Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200553
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5021200553.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity

Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD., vo veci žalobcu (sťažovateľ) : Pharmaprogress s.r.o., so sídlom Brezová 1518/57, 010 01 Žilina,
IČO: 46 883 452, právne zastúpený : JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so sídlom Floriánska
16, 040 01 Košice, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101904588/2021 z 11. októbra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline č. k. 30S 220/2021-107 z 29. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30 S 220/2021-107 z
29. marca 2023 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101904588/2021 z 11. októbra 2021 v spojení
s rozhodnutím Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca č. 100751972/2021 z 5. mája 2021 zrušuje a vec
vracia Daňovému úradu Žilina, pobočka Čadca na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj
konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (ďalej len ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2019, ktorá sa začala dňa 15.
októbra 2019. Daňová kontrola bola prerušená od 14. apríla 2020 do 14. septembra 2020 z dôvodu
získania informácií spôsobom podľa osobitného zákona (žiadosť o MVI na účely výsluchu svedka O.
Z.). Z daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným protokole doručený žalobcovi dňa 8. januára 2021, ktorým dňom bola daňová
kontrola ukončená.

2. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúry
vystavenej spoločnosťou Ulta s.r.o. (ďalej aj ako „deklarovaný dodávateľ“) č. 201914 z 3. júna 2019,
za nákup tričiek TOP GREEN v počte 1 500 ks, základ dane 10 485 eur, DPH 2 097 eur (ďalej aj ako
„sporná faktúra“). Žalobca je subjekt, ktorý zastupuje produkty partnerov, edukuje magistre a laborantky
o novinkách o prevencii o zdravom životnom štýle, pričom tričko slúžilo ako darček za odber produktov
a podporu predaja.
3. Správca dane rozhodnutím číslo : 100751972/2021 z 5. mája 2021 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 097 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019.
4. Správca dane mal pochybnosti o tom, že došlo k obchodu tak, ako je uvedené na spornej faktúre,
nakoľko nevie, kto tričká skutočne vyrobil a potlačil. Podľa vyjadrenia žalobcu obchod dohodol konateľ
žalobcu pán Hruška s pánom A. I., ktorý pracoval pre spoločnosť Ulta s.r.o.. Na základe dožiadaniasprávcu dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal miestne zisťovanie a bolo zistené, že na adrese
sídla spoločnosti sa nachádza bytový dom, označenie spoločnosti Ulta s.r.o. bolo umiestnené na stene
vedľa garážového priestoru bytového domu, na ktorej bola umiestnená aj poštová schránka. Za subjekt

Ulta s.r.o. nebol nikto zastihnutý.
5. Na základe výzvy správcu dane žalobca potvrdil, že tričká boli dodané deklarovaným dodávateľom, na
adresu spoločnosti Pharmaprogress s.r.o., prevzal ich pán S., preberanie potvrdil dodacím listom, tričká
boli balené v kartónovom obale, skladované boli na adrese spoločnosti Pharmaprogress s.r.o., tričká boli
odovzdané do lekární, pričom evidenciu zaslal žalobca v prílohe vyjadrenia. Tiež uviedol kontakt na A. I..

6. Spoločnosť Ulta s.r.o. predložila nasledovné prílohy : evidenciu DPH - zdaniteľné obchody a
odpočítanie dane za jún 2019, hlavnú knihu zúženú na jún 2019, knihu pohľadávok a záväzkov za
jún 2019. Dňa 14. januára 2020 bol zaslaný mail z Daňového úradu Banská Bystrica o elektronickom
predloženífaktúrspoločnosťouUltas.r.o.,ktorádoručilaprijatéfaktúryzajún2019avystavenéfaktúryza
jún 2019. Konkrétne boli doložené tri prijaté faktúry od spoločnosti MBSK Group s.r.o. a štyri vystavené
faktúry pre rôznych odberateľov, pričom jedným z odberateľov bola spoločnosť Pharmaprogress s.r.o.

Správca dane sa s prijatými faktúrami oboznámil a zistil, že faktúra vystavená pre žalobcu bola odlišná
od faktúry predloženej žalobcom, konkrétne išlo o iné číslo účtu, keď na spornej faktúre predloženej
žalobcom bolo uvedené číslo účtu v Českej republike a na faktúre zaslanej spoločnosťou Ulta s.r.o. bolo
uvedené číslo účtu vedené v Slovenskej banke L. I. W. Tiež porovnaním účtovných dokladov o nákupe
a predaji u spoločnosti Ulta s.r.o. bolo zistené, že spoločnosť Ulta s.r.o. mala tričká predať žalobcovi dňa

3. júna 2019, avšak ich nakúpila až dňa 28. júna 2019. Správca dane preveroval aj spoločnosť MBSK
Group s.r.o., pričom zistil len údaje o konateľovi a prokuristovi tejto spoločnosti, ktorí sú obaja cudzinci
(konateľ bytom Spojené štáty mexické a prokurista bytom v Bulharsku). Správca dane skonštatoval, že
tieto informácie zakladajú pochybnosti o reálnom vykonávaní podnikateľskej činnosti spoločnosti MBSK
Group s.r.o. na území Slovenska.

7. Žalobca doručil dňa 6. apríla 2020 správcovi dane email s prílohou, ktorým doplnil zápisnicu o
ústnom pojednávaní zo dňa 6. marca 2020. V prílohe emailu bolo zaslané poverenie osoby pre konanie
v mene spoločnosti Ulta s.r.o., ktorým bol poverený A. I., aby konal v mene tejto spoločnosti pri
uzatváraní obchodných a marketingových služieb v štátoch Európskej únie. Poverenie bolo vystavené
dňa 7. decembra 2018 v Banskej Bystrici. Na základe dožiadania správcu dane žalobca vysvetlil, že po

spísaní zápisnice o ústnom pojednávaní zaslal na adresu deklarovaného dodávateľa list s požiadavkou
o zaslanie poverenia na konanie v mene spoločnosti, pričom spoločnosť Ulta s.r.o. zaslala poštou
na adresu žalobcu poverenie. Obálku, v ktorej bolo poverenie už žalobca nemal, zahodil ju a ku
skutočnostiam, kto poverenie napísal a vystavil sa vyjadriť nevedel.
8. Správca dane za účelom zistenia ďalších informácií overoval výrobcu výživových doplnkov

označených ako TOP GREEN, ktorým je BENEVIT, s.r.o., ktorý na základe výzvy správcu dane
odpovedal, že je iba výrobcom a dodávateľom do veľkodistribúcie, v roku 2019 nenakúpil tričká s
potlačou TopGreen, marketing a predaj výrobkov z distribučných skladov si zabezpečujú firmy, ktoré
jednotlivé značky a produkty predávajú na Slovensku alebo v iných krajinách EÚ, konkrétne pre značku
TopGreen je to Pharmaprogress s.r.o.

9. Prostredníctvom MVI bol vypočutý O. Z., prokurista spoločnosti Ulta s.r.o. Podľa protokolu o jeho
vypočutí sa menovaný po smrti konateľa spoločnosti pána Miroslava Kotáska (správca dane mal
preukázané, že zomrel dňa XX. F. XXXX) žiadnej práce pre túto spoločnosť nezúčastňuje a nevie,
čo spoločnosť teraz vykonáva. Uviedol, že (i) začiatkom roka 2020 boli realizované úkony v mene
štatutárnych orgánov a nevie, prečo nie je táto zmena stále vykonaná, (ii) myslí si, že plnú moc ani

poverenie iným osobám nevystavoval, (iii) účtovníctvo nikdy nerobil, je mu známe, že ho mal robiť nejaký
cudzine pán I., ktorý firmu teraz vedie, (iv) od pána I. obdržal email, že bola vykonaná nejaká uzávierka,
(v) o ekonomickej činnosti spoločnosti nemal informácie, (vi) poštové zásielky na adrese sídla mal podľa
jeho názoru preberať pán I., ktorý mal podľa jeho vedomosti podávať aj daňové priznania a kontrolné
výkazy, ako aj komunikovať so správcom dane, jeho adresu ani presné meno nevedel, (vii) k spornej

faktúre, ktorá mu bola predložená uviedol, že bližšie okolnosti tejto obchodnej transakcie mu nie sú
známe a doklady by mal mať u seba pán I., ktorého videl na Slovensku a v Maďarsku, rozprávali sa
všeobecne o podnikaní spoločnosti Ulta s.r.o., (viii) pána I. mu predstavil pán Kotásek, keď ešte žil ako
svojho kolegu a zrejme aj budúceho majiteľa a konateľa spoločnosti.
10. Správca dane vyhodnotil výpoveď pána Z. ako všeobecnú a skonštatoval, že nebolo preukázané,

že osoba A. I. konala a mohla konať za spoločnosť Ulta s.r.o., pričom je potrebné osobne potvrdiť tieto
skutočnosti pred správcom dane. Nebolo tak preukázané, od koho mal byť tovar - tričká kúpené, nebolo
preukázané, kto vystavil faktúru za spoločnosť Ulta s.r.o. a tiež nebolo preukázané, či účet v Českejrepublike je účtom spoločnosti Ulta s.r.o. a kto má právo disponovať s týmto účtom, pričom k týmto
pochybnostiam je potrebné vypočuť A. I., ako svedka, čo sa nepodarilo.
11. Správca dane nahliadol tiež do časti daňového spisu spoločnosti Ulta s.r.o. a zistil, že u tejto

spoločnosti boli vykonané dve kontroly na DPH za zdaňovacie obdobia august a september 2019, ktoré
boli ukončené ako kontroly realizované podľa pomôcok. Ani v jednom protokole z daňovej kontroly nie je
uvedená osoba A. I., ako osoba oprávnená konať za spoločnosť. V septembri 2019 mala spoločnosť Ulta
s.r.o. obchodovať aj so žalobcom, z čoho vyplýva, že vzájomné obchodné aktivity neboli jednorazové,
ale ide o opakované obchodné aktivity. V ďalších obdobiach roku 2019 mala spoločnosť Ulta s.r.o. iba

jedného konateľa a v rámci vykonaných kontrol nefiguruje osoba A. I..
12. Správcovi dane bol dňa 27. novembra 2020 doručený email od žalobcu spolu s prílohou, ktoré tvorilo
čestné prehlásenie osoby A. I. spísané dňa 22. októbra 2020 v Bangkoku, prostredníctvom ktorého A. I.
čestne vyhlásil, že vystupoval za spoločnosť Ulta s.r.o. na základe plnej moci od konateľa pána Kotáska
a deklaroval, že dodal za spoločnosť Ulta s.r.o. tovar - tričká TOP GREEN dňa 3. júna 2019 v množstve
1 500 ks. Správca dane v súvislosti s predloženým čestným prehlásením uviedol, že pán A. I. sa vo

vyhlásení odvolával na plnú moc, ktorá k prehláseniu nebola priložená. Preto uzavrel, že zaslané čestné
vyhlásenie nerieši podstatný problém vo veci konania za spoločnosť Ulta s.r.o., pretože správcovi dane
nebola predložená plná moc od konateľa spoločnosti Ulta s.r.o. Miroslava Kotáska.
13. Na základe uvedených skutočností správca dane skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že skutočne
došlo k dodaniu tovaru spoločnosťou Ulta s.r.o., čo mala preukazovať sporná faktúra, keď nebolo

preukázané, že osoba A. I. konala a mohla konať za spoločnosť Ulta s.r.o., nebolo preukázané od koho
mal byť tovar - tričká nakúpené, nebolo preukázané kto vystavil spornú faktúru, nebolo preukázané, či
účet v Českej republike bol účtom spoločnosti Ulta s.r.o.
14. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 101904588/2021 z 11. októbra 2021 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“

alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný
uzavrel, že žalobca v dôsledku ťarchy dôkazného bremena mal správcovi dane poskytnúť také dôkazy,
ktorým by preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, teda konkrétne, že skutočne nadobudol
reálne existujúci tovar od deklarovaného dodávateľa, avšak žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení. Žalobca v obchodných vzťahoch nekonal s osobami oprávnenými vystupovať za spoločnosť

Ulta s.r.o., ale konal s osobou, ktorej totožnosť nevedel preukázal a nevedel preukázať ani jej vzťah
k dodávateľovi Ulta s.r.o. Vykonaným dokazovaním tak nebolo preukázané reálne dodanie tovaru
deklarovaného na spornej faktúre od dodávateľa Ulta s.r.o. K návrhu na vypočutie svedkov žalovaný
uviedol, že títo by neprispeli k objasneniu skutočností týkajúcich sa nákupu tovaru - tričiek od dodávateľa
Ulta s.r.o., pretože nevystupovali v obchodnom vzťahu s dodávateľom Ulta s.r.o., išlo o obchodných

zástupcov žalobcu, ktorí dodávali tovar do lekární. V preverovanom prípade však bolo spochybnené
reálne dodanie tovaru priamym dodávateľom Ulta s.r.o., čo predstavuje porušenie § 49 ods. 1, ods. 2
písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o DPH“), pretože žalobca nepreukázal materiálne plnenie
deklarovaného dodávateľa a dodanie plnenia nepotvrdil ani dodávateľ deklarovaný na faktúrach.

II.
Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie

15. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu domáhajúc sa zrušenia napadnutého

rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie
konanie.
16. Podľa žalobcu správca dane nerozporuje len osobu dodávateľa, ale aj samotné dodanie tovaru.
ŽalobcanapreukázaniemateriálnehoplneniaoddodávateľaUltas.r.o.poukázalnato,žetričkáboliďalej
poskytnuté odberateľom žalobcu (poskytol evidenciu lekární, ktorým boli tričká odovzdané a navrhol

vypočuť svojich obchodných zástupcov, ktorých správca dane nevypočul z dôvodu spochybnenia
dodávky odberateľom uvedeným na faktúre - správne malo byť uvedené - dodávateľom uvedeným
na faktúre - poznámka kasačného súdu). Žalobca nesúhlasil s dôvodom nevypočutia navrhovaných
svedkov, ktorým bola skutočnosť, že svedkovia by neprispeli k objasneniu nákupu tričiek od dodávateľa
Ulta s.r.o., lebo nevystupovali v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Ulta s.r.o. V tejto

súvislosti žalobca zdôraznil, že ak správca dane spochybnil aj reálnosť existencie materiálneho plnenia
- tovaru, bolo potrebné týchto svedkov vypočuť.
17. Žalobca tvrdil, že správca dane a žalovaný vyberajú dôkazy selektívne, len tie ktoré spochybňujú
reálnosť zdaniteľného plnenia, konkrétne (i) nemožnosť skontaktovať sa s pánom I., (ii) nekontaktnosťMBSK Group s.r.o., (iii) formálne nezrovnalosti vo faktúrach. Na strane druhej nezohľadnili dôkazy,
ktoré jednoznačne preukazujú reálnosť zdaniteľných plnení (i) faktúra, (ii) výpisy z bankového účtu, (iii)
evidencia lekární, (iv) dodací list, (v) poverenie pre I., (vi) čestné vyhlásenie I., (vii) vyjadrenie konateľa

žalobcu, (viii) vyjadrenie BENEVIT s.r.o., (ix) vyjadrenie svedka Z., (x) doklady predložené subjektom
Ulta s.r.o., čím neumožnili žalobcovi odstrániť pochybnosti o fyzickom dodaní tovaru. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na závery rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp.
zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 3Sžf/94/2013, sp. zn. 3Sžf/1/2010.
18. Žalobca ďalej namietal, že skutočnosti, na ktoré poukazuje správca dane nenastali u žalobcu, ale na

strane subdodávateľa žalobcu, vo vzťahu s ktorým žalobca nebol, nemal na tento vzťah dosah a nemal
dosah ani na to, ako tento subdodávateľ viedol účtovníctvo. Z dokladov predložených spoločnosťou Ulta
s.r.o. vyplýva, že v mesiaci jún 2019 táto nadobudla tričká v počte 1 500 kusov a dodala ich žalobcovi v
počte 1 500 kusov. Žalovaný nesprávne právne posúdil skutočnosť, že spoločnosť MBSK Group s.r.o.
je nekontaktná obchodná spoločnosť a z toho vyvodil nedodanie tovaru žalobcovi od subjektu Ulta s.r.o.
19. Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 30S 220/2021-107 z 29. marca 2023

správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
20. K tvrdeniu žalobcu, že dôkazné bremeno uniesol, a to predložením dôkazov, ako aj tvrdeniami
konkrétnych osôb (bližšie bod 17 tohto rozsudku), správny súd zvýraznil, že daňové orgány svoje
závery o neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k podmienke realizácie dodávky predmetných
tričiek deklarovaným dodávateľom nezaložili na konštatovaní nepreukázania skutočností, na ktoré by

žalobca nemal dosah a ktoré by sa netýkali vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa a ktoré by
sa týkali výlučne dodávateľa žalobcu alebo subdodávateľa. Z dokazovania vedeného a vykonaného
správcom dane pri verifikácii toho, či dokladom, ktoré žalobca predložil neabsentuje materiálny základ,
však ako zistené vyplynuli skutočnosti, ktoré založili dôvodné pochybnosti správcu dane o uskutočnení
dodávok predmetných tričiek, konkrétne išlo o nasledovné zistenia : (i) výsledok miestneho zisťovania

o tom, že na adrese sídla spoločnosti Ulta s.r.o. nebola táto zastihnutá, (ii) neúspešnosť preverenia
skutočností týkajúcich sa predmetného preverovaného obchodu medzi Ulta s.r.o. a žalobcom z dôvodu
nepredloženia iných dokladov na výzvu dožiadaného správcu dane, (iii) zistenia správcu dane vo vzťahu
k spoločnosti Ulta s.r.o., podľa ktorých bola daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobia august 2019
a september 2019 z dôvodu nekontaktnosti tohto daňového subjektu ukončená podľa pomôcok, (iv)

zistenieodlišnostispornejfaktúryvystavenejprežalobcuazaslanejodspoločnostiUltas.r.o.vporovnaní
sfaktúrou,ktorúpredložilžalobca,pokiaľideočísloúčtu,(v)zistenie,žespoločnosťUltas.r.o.malatričká
nakúpiť až dňa 28. júna 2019, pričom ich mala predať žalobcovi dňa 3. júna 2019, (vi) skutočnosti zistené
vo vzťahu ku spoločnosti MBSK Group s.r.o., (vii) nekontaktnosť osoby pána A. I., ktorý mal komunikovať
s konateľom žalobcu pánom Hruškom po neúspešných pokusoch správcu dane skontaktovať sa s

menovaným telefonicky, na čísle oznámenom žalobcom, v spojení s vyjadrením žalobcu z 10. novembra
2020, ktorý sa tiež bezúspešne snažil s touto osobou skontaktovať, (viii) nebolo preukázané, že pán A. I.
bol oprávnený konať za spoločnosť Ulta s.r.o., (ix) napriek predloženému povereniu pre pána A. I. zo 7.
decembra 2018, ako aj čestnému prehláseniu A. I. z 22. októbra 2020 bolo podľa názoru správcu dane
potrebné,abybolvkonanívypočutý,keďžezpoverenianebolopreukázané,ktokonkrétnezaspoločnosť

Ulta s.r.o. toto poverenie udelil a k čestnému prehláseniu nebola doložená plná moc pána Kotáska
(zomrel dňa XX. F. XXXX), (x) túto skutočnosť nepotvrdil ani prokurista spoločnosti Ulta s.r.o. pán Jiří
Kotásek, (xi) zistenie, že spoločnosť BENEVIT, s.r.o. je iba výrobcom značky TOP GREEN, pričom
predaj a marketing výrobkov si zabezpečoval žalobca, teda tento subjekt predmetné tričká nenakupoval.
Uvedené pochybnosti správcu dane žalobca nevyvrátil.

21. K namietanému selektívnemu prístupu správcu dane pri výbere a hodnotení dôkazov, keď správca
dane zohľadňoval len tie, ktoré svedčia v neprospech žalobcu správny súd uviedol, že s týmto nesúhlasí.
Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného vyplýva, že postupovali v súlade s § 3 ods. 3
Daňového poriadku, zohľadnili dôkazy v zmysle tvrdení žalobcu svedčiace o realizácii zdaniteľného
plnenia, pričom dodal, že žalobcom označený dodací list, na ktorý sa odvolával, sa v administratívnom

spise nenachádza. Pokiaľ ide o predložený zoznam lekární, správy súd sa stotožnil so záverom
žalovaného, že tento nemá dostatočnú výpovednú lehotu vo vzťahu k relevantným podmienkam práva
žalobcu na odpočítanie DPH. Pokiaľ tiež správca dane nepristúpil k vykonaniu dôkazu, konkrétne vo
vzťahu k návrhu na vypočutie osôb, ktoré osobne predmetné tričká do lekární dodali, správny súd sa s
týmto postupom stotožnil, nakoľko daňovou kontrolou bolo jednoznačne spochybnené dodanie tovaru

deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou Ulta s.r.o., keď tieto osoby nevystupovali v obchodnom
vzťahu s priamym dodávateľom. Správny súd zdôraznil, že podmienky priznania odpočtu DPH sú
usporiadané kumulatívne, a teda pri závere o nepreukázaní realizácie dodávky tovaru deklarovaným
dodávateľomneboldôvodviesťdokazovaniekotázkam,ktorésatýkalisamotnejexistenciemateriálnehoplnenia alebo iných materiálnych podmienok práva na odpočítanie DPH prostredníctvom výsluchu
označených svedkov.
22. Kžalobcomcitovanejjudikatúresprávnysúduviedol,žežalobcanevymedzildostatočneskutočnosti,

na základe ktorých by bolo možné vo vzťahu k prejednávanej veci skonštatovať, že sa jedná o obdobnú
vec.
23. K tvrdeniu žalobcu, že skutočnosti, na ktoré správca dane poukazuje nenastali u žalobcu, ale na
strane subdodávateľa žalobcu, s ktorým nebol v právnom vzťahu a nemal dosah na to, ako tento
subdodávateľ viedol účtovníctvo, správny súd uviedol, že toto nie je dôvodné. V tejto súvislosti správny

súd poukázal na § 24 ods. 1 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie
tovaru bolo realizované konkrétnym dodávateľom, ťaží ho k tomuto tvrdeniu dôkazné bremeno a pri
jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Podľa názoru správneho súdu, daňové orgány
nezahrnuli do dôkazného bremena žalobcu nič, čo by do neho nespadalo. Žalobca, ako podnikateľský
subjekt, má byť dostatočne obozretný vo vzťahu k svojim povinnostiam, ktoré má ako daňovník voči
správcovi dane a ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov.

24. K námietkam, týkajúcich sa záverov správcu dane o nekontaktnosti spoločnosti MBSK Group s.r.o.,
ako aj nezrovnalosti na spornej faktúre, ktoré podľa žalobcu nepreukazujú, že k dodaniu deklarovaným
dodávateľomnedošlo,správnysúdrovnakouviedol,žetietoniesúdôvodné.Zopakovalargumentáciuvo
vzťahu k § 3 ods. 3 Daňového poriadku dodajúc, že pochybnosti o realizácii dodávky tričiek dodávateľom
uvedeným na spornej faktúre neboli založené výlučne na nekontaktnosti spoločnosti MBSK Group s.r.o.

a na nezrovnalostiach vo fakturácii.
25. Na záverom správny súd zhrnul, že správca dane vykonal vo veci dokazovanie, ktorého výsledkom
bolo zistenie skutkového stavu dostatočne pre riadne posúdenie veci, pričom skutkové zistenia správcu
dane majú oporu v administratívnom spise a sú s ním v súlade, správca dane a žalovaný vec správne
právne posúdili podľa § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. K odkazu

žalobcu na závery rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 správny súd uviedol, že tieto sú už prekonané
vývojom rozhodovacej činnosti NS SR.
III.
Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
26. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú

sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), teda z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a
žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
27. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ vymenoval doklady, ktoré boli z jeho strany predložené a tiež

predložené deklarovaným dodávateľom. Rovnako poukázal aj na jeho vyjadrenia, konkrétne aj na to, že
konateľ sťažovateľa nadviazal spoluprácu so spoločnosťou Ulta s.r.o. na prezentácii projektu budovania
a posilnenia obchodných aktivít na Balkáne, miesto Split Chorvátsko.
28. Sťažovateľ tvrdil, že dôkazné bremeno uniesol, preukázal existenciu materiálneho plnenia a predložil
všetky zákonom požadované doklady. Na podporu tohto svojho tvrdenia citoval z nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo 7. februára 2023, body
29 až 40.
29. Mal za to, že skutočnosť, že spoločnosť Ulta s.r.o. má zriadenú poštovú schránku, na ktorej sa okrem
iného nachádzalo aj označenie ďalších spoločností, nie je dôkazom vyvracajúcim ani spochybňujúcim
tvrdenia sťažovateľa o dodaní tovaru, ako aj osobe dodávateľa. Rovnako za mylné označil závery

správneho súdu, že spoločnosť Ulta s.r.o. nepredložila správcom dane požadované doklady.
30. Za irelevantné ďalej sťažovateľ označil tvrdenia správneho súdu o nekontaktnosti spoločnosti Ulta
s.r.o. a subdodávateľa - spoločnosť MBSK Group s.r.o. majúc za to, že tieto nie sú spôsobilé vyvrátiť
sťažovateľom tvrdené a preukázané skutočnosti a tiež mu tieto skutočnosti nemôžu byť pripísané na
ujmu. Rovnako za irelevantnú označil aj odlišnosť na faktúre, keď z faktúry je zrejmé, kto ju vystavil, pre

koho a kedy, je zrejmý aj predmet plnenia, dátum dodania a splatnosť faktúry.
31. Sťažovateľ ďalej argumentoval, že ani nekontaktnosť pána A. I. nevyvracia tvrdené a dôkazmi
preukázané skutočnosti, keď skutočnosť, že pán A. I. mohol konať za spoločnosť Ulta s.r.o. bolo v konaní
preukázané (i) predloženým poverením zo 7. decembra 2018, (ii) čestným prehlásením pána A. I. z 22.
októbra 2020 a (iii) vyjadrením prokuristu spoločnosti Ulta s.r.o.

32. Sťažovateľ namietal, že daňové orgány, ako aj správny súd nesprávne a nezákonne vyhodnocujú
dôkazy - existenciu materiálneho plnenia, listinné dôkazy, ako aj svedecké výpovede. Správca dane
opakovane a bez relevantného zdôvodnenia, zakaždým keď sťažovateľ predložil alebo označil dôkaz na
preukázaniesvojichtvrdení,tentoibaoznačilzanedostatočnýnaodstráneniejehopochybnostíohľadomosoby dodávateľa a vyzval sťažovateľa na predloženie ďalších dôkazov. Keď tak sťažovateľ učinil,
správca dane uvedené dôkazy odmietol vykonať tvrdiac, že tieto by na skutkové okolnosti nemali žiaden
vplyv. Preto zastal názor, že daňové orgány iba selektívne vyberajú dôkazy, ktoré údajne preukazujú

spochybnenie reálnosti zdaniteľného plnenia (nemožnosť skontaktovať sa s pánom I., nekontaktnosť
spoločnosti MBSK Group s.r.o., formálne nezrovnalosti na faktúre), avšak dôkazy, ktoré jednoznačne
preukazujú reálnosť zdaniteľných plnení (sporná faktúra, výpisy z bankového účtu, evidencia lekární,
dodací list, poverenie pre pána I., čestné prehlásenie pána I., vyjadrenie konateľa sťažovateľa,
vyjadrenie spoločnosti BENEVIT s.r.o., doklady predložené spoločnosťou Ulta s.r.o., vyjadrenie pána Z.)

označujú za bezvýznamné, resp. tieto odmietajú vykonať (výsluch obchodných zástupcov sťažovateľa,
ktorý tovar reálne videli a následne ho odovzdávali do príslušných lekární).
33. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnuté rozsudok považuje za vecne
správny. Kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
34. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší
správny súd“ alebo „kasačný súd“) 6. októbra 2023. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho

senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a
JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr.
Anite Filovej.

IV.

Posúdenie kasačného súdu
35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je
prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

36. Kľúčovou právnou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, bolo, či
správca dane a žalovaný vzniesli dostatočné pochybnosti o splnení materiálnych/hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane zo sporného obchodu sťažovateľa s deklarovaným
dodávateľom - spoločnosťou Ulta, s.r.o.
37. Na úvod kasačný súd poukazuje na to, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať

medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie
DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii)
odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv)
odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.
38. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový

subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo

dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra
2021, (bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam
faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH,
C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.
septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod

24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej
osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9.
decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).
39. Platí pritom, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva

na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade nezrovnalostí
vo faktúre (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo
veci Paper Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod 33; vo veci Senatex, bod
38; vo veci Kemwater ProChemie, bod 29).
40. Členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné

povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie
daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie
určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky
spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvoraEurópskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a
C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra

2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28).
41. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.

6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,sp.zn.5Sžfk/15/2018zodňa30.apríla2019ainé).Obchodné
transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou),
predloženédokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia,ktorévprípadevznikupochybnostípreukazuje
daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa
11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).
42. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.

septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov

povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti

spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).

43. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019).
44. Prenesúc uvedené východiská na práve posudzovanú vec kasačný súd sumarizuje pochybnosti, na
ktorých daňové orgány založili svoje pochybnosti o splnení hmotnoprávnej podmienky viažucej sa na
osobu dodávateľa a jeho status platiteľa dane: (i) výsledok miestneho zisťovania o tom, že na adrese
sídla spoločnosti Ulta s.r.o. nebola táto zastihnutá, (ii) zistenia správcu dane vo vzťahu k spoločnosti Ulta

s.r.o.,podľaktorýchboladaňovákontrolanaDPHzazdaňovacieobdobiaaugust2019aseptember2019
z dôvodu nekontaktnosti tohto daňového subjektu ukončená podľa pomôcok (v práve posudzovanej
veci ide o zdaňovacie obdobie jún 2019), (iii) zistenie odlišnosti spornej faktúry vystavenej pre žalobcu
a zaslanej od spoločnosti Ulta s.r.o. v porovnaní s faktúrou, ktorú predložil žalobca, pokiaľ ide o číslo
účtu, (iv) zistenie, že spoločnosť Ulta s.r.o. mala tričká nakúpiť až dňa 28. júna 2019, pričom ich mala

predať žalobcovi dňa 3. júna 2019, (vi) skutočnosti zistené vo vzťahu ku spoločnosti MBSK Group s.r.o.,
a to nekontaktnosť, cena tričiek, označenie tričiek, z ktorého nevyplýva, že ide o špeciálne tričká s
popisom TOP GREEN, (vii) nekontaktnosť osoby pána A. I., ktorý mal komunikovať s konateľom žalobcu
pánom Hruškom po neúspešných pokusoch správcu dane skontaktovať sa s menovaným telefonicky,
na čísle oznámenom žalobcom, v spojení s vyjadrením žalobcu z 10. novembra 2020, ktorý sa tiež

bezúspešne snažil s touto osobou skontaktovať, (viii) nepreukázanie, že pán A. I. bol oprávnený konať
za spoločnosť Ulta s.r.o., (ix) napriek predloženému povereniu pre pána A. I. zo 7. decembra 2018, ako
aj čestnému prehláseniu A. I. z 22. októbra 2020 bolo podľa názoru správcu dane potrebné, aby bol
v konaní vypočutý, keďže z poverenia nebolo preukázané, kto konkrétne za spoločnosť Ulta s.r.o. totopoverenie udelil a k čestnému prehláseniu nebola doložená plná moc pána Kotáska (zomrel dňa XX. F.
XXXX), (x) skutočnosť, že A. I. bol oprávnený konať za spoločnosť Ulta s.r.o. nepotvrdil ani prokurista
spoločnosti Ulta s.r.o. pán Jiří Kotásek, (xi) zistenie, že spoločnosť BENEVIT, s.r.o. je iba výrobcom

značky TOP GREEN, pričom predaj a marketing výrobkov si zabezpečoval žalobca, teda tento subjekt
predmetné tričká nenakupoval.
45. Na strane druhej sťažovateľ preukazoval oprávnenosť nároku na odpočítanie DPH (i) spornou
faktúrou, (ii) výpisom z bankového účtu, (iii) evidenciou lekární, v ktorých mali byť tričká ponúkané, (iv)
poverením pre pána A. I., (v) čestným vyhlásením pána A. I., (vi) vyjadrením konateľa sťažovateľa,

(vii) vyjadrením svedka Z., (viii) dokladmi predloženými spoločnosťou Ulta s.r.o. Sťažovateľ už v
priebehu vyrubovacieho konania navrhoval vypočuť ako svedkov osoby, ktoré mali tričká distribuovať
do konkrétnych lekární. Daňové orgány však navrhovaných svedkov nepovažovali za potrebné vypočuť,
nakoľko mali za to, že ich výpovede by nepreukázali, že tričká dodala spoločnosť Ulta s.r.o.
46. Daňové orgány teda primárne založili pochybnosti na nekontaktnosti pána A. I., ktorý mal podľa
vyjadrení sťažovateľa a prokuristu spoločnosti Ulta s.r.o. konať za túto spoločnosť. Oprávnenie pána

A. I. konať za deklarovaného dodávateľa malo byť preukázané poverením zo 7. decembra 2018 a
tiež čestným vyhlásením pána A. I., že za túto spoločnosť konal na základe plnej moci od konateľa
pána Kotáska, ktoré predložil správcovi dane sťažovateľ. Poverenie, ako aj čestné prehlásenie daňové
orgány nezohľadnili z dôvodu, že nepreukazujú, že pána A. I. poveril konať v mene spoločnosti Ulta
s.r.o. konateľ, pán Kotásek, ktorý dňa XX. F. XXXX zomrel.

47. Kasačný súd upriamuje pozornosť daňových orgánov, ako aj sťažovateľa, na relevantnú skutočnosť,
a to, že dňa 7. decembra 2018, nebol konateľom spoločnosti Ulta s.r.o. pán Kotásek, ale pán Martin Fest
a Helena Žežovská, ktorí boli konateľmi tejto spoločnosti od 04.12.2018 do 15.02.2019. Kasačnému
súdu však tiež neuniklo pozornosti, že na predloženom poverení uvedené sídlo spoločnosti Ulta s.r.o.,
ako aj sídlo na pečiatke nezodpovedá údajom uvedeným v obchodnom registri k dátumu 07.12.2018,

kedy malo byť toto poverenie udelené. Preto sa kasačný súd stotožňuje so záverom správcu dane, že
poverenie zo dňa 07.12.2018 nepreukazuje oprávnenie pána A. I. konať v mene spoločnosti Ulta s.r.o.
48. Osobu pána A. I. konať v mene spoločnosti Ulta s.r.o. však spomenul vo svojej výpovedi aj prokurista
tejto spoločnosti pán O. Z., ktorý uviedol, že pána A. I. mu predstavil pán Kotásek, keď ešte žil, ako
svojho kolegu a zrejme aj budúceho majiteľa a konateľa firmy s tým, že v návrhu na zmenu konateľa

spoločnosti Ulta s.r.o. je uvedený práve pán A. I.. S pánom A. I. sa mal aj viackrát stretnúť, plnú moc
však svedok k dispozícii nemal. Teda aj prokurista spoločnosti osobu A. I. poznal a mal vedomosť, že
mal konať za spoločnosť Ulta s.r.o.
49. Ďalej skutočnosť, že osoba pána A. I. mala konať v mene spoločnosti Ulta s.r.o. má potvrdzovať
čestné prehlásenie pána A. I., že vystupoval v mene tejto spoločnosti a to na základe plnej moci od pána

Kotáska. V tomto čestnom vyhlásení tiež pán A. I. prehlásil, že spoločnosť Ulta s.r.o. dodala tričká TOP
GRENN v množstve 1 500 ks, na základe vystavenej faktúry. K čestnému prehláseniu rovnako plná moc
predložená nebola.
50. Kasačný súd uznáva, že výsledky vykonaného dokazovania sa vo vzťahu k postaveniu pána A.
I. môžu javiť ako rozporné. Na druhej strane však kasačný súd dáva do pozornosti, že z vyjadrenia

prokuristu spoločnosti Ulta s.r.o. (hoci možno mať výhrady k jeho všeobecnosti) možno logicky vyvodiť,
že pán I. bol oprávnený v rôznych obdobiach konať za predmetnú spoločnosť, nasvedčuje tomu aj
predložené čestné vyhlásenie pána A. I. a tieto dôkazy potvrdzujú verziu sťažovateľa o tom, kto
za spoločnosť Ulta s.r.o. vo vzťahu k uskutočneným obchodom konal. Pochybnosť správcu dane,
žalovaného a správneho súdu sa tak zužuje v zásade len na to, že sťažovateľ a ani spoločnosť Ulta

s.r.o. nepredložili písomné splnomocnenie pre pána A. I..
51. Hoci kasačný súd uznáva, že vyhodnotenie dokazovania je úlohou a kompetenciou orgánov
finančnej správy, ani v tomto smere sa tieto nemôžu dopustiť svojvôle. Výpoveď prokuristu spoločnosti
Ulta s.r.o. v spojení s predloženým čestným vyhlásením pána A. I. považuje kasačný súd za dostatočné
dôkazy objasňujúce pochybnosť správcu dane a žalovaného o oprávnenosti pána I. konať za spoločnosť

Ulta s.r.o., postavenú len na absencii písomného splnomocnenia.
52. Za tohto stavu bolo možné pochybnosti správcu dane a žalovaného podporiť najmä vykonaním
výsluchu pána A. I. alebo konateľa spoločnosti Ulta s.r.o., pána Kotáska. Kasačný súd vzal do
úvahy, že pán A. I. sa stal nekontaktným a pán Kotásek bol zosnulý. Na druhej strane však kasačný
súd konštatuje, že neschopnosť správcu dane a žalovaného (hoci objektívne odôvodnená) vzniesť

vykonaným dokazovaním podložené (nevyvrátené) pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok
práva na odpočítanie dane nie je zákonným dôvodom pre neuznanie tohto oprávnenia sťažovateľovi.
Nemožnosť vykonania výsluchu pána A. I., či pána Kotáska za dôkazného stavu, ktorý nastal v
predmetnej veci (preukázanie oprávnenia A. I. konať za spoločnosť Ulta s.r.o. nepriamymi dôkazmi),nemôže ísť na vrub daňového subjektu, ale orgánov finančnej správy, ktorých úlohou v daňovom konaní
je vzniesť odôvodnené a vykonaným dokazovaním podporené pochybnosti o splnení materiálnych
podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane.

53. Pre úplnosť však kasačný súd dodáva, že skutočnosť, že sťažovateľ vstúpil do obchodného vzťahu
so spoločnosťou Ulta s.r.o. bez toho, aby si preukázateľne overil oprávnenie pána I. konať za predmetnú
spoločnosť a aby disponoval písomným plnomocenstvom pre pána I., môže byť relevantná vo vzťahu
k posudzovaniu obozretnosti sťažovateľa (podozrivé okolnosti nadviazania obchodnej spolupráce a
nedostatočná obozretnosť sťažovateľa), a to pri preukazovaní jeho vedomosti, či vedel alebo mohol/

mal vedieť o svojej účasti v reťazci poznačenom podvodným konaním. Toto však predstavuje iný dôvod
neuznaniaprávanaodpočítaniedane,naktoromsprávcadaneažalovanýsvojerozhodnutienepostavili.
54. Daňové orgány ďalej svoje pochybnosti, že tovar bol dodaný spoločnosťou Ulta s.r.o. založili
na (i) nekontaktnosti tejto spoločnosti, jej virtuálneho sídla, výsledkoch daňovej kontroly za mesiace
august 2019 a september 2019, (ii) nezrovnalostiach vo faktúrach predložených sťažovateľom a touto
spoločnosťou, a to pokiaľ ide o číslo účtu, (iii) skutočnosťou, že tovar mal byť dodaný 03.06.2019, ale

nakúpený dňa 28.06.2019 od spoločnosti MBSK Group s.r.o., za nízku cenu (1,66 eur bez DPH za ks),
pričom táto spoločnosť je nekontaktná, nebolo tak, pre neexistenciu dokladov, možné ďalej overovať
pôvod tovaru.
55. PokiaľideoďalšiezisteniasprávcudaneospoločnostiUltas.r.o.,tátososprávcomdaneelektronicky
komunikovala, doložila dodávateľské a odberateľské faktúry týkajúce sa zdaňovacieho obdobia jún

2019, z ktorých následne správca dane vychádzal. Jej virtuálne sídlo, a rovnako tiež nezrovnalosť
vo faktúre, ktorú táto spoločnosť predložila rovnako nie sú dostatočnej váhy, aby aj spoločne s
pochybnosťami ohľadne konania pána A. I. relevantne spochybnili, že tovar nebol sťažovateľovi dodaný
spoločnosťou Ulta s.r.o. Tieto je rovnako namieste subsumovať pod kategóriu obozretnosti sťažovateľa
pri výbere svojho obchodného partnera, nakoľko konal s niekým, kto mal virtuálne sídlo a účet v Českej

republike, ktoré skutočnosti mohli u sťažovateľa vo vzťahu k tejto spoločnosti vyvolať pochybnosti o
jej dôveryhodnosti (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sfk/27/2022
zo dňa 28. apríla 2023, bod. 17.) Toto sú však rovnako indície týkajúce sa podvodného konania na
DPH. Bez významu je aj tvrdenie správcu dane o výsledkoch daňovej kontroly spoločnosti Ulta s.r.o. za
zdaňovacie obdobie august 2019 a september 2019, keďže sa netýka zdaňovacieho obdobia jún 2019,

ktoré je predmetom posudzovania u sťažovateľa.
56. Rovnako skutočnosti zistené o spoločnosti MBSK Group s.r.o, teda subdodávateľa sťažovateľa nie
sú relevantné, pokiaľ ide o hmotnoprávne podmienky priznania nároku na odpočet DPH zo spornej
faktúry, ale vzťahujú sa na dôvod nepriznania nároku na odpočet DPH z dôvodu podvodného konania.
Uvedené sa vzťahuje aj na skutočnosť, na ktorú poukázal správca dane a to, že spoločnosť Ulta s.r.o.

mala nakúpiť tričká od spoločnosti MBSK Group s.r.o. dňa 28. júna 2019, pričom ich mala sťažovateľovi
predať už 3. júna 2019.
57. V súvislosti so spoločnosťou MBSK Group s.r.o. kasačný súd upozorňuje, že z odôvodnení
rozhodnutí daňových orgánov čiastočne vyplýva aj spochybnenie materiálnej existencie tovaru, keď
správca dane na str. 13 prvostupňového rozhodnutia zo zistení týkajúcich sa spoločnosti MBSK

Group s.r.o., ktorá mala tričká deklarovanému dodávateľovi dodať, uzavrel, že nebolo preukázané,
že spoločnosť Ulta s.r.o. skutočne nakúpila a predala tričká TOP GREEN v množstve 1 500 ks, bolo
teda spochybnené, že tovar bol dodaný v takom množstve a druhu dodaného tovaru. K samotnej
materiálnej existencii tovaru, pokiaľ by daňové orgány zotrvali na jej spochybnení, by bolo namieste
vypočuť sťažovateľom navrhovaných svedkov, ktorí by pochopiteľne nepotvrdzovali dodávateľa týchto

tričiek, ale ich materiálnu existenciu. Kasačný súd súčasne dodáva, že správny súd sa mýli svojou
konštatáciou, že pri závere o nepreukázaní realizácie dodávky tovaru deklarovaným dodávateľom, nebol
dôvodviesťdokazovaniekotázkam,ktorésatýkalisamotnejexistenciemateriálnehoplneniaaleboiných
materiálnych podmienok práva na odpočítanie DPH prostredníctvom výsluchu označených svedkov.
Logicky totiž najskôr prichádza do úvahy preukázanie materiálnej existencie tovaru, ktorý má následne

deklarovanýdodávateľdodať.Kasačnýsúdnauvedenéskutočnostiupozorňujeprečistotutakdaňového
konania, ako aj správneho súdneho konania. Daňový subjekt, a teda aj sťažovateľ musí mať presné
informácie o pochybnostiach správcu dane, aby sa proti jeho záverom vedel brániť. Pochopiteľne preto
sťažovateľ po pochybnostiach správcu dane navrhoval vypočuť aj osoby, ktoré mali následne tričká
distribuovať do lekární. V ďalšom konaní tak nie je vylúčené, aby daňové orgány na účely spochybnenia

samotnej materiálnej existencie tovaru navrhovaných svedkov vypočuli.
58. S poukazom na vyššie uvedené musí kasačný súd v zhode so sťažovateľom konštatovať, že správca
dane doposiaľ neformuloval také relevantné pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach
práva na odpočítanie dane, ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splneniemateriálnych podmienok pre odpočet DPH sťažovateľom. Napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj
rozhodnutia žalovaného a správcu dane tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu
k materiálnym podmienkam práva na odpočítanie dane ako aj z nesprávneho právneho posúdenia

miery dôkazného bremena, ktorým bol sťažovateľ v danom konaní zaťažený. Pre úplnosť v súvislosti
s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci kasačný súd zdôrazňuje, že jeho závery
bez ďalšieho neznamenajú, že sťažovateľovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo spornej
faktúry so spoločnosťou Ulta s.r.o. Bude však úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil
splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho

poskytnutia tovaru či postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru ďalšími dôkazmi, ktoré
však kasačný súd obsahom administratívneho spisu neidentifikoval) alebo aby preukázal sťažovateľovi
jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
59. V prípade podvodného konania bude musieť správca dane zase preukázať, odkazujúc na rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel zo dňa 6. júla 2006, C-439/04, a) či vznikol z
posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik, b) ak áno, či je tento daňový únik dôsledkom

podvodného konania, c) ak áno, či boli posudzované zdaniteľné obchody s týmto konaním spojené, d)
ak áno, či vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje
správcu dane.

V.

Záver
60. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP),
rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného a
prvostupňové rozhodnutie (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol,

kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP zmenil
napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie
a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
61.Vďalšomkonaníbudúsprávcadaneažalovanýpostupovaťspôsobomnačrtnutýmkasačnýmsúdom
vyššie (osobitne body 58 a 59 tohto rozsudku). Žalovaný a správca dane sú pritom viazaní vyjadreným

právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).
62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167
ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov
kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
63. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.