech obžalovaného, lebo ide o jej
skrátenie.

Napokon zo skutočnosti, že prečin bol páchaný až do 22.07.2020 vyplýva, že k jeho dokončeniu došlo za
účinnosti ust. § 302 ods. 1 Tr. zákona, pre naplnenie znakov ktorého postačí aj zavinenie z nedbanlivosti.
Keďže prvostupňový, ako aj odvolací súd dospeli k záveru, že obžalovaný sa trestného činu dopustil
vo forme priameho úmyslu (čo vyplýva nielen zo skutkovej vety, ale aj z odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu), tak odvolací súd považoval za potrebné v súlade s tým doplniť právnu vetu

výroku o vine aj o určenie formy zavinenia.

Odvolací súd zvažoval aj priaznivosť zmien Trestného zákona po spáchaní žalovaného trestného činu
a zistil, že prvostupňový súd správne trestnosť činu posudzoval podľa Tr. zákona účinného v časespáchania činu, teda k 22.07.2020. Novšia právna úprava by pre obžalovaného priaznivejšia nebola aj
z dôvodu, že v takomto prípade by pri rozhodovaní o treste súd musel prihliadať aj na to, aké úsilie
obžalovaný vynaložil na náhradu škody a o odstránenie škodlivého následku trestného činu (§ 34 ods.

4). Obžalovaný doposiaľ ním navezený odpad z cudzích pozemkov neodstránil a škodu nenahradil, a tak
by tieto skutočnosti museli byť hodnotené v neprospech obžalovaného.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu krajský súd vychádzal zo základných zásad ukladania
trestov uvedených v § 34 Tr. zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, neexistenciu priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností a na
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V zhode s prvostupňovým súdom ani odvolací súd nezistil žiadnu poľahčujúcu a priťažujúcu okolnosť.
V odpise registra trestov má obžalovaný tri záznamy o spáchaní trestného činu, pričom predmetný
trestný čin začal páchať len dva roky po poslednom odsúdení, a to rozsudkom Okresného súdu Svidník

sp. zn. 2T/81/2010 zo dňa 27.03.2012 za prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods.
1 Tr. zákona. Obžalovaný odpad začal navážať na pozemky v auguste 2014, avšak tento na týchto
pozemkoch naďalej držal a neodstránil ho ani potom, čo pozemky boli vrátené jeho vlastníkom. Na
predmetných pozemkoch sa odpad nachádza doposiaľ, teda aj po vyše desiatich rokoch od jeho
navážania.

Vychádzajúc z týchto skutočností podľa odvolacieho súdu možno účel trestu dosiahnuť trestom odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon bude podmienečne odložený s probačným dohľadom.
Len takýto trest, za súčasného uloženia povinnosti odstrániť z pozemkov odpad pod dohľadom
probačného a mediačného úradníka, zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom súčasne vyjadrí aj jeho morálne
odsúdenie spoločnosťou.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd jednomyseľne na podklade odvolaní obžalovaného a prokurátora

napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.