Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23C/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314205059
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2314205059.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobkýň: 1./

S. R., rod. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., R. XXXX/XX, 2./ H. K., rod. E., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom Y. X. Y. XX, 3./ L. Č., rod. E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom R., P. XXXX/XX, 4./ A. J., rod. E., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom Š., G. - L., právne zastúpení: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o.,
IČO:35892994,sosídlomBratislava,Sasinkova10,protižalovaným:1./Ľ.Í.J.,rod.E.,nar.XX.X.XXXX,
trvale bytom R., X.. R. XX/X, 2./ G. Š., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., Š. XXXX/XX, 3./ Y. Č.,
rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom R., X.. R. XX/X, právne zastúpení: JUDr. Silvia Gašparíková, advokátka
so sídlom Sereď, Športová 2298/58, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným 1./ až 3./ súd priznáva náhradu trov konania voči žalobcom 1./ až 4./ vo výške 100 %, o
ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Strana žalobcu sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 5.3.2014 v spojení so zmenou
žalobného petitu, doručenou súdu dňa 14.11.2016 a pripustenou uznesením sp. zn. 23C/75/2014 zo dňa
28.4.2017, právoplatné dňom 20.5.2017, domáhala, aby súd určil, že L. E., rod. O., nar. XX.X.XXXX,
naposledy bytom Š. XXX, bola ku dňu jej smrti dňa X.XX.XXXX, podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území (ďalej len „k. ú.“) Š., obec Š., okres D., zapísanej
na LV č. XXX, vedenej Okresným úradom D., katastrálnym odborom, a to stavby so súpisným
číslom XXX - rodinný dom, ležiaci na parcelách č. XXXX/X, Č.. XXXX/X C. Č.. XXXX/XX, vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu X/X k celku (ďalej len „nehnuteľnosť“). Podanú žalobu strana žalobcu
zdôvodnila tak, že v čase podania žaloby boli evidované ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti,
každá so spoluvlastníckym podielom X/XX k celku. Žalovaná 1./ bola v čase podania žaloby podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu XX/XX k celku a žalovaná 2./ bola

včasepodaniažalobypodielovouspoluvlastníčkounehnuteľnostisveľkosťouspoluvlastníckehopodielu
X/XX k celku. Žalobkyne nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti titulom dedenia,
rozhodnutím G. XXXX/XX, ako zákonné dedičky poručiteľa O. E. - otca strany žalobcu, ktorý zomrel
dňa XX.X.XXXX. Rovnakým titulom nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti vo veľkosti X/XX
k celku aj E. E. - brat strany žalobcu a otec žalovaných. Z uvedeného vyplynulo, že strana žalobcu
spolu so svojim bratom titulom dedenia nadobudli po svojom otcovi do podielového spoluvlastníctva
podiely spolu vo veľkosti 1. k celku. Zvyšný spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X k celku v čase

po smrti O. E., patril L. E., rod. O., matke strany žalobcu a E. E. a manželke zomrelého O. E.. Dňa
7.5.1997 bola formou notárskej zápisnice č. X. XXX/XX, X. XXX/XX (ďalej len „notárska zápisnica“),
spísaná na notárskom úrade v R., notárkou H.. G.. S.D. D., darovacia zmluva a zmluva o zriadení
vecného bremena k nehnuteľnosti. Predmetom tejto zmluvy bol prevod spoluvlastníckeho podielu L.E. vo veľkosti X/X k celku na jej syna E. E., a zároveň zriadenie vecného bremena spočívajúceho
v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech L. E., a to bez vedomia ostatných
spoluvlastníkov nehnuteľnosti, teda strany žalobcu. Napriek skutočnosti, že touto zmluvou sa malo

zriadiť vecné bremeno k celej nehnuteľnosti, účastníkmi zmluvy boli iba L. E. a E. E. z čoho vyplýva,
že sa pri zriaďovaní vecného bremena opomenulo povinné účastníctvo ostatných spoluvlastníkov
nehnuteľnosti na zmluve. Katastrálnym odborom Okresného úradu D. bol na základe tejto zmluvy
dňa 9.6.1997 povolený vklad spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra, čím sa E. E. stal
väčšinovým podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/XX k

celku. Po smrti E. E. dňa X.X.XXXX mali jeho spoluvlastnícky podiel nadobudnúť na základe Osvedčenia
o dedičstve sp. zn. 20D/22/2010, G. XX/XXXX, nadobudnúť jeho dcéry - žalované 1./ a 2./, v podieloch
uvedených v tomto odseku vyššie. Pri zmluve o zriadení vecného bremena, týkajúceho sa celej
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve sa vyžaduje, aby jej účastníkmi boli všetci spoluvlastníci
nehnuteľnosti. Absencia účasti niektorých zo spoluvlastníkov pri uzatváraní takejto zmluvy predstavuje
skutočnosťmajúcuzanásledokneplatnosťzriadeniavecnéhobremena,nakoľkoideoprávnyúkon,ktorý

nie je bežným hospodárením so spoločnou vecou, a preto sa na neho nemôže vzťahovať ustanovenie
§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ). Preto ak je zmluvou zriaďované vecné bremeno k
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, zaťažujúce celú nehnuteľnosť, účastníkmi zmluvy musia
byť všetci spoluvlastníci, pretože ide o dispozíciu s nehnuteľnosťou predstavujúcu výkon vlastníckeho
práva a každý zo spoluvlastníkov s ňou takto môže disponovať len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho

podielu. V tejto súvislosti strana žalobcu poukázala na rozhodnutie R 14/1988, a tiež uznesenie
Mestského súdu v Prahe z 31.5.2002. S poukazom na uvedené skutočnosti teda vecné bremeno nebolo
možné platne zriadiť bez účasti strany žalobcu na zmluve o zriadení vecného bremena, ktoré teda bolo
zriadené neplatne. Ďalej poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR (ďalej len „NS ČR“) sp. zn.
22 Cdo 838/2000, ktoré sa zaoberá vzťahom darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena

a z ktorého vyplýva, že v prípade ak sú tieto dva právne úkony obsiahnuté v jednej listine a tvoria
neoddeliteľnýcelok,neplatnosťjednéhospôsobíajneplatnosťtohodruhého.Rozhodujúcimkritériomich
oddeliteľnosti je vždy vôľa účastníkov zmluvy. V prejednávanej veci sú darovacia zmluva, ako aj zmluva
o zriadení vecného bremena, obsiahnuté v jednej listine a ide teda o zmiešanú zmluvu obsahujúcu 2
právne úkony. Strana žalobcu má za to, že tieto úkony tvoria neoddeliteľný celok, pretože zriadenie

vecného bremena v prospech L. E. možno považovať za protihodnotu k prevodu jej spoluvlastníckeho
podielu na E. E., i keď sa táto skutočnosť výslovne v zmluve neuvádza. V prípade, že by k zriadeniu
vecného bremena v prospech L. E. nedošlo, táto by nemala vôľu k darovaniu svojho spoluvlastníckeho
podielu. Z uvedených skutočností vyplýva, že k prevodu spoluvlastníckeho podielu L. E. na E. E. nikdy
neprišlo, a teda L. E. bola do momentu jej smrti väčšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti (s veľkosťou

podielu X/X k celku) a spoluvlastnícky podiel E. E. predstavoval v tom čase X/XX k celku. Na základe
toho sa po smrti L. E. mal jej spoluvlastnícky podiel titulom dedenia rozdeliť medzi všetkých zákonných
dedičov, teda E. E. a stranu žalobcu rovným dielom. Každému z nich by teda k doterajšiemu podielu X/
XX k celku pribudla ďalšia X/XX, čiže spoluvlastnícky podiel každého z nich by predstavoval X/X k celku.
Následne po smrti E. E. mal byť predmetom dedičského konania tento podiel vo výške X/X k celku,

nie X/XX, ako tomu bolo v skutočnosti. Naliehavý právny záujem na podaní žaloby odôvodnila strana
žalobcu tým, že aktuálny právny stav podľa zápisu v katastri nehnuteľností nezohľadňuje neplatnosť
darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, a to z dôvodu, že do dedičstva po L. E.
nemohol byť zahrnutý spoluvlastnícky podiel, ktorého prevod je predmetom sporu. Po právoplatnom
rozsudku v zmysle žalobného petitu strany žalobcu bude možné v zmysle § 175x Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O.s.p.“) nanovo vykonať konanie o dedičstve a odstrániť tak nedostatky spôsobené
namietanou neplatnosťou vyššie zmieňovanej zmluvy. Ako dôkazy žalobných tvrdení pripojila strana
žalobcu výpis z LV č. XXX pre k.ú. Š., ako aj Darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena,
spísanú formou notárskej zápisnice dňa 7.5.1997 notárkou H.. G.. S. D. so sídlom notárskeho úradu v R..

2. Tunajší súd uznesením sp. zn. 23C/75/2014 zo dňa 11.11.2014, právoplatné dňom 12.12.2014,
konanie o žalobe žalobkyne Y. Č., rod. E., nar. XX.X.XXXX (pôvodne označená ako žalobkyňa 2./) z
dôvoduspäťvzatiažalobyzastavil.Uznesenímsp.zn.23C/75/2014zodňa28.4.2017,právoplatnédňom
20.5.2017, tunajší súd pripustil vstup Y. Č., rod. E., nar. XX.X.XXXX, do konania na miesto žalovanej,
pričom s ňou ďalej koná ako so žalovanou 3./.

3. Súd vykonal dokazovanie písomnými podaniami strán sporu, notárskou zápisnicou spísanom na
Notárskom úrade v R. pred notárkou H.. G.. S. D. dňa 7.5.1997 X. XXX/XX, X. XXX/XX, úmrtným listom
neb. L. E., nebohého O. E., uznesením Okresného súdu Galanta, sp. zn. 12D 200/2002 o prejednanídedičstva po nebohej L. E., výpisom z LV č. XXXX, Č.. XXX, pre k.ú. Š., okres D., výsluchom žalobkyne
v 1. rade a žalovanej v 3. rade, správou H.. G. A., znaleckým posudkom znalkyne H.. H. D., znalec z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. XX/XXXX, výsluchom znalkyne, ako aj ostatným

obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci.

4. Z notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v R. dňa 7.5.1997 vyplynulo, že nebohá L. E.
matka strany žalobcu ako darkyňa (ďalej aj ako „darkyňa“) darovala nebohému synovi a bratovi strany
žalobcu a otcovi žalovanej v 1. a 2. rade E. E. (ďalej aj ako „obdarovaný“) svoj spoluvlastnícky podiel vo

veľkosti X/X na dotknutých nehnuteľnostiach a tento dar s vďakou prijal. Zároveň zmluvné strany v bode
3. zmluvy uzatvorili zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v povinnosti nebohého E. E.
strpieť doživotné bývanie a užívanie týchto nehnuteľností darkyňou ako oprávnenou z vecného bremena
a postarať sa o ňu v chorobe a starobe a vystrojiť jej v prípade smrti primeraný pohreb. Zároveň uviedli,
že vecné bremeno sa podľa dohody zriaďuje ako bezodplatné.

5. Žalované 1./ a 2./ dňa 24.4.2014 doručili vyjadrenie k podanej žalobe, v ktorom uviedli nasledovné
skutočnosti. Namietali najmä prípustnosť samotného podania určovacej žaloby, pričom poukázali
na absenciu podmienky naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., respektíve
podmienky vecnej legitimácie. Vychádzajúc zo zásady publicity verejných registrov, konkrétne katastra
nehnuteľností, ako aj z právnych vzťahov, ktoré boli v nadväznosti na túto notársku zápisnicu vytvorené,

mala strana žalobcu možnosť napadnúť platnosť notárskej zápisnice, respektíve v nej obsiahnutých
právnych úkonov v časovom úseku od 8.5.1997 do 8.5.2000. Odo dňa spísania notárskej zápisnice,
respektíve jej zavkladovania uplynulo cca 17 rokov, pričom strana žalobcu za tento čas nevyužila svoje
právo domôcť sa súdnou cestou vyslovenia neplatnosti tejto notárskej zápisnice, či v nej obsiahnutých
právnych úkonov. Právny predchodca žalovaných 1./ a 2./ - E. E. zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom

jeho dcéry sa následne stali podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti, a to na základe riadneho
dedičského konania. Strana žalobcu však nevyužila ani 3-ročnú zákonnú lehotu na napadnutie platnosti
právneho úkonu, ktorým sa žalované 1./ a 2./ stali podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti a boli
pasívne aj v tomto štádiu nimi namietaného porušovania ich vlastníckeho práva respektíve vlastníckeho
práva ich matky. Naliehavosť právneho záujmu v zmysle platnej judikatúry absentuje tam, kde sa

žalobcovia môžu, respektíve mohli domáhať právnej ochrany inými prostriedkami ako určovacou
žalobou, pričom je evidentné, že v tomto prípade sa tak nestalo z dôvodu pasivity strany žalobcu,
ktorá nevyužila iné právne prostriedky, ktoré mala k dispozícii už v roku 1997 (voči E. E.) respektíve
2010 (voči žalovaným 1./ a 2./). Deklaratórne tvrdenie strany žalobcu o naliehavosti právneho záujmu
je preto s prihliadnutím na uplynutie dvoch zákonných premlčacích dôb, ako aj 17.-tich rokov od

spísania notárskej zápisnice, bezpredmetné a nepreukázané. V tejto súvislosti žalované tiež poukázali
na preventívny charakter určovacej žaloby, ktorej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr,
než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (Krajský súd v Trenčíne, sp. zn. 17Co/161/2007).
Neexistencia naliehavého právneho záujmu podľa odbornej literatúry a platnej judikatúry nie je daná
ani vtedy, ak by vyhovenie určovacej žalobe neviedlo k trvalému usporiadaniu sporných právnych

vzťahov, ale by viedlo len k ďalším súdnym respektíve iným konaniam a malo by tak za následok
„otvorenie“ stabilizovaných právnych vzťahov. Z obsahu žaloby pritom vyplýva, že vyhovenie určovacej
žalobe strany žalobcu by umožnilo „nanovo vykonať konanie o dedičstve“ (Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 5 Cdo 31/2011). Neexistencia naliehavého právneho záujmu je teda
okrem časového atribútu preukázaná aj skutočnosťou, že vyhovením žalobe by nedošlo k usporiadaniu

právnych vzťahov, ale malo by za následok nové dedičské konanie, ako aj na neho nadväzujúce ďalšie
súdne konania zo strany dedičov a iných dotknutých osôb v kontexte nadobudnutia či nenadobudnutia
dedičských podielov po L.X. E.. Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že podanou žalobou sa
strana žalobcu domáha vyslovenia existencie vlastníckeho práva tretej osoby, teda nie je pozitívnou
ani negatívnou určovacou žalobou vo vzťahu k účastníkom konania, a teda nie je daná aktívna vecná

legitimácia strany žalobcu (NS SR, sp. zn. 1Obo/23/2008). S poukazom na vyššie namietané skutočnosti
poukazujú žalované 1./ a 2./ aj na judikát NS SR sp. zn. 4 Cdo 130/2007, ktorý v plnom rozsahu
korešponduje s uvádzanými skutočnosťami, nakoľko určovacej žalobe priznáva preventívnu povahu a
jej účel vidí v nastolení istoty v ohrozených právnych vzťahoch, nie v tých, kde k porušeniu práva už malo
dôjsť. Právne vzťahy strany žalobcu k veci boli pritom s istými následkami dotknuté dávno v minulosti, nie

dnes, nestali sa neistými teraz, a práve prostredníctvom určovacej žaloby by v prípade jej vyhovenia bolo
do stavu neistoty uvádzané právo súčasných vlastníkov nehnuteľnosti. Čo sa týka vecných argumentov
žalovaných 1./ a 2./, odmietajú tvrdenú neplatnosť právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici a
poukazujú na svoju dobromyseľnosť v pozícii nadobúdateľov spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostidedením. Majú za to, že sú legitímnymi a riadnymi podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti, a to
najmäspoukazomnaskutočnosť,žedarovaciazmluva,nazákladektorejdošlokspornémuprevodu,má
formu notárskej zápisnice, teda bola spísaná osobou právne kvalifikovanou, ktorá je súčasne nositeľom

verejnej moci. Ako listina bez právnych vád bola riadne zavkladovaná a na jej základe príslušný správny
orgán povolil vklad vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu žalovaných - E. E.. Žalované
1./ a 2./ sa stali podielovými spoluvlastníčkami až zdedením podielu po E. E., na základe riadne
uskutočneného a ukončeného dedičského konania, pričom právny režim dedenia skúmala príslušná
správa katastra a žalované zaevidovala ako riadne podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti. Počas

celého trvania podielového spoluvlastníctva sa žalované správali ako podielové spoluvlastníčky, platili
miestnu daň za nehnuteľnosť, pričom žiadny z ostatných spoluvlastníkov nežiadal o vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva, a to ani z dôvodu, že by si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce zo
spoluvlastníctva. S poukazom na uvedené nepovažujú žalované 1./ a 2./ žalobu za opodstatnenú a to
najmä v kontexte ochrany ich dobromyseľne nadobudnutých práv. Nemožno sa podľa nich stotožniť ani s
namietanou neplatnosťou celej notárskej zápisnice zo dňa 7.5.1997. Ak by aj jeden z 2 právnych úkonov

obsiahnutých v notárskej zápisnici bol z akéhokoľvek dôvodu neplatný, nespôsobuje to automaticky
neplatnosť druhého úkonu, nakoľko oddeliteľnosť takýchto právnych úkonov je potrebné vykladať v
kontexte vôle účastníkov zmluvného vzťahu, čo konštatuje v žalobe aj strana žalobcu. Tvrdenie strany
žalobcu o vzájomnej podmienenosti darovania a zriadenia vecného bremena k nehnuteľnosti sa zakladá
na ich dohadoch a predpokladoch, pričom strana žalobcu v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno

takéhoto tvrdenia. Uvedené podľa názoru žalovaných vyplýva aj z formulácie predmetnej notárskej
zápisnice, kde predmetom darovania je „len“ spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti vo veľkosti X/X
k celku, avšak zriadenie vecného bremena sa týka nehnuteľnosti „v plnom rozsahu“. Tieto dva právne
úkony je teda možné logicky aj rozsahovo od seba oddeliť, pričom medzi prejavmi vôle zmluvných
strán neexistuje obsahová ani rozsahová korelácia. Záverom je potrebné poukázať na skutočnosť,

ktorá je tvrdená aj samotnou stranou žalobcu, a to, že z predmetnej notárskej zápisnice nie je možné
vzájomnú podmienenosť darovania a zriadenia vecného bremena žiadnym spôsobom vyvodiť. Na
základe uvedeného žiadajú žalované 1./ a 2./ žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

6. Strana žalobcu dňa 14.11.2016 písomným podaním doplnila žalobu v zmysle § 140 ods. 2 C.s.p.

Uviedla, že dojednania o zriadení vecného bremena, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou,
nemôže byť oddelené od ostatného obsahu zmluvy zo dňa 5.7.1997, a preto čiastočná neplatnosť týchto
dojednaní spôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku, pretože zachovanie iba jednej z častí zmluvy by
nerešpektovalo vôľu účastníkov zmluvného vzťahu ani účel, pre ktorý bola uzatvorená. Podľa právnej
teórie a rozhodovacej súdnej praxe je dlhodobo aplikovaný názor, že účastníkmi zmluvy o zriadení

vecného bremena spočívajúceho v práve užívať nehnuteľnosti, ktoré sa týka celej nehnuteľnosti, musia
byť všetci spoluvlastníci. Tento záver vyplýva zo stanoviska Cpj 55/87 publikovaného pod č. R 14/88,
pričom je stále aktuálny a nedošlo k odklonu v aplikačnej praxi. Naposledy NS SR pod sp. zn. 2 Cdo
198/2006 zo dňa 30.4.2007 potvrdil tento záver pričom uviedol, že zmluva o zriadení vecného bremena,
ktorá bola uzatvorená iba s niektorými spoluvlastníkmi, nie je platná podľa § 39 OZ, pretože sa prieči

§ 139 ods. 2 a § 151o) ods. 2 OZ. Na absolútnej neplatnosti zriadenia vecného bremena nemení nič
ani skutočnosť, že kataster nehnuteľností vkladom Y. XXX/XX na základe nesprávneho kvalifikačného
záveru povolil zápis vecného bremena, ktoré inak nevzniklo. Vo vzťahu k neoddeliteľnosti právnych
úkonov obsiahnutých v spornej notárskej zápisnici poukázali na českú judikatúru NS ČR sp. zn. 2
Cdon 254/96, v zmysle ktorej posúdenie toho, či možno časť úkonu oddeliť od ostatného obsahu,

úzko súvisí s jeho výkladom, a preto sa uplatnia interpretačné zásady podľa § 35 ods. 2 OZ, pričom
nemožno opomenúť zásadu, že oddeliteľnosť sa posudzuje podľa obsahu právneho úkonu. Vo vzťahu k
neoddeliteľnosti poukázali tiež na rozhodnutia 4 Cz 124/92 a 3 Cdon 1248/96 viažuce sa k aplikácii § 41
OZ.Ďalejnamietalineplatnosťsamotnejdarovacejzmluvy,atospoukazomnaporušeniebezodplatnosti
takéhoto úkonu realizovaním plnenia zo strany obdarovaného vo forme zriadenia vecného bremena

k nehnuteľnosti (NS SR, 3 Cdo 302/2009 z 24.2.2011). Namietali tiež potenciálny nedostatok vôle
poručiteľky - L. E. v čase sporného právneho úkonu, a to s poukazom na jej vážne zdravotné problémy
v uvedenom období. Pokiaľ sa poručiteľka nezmienila ostatným zákonným dedičom o predmetnom
darovaní ani ku dňu svojej smrti, majú za to, že darovanie bolo vynútené obdarovaním, a teda tento
prejav trpel aj nedostatkom slobody prejavu. Poručiteľka sa ako osoba neznalá práv spoliehala, že

notárka ako subjekt znalý práva uskutoční právne úkony v súlade s vôľou účastníkov a preto namietajú,
že mohlo dôjsť k jej uvedeniu do omylu, ktorý má taktiež za následok neplatnosť právneho úkonu.7.Stranažalobcupredsúdomzotrvalanasvojichdoterajšíchvyjadreniach,pričomďalejprostredníctvom
právneho zástupcu uviedla, že poručiteľka bola pred uskutočnením sporného právneho úkonu
psychiatrickým pacientom, z ktorého dôvodu má za to, že bude potrebné posúdiť jej spôsobilosť na

právne úkony formou znaleckého dokazovania. Poručiteľka bola tiež labilná a úzkostlivá k niektorým
nárokom svojich detí. V roku 1997 sa rozhodla bez zjavného ekonomického a hospodárskeho účelu
previesť za svojho života bezodplatne nehnuteľnosť v ktorej bývala iba na jedného z potomkov. Strana
žalobcu o takomto prejave vôle ich matky - poručiteľky nevedela, nepovedala im o tom, že by takýmto
spôsobom mienila obísť princíp neopomenuteľných dedičov. Predložili súdu ako aj žalovaným dokument

z obce Š. ohľadom platby dane z predmetnej nehnuteľnosti z ktorého vyplýva, že daň z nehnuteľnosti
darovanej v r. 1997 platila darkyňa až do roku 2001, kedy sa daňovníkom stal obdarovaný E. E.. Z
uvedeného podľa ich názoru vyplýva, že darkyňa nevedela aký právny úkon uskutočňuje, pretože nie je
legitímne a náležité, aby za uvedenú nehnuteľnosť po jej darovaní platila naďalej dane a poplatky, ktoré
sú spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti, pokiaľ to nebolo dohodnuté v darovacej zmluve.

8. Žalované 1./ a 2./ pred súdom prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že sa plne pridržiavajú
svojich doterajších ústnych ako aj písomných vyjadrení. Poukázali najmä na neexistenciu respektíve
nepreukázanie naliehavého právneho záujmu stranou žalobcu, a tiež na nedostatok ich aktívnej vecnej
legitimácie. Rovnako podľa ich názoru absentuje preventívny účel žaloby, ktorá zasahuje do práv na
ktorých ochranu neuplatnili riadne a včas žiaden iný právny nástroj, ktorý mali v relevantnom čase

k dispozícii. Zásah do právnych vzťahov konštituovaných pred vyše 17 rokmi by navyše spôsobil
iniciovanie ďalších súdnych konaní, a teda by nedošlo k odstráneniu tvrdenej právnej neistoty. Žaloba
uplatnená s takým časovým odstupom rovnako nespĺňa ani časový atribút naliehavosti. Odmietajú tiež
tvrdenia strany žalobcu, že L. E. bola psychiatrický pacient, považujú ich za nekorektné a neseriózne.

9. Právny zástupca strany žalobcu k vyjadreniu žalovaných uviedol, že vo vzťahu k aktívnej legitimácii
má za to, že v prípade smrti oprávnenej osoby, ktorá sa takéhoto úkonu zúčastnila alebo ktorej sa takýto
úkon týka, sú dedičia jedinými aktívne legitimovanými osobami, ktoré môžu a majú právo uplatňovať
nároky k predmetu sporných právnych úkonov. Vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu
uviedol, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení majú tie osoby, ktorých právne postavenie

vovzťahukžalobnejpožiadavkezhmotnenejdopetitusazlepšíoprotitomu,akémalipredautoritatívnym
rozhodnutím súdu, teda výhradne strana žalobcu, a to za predpokladu že neexistuje iný účinný a
efektívny nástroj, aby sa pozitívnej zmeny mohli domôcť. Naliehavý právny záujem strany žalobcu
by naopak nebol daný práve vtedy, pokiaľ by sa domáhali neplatnosti právneho úkonu, pretože táto
je iba predbežnou otázkou k posúdeniu nároku, teda či tu právo je alebo nie je. Práve z uvedených

dôvodov určovací petit smerujúci k určeniu vlastníctva vo vzťahu k majetku poručiteľky je takým právnym
nástrojom, ktorý požíva oprávnenosť naliehavého právneho záujmu.

10. Žalovaná 3./ pred súdom uviedla, že so žalobou absolútne nesúhlasí, podpisovala ju tak, že
nevedela, čo je jej obsahom, a preto keď sa dozvedela o čo ide, zobrala žalobu (pôvodne ako žalobkyňa

2./) späť a pristúpila na stranu žalovaných. O L. E., jej mamu, sa starala ona, ako aj E. E., kŕmili ju,
prezliekali a príkladne sa o ňu starali. Ostatné sestry sa o mamu nezaujímali, nechodili ju navštevovať.
Odmietla, že by bola mama psychicky labilná. Vedela, že chodila k lekárovi, ale nevedela, že má ísť
o psychiatra.

11. Strana žalobcu následne uviedla, že návštevy ich mamy u psychiatra sú zdokumentované a dôkazy
predložia súdu. Nie je pravdou, že by sa o matku nezaujímali. Zvykla s ňou telefonovať, no vždy keď
počula, že do domu vstúpil ich brat E. E., matka zložila telefón. Bránil im stýkať sa s matkou. Keď bol 3
týždne na dovolenke, starali sa o matku sestry. Aj on bol dokonca dvakrát hospitalizovaný na psychiatrii.
Do rodičovského domu k matke sa prisťahoval asi v roku 1987, predtým býval asi 5 až 6 rokov u nej.

Vzťah matky a brata bol podľa jej názoru o strachu. On keď si vypil, bol agresívny. Často ho našla s
matkou sedieť pri poháriku vínka, mal zásoby alkoholu. Z jeho strany to však bola skôr vypočítavosť.
Chcel, aby ho tam nechala bývať. Mama sa ho bála, vždy keď prišiel domov, mama zmenila tému. Brala
tiež utišujúce lieky, bola dezorientovaná, no to nebolo len na základe brania liekov. Mama jej povedala,
že nič také (týkajúce sa prevodu nehnuteľnosti na brata) nepodpísala. Nehnuteľnosť začali riešiť už v

2010, no pôvodná právna zástupkyňa na nič neprišla, a preto k podaniu žaloby došlo až v r. 2014.12. K uvedenej výpovedi strany žalobcu žalovaná 3./ uviedla, že je pravdou všetko čo sestra povedala.
Ich mama bola zvláštna žena, kto k nej chodil, tomu nadávala. O tom, ako hodlá naložiť s rodičovským
domom jej nič nepovedala.

13. Následne súd uznesením sp. zn. 23C/75/2014 zo dňa 9.10.2017, právoplatné dňom 27.10.2017,
vo veci nariadil na návrh strany žalobcu znalecké dokazovanie pribratím znalkyne H.. H. D. z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (gerontopsychiatria), za účelom zodpovedania otázok
bližšie špecifikovaných v zmieňovanom uznesení, týkajúcich sa zdravotného a psychického stavu

poručiteľky L. E. a jej schopnosti chápať zmysel ňou uskutočňovaných právnych úkonov, a to v čase
uzatvorenia spornej darovacej zmluvy.

14. Z vypracovaného znaleckého posudku bolo zistené, že u L. E. v čase podpisu spornej zmluvy nebola
prítomná žiadna porucha, ktorá by mala forenzne významný vplyv na jej úsudkové a rozpoznávacie
schopnosti. V danom čase bola schopná sa sama adekvátne rozhodovať o majetkových dispozíciách

do budúcnosti, plne chápala súvislosti a následky vlastného konania a neboli u nej zistené dôvody
pre čiastočné obmedzenie rozpoznávacích schopností. Diagnózy, ktoré by hypoteticky mohli, ale tiež
nemuseli mať vplyv na jej mozgové a psychické funkcie, boli prítomné až v roku 2001.

15. Súd následne pokračoval v dokazovaní výsluchom znalkyne na pojednávaní. Táto uviedla, že pri

vypracovávaní znaleckého posudku vychádzala zo zdravotnej dokumentácie, ktorá jej bola poskytnutá.
Súdiac podľa diagnóz posudzovanej išlo o torzo zdravotnej dokumentácie, na vypracovanie posudku to
však postačovalo. Záznamy z ktorých vychádzala, sú bližšie špecifikované na strane 6. - 13. znaleckého
posudku. Nálezy a lekárske správy z obdobia 1983 až 1994 nie sú obsahom posudku, nakoľko
neboli forenzne významné pre posúdenie veci. Skutočnosť, že u posudzovanej bol v roku 2001 podľa

lekárskych správ zistený parkinsonský syndróm, nemala podľa nej vplyv na posudzované obdobie r.
1997, nakoľko je nepravdepodobné až vylúčené, aby 4 roky nemala posudzovaná diagnostikovaný tento
syndróm, ak by bol v klinickom obraze prítomný, keďže jeho diagnostika je jednoduchá. Posudzovaná
bola psychiatrickým pacientom v roku 1983 a potom až v roku 2002, avšak do roku 1983 u nej nebola
prítomná duševná porucha v pravom slova zmysle.

16. Strana žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu v rámci záverečnej reči poukázala na
skutočnosť, že zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania
nehnuteľnosti sa uskutočnilo bez vedomia a prejavu vôle ostatných spoluvlastníkov. Uviedli tiež, že v
prípade spornej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena ide o zmiešaný právny úkon,

ktorého dve súčasti - darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena sú neoddeliteľné, pretože
ide o na sebe závislé a vzájomne podmienené právne úkony. Neúčasť všetkých spoluvlastníkov tak
spôsobilaneplatnosťzriadeniaprávazodpovedajúcehovecnémubremenu,atedaajceléhozmiešaného
právneho úkonu. V tejto súvislosti poukázali na § 151o) ods. 2 OZ, ako aj na rozhodnutia NS SR sp.
zn. 8 Sžo/98/2010 a sp. zn. 2 Sžo/52/2015, v zmysle ktorých vecné bremeno, ktorého obsahom je

strpenie práva užívania nehnuteľnosti, nemožno zriadiť k samotnému spoluvlastníckemu podielu, ale len
k celej nehnuteľnosti v prípade, že nehnuteľnosť nie je reálne rozdelená na jednotlivé podiely a výkon
práva užívania nemožno realizovať iba k jednotlivým spoluvlastníckym podielom. Poukázali tiež na §
139 ods. 2 OZ, keďže pod hospodárením so spoločnou vecou je potrebné chápať aj zriadenie vecného
bremena. Zo znamená, že na zriadenie vecného bremena je potrebné dosiahnuť konsenzus všetkých

spoluvlastníkov alebo o jeho zriadení rozhodnúť v procese hlasovania väčšinou, čo korešponduje aj
s právnym názorom obsiahnutým v rozhodnutí NS SR sp. zn. 2 Cdo/198/2006 z 30.4.2007. Ďalej
namietali tiež neplatnosť darovania pre podmienenosť a závislosť úkonov spôsobujúcich ich vzájomnú
neoddeliteľnosť (tu s poukazom na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33 Odo 683/2005 z 23.8.2006, sp. zn.
26 Cdo 379/2001 z 9.4.2002, sp. zn. 33 Odo 410/2006 z 27.4.2007, a rozhodnutie NS SR sp. zn.

5 MCdo 4/2011 z 21.8.2013), a tiež pre odplatnosť zaopatrovacej zmluvy v zmysle ktorej povinnosti,
ktoré preberá obdarovaný majú oceniteľnú hodnotu (tu s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn.
3 Cdo 302/2009 z 24.2.2011, kde súd posudzoval kauzálne identický spor prejednávaný Okresným
súdom Galanta pod sp. zn. 8C 48/2001). Namietali tiež neplatnosť darovania pre omyl darkyne, ktorá
mohla konať v domnienke, že zabezpečuje pre seba právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo

tomu zodpovedajúcemu právu, bez ktorého by k bezodplatnému prevodu svojho výlučného vlastníckeho
podielu nepristúpila. Ďalej namietli neplatnosť darovania pre rozpor vôle jej účastníka s jej prejavom
a pre nespôsobilosť poručiteľky chápať zmysel úkonov, ktoré uskutočnila, nakoľko poručiteľka bola
psychiatrickým pacientom. Znalecké dokazovanie v tomto smere nepovažujú za relevantné, a to prenepreskúmateľnosť znaleckého posudku, ako aj pre chýbajúce náležitosti v zmysle § 17 ods. 5 Zákona
o znalcoch. Pokiaľ bola poručiteľka psychiatrickým pacientom ešte v roku 1995 a následne aj 2002, nie
je pravdepodobný žiaden vedecký záver o tom, že v čase uskutočnenia sporného úkonu v roku 1997

nemohla mať minimálne zníženú rozpoznávaciu schopnosť. Na základe uvedených skutočností majú
za to, že k prevodu spoluvlastníckeho podielu L. E. vo veľkosti 1. k celku na E. E. nikdy nedošlo, z čoho
vyplýva, že až do smrti L. E. bola práve ona väčšinovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a
spoluvlastnícky podiel E. E. predstavoval X/XX k celku, a preto žiadajú žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

17. V rámci záverečnej reči žalované 1./ a 2./ cestou právneho zástupcu uviedli, že sa plne pridržiavajú
všetkých ich listinných ako aj ústnych vyjadrení. Poukázali na nesplnenie, respektíve nepreukázanie
podmienky naliehavého právneho záujmu, nesplnenie podmienky aktívnej vecnej legitimácie, ako
aj na nepodmienenosť darovania zriadením vecného bremena. Rovnako tak poukázali na výsledky
znaleckého dokazovania z ktorého vyplynulo, že L. E. ako darkyňa v čase darovania bola schopná plne
chápať súvislosti ako aj následky vlastného konania. Na základe uvedeného žiadajú žalobu v celom

rozsahu zamietnuť a zaviazať stranu žalobcu na náhradu trov konania v celom rozsahu.

18. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

19. Podľa § 37 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný.

20. Podľa § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil,

nemáspôsobilosťnaprávneúkony.Takistojeneplatnýprávnyúkonosobykonajúcejvduševnejporuche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom konaní ide o určovaciu žalobu, súd ako prvé zisťoval, či na
určení je daný naliehavý právny záujem. Žalobou v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP sa možno
domáhať pozitívneho alebo negatívneho určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo

práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem je daný v prípade, ak
sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo
neisté. O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdu vysloveného určenia, že
právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie
stalo neistým. U žalobcu musí ísť teda o právny vzťah (právo) už existujúce. Iba v prípade preukázania

naliehavého právneho záujmu je možno zaoberať sa vecnou stránkou určovacieho návrhu, akým je
aj predmetný návrh. Súd v danej veci jednoznačne uzavrel, že je daný naliehavý právny záujem na
určovacom petite.

23. V zmysle § 211 CMP (rovnako v minulosti podľa § 175x OSP platí, že ak sa po právoplatnosti

uznesenia, ktorým sa skončilo konanie o dedičstve, objaví ďalší poručiteľov majetok, súd na návrh (resp.
v odôvodnených prípadoch aj bez návrhu) vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. V
dodatočnom konaní o dedičstve nejde o prehodnotenie skutkových alebo právnych záverov pôvodného
konania o dedičstve, a teda nijakým spôsobom nejde o nápravu vád pôvodného konania o dedičstve.
Ako uviedol Najvyšší súd SR v uznesení z 26. mája 2015, sp. zn. 3 Cdo 168/2014: „V konaní o

dodatočnom prejednaní, novoobjaveného majetku´ nemá ísť ani o prehodnotenie skutkových alebo
právnych záverov skoršieho konania o dedičstve, ani o nové, odlišné rozhodnutie o tom istom. Začatím
konania o dodatočnom prejednaní dedičstva sa neobnovuje dedičská vec ako taká.“ Dodatočné konanie
o dedičstve je namieste vtedy, keď v pôvodnom konaní o dedičstve nebol prejednaný celý majetok
poručiteľa buď kvôli tomu, že sa o ňom nevedelo, alebo kvôli tomu, že bol sporný. Podľa § 198 ods. 1

CMP (v minulosti § 175k ods. 3 OSP), ak sú majetok alebo dlhy poručiteľa medzi účastníkmi sporné,
súd sa v dedičskom konaní obmedzí len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva
na ne neprihliada. Podľa § 212 ods. 1 CMP (v minulosti § 175y ods. 1 OSP) nezaradenie sporného
majetku alebo dlhov do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou. Právena vyriešenie toho, čo patrí do dedičstva, slúži sporové konanie o určenie, či vec patrí alebo nepatrí do
dedičstva. Táto žaloba nie je osobitným typom žaloby, ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP
[resp. v minulosti podľa § 80 písm. c) OSP]. Ak sa konanie o dedičstve skončilo, na základe určenia

súdu v sporovom konaní o tom, že tá-ktorá vec patrí do dedičstva, možno začať dodatočné konanie o
dedičstve. V tomto dodatočnom konaní o dedičstve sa vyrieši aj otázka vlastníckeho práva jednotlivých
dedičov k majetku poručiteľa. V základnom dedičskom konaní po nebohej L. E. vedenom na OS GA pod
sp. zn. 12D 200/2002 nebol prejednaný majetok, ktorý je predmetom tejto určovacej žaloby.

24. Následne sa súd zaoberal vecnou stránkou žaloby. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že dňa 7.5.1997 formou notárskej zápisnice nebohá L. E. matka strany žalobcu ako darkyňa (ďalej
aj ako „darkyňa“) darovala nebohému synovi a bratovi strany žalobcu a otcovi žalovanej v 1. a 2.
rade E. E. (ďalej aj ako „obdarovaný“) svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X na dotknutých
nehnuteľnostiach a tento dar s vďakou prijal. Zároveň zmluvné strany uzatvorili aj zmluvu o zriadení
vecnéhobremenaspočívajúcehovpovinnostinebohéhoE.E.strpieťdoživotnébývanieaužívanietýchto

nehnuteľností darkyňou ako oprávnenou z vecného bremena a postarať sa o ňu v chorobe a starobe
a vystrojiť jej v prípade smrti primeraný pohreb. Toto vecné bremeno bolo dojednané ako bezodplatné.
Strana žalobcu v konaní namietala neplatnosť darovacej zmluvy dôvodiac neplatnosťou zmluvy o
zriadení vecného bremena k nehnuteľnosti z dôvodu absencie podpisov ostatných spoluvlastníkov, keď
dospela k záveru, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena tvorili neoddeliteľný

celok, boli vzájomne podmienené a neplatnosť jednej z nich spôsobila neplatnosť druhej z nich, keď
podmienkou prevodu spoluvlastníckeho podielu bolo súčasne zriadenie vecného bremena. Povedané
inými slovami, ak by k zriadeniu vecného bremena neprišlo, darkyňa by nemala vôľu darovať svoj
spoluvlastnícky podiel obdarovanému. Zároveň uviedli, že tým, že podmienkou darovania bolo zriadenie
vecného bremena, ktoré má majetkovú hodnotu, potom takáto odplatnosť je prekážkou hmotnoprávnej

podmienky darovania, ktorej pojmovým znakom je bezodplatnosť. Súd sa preto v ďalšom zameral na to,
či darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena sú vzájomné podmienené a teda neplatnosť
jednej z nich spôsobuje neplatnosť tej druhej a v ďalšom tiež na to, či nebol porušený pojmový znak
darovania a to bezodplatnosť.

25. Na základe darovacej zmluvy sa darca zaväzuje poskytnúť obdarovanému určitú vec bezodplatne
a dobrovoľne (t.j. bez toho, aby na tom mal právnu povinnosť) a obdarovaný dar prijíma; darca za
poskytnutý dar nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu. Pojmovým znakom darovacej zmluvy je
predmet darovania, bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Podmienka bezodplatnosti znamená, že obdarovaný
nemá právnu povinnosť poskytnúť darcovi protihodnotu (za darovanú hodnotu nemá darca dostať

protiplnenie, ktoré by malo majetkovú hodnotu); darovacia zmluva má preto povahu jednostranne
zaväzujúcej zmluvy (je teda neprípustná darovacia zmluva, ktorá je podmienená poskytnutím odplaty,
alebo protiplnenia od obdarovaného).

26. Zmluva o zriadení vecného bremena je absolútne neplatná z dôvodu, že účastníkmi zmluvy neboli

všetci podieloví spoluvlastníci, čo však neznamená, že neplatná je aj darovacia zmluva, ktorá bola spolu
s neplatnou zmluvou o zriadení vecného bremena spísaná na jednej listine.

27. Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo

z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu.

28. O tom, že sa jedná o dve rozdielne zmluvy, ktoré nie sú vzájomne podmienené, svedčí aj rozdielnosť
subjektov, ktoré ju uzatvárajú. Pri darovacej zmluve účastníkmi zmluvy sú darca a obdarovaný, a pri
zmluve o zriadení vecného bremena sú okrem oprávneného z vecného bremena účastníkmi zmluvy aj

všetci podieloví spoluvlastníci. Je tu aj rozdielny predmet zmluvy. Kým pri darovacej zmluve predmetom
zmluvy bola X/X-ica nehnuteľnosti, tak pri zmluve o zriadení vecného bremena sa uvádzalo, že E. E. je
povinný strpieť doživotné bývanie a užívanie nehnuteľnosti darkyňou.

29. Základným pojmovým prvkom právneho úkonu je prejav vôle, ktorý smeruje ku vzniku, zmene alebo

zániku práv či povinností - vôľa a jej prejav predstavujú konštitutívny základ každého právneho úkonu.
Ďalším pojmovým znakom právneho úkonu je to, aby prejavená vôľa smerovala k vzniku, zmene alebo
zániku práv a povinností. Ak potom určité konanie nemá pojmové znaky právneho úkonu, nejde o právny
úkon a nevznikajú právne následky (tzv. non negotium). Neplatnosť právneho úkonu môže nastať napr.pre vady vôle alebo jej prejavu. Pokiaľ má právny úkon plniť svoju funkciu nesmie prejav vôle konajúceho
vzbudzovať pochybnosti o obsahu právneho úkonu, ktorý prejavuje, preto je potrebné aby prejav vôle
bol zrozumiteľný, aby s ním mohli byť spojené právne následky zamýšľané konajúcou osobou. Pri

výklade právneho úkonu je najdôležitejšie zistiť skutočnú vôľu konajúceho subjektu, pričom v prípade
pochybností sa právny úkon má vykladať tak, aby právny úkon mohol zostať v platnosti (potius valeat
actus quam pereat). Právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pričom
následkom právneho úkonu ktorý nespĺňa uvedené predpoklady je jeho (absolútna) neplatnosť. Právny
úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu - vôľa, ktorá nie je

vážna nemôže byť základom právneho úkonu, preto ide v takomto prípade o absolútne neplatný právny
úkon. Ak neplatnosťou je zasiahnutá časť právneho úkonu, právo vychádza zo zásady, že ostatná časť
právneho úkonu nie je touto neplatnosťou dotknutá (utile non debet per unitule vitiari) - ak sa teda dôvod
neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorú možno
oddeliť od jeho ostatného obsahu, neplatnou je len táto časť právneho úkonu (po oddelení neplatnej
časti musí zvyšok právneho úkonu právne obstáť, a zostať tak v platnosti).

30. Záväzok postarať sa o matku v chorobe a starobe a vystrojiť pohreb je len morálnym záväzkom,
ktorý je samozrejmosťou vo vzťahu dieťaťa a rodiča. Jedná sa o etický princíp, ktorý má oporu v dobrých
mravoch. Nedodržanie tohto etického princípu môže viesť k vydedeniu tak, ako to má na mysli § 469a)
Občianskeho zákonníka, v ktorom sa uvádza, že potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol

poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch. Neposkytnutie
pomoci v chorobe a starobe vedie k hrubému porušeniu dobrých mravov tak, ako to má na mysli § 630
Občianskeho zákonníka, čo môže spočívať v nároku na vrátenie daru. Z uvedeného vyplýva, že sa v
prejednávanej veci nejedná o peňažné alebo nepeňažné plnenie, ale sa jedná o všeobecné morálne
princípy. Ani ustanovenie v zmluve o vystrojení primeraného pohrebu nemožno považovať za peňažné

alebo nepeňažné plnenie. Jedná sa tu o vystrojenie pohrebu - zabezpečenie pohrebu nie o financovanie
pohrebu. Okrem toho je nutné uviesť, že štát prispieva na pohreb vo forme sociálnej dávky, a okrem
toho náklady na pohreb sa uvádzajú do dedičstva ako pasíva ako odpočítateľná zložka z aktív.

31. Žalobca dôvodnosť svojho nároku odôvodňoval poukazovaním na rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR. V konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo/198/2006 NS SR uviedol, že účastníkom zmluvy o zriadení
vecnéhobremenaspočívajúcehovpráveužívaťnehnuteľnosti,ktorésatýkajúcelejnehnuteľnosti,musia
byť všetci spoluvlastníci. Takýto záver vyplýva zo stanoviska Cpj 55/87 publikovaného pod R 14/88.

32. V spore 3 Cdo 302/2009 NS SR dovolanie proti rozhodnutiu KS Trnava zamietol, keď Krajský

súd Trnava určil, že právny predchodca žalobcu bol v čase smrti spoluvlastníkom nehnuteľnosti. V
predmetnej veci sa riešila „darovacia zmluva zaopatrovacia“, kde sa previedol spoluvlastnícky podiel
X/X nehnuteľnosti a na druhej strane sa zriadilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom
ktorého bola povinnosť strpieť bezodplatne neobmedzené užívanie sporných nehnuteľností až do jeho
smrti, udržiavať tieto nehnuteľnosti, poskytovať zaopatrenie, t.j. stravu, pranie, žehlenie, upratovanie,

zabezpečiť ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci a prípadný odvoz k lekárovi. Najvyšší súd SR
uviedol, že sporná darovacia zmluva zaopatrovacia obsahuje okrem darovacej zmluvy aj zmluvný
záväzok jej účastníkov týkajúci sa podmienok zaopatrenia darcu žalovaným. Tieto oba právne úkony sú
vzájomne podmienené a nie je možné ich navzájom oddeliť, nie sú spôsobilé samostatnej existencie.
NS SR nepovažoval darovaciu zmluvu za bezplatnú, čím nedošlo k naplneniu zákonných podmienok

stanovených pre jej platnosť v zmysle § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

33. NS SR v konaní 8 Sžo/98/2010 uviedol, že najčastejším dôvodom vzniku vecného bremena
je písomná zmluva. Takto môže zriadiť vecné bremeno vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, pričom
podľa ustálenej judikatúry aj spoluvlastník nehnuteľnosti môže zmluvou zriadiť vecné bremeno k

spoluvlastníckemu podielu, pričom účastníkmi zmluvy musia byť zásadne všetci spoluvlastníci. Keď je
možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné
v prospech ostatných spoluvlastníkov.

34. NS SR v konaní 2 Sžo/52/2015 uviedol, že vecné bremeno, ktorého obsahom je strpenie práva

užívania nehnuteľnosti, nemožno zriadiť k samotnému spoluvlastníckemu podielu, ale len k celej
nehnuteľnosti.Nemožnozriadiťvecnébremenospočívajúcevprávedoživotnéhoužívanianehnuteľnosti
k spoluvlastníckemu podielu. Nemožno preto takéto vecné bremeno zriadiť ani jeden zo spoluvlastníkov
v prospech druhého spoluvlastníka tej istej nehnuteľnosti. Najvyšší súd v odôvodnení tohto rozhodnutiapodrobne uviedol, ako dospel k opačnému záveru, ako sú závery NS SR vyjadrené v rozsudku sp. zn.
8 Sžo/98/2010.

35. Z uvedených rozhodnutí NS SR je zrejmé, že sa nejedná o identické prípady s prejednávanou
vecou. Najbližšie k tomuto sporu má konanie 3 Cdo/302/2009, kde sa však jedná o darovaciu zmluvu
zaopatrovaciu.

36. Súd mal preukázané, že zmluvné strany v jednej listine spísanej formou notárskej zápisnice uzatvorili

dve zmluvy - darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. Tieto oba právne úkony nie
sú vzájomne podmienené a je ich možné navzájom oddeliť; sú spôsobilé samostatnej existencie.
Neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena nespôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy, nakoľko v
právnej praxi sa preferuje riešenie obdobných situácií tak, že ak je to len sčasti možné, majú ostávať
zmluvy a dohody (resp. ich časti) v platnosti; nebolo by správne, aby jednoznačne a zrozumiteľne
prejavená vôľa darkyne bola vyhlásená v celosti za neplatnú len z dôvodu, že na zmluve o zriadení

vecného bremena, ktorá bola obsiahnutá spoločne s darovacou zmluvou v jednej notárskej zápisnici
absentujú podpisy ostatných spoluvlastníkov.

37. Súd darovaciu zmluvu zo dňa 7.5.1997 považuje za samostatnú a zmluvou o zriadení vecného
bremena nepodmienenú zmluvu vychádzajúc z celého textu zmluvy (pojem „darovacia zmluva“,

„darkyňa“ a obdarovaný“ sa uvádza v jej označení, v záhlaví, v bode 1.2 zmluvy), ale aj z prejavenej
vôle a správania sa jej účastníkov. Z obsahu darovacej zmluve nevyplýva vôľa darkyne previesť
nehnuteľnosť vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X do výlučného vlastníctva obdarovaného za
doopatrovanie, t. j. za odplatu. Názor strany žalobcu prezentovaný v jeho žalobe a vyjadreniach, že
darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, ktoré boli obsiahnuté v jednej listine, a ktoré

vychádzajúc v prejavenej vôle účastníkov, boli vzájomne podmienené, keď darkyňa by bez zriadenia
vecného bremena nedarovala svoj spoluvlastnícky podiel obdarovanému, súd považuje za účelové
tvrdenie, vykonštruované až v súvislosti s podaním žaloby a pre účely jej zdôvodnenia. Uvedený záver
podporuje aj tá skutočnosť, že od 7.5.1997 do 5.3.2014 do dňa podania žaloby (t.j. takmer 17 rokov)
uvedenú darovaciu zmluvu nik z jej účastníkov, ani žiadna iná tretia osoba nespochybnili. Je pravdou,

že doba nie je rozhodujúcou pre namietanie absolútnej neplatnosti zmluvy. Uvedené obdobie však je
významným z hľadiska vytvorenia si uceleného obrazu o správaní sa strany žalobcu, keď strana žalobcu
podala si predmetnú žalobu až dňa 5.3.2014, teda takmer 17 rokov od uzavretia zmluvy a v čase keď
účastníci darovacej zmluvy už boli mŕtvi, konkrétne darkyňa zomrela dňa X.XX.XXXX a obdarovaný
dňa X.X.XXXX, v čase kedy už aj dedičské konanie po obdarovanom bolo právoplatne skončené a

spoluvlastníčkami sporných nehnuteľností sa stali žalovaná v 1. rade a 2. rade - dcéry obdarovaného.

38. V ďalšom odvodzovala strana žalobcu neplatnosť darovacej zmluvy od skutočnosti, že v čase
darovania sa darkyňa liečila na psychiatrii a teda nebola spôsobilá rozpoznať následky svojho konania.
Z ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nedostatok spôsobilosti na právne úkony

v jednotlivom prípade môže byť dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá len
na práve urobený právny úkon. Takéto posudzovanie spôsobilosti na právne úkony sa však nevylučuje
ani v širšom rozsahu (napr. osoba konajúca v duševnej poruche uzavrie viac kúpnych zmlúv, okrem
toho urobí právny úkon darovania, a pod.). V tomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o
obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že osoba konala v

duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín
(z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih
urobenia právneho úkonu. Je už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v prechodnej alebo
trvalej duševnej poruche. Záver o tom nemení nič na normatívnom dôsledku uvedenom v odseku 2.
So zreteľom na to, že postačuje aj prechodná duševná choroba, pozornosť treba venovať aj tomu, či

osoba konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný okamih (dilucida intervalla).
Aj táto významná skutková okolnosť sa musí preukazovať obdobným spôsobom ako pri dokazovaní
(prechodnej) duševnej poruchy. Treba však pripomenúť, že jasné okamihy nemajú nijaký právny význam
pre konanie osoby, ktorá bola pozbavená alebo obmedzená v spôsobilosti na právne úkony súdnym
rozhodnutím.Nedostatokspôsobilostinaprávneúkony(judikovanejalebofaktickej)vdôsledkuduševnej

poruchy je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Vychádzajúc z uvedeného potom súd
na návrh strany žalobcu nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a
farmácia,odvetviepsychiatriaaznalkynibolinazodpovedaniapredloženéotázkystranyžalobcupodané
prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Znalkyňa vo svojom písomne podanom znaleckom posudkujednoznačne uzavrela, že v čase darovania to je 7.5.1997 nebola u darkyni prítomná žiadna duševná
porucha, ktorá by mala vplyv na úsudok darkyne vo vzťahu k významu darovania. Uvedené závery
znalkyňa opätovne odprezentovala a potvrdila aj pri svojom výsluchu. Námietka strany žalobcu o tom, že

darovacia zmluva je neplatná z dôvodu prítomnosti duševnej poruchy u darkyne, ktorá porucha mala ju
robiť nespôsobilou na uzatvorenie darovacej zmluvy, sa na základe výsledkov vykonaného dokazovania
ukázala byť nedôvodná, keď bolo preukázané, že darkyňa v čase darovania vedela následky svojho
konania rozpoznať a teda vedela aký právny úkon uskutočnila.

39. Súd nevykonal vo veci navrhnuté dokazovanie dotazom na zdravotnú poisťovňu o výpis lekárskych
úkonov darkyne, zistením kto platil daň z nehnuteľnosti, ani výsluchom strany žalobcu, vzhľadom na to,
že na právne posúdenie veci by to nemalo žiaden vplyv, nakoľko pre rozhodnutie vo veci stačí právne
posúdenie.

40. Na pojednávaní konanom dňa 28.9.2018 súd zamietol návrh PZ strany žalobcu na doplnenie

dokazovania výsluchom strany žalobcu a skôr navrhnutých svedkov (pozn. generálie svedkov uvedené
v zápisnici o pojednávaní konanom dňa 11.9.2017), za účelom preukázania či darkyňa nebohá L. E. pri
uzatváraní dotknutých právnych úkonov konala slobodne, vážne a zrozumiteľne tak, ako to vyžaduje
Občiansky zákonník. Vo vzťahu k opätovnému návrhu na výsluch strany žalobcu súd uvádza, že
tento opätovne zamietol z dôvodov už skôr vzhliadnutých, keď výsluch strany žalobcu súd pokladá

za nespôsobilý pre ozrejmenia skutočnej vôle L. E. a to najmä z pohľadu záujmu strany žalobcu na
výsledku sporu, ktoré samo o sebe vyvoláva pochybnosť o dôveryhodnosti takto učinenej výpovede a
preto takýto dôkaz v konaní súd v ďalšom so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania nevykonal.
Pokiaľideosvedkov,ktorýchPZstranyžalobcunavrholvypočuťnapojednávaníkonanomdňa11.9.2017
a opätovne dňa 28.9.2018, a to svedkyne H.. C. F., nar. XX.X.XXXX a Z. J., nar. XX.X.XXXX k otázkam

pomerov v bydlisku darkyne a jej vzťahu k obdarovanému ako aj k skutočnostiam, ktoré existovali po
darovaní. Súd doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov zamietol, keď predmetom konania je
skúmanie podmienok platnosti darovacej zmluvy ku dňu jej uzatvorenia a teda pomery po darovaní s
ohľadom na predmet konania sú irelevantné, naviac súd dáva do pozornosti, že svedkyňa J. mala v čase
darovania XX rokov. Súd tiež zamietol návrh na doplnenie dokazovania skúmaním zdravotného stavu

obdarovaného E. E., keď tento dôkaz súd vyhodnotil ako účelový s cieľom predĺžiť konanie a odvrátiť
pre stranu žalobcu možné nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o opätovný návrh PZ žalovaných
v 1. a 2. rade na doplnenie dokazovania výsluchom žalovanej v 1. rade, súd tento opätovne zamietol z
dôvodov, ktoré tu boli dňa 11.9.2017 a trvali v nezmenenej podobe.

41. Na pojednávaní konanom dňa 2.11.2018 súd opätovne návrh PZ strany žalobcu na doplnenie
dokazovania výsluchom strany žalobcu, ako aj návrh PZ žalovaných v 1. a 2. rade na doplnenie
dokazovania výsluchom žalovanej v 1. rade zamietol z dôvodov už uvedených, ktoré zostali v
nezmenenej podobe. Pokiaľ ide o návrh strany žalobcu na doplnenie dokazovania dopytom na
zdravotnú poisťovňu darkyne nebohej L. E. za účelom zistenia či v rokoch 1994 a 2001 jej boli

poskytnutézdravotníckeúkonyvovzťahukpsychickémustavumenovanej,ktorébymohlizmeniťzávery
znaleckého posudku, súd takýto návrh dôkazu zamietol, keď ho pokladal za neúčelný, nehospodárny
a zbytočne predlžujúci konanie, keď znalkyňa ako v znaleckom posudku, tak aj pri svojom výsluchu
uviedla, že podklady, ktoré mala k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku boli postačujúce pre
prijatie záveru, že u probandky v čase darovania nebola prítomná duševná porucha, ktorá by mala za

následok ovplyvnenie jej úsudku o následku urobeného právneho úkonu darovania.

42. Na pojednávaní konanom dňa 2.11.2018 po skončení výsluchu znalkyne, po prvý krát PZ strany
žalobcu vzniesol námietku k podanému znaleckému posudku znalkyne H.. H. D. s odkazom na § 17
ods. 5 Zákona č. 382/2004 o znalcoch. Námietka spočívala v tom, že tým, že znalkyňa neuviedla

v prílohe znaleckého posudku podklady, z ktorých vychádzala, pričom nešlo o podklady, ktoré sú
verejne prístupné a nevyplývajú z obsahu spisu, kedy by stačilo, aby odkázala na zdroj spôsobom
nezameniteľným, spôsobila, že znalecký posudok nie je spôsobilým dôkazným prostriedkom podľa
§ 208 CSP. Súd túto obranu vyhodnotil ako zmätočnú a tendenčnú s cieľom oddialiť rozhodnutie
vo veci. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti § 17 ods. 4 zákona o znalcoch, podľa ktorého,

písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e)
prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku. Napriek
skutočnosti, že znalec pri vykonávaní znaleckého posudku nedodrží uvádzané náležitosti, nemožno sa
dovolávať neplatnosti, resp. ničotnosti znaleckého posudku, pretože znalecký posudok nie je právnymúkonom, vyvolávajúcim vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ale je výsledkom duševnej činnosti
znalca. V prípade, že posudok je nejasný alebo neúplný vyhláška č. 543/2005 o spravovacom a
kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v ustanovení §

51a) ods. 6 upravuje, že sa znalec požiada o doplnenie alebo vysvetlenie. Súd preskúmaním podaného
znaleckého posudku doplnenom vyčerpávajúcim výsluchom znalkyne na pojednávaní dospel k záveru,
že znalecký posudok je preskúmateľný a je riadnym dôkazným prostriedkov. Znalkyňa v znaleckom
posudku na č. l. 4 ZP uviedla podklady na vypracovanie znaleckého posudku: analýza spisového
materiálu, analýza zdravotnej dokumentácie, rozbor a zhodnotenie zistených údajov. Pokiaľ ide o

zdravotnú dokumentáciu z ktorej táto vychádzala, súd dáva do pozornosti, že túto jej poskytla strana
žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu. V znaleckom posudku na liste č. 5 znalkyňa upresnila,
že vychádzala zo zdravotnej dokumentácie zaslanej od PZ strany žalobcu, uvedené zopakovala aj
pri jej výsluchu na pojednávaní. Vychádzajúc z uvedeného potom argument PZ strany žalobcu o
nepoužiteľnosti znaleckého posudku, keď znalkyňa v prílohách neuviedla zdravotnú dokumentáciu ako
podklad, z ktorého pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala neobstoja, keď de facto znalkyňa

vychádzala len zo zdravotnej dokumentácie predloženej PZ stranou žalobcu a lekárske správy a nálezy
odcitovala v ZP, o ktorých pravdivosti súd nemá žiadne pochybnosti a ktorých pravdivosť v konečnom
dôsledku nenamietla žiadna zo strán. Je predsa jasné, že strana žalobcu, ktorá pre účely znaleckého
dokazovania poskytla dotknutú dokumentáciu je s jej obsahom najviac oboznámená. Na tomto mieste
žiada sa tiež uviesť otázka, z akého dôvodu s touto výhradou nekonfrontoval právny zástupca strany

žalobcu znalkyňu pri jeho vyčerpávajúcom výsluchu, ale vzniesol ju až po skončení výsluchu. Súd tiež
pre úplnosť pokladá na tomto mieste dať do pozornosti, že znalkyňa listom zo dňa 15.2.2018 oznámila
súdu,žedňa30.1.2018kontaktovalatelefonickyžalobkyňuA.J.,ktorúvyťažovalazaúčelomposkytnutia
zdravotnej karty probandky. Na čo jej táto uviedla, že kartu nemá, že ju má PZ strany žalobcu, a preto
ho mailom požiadala o jej poskytnutie. Listom zo dňa 19.3.2018 oznámila znalkyňa súdu, že jej strana

žalobcu dosiaľ nezabezpečila zdravotnú kartu probandky. V tejto veci žalobkyniam S. R. a L. Č.U.
adresovala písomnú výzvu. Následne žalobkyňa R. jej uviedla, že torzo dokumentácie má ich právny
zástupca t. j. JUDr. Mojžiš, ktorého znalkyňa obratom mailom kontaktovala - komunikácia viď str. 235.
Znalkyňa zdôraznila, že bez tejto dokumentácie nie je schopná znalecký posudok vypracovať. Následne
súd vyzval PZ strany žalobcu listom zo dňa 5.4.2018 pod hrozbou poriadkovej pokuty na splnenie

povinnosti poskytnúť znalkyni požadovanú zdravotnú dokumentáciu resp. aj inú potrebnú súčinnosť pri
výkone znaleckého dokazovania. Dňa 14.4.2018 znalkyňa oznámila, že jej PZ strany žalobcu zaslal
požadovanú zdravotnú dokumentáciu. Dňa 25.4.2018 znalkyňa podala znalecký posudok a vrátila súdny
spis. Znalecký posudok bol PZ strany žalobcu doručený spoločne s výzvou na vyjadrenie k nemu, ak to
pokladá za potrebné v lehote 10 dní od doručenia, už dňa 28.5.2018. PZ strany žalobcu sa k znaleckému

posudku nevyjadril, nenamietal ho žiadnym spôsobom, nenavrhol v konaní vypočuť znalkyňu. Znalkyňu
navrhol vypočuť až na pojednávaní konanom dňa 28.9.2018 a to pre objasnenie otázky, či jej závery v
ZP nemohol ovplyvniť fakt, že vychádzala zo zdravotnej dokumentácie z roku 1987 a potom až 2001 t. j.
nevychádzala zo zdravotnej dokumentácie bezprostredne predchádzajúcej r. 1997. V tejto súvislosti tiež
súd zdôrazňuje, že právny zástupca strany žalobcu nekonal so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť

konania, keď výsluch znalkyne mohol navrhnúť už skôr (teda buď keď mu bola doručená výzva na
vyjadrenie k ZP dňa 28.5.2018 alebo najneskôr keď mu bolo doručené predvolanie na pojednávania dňa
27.8.2018) a táto mohla byť vypočutá už na pojednávaní konanom dňa 28.9.2018.
Na pojednávaní dňa 12.3.2024 právny zástupca strany žalobcu súdu predložil lekársku správu o
priebehu liečby darkyne pani E.. Z tejto lekárskej správy vyplýva, že pani E. bola v rokoch 1982 až 1984

liečená na depresiu, avšak od roku 1994 až do roku 2001 sa neliečila, resp. nebola u lekára.

43. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

44. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení 255 ods. 1 C.s.p., podľa

ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalovaným 1./ - 3./ ako úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia a žalovaným 1./ - 3./ priznal právo na náhradu trov
konania vo výške 100 %. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej, samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.