Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/152/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720201859
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1720201859.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci návrhu manželky ( matky maloletých detí): A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, F., zast.: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom
Kadnárova 83, Bratislava, proti manželovi ( otcovi maloletých detí): A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. E. XX, F., zast.: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava,
o určenie výživného na čas po rozvode manželstva k maloletému B. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, a medzičasom plnoletému H.
G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova

83, Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok zo dňa 31.mája 2023, č.k. 5P/172/2020-1043, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu medzičasom plnoletého H. počnúc dňom 10.8.2021 sumou
360 eur, ktorú sumu je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého H..

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého B. počnúc dňom 10.8.2021 sumou 320 eur, ktorú
sumu je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého B. a plnoletého H. za obdobie od 10.8.2021 do
29.1.2025 nevznikol.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil otcovi povinnosť prispievať

na výživu maloletého H. mesačne sumou 550 eur a na výživu maloletého B. mesačne sumou 500 eur,
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, výrokom II v ostatnej časti návrh matky zamietol a výrokom III rozhodol,
že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa ustanovení čl. 3, 4 a 5, § 28. ods. 1,2, § 62 ods. 1
až 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne dôvodil, že po vrátení veci

z odvolacieho súdu zostalo predmetom konania už iba výživné otca na maloleté deti, keď rozsudok č.k.
5P/172/2020-226 zo dňa 28.06.2021 v časti rozvodu manželstva, zverenia maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky, zastupovania a správy majetku detí, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňom 10.08.2021. Pokiaľ ide o rozsudok v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, odvolacísúd vec zrušil vrátil prvoinštančnému súdu na doplnenie dokazovanie. Matka pôvodne žiadala výživné
na maloletého H. 305 eur a na maloletého B. 313 eur mesačne, neskôr navrhovala výživné na každé
z detí v sume 1000 eur mesačne od 01.04.2023, čo odôvodňovala tým, že v priebehu konania došlo k

podstatným zmenám odôvodňujúcim zvýšenie výživného. Otec navrhoval výživné na obe deti po 240
eur. Dokazovaním súd zistil, že životná úroveň matky a otca maloletých detí je približne rovnaká. Matka
je konateľkou v 3 spoločnostiach (v 2 z nich je zamestnaná), otec je konateľom v 2 spoločnostiach
(v 1 z nich je zamestnaný) a zároveň je poslancom mesta F.. Matka za konania vyčíslila výdavky na
bývanie na sumu 1 404 eur (3 osoby), otec za konania vyčíslil výdavky na bývanie na sumu 963,09

eur (4 osoby), pričom z posledného pojednávania mal súd za preukázané, že bytová situácia otca sa
zmenila a aktuálne žije v podnájme, kde platí 630 eur mesačne. Obaja rodičia vlastnia nehnuteľnosti,
používajú firemné autá luxusných značiek. Čo sa týka výšky mesačného príjmu, otec tento uviedol vo
výške cca 1 745 eur, matka vo výške cca 1 300 eur mesačne, pričom z vykonaného dokazovania mal
súd za jednoznačne preukázané, že životná úroveň oboch rodičov je vysoká.
3. Súd považoval matkou vyčíslené náklady na syna H. v sume 1 484,99 eur a na syna B. v sume

1 472,89 eur, t.j. výdavky na deti celkovo 2 957,88 eur, za nadhodnotené, pričom matka požadovala
určenie výživného na každé dieťa vo výške 1000 eur, čo predstavuje takmer 70% vyčíslených
mesačných nákladov. Pri posudzovaní jednotlivých výdavkov súd pristúpil k redukcii výšky niektorých
výdavkov (strava doma a bicykel), pričom vychádzal z primeraných, súdnou praxou uznaných výdavkov
vzhľadom na vek maloletých detí. Matka vyčíslila mesačné náklady na stravu doma pre maloleté deti na

sumu 450 eur na dieťa a pri tejto položke súd pri posudzovaní opodstatnenosti nákladu vychádzal zo
sumy 200 eur na dieťa, ktorú považoval za primeranú vzhľadom na vek a na to, že ide o chlapcov vo
vývine a tiež vzhľadom na to, že sa týka iba stravy doma, pričom stravu v škole matka vyčíslila na ďalších
40 eur na dieťa. Súd neuznal výdavky na bicykel, vyčíslené u mal. B. na sumu 77,50 eur mesačne a na
maloletého H. na sumu 91,60 eur mesačne, keďže nejde o opakovaný výdavok, preto bol v mesačných

výdavkoch matkou zahrnutý neopodstatnene. Súd ustálil sumu mesačných výdavkov maloletého H. na
1 143,39 eur a maloletého B. na 1 145,39 eur, ktoré sumy pri určení výživného vzal do úvahy, rovnako
ako vek maloletých a po preskúmaní majetkových pomerov rodičov považoval za adekvátnu výšku
výživného 550 eur na maloletého H. a 500 eur na maloletého B., vo zvyšku návrh matky zamietol.
Súd mal preukázané, že matka nastavila deťom vysoko nadštandardnú úroveň, pričom konštatoval,

že ak ich bude aj naďalej viesť k takto vysokej životnej úrovni, nemôže spravodlivo požadovať od
otca maloletých detí, aby sa na tejto životnej úrovni podieľal a výdavky na túto nadpriemernú životnú
úroveň detí bude musieť znášať sama, nakoľko tieto výdavky nie sú nevyhnutné pre život maloletých
(príkladmo toho času výdavky spojené s dlhodobým pobytom na Mauríciu a so školným maloletých
detí na zahraničnej škole na Mauríciu). Súd považoval otcom navrhované výživné za nedostatočné,

pokrývalo by iba zlomok ich odôvodnených výdavkov. Súd zdôraznil, že výživné na maloleté dieťa má
prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a nemá pokrývať iba vitálne funkcie maloletého dieťaťa
- výživa, ošatenie, obuv, bývanie, ale aj voľnočasové aktivity maloletého dieťaťa, ktoré sú v záujme
fyzického a psychického rozvoja dieťaťa pri zachovaní rovnakej životnej úrovni, akú majú jeho rodičia.
Súd zohľadnil mieru osobnej starostlivosti oboch rodičov o deti, pričom mal za preukázané, že osobnú

starostlivosť o maloleté deti vykonáva výhradne matka maloletých detí, otec sa s maloletými deťmi
nestretáva(akodôvoduvádzaaktuálneto,žemaloletédetisúodcestovanénaMauríciuse,avšaksdeťmi
sa stretával veľmi sporadicky aj v čase, keď boli na Slovensku). Súd prihliadol aj na názor kolízneho
opatrovníka, ktorý odporučil výživné na maloletého H. vo výške 500 eur a na maloletého B. vo výške
450 eur a tiež na názor prokurátorky, ktorá odporučila určiť výživné na maloletého H. vo výške 650 eur

a na maloletého B. vo výške 500 eur najmä vzhľadom na to, že životná úroveň rodičov je porovnateľná.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
4.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanieotec,vytýkajúcsúdunedostatkyvskutkových
zisteniach. Súd argumentáciu ohľadom rovnakej životnej úrovne rodičov oprel o nepravdivé skutočnosti,
a to, že otec je poslanom mesta F. a je zamestnaný v obchodnej spoločnosti B. I., E. a že obaja rodičia

sú konateľmi obchodných spoločností, avšak samotný fakt, že obaja rodičia sú konateľmi obchodných
spoločností bez zohľadnenia ďalších skutočností (či ide o platený výkon funkcie, v akej výške a pod.),
nie je možné použiť ako kritérium na hodnotenie životnej úrovne. Otec nikdy nebol zamestnaný v
spoločnosti B. I., E. a ani z tejto spoločnosti nepoberá žiaden príjem, rovnako od novembra 2022 otec
nie je poslancom mesta F.. Je zamestnaný v spoločnosti B., E., z ktorej poberá čistý mesačný príjem vo

výške 1745 eur, ako to v konaní preukázal. Je zrejmé, že súd pri stanovení výšky životnej úrovne otca
vychádzal z nepravdivých údajov, a to z výpisov účtov zo spoločnosti B. I., E., ktoré v princípe nemajú
žiaden súvis s príjmom otca. Pri stanovení životnej úrovne mal súd vychádzať predovšetkým z výpisov
účtov zo spoločnosti B., E.. Súd sa ale zaujímal len o preukázanie výšky fakturácie medzi spoločnosťamiB. I., s.r.o. a spoločnosťou I. J., avšak opomenul fakt, že spoločnosť B. I., E. má iných vlastníkov, otec
je iba konateľom a z tejto spoločnosti nepoberá žiaden príjem, čo aj súdu jednoznačne preukázal. Za
činnosti pre I. J. fakturuje spoločnosti B. I., E., E. B., E. a táto za to následne vypláca odmenu otcovi, čo

otec tiež súdu jednoznačne na základe výpisov z banky preukázal. Je zrejmé, že tak spoločnosť B.,E.,
ako aj B. I., E., majú aj svoje fixné náklady, a teda nemožno považovať celú fakturovanú sumu medzi
B. I. a I. J. ako prostriedky určené na mzdy.
5. Ďalej vytkol súdu, že nesprávne vychádzal z matkou vyčíslených výdavkov na bývanie v sume
1404 eur za 3 osoby, bez vykonania dokazovania na zistenie, koľko osôb žije v domácnosti matky,

hoci ide o podstatnú skutočnosť, ktorá priamo ovplyvňuje celkové výdavky na mal. deti. Pritom matka
sa medzičasom vydala, s manželom žije v rodinnom dome na adrese D. E. XX, F., patriacom do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Matkou uvádzaný výdavok na bývanie vo výške 1404 eur
považoval otec sporný už z dôvodu, že matka nehradí splátku hypotekárneho úveru na ich rodinný dom
( matka prestala hradiť splátky od 01/2023), s čím sa súd nevysporiadal, hoci ide o rozdiel vo výške 1080
eur, predstavujúci mesačnú splátku hypotéky, ktorú platí otec ako preukazuje výpismi z účtu. Súd nebral

do úvahy, že otec zabezpečuje z väčšej časti náklady na bývanie detí a preto tiež ustálil ich odôvodnené
potreby nesprávne a značne ich nadhodnotil. Nesprávne sa tiež vysporiadal s majetkovými pomermi
rodičov konštatovaním, že „obaja rodičia vlastnia nehnuteľnosti, používajú firemné autá luxusných
značiek“,niejezrejmé,nazákladeakýchskutočnostísúddospelkzáveru,žeotecvlastnínehnuteľnostia
užívaluxusnéauto,keďžetotonemáoporuvovykonanomdokazovaní.Otecvlastníjedinúnehnuteľnosť,

a to rodinný dom s pozemkom v BSM, pričom býva v prenájme a užíva osobné mot. vozidlo zn. Škoda, čo
rozhodne nemožno považovať za luxusnú značku. Jediná matka okrem predmetného rodinného domu
v BSM je vlastníčkou niekoľkých ďalších nehnuteľností (3 byty, z toho jeden v K. – E. L.) a užíva luxusné
mot. vozidlo značky BMW, rad 7. Súd sa nezaoberal otázkou, ako je možné, že matka nadobudla do
vlastníctva dva ďalšie byty ak má príjem 1.300 eur a odkiaľ mala finančné prostriedky na zabezpečenie

ročného pobytu s mal. deťmi na Mauríciuse, kde školné detí sa pohybuje v desiatkach tisíc eur. Súd bol
povinný sa zaoberať tiež otázkou, ako matka svoje 3 byty využíva a aká je objektívna možnosť mať z
nich výnosy. Súd sa tiež nezaoberal nepomerom medzi ňou deklarovaným čistým mesačným príjmom
na úrovni 1300 eur a nákladmi na maloleté deti podľa jej posledného podania zo 04.04.2023 v sume
2.124,54 eur, pričom len na úhradu svojich nákladov a deklarovaných nákladov na deti spolu vo výške

cca. 3000 eur by potrebovala príjem minimálne 2250 eur, nakoľko 750 eur mesačne jej prispieva otec.
Navyše v čase od rozvodu do odsťahovania sa na Maurícius, teda v priebehu približne 14 mesiacov
bola schopná kúpiť do svojho výlučného vlastníctva dva byty – jeden v E. L. M. K. a jeden v lukratívnej
časti F., a to bez potreby akéhokoľvek úveru. Je teda evidentné, že matka o svojom mesačnom príjme
nemôže hovoriť pravdu. Otec pritom nemá dostatočné finančné prostriedky ani len na zabezpečenie

vlastného bývania a býva v prenájme, preto s ohľadom na vlastníctvo rodičov nemožno konštatovať, že
ich majetkové pomery sú porovnateľné.
6. V ďalšom odvolateľ namietal náklady na mal. deti, zaoberajúc sa jednotlivými výdavkami
vyčíslenými matkou, poukázal na ich premrštenosť, ako aj viaceré rozpory, na ktoré už skoršie
upozorňoval, keďže deti sú zdravé a nemajú žiadne špecifické potreby. Z otcom prekladaných analýz

nákladov udávaných matkou na základe ňou predložených reálnych účtov z obchodov je zrejmé
nadhodnotenie nákladov, matka ani súdu nijako nezdôvodnila, prečo v priebehu konania neustále
prichádzalo k skokovitému navyšovaniu jej požiadaviek na výživné, súd jej tvrdenia vôbec neverifikoval.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a otca zaviazal prispievať na výživu každého
z detí sumou 250 eur mesačne.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu považovala rozhodnutie za správne. Podľa nej otec účelovo deklaruje
nižší príjem ako má v skutočnosti, ním uvedené príjmy nie sú reálne. Na pojednávaní dňa 31.05.2023
uviedol, že je platený zo spoločnosti B. I. E., ktorá fakturuje I. J., otec preukázal, že v mesiaci apríl 2023
tam bola transakcia vo výške 3575 eur, v marci 2023 vo výške 5 299 eur, vo februári bola vo výške
5 825 eur, t.j. pohybuje sa okolo 4 000 eur s DPH. Momentálne podniká v spoločnosti B., E., pričom

si všetky príjmy ponecháva, okrem toho je aj konateľom spoločnosti B. I., E. , ďalej má príjem aj zo
spoločnosti I., pre ktorú pracuje od jari 2022, pričom matka má vedomosť, že otec fakturuje konateľovi
tejto spoločnosti sumu 5 000 eur. Navyše tržby spoločnosti B. E. sa zvýšili na 341 000 eur, s tým, že
príjem odtiaľ berie iba otec maloletých detí, matka nie. Poukázala na transakcie otca, ktoré sú veľmi
neprehľadné, ale sumy z B. E. sú okolo 6 500 eur až 7 400 eur mesačne. Z výpisov, ktoré otec doložil

vyplýva, že iba výdavky na hokej u neho činia 250 eur mesačne, členstvo v politickej strane 20 eur,
mesačné výdaje otca na životné poistenie sú spolu 134,40 eur. Matka má tiež vedomosť, že otec si
rezervoval luxusný 4-izbový byt v projekte K. G. na v F.. Otec žije nadštandardnou životnou úrovňou,
chodí na zahraničné cesty do Číny, exotické dovolenky s priateľkou dvakrát za rok (Seyschelly, CostaRica), takisto si už v roku 2021, kedy vo svojom vyjadrení z dňa 18.6.2021 deklaroval mesačný príjem vo
výške 428,95 eur, prenajal nadštandardný byt za 630 eur mesačne, pričom v tom období sa jednoizbové
byty v F. prenajímali za 350-400 eur mesačne, čo len potvrdzuje vysoký štandard, používa luxusné

služobné auto na súkromné účely zn. Škoda N. O. v nadštandardnej výbave. Súd správne zistil, že
životná úroveň oboch rodičov je približne rovnaká a na vysokej úrovni, a tiež správne zistil výdavky na
deti. Matka dokladá prehľad výdavkov na deti, ktoré na maloletého B. predstavujú sumu 1 056,22 eur
a na maloletého H. 1 086,32 eur. Otec úmyselne zavádza s nadhodnocovaním životnej úrovne matky,
pričom dobre vie, že jej so všetkým pomáhajú rodičia. Byty, ktoré má matka vo výlučnom vlastníctve,

získala vďaka finančnej pomoci starého otca detí, ktorý nákup dvoch nehnuteľností bral ako budúce
dedičstvo pre vnukov. Hypotéka nebola započítaná matkou do výdavkov na deti, ale len ako náklady na
život matky, otec zámerne zavádza ak tvrdí opak.
8. Otec v odvolacej replike zotrvával na podanom odvolaní, pričom poukázal na zavádzajúce tvrdenia
matky. Nie je pravdou, že by deklaroval, že je platený priamo obchodnou spoločnosťou B. I. E., otec nie
je v tejto spoločnosti ani zamestnaný, ani nie je jej spoločníkom, zamestnaný je v obchodnej spoločnosti

B., E., čo súdu preukázal. Za činnosti pre I. J. fakturuje spoločnosti B. I., E., spoločnosť B., E. a táto za to
následne vypláca odmenu otcovi, čo tiež súdu jednoznačne na základe výpisov z banky preukázal. Otec
od spoločnosti I. J., a.s. nepoberá žiaden príjem. Nepodložené je aj tvrdenie, že otec má rezervovaný
4-izbový luxusný byt v projekte K. G. M. F., takisto nie je pravda, že si otec ponecháva všetky príjmy z
podnikania spoločnosti B., E.. Matka len v júli 2023 previedla na svoj súkromný účet 4000 eur, čím okrem

iného opakovane ohrozila finančnú stabilitu spoločnosti a potvrdila, že ochrana prostriedkov spoločnosti
formou presúvania na účet otca, na ktorý matka nemá dosah, a ich následné vracanie do spoločnosti v
momente uhrádzania záväzkov, je veľmi opodstatnená. Pokiaľ ide o výdavky detí, zotrváva na tom, že
matka ich výrazne nadhodnocuje, otec v odvolaní vysvetlil, aké sú približné náklady na stravu (nákupy
potravín) matky a dvoch maloletých detí (tzn. náklady na jednu osobu 110,12 eur), ktoré vyplývajú z

reálnychúčtovzobchodovspotravinamipredloženýchsamotnoumatkou.Otectiežpopiera,žebychodil
s priateľkou na luxusné dovolenky, či na cesty do Číny. Je paradoxné, že matka o otcovi tvrdí, že má
obrovské príjmy a že si užíva vysoký životný štandard, ale zároveň mu odporúča prenajať si jednoizbový
byt. Rovnako paradoxné je jej tvrdenie o ich podobne vysokom životnom štýle, hoci ona obýva rodinný
dom s bazénom a otec malý prenajatý byt. Ak matka tvrdí, že byty nadobudla z finančných prostriedkov

od svojich rodičov, mala by súdu zdokladovať ich reálne finančné možnosti. Pokiaľ ide o výdavok na
hypotéku, je zrejmé z jej súboru s názvom „výdavky“ predloženého pred pojednávaním 31.05.2023, že
matka ho zahrnula do výdavkov.

9. Matka v odvolacej duplike poprela, že nadobudla byty po rozvode, tieto nadobudla už počas

manželstva z peňazí darovaných od jej otca, pričom tieto boli zároveň vyňaté z BSM, čo otec maloletých
osobne podpisoval u notára čo potvrduje, že o tom vedel a vedel aj o pôvode financií na tieto byty.
Matka poukazuje na vlastné bývanie otca v luxusnom byte v novostavbe (F. K. G.) M. F.. Ešte pred
zápisom bytového domu v katastri sa už otec prihlásil na odber elektriny vo veľkometrážnom štvorizbový
byte o rozlohe 101 m2 s terasou o rozlohe 68 m2, i keď je možné, že otec účelovo nechá byt napísať

na svojho brata. Otec sa snaží pôsobiť ako nemajetný a neschopný zaobstarať si príjem. Matke sa
medzitým značne zhoršila situácia, aktuálne s deťmi býva v podnájme, nakoľko neuniesla tlaky otca a
jehopartnerkyaichsnahydostaťsadoobydlia,kdebývalasdeťmi,riadneplatilavšetkynákladyspojené
s užívaním domu aj hypotéku a je takisto vlastníčkou domu a pozemku. Tieto tlaky začali v čase, keď
prestalo platiť neodkladné opatrenie týkajúce sa zákazu vstupu otca do obydlia a matka sa rozhodla s

deťmi odsťahovať do podnájmu v záujme ochrany zdravia detí.
10. V priebehu odvolacieho konania doručili rodičia viaceré ďalšie podania, v ktorých v podstate
zotrvávali na svojich stanoviskách, pričom reagovali na vzájomné tvrdenia a spochybňovali ich
pravdivosť.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba – matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), vzhľadom k potrebe odstránenie rozporov a objasnenie
skutočného stavu veci nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom zopakoval potrebné dôkazy, doplnil

dokazovanie a dospel k záveru, že napadnutný rozsudok súdu prvej inštancie nie je správny a s ohľadom
na zistený skutočný stav veci je potrebné ho zmeniť.12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol pôvodne rozvod manželstva a úprava rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom, kde po vydaní rozsudku Okresného súdu
Pezinok, č.k. 5P/172/2020-226 zo dňa 28.06.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave

č.k. zn. 11CoP/431/2021-450 zo dňa 30.01.2023, zostalo predmetom konania už len určenie výživného
na maloleté deti. Rozsudok v časti rozvodu manželstva účastníkov konania, zverenia maloletých do
osobnej starostlivosti matky a oprávnenia rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 10.08.2021. Po vrátení veci tak zostalo predmetom
konania iba určenie výživného na deti na čas po rozvode manželstva.

13. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď otcovi
uložil povinnosť počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku prispievať na výživu maloletého H. sumou
550 eur ( ktorý v priebehu odvolacieho konania nadobudol dňa 16.09.2024 plnoletosť) a maloletého B.
sumou 500 eur. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu musel dať odvolateľovi za pravdu, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie má vážne nedostatky v skutkových zisteniach a tiež v právnom

posúdení veci.

14. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(1) Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni rodičov.(2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.(4)

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že maloleté deti pochádzajú z manželstva ich rodičov,

právoplatne rozvedeného dňa 10.08.2021, kedy boli obe maloleté deti zverené do starostlivosti matky
bez úpravy styku otca s maloletými. Na čas do rozvodu manželstva bolo výživné určené v zmysle
súdom schválenej rodičovskej dohody rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5P/64/2021-621 zo
dňa 15.06.2022, ktorým sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. H. sumou 350 eur a mal. B. sumou
300 eur mesačne od 01.05.2021 do 10.08.2021 a zaplatiť nedoplatky na zročnom výživnom na obe

deti ( 560 eur a 460 eur) v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným. Na čas po
rozvode sa už rodičia o výživnom nedohodli, preto bolo potrebné vykonať náležité dokazovania za
účelomzisteniaodôvodnenýchpotriebmaloletýchakoajposúdeniamožností,schopnostíamajetkových
pomerov rodičov a ich životnej úrovne. Sumy výživného, určené napadnutým rozhodnutím, považuje
odvolateľ za neprimerane vysoké, nezohľadňujúce vyššie uvedené kritériá, s čím odvolací súd musel

súhlasiť.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia počas ich manželstva spoločne podnikali, toto podnikanie sa ale
od určitého obdobia nevyvíjalo podľa predstáv matky maloletých, keďže otcovi sa v podnikaní nedarilo,
medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom, postupne k vzájomnej strate dôvery ( aj ekonomickej), na

jar 2020 matka nadviazala mimomanželský vzťah, čo napokon viedlo k ukončeniu ich spolužitia a k
rozvodovému konaniu, začatému na návrh matky na súde dňa 30.10.2020. Otec akceptoval želanie detí
zostaťsmatkoužiťvichspoločnomrodinnomdomenaadreseD.E.XX,F.,patriacomdobezpodielového
spoluvlastníctva manželov a odsťahoval sa do podnájmu. Matka maloletých zostala s deťmi bývať
v predmetnom dome, ktorý je naďalej v BSM rodičov maloletých a ohľadom ktorého v súčasnosti

stále prebieha súdne konanie o vyporiadanie BSM. Počas trvania manželstva si rodičia vzali hypotéku,
zabezpečenú týmto ich spoločným rodinným domom, úver je naďalej splácaný v mesačnej výške 1.080
eur. Podľa listinných dôkazov od januára 2023 platí splátku hypotéky otec, do konca roka 2022 ju platila
matka, k čomu však otec uviedol ( a matka to nepoprela), že reálne v tom období matka na splácanie
použila iba polovicu jej vlastných prostriedkov, pretože otec jej nechal na tento účel polovicu sumy na

22 splátok.

18. Po ukončení manželského spolužitia sa otec najskôr odsťahoval do podnájmu a takmer tri roky
býval v menšom dvojizbovom byte v F., následne v novembri 2023 sa presťahoval do väčšieho bytuv F. ( projekt G., v tom čase ešte vo vlastníctve developera), ohľadom ktorého otec súdu vysvetlil,
že do uvedeného bytu investoval jeho brat s tým, že otec dúfal, že si byt kúpi z vyporiadania BSM
a z hypotéky, toto sa mu však nepodarilo, pretože k vyporiadaniu BSM doposiaľ nedošlo, preto byt

napokon v septembri 2024 kúpil jeho brat. Dovtedy tam v zmysle ich dohody býval len za úhradu energií,
ale keď brat v septembri 2024 byt kúpil do svojho vlastníctva, žiadal už od otca aj úhradu nájomného,
preto sa odtiaľ odsťahoval a od novembra 2024 sa vrátil do rodinného domu, ktorý majú rodičia v BSM
a kde dovtedy matka s deťmi zostala bývať po ukončení manželského spolužitia. Z dokazovania vyplýva,
že matka s deťmi opustila dom v novembri 2024 v dôsledku konfliktov s otcom detí, ktorý mal na ňu

vyvíjať psychický nátlak. Matka sa s deťmi odsťahovala do podnájmu, ide o byt o rozlohe cca 85m, kde
aktuálne už cca tri mesiace bývajú s manželom a deťmi, jej zámerom však je v rámci vyporiadania BSM
získať rodinný dom do vlastníctva, keďže tam chce s rodinou bývať.

19. Otec s matkou založili v r. 2005 spoločnosť B. E., kde sú aj aktuálne stále spoločníkmi
a zároveň konateľmi, spoločnosť má ako predmet podnikania okrem iného stolárstvo, dizajnérske

služby a zariaďovanie interiérov, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, realitná činnosť a iné. Podľa
vyjadrení účastníkov konania, spoločnosť sa zameriavala predovšetkým na výrobu dreveného nábytku,
fakticky podnikanie vykonával otec maloletých, miestom podnikania boli priestory stolárskej dielne
patriace pôvodne matkinmu otcovi. V súvislosti s rozpadom manželského vzťahu rodičov maloletých
detí vznikali v spoločnom podnikaní medzi rodičmi vážne nezhody a finančné konflikty, bolo preukázané,

že matka opakovane vyberala finančné prostriedky z firemných účtov, ktoré si ponechala a aby
spoločnosť dokázala hradiť svoje záväzky, musel otec ako druhý spoločník a konateľ matku vo výberoch
predbiehať a následne finančné prostriedky opätovne na účet firmy vkladať tesne predtým, ako malo
dôjsť k úhradám záväzkov spoločnosti. V súčasnosti, i keď spoločnosť naďalej formálne existuje, je
už neaktívna. Problémy ohľadom spoločného podnikania vyvrcholili v čase, keď matka maloletých na

základe uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 40D/191/2022-105, Dnot 360/2022 nadobudla po
smrti svojho otca ako jediná dedička do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, v ktorých sa nachádza
administratívno-výrobnábudovaspoločnostianedalaviacsúhlasktomu,abyjuspoločnosťB.E.naďalej
užívala. Odo dňa 18.09.2023 zamedzila otcovi a zamestnancom spoločnosti prístup do budovy a dala
zamestnancom výpovede, otca detí viac do budovy nevpustila. Zároveň podala dňa 11.09.2023 na súd

podnet na zrušenie obchodnej spoločnosti podľa § 68b ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka. Súdny
spor, v ktorom sa otec domáhal vstupu do budovy skončil pre neho neúspešne, aktuálne ale prebieha
medzi bývalými manželmi množstvo ďalších sporov.

20. V roku 2011 vznikla tiež obchodná spoločnosť B. I. E., kde žiaden z rodičov nie je a ani nebol

spoločníkom (jedným zo spoločníkov bola v období od r. 2011 do r. 2021 spoločnosť B. E.), otec
maloletých je iba jedným z konateľov. Spoločnosť má obdobný predmet podnikania ako spoločnosť B.
E., a táto rovnako podnikala vo vyššie uvedených priestoroch, i tejto spoločnosti po zdedení priestorov
nedala viac matka súhlas na ich užívanie a znemožnila jej do nich prístup. Podobne ako u spoločnosti B.
E., podala matka na súde dňa 11.09.2023 podnet na zrušenie obchodnej spoločnosti podľa § 68b ods.

1 písm. c) Obchodného zákonníka, keďže spoločnosť stratila súhlas vlastníka s užívaním nehnuteľnosti
ako sídla alebo miesta podnikania.

21. Pokiaľ ide o príjmy otca, otec preukázal, že od 05.10.2011 bol zamestnaný v spoločnosti B.,
E., z ktorej poberal čistý mesačný príjem naposledy vo výške 1745 eur. V súvislosti s vyššie

opísanými udalosťami, v dôsledku ktorých prestala spoločnosť B., E. vykonávať v septembri 2023 svoju
podnikateľskú činnosť, rozviazala spoločnosť s otcom na základe dohody ku dňu 12.10.2023 pracovný
pomer bez nároku na odstupné. Otec už v súčasnosti nepodniká, i keď je ( spolu s matkou) naďalej
spoločníkom tejto neaktívnej spoločnosti B. E., ktorá nevykonáva žiadnu činnosť, nemá žiadny obrat
a nedosahuje žiadne príjmy. Od septembra 2023, kedy bolo znemožnené otcovi aj zamestnancom firmy

B. E. vstupovať do priestorov ich dovtedajšieho podnikania, otec stratil prístup k výrobným prostriedkom
a strojom, spoločnosť zostala bez príjmov, avšak zostali jej výdavky, na ktorých sa podľa tvrdenia
otca, matka odmietla podieľať, čo matka súdu ani nepoprela. Rovnako nepoprela, že v priestoroch
dielne zadržiava aj majetok spoločnosti B. I. E., kde je otec konateľom, ako aj niektoré jeho súkromné
veci. Spoločnosť B. E. už nedosahovala dobré výsledky ani pred septembrom 2023, i z vyjadrenia

matky ako žalovanej ( v konaní o žalobe spol. B. E. vo veci vydania hnuteľných vecí) vyplýva, že
matka s majetkom žalobcu nakladala ako konateľka a to v súlade so záujmami spoločnosti, ktorá je už
dlhodobo v strate a pokračovanie v podnikaní spoločnosti len zvyšuje záväzky, čo žalovaná považuje za
nehospodárne a neúčelné. Ďalej z dokazovania vyplýva, že od 13.10.2023 otca zamestnala spoločnosťB. I. E., spočiatku za minimálnu mzdu do 01.08.2024, následne jeho mzdu zvýšila na 2.450 eur brutto. Na
vysvetlenie výšky tohto jeho príjmu otec uviedol, že v septembri 2023 sa jeho finančná situácia dočasne
zhoršila, zháňal narýchlo finančné prostriedky a musel riešiť urgentne situáciu so zákazkami, na ktoré

spol. B. E. vybrala vysoké sumy záloh a ktoré nesplnila ( nábytok bol už vyrobený ale zadržaný v dielni,
kam otec nemal prístup), a tieto zákazky následne prebrala spol. B. I., E., ktorá si musela prenajať nové
priestoryajstrojeazačalarealizovaťvýrobunábytkunanovo,uvedenévšakveľmifinančnefirmuzaťažilo
a preto nemohla otcovi spočiatku platiť vyšší príjem ako minimálnu mzdu, ktorú mu následne zvýšila.
Otec okrem uvedeného príjmu iný nemá, keďže v súčasnosti už nepodniká, nakoľko jediná spoločnosť,

ktorej je spoločníkom je dlhodobo neaktívna spoločnosť B. E., ktorá dlhodobo negeruje žiadne tržby.

22. Matka v konaní tvrdila, že otec má podstatne vyššie príjmy než ním deklarované, poukazovala na
to, že okrem spoločnosti B. I., E. má otec príjem aj zo spoločnosti I., pre ktorú pracuje od jari 2022,
pričom matka má vedomosť, že otec fakturuje konateľovi tejto spoločnosti sumu 5 000 eur. Uvedené
tvrdenia matky však v konaní preukázané neboli. Otec nie je spoločníkom spoločnosti B. I. E., táto

ho len zamestnáva. V spoločnosti B. I. E. je otec v riadnom pracovnom pomere na plný úväzok, ako
náplň práce má výrobu nábytku na mieru, podľa jeho vyjadrenia uvedené zahŕňa komunikáciu so
zákazníkom, zabezpečovanie materiálu, pomoc pri montáži a okrem toho služby v oblasti outsourcingu
ľudských zdrojov, organizácia projektov, vývojárske konzultačné služby a pod.. Otec podrobne súdu
vysvetlil spôsob spolupráce jeho zamestnávateľa s firmou I. a svoj vlastný vzťah k uvedenej spoločnosti,

zdôraznil, že služby v oblasti outsourcingu ľudských zdrojov dodáva spoločnosti I. jeho zamestnávateľ B.
I.E.aletietoslužbyvykonávaotecosobne,keďžejetosúčasťoujehopracovnejnáplne.To,žeotecnemá
zospoločnostiB.,E.žiadenpríjem,spornémedziúčastníkmineboloatakjedinýmpreukázanýmpríjmom
otca je príjem zo spoločnosti B. I., E. vo výške cca 1.808 eur mesačne netto. Otec v konaní uviedol, že
všetky svoje peniaze, ktoré kedy zarobil sa snažil minúť na rodinu, na deti, matkou požadované výživné

však jednoducho nemá z čoho platiť. Matka sa ho snaží vykresliť ako bohatého podnikateľa žijúceho
v luxuse, čo je vzdialené od reality, keby tomu tak bolo, nebýval by v podnájmoch a nesúdil by sa
o výživné na svoje deti. Zdôraznil, že práve dôvodom rozvratu ich manželstva bola najmä skutočnosť,
že manželka mu vytýkala neúspešné podnikanie a neschopnosť zabezpečiť jej životnú úroveň podľa jej
predstáv, čo aj vyplýva z obsahu jej návrhu na rozvod.

23. Pokiaľ ide o príjmy matky, z dokazovania vyplýva, že matka je podnikateľka v oblasti interiérového
návrhárstva ( realizuje interiéry bytov a domov na kľúč), dlhšiu dobu podniká v tejto oblasti
prostredníctvom dvoch obchodných spoločností. Obchodná spoločnosť I. A. E. bola založená v roku
2020, pôvodne to bola firma jej otca, kde boli obaja konateľmi, podľa vyjadrenia matky reálne prácu
však vykonávala ona. Medzičasom otec matky zomrel, matka firmu prevzala a toto podnikanie vykonáva

doposiaľ, teraz už ako jediná spoločníčka a konateľka spol. I. A. E.. Od roku 2020 je matka tiež
jedným z dvoch spoločníkov aj konateľov obchodnej spoločnosti O. P., E.. E. ( zaoberajúcej sa okrem
sprostredkovateľských činností, marketingových služieb, prenájmu hnuteľných aj nehnuteľných vecí
a podobne tiež stolárstvom). Ako príjem aktuálne poberá mzdu 1.300 eur netto zo spoločnosti I. A.,
avšak je zrejmé, že jej príjmy sú podstatne vyššie, keďže ako spoločníčka sa podieľa na hospodárskych

výsledkochobochfiriem,ztohtoI.A.E.jespoločnosťjednoosobová,tedamatkajevýlučnouvlastníčkou.
Mimo príjmov z podnikania má matka aj príjmy z prenájmu nehnuteľností cca 2.000 eur mesačne ( byt
v K. prenajíma za 1.000 eur mesačne a byt v F. za 750 eur plus energie).

24. V októbri 2022 matka odcestovala spolu s maloletými deťmi a novým partnerom na osemmesačný

pobyt na Maurícius, v novembri 2022 tam uzavrela nové manželstvo. Počas pobytu na Mauríciu
deti navštevovali školu, školné podľa vyjadrenia matky hradila stará matka, po návrate domov dňa
04.07.2023 deti po vykonaní rozdielových skúšok pokračujú v štúdiu v K.. Matka súdu uviedla, že nešlo
o luxusnú dovolenku, ako tvrdí otec, keďže matka z Maurícia naďalej pracovala v SR, bežali jej dva
úväzky v dvoch spoločnostiach, na diaľku riadila projekt v Bratislave. Jej nový manžel dostal pracovnú

príležitosť manažovať projekt na Mauríciuse, kde mu firma platila aj ubytovanie pre celú rodinu. Manžel
matky je developer, vlastní penzión, podľa jej výpovede z uvedeného má mesačný príjem asi 20.000 až
30.000 eur, mimo toho ako developer veľa investuje, z čoho sa mu aj veľa vracia, presné čísla matka
nevedela uviesť, potvrdila však, že manželove príjmy sú nadštandardné.

25. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že matka má príjmy z podnikania, zo zamestnania
vo svojej firme ako aj z prenájmov nehnuteľností, otec má príjmy len zo zamestnania. Odvolací súd
nezistil, že by otec nevyužíval svoje schopnosti a možnosti, alebo by sa úmyselne vzdal lepšieho
príjmu alebo majetku, alebo bral na seba neprimerané majetkové riziká. Otec sa v dôsledku konfliktovs matkou ako ďalšou spoločníčkou ich obchodnej spoločnosti, v ktorej podnikal, ako aj v dôsledku zmeny
vlastníckych pomerov vo vzťahu k podnikateľským priestorom kde ich obchodná spoločnosť vykonávala
činnosť a v neposlednom rade i z dôvodu zadržania výrobných prostriedkov dostal prechodne do

ťažšej finančnej situácie, uvedené však nemožno otcovi pripísať na vrub. Za situácie, kedy jeho
ochodná spoločnosť je neaktívna, má iba príjem zo zamestnania, u ktorého nebolo preukázané, že
by nezodpovedal vykonávanej práci a skúsenostiam, preto odvolací súd považoval jeho príjem za
primeraný zodpovedajúci jeho aktuálnym schopnostiam a možnostiam a vychádzal z neho pri určovaní
výživného.

26. Odvolací súd mal teda preukázané, že matka má príjmy z podnikania a ďalšie príjmy a otec iba
zo zamestnania, pričom matkine príjmy sú podstatne vyššie než otcove. Rovnako tak aj majetkové
pomery rodičov sú neporovnateľné. Bolo zistené, že aktuálne prebieha na súde konanie vyporiadanie
BSM, predmetom vyporiadania je iba rodinný dom v F. manželov s priľahlými pozemkami. Pôvodne
síce mali manželia ešte byt v Q., ktorý prenajímali, ale tento už nevlastnia. Podľa tvrdenia otca, ktoré

matka napoprela, predmetný byt matka maloletých bez jeho súhlasu predala a výnos si ponechala. Otec
okrem spoluvlastníctva predmetného rodinného domu je nemajetný, nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti,
ani motorové vozidlo ( používa služobné motorové vozidlo Škoda Laurint Klement), či inú hnuteľnú vec
väčšej hodnoty, zo zrušenej životnej poistky získal finančnú hotovosť vo výške cca 24.000 eur. Matka
je okrem spoluvlastníctva rodinného domu v F., ktorý majú v BSM, výlučnou vlastníčkou ďalších dvoch

bytov, a to v F. ( nadobudla ho kúpou v septembri 2022) a druhý v K. E. L. ( nadobudla ho kúpou v októbri
2022), oba byty kompletne zrekonštruovala a prenajíma ich, užíva luxustné vozidlo BMW 7, okrem toho
je vlastníčkou nehnuteľností administratívno výrobnej budovy, kde sídlila spol. B. E., ktoré nehnuteľnosti
nadobudla v r. 2023 dedením po otcovi, tiež súdu uviedla, že súčasťou dedičstva bola aj hotovosť 50.000
eur a byt v F., ktorý predala v septembri za 318.000 eur. Z uvedeného je zrejmé, že majetkové pomery

rodičov sú diametrálne rozdielne.

27. Ohľadom odôvodnených potrieb detí, ktorých výška v zásade predstavuje jedno z významných
kritérií pre posúdenie primeranosti výživného, súd vychádzal z preukázaného, že obe deti navštevujú
osemročné štúdium na Škole pre mimoriadne nadané deti a Gymnázia v K., H. je aktuálne v septime

a B. v kvinte, kde platia každý školné 600 eur, okrem stravného v škole majú výdavky na školské
potreby, cestovné do školy, ISIC kartu, návštevy školy v prírode, výlety, múzeá a pod., okrem toho majú
bežné výdavky na stravu, ošatenie, obuv, drogériu, kozmetiku, lieky a vitamíny, mobilný telefón, športové
potreby a s tým súvisiace vybavenie, voľnočasové aktivity, vreckové. Výšku nákladov detí v priebehu
konania matka viackrát menila, spravidla navyšovala, čo však odvolací súd považoval za prirodzené,

súvisiace s ich rastom a vývojom ako aj s vývojom nákladov všeobecne. Naposledy matka pravidelné
výdavky maloletého B. vyčíslila na 1.573 eur mesačne a výdavky medzičasom plnoletého H. na 1.533
eur. U maloletého B. matka preukázala mimoriadne výdavky za rok 2024 v celkovej výške 4.565 eur
( zubný strojček 2.650 eur, dovolenku so spolužiakom 1.050 eur, lyžiarsky výcvik 245 eur, súťaž DoFe
40 eur, meteorologickú výpravu do Tatranskej Lomnice 120 eur, koncoročný výlet do Beneluxu 460 eur)

a u H. 2.970 eur ( vodičský preukaz 850 eur, súťaže v Rumunsku 400 eur, nákup lyžiarskeho vybavenia
920 eur, školský lyžiarsky výcvik 380 eur, kurz ochrany a zdravia v škole 10 eur, kultúrna výmena žiakov
Kréta 330 eur, Karviná Ostrava 55 eur, vzdelávací výlet Rakúsko 25 eur), aktuálne sa skladajú na
stužkovú po 300 eur. Podľa vyjadrenia matky vzhľadom na vek, výšku a fyzické aktivity detí predstavuje
najvyššiu položku strava, ktorú skutočnosť potvrdil aj plnoletý H., ktorý súdu tiež uviedol, že u neho sú to

potom tiež najmä zvýšené náklady na rôzne školské výlety a študijné Erazmus programy, ktoré mladší
brat do takej miery ako on nemá.

28. Matka v konaní poukazovala na to, že otec sa nad rámec výživného na výdavkoch detí nepodieľa,
čo otec nepoprel, na svoju obranu však uviedol, že výdavky detí tak, ako ich matka prezentuje

ďaleko prevyšujú jeho možnosti, odhliadnuc od toho, že ich výšku vyčísľovanú matkou počas konania,
permanentne spochybňoval ako vysoko nadhodnotené vychádzajúc z výdavkov, ktoré rodičia na deti
uhrádzali v čase ich spolužitia. Odvolací súd však matkou vyčíslené výdavky detí nemal dôvod
spochybňovať, deti majú právo mať nadštandardné potreby, pokiaľ životná úroveň rodiča takéto výdavky
umožňuje a v tomto prípade, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, sú potom takéto vysoké náklady

detí namieste.

29. Zároveň je však nutné konštatovať, že zo všetkých vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že
životná úroveň oboch rodičov je veľmi rozdielna, čo vyplýva nielen zo zistených príjmov a majetku,ktorým každý z nich disponuje, ale aj zo spôsobu života aký každý z nich vedie. Matkina životná úroveň
po rozvode manželstva výrazne stúpla jednak nadobudnutím dedičstva po otcovi a jednak aj uzavretím
nového manželstva, keďže manžel matky má vysoko nadštandardné príjmy, oba faktory sa odrazili aj na

vyšších výdavkoch, ktoré matka na deti vynakladá oproti času, keď rodičia detí boli manželmi a spoločne
zarábali a hospodárili. Je síce pravda, že manžel matky nemá voči maloletému B. a plnoletému H.
vyživovaciu povinnosť, vysoký životný štandard sa však nepochybne odráža i na životnom štýle celej
rodiny vrátane detí a ich nákladoch ( luxusné dovolenky, autá, dlhodobý pobyt na ostrove Maurícius,
i napr. opakované využívanie business triedy celou rodinou počas letov a pod.). Odvolací súd tak musel

konštatovať, že po rozvode manželstva matka nastavila deťom podstatne vyššiu životnú úroveň než
mali deti v čase spolužitia rodičov ( a to oprávnene, keďže životná úroveň matky samotnej podstatne
vzrástla), ktorú životnú úroveň detí ale nie je v možnostiach a schopnostiach otca financovať, resp.
podieľať sa na nej vyššou mierou než súdom určeným výživným.

30. Matke sa v konaní nepodarilo presvedčiť súd o tom, že by otec viedol luxusný život, ako to tvrdila,

pretože uvedené z dokazovania nevyplýva. Nenasvedčujú tomu jeho príjmy, nezodpovedá tomu jeho
majetokaanicelkovýživotnýštandard(ikeďjespoluvlastníkomveľkéhorodinnéhodomu,nemôžesním
disponovať, pretože vlastnícke vzťahy nie sú vysporiadané). O luxuse nevypovedajú ani jeho výdavky,
na ktoré matka rovnako poukazovala, či už suma 650 eur za prenájom bytu v F. o rozlohe 45m2, výdavky
na hokej 250 eur mesačne, členstvo v politickej strane 20 eur, mesačné výdvky na životné poistenie

spolu 134,40 eur, či využívanie služobného auta Škoda Laurint Klement hoci aj v nadštandardnej
výbave nie sú spôsobilé preukázať luxusný spôsob života otca, ktorý by sa čo i vzdialene približoval
spôsobu života matky a detí.

31. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania odvolací súd pristúpil k rozhodovaniu o výške výživného

berúc do úvahy možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, odôvodnené potreby detí ako aj
všetky ostatné relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo. Odvolací súd pripomína,
že potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými
potrebami je nutné chápať nielen bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu
ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú

možnosti a schopnosti rodičov. Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je totiž všeobecne závislá od
objektivizovanej životnej úrovne rodičov a samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od konkrétnej
posudzovanej situácie a životnej úrovne dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného
rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. V danom
prípade podľa názoru odvolacieho súdu nebol žiadny dôvod spochybňovať náklady detí vyčíslené

matkou,zároveňvšaksúdmuselvýškuvýživnéhonastaviťtak,abypodielotcanavýživedetízodpovedal
jeho možnostiam a schopnostiam, ako aj jeho životnej úrovni. Vykonaným dokazovaním súd dospel
k záveru, že primeraným výživným na maloletého B. je suma 320 eur a primeraným výživným na
mezičasom plnoletého H. suma 360 eur. Súdna prax ustálila, že všeobecne s pribúdajúcim vekom
dieťaťa rastú aj jeho potreby a hranica výživného sa tak posúva s vekom smerom nahor s prihliadnutím

na konkrétny stupeň školskej dochádzky, pričom v danom prípade ide o deti vo veku 18 a 15 rokov.
Ak by sme potom prihliadli na Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti
SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však zjednocovať procesné
postupy a rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende, z tejto metodiky vyplýva, že v prípade
existencie dvoch vyživovacích povinností vo veku maloletých ( 18 a 15), ktoré navštevujú strednú školu,

predstavuje primerané výživné na každé z detí sumu výživného vo výške cca 18% z čistého príjmu
rodiča, takže spolu cca 36% z čistého mesačného príjmu povinného rodiča. V danom prípade v zmysle
uvedeného by tak bolo možné uvažovať u otca vzhľadom na jeho čistý príjem cca 1.808 eur, o povinnosti
platiť výživné na obe deti spolu približne v sume 650 eur a to cca 325 eur na každé dieťa. Žiada sa
pripomenúť, že uvedené percentá sú výlučne orientačné a súdy vždy musia pri určení konkrétnej výšky

výživného vychádzať z osobitostí každého jednotlivého prípadu, berúc do úvahy najmä vek detí, podiel
na osobnej starostlivosti, vecné prispievanie mimo výživného, prípadné zvýšené výdavky na výživu
a iné významné skutočnosti. V danom prípade súd považoval za dôvodné určiť výživné sumou 320
eur na mladšieho syna B. a sumou 360 eur na staršieho syna H., ktoré výživné posúdil ako primerané
zohľadniac jednak trojročný vekový rozdiel medzi deťmi, a okrem vyššie uvedeného tiež absenciu

otcovej osobnej starostlivosti o deti ( v tejto súvislosti je irelevantné, že dôvodom je skutočnosť, že
deti nechcú k otcovi chodiť) a napokon aj tú skutočnosť, že otec sa na výžive detí nad rámec platenia
súdom určeného výživného nepodieľa a odmieta participovať na mimoriadnych výdavkoch detí. Náklady
na výživu detí, ktorých výška je nepochybne nadštandardná, bola nastavená matkou na základe jejvlastnej životnej úrovne bez zohľadnenia životnej úrovne otca, a preto budú musieť byť vo zvyšnej časti
uhrádzané matkou.

32. Povinnosť platiť stanovené výživné súd uložil otcovi počnúc dňom právoplatnosti roszudku o rozvode
manželstva, teda od 10.08.2021, čím vzhľadom na takto spätne určenú vyživovaciu povinnosť bolo
potrebné zaoberať sa otázkou prípadného dlhu na výživnom za uplynulé obdobie. Z dokazovania však
vyplynulo, že za obdobie od 10.08.2021 do vyhlásenia tohto rozsudku otcovi nevznikol žiadny dlh
na zročnom výživnom. Bolo totiž preukázané, že výživné na deti otec platil od 31.08.2021 v zmysle

predchádzajúceho rozsudku, teda na H. 350 eur a na B. 300 eur a od 31.05.2023 (od vydania
napadnutého rozsudku) ho platil v zmysle napadnutého rozhodnutia, teda 550 eur na syna H. a 500 eur
na syna B., celkovo teda zaplatil za obdobie od 10.08.2021 do 29.01.2025 na každé z detí výživné vo
vyššej sume, než mu ukladá toto súdne rozhodnutie a preto mu dlh na výživnom nevznikol. Žiada sa
však doplniť, že v zmysle § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre
maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia, teda hoci otec za uplynulé obdobie

zaplatil na výživnom viac ako mal, nemá právo žiadať od matky ( resp. od plnoletého H.) vrátenie
prevyšujúcich súm, keďže toto výživné už bolo spotrebované.

33. Ďalšie argumenty odvolateľa považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,
bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako

aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a
podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, preto
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

34. Vyhodnotiac teda odvolanie otca ako dôvodné, odvolací súd napadnutý rozsudok s použitím § 388

CSP zmenil tak, ako je uvedené vyššie a zároveň v zmysle ustanovení § 52, § 58 CMP a § 396 ods. 2
CSP rozhodol o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).