Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200611
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Ing. Jozef Pribula, narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX, XXX XX D., P. D., právne zastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom
Žriedlová 3, 040 01 Košice, Slovenská republika, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, Slovenská republika,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102582791/2022 zo dňa 19. septembra 2022, v
konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k.

PO-1S/81/2022-213 zo dňa 26. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Správneho súdu v Košiciach - č. k. PO-1S/81/2022-213 zo dňa 26. augusta 2024 sa mení
tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102582791/2022 zo dňa 19. septembra 2022 sa zrušuje a vec sa
vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Sťažovateľovi sa priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym orgánom

1. Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa ako správca dane u žalobcu začal dňa 15.01.2019
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až september a november 2016.
V zdaňovacom období marec 2016 si žalobca uplatnil odpočítanie dane v celkovej hodnote 10.848,40
eur z dodania tovaru od dodávateľa ELCOM -KE s.r.o., so sídlom Mäsiarska 50, 040 01 Košice, IČO: 36
631 400 na základe faktúr: č. 04031601 zo dňa 04.03.2016, so základom dane 13.827,00 Eur a DPH
2.765,48 Eur, č. 08031601 zo dňa 08.03.2016, so základom dane 13.108,60 Eur a DPH 2.621,72 Eur, č.
17031601 zo dňa 17.03.2016, so základom dane 14.547,00 Eur a DPH 2.909,40 eura a č. 30031601 zo

dňa 30.03.2016, so základom dane 12.759,00 Eur a DPH 3.012,48 Eur. O výsledkoch daňovej kontroly
správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 102927016/2019 zo dňa 18.12.2019, ktorý bol
žalobcovi doručený dňa 02.01.2020 spolu s výzvou č. 102927655/2019 na vyjadrenie. Žalobca sa k
protokolu vyjadril podaním zo dňa 29.01.2020.
2. Správca dane rozhodnutím č. 100584692/2022 z 24.03.2022 žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016 v sume 2.978,49

Eur. Žalobca proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 102582791/2022 zo dňa 19.09.2022, ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil.
3. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dodávateľ žalobcu spoločnosť ELCOM - KE s.r.o.
zanikla v dôsledku zlúčenia od 20.05.2016, jej právnym nástupcom bola spoločnosť NEDOS s.r.o., sosídlom Kozmonautov 1676/12, 048 01 Rožňava, ktorá bola dňa 01.06.2016 dobrovoľne vymazaná z
obchodného registra, pričom jej právnym nástupcom bola spoločnosť Tasmania s.r.o., so sídlom gen.
M.R. Štefánika 373/11, 911 01 Trenčín.

4. Svedok Erik Mazúch, bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti, sa nezdržiaval v mieste bydliska
a nebol príslušným oddelením policajného zboru predvedený. Vypočutí zamestnanci žalobcu nevedeli
identifikovať dodávateľa tovaru resp. Deklarovaným subdodávateľom spoločnosti ELCOM - KE s.r.o.
bola spoločnosť Sagud, s.r.o., so sídlom Trieda KVP/1, Košice, IČO: 36 176 575, ktorá však zanikla
v dôsledku zlúčenia dňa 18.05.2016 a jej právny nástupca AAA WEBSTAV.COM s.r.o., so sídlom

Inžinierska 2163/1, 040 11 Košice, IČO: 44 047 509 bol dňa 24.05.2016 ex offo vymazaný z
obchodného registra bez právneho nástupcu. Podľa žalovaného majú všetky subjekty (dodávateľ a jeho
subdodávatelia) spoločné to, že so správcom dane nespolupracujú, sú nekontaktné, neplnia si svoje
daňové povinnosti, nevykonávajú ekonomickú činnosť a krátko po ukončení zdaňovacieho obdobia, za
ktoré vystavili faktúry, zanikli v dôsledku zlúčenia.
5. Správca dane počas daňovej kontroly tiež zistil, že žalobca nakupoval tovar aj od iných dodávateľov

(KABELAX, s.r.o. Bratislava, ELTRA-ELMAT, s.r.o., Prešov, KRUGEL EXIM, s.r.o., Bratislava,
STRADER, s.r.o., Stropkov, VEREX-ELTO, a.s., Bratislava), ktorí sa zaoberajú obchodovaním aj s
elektroinštalačným materiálom, svoju činnosť prezentujú na internete. Títo predajcovia participovali
na predaji pre žalobcu oproti dodávateľom napríklad EU-trade, spol. s r.o. alebo ELCOM-KE, s.r.o. v
zlomkových množstvách a hodnotách. Toto bolo dôvodom, prečo správca dane žiadal a-test aj ďalšie

dokumenty (pôvod tovaru, fyzikálne veličiny tovaru, zhodu s normami EÚ, atď.), ktoré mohli byť dôkazom
pri preverovaní deklarovaného tovaru.
6. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že žalobca bol priamo spojený s daňovým únikom na DPH
v zistenom dodávateľskom reťazci. Dodávatelia a ich subdodávatelia boli zapojení do reťazového
obchodu, pričom nebolo preukázané, že disponujú ekonomickými, personálnymi a materiálno-

technickými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaných obchodov. Zároveň bol spochybnený aj
výkon reálnej obchodnej činnosti daňových subjektov zapojených do zisteného podvodného reťazca.
Vo všetkých troch dodávateľských spoločnostiach (v rámci daňovej kontroly boli preverované dodania
od spoločností ELCOM - KE, s.r.o., EU trade, spol. s r.o. a EM Slovakia spol. s r.o.) bol konateľom
Erik Mazúch a tieto spoločnosti v krátkom čase cca 2 mesiace po období vyhotovenia dodávateľských

faktúr zanikli. V konaní bolo preukázané, že daňové subjekty, ktoré boli začiatkom dodávateľsko-
odberateľského reťazca si uplatňovali odpočítanie dane od neexistujúcich subjektov, t. j. podvod na DPH
sa uskutočnil hneď na začiatku reťazca a ďalšie stupne v reťazci slúžili na jeho zahmlievanie. Zistený
reťazec bol výsledkom podvodného konania, cielene bol nastavený tak, aby zakrýval daňový podvod,
využíval na to zmiznutých obchodníkov, osoby konateľov a spoločníkov, ktorých účasť na transakciách

nie je preukázaná. Na konci každého dodávateľského reťazca za jednotlivé kontrolované zdaňovacie
obdobia bol žalobca, ktorý si znižoval daňovú povinnosť na základe faktúr od dodávateľov poznačených
daňovým podvodom. Pri absencii dodávateľov tovaru na začiatku dodávateľsko-odberateľského reťazca
jednoznačne nemohlo dôjsť k jeho dodaniu a všetky faktúry boli umelo vytvorené za účelom získania
daňovej výhody. Uvedené tak viedlo správcu dane k nepriznaniu odpočítania dane žalobcovi.

7. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal
rozhodnutie správcu dane zrušiť. V rámci odvolania namietal viaceré skutočnosti, okrem iného aj to,
že Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa nie je a nikdy nebola miestne príslušným orgánom
na vykonanie daňovej kontroly. Žalovaný uviedol, že pobočka Daňového úradu Prešov Stará Ľubovňa
v zmysle zák. č. 35/2019 Z. z. o štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov bol zriadená na zabezpečenie výkonu Daňového úradu Prešov a bola oprávnená
na základe vykonanej kontroly vydať protokol a vo vyrubovacom konaní rozhodnutie. Pobočka Stará
Ľubovňa ako organizačná zložka správcu dane vykonávala jeho činnosti ako organizačná zložka.
Protokol aj rozhodnutie obsahuje správne označenie správcu dane, ktorý ho vydal, no namiesto sídlo
správcu dane je v ňom uvedená adresa tejto organizačnej zložky, uvedené podľa jeho názoru nemá

vplyv na zákonnosť samotného protokolu a ani na neho nadväzujúceho rozhodnutia.

II. Rozsudok správneho súdu

8. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. PO-1S/81/2022-213 zo dňa 26. augusta 2024 zamietol

žalobu žalobcu (výrok I.) a žalobcovi ani žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).
9. V odôvodnení rozsudku správny súd v súlade s § 140 SSP poukázal na to, že vo veci toho
istého žalobcu a totožných právnych a obdobných skutkových okolností bolo rozhodnuté Správnym
súdom v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. PO-1S/79/2022 rozsudkom zo dňa 09.11.2023, naodôvodnenie ktorého odkázal. Uvedený rozsudok sa týkal DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017,
pričom v oboch rozhodnutiach prvostupňový daňový orgán vychádzal z rovnakých podkladov, žalobca
napadol obe rozhodnutia správnou žalobou s rovnakými námietkami. Správny súd uviedol, že rozdielom

v prejednávanej veci bolo výlučne len zdaňovacie obdobie, faktúry, kde sa jedná o zdaňovacie obdobie
marec 2016 a faktúry dodávateľa ELCOM - KE, s.r.o.
10. Správny súd zdôraznil, že žalobca obchodoval s obchodnými spoločnosťami ELCOM - KE,
s.r.o. (marec 2016), ktorej nástupníckou spoločnosťou bola EU trade, spol. s.r.o. a jej nástupníckou
spoločnosťou bola spoločnosť EM Slovakia spol., s.r.o., pričom ich konateľom bola stále jedna a tá istá

osoba pán Mazúch, takže žalobca mohol byť nepochybne ostražitým už minimálne v tom ohľade, že
obchoduje síce s viacerými obchodnými spoločnosťami pod troma rôznymi obchodnými menami, avšak
vždy s jednou a tou istou osobou, z čoho mohol usudzovať neštandardnosť týchto obchodných vzťahov.
Je síce pravdou, že žalobca pre toto konanie v rozhodnom zdaňovacom období marec 2016 obchodoval
iba so spoločnosťou ELCOM - KE, s.r.o., takže v tom čase ešte nemohol tušiť, že dôjde k jej podozrivo
skorémuzániku,avšakžalobcamoholbyťostražitýminimálnevtom,žeobchodujenatrhuajkeďsdlhšie

pôsobiacim (od roku 2004), ale málo osvedčeným obchodníkom, ktorý bol v rozhodnom čase v strate,
vykazoval takmer nulové alebo žiadne výnosy (viď verejné dostupné registre, FinStat), a aj napriek tomu
obchody s touto spoločnosťou žalobca realizoval v rozhodnom období v nie zanedbateľných obratoch
(50 000,- Eur) v porovnaní s neúmerne až veľmi nízkymi obchodovateľnými transakciami, ktoré žalobca
v tomto období realizoval s inými, na trhu etablovanými a osvedčenými obchodníkmi s el. káblovými

zväzkami.
11. Správny súd poukázal na to, že daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden
daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si
ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia. Daňový podvod bol predmetom
opakovaného posudzovania zo strany SD EÚ a správny súd v tejto súvislosti odkázal i na jeho súvisiacu

judikatúru napríklad rozsudok z 12.01.2006, v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03,
Optigen Ltd, Fulcrum Electronics Ltd a Bond House Systems Ltd, ECLI:EU:C:2006:16; zo 06.07.2006, v
spojených veciach C- 439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling, ECLI:EU:C:2006:446, alebo
z 21.06.2012, v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, Mahagében a Péter Dávid. Pri daňovom
podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena preukázať existenciu podvodu na

DPH (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci
celého reťazca), následne preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný
daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí
nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň musí
posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať,

aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalovaný ako i správca
dane veľmi dôsledne a rozsiahlo preukázali vykonaním testu daňový podvod, rozhodnutie je starostlivo
odôvodnené, korešponduje s obsahom administratívneho spisu a v konaní nedošlo k iným vážnejším
nedostatkom, pre ktoré by bolo nutné rozhodnutie zrušiť. Podnikanie ako také prináša na jednej strane
určite výhody pre žalobcu v podobe slobody a určitej miery nezávislosti, na druhej strane prináša

značné riziká pre žalobcu, pričom jednou z povinností, ktoré má žalobca pri podnikaní, je dôsledne
plniť svoje daňové povinnosti a chrániť fiškálny záujem štátu. Je nepochybné, že žalobca sa nesprával
v podnikateľských reťazcoch ako obozretný podnikateľ a z vykonaného dokazovania je jeho účasť na
daňovom podvode bez dôvodných pochybností preukázaná.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalovaného

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj ako
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm.
f), g) a h) SSP. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

13. Sťažovateľ tvrdil, že vydaním napadnutého rozsudku došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, keďže napadnutý rozsudok neobsahuje ani okrajovo odpovede na zásadné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, pričom správny súd nedal odpovede ani na elementárne otázky súvisiace
so základom žalobných dôvodov, ktoré mali byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho
súdnictva. Napadnutý rozsudok obsahuje namiesto zodpovedania legitímnych a elementárnych

právnych otázok nastolených správnou žalobou, množstvo všeobecných konštatovaní a citácii, a to bez
premietnutia týchto všeobecných konštatácii na konanie, ktoré pred správnym súdom prebiehalo vo
vzťahu k administratívnemu konaniu, ktoré bolo voči sťažovateľovi vedené orgánmi Finančnej správy
Slovenskej republiky.14. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne právne posúdil žalobnú námietku týkajúcu sa formálnych
nedostatkov protokolu z daňovej kontroly. Správny súd totiž opomenul tú skutočnosť, že daňová kontrola
je jedným z najzávažnejších zásahov štátu do výkonu podnikateľskej činnosti, respektíve zásahu do

života daňového subjektu. Výsledkom tohto zásahu je protokol o daňovej kontrole, ktorý má explicitne
definované náležitosti v daňovom poriadku. V tomto smere síce správny súd správne zistil nedostatok
protokolu vo forme absencie sídla správcu dane, ale výsledky tohto zistenia nesprávne právne posúdil.
Správny súd v rámci svojho záveru v podstate bagatelizoval nedostatok protokolu o daňovej kontrole.
Ak je daňová kontrola najzávažnejším zásahom do výkonu podnikateľskej činnosti zo strany štátu, tak

tomu by mala zodpovedať aj kvalita výsledku tohto procesu, ktorým je protokol o daňovej kontrole. Ak
tento nemá podstatné zákonné náležitosti (ako to aj správny súd zistil), tak nemožno prijať záver, že
tento akt štátu bol vydaný v súlade so zákonom.
15. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie otázky týkajúcej sa dôkazného bremena podľa
tzv. Axel - Kittel testu. Správca dane nepreukázal žiadnymi listinnými ani inými dôkazmi existenciu
akéhokoľvek daňového úniku na predchádzajúcich stupňoch reťazca. Správny súd tieto okolnosti

nesprávne právne posúdil a nesprávne vyhodnotil obsah administratívneho spisu. V administratívnom
spise sa nachádzajú len domnienky a tvrdenia správcu dane, ktoré avšak nemajú oporu v dokazovaní.
Správny súd dokazovanie vedené správcom dane nesprávne právne posúdil, keď akceptoval kladné
zodpovedanie 2. otázky Axel - Kittel testu bez dôkazov. toho, aby sa v spise nachádzali akékoľvek
dôkazy, ktoré tieto tvrdenia správcu dane preukazujú. Nesprávne vyhodnotil, či posudzované zdaniteľné

obchody sťažovateľa boli spojené s podvodným konaním na nižšom stupni reťazca. Správca dane
ani žalovaný nepreukázali, že plnenia dodávané jednotlivými subjektmi dodávateľovi sťažovateľa v
konečnom dôsledku skončili u sťažovateľa.
16. Sťažovateľ namietal, že správny súd nevyhodnotil zákonnosť právnych záverov žalovaného z
hľadiska opatrení prijatých sťažovateľom za účelom overenia svojho dodávateľa boli dostatočné

alebo nedostatočné. Sťažovateľ podľa jeho názoru v konaní preukázal, že vykonal pred nadviazaním
spolupráce všetky opatrenia za účelom overenia dodávateľa a preukázal, že sťažovateľ bol
dobromyseľný a konal v dobrej viere. V konaní zároveň správca dane nepreukázal opak a nepreukázal,
aby po vykonaní deklarovaných a preukázaných opatrení existovala akákoľvek skutočnosť, ktorá by
odôvodňovala realizáciu auditu u dodávateľa, na čo napokon ani sťažovateľ nemá ako osoba nijako

majetkovo ani personálne prepojená s dodávateľom oprávnenie.
17. Správny súd nesprávne vyhodnotil unesenie dôkazného bremena sťažovateľa ohľadom vykonania
opatrení, ktoré naplnili obozretnosť a dobromyseľnosť sťažovateľa pred nadviazaním spolupráce s
dodávateľom. Správca dane nemá právo požadovať od daňového subjektu, aby uskutočnil komplexné a
hĺbkové preskúmanie okolností u dodávateľa a nahradzovať činnosť správcu dane (C-80/11 a C-142/11

Mahagében a Dávid, bod 65.). Sťažovateľ ako fyzická osoba podnikateľ vykonal náležité overenie svojho
dodávateľa vzhľadom na predmet plnenia a overenie bonity a kredibility svojho dodávateľa, keďže
preukázateľne dodané tovary tvorili podstatnú časť nákladov sťažovateľa a nevyhnutný tovar potrebný
pre činnosť sťažovateľa na výstupe. Okrem toho, že sťažovateľ preukázal, že platby za faktúry vykonával
až po osobnom prevzatí tovaru, overení jeho množstva a kvality tak vykonal aj opatrenia ešte pred

samotnými dodávkami tovarov, a to vo vzťahu k prevereniu verejne dostupných registrov, v ktorých
sa nenachádzala v roku 2016 jediná indícia, ktorá by bola spôsobilá preukázať tvrdenie správcu dane
o tom, že sťažovateľ o daňovom podvode vedieť mohol. V tomto smere sťažovateľ nemal povinnosť
po vykonanom overení spoluprácu ukončiť, keďže v čase nadviazania spolupráce žiadna negatívna
skutočnosť v objektívne nebola zistiteľná ani pri hĺbkovom audite u dodávateľa, ktorý avšak sťažovateľ

nemal povinnosť a ani zákonnú možnosť urobiť.
18. Pred nadviazaním spolupráce po vykonaní dostupných overení sťažovateľom neboli zistené žiadne
indície, domnienky a ani nepodložené fakty, ktoré by zakladali u sťažovateľa pochybnosť o tom, že
budúce dodania tovarov by mali byť kýmkoľvek spochybňované. Dodávateľ bol overovaný nie je len pred
začatím spolupráce ale aj pred dodaním tovaru a zaplatením faktúry. Sťažovateľ overoval nie len dodaný

tovar ale aj stav dodávateľa pred úhradou odplaty za dodaný tovar, a to v rámci obchodného registra,
stránky www.finstat.sk, www.dlznik.sk a v zoznamoch daňových dlžníkov Finančnej správy SR (webové
sídlo) ako aj v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Overenie dodávateľa
navyše prebiehalo aj počas spolupráce s dodávateľom, a to najmä vo forme osobnej kontroly dodaného
tovaru a spôsobilosti dodávateľa objednaný tovar dodať riadne a včas a na v požadovanej kvalite.

19. Sťažovateľ preukázal, že vykonal všetky dostupné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne
vyžadovať s prihliadnutím na okolnosti nadviazania spolupráce, predmet a podmienky dodania a
podobne, čo aj náležite preukázal návrhmi na vykonanie dôkazov, ktoré navyše správca dane odmietol
bez akéhokoľvek odôvodnenia vykonať. V tomto smere správny súd nesprávne právne posúdilrozumnosť opatrení, ktoré mal sťažovateľ pred nadviazaním spolupráce vykonať a rozsah týchto
opatrení je v rozpore s judikatúrou kasačného súdu. Správny súd nesprávne právne posúdil vedomostný
test sťažovateľa, keďže v konaní nebol správcom vykonaný jediný dôkaz a žiaden takýto dôkaz sa

nenachádza ani v administratívnom spise správcu dane, ktorý by preukázal existenciu čo i len jedinej
skutočnosti, ktorá by preukázala tvrdenie správcu dane, že sťažovateľ mohol vedieť v čase začatia
spolupráce o existencii čo i len hroziaceho daňového podvodu na nižšom stupni reťazca.
20. Dodávateľ nedodával sťažovateľovi plnenia za neprimerane nízku cenu, ktorá by sa zásadne
odlišovala od trhových podmienok a samotná cena plnenia nebola indikátorom pre odôvodnené prijatie

záveru o rizikovosti dodávateľa. Samotná cena plnenia teda objektívne nemohla zakladať dôvodnosť
podozrenia o existencii daňového podvodu na nižšom stupni reťazca.
21. Z obsahu administratívneho spisu je navyše zrejmé, že na rozdiel od iných vecí, ktoré správcovia
dane sankcionujú neuznaním práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe pozitívne
vyhodnoteného Axel - Kitttel testu, sťažovateľ konal so štatutárnym orgánom dodávateľa, a to osobne.
Sťažovateľ mal vedomosť o tejto osobe a overil si dostatočne, že konal s osobou oprávnenou na konanie

v mene a na účet dodávateľa. Sťažovateľ si teda overil aj konkrétnu osobu, s ktorou zdaniteľný obchod
dojednával, pričom u dodávateľa nebolo zistené ani po vykonaní všetkých dostupných opatrení na jeho
preverenie, aby
- mal negatívny zápis na portáli www.finstat.sk; neplnil povinnosti voči štátu, keďže nebol vedený v
zozname dlžníkov Finančnej správy SR, nebol vedený v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, nebol

vedený v zoznamoch dlžníkov zdravotných poisťovní, so žiadnym zápisom, ktorý by bol objektívne
spôsobilý vzbudiť čo i len elementárnu pochybnosť o neštandardnosti dodávateľa;
- negatívny zápis v Obchodnom vestníku;
- záznam v registri exekúcii;
- negatívny záznam v registri záložných práv týkajúci sa prípadného výkonu záložného práva na majetok

dodávateľa;
- nesúlad údajov v obchodnom registri oproti konaniu osôb za dodávateľa;
- nedostatky v uložení účtovných závierok v registri účtovných závierok.
22. Sťažovateľ dodal, že všetky platby boli realizované bezhotovostne, čo je vzhľadom na objem
zdaniteľných obchodov v prejednávanej veci úplne štandardné. Neboli realizované žiadne podozrivé

hotovostné transakcie, pričom žiadne takéto požiadavky nemal ani dodávateľ. Takéto prípadné
požiadavky by automaticky vzbudili u sťažovateľa pochybnosti o nedobromyseľných úmysloch
dodávateľa. Dodávateľ sťažovateľa navyše nevykazoval žiadne známky rizikovosti, v podobe
zahraničného štatutárneho orgánu, dojednaná cena za nesporne dodané plnenia bola štandardná a
zodpovedajúca trhovým podmienkam, niektorých prípadoch dodaného tovaru jednotkovo nižšia ako

cena v maloobchodných predajniach. Keďže išlo o značné množstva tovarov (vykonané dokazovanie
preukazovalo, že išlo o dodanie najmä stoviek kilometrov káblov) tak jednotková cena pri daných
množstvách bola logicky nižšia ako je to mu pri maloobchodných cenách. V konečnom dôsledku správca
dane ani výšku dohodnutej odplaty za dodané plnenia v rámci administratívneho konania nespochybnil.
23. Sťažovateľ nesúhlasil s tvrdením správneho súdu, z ktorého podľa neho vyplynulo, že orgány

finančnej správy sú oprávnené v podstate neobmedzene vykonávať dokazovanie aj vo vyrubovacom
konaní z vlastného podnetu (vyhľadávacia zásada), a to napriek tomu, že tie isté orgány majú celý
jeden rok na vyhľadávanie dôkazov v rámci daňovej kontroly. Tento záver je zjavne neudržateľný, keďže
orgány Finančnej správy SR majú až jednoročnú lehotu, aby si zabezpečili v rámci použitia uplatnenej
vyhľadávacej zásady dostatok dôkazov na prijatie svojich záverov, ktoré mienia tieto orgány uviesť v

protokole o daňovej kontrole. Vo vyrubovacom konaní logicky tento priestor už daňové orgánu nemajú,
čomu svedčí uplatnenie prejednávacej zásady a navyše tento postup explicitne zakotvuje ustanovenie
§ 68 odsek 3 daňového poriadku.
24. Sťažovateľ okrem už vykonaných dôkazov v administratívnom konaní navrhol realizovať miestne
zisťovanie a výsluchy viacerých svedkov pre potreby odstránenia pochybností nastolených správcom

dane vo vzťahu ku konkrétnemu miestu dodania a spôsobe odovzdania dodaných tovarov. Ani správny
súd a ani žalovaný nemali pochybnosť o existencii tovarov, pričom potom, čo svedok ako osoba
konajúca v čase dodania tovarov v mene dodávateľa potvrdil dodanie tovarov, spôsob odovzdania,
spôsob dodania ako aj dôvod nedisponovania so svojim účtovníctvom, označil správca dane vykonaný
dôkaz za nedostatočný. Za účelom odstránenia pochybností správcu dane sťažovateľ navrhol v konaní

realizovať ďalšie dôkazy (miestne zisťovanie, výsluch svedkov, zoznam daňových dlžníkov, zoznam
dlžníkov Sociálne poisťovne, zoznam dlžníkov zdravotných poisťovní, register účtovných závierok),
pričom napriek pôvodne nariadeným termínom dokazovania (miestneho zisťovania) správca dane tietodôkazy nevykonal. Jediným odôvodnením žalovaného ako aj správcu dane je COVID 19, čo v žiadnom
prípade nemôže byť pripísané na ťarchu sťažovateľa ako dôvod nevykonania navrhnutých dôkazov.
25. Sťažovateľ tieto skutočnosti uviedol v žalobe ako dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa

ustanovenia § 191 odsek 1 písmeno e) SSP, pričom správny súd v rámci nevyhodnotenia uvedeného
žalobného dôvodu nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa sťažovateľa
nie je pochýb, že ide o zásadné otázky, na ktoré správny súd nedal žiadnu odpoveď. Pod právo na
spravodlivý súdny proces patrí aj právo na presvedčivé a riadne odôvodnenie rozhodnutia a poskytnutie

odpovede na zásadné právne otázky, ktoré boli v súdnom konaní nastolené. Napadnutý rozsudok
je v tomto smere veľmi všeobecný a nedáva odpovede ani okrajovo na zásadné otázky nastolené
sťažovateľom.
26. Podľa názoru sťažovateľa, žalovaný a správca dane založili svoje rozhodnutie a nepriznanie práva
na odpočet DPH jednak na tvrdenom nepreukázaní hmotnoprávnych podmienok tohto práva (dodania
tovaru zo strany deklarovaného dodávateľa) a sekundárne aj na účasti sťažovateľa na obchodnom

reťazci poznačenom daňovým podvodom. V prípade sankcionovania účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom alebo v prípade sankcionovania zneužitia práva v daňovej oblasti, ide
o situácie, v ktorých hmotnoprávne podmienky priznania týchto práv nie sú sporné. Preto ak príslušné
orgány na jednej strane konštatovali, že sťažovateľ nepreukázal hmotnoprávne podmienky odpočtu
DPH a na druhej strane konštatovali, že sa dopustil vedomej účasti na obchodnom reťazci poznačenom

daňovým podvodom, vnútorne si odporujú. V tomto smere je rozhodnutie žalovaného podľa názoru
sťažovateľa nepreskúmateľné, keďže žalovaný dostatočne zrejme a určito nevyjadril dôvod, ktorý ho
viedol k nepriznaniu uplatneného práva na odpočet, pričom ide v zmysle judikatúry NSS SR o dôvod
na zrušenie žalovaného rozhodnutia.
27. V prejednávanej veci žalovaný až na pojednávaní pred správnym súdom identifikoval konkrétny

dôvod neuznania práva na odpočítanie dane, čo je celkom zjavne neskoro. Celý proces daňovej kontroly
a následné vyrubovacie konanie správca dane žiadal od sťažovateľa opakovane preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Napriek tomu, že sťažovateľ
svojedôkaznébremenosplnil,správcadanedospelkzáveruonepreukázanítýchtopodmienokanavyše
dospel aj k záveru o účasti sťažovateľa na daňovom podvode. Správca dane navyše tieto tvrdenia utvrdil

záverom o jednoznačnosti zistení správcu dane. Správca dane uvádzal svoje jednoznačné zistenia aj
pred tým ako mu bolo jeho prvotné rozhodnutie zrušené odvolacím orgánom a teda v prípadoch, kedy
orgány Finančnej správy SR prednesú tvrdenia o jednoznačnosti je potrebné tieto brať so značnou
mierou opatrnosti, keďže tvrdenia o jednoznačnosti boli aj v tejto veci už hneď v odvolacom konaní
vyvrátené.

28. Sťažovateľ uviedol, že správny súd dospel k záveru o tom, že nevykonanie sťažovateľom
navrhovanýchdôkazovvovecisplneniahmotnoprávnychpodmienoknauplatnenieprávanaodpočítanie
dane má byť dôsledok toho, že správca dane dospel k záveru, že hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane boli splnené. Sťažovateľ namietal, že nie je zrejmé ako k tomuto záveru mohol správny
súd dospieť, keďže kompletne celý administratívny spis sa v drvivej časti venuje výlučne splneniu

a zisťovaniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Prvým momentom, kedy žalovaný
uviedol, že považuje hmotnoprávne podmienky za splnené bolo až pojednávanie pred správnym súdom,
čo je rozhodne neskoro preto, aby daňový subjekt mohol reagovať na požiadavky správcu dane, ktoré sú
vo vzťahu k preukazovaniu neúčasti daňového subjektu na daňovom podvode a na dostatočnom overení
svojho obchodného partnera zásadne iné ako pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok

pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. V tomto smere správny súd nesprávne právne posúdil
konanie žalovaného a jeho podriadeného správcu dane. Správny súd si totiž vôbec neuvedomil, že
žalovaný skonštatoval splnenie hmotnoprávnych podmienok až v konaní pred správnym súdom. Záver
orgánov Finančnej správy SR, o tom, že sťažovateľ splnil hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva
na odpočítanie dane sa nenachádzajú na jedinom mieste administratívneho spisu.

29. Sťažovateľ namietal, že správny súd akceptoval lavírovanie orgánov Finančnej správy SR medzi
dôvodmi na neuznanie práva na odpočítanie dane, pričom žalovaný a správca dane si ich vyberajú, tak
ako sa im to v tom ktorom štádiu konania hodí, avšak so spoločným cieľom, a to vydať rozhodnutie
o určení rozdielu dane. Ak by sťažovateľ mal vedomosť o tom, že daňové orgány dospeli k záveru
o tom, že hmotnoprávne podmienky na odpočet dane boli splnené, tak nebolo by potrebné rozsiahlo

argumentovať a uvádzať žalobné body ohľadom tejto povinnosti daňového subjektu. Až do pojednávania
pred správnym súdom nemal sťažovateľ od daňových orgánov jednoznačnú odpoveď, ktorý dôvod
vlastne použili na neuznanie nároku na odpočítanie dane.30. Podľa sťažovateľa sa správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu aj pri posúdení otázky účasti sťažovateľa na správcom dane tvrdenom daňovom podvode.
Sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2020zo dňa

18.05.2021, podľa ktorého: „Samotná svedecká výpoveď štatutárneho zástupcu dodávateľa o tom, že
sa nijako nepričinil o dodanie deklarovaného tovaru odberateľovi, nemusí stačiť pre spoľahlivý záver
o nepreukázaní uplatneného nároku na odpočítanie dane. Rozpor svedeckej výpovede s tvrdeniami
odberateľa a predloženými dokladmi, ktoré nasvedčujú inej, v realite uskutočniteľnej verzii obchodnej
transakcie, musí byť odberateľovi, na ktorom leží dôkazné bremeno, umožnené v konaní odstrániť

vykonaním navrhnutých dôkazov a komplexným vyhodnotením skutkových zistení.“ alebo „Pokiaľ
správca dane opiera svoje závery o to, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol, musí mu
predtým umožniť toto bremeno uniesť a vykonať ďalšie ním navrhované dôkazy, ak tieto smerujú k
preukázaniu riadneho uskutočnenia dodávok. V prípade objektívne podložených pochybnosti správcu
dane, je potrebné tieto oznámiť daňovému subjektu, čo má viesť k tomu, aby sa daňovému subjektu
vytvoril priestor, aby vysvetlil nejasnosti a pravdivosť údajov riadne preukázal.“ alebo „Skutočnosť, že

dodávateľ si v rozhodnom čase neplnil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, t. j. napríklad nepodal
daňové priznania a neodviedol do štátneho rozpočtu DPH, je len dôkazom o protiprávnosti konania
tohto dodávateľa, ale nemožno to považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti konania odberateľa.
Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu je obmedzený na okolnosti na jeho strane, pričom tento
nezodpovedá za porušenia povinností svojho dodávateľa, ibaže sa vedome zúčastňuje podvodného

konania v snahe získať pre seba (alebo pre iného) daňovú výhodu.“
31. Za nepreskúmateľný a nesprávny považoval sťažovateľ záver v napadnutom rozsudku vo vzťahu
k vedomostnému test podľa Axel - Kittel testu. Správny súd dospel totiž k záveru, že sťažovateľ vedel,
alebo mohol a mal vedieť, že za zúčastňuje podvodného reťazca na základe, toho , že správca dane
spochybnil reálne vykonávanie obchodnej činnosti u dodávateľských a subdodávateľských spoločností,

ďalej pre nedostatok personálneho a materiálneho zabezpečenia dodávateľa, že sťažovateľ obchodoval
s troma dodávateľmi, ktoré mali rovnakého konateľa a pre skutočnosť, že iní dodávatelia majú webové
stránky.
32. Takýto záver považoval sťažovateľ za arbitrárny a nepreskúmateľný. Skutočnosť, že správca dane
spochybnil reálne vykonávanie činnosti dodávateľa v čase konania daňovej kontroly nemá žiadnu

časovú ani vecnú súvislosť s obdobím dodania tovarov a nadviazania spolupráce, a to najmä po
zohľadnení záveru správneho súdu, že sťažovateľ disponuje dodaným tovarom (keďže podľa názoru
správneho súdu došlo k splneniu hmotnoprávnych predpokladov, medzi ktoré patrí aj dodanie tovaru).
Ak sťažovateľ disponuje plnením od dodávateľa, za ktoré zaplatil, nemá žiaden dôvod skúmať ďalšiu
ekonomickú činnosť dodávateľa a už vôbec nie dodávateľov dodávateľa Obdobný logický záver platí, aj

pri personálnom a materiálnom zabezpečení dodávateľa, keďže ako bolo v priebehu daňovej kontroly
zistené, objednaný a zaplatený tovar dodala osoba určená dodávateľom na vozidle, ktoré bolo vyložené
na mieste, ktoré určil sťažovateľ. Inými slovami, sťažovateľ nemal dôvod skúmať tú skutočnosť, či má
dodávateľ ďalšie autá, hmotný alebo nehmotný investičný majetok alebo zamestnancov, ak dodanie bolo
zrealizované na vozidle, ktoré určil dodávateľ a ktoré bolo spôsobilé objednané tovary bezpečne doviezť.

Skutočnosť, že dodávatelia mali rovnakého konateľa žiadnym spôsobom nevzbudzuje pochybnosti a
nevyvolávapodozrenieotom,žektorýkoľvekztrochdodávateľovbymalbyťspojenýsdaňovýmúnikom.
Existencia iných dodávateľov, ktorí majú webstránky (a na nich e-shopy) absolútne žiadnym spôsobom
nediskvalifikuje dodávateľov, ktorí tieto webstránky nemajú. Prijatím záveru správneho súdu by bolo
potrebné dôjsť k záveru, že všetky tieto subjekty, ktoré nemajú webstránku majú byť podozrivé pre účasť

na daňovom podvode, čo je zjavne neudržateľný a svojvoľný záver správneho súdu.
33. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávny právne vyhodnotil všetky opatrenia vykonané daňovým
subjektom v čase nadviazania spolupráce s dodávateľmi ako aj počas jej priebehu, keďže vzhľadom na
obchodované objemy tovarov vykonal sťažovateľ všetko, čo v danom čase mohol, ale najmä čo od neho
možno rozumne očakávať pre nadviazaním spolupráce, preto, aby si dostatočne overil svojho partnera.

Sťažovateľ navrhol orgánom Finančnej správy SR vykonať dôkazy ohľadom toho, že postupoval v plnej
miere obozretne a vykonal všetky dostupné opatrenia, preto aby sa čo i len nevedome nestal súčasťou
daňového podvodu. Tieto dôkazy správca dane nevykonal a napriek ich nevykonaniu ich vyhodnotil až
žalovaný, a to až na pojednávaní pred správnym súdom. Sťažovateľ podotkol, že do momentu, pokiaľ
nebude jasne zakotvený sumár obligatórnych povinností sťažovateľa vo veci overenia partnera pred

začatím obchodovania, nie je možné prijať záver o ich nedostatočnom vykonaní, a to v prípade, že boli
vykonané všetky objektívne dostupné opatrenia.
34. Za nesprávne považoval sťažovateľ posúdenie spornej otázky povinnosti sťažovateľa realizovať due
diligence vo vzťahu k výberu dodávateľa v čase uskutočnenia dodania tovarov. Napadnutý rozsudokv tejto časti nesie znaky všeobecného konštatovania bez riadneho posúdenia žalobných námietok
v súvislosti s obsahom administratívneho spisu, keďže vôbec nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal
s námietkou nevykonania dôkazov žalovaným vo veci preukázania uskutočnenia due diligence a

dôsledkov z toho vyplývajúcich ako aj s námietkou času, kedy žalovaný a správca dane realizoval rozbor
ekonomickej aktivity dodávateľa sťažovateľa prostredníctvom nástrojov, ktoré sťažovateľ nemá a nemal
ani v čase výberu dodávateľa (analytický systém finančnej správy).
35. V uvedenom smere sťažovateľ poukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle
Nálezu ÚS SR spisová značka I. ÚS 627/2022 - 43, v zmysle ktorého: „správca dane môže zamietnuť

zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný
len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že zdaniteľná osoba sa aktívne podieľala
na daňovom podvode alebo vedela alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového
podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci
na predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca. Je neprípustné, aby si správca dane zamietnutím
právanaodpočítanieDPHkompenzovaldôkaznúnúdzu(nedostatokdôkaznýchprostriedkov)vovzťahu

k vlastnej verzii skutkového deja. Zásady daňovej neutrality a právnej istoty sa majú vykladať v tom
zmysle, že bránia tomu, aby v prípade existencie jednoduchých nepodložených podozrení zo strany
vnútroštátnej daňovej správy, pokiaľ ide o skutočne uskutočniteľné hospodárske transakcie, ktoré viedli
k vystaveniu daňovej faktúry, bolo zdaniteľnej osobe, ktorej bola vystavená daňová faktúra, odopreté
právo na odpočítanie DPH, ak nie je schopná okrem uvedenej faktúry poskytnúť iné dôkazy o tom,

že vykonanie hospodárskej transakcie je skutočné. V v záujme ústavne udržateľného rozhodnutia je
potrebné posúdiť, či správca dane produkoval pochybnosti v rovine signifikantných dôkazov alebo išlo
len o hypotézy založené na indíciách a náznakoch vo vzťahu k pravidlám na odpočítanie DPH. Nie je
vylúčené, aby určitá informácia majúca povahu indície mohla byť za istej konštelácie považovaná za
nepriamy dôkaz. V prípade nepriamych dôkazov možno dospieť k záveru o neexistencii zdaniteľného

plnenia, avšak len v prípade, že tieto nepriame dôkazy vylučujú akýkoľvek iný priebeh skutkového deja
a tvoria súvislú, logickú, uzatvorenú a ničím nenarušenú sieť dôkazov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a
nadväzujú na seba, t. j. jednoznačne vedú k záveru o fiktívnosti zdaniteľného plnenia“.
36. Sťažovateľ poukázal na právny názor Súdneho dvora EÚ vo veciach C- 354/03 Optigen, C-355/03
Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House, v zmysle ktorého „Nárok na odpočet nemôže byť dotknutý

skutočnosťou,ževreťazcidodávokjeinápredchádzajúcaalebonáslednátransakciazaťaženádaňovým
podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama
osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými
udalosťami.“
37. Sťažovateľ poukázal aj na právny názor uvedený v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci PPUH

Stehcemp, C-277/14, podľa ktorého: „Je úlohou daňového orgánu, ktorý konštatoval podvod alebo
nezrovnalosti, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry, aby vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez
toho, aby od príjemcu faktúry vyžadoval overovania, ktoré nie je povinný vykonať, preukázal, že tento
príjemcavedelalebomalvedieť,žeuvedenéplneniezakladajúceprávonaodpočítaniedanejesúčasťou
daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského

reťazca, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade
dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie DPH, na zabezpečenie,
aby jej plnenia neboli súčasťou podvodu subjektu na predchádzajúcom stupni, závisí predovšetkým
od okolností uvedeného prípadu. Ak existujú skutočnosti umožňujúce predpokladať porušenie alebo
daňový podvod, obozretný subjekt môže v závislosti od okolností prípadu považovať za svoju povinnosť

zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby, tak, aby sa
uistil o jeho spoľahlivosti. Daňová správa však nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na
odpočítanie DPH vo všeobecnosti požadovať, aby preverila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu
sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto práva, disponovala daným tovarom,
bola schopná ho dodať a že si splnila povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, aby sa

tým ubezpečila, že na strane hospodárskych subjektov na vstupe nedošlo k nezákonnostiam alebo
daňovému podvodu a v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentami.“
38. Vo vzťahu ku konaniu vedenému voči sťažovateľovi, závery uvedeného rozsudku s prihliadnutím na
konkrétne okolnostiprípadu znamenajú, že sťažovateľsi ako obozretný podnikateľ splnil svoju povinnosť
zistiť si informácie o druhom subjekte, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti, čo aj sťažovateľ v rámci daňovej

kontroly preukázal konkrétnymi dôkazmi (na rozdiel od správcu dane). Napriek tomu, že správca dane
nemôže požadovať od daňového subjektu, aby si preveroval schopnosť dodania zdaniteľného plnenia
dodávateľom, tak z vykonaného dokazovania vyplýva, že sťažovateľ v rámci opatrení vykonaných na
preverenie svojho dodávateľa osobne realizoval kontrolu dodaných zdaniteľných plnení, aby sa vyholakýmkoľvek následným a neskorším nezrovnalostiam v množstve a kvalite tovaru a zároveň, aby sa
uistil, že za dodané plnenia má dodávateľ právo na zaplatenie odplaty podľa dohodnutých podmienok.
S premietnutím na konkrétne okolnosti tohto prípadu a v nadväznosti na citovanú judikatúru neexistuje

vyššia miera opatrnosti, respektíve viac opatrení, ktoré mohol v danom čase sťažovateľ vykonať.
39. Žalovaný sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 31.01.2025. Zotrval na svojom
doterajšom právnom názore, kasačnú sťažnosť považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
Argumentácia žalovaného bola obdobná ako tá ktorú uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí
alebo vo vyjadrení k správnej žalobe. Žalovaný nesu´hlasil s tvrdením stˇazˇovateľa o arbitrárnosti

a nepreskúmateľnosti napadnute´ho rozhodnutia. Za´very spra´vneho su´du ty´kaju´ce sa mozˇnosti
vykona´vatˇ dokazovanie vo vyrubovacom konani´ povazˇoval žalovaný za spra´vne. Pouka´zal na
rozhodnutie kasacˇne´ho su´du vo veci sp. zn. 3Sfk/127/2022 zo dnˇa 21. novembra 2023. Uviedol,
zˇe z normati´vneho textu ustanovenia § 68 ods. 3 Danˇove´ho poriadku nie je mozˇne´ vyvoditˇ za
´ver o absolu´tnom za´kaze vykona´vatˇ dokazovanie vo vyrubovacom konani´. Žalovaný pouka´zal
na skutocˇnostˇ, zˇe podlˇa § 24 ods. 2 danˇove´ho poriadku, je to spra´vca, kto vedie dokazovanie,

pricˇom dba´, aby skutocˇnosti nevyhnutne´ na u´cˇely spra´vy dani´ boli zistene´ cˇo naju´plnejsˇie a
nie je pritom viazany´ iba na´vrhmi danˇovy´ch subjektov. Z uvedene´ho ustanovenia nevyply´va, zˇe
vo vyrubovacom konani´ by dokazovanie mohlo bytˇ realizovane´ len v rozsahu na´vrhov danˇove´ho
subjektu. Zˇalovany´ nesu´hlasil s na´mietkou stˇazˇovatelˇa, podlˇa ktorej orga´ny verejnej spra´vy mali
rozhodnutie vo veci v ota´zke do^vodu pre nepriznanie pra´va na odpocˇet DPH koncipovatˇ tak na

nesplneni´ hmotnopra´vnych podmienok, ako aj na danˇovom podvode. Uviedol, zˇe z rozhodnutia spra
´vcu dane je zrejme´, zˇe bol zisteny´ retˇazec zdanitelˇny´ch obchodov, v ktorom subdoda´vatelia doda
´vatelˇsky´ch spolocˇnosti´ pre zˇalobcu danˇ na vy´stupe nepriznali a doda´vatelˇske´ spolocˇnosti si
danˇ odpocˇi´tali, cˇi´m dosˇlo k podvodu a zˇalobca je s danˇovy´m u´nikom spojeny´.

IV. Relevantná právna úprava

40. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
41. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

42. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
43. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
44.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

45. Podľa § 2 zákona o DPH“ predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len

„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.
46. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá
činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služiebvrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie
podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj
využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je

majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania
príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
47. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodani´m tovaru je
a) prevod pra´va nakladatˇ s hmotny´m majetkom ako vlastni´k, ak tento za´kon neustanovuje inak; na u
´cˇely tohto za´kona hmotny´m majetkom su´ hnutelˇne´ a nehnutelˇne´ veci, ako aj elektrina, plyn, voda,

teplo, chlad a podobne´ nehmotne´ veci a bankovky a mince, ak sa preda´vaju´ na zberatelˇske´ u´cˇely
za inu´ cenu, ako je ich nomina´lna hodnota, alebo za inu´ cenu, ako je prepocˇet ich nomina´lnej hodnoty
na eura´ referencˇny´m vy´menny´m kurzom urcˇeny´m a vyhla´seny´m Euro´pskou centra´lnou bankou
alebo Na´rodnou bankou Slovenska v denˇ predcha´dzaju´ci dnˇu predaja bankoviek a minci´,
b) dodanie stavby alebo jej cˇasti na za´klade zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na za´klade na´jomnej zmluvy, podlˇa ktorej sa za norma´lnych okolnosti´ vlastni

´ctvo k predmetu na´jomnej zmluvy nadobudne najnesko^r pri zaplateni´ poslednej spla´tky.
48. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.
49. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
50.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

51. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
52. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH ak vznikne právo na odpočítanie dane, platiteľ vykoná
odpočítanie dane tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú
výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Odpočítanie dane vykoná platiteľ v tom

zdaňovacom období, v ktorom môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa odseku 1.
53. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasacˇny´ su´d dospeje k za´veru, zˇe napadnute´ rozhodnutie orga´nu
verejnej spra´vy alebo opatrenie orga´nu verejnej spra´vy nie je v su´lade so za´konom, a spra´vny su´d
zˇalobu zamietol, mo^zˇe rozhodnutie spra´vneho su´du zmenitˇ tak, zˇe zrusˇi´ napadnute´ rozhodnutie
orga´nu verejnej spra´vy alebo opatrenie orga´nu verejnej spra´vy a vec mu vra´ti na dˇalsˇie konanie.

54. Úlohou súdu konajúceho v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho
orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade

s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj

zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti55. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu
príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v
medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,

že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2
písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods.
2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
56. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a

rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
57. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. PO- 1S/81/2022-213
zo dňa 26.08.2024, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal súdneho prieskumu
a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102582791/2022 zo dňa 19.09.2022.
58. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasacˇny´ su´d rozhoduje o kasacˇnej stˇazˇnosti v obdobnej veci, ktora

´ uzˇ bola predmetom konania pred kasacˇny´m su´dom, mo^zˇe v odo^vodneni´ svojho rozhodnutia
pouka´zatˇ uzˇ len na obdobne´ rozhodnutie, ktore´ho prevzatu´ cˇastˇ v odo^vodneni´ uvedie.
59. Kasačný súd uvádza, že v obdobnej veci totožného sťažovateľa aj žalovaného rozhodol kasačný
súd rozsudkom sp. zn. 4Sfk/18/2024 z 23. októbra 2024. Rovnako ako v tejto veci aj rozsudkom sp.
zn. 4Sfk/18/2024 z 23. októbra 2024 kasačný súd zmenil rozhodnutie správneho súdu a zrušil žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správ. V predmetnej veci posudzované zdaňovacie
obdobie pre DPH bolo marec 2016, vo veci vedenej pod sp. zn. 4Sfk/18/2024 to bol apríl 2016.
Rozhodnutiadaňovýchorgánovnadväzovalinaspoločnúpreobezdaňovacieobdobiavykonanúdaňovú
kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január až september a november 2016, z ktorej správca dane
vyhotovil protokole z daňovej kontroly č. 102927016/2019 zo dňa 18.12.2019. V oboch zdaňovacích

obdobiach sťažovateľ obchodoval s dodávateľa ELCOM - KE s.r.o.
60. S poukazom na skutkovú totožnosť oboch vecí, nastolené právne otázky, a tiež totožný obsah
sťažnostných námietok, kasačný súd vzhliadol dôvod na postup podľa § 464 ods. 1 SSP a poukazuje na
rozsudok sp. zn. 4Sfk/18/2024 z 23. októbra 2024, z ktorého vyberá nižšie citované body odôvodnenia,
pričom argumentácia ohľadom zdaňovacieho obdobia apríl 2016 je právne relevantná aj pre v tejto veci

posudzované zdaňovacie obdobie marec 2016.
61. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/18/2024 z
23. októbra 2024:

„124. Najvysˇsˇi´ spra´vny su´d vsˇak v merite prisvedcˇil podstatnej cˇasti na´mietok stˇazˇovatelˇa,

ktore´ sa ty´kali najma¨ preukazovania, hodnotenia a napokon aj su´visiaceho odo^vodnenia - splnenia
podmienok vymedzeny´ch v tzv. Axel Kittel teste ako usta´leny´ch podmienok pre nepriznanie pra´va na
odpocˇi´tanie DPH z do^vodu u´cˇasti danˇove´ho subjektu na danˇovom podvode.

125.Tukasacˇny´su´dvprvomradepoukazujenato,zˇerozhodnutiespra´vcudanerea´lneneobsahuje

zˇiadne ucelene´ mysˇlienkove´ „pochody“, v ktory´ch by sa tento adresne venoval jednotlivy´m parcia
´lnym testom relevantny´m pre za´ver o nepriznani´ pra´va na odpocˇi´tanie DPH z do^vodu u´cˇasti
stˇazˇovatelˇa na danˇovom podvode. Je si´ce pravda, zˇe na str. 46 rozhodnutia spra´vcu dane je aky
´si suma´r jeho skutkovy´ch zisteni´ a pra´vnych za´verov, tomuto vsˇak chy´ba adresnostˇ a konkre
´tnostˇ, a to minima´lne vo vztˇahu k parcia´lnym testom tzv. Axel Kittel testu (bod 18. tohto rozsudku

vysˇsˇie). Naviac, i kedˇ kasacˇny´ su´d neprisvedcˇil za´veru stˇazˇovatelˇa, zˇe rozhodnutie ako celok
„kumuluje“ nepriznanie pra´va na odpocˇi´tanie DPH (k tomu pozri toto odo^vodnenie vysˇsˇie), nie
je mozˇne´ opomenu´tˇ, zˇe pra´ve v cˇasti, kde spra´vca dane odo^vodnˇoval nepriznanie pra´va na
odpocˇet dane (z do^vodu u´cˇasti stˇazˇovatelˇa na danˇovom podvode), uviedol (str. 46) aj to, zˇe „Spra
´vca dane ma´ za to, zˇe pri absencii doda´vatelˇov tovaru na zacˇiatku doda´vatelˇsko-odberatelˇske´ho

retˇazca jednoznacˇne nemohlo do^jstˇ k jeho dodaniu...“, cˇi´m indikoval sko^r pochybnostˇ vo vztˇahu
k dodaniu tovaru (a ty´m pochybnostˇ vo vztˇahu k splneniu hmotnopra´vnych podmienok pre priznanie
pra´va na odpocˇet DPH). Odo^vodnenie spra´vcu dane sa potom v tomto smere javi´ ako neu´plne´ a
cˇiastocˇne zma¨tocˇne´, pricˇom kasacˇny´ su´d na tu´to skutocˇnostˇ poukazuje bez ohlˇadu na to, zˇe
vady odo^vodnenia rozhodnutia orga´nov verejnej spra´vy v uvedenom zmysle stˇazˇovatelˇ nenamietal

(ako to uviedol aj spra´vny su´d v odkazovanom rozsudku), kedˇ vec sa v su´lade s vy´rokom tohto
rozsudku vracia na dˇalsˇie konanie zˇalovane´mu.126. Odkazuju´c na bod 125. vysˇsˇie je zrejme´, zˇe kasacˇny´ su´d sa stotozˇnil s na´zorom spra
´vneho su´du uvedeny´m v bode 43. odkazovane´ho rozsudku, podlˇa ktore´ho odo^vodnenie ota´zok
relevantny´ch pre preuka´zanie podmienok pre nepriznanie pra´va na odpocˇi´tanie DPH v su´denej veci

je „na samotnej hranici presku´matelˇnosti“. Toto pritom „kompenzoval“ spra´vny su´d akousi vlastnou
analytickou cˇinnostˇou, kedˇ skutocˇnosti relevantne´ pre posu´denie veci abstrahoval z rozhodnuti´
(ako celku) a na ich za´klade na´sledne dospel k za´veru, zˇe rozhodnutia orga´nov verejnej spra´vy
nie su´ nezrozumitelˇne´. V tejto su´vislosti vsˇak za´rovenˇ doplnil, zˇe nedostatocˇne´ odo^vodnenie
stˇazˇovatelˇ v zˇalobe ani nenamietal.

127. K tomu najvysˇsˇi´ spra´vny su´d vo vsˇeobecnej rovine uva´dza, zˇe je nezˇiaducim javom to, kedˇ
spra´vny su´d (alebo kasacˇny´ su´d) musi´ - v ra´mci rozhodnutia orga´nu verejnej spra´vy - dohlˇada
´vatˇ,pri´p.dodatocˇneinterpretovatˇargumenta´ciu,ktora´jeprevecpodstatna´asuplovatˇtakcˇinnostˇ
orga´nov verejnej spra´vy. Rozhodnutia orga´nov verejnej spra´vy, a to osobitne, kedˇ sa u´cˇastni
´kom konania nejake´ pra´vo neprizna´va, pri´p. sa im uklada´ nejaka´ povinnostˇ, musia vykazovatˇ

vysoku´ mieru presvedcˇivosti, konkre´tnosti/adresnosti a za´rovenˇ musia spl´nˇatˇ relevantne´ krite´ria
´ forma´lnej a vecnej ucelenosti. Tak, ako uzˇ kasacˇny´ su´d neraz uviedol v ra´mci svojej rozhodovacej
cˇinnosti,podstatny´mniejerozsahrozhodnutia,aleadresnostˇreakcii´spra´vnehoorga´nunaza´konne
´ predpoklady pre priznanie alebo nepriznanie urcˇite´ho subjekti´vneho pra´va, resp. pre ulozˇenie
nejakej povinnosti. Taka´to adresnostˇ reakcie spra´vnych orga´nov musi´ bytˇ, samozrejme, na adekva

´tnej u´rovni aj vo vztˇahu k na´mietkam a na´vrhom u´cˇastni´ka konania.

128. Bez ohlˇadu na to, zˇe v su´denej veci sa sa´m spra´vny su´d poku´sil nahraditˇ cˇinnostˇ orga´nov
verejnej spra´vy a pouka´zatˇ na do^vody, ktore´ preukazuju´ splnenie podmienok pre nepriznanie pra
´va na odpocˇi´tanie DPH z do^vodu podvodu (k tomu pozri bod 22. tohto rozsudku vysˇsˇie), kasacˇny

´ su´d sa s touto sumariza´ciou - a to aj vzhlˇadom na to, zˇe ta´to vyply´va v naznacˇenom zneni´ aj z
rozhodnuti´ orga´nov verejnej spra´vy ako do^vody pre preuka´zanie splnenia podmienok stˇazˇovatelˇa
na danˇovom podvode - po vecnej stra´nke nestotozˇnil.

129. V prvom rade - v zhode s na´mietkou stˇazˇovatelˇa v zˇalobe, ako aj v kasacˇnej stˇazˇnosti -

nekontaktnostˇ doda´vatelˇov danˇove´ho subjektu v cˇase danˇovej kontroly nemo^zˇe bytˇ relevantny
´m parametrom v su´vislosti s cˇinnostˇou ty´chto spolocˇnosti´ v cˇase, kedˇ s nimi obchodoval
stˇazˇovatelˇ (k tomu pozri bod 22., I. vysˇsˇie v tomto rozsudku). Jeho vedomostˇ alebo priji´mane´
preventi´vnych opatrenia je potrebne´ sku´matˇ a hodnotitˇ spa¨tne - t. j. k cˇasu, kedy sa zdanitelˇne´
obchody mali realizovatˇ. K tomuto cˇasove´mu u´seku pritom kasacˇny´ su´d kvalifikovane´ a ucelene´

u´vahy orga´nov verejnej spra´vy v rozhodnutiach neidentifikoval. Obdobne, pre u´cˇely preukazovania
podmienok pre nepriznanie pra´va na odpocˇi´tanie DPH z do^vodu u´cˇasti stˇazˇovatelˇa na danˇovom
podvode, sa javi´ - v predlozˇenom zneni´ odo^vodneni´ rozhodnuti´ orga´nov verejnej spra´vy - ako
nedostatocˇny´, resp. zma¨tocˇny´ aj argument o nedostatku ekonomicke´ho, persona´lneho a materia
´lneho zabezpecˇenia doda´vatelˇa (bod 22., II. tohto rozsudku vysˇsˇie). Oba tieto argumenty su´ totizˇ

prima´rnerelevantne´vpri´pade,kedˇsapra´vonaodpocˇi´tanieDPHneprizna´vazdo^vodunesplnenia
hmotnopra´vnych podmienok pre taky´to u´kon.

130. Spra´vca dane tieto okolnosti jednoznacˇne a nezamenitelˇne ako okolnosti preukazuju´ce
vedomostˇ, resp. nedostatocˇnu´ starostlivostˇ stˇazˇovatelˇa pri overovani´ svojich obchodny´ch

partnerov nevymedzil (k tomu pozri najma¨ str. 40 azˇ 46 prvostupnˇove´ho rozhodnutia). V tomto
kontexte kasacˇny´ su´d poukazuje najma¨ str. 41 a 42 prvostupnˇove´ho rozhodnutia, kde sa spra´vca
dane venoval tomu, cˇi stˇazˇovatelˇ mohol a mal vedietˇ, zˇe sa zu´cˇastnˇuje podvodne´ho retˇazca,
resp. mal hodnotitˇ relevanciu ni´m prijaty´ch preventi´vnych opatreni´, kedˇ reakcia spra´vcu dane na
tieto pra´vne predpoklady pre nepriznanie pra´va na odpocˇet dane je vsˇeobecna´ a predstavuje sko^r

su´bor odkazov na rozhodovaciu prax najvysˇsˇieho su´du.

131. Na strane druhej, cˇiastocˇne sa ty´mto ota´zkam adresne venoval zˇalovany´ - a zrejme z jeho za
´verov vycha´dzal aj spra´vny su´d - kedˇ tento najma¨ str. 18 svojho rozhodnutia - uviedol, zˇe nebolo
preuka´zane´, zˇe doda´vatelia stˇazˇovatelˇa disponuju´ „ekonomicky´mi, persona´lnymi a materia´lno-

technicky´mi prostriedkami na to, aby zabezpecˇili fakturovane´ zdanitelˇne´ plnenie“ a obdobne uviedol,
zˇe bol „spochybneny´ aj skutocˇny´ vy´kon obchodnej cˇinnosti danˇovy´ch subjektov zapojeny´ch do
retˇazca“.132. Uvedene´ argumenty orga´nov verejnej spra´vy, resp. spra´vcu dane by mohli bytˇ podstatne´, ak
by pra´vo na priznanie pra´va na odpocˇi´tanie DPH bolo stˇazˇovatelˇovi odmietnute´ na nesplneni´
hmotnopra´vnych podmienok, cˇo vsˇak z rozhodnuti´ orga´nov verejnej spra´vy nevyply´va. Ako vsˇak

spra´vne pouka´zal spra´vny su´d, kedˇzˇe pri danˇovom podvode sa predpoklada´, zˇe hmotnopra´vne
podmienky pre priznanie pra´va na odpocˇet dane splnene´ boli (a teda nie je rozporovana´ ani doda´vka
tovarov, resp. sluzˇieb ako zdanitelˇne´ho obchodu), vysˇsˇie spomenute´ parcia´lne za´very zˇalovane
´ho, resp. spra´vneho su´du ustupuju´ - ako do^kaz o vedomosti stˇazˇovatelˇa o podvodnom konani
´ - do u´zadia. Ty´m kasacˇny´ su´d netvrdi´, zˇe su´ bez dˇalsˇieho irelevantne´ a nepouzˇitelˇne´ aj

v kontexte preukazovania u´cˇasti na danˇovom podvode (najma¨ v spojeni´ s dˇalsˇi´mi do^kazmi a
indi´ciami), cˇo sa vsˇak v rozsahu aktua´lneho odo^vodnenia ty´chto ota´zok, a to najma¨ v kontexte
kvality ich odo^vodnenia, kasacˇne´mu su´du javi´ ako nedostatocˇne´, cˇo sekunda´rne vyvola´va stav
pochybnosti o tom, cˇi podmienky tzv. Axel Kittel testu boli v su´denej veci splnene´, resp. dostatocˇne
preuka´zane´, na cˇo nadva¨zuje vy´rok tohto rozsudku.

133. Podlˇa najvysˇsˇieho spra´vneho su´du je potom bez va¨cˇsˇieho vy´znamu, zˇe stˇazˇovatelˇ kvalitu
odo^vodnenia rozhodnuti´ orga´nov verejnej spra´vy v su´visiacich ota´zkach explicitne nenapadol,
kedˇzˇe v spra´vnej zˇalobe (ako aj v kasacˇnej stˇazˇnosti) brojil prima´rne proti celkove´mu za´veru,
zˇe by v su´denej veci bol vo^bec preuka´zany´ samotny´ danˇovy´ podvod, resp. jeho u´cˇastˇ na
alebo vedomostˇ o danˇovom podvode. Analogicky brojil aj proti za´verom, zˇe by neprijal dostatocˇne

´ opatrenia, ktory´mi mohol u´cˇasti na danˇovom podvode predi´stˇ. V tejto su´vislosti kasacˇny´ su´d
uva´dza, zˇe prieskum vecnej relevancie okolnosti´ preukazuju´cich existenciu splnenia podmienok pre
nepriznanie pra´va na odpocˇet DPH z do^vodu u´cˇasti danˇove´ho subjektu na danˇovom podvode sa
odvi´ja, resp. je priamoumerna´ samotnej (forma´lnej) kvalite odo^vodnenia su´visiacich pra´vnych ota
´zok zo strany orga´nov verejnej spra´vy v ich rozhodnuti´. Ak teda aj stˇazˇovatelˇ vy´slovne nenamieta

v spra´vnej zˇalobe kvalitu odo^vodnenia rozhodnutia orga´nu verejnej spra´vy v ota´zke tzv. Axel Kittel
testu, resp. jeho zlozˇiek, avsˇak merito´rne namietne to, zˇe tak, ako splnenie tohto testu prezentoval
spra´vny orga´n v odo^vodneni´ svojho rozhodnutia, nepreukazuje jeho u´cˇastˇ na danˇovom podvode
(cˇoajvdˇalsˇomkonkretizuje),totojemozˇne´vni´matˇajakona´mietkuvovztˇahukodo^vodneniutejto
ota´zky.Iny´mislovamipovedane´,na´mietkanepreuka´zaniau´cˇastidanˇove´hosubjektunadanˇovom

podvode - v za´vislosti od jej konkre´tnosti - mo^zˇe v sebe subsumovatˇ aj na´mietky stˇazˇovatelˇa
vo vztˇahu k samotne´mu odo^vodneniu su´visiacich pra´vnych ota´zok, ktore´ - naviac z hlˇadiska
do^kazne´ho bremena - preukazuje orga´n verejnej spra´vy.

134. Pozornosti kasacˇne´ho su´du v su´vislosti s touto na´mietkou stˇazˇovatelˇa (jeho u´cˇastˇ na

danˇovom podvode) neusˇlo, zˇe stˇazˇovatelˇ v spra´vnej zˇalobe (str. 11 spra´vnej zˇaloby), ako aj
v kasacˇnej stˇazˇnosti tvrdil, zˇe uzˇ v konani´ pred spra´vnymi orga´nmi navrhol vykonatˇ do^kazy,
ktore´ vsˇak vykonane´ neboli, a ktore´ mohli preuka´zatˇ, zˇe v rozhodnom cˇase nemohol matˇ
vedomostˇ o danˇovom podvode, resp. zˇe prijal dostatocˇne´ preventi´vne opatrenia v su´vislosti so
svojimi doda´vatelˇmi. Spra´vny su´d pritom v bode 58. odkazovane´ho rozsudku nevyvra´til zˇalobny´

bod stˇazˇovatelˇa, zˇe o vykonanie do^kazov viazˇucich sa k jeho u´dajne´ho podvodne´mu konania -
v su´vislosti s jeho doda´vatelˇmi - zˇiadal a ani sa vy´slovne nevyjadril k tomu, cˇi bol za´konny´ postup
spra´vnych orga´nov, ak take´to dokazovanie nevykonali. Naopak, spra´vny su´d poskytol pri´kladmo
na´vrh toho, cˇo mal a mohol stˇazˇovatelˇ vykonatˇ (overenie si´dla a skutocˇne´ho predmetu cˇinnosti
doda´vatelˇa).

135. V tomto kontexte kasacˇny´ su´d poukazuje napr. na bod 10. a bod 12. odvolania stˇazˇovatelˇa proti
rozhodnutiu spra´vcu dane, kde tento odkazoval na svoje skorsˇie na´vrhy na vykonanie dokazovania
(napr. na´vrh na vykonanie do^kazov - registrove´ spisy doda´vatelˇa). Tu potom kasacˇny´ su´d
prisvedcˇil stˇazˇovatelˇovi, zˇe rozhodnutie prvostupnˇove´ho spra´vneho orga´nu, ako ani rozhodnutie

zˇalovane´ho jednoznacˇne, vycˇerpa´vaju´co, resp. adresne nereaguju´ na tieto do^kazne´ na´vrhy
stˇazˇovatelˇa; neuva´dzaju´, cˇi take´to na´vrhy naozaj riadne formuloval, v akom rozsahu, ako sa s
nimi orga´ny verejnej spra´vy vysporiadali, precˇo boli alebo neboli tieto na´vrhy do^vodne´ vo vztˇahu
k preventi´vnym opatreniam danˇove´ho subjektu a pod.

136. Spra´vny su´d ako treti´ do^vod svedcˇiaci o tom, zˇe stˇazˇovatelˇ vedel alebo mohol vedietˇ, zˇe
participuje na danˇovom podvode, resp. mal bytˇ obozretnejsˇi´ v ra´mci obchodovania uva´dza, zˇe jeho
priame doda´vatelˇske´ spolocˇnosti spa´jala osoba jedne´ho konatelˇa (k tomu pozri bod 22., III. tohto
rozsudku). Persona´lne prepojenie medzi doda´vatelˇsky´mi spolocˇnostˇami nepochybne mo^zˇe bytˇjednou z okolnosti´ naznacˇuju´cich riziko u´cˇasti na podvodnom konani´ a potrebu ostrazˇitejsˇieho
pri´stupu zo strany odberatelˇa (stˇazˇovatelˇa), ak chce s taky´mito subjektmi danˇovy´ subjekt
obchodovatˇ, avsˇak konsˇtatovanie spra´vneho su´du o najnizˇsˇej pri´pustnej kvalite odo^vodnenia

rozhodnuti´ orga´nov verejnej spra´vy spolu so vsˇeobecny´m konsˇtatovani´m - samo osebe a bez
dˇalsˇieho - o tom, zˇe doda´vatelˇske´ spolocˇnosti mali jedne´ho konatelˇa, sa z hlˇadiska preuka
´zania podmienok pre nepriznanie pra´va na odpocˇet DPH z do^vodu danˇove´ho podvodu javi´ ako
nepostacˇuju´ce a ma´lo presvedcˇive´. Ta´to informa´cia by nepochybne mohla bytˇ relevantna´, ak by
za´rovenˇ bola primerane vlozˇena´ do cˇasove´ho a skutkove´ho kontextu, a to adresne vo vztˇahu

k stˇazˇovatelˇovi a jeho vedomosti o danˇovom podvode, resp. preventi´vnych opatreni´, ktore´ mal
uskutocˇnitˇ, aby na nich neparticipoval.

137. Obdobne to plati´ aj vo vztˇahu k za´veru spra´vneho su´du, zˇe nesˇtandardnostˇou obchodovania
stˇazˇovatelˇa malo bytˇ aj to, zˇe tento od kredibilny´ch doda´vatelˇov (maju´cich webstra´nky a e-shopy)
odoberal „zlomkove´ mnozˇstvo“ tovaru (aj z hlˇadiska ich hodnoty) v porovnani´ s deklarovany´m doda

´vatelˇom z obchodov, ktore´ su´ predmetom tohto konania (bod 22, IV. tohto rozsudku). Kasacˇny´ su´d
v tejto su´vislosti najma¨ dopl´nˇa, zˇe v rozhodnutiach orga´nov verejnej spra´vy (rozhodnutie spra´vcu
dane - najma¨ str. 27 azˇ 49, resp. rozhodnutie zˇalovane´ho - str. 17 azˇ 22) neidentifikoval jednoznacˇny
´ pra´vny, resp. skutkovy´ za´ver, podlˇa ktore´ho urcˇuju´cim znakom (nesˇtandardnostˇ obchodovania
stˇazˇovatelˇa) malo bytˇ to, zˇe od kredibilny´ch doda´vatelˇov kupoval tovar v „zlomkovom mnozˇstve“

v porovnani´ s deklarovany´m doda´vatelˇom. Aj keby tomu tak bolo, podlˇa na´zoru kasacˇne´ho su
´du, vsˇeobecny´ za´ver zamerany´ na objemy nakupovane´ho tovaru (od jednotlivy´ch doda´vatelˇov)
nemusi´ sa´m osebe a bez dˇalsˇieho znamenatˇ, zˇe ide o prvok nesˇtandardne´ho obchodovania (ako
to naznacˇil spra´vny su´d, pri´p. orga´n verejnej spra´vy- str. 9 rozhodnutia zˇalovane´ho). Ta´to informa
´cia v spojeni´ napr. s cˇasovy´m odstupom medzi jednotlivy´mi na´kupmi, tovarom, ktory´ sa nakupoval

a pod., taky´mto u´dajom vzbudzuju´cim podozrenie vsˇak uzˇ nepochybne mo^zˇe bytˇ.

138. Kasacˇny´ su´d preto dospel k za´veru, zˇe do^vodna´ je kasacˇna´ na´mietka stˇazˇovatelˇa, v
ktorej tento namietal, zˇe sa spra´vne orga´ny nevysporiadali s jeho na´vrhmi na doplnenie dokazovania,
a to aj vo vztˇahu ku skutocˇnostiam relevantny´m pre za´ver o jeho u´cˇasti na danˇovom podvode (k

tomu pozri napr. bod 16. kasacˇnej stˇazˇnosti), resp. o tom, zˇe nemal a nemohol matˇ vedomostˇ o u
´cˇasti na danˇovom podvode (k tomu pozri najma¨ bod 17. kasacˇnej stˇazˇnosti). Rovnako je podlˇa
kasacˇne´ho su´du predcˇasny´, resp. nedostatocˇne odo^vodneny´ (a preto pre u´cˇely tohto kasacˇne
´ho konania aj nespra´vny) pra´vny za´ver orga´nov verejnej spra´vy, o vedomosti stˇazˇovatelˇa na
danˇovom podvode. Do^vody identifikovane´ orga´nmi verejnej spra´vy ako do^vody relevantne´ pre u

´cˇely tzv. Axel Kittel testu budu´ musietˇ bytˇ v dˇalsˇom konani´ v ra´mci rozhodnutia vo veci, podrobne
overene´, hodnotene´ a na´sledne jasne, jednoznacˇne a nezamenitelˇne vymedzene´, aby sa dosiahol
relevantny´ stupenˇ konkre´tnosti za´verov orga´nu verejnej spra´vy v su´vislosti s danˇovy´m podvodom
(ak po^jde o pra´vny do^vod, na za´klade ktore´ho danˇove´mu subjektu nebude priznane´ pra´vo na
odpocˇi´tanie DPH). Ak pri realiza´cii u´konov podlˇa predcha´dzaju´cej vety spra´vny orga´n pouka´zˇe

na okolnosti, ktore´ su´ inak okolnostˇami dopadaju´cimi na hmotnopra´vne podmienky priznania pra
´va na odpocˇi´tanie DPH, jednoznacˇne uvedie, pre aky´ za´ver su´ tieto konsˇtatovania relevantne´
v su´denej veci (vo vztˇahu k danˇove´mu podvodu) a ku ktorej zlozˇke tzv. Axel Kittel testu sa tento
za´ver viazˇe a ako (k tomu pozri bod 18. tohto rozsudku vysˇsˇie). Tu pritom pri´kladmo poukazuje
kasacˇny´ su´d na bod 125. tohto odo^vodnenia, v ktorom citoval na´zor spra´vcu dane spocˇi´vaju

´ci v tom, zˇe uzˇ na zacˇiatku obchodne´ho retˇazca, v ktorom malo do^jstˇ k sporny´m zdanitelˇny´m
obchodom, chy´bal doda´vatelˇ tovaru, a preto „jednoznacˇne nemohlo do^jstˇ k jeho dodaniu“, pri´p. k
tomu, zˇe je sporna´ skutocˇna´ obchodna´ cˇinnostˇ doda´vatelˇov v retˇazci (bod 131. tohto rozsudku),
cˇo by v takomto zneni´ a izolovane mohlo naznacˇovatˇ nesplnenie hmotnopra´vnych podmienok pre
priznanie pra´va na odpocˇi´tanie DPH. Naopak, stˇazˇovatelˇ namietal, zˇe od deklarovane´ho doda

´vatelˇa(predmetkonania)nakupovaltovarlacnejsˇieakoodiny´chdoda´vatelˇov(ktomupozrinapr.bod
68. tohto rozsudku vysˇsˇie), kedˇ cena tovaru vy´raznejsˇie nizˇsˇia ako bezˇna´ trhova´ cena, mo^zˇe
bytˇ jedny´m z indika´torov danˇove´ho podvodu (pozn.: kasacˇny´ su´d tu´to okolnostˇ v su´denej veci
nesku´mal a ani netvrdi´, zˇe tomu tak v su´denej veci, ale poukazuje na to z do^vodu, zˇe vec sa vracia
na dˇalsˇie konanie zˇalovane´mu).“

62. K ďalším (nedôvodným) námietkam sa kasačný súd v rozsudku sp. zn. 4Sfk/18/2024 z 23. októbra
2024 vyjadril nasledovne:„139. Len pre u´plnostˇ je potrebne´ dodatˇ, zˇe kasacˇny´ su´d sa nestotozˇnil s na´mietkou
stˇazˇovatelˇa, zˇe v pri´pade absencie konkre´tneho katalo´gu opatreni´, ktore´ by urcˇovali, cˇo ma
´ danˇovy´ subjekt realizovatˇ v ra´mci verifika´cie svojich doda´vatelˇov (aby predisˇiel u´cˇasti na

danˇovom podvode), nie je mozˇne´ pripi´satˇ na tˇarchu danˇove´ho subjektu jeho pri´padnu´ u´cˇastˇ
na takomto podvode. Taky´to vsˇeobecny´ (taxati´vny) katalo´g (osobitne, ak by mal bytˇ vytvoreny´ orga
´nmi verejnej spra´vy) sa javi´ ako neu´cˇelny´, kedˇzˇe okolnosti vyvola´vaju´ce mozˇne´ podozrenie
z u´cˇasti na danˇovom podvode a nadva¨zuju´ce verifikacˇne´ u´kony, ktore´ je mozˇne´ od danˇove
´ho subjektu v konkre´tnej veci predpokladatˇ, budu´ v praxi vzˇdy vykazovatˇ velˇku´ mieru variability,

a preto budu´ musietˇ bytˇ aj individua´lne posudzovane´. V uvedenom kontexte je potom potrebne´ vni
´matˇ aj vsˇeobecny´ odporu´cˇaci´ na´zor spra´vneho su´du vyjadreny´ v napadnutom rozsudku, podlˇa
ktore´ho mal stˇazˇovatelˇ overitˇ si´dlo svojich doda´vatelˇov a skutocˇny´ predmet ich cˇinnosti (bod 58.
odkazovane´ho rozsudku).

140. Napokon, podlˇa na´zoru najvysˇsˇieho spra´vneho su´du je aj u´vahu spra´vneho su´du o tom,

zˇe stˇazˇovatelˇ mohol obchodovatˇ aj s iny´m doda´vatelˇom ako su´ sporni´ doda´vatelia (bod 58.
odkazovane´ho rozsudku, posledna´ veta), potrebne´ interpretovatˇ tak, zˇe ak by sa pri urcˇity´ch doda
´vatelˇoch preuka´zalo, zˇe obchodovanie s nimi by mohlo viestˇ k participa´cii na danˇovom podvode
(zo strany odberatelˇa - stˇazˇovatelˇa), na´sledkom riadne vykonany´ch preventi´vnych opatreni´ by
v takomto pri´pade mohlo, resp. malo bytˇ aj to, zˇe danˇovy´ subjekt by pri´slusˇne´ tovary a sluzˇby

obstaral od iny´ch doda´vatelˇov, pri ktory´ch by take´to riziko neexistovalo (ak by chcel predi´stˇ na
´sledkom s ty´m spojeny´mi).

141. Za´verom kasacˇny´ su´d dopl´nˇa, zˇe ty´mto rozsudkom nevyslovuje pra´vne za´va¨zny´ na´zor,
zˇe stˇazˇovatelˇovi ma´ bytˇ priznane´ pra´vo na odpocˇi´tanie DPH, resp. zˇe vo veci samej musi´ orga

´n verejnej spra´vy dospietˇ k za´veru, zˇe stˇazˇovatelˇ neparticipoval na danˇovom podvode, ako ani
to, zˇe - v pri´pade nepriznania pra´va na odpocˇi´tanie DPH - nemo^zˇe bytˇ pra´vnym za´kladom aj ina´
skutocˇnostˇ (k tomu pozri napr. bod 125., bod 138., posledna´ veta - tohto rozsudku), a preto nie je vylu
´cˇene´,abyvdˇalsˇomkonani´zˇalovany´,pri´p.spra´vcadane(podlˇatoho,aky´procesny´postupzvoli
´ zˇalovany´ po vra´teni´ veci), dospeli k identicke´mu vy´roku/za´veru ako tomu bolo v tomto konani´.“

63. Kasačný súd neprisvedčil na´mietke stˇazˇovatelˇa, zˇe spra´vny su´d nespra´vne pra´vne vyhodnotil
vadu protokolu z danˇovej kontroly (neuvedenie si´dla spra´vcu dane v protokole), a napadnute´
rozhodnutia orga´nov verejnej spra´vy nezrusˇil. Je potrebné dať na pravú mieru, že sťažovateľom
namietaný nedostatok v označení sídla správcu dane bolo v rozpore s § 47 písm. a) daňového
poriadku, avšak nijako nebol spôsobilý vyvolať nezákonnosť rozhodnutí napadnutých správnou

žalobou. Toto formálne pochybenie sa nijako nedotýkalo právnej sféry sťažovateľa, pretože tým nijako
nebol ovplyvnený obsah úkonu správcu dane týkajúci sa veci samej a sťažovateľ voči podstatným
skutočnostiam uvedeným v protokole mohol zaujať procesne adekvátnym spôsobom stanovisko a brániť
svoje práva. Pri forma´lnych nedostatkoch aktu orga´nu verejnej spra´vy je potrebne´ sku´matˇ intenzitu
pochybenia a jej dopady na subjekti´vne pra´va u´cˇastni´ka konania. „Je neu´cˇelne´ a nehospoda´rne

forma´lne zopakovanie administrati´vneho konania, ak pre u´cˇastni´ka vo vzťahu k skutkovej stra´nke
veci nepredstavuje rea´lnu mozˇnostˇ dosiahnutˇ rozhodnutie v jeho prospech a za taky´chto okolnosti´
plati´, zˇe nie kazˇde´ porusˇenie procesne´ho predpisu ma´ za na´sledok porusˇenie pra´v u´cˇastni´ka
konania. Rovnako je mozˇne´ pouka´zatˇ na rozsudok Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky sp. zn.
6Szˇo/255/2010, v ktorom tento vyslovil na´zor, zˇe rozhodnutie sa nezrusˇuje preto, aby sa zopakoval

proces a odstra´nili sa forma´lne vady, ktore´ nemo^zˇu privoditˇ vecne ine´, či vy´hodnejsˇie rozhodnutie
pre u´cˇastni´ka“ (R103/2011).
64. Pokiaľ sťažovateľ rozporoval možnosť vykonávať dokazovanie vo vyrubovcom konaní nad rámec
navrhnutým daňovým subjektom, kasačný súd pripu´sˇtˇa realiza´ciu dokazovania vo vyrubovacom
konani´, avsˇak s definovany´mi limitmi, ktory´ch prekrocˇenie v su´denej veci identifikovane´ nebolo.

Najvysˇsˇí spra´vny su´d Slovenskej republiky v judikáte cˇ. 18/2022 ZNSS (sp. zn. 1Szˇfk/10/2020)
uviedol, že „v ra´mci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali blizˇsˇie objasnitˇ konkre´tne sporne
´ skutocˇnosti, ktore´ vyvstali z pripomienok danˇove´ho subjektu k zisteniam spra´vcu dane, pricˇom
samozrejme nie je vylu´cˇene´ ani doplnenie dokazovania v urcˇitej, nie rozsiahlej miere, nakolˇko riadne
dokazovanie ma´ bytˇ prima´rne realizovane´ v ra´mci danˇovej kontroly“.

65. Z vysˇsˇie uvedeny´ch do^vodov dospel kasacˇny´ su´d k za´veru, zˇe napadnute´ rozhodnutie
žalovaného orga´nu verejnej spra´vy nie je v su´lade so za´konom, pričom považoval za potrebné v
súlade s § 462 ods. 2 SSP zmeniť kasacˇnou stˇazˇnostˇou napadnutý rozsudku spra´vneho su´du, ktorý
žalobu zamietol tak, že rozhodnutie zˇalovane´ho zrusˇil a vec mu vra´til na dˇalsˇie konanie konštatujúczároveň dôvodnosť kasačnej sťažnosti. V ďalšom konaní správny orgán, ktorý je viazaný právnym
názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) vec opakovane prejedná a rozhodne.
66. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasacˇny´ su´d podlˇa § 467 ods. 1, ods. 2 SSP v spojeni

´ s § 167 SSP. Stˇazˇovatelˇ bol v konani´ u´spesˇny´, a preto mu patri´ náhrada trov celého konania
(pred spra´vnym su´dom i pred kasačným súdom). O výške náhrady trov konania rozhodne spra´vny su
´d samostatny´m rozhodnuti´m (§ 175 ods. 2 SSP).
67. Toto rozhodnutie bolo prijate´ sena´tom kasacˇne´ho su´du pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a §
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.