Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314205059
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2314205059.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. XXXX/XX, B., 2/ C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. F. E. XXX, 3/ G. H., nar. X.XX.XXXX, bytom
I. XXXX/XX, B., 4/ J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX, zastúpených splnomocnencom: Advokátska
kanceláriaMojžišapartneri,s.r.o.,sosídlomSasinkova10,Bratislava,IČO:35892994,protižalovaným:
1/ M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, B., 2/ N. O., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, B.,
3/ E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. B. XX/X, B., zastúpeným advokátkou: JUDr. Silvia Gašparíková, so
sídlom Športová 2298/58, Sereď, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkýň

proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 9. apríla 2024 č. k. 23C/75/2014 - 523, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ až 3/ priznáva proti žalobkyniam 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom
II. priznal žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/ až 4/ vo výške 100 %, o ktorých
bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 37 ods. 1, 2, § 38 ods. 1, 2, § 39, § 41, § 628 ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 137 písm.
c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Vecne dôvodil, že žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 5.3.2014 v znení jej zmeny pripustenej
uznesením zo dňa 28.4.2017, domáhali, aby súd určil, že G. P., D. Q., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom

L.XXX,bolakudňujejsmrtidňaX.XX.XXXX,podielovouspoluvlastníčkounehnuteľnosti,nachádzajúcej
sa v katastrálnom území L., obec L., okres Galanta, zapísanej na LV č. XXX, vedenej Okresným úradom
Galanta, katastrálnym odborom, a to stavby so súpisným číslom XXX - rodinný dom, ležiaci na parcelách
č. 3845/6, č. 3845/8 a č. 3845/11, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku. Dôvodili, že v čase
podania žaloby boli evidované ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti, každá so spoluvlastníckym
podielom 1/12. Žalovaná 1/ bola v čase podania žaloby podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 14/36 a žalovaná 2/ bola v čase podania žaloby podielovou

spoluvlastníčkou nehnuteľnosti s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 7/36. Žalobkyne nadobudli svoje
spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti titulom dedenia, rozhodnutím D 1135/89, ako zákonné dedičky
poručiteľa Q. P. – ich otca, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Rovnakým titulom nadobudol spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti vo veľkosti 1/12 k celku aj P. P. - brat strany žalobcu a otec žalovaných. Zuvedeného vyplynulo, že strana žalobcu spolu so svojim bratom titulom dedenia nadobudli po svojom
otcovi do podielového spoluvlastníctva podiely spolu vo veľkosti 1 k celku. Zvyšný spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 1/2 k celku v čase po smrti Q. P., patril G. P., D. Q., matke strany žalobcu a P. P. a manželke

zomrelého Q. P.. Dňa 7.5.1997 bola formou notárskej zápisnice č. N 189/97, NZ 158/97 spísaná na
notárskom úrade v Seredi, notárkou Mgr. Dr. Oľgou Galgánkovou, darovacia zmluva a zmluva o zriadení
vecného bremena k nehnuteľnosti. Predmetom tejto zmluvy bol prevod spoluvlastníckeho podielu G.
P. vo veľkosti 1/2 k celku na jej syna P. P., a zároveň zriadenie vecného bremena spočívajúceho v
práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech G. P., a to bez vedomia ostatných

spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Napriek skutočnosti, že touto zmluvou sa malo zriadiť vecné bremeno
k celej nehnuteľnosti, účastníkmi zmluvy boli iba G. P. a P. P. z čoho vyplýva, že sa pri zriaďovaní
vecného bremena opomenulo povinné účastníctvo ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti na zmluve.
Katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta bol na základe tejto zmluvy dňa 9.6.1997 povolený
vklad spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra, čím sa P. P. stal väčšinovým podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 7/12 k celku. Po smrti P. P.

dňa X.X.XXXX mali jeho spoluvlastnícky podiel nadobudnúť na základe Osvedčenia o dedičstve sp.
zn. 20D/22/2010, Dnot 45/2010, nadobudnúť jeho dcéry - žalované 1/ a 2/. Pri zmluve o zriadení
vecného bremena, týkajúceho sa celej nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve sa vyžaduje, aby
jej účastníkmi boli všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti. Absencia účasti niektorých zo spoluvlastníkov pri
uzatváraní takejto zmluvy predstavuje skutočnosť majúcu za následok neplatnosť zriadenia vecného

bremena, nakoľko ide o právny úkon, ktorý nie je bežným hospodárením so spoločnou vecou, a preto
sa na neho nemôže vzťahovať ustanovenie § 139 ods. 2 OZ. Preto ak je zmluvou zriaďované vecné
bremeno k nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, zaťažujúce celú nehnuteľnosť, účastníkmi
zmluvy musia byť všetci spoluvlastníci, pretože ide o dispozíciu s nehnuteľnosťou predstavujúcu výkon
vlastníckeho práva a každý zo spoluvlastníkov s ňou takto môže disponovať len v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyne poukázali v tejto súvislosti na rozhodnutie R 14/1988, a tiež
uznesenie Mestského súdu v Prahe z 31.5.2002. S poukazom na uvedené skutočnosti teda vecné
bremeno nebolo možné platne zriadiť bez účasti strany žalobcu na zmluve o zriadení vecného bremena,
ktoré teda bolo zriadené neplatne. Ďalej poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR (ďalej len „NS
ČR“) sp. zn. 22 Cdo 838/2000, ktoré sa zaoberá vzťahom darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného

bremena a z ktorého vyplýva, že v prípade ak sú tieto dva právne úkony obsiahnuté v jednej listine
a tvoria neoddeliteľný celok, neplatnosť jedného spôsobí aj neplatnosť toho druhého. Rozhodujúcim
kritériom ich oddeliteľnosti je vždy vôľa účastníkov zmluvy. V prejednávanej veci sú darovacia zmluva,
ako aj zmluva o zriadení vecného bremena, obsiahnuté v jednej listine a ide teda o zmiešanú zmluvu
obsahujúcu 2 právne úkony. Tieto úkony tvoria neoddeliteľný celok, pretože zriadenie vecného bremena

v prospech G. P. možno považovať za protihodnotu k prevodu jej spoluvlastníckeho podielu na P. P., i
keď sa táto skutočnosť výslovne v zmluve neuvádza. V prípade, že by k zriadeniu vecného bremena v
prospech G. P. nedošlo, táto by nemala vôľu k darovaniu svojho spoluvlastníckeho podielu. Z uvedených
skutočností vyplýva, že k prevodu spoluvlastníckeho podielu G. P. na P. P. nikdy neprišlo, a teda G. P.
bola do momentu jej smrti väčšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti (s veľkosťou podielu 1/2 k celku) a

spoluvlastnícky podiel P. P. predstavoval v tom čase 1/12 k celku. Na základe toho sa po smrti G. P. mal
jej spoluvlastnícky podiel titulom dedenia rozdeliť medzi všetkých zákonných dedičov, teda P. P. a stranu
žalobcurovnýmdielom.Každémuznichbytedakdoterajšiemupodielu1/12kcelkupribudlaďalšia1/12,
čiže spoluvlastnícky podiel každého z nich by predstavoval 1/6 k celku. Následne po smrti P. P. mal byť
predmetom dedičského konania tento podiel vo výške 1/6 k celku, nie 7/12, ako tomu bolo v skutočnosti.

Naliehavýprávnyzáujemnapodanížalobyodôvodnilastranažalobcutým,žeaktuálnyprávnystavpodľa
zápisu v katastri nehnuteľností nezohľadňuje neplatnosť darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena, a to z dôvodu, že do dedičstva po G. P. nemohol byť zahrnutý spoluvlastnícky podiel, ktorého
prevod je predmetom sporu. Po právoplatnom rozsudku v zmysle žalobného petitu strany žalobcu bude
možné v zmysle § 175x Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) nanovo vykonať konanie o

dedičstve a odstrániť tak nedostatky spôsobené namietanou neplatnosťou vyššie zmieňovanej zmluvy.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že v danom konaní ide o určovaciu žalobu,
súd ako prvé zisťoval, či na určení je daný naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 137 písm.
c) CSP a jednoznačne uzavrel, že je daný naliehavý právny záujem na určovacom petite. V zmysle §

211 CMP (rovnako v minulosti podľa § 175x OSP) platí, že ak sa po právoplatnosti uznesenia, ktorým
sa skončilo konanie o dedičstve, objaví ďalší poručiteľov majetok, súd na návrh (resp. v odôvodnených
prípadoch aj bez návrhu vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve). V dodatočnom konaní
o dedičstve nejde o prehodnotenie skutkových alebo právnych záverov pôvodného konania o dedičstve,a teda nijakým spôsobom nejde o nápravu vád pôvodného konania o dedičstve. Ako uviedol Najvyšší
súd SR v uznesení z 26. mája 2015, sp. zn. 3 Cdo 168/2014: „V konaní o dodatočnom prejednaní,
novoobjaveného majetku nemá ísť ani o prehodnotenie skutkových alebo právnych záverov skoršieho

konania o dedičstve, ani o nové, odlišné rozhodnutie o tom istom. Začatím konania o dodatočnom
prejednaní dedičstva sa neobnovuje dedičská vec ako taká.“ Dodatočné konanie o dedičstve je namieste
vtedy, keď v pôvodnom konaní o dedičstve nebol prejednaný celý majetok poručiteľa buď kvôli tomu,
že sa o ňom nevedelo, alebo kvôli tomu, že bol sporný. Podľa § 198 ods. 1 CMP (v minulosti § 175k
ods. 3 OSP), ak sú majetok alebo dlhy poručiteľa medzi účastníkmi sporné, súd sa v dedičskom konaní

obmedzí len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada. Podľa
§ 212 ods. 1 CMP (v minulosti § 175y ods. 1 OSP) nezaradenie sporného majetku alebo dlhov do
dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou. Práve na vyriešenie toho, čo patrí
do dedičstva, slúži sporové konanie o určenie, či vec patrí alebo nepatrí do dedičstva. Táto žaloba nie je
osobitným typom žaloby, ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP [resp. v minulosti podľa § 80
písm. c) OSP]. Ak sa konanie o dedičstve skončilo, na základe určenia súdu v sporovom konaní o tom,

že tá-ktorá vec patrí do dedičstva, možno začať dodatočné konanie o dedičstve. V tomto dodatočnom
konaní o dedičstve sa vyrieši aj otázka vlastníckeho práva jednotlivých dedičov k majetku poručiteľa. V
základnom dedičskom konaní po nebohej G. P. vedenom na OS GA pod sp. zn. 12D 200/2002 nebol
prejednaný majetok, ktorý je predmetom tejto určovacej žaloby.

5. Následne sa súd zaoberal vecnou stránkou žaloby. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že dňa 7.5.1997 formou notárskej zápisnice nebohá G. P. matka strany žalobcu ako darkyňa darovala
nebohému synovi a bratovi strany žalobcu a otcovi žalovanej 1/ a 2/ P. P. svoj spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 1/2 na dotknutých nehnuteľnostiach a tento dar s vďakou prijal. Zároveň zmluvné strany
uzatvorili aj zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v povinnosti nebohého P. P. strpieť

doživotné bývanie a užívanie týchto nehnuteľností darkyňou ako oprávnenou z vecného bremena a
postaraťsaoňuvchorobeastarobeavystrojiťjejvprípadesmrtiprimeranýpohreb.Totovecnébremeno
bolo dojednané ako bezodplatné. Strana žalobcu v konaní namietala neplatnosť darovacej zmluvy
dôvodiacneplatnosťouzmluvyozriadenívecnéhobremenaknehnuteľnostizdôvoduabsenciepodpisov
ostatných spoluvlastníkov, keď dospela k záveru, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného

bremena tvorili neoddeliteľný celok, boli vzájomne podmienené a neplatnosť jednej z nich spôsobila
neplatnosť druhej z nich, keď podmienkou prevodu spoluvlastníckeho podielu bolo súčasne zriadenie
vecného bremena. Povedané inými slovami, ak by k zriadeniu vecného bremena neprišlo, darkyňa by
nemalavôľudarovaťsvojspoluvlastníckypodielobdarovanému.Zároveňuviedli,žetým,žepodmienkou
darovania bolo zriadenie vecného bremena, ktoré má majetkovú hodnotu, potom takáto odplatnosť je

prekážkou hmotnoprávnej podmienky darovania, ktorej pojmovým znakom je bezodplatnosť. Súd sa
preto v ďalšom zameral na to, či darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena sú vzájomné
podmienené, a teda neplatnosť jednej z nich spôsobuje neplatnosť tej druhej a v ďalšom tiež na to, či
nebol porušený pojmový znak darovania, a to bezodplatnosť.

6. Na základe darovacej zmluvy sa darca zaväzuje poskytnúť obdarovanému určitú vec bezodplatne
a dobrovoľne (t.j. bez toho, aby na tom mal právnu povinnosť) a obdarovaný dar prijíma; darca za
poskytnutý dar nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu. Pojmovým znakom darovacej zmluvy je
predmet darovania, bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Podmienka bezodplatnosti znamená, že obdarovaný
nemá právnu povinnosť poskytnúť darcovi protihodnotu (za darovanú hodnotu nemá darca dostať

protiplnenie, ktoré by malo majetkovú hodnotu); darovacia zmluva má preto povahu jednostranne
zaväzujúcej zmluvy (je teda neprípustná darovacia zmluva, ktorá je podmienená poskytnutím odplaty,
alebo protiplnenia od obdarovaného).

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o zriadení vecného bremena je absolútne neplatná z

dôvodu, že účastníkmi zmluvy neboli všetci podieloví spoluvlastníci, čo však neznamená, že neplatná
je aj darovacia zmluva, ktorá bola spolu s neplatnou zmluvou o zriadení vecného bremena spísaná
na jednej listine. O tom, že sa jedná o dve rozdielne zmluvy, ktoré nie sú vzájomne podmienené,
svedčí aj rozdielnosť subjektov, ktoré ju uzatvárajú. Pri darovacej zmluve účastníkmi zmluvy sú darca
a obdarovaný, a pri zmluve o zriadení vecného bremena sú okrem oprávneného z vecného bremena

účastníkmizmluvyajvšetcipodielovíspoluvlastníci.Jetuajrozdielnypredmetzmluvy.Kýmpridarovacej
zmluve predmetom zmluvy bola 1/2-ica nehnuteľnosti, tak pri zmluve o zriadení vecného bremena sa
uvádzalo, že P. P. je povinný strpieť doživotné bývanie a užívanie nehnuteľnosti darkyňou.8. Základným pojmovým prvkom právneho úkonu je prejav vôle, ktorý smeruje ku vzniku, zmene alebo
zániku práv či povinností - vôľa a jej prejav predstavujú konštitutívny základ každého právneho úkonu.
Ďalším pojmovým znakom právneho úkonu je to, aby prejavená vôľa smerovala k vzniku, zmene alebo

zániku práv a povinností. Ak potom určité konanie nemá pojmové znaky právneho úkonu, nejde o právny
úkon a nevznikajú právne následky (tzv. non negotium). Neplatnosť právneho úkonu môže nastať napr.
pre vady vôle alebo jej prejavu. Pokiaľ má právny úkon plniť svoju funkciu nesmie prejav vôle konajúceho
vzbudzovať pochybnosti o obsahu právneho úkonu, ktorý prejavuje, preto je potrebné aby prejav vôle
bol zrozumiteľný, aby s ním mohli byť spojené právne následky zamýšľané konajúcou osobou. Pri

výklade právneho úkonu je najdôležitejšie zistiť skutočnú vôľu konajúceho subjektu, pričom v prípade
pochybností sa právny úkon má vykladať tak, aby právny úkon mohol zostať v platnosti (potius valeat
actus quam pereat). Právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pričom
následkom právneho úkonu, ktorý nespĺňa uvedené predpoklady, je jeho (absolútna) neplatnosť. Právny
úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu - vôľa, ktorá nie je
vážna nemôže byť základom právneho úkonu, preto ide v takomto prípade o absolútne neplatný právny

úkon. Ak neplatnosťou je zasiahnutá časť právneho úkonu, právo vychádza zo zásady, že ostatná časť
právneho úkonu nie je touto neplatnosťou dotknutá (utile non debet per unitule vitiari) - ak sa teda dôvod
neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorú možno
oddeliť od jeho ostatného obsahu, neplatnou je len táto časť právneho úkonu (po oddelení neplatnej
časti musí zvyšok právneho úkonu právne obstáť, a zostať tak v platnosti).

9. Záväzok postarať sa o matku v chorobe a starobe a vystrojiť pohreb je len morálnym záväzkom, ktorý
je samozrejmosťou vo vzťahu dieťaťa a rodiča. Jedná sa o etický princíp, ktorý má oporu v dobrých
mravoch. Nedodržanie tohto etického princípu môže viesť k vydedeniu tak, ako to má na mysli § 469a
OZ, v ktorom sa uvádza, že potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú

pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch. Neposkytnutie pomoci v chorobe a
starobe vedie k hrubému porušeniu dobrých mravov tak, ako to má na mysli § 630 OZ, čo môže
spočívať v nároku na vrátenie daru. Z uvedeného vyplýva, že sa v prejednávanej veci nejedná o peňažné
alebo nepeňažné plnenie, ale sa jedná o všeobecné morálne princípy. Ani ustanovenie v zmluve o
vystrojení primeraného pohrebu nemožno považovať za peňažné alebo nepeňažné plnenie. Jedná sa tu

o vystrojenie pohrebu - zabezpečenie pohrebu nie o financovanie pohrebu. Okrem toho je nutné uviesť,
že štát prispieva na pohreb vo forme sociálnej dávky, a okrem toho náklady na pohreb sa uvádzajú do
dedičstva ako pasíva ako odpočítateľná zložka z aktív.

10. Žalobca dôvodnosť svojho nároku odôvodňoval poukazovaním na rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR. V konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo/198/2006 NS SR uviedol, že účastníkom zmluvy o zriadení
vecnéhobremenaspočívajúcehovpráveužívaťnehnuteľnosti,ktorésatýkajúcelejnehnuteľnosti,musia
byť všetci spoluvlastníci. Takýto záver vyplýva zo stanoviska Cpj 55/87 publikovaného pod R 14/88.

11. V spore 3 Cdo 302/2009 Najvyšší súd SR dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave

zamietol, keď Krajský súd v Trnave určil, že právny predchodca žalobcu bol v čase smrti spoluvlastníkom
nehnuteľnosti. V predmetnej veci sa riešila „darovacia zmluva zaopatrovacia“, kde sa previedol
spoluvlastnícky podiel 1/2 nehnuteľnosti a na druhej strane sa zriadilo právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, obsahom ktorého bola povinnosť strpieť bezodplatne neobmedzené užívanie sporných
nehnuteľností až do jeho smrti, udržiavať tieto nehnuteľnosti, poskytovať zaopatrenie, t.j. stravu, pranie,

žehlenie, upratovanie, zabezpečiť ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci a prípadný odvoz k lekárovi.
Najvyšší súd SR uviedol, že sporná darovacia zmluva zaopatrovacia obsahuje okrem darovacej zmluvy
ajzmluvnýzáväzokjejúčastníkovtýkajúcisapodmienokzaopatreniadarcužalovaným.Tietoobaprávne
úkony sú vzájomne podmienené a nie je možné ich navzájom oddeliť, nie sú spôsobilé samostatnej
existencie. NS SR nepovažoval darovaciu zmluvu za bezplatnú, čím nedošlo k naplneniu zákonných

podmienok stanovených pre jej platnosť v zmysle § 628 ods. 1 OZ.

12. Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 8 Sžo/98/2010 uviedol, že najčastejším dôvodom vzniku vecného
bremena je písomná zmluva. Takto môže zriadiť vecné bremeno vlastník zaťaženej nehnuteľnosti,
pričom podľa ustálenej judikatúry aj spoluvlastník nehnuteľnosti môže zmluvou zriadiť vecné bremeno k

spoluvlastníckemu podielu, pričom účastníkmi zmluvy musia byť zásadne všetci spoluvlastníci. Keď je
možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné
v prospech ostatných spoluvlastníkov. Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 2 Sžo/52/2015 uviedol, že vecné
bremeno, ktorého obsahom je strpenie práva užívania nehnuteľnosti, nemožno zriadiť k samotnémuspoluvlastníckemu podielu, ale len k celej nehnuteľnosti. Nemožno zriadiť vecné bremeno spočívajúce
v práve doživotného užívania nehnuteľnosti k spoluvlastníckemu podielu. Nemožno preto takéto vecné
bremeno zriadiť ani jeden zo spoluvlastníkov v prospech druhého spoluvlastníka tej istej nehnuteľnosti.

Najvyšší súd v odôvodnení tohto rozhodnutia podrobne uviedol, ako dospel k opačnému záveru, ako sú
závery NS SR vyjadrené v rozsudku sp. zn. 8 Sžo/98/2010. Z uvedených rozhodnutí NS SR je zrejmé,
že sa nejedná o identické prípady s prejednávanou vecou. Najbližšie k tomuto sporu má konanie sp. zn.
3 Cdo/302/2009, kde sa však jedná o darovaciu zmluvu zaopatrovaciu.

13. Súd mal preukázané, že zmluvné strany v jednej listine spísanej formou notárskej zápisnice uzatvorili
dve zmluvy - darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. Tieto oba právne úkony nie
sú vzájomne podmienené a je ich možné navzájom oddeliť; sú spôsobilé samostatnej existencie.
Neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena nespôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy, nakoľko v
právnej praxi sa preferuje riešenie obdobných situácií tak, že ak je to len sčasti možné, majú ostávať
zmluvy a dohody (resp. ich časti) v platnosti; nebolo by správne, aby jednoznačne a zrozumiteľne

prejavená vôľa darkyne bola vyhlásená v celosti za neplatnú len z dôvodu, že na zmluve o zriadení
vecného bremena, ktorá bola obsiahnutá spoločne s darovacou zmluvou v jednej notárskej zápisnici
absentujú podpisy ostatných spoluvlastníkov.

14. Súd darovaciu zmluvu zo dňa 7.5.1997 považoval za samostatnú a zmluvou o zriadení vecného

bremena nepodmienenú zmluvu vychádzajúc z celého textu zmluvy (pojem „darovacia zmluva“,
„darkyňa“ a obdarovaný“ sa uvádza v jej označení, v záhlaví, v bode 1.2 zmluvy), ale aj z prejavenej vôle
a správania sa jej účastníkov. Z obsahu darovacej zmluve nevyplýva vôľa darkyne previesť nehnuteľnosť
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 do výlučného vlastníctva obdarovaného za doopatrovanie, t. j.
za odplatu. Názor strany žalobcu prezentovaný v žalobe a vyjadreniach, že darovacia zmluva a zmluva

o zriadení vecného bremena, ktoré boli obsiahnuté v jednej listine, a ktoré vychádzajúc v prejavenej vôle
účastníkov,bolivzájomnepodmienené,keďdarkyňabybezzriadeniavecnéhobremenanedarovalasvoj
spoluvlastnícky podiel obdarovanému, súd považuje za účelové tvrdenie, vykonštruované až v súvislosti
spodanímžalobyapreúčelyjejzdôvodnenia.Uvedenýzáverpodporujeajtáskutočnosť,žeod7.5.1997
do 5.3.2014 do dňa podania žaloby (t.j. takmer 17 rokov) uvedenú darovaciu zmluvu nik z jej účastníkov,

ani žiadna iná tretia osoba nespochybnili. Je pravdou, že doba nie je rozhodujúcou pre namietanie
absolútnej neplatnosti zmluvy. Uvedené obdobie však je významným z hľadiska vytvorenia si uceleného
obrazuosprávanísastranyžalobcu,keďstranažalobcupodalapredmetnúžalobuaždňa5.3.2014,teda
takmer 17 rokov od uzavretia zmluvy a v čase keď účastníci darovacej zmluvy už boli mŕtvi, konkrétne
darkyňa zomrela dňa X.XX.XXXX a obdarovaný dňa X.X.XXXX, v čase kedy už aj dedičské konanie po

obdarovanom bolo právoplatne skončené a spoluvlastníčkami sporných nehnuteľností sa stali žalované
1/ a 2/ - dcéry obdarovaného.

15. V ďalšom odvodzovala strana žalobcu neplatnosť darovacej zmluvy od skutočnosti, že v čase
darovania sa darkyňa liečila na psychiatrii, a teda nebola spôsobilá rozpoznať následky svojho konania.

Z § 38 ods. 2 OZ vyplýva, že nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade môže byť
dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá len na práve urobený právny úkon.
Takétoposudzovaniespôsobilostinaprávneúkonysavšaknevylučujeanivširšomrozsahu(napr.osoba
konajúca v duševnej poruche uzavrie viac kúpnych zmlúv, okrem toho urobí právny úkon darovania, a
pod.). V tomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na

právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť
v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie,
patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je už vecou konkrétneho
posúdenia, či osoba konala v prechodnej alebo trvalej duševnej poruche. Záver o tom nemení nič na
normatívnom dôsledku uvedenom v odseku 2. So zreteľom na to, že postačuje aj prechodná duševná

choroba, pozornosť treba venovať aj tomu, či osoba konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade
nemala tzv. jasný okamih (dilucida intervalla). Aj táto významná skutková okolnosť sa musí preukazovať
obdobným spôsobom ako pri dokazovaní (prechodnej) duševnej poruchy. Treba však pripomenúť,
že jasné okamihy nemajú nijaký právny význam pre konanie osoby, ktorá bola pozbavená alebo
obmedzená v spôsobilosti na právne úkony súdnym rozhodnutím. Nedostatok spôsobilosti na právne

úkony (judikovanej alebo faktickej) v dôsledku duševnej poruchy je dôvodom absolútnej neplatnosti
právneho úkonu. Vychádzajúc z uvedeného potom súd na návrh strany žalobcu nariadil vo veci
znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a znalkyni boli
na zodpovedania predložené otázky strany žalobcu podané prostredníctvom jeho právneho zástupcu.Znalkyňa vo svojom písomne podanom znaleckom posudku jednoznačne uzavrela, že v čase darovania
to je 7.5.1997 nebola u darkyni prítomná žiadna duševná porucha, ktorá by mala vplyv na úsudok
darkynevovzťahukvýznamudarovania.Uvedenézáveryznalkyňaopätovneodprezentovalaapotvrdila

aj pri svojom výsluchu. Námietka strany žalobcu o tom, že darovacia zmluva je neplatná z dôvodu
prítomnosti duševnej poruchy u darkyne, ktorá porucha mala ju robiť nespôsobilou na uzatvorenie
darovacej zmluvy, sa na základe výsledkov vykonaného dokazovania ukázala byť nedôvodná, keď bolo
preukázané, že darkyňa v čase darovania vedela následky svojho konania rozpoznať, a teda vedela
aký právny úkon uskutočnila.

16. Súd nevykonal vo veci navrhnuté dokazovanie dotazom na zdravotnú poisťovňu o výpis lekárskych
úkonov darkyne, zistením kto platil daň z nehnuteľnosti, ani výsluchom strany žalobcu, vzhľadom na to,
že na právne posúdenie veci by to nemalo žiaden vplyv, nakoľko pre rozhodnutie vo veci stačí právne
posúdenie.

17. Na pojednávaní konanom dňa 28.9.2018 súd zamietol návrh strany žalobcu na doplnenie
dokazovania výsluchom strany žalobcu a skôr navrhnutých svedkov, za účelom preukázania, či darkyňa
nebohá G. P. pri uzatváraní dotknutých právnych úkonov konala slobodne, vážne a zrozumiteľne tak,
ako to vyžaduje Občiansky zákonník. Vo vzťahu k opätovnému návrhu na výsluch strany žalobcu súd
uviedol, že tento opätovne zamietol z dôvodov už skôr vzhliadnutých, keď výsluch strany žalobcu súd

pokladalzanespôsobilýpreozrejmeniaskutočnejvôleG.P.,atonajmäzpohľaduzáujmustranyžalobcu
na výsledku sporu, ktoré samo o sebe vyvoláva pochybnosť o dôveryhodnosti takto učinenej výpovede,
a preto takýto dôkaz v konaní súd v ďalšom so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania nevykonal.
Pokiaľ ide o svedkov, ktorých strana žalobcu navrhla vypočuť na pojednávaní konanom dňa 11.9.2017
a opätovne dňa 28.9.2018, a to svedkyne C. R. S., nar. XX.X.XXXX a T. K., nar. XX.X.XXXX, k otázkam

pomerov v bydlisku darkyne a jej vzťahu k obdarovanému ako aj k skutočnostiam, ktoré existovali po
darovaní, súd doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov zamietol, keď predmetom konania je
skúmanie podmienok platnosti darovacej zmluvy ku dňu jej uzatvorenia, a teda pomery po darovaní s
ohľadom na predmet konania sú irelevantné, naviac súd dal do pozornosti, že svedkyňa K. mala v čase
darovania 13 rokov. Súd tiež zamietol návrh na doplnenie dokazovania skúmaním zdravotného stavu

obdarovaného P. P., keď tento dôkaz súd vyhodnotil ako účelový s cieľom predĺžiť konanie a odvrátiť
pre stranu žalobcu možné nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o opätovný návrh žalovaných 1/
a 2/ na doplnenie dokazovania výsluchom žalovanej 1/, súd tento opätovne zamietol z dôvodov, ktoré
tu boli dňa 11.9.2017 a trvali v nezmenenej podobe.

18. Na pojednávaní konanom dňa 2.11.2018 súd opätovne návrh strany žalobcu na doplnenie
dokazovania výsluchom strany žalobcu, ako aj návrh žalovaných 1/ a 2/ na doplnenie dokazovania
výsluchom žalovanej 1/ zamietol z dôvodov už uvedených, ktoré zostali v nezmenenej podobe. Pokiaľ
ide o návrh strany žalobcu na doplnenie dokazovania dopytom na zdravotnú poisťovňu darkyne nebohej
G. P. za účelom zistenia, či v rokoch 1994 a 2001 jej boli poskytnuté zdravotnícke úkony vo vzťahu k

psychickému stavu menovanej, ktoré by mohli zmeniť závery znaleckého posudku, súd takýto návrh
dôkazu zamietol, keď ho pokladal za neúčelný, nehospodárny a zbytočne predlžujúci konanie, keď
znalkyňa ako v znaleckom posudku, tak aj pri svojom výsluchu uviedla, že podklady, ktoré mala k
dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku boli postačujúce pre prijatie záveru, že u probandky v
čase darovania nebola prítomná duševná porucha, ktorá by mala za následok ovplyvnenie jej úsudku

o následku urobeného právneho úkonu darovania.

19. Na pojednávaní konanom dňa 2.11.2018 po skončení výsluchu znalkyne, po prvýkrát strana žalobcu
vzniesla námietku k podanému znaleckému posudku znalkyne MUDr. Moniky Gregorovej s odkazom
na § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 o znalcoch. Námietka spočívala v tom, že tým, že znalkyňa

neuviedla v prílohe znaleckého posudku podklady, z ktorých vychádzala, pričom nešlo o podklady,
ktoré sú verejne prístupné a nevyplývajú z obsahu spisu, kedy by stačilo, aby odkázala na zdroj
spôsobom nezameniteľným, spôsobila, že znalecký posudok nie je spôsobilým dôkazným prostriedkom
podľa § 208 CSP. Súd túto obranu vyhodnotil ako zmätočnú a tendenčnú s cieľom oddialiť rozhodnutie
vo veci. Dal do pozornosti § 17 ods. 4 zákona o znalcoch, podľa ktorého, písomné vyhotovenie

znaleckého posudku obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné
na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku. Napriek skutočnosti,
že znalec pri vykonávaní znaleckého posudku nedodrží uvádzané náležitosti, nemožno sa dovolávať
neplatnosti, resp. ničotnosti znaleckého posudku, pretože znalecký posudok nie je právnym úkonom,vyvolávajúcim vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ale je výsledkom duševnej činnosti znalca.
V prípade, že posudok je nejasný alebo neúplný vyhláška č. 543/2005 o spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v ustanovení § 51a ods. 6

upravuje, že sa znalec požiada o doplnenie alebo vysvetlenie. Súd preskúmaním podaného znaleckého
posudku doplnenom vyčerpávajúcim výsluchom znalkyne na pojednávaní dospel k záveru, že znalecký
posudok je preskúmateľný a je riadnym dôkazným prostriedkov. Znalkyňa v znaleckom posudku
na č. l. 4 ZP uviedla podklady na vypracovanie znaleckého posudku: analýza spisového materiálu,
analýza zdravotnej dokumentácie, rozbor a zhodnotenie zistených údajov. Pokiaľ ide o zdravotnú

dokumentáciu, z ktorej táto vychádzala, súd dal do pozornosti, že túto jej poskytla strana žalobcu
prostredníctvom jeho právneho zástupcu. V znaleckom posudku na liste č. 5 znalkyňa upresnila, že
vychádzala zo zdravotnej dokumentácie zaslanej od PZ strany žalobcu, uvedené zopakovala aj pri jej
výsluchu na pojednávaní. Vychádzajúc z uvedeného potom argument strany žalobcu o nepoužiteľnosti
znaleckého posudku, keď znalkyňa v prílohách neuviedla zdravotnú dokumentáciu ako podklad, z
ktorého pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala neobstoja, keď de facto znalkyňa vychádzala

len zo zdravotnej dokumentácie predloženej stranou žalobcu a lekárske správy a nálezy odcitovala
v znaleckom posudku, o ktorých pravdivosti súd nemal žiadne pochybnosti a ktorých pravdivosť v
konečnom dôsledku nenamietla žiadna zo strán. Je predsa jasné, že strana žalobcu, ktorá pre účely
znaleckého dokazovania poskytla dotknutú dokumentáciu je s jej obsahom najviac oboznámená. Na
tomto mieste žiada sa tiež uviesť otázka, z akého dôvodu s touto výhradou nekonfrontoval právny

zástupca strany žalobcu znalkyňu pri jeho vyčerpávajúcom výsluchu, ale vzniesol ju až po skončení
výsluchu. Súd tiež pre úplnosť dal do pozornosti, že znalkyňa listom zo dňa 15.2.2018 oznámila súdu,
že dňa 30.1.2018 kontaktovala telefonicky žalobkyňu J. K., ktorú vyťažovala za účelom poskytnutia
zdravotnej karty probandky, na čo jej táto uviedla, že kartu nemá, že ju má PZ strany žalobcu, a
preto ho mailom požiadala o jej poskytnutie. Listom zo dňa 19.3.2018 oznámila znalkyňa súdu, že

jej strana žalobcu dosiaľ nezabezpečila zdravotnú kartu probandky. V tejto veci žalobkyniam A. B. a
G. H. adresovala písomnú výzvu. Následne žalobkyňa B. jej uviedla, že torzo dokumentácie má ich
právny zástupca t. j. JUDr. Mojžiš, ktorého znalkyňa obratom mailom kontaktovala - komunikácia viď
str. 235. Znalkyňa zdôraznila, že bez tejto dokumentácie nie je schopná znalecký posudok vypracovať.
Následne súd vyzval PZ strany žalobcu listom zo dňa 5.4.2018 pod hrozbou poriadkovej pokuty na

splnenie povinnosti poskytnúť znalkyni požadovanú zdravotnú dokumentáciu, resp. aj inú potrebnú
súčinnosť pri výkone znaleckého dokazovania. Dňa 14.4.2018 znalkyňa oznámila, že jej PZ strany
žalobcu zaslal požadovanú zdravotnú dokumentáciu. Dňa 25.4.2018 znalkyňa podala znalecký posudok
a vrátila súdny spis. Znalecký posudok bol PZ strany žalobcu doručený spoločne s výzvou na vyjadrenie
k nemu, ak to pokladá za potrebné v lehote 10 dní od doručenia, už dňa 28.5.2018. Strana žalobcu sa

k znaleckému posudku nevyjadrila, nenamietala ho žiadnym spôsobom, nenavrhla v konaní vypočuť
znalkyňu. Znalkyňu navrhol vypočuť až na pojednávaní konanom dňa 28.9.2018, a to pre objasnenie
otázky, či jej závery v ZP nemohol ovplyvniť fakt, že vychádzala zo zdravotnej dokumentácie z roku
1987 a potom až 2001, t. j. nevychádzala zo zdravotnej dokumentácie bezprostredne predchádzajúcej
r. 1997. V tejto súvislosti tiež súd zdôraznil, že právny zástupca strany žalobcu nekonal so zreteľom na

rýchlosť a hospodárnosť konania, keď výsluch znalkyne mohol navrhnúť už skôr (teda buď keď mu bola
doručenávýzvanavyjadreniekZPdňa28.5.2018alebonajneskôrkeďmubolodoručenépredvolaniena
pojednávanie dňa 27.8.2018) a táto mohla byť vypočutá už na pojednávaní konanom dňa 28.9.2018. Na
pojednávaní dňa 12.3.2024 právny zástupca strany žalobcu súdu predložil lekársku správu o priebehu
liečby darkyne pani P.. Z tejto lekárskej správy vyplýva, že pani P. bola v rokoch 1982 až 1984 liečená

na depresiu, avšak od roku 1994 až do roku 2001 sa neliečila, resp. nebola u lekára.

20. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, §262 ods. 1
CSP, vecne plným procesným úspechom žalovaných.

21. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobkyne s návrhom jeho zmenu tak, aby odvolací súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie
odôvodniliust.§365ods.1písm.b/,e/,f/,g/ah/CSP.Žalobkynepoukázalinapredchádzajúcezrušujúce
rozhodnutie odvolacieho súdu (konkrétne ods. 11 až 15, ktoré odcitovali) a uviedli, že súd prvej inštancie
po vrátení veci nevykonal vo veci podľa záväzného pokynu odvolacieho súdu žiadne dokazovanie a

uskutočnil len jedno meritórne pojednávanie uskutočnené dňa 12.3.2024, z ktorého výsledkov neboli do
odôvodnenia rozhodnutia prijaté žiadne pre posúdenie veci podstatné závery. Súd nevykonal vo veci
žalobkyňami navrhované dokazovanie dopytom na zdravotnú poisťovňu k obsahu lekárskych úkonov
pre účely posúdenia charakteru závažnosti lekárskych výkonov pre poručiteľku, ako ani na zistenieosoby platiteľa dane z nehnuteľnosti k otázke posúdenia, kto sa považoval po spornom darovaní za
vlastníka podielu, rovnako ani výsluch ostatných žalobkýň (2/, 3/, 4/) k skutkovým zisteniam z času
darovania, pretože navrhované dôkazy považoval súd za nepotrebné. Súd postavil svoje rozhodnutie

na právnom názore, že záväzok obdarovaného v čl. 3 darovacej zmluvy nemá charakter zaopatrovacej
doložky, ale len morálneho záväzku obdarovaného bez toho, aby určil pre posúdenie veci podstatnú
skutočnosť, či v danom prípade ide o oddeliteľný alebo vzájomne previazaný záväzok zaopatrenia
od obsahu darovacej zmluvy. Žalobkyne dôvodili, že pokiaľ časť zmluvy o zriadení vecného bremena
je pre nedostatok úplnej legitimácie na strane povinných z vecného bremena absolútne neplatným

dojednaním,potomzáväzokobžalovanéhovyjadrenývprevzatípovinnostiposkytnúťdarkyni,akoosobe
oprávnenej, právo doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľnosti so záväzkom starostlivosti
o darkyňu v chorobe a starobe počas jej života a v prevzatí záväzku pre prípad smrti v podobe
vystrojenia primeraného pohrebu, nemožno považovať pre charakter záväzkov za neodplatné plnenie
previazané s obsahom záväzku darovania a podriadiť obsah záväzkov len pod neformálny morálny
záväzok, zvlášť v situácií, že nebyť tohto prívesku ku záväzku by ku darovaniu nedošlo. Žalobkyniam

bolo k otázke preukazovania vzťahov účastníkov darovania (obaja nežijúci) súdom upreté právo viesť
dokazovanie spôsobom výsluchu žalobkýň, ako priamych svedkov pomerov účastníkov darovania, ako
aj k otázke správania obdarovaného voči darkyni, ktorá nevedela a nemohla poznať, že previedla svoj
podiel na jedeného zo súrodencov žalobkýň. Je pritom podstatné, že ani jeden z morálnych záväzkov
prevzatých obdarovaným tento za života darkyne, ale ani po jej smrti nesplnil. Zdôraznili, že darkyňa

sa obdarovaného bála, k čomu mal byť zameraný výsluch žalobkýň pre posúdenie otázky vynúteného
daru (nedostatok vôle a prejavu). Záväzok obdarovaného vyjadrený v zaopatrovacej zmluve, ktorá
je súčasťou darovania má svoju majetkovú hodnotu (právo užívania, právo a tomu zodpovedajúce
povinnosti starostlivosti v chorobe a starobe, ako aj povinnosť vystrojiť primeraný pohreb darkyni).
V zhode s právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 302/2009

je zreteľne zistiteľné, že predmetom konania je posúdenie platnosti právneho úkonu – darovacej
zaopatrovacej zmluvy, v ktorej boli účastníci označení ako darkyňa a obdarovaný, v zmysle ktorej
darkyňa darovala obdarovanému svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, keď neoddeliteľnou
súčasťou obsahu dojednaní účastníkov zmluvy bol aj záväzok obdarovaného postarať sa v starobe
aj chorobe (v tom čase už darkyňa bola aj chorá aj stará), keď záväzky darovania a zaopatrenia

počas života záväzok vystrojiť pohreb po smrti darkyne sú záväzky vzájomne podmienené a nie sú
spôsobilé samostatnej existencie. Preto je nutné považovať posudzovanú darovaciu zmluvu s prijatým
záväzkom vyjadrujúcim odplatné plnenia za neplatný právny úkon pre absenciu nepodplatnosti. Ak by
aj záväzok mal byť len morálny, tento sa v prípade nesplnenia v žiadnej jeho časti počas života stál tzv.
neprijateľnou podmienkou darovania, ktorá je neprípustná pre absenciu skutočnej vôle splniť záväzky

s cieľom vylákať majetkový prospech daru. Súd nevysvetlil rozdiel, pre ktorý plnenia zodpovedajúce
majetkovej povahe podriadil pod morálny záväzok nemajetkovej povahy, čo je v rozpore so záväzným
názorom, ktorý si osvojil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 302/2009. K úlohám, ktoré odvolací
súd uložil prvoinštančnému súdu k preskúmaniu v otázkach spôsobilosti darkyne, jej zdravotného
stavu, nespôsobilosti a nepreskúmateľnosti znaleckého posudku pre absenciu náležitosti zdravotnej

dokumentácie obsiahnutej v jeho obsahu podľa zák. č. 382/2004 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch, sa súd v
obsahusvojhorozsudkunevenovalaniparciálne,hocitietootázkybolidôležitéajzpohľaduzadováženia
relevantného podkladu pre posúdenie zákonnosti a procesnej použiteľnosti dôkazných prostriedkov,
na ktorých súd vystaval skutkovú situáciu. Mali za to, že odvolací súd by mal dokazovane v ním
skôr naznačenom smere doplniť postupom podľa § 384 CSP vykonaním absentujúceho dokazovania

navrhnutého žalobkyňami a následne rozhodnúť.

22. Žalované vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedli, že pokiaľ žalobkyne vytýkajú súdu prvej inštancie, že po vrátení veci nevykonal žiadne
dokazovanie, ani dokazovanie adresované na zdravotnú poisťovňu, či smerujúce k zisteniu osoby

platiteľa dane z nehnuteľnosti, žalované poukázali na body 39-42 napadnutého rozsudku, v ktorých
sa súd vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s navrhovaným dokazovaním, ktoré nepovažoval na
vzhľadom na aktuálnu situáciu v tejto veci za potrebné pre rozhodnutie vo vecí samej. Pokiaľ žalobkyne
namietali, že súd rozhodol bez toho, aby určil, či v danom prípade ide o oddeliteľný alebo vzájomne
previazaný záväzok zaopatrenia od obsahu darovacej zmluvy, ako aj vzhľadom na nepodložené

poukazovanie žalobkýň na to, že záväzok obdarovaného postarať sa o matku v chorobe a starobe,
má majetkovú hodnotu poukázali na body 28 až 37 napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd obšírnym
spôsobom vysporiadal s danými otázkami, v rámci ktorých taktiež posúdil právny názor vyjadrený v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp zn. 3Cdo 302/2009 a konštatoval, že v danom súdnom spore sanejednalo o identický prípad s vecou prejednávanou v tomto konaní, v dôsledku čoho tento právny
názor neaplikoval. Žalované mali za to, že žalobkyne podali odvolanie v snahe predĺžiť už 10 rokov
trvajúci súdny spor, ktorý iniciovali 17 rokov po tom ako bol spoluvlastnícky podiel ich matky darovaný

ich bratovi, a to až účelovo po ich smrti, keď vlastnými svedeckými výpoveďami chcú spochybňovať
vôľu mŕtvej matky, ako aj výsledky znaleckého dokazovania, ktoré bol riadne vykonané. Poukázali tiež
na to, že konanie a postupy žalobkýň považujú za nehospodárne, pretože predmetom tohto súdneho
sporu je spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorá je momentálne už viac ako 20 rokov neobývaná
a schátraná a je postavená na pozemku, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľky použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ a h/ CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobkýň,
ktorou sa domáhali určenia, že ich právna predchodkyňa bola ku dňu jej smrti dňa X.XX.XXXX,
podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku,

zamietol, keď dospel k záveru, že zmluvné strany v jednej listine spísanej formou notárskej zápisnice
uzatvorili dve zmluvy - darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, ktoré nie sú vzájomne
podmienené a je ich možné navzájom oddeliť; sú spôsobilé samostatnej existencie. Preto napriek
konštatovaniu absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, táto neplatnosť nemala podľa
súdu prvej inštancie vplyv na darovaciu zmluvu, ktorú považoval za platne uzavretú a ktorej neplatnosť

súd prvej inštancie nezistil ani s ohľadom na žalobkyňami namietanú nespôsobilosť poručiteľky v čase
uzatvorenia darovacej zmluvy.

25. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobkýň na určenie, že ich právna

predchodkyňa bola v čase smrti vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 k spornej
nehnuteľnosti a nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu
prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľkám.

26. Žalobkyne v odvolaní namietali skutkové vady rozhodnutia (nevykonanie navrhnutých dôkazov,

nesprávne zistenie skutkového stavu, nedostatočnosť zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti
jeho ďalšieho dotvárania novotami), ako aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým im
odňal možnosť konať pred súdom. Žalobkyne teda podali odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku.

27. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť
hodnotené v kontexte celého konania.

28. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP je pochybenie súdu, ak zamietne
návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého
vykonanie je prípustné.29.Odvolacímdôvodompodľaustanovenia§365ods.1písm.f)CSPmožnonapadnúťvýsledokčinnosti
súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu
súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné

ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

30. Odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP možno napadnúť nedostatočnosť doteraz
zisteného skutkového stavu z dôvodu jeho ďalšieho dotvárania novotami. Jeho prípustnosť je potrebné
vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d/ CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto

prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez svojej viny.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný

právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

32. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, ktorý odvolací súd preberá, vyplýva, že dňa
7.5.1997formounotárskejzápisniceneboháG.P.(matkažalobkýň)akodarkyňadarovalasvojmu(t.č.už

nebohému) synovi, bratovi žalobkýň a otcovi žalovanej 1/ a 2/ P. P. svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
1/2nadotknutýchnehnuteľnostiachatentodarsvďakouprijal.Zároveňzmluvnéstranyuzatvorili(vbode
3) aj zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v povinnosti nebohého P. P. strpieť doživotné
bývanie a užívanie týchto nehnuteľností darkyňou ako oprávnenou z vecného bremena a postarať sa
o ňu v chorobe a starobe a vystrojiť jej v prípade smrti primeraný pohreb. Toto vecné bremeno bolo

dojednané ako bezodplatné. V základnom dedičskom konaní po nebohej G. P. vedenom na OS GA
pod sp. zn. 12D 200/2002 nebol prejednaný majetok, ktorý je predmetom tejto určovacej žaloby. Súd
prvej inštancie na podklade vykonaného znaleckého dokazovania zistil, že darkyňa v čase darovania
vedela následky svojho konania rozpoznať, vedela aký právny úkon uskutočnila, teda u darkyne nebola
v čase uzatvorenia darovacej zmluvy prítomná duševnej porucha, ktorá by ju mala robiť nespôsobilou

na uzatvorenie darovacej zmluvy.

33. Žalobkyne v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhované dokazovanie
dopytom na zdravotnú poisťovňu k obsahu lekárskych úkonov pre účely posúdenia charakteru
závažnosti lekárskych výkonov pre poručiteľku, ako ani na zistenie osoby platiteľa dane z nehnuteľnosti

k otázke posúdenia, kto sa považoval po spornom darovaní za vlastníka podielu, rovnako ani výsluch
ostatných žalobkýň (2/, 3/, 4/) k skutkovým zisteniam z času darovania.

34. Vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii žalobkýň, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie
je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je

predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom
konaní povinnosťou strán, ktorá im je všeobecne uložená v ustanovení § 185 CSP. Ide o povinnosť tej zo
strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné
skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že

uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti,
teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo na vykonanie
určitého dôkazu navrhnúť.

35. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, súd prvej inštancie návrhy žalobkýň na
doplnenie dokazovania zamietol dôvodiac, že ich vykonanie by bolo nadbytočným a nijako by neprispeli
k veci samej (viď odseky 39 až 42 rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie (a v podrobnostiach na jeho zdôvodnenie odkazuje), že vykonanie tohto
dokazovania by bolo nadbytočným a nehospodárnym, keďže vykonanie týchto dôkazov by neprinieslo

relevantné skutkové zistenia.

36. Osobitne pokiaľ ide o návrh na vykonanie dôkazu dopytom na zdravotnú poisťovňu k obsahu
lekárskych úkonov pre účely posúdenia charakteru závažnosti lekárskych výkonov pre poručiteľku,odvolací súd uvádza, že znalecký posudok vykonaný v predmetnej veci, nebol zo strany žalobkýň
relevantným spôsobom spochybnený. Už na pojednávaní dňa 11.9.2017 predložili žalobkyne výpis
zo zdravotnej dokumentácie neb. G. P., vydaný jej všeobecnou lekárkou C. N. J. (č. l. 199), ktorý

nebol v konaní ani jednou zo strán spochybnený a podľa ktorého neb. G. P. od r. 1994 do 2/2001
u lekára nebola, ani sa neliečila. Zdravotnou dokumentáciou nebohej darkyne disponovala len strana
žalobcu, táto ho až na urgenciu súdu (č.l. 243) predložila ustanovenej znalkyni, ktorá opakovane
žiadala o predĺženie lehoty na pracovanie posudku z dôvodu nepredloženia zdravotnej dokumentácie
(č.l. 225, 233). Znalecký posudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobkýň dňa 28.5.2018 spolu

s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, pričom žiadne námietky k znaleckému posudku vznesené neboli.
Až na pojednávaní dňa 28.9.2018 žalobkyne navrhli výsluch znalkyne (č.l. 291). Znalkyňa na otázky
právneho zástupcu žalobkýň na pojednávaní dňa 2.11.2018 (č.l. 304 a nasl.) uviedla, že vychádzala
zo zdravotnej dokumentácie nebohej, ktorú najprv hľadala v archíve polikliniky Sereď, avšak následne
zistila, že ňou disponuje právny zástupca žalobkýň, ktorý jej ju zaslal až na výzvu súdu. Znalkyňa sa
tiež pri svojom výsluchu vyjadrila k námietkam žalobkýň ohľadom zdravotnej dokumentácie, z ktorej

vychádzala, pričom ju považovala za postačujúcu. K otázke žalobkýň, z akej databázy sa zistiť, aké
konkrétne lekárske úkony boli na skúmanej osobe uskutočnené, znalkyňa uviedla, že je to možné
zistiť z výpisu zo zdravotnej poisťovne, pričom však súčasne uviedla, že to čo mala k dispozícii,
bolo postačujúce. Po ukončení výsluchu znalkyne žalobkyne namietali, že k znaleckému posudku
neboli pripojené prílohy, z ktorých znalkyňa vychádzala a súčasne navrhli doplnenie dokazovania

dopytom na zdravotnú poisťovňu, či v rokoch 1994-2001 boli poskytnuté neb. G. P. zdravotnícke
úkony a aké. V konaní nasledujúcom po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu (uznesenie č.k.
10Co/215/2019-418 z 28.4.2021), súd vykonal žalobkyňami navrhované dokazovanie (č.l. 482) –
vyžiadanie zdravotnej dokumentácie nebohej cez Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a riaditeľa Polikliniky
Sereď. Všeobecná zdravotná poisťovňa listom z 13.2.2023 (č.l. 487) oznámila, že jej nie je známa

skutočnosť, kde sa nachádza zdravotná dokumentácia jej poistenca G. P. a obdobne sa vyjadril
aj riaditeľ Mestskej polikliniky Sereď v liste z 28.2.2023 (č.l. 491), že v ich archíve sa zdravotná
dokumentácia menovanej nenachádza a ani nemajú záznam, že by ju prevzali. S týmito správami boli
strany oboznámené súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.3.2024 (č.l. 520). V nadväznosti na
uvedené, žalobkyne na pojednávaní dňa 12.3.2024 opätovne predložili lekársku správu (ako na č. l.

199) a dali na zváženie súdu požiadať zdravotnú poisťovňu o výpis lekárskych výkonov, a rovnako
dali na zváženie výsluch žalobkýň k otázke posúdenia ich pohľadu na stav darkyne v čase darovania
a z obdobia ich stretávania z rokov 1995-1997. Z nesporného skutkového tvrdenia žalovaných na
pojednávaní 12.3.2024 (č.l. 521) vyplynulo, že zdravotnou dokumentáciou disponujú žalobkyne (resp.
ich právny zástupca), ktorým bola po vypracovaní znaleckého posudku zdravotná dokumentácia neb.

G. P. vrátená.

37. Nemožno sa stotožniť ani s námietkami žalobkýň v odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal vo veci
podľa záväzného pokynu odvolacieho súdu žiadne dokazovanie, pretože ako vyplýva zo zrušujúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu (ods. 14), odvolací súd dal súdu prvej inštancie na zváženie vykonanie

navrhovanéhodokazovaniavprípade,aksapopredloženízdravotnejdokumentáciezistiarozporymedzi
zdravotnou dokumentáciou a závermi znaleckého posudku. Žalobkyne ako jediné subjekty disponujúce
zdravotnou dokumentáciou neb. G. P. (pred i po vypracovaní znaleckého posudku), čo v konaní nebolo
sporné, nielenže predmetnú zdravotnú dokumentáciu nepredložili, ale na tomto základe i spochybňovali
predmetný znalecký posudok (keď neobsahuje prílohu, ktorou len oni disponujú), navrhli nadbytočné

dokazovanie za účelom vyžiadania zdravotnej dokumentácie, ktoré súd prvej inštancie i vykonal (avšak
bezvýsledne), čo je však podstatnejšie, žiadnym spôsobom nepoukázali na rozpor medzi zdravotnou
dokumentáciou, ktorou disponujú a závermi znaleckého posudku. Znalecký posudok tak nebol žiadnym
spôsobom relevantne spochybnený a vykonanie ďalšieho dokazovania v tomto smere by bolo celkom
zjavne nadbytočným. Samotná skutočnosť, že znalecký posudok neobsahuje v prílohe zdravotné

záznamynebohejG.P.anipodľanázoruodvolaciehosúdunespôsobujejehonepreskúmateľnosť,keďže
jednotlivé lekárske správy a nálezy v ňom znalkyňa citovala v rámci analýzy zdravotnej dokumentácie
na str. 6 až 13 znaleckého posudku. Navyše túto námietku žalobkýň považuje odvolací súd za účelovú,
keďže práve žalobkyne predmetnou zdravotnou dokumentáciou disponujú a nič im nebránilo doložiť
ju do súdneho spisu, prípadne s touto námietkou konfrontovať aj samotnú znalkyňu pri jej podrobnom

výsluchu na pojednávaní dňa 2.11.2018.

38. Rovnako aj pokiaľ ide o nevykonanie dokazovania výsluchom žalobkýň k ich pohľadu na stav
nebohej darkyne v čase darovania, súd prvej inštancie správne nevykonal navrhnuté dokazovanie.Riešenie otázky, či osoba v čase, keď robila príslušný právny úkon, konala v duševnej poruche, totiž
závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú v zmysle § 207 CSP potrebné odborné znalosti. Za týmto
účelom súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie, nakoľko sa jedná o odbornú otázku, ktorú

ani súd, ani osoba bez odborných znalostí z odboru psychiatrie, zodpovedať nevie. Návrh na výsluch
strany (žalobkýň bez špecializácie v odbore psychiatria) bol nadbytočný, pretože i odvolací súd má za
to, že žalobkyne ako osoby bez odborného vzdelania z oblasti psychiatrie (a navyše aj ako osobne
zainteresované subjekty na výsledku sporu) nie sú schopné svojím laickým úsudkom posúdiť duševný
stav nebohej, preto nemohli ani vyvrátiť závery znaleckého posudku, ktorý vychádzal z odborných

znalostí a odborného posúdenia okolností prípadu. Za dôkaz opaku záveru znaleckého dokazovania
totiž nemožno považovať výsluchy strán, či svedkov, ale len medicínsky nález, posudok. Teda ak pri
hodnotení duševného stavu osoby proti sebe stoja znalecký posudok a svedecká výpoveď (výpoveď
strany) osoby bez odborného vzdelania, je logické, že súd vychádza zo znaleckého posudku. V konaní
nebolo pritom preukázané, že by uvedený iný medicínsky dôkaz, ktorý by vyvrátil závery znaleckého
posudku, existoval. O to viac to platí v prípade, ak žalobkyne ako osoby disponujúce zdravotnou

dokumentáciou nebohej darkyne, túto nepredložili a ani nepoukázali na žiadnu lekársku správu, ktorá
by bola v rozpore so závermi znaleckého posudku.

39. Vo vzťahu k novotám navrhnutým žalobkyňami až v odvolaní, keď navrhovali svoj výsluch tiež
k otázke preukazovania vzťahov účastníkov darovania (obaja nežijúci), správania obdarovaného voči

darkyni a tiež, že ani jeden z morálnych záväzkov prevzatých obdarovaným tento za života darkyne,
ale ani po jej smrti nesplnil, je potrebné poukázať na neúplný apelačný systém, ktorým je ovládané
odvolacie konanie.

40. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa, ako aj protistrany (§ 373 ods. 4 CSP) použiť

v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila pred
súdom prvej inštancie je obmedzené. Novoty v odvolacom konaní sú ponímané ako reštriktívna výnimka
z pravidla, že v konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo
obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia
v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia taxatívne stanovených zákonných

podmienok uvedených v § 366 CSP.

41. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie (tzv. novoty), možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných
podmienok,b/satýkajúvylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúdu,c/mábyťnimipreukázané,

že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

42. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v § 366 CSP pre použitie novôt zo
strany žalobkýň v odvolacom konaní (bez ohľadu, či tieto dôkazy by boli spôsobilé privodiť žalobkyniam

priaznivejšie rozhodnutie). Preto odvolací súd by na nové návrhy na vykonanie dokazovania uvedené
žalobkyňami až v odvolaní prihliadnuť nemohol, keďže žalobkyne nepreukázali žiadnu z taxatívne
stanovených podmienok v zmysle § 366 písm. a/ až d/ CSP. Žalobkyne v odvolaní netvrdili a ani
nepreukázali, že neporušili procesnú diligenciu, t.j. netvrdili ani nepreukázali, že nové návrhy na
vykonanie dokazovania nemohli bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/),

pričom novoty uvedené žalobkyňou pod iný účel ich použitia (§ 366 písm. a/ až c/) s poukazom na
uplatnené odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/, h/) podradiť nemožno.

43. Pre úplnosť však odvolací súd dodáva, že i v prípade, ak by žalobkyne v odvolaní navrhované
dokazovanie (svoj výsluch k otázkam preukazovania vzťahov účastníkov darovania /obaja nežijúci/,

správania obdarovaného voči darkyni, či k skutočnosti, že ani jeden z morálnych záväzkov prevzatých
obdarovaným tento za života darkyne, ale ani po jej smrti nesplnil), navrhli ešte pred súdom
prvej inštancie, takéto dokazovanie by bolo celkom zjavne neúčelné, nadbytočné a nehospodárne.
Navrhované dokazovanie by totiž nebolo spôsobilé priniesť žiadne pre súdenú vec relevantné skutkové
zistenia, keďže takéto dokazovanie by malo význam len v prípade žaloby o vrátenie daru. Oprávneným

subjektom na vrátenie daru je však len darca. Ide o osobné právo darcu, ktoré jeho smrťou zaniká, okrem
prípadu, že výzva na vrátenie daru bola urobená ešte za života darcu, čo však nie je súdený prípad.44. Keďže žalobkyne uplatnili i odvolací dôvod o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie
(§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), pričom však v rámci odvolacej argumentácie neuviedli, k akým konkrétnym
nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel, ani tento odvolací

dôvod nebol podľa názoru odvolacieho súdu naplnený. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolacej
súd tiež konštatuje, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ktorý si sudca
urobí o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného
presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Voľnosť hodnotenia dôkazu neznamená, že súd nie
je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne

rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie
dôkazov úvahou súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí
zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu zisťovaným skutočnostiam),
zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu

posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym hodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo
porušením pravidiel formálnej logiky. Výsledky hodnotenia dôkazov sú pritom imanentnou súčasťou
odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto smere súd prvej inštancie dôsledne postupoval v
zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti

považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje zásadám logiky a ani zistenému
skutkovému stavu.

45. Žalobkyne ďalej namietali aj nesprávne právne posúdenie veci, pričom dôvodili, že záväzok

obdarovaného vyjadrený v zaopatrovacej zmluve, ktorá je súčasťou darovania má svoju majetkovú
hodnotu (právo užívania, právo a tomu zodpovedajúce povinnosti starostlivosti v chorobe a starobe, ako
aj povinnosť vystrojiť primeraný pohreb darkyni) a s poukazom na právny názor vyjadrený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 302/2009, mali za to, že záväzky darovania a zaopatrenia počas
života a záväzok vystrojiť pohreb po smrti darkyne sú záväzky vzájomne podmienené a nie sú spôsobilé

samostatnej existencie. Preto je nutné považovať posudzovanú darovaciu zmluvu s prijatým záväzkom
vyjadrujúcim odplatné plnenia za neplatný právny úkon pre absenciu bezodplatnosti. Ak by aj záväzok
mal byť len morálny, tento sa v prípade nesplnenia v žiadnej jeho časti počas života stál tzv. neprijateľnou
podmienkou darovania, ktorá je neprípustná pre absenciu skutočnej vôle splniť záväzky s cieľom vylákať
majetkový prospech daru. Súd prvej inštancie podľa žalobkýň nevysvetlil rozdiel, pre ktorý plnenia

zodpovedajúce majetkovej povahe podriadil pod morálny záväzok nemajetkovej povahy, čo je v rozpore
so záväzným názorom, ktorý si osvojil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 302/2009.

46. V prvom rade odvolací súd uvádza, že nenachádza dôvod, pre ktorý by sa odchýlil od právneho
názoru súdu prvej inštancie, že oba právne úkony (darovacia zmluva a zmluva a zmluva o zriadení

vecného bremena) spísané v jednej listine formou notárskej zápisnice nie sú vzájomne podmienené a
je ich možné navzájom oddeliť; sú spôsobilé samostatnej existencie. Súd prvej inštancie konštatoval
neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena obsiahnutej v bode 3 notárskej zápisnice, avšak mal
za to, že neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena nespôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy,
keďže v právnej praxi sa preferuje riešenie obdobných situácií tak, že ak je to len sčasti možné, majú

ostávaťzmluvyadohody(resp.ichčasti)vplatnosti;nebolobysprávne,abyjednoznačneazrozumiteľne
prejavená vôľa darkyne bola vyhlásená v celosti za neplatnú len z dôvodu, že na zmluve o zriadení
vecného bremena, ktorá bola obsiahnutá spoločne s darovacou zmluvou v jednej notárskej zápisnici
absentujú podpisy ostatných spoluvlastníkov.

47. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Právny úkon môže byť neplatný celý
alebo sčasti tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka
jeho podstatnej zložky), je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Tam však, kde sa dôvod neplatnosti

vzťahuje len na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorú je možno oddeliť od
jeho ostatného obsahu, bude neplatná ex tunc len táto časť právneho úkonu (tomuto prístupu, ktorý
inak zachováva ostatné časti zmluvy, je potrebné dávať podľa zásady favor negotti prednosť). Ak však
vadu časti právneho úkonu nie je možno od jeho ostatného obsahu oddeliť, čo je potrebné vždy vyvodiťvýkladom z prejavu vôle účastníkov právneho úkonu, z povahy právneho úkonu, príp. z okolností, za
ktorých k nemu prišlo, ako i z účelu, ktorý konajúci právnym úkonom sledoval, bude neplatný celý právny
úkon. Neoddeliteľnosť neplatnej časti právnej úkonu, (ktorá je chápaná v zmysle obsahovej a nie reálnej

neoddeliteľnosti) preukazuje vždy ten, kto sa dovoláva neplatnosti právneho úkonu v celom rozsahu.
Čiastočnú neplatnosť zmluvy je nutné posudzovať v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka rovnako,
ako čiastočnú neplatnosť ktoréhokoľvek iného právneho úkonu, a to bez ohľadu na to, či ide o zmluvu
podliehajúcu vkladu do katastra nehnuteľnosti alebo nie (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5MCdo/4/2011 z 21.8.2013).

48. Z vykonaného dokazovania nebolo ani podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že vôľou
darkyne bolo darovať nehnuteľnosť s podmienkou zriadenia vecného bremena. Súd prvej inštancie preto
využil postup podľa § 41 OZ a časť právneho úkonu, na ktorý sa neplatnosť vzťahuje (zmluva o zriadení
vecnéhobremena)oddelilodjejostatnejčasti.ZosnuláG.P.sapodľavykonanéhodokazovaniarozhodla
naložiť predmetom svojho vlastníctva už v roku 1997. Využila právo, ktoré jej z vlastníctva vyplýva, teda

právo nakladať s predmetom vlastníctva podľa § 123 Občianskeho zákonníka. To, že sa rozhodla za
života previesť svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti na svojho syna, bola jej slobodná vôľa, na tento
úkon bola spôsobilá (ako vyplýva z výsledkov znaleckého dokazovania), k prevodu nehnuteľnosti sa
nerozhodla ani bezprostredne pred smrťou, keďže tak urobila tak v roku 1997 a zomrela až v roku 2002.

49. Zároveň sa odvolací nestotožňuje ani s námietkou žalobkýň, že sa v prípade darovacej zmluvy
jedná o odplatný právny úkon a ani s tým, že sa v súdenej veci jedná o totožný skutkový stav ako
veci sp. zn. 3Cdo/302/2009. S touto námietku sa pritom vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku, napriek opačným tvrdeniam žalobkýň v odvolaní. Vo veci vedenej na Najvyššom
súde SR pod sp. zn. 3Cdo/302/2009 bol skutkový stav taký, že darca a obdarovaný uzavreli zmluvu

nazvanú „darovacia zmluva zaopatrovacia“, pričom v článku IV. zmluvy sa obdarovaný zaviazal umožniť
darcovi bezplatné a neobmedzené užívanie predmetných (darovaných) nehnuteľností, a poskytovať
darcovi až do jeho smrti potrebné zaopatrenie, t.j. stravu, pranie a žehlenie bielizne, upratovanie,
ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci, ako aj prípadný odvoz k lekárovi a zabezpečiť udržiavanie
nehnuteľností v potrebnej miere s tým, že náklady spojené s údržbou a opravami nehnuteľností bude

znášať obdarovaný. V tu prejednávanej sa zmluvné strany dohodli v bode 3. darovacej zmluvy a zmluvy
o zriadení vecného bremena, že na nehnuteľnostiach sa zároveň zriadi bezodplatne vecné bremeno
spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností, pričom ako osoba
oprávnená z tohto vecného bremena je darkyňa a ako osoba povinná z tohto vecného bremena je
obdarovaný, ktorý je povinný poskytnúť darkyni ako osobe oprávnenej právo doživotného bývania a

užívania týchto nehnuteľností v plnom rozsahu, postarať sa o ňu v chorobe a starobe a vystrojiť jej
v prípade smrti primeraný pohreb. Je teda zrejmé, že v prejednávanej veci nešlo v prípade záväzku
obdarovaného postarať sa o darkyňu v chorobe a starobe a vystrojiť jej v prípade smrti primeraný
pohreb o zaopatrovaciu zmluvu, v ktorej by sa obdarovaný zaviazal poskytovať konkrétne plnenia
odplatného charakteru darkyni ako to bolo vo veci sp. zn. 3Cdo/302/2009. Odvolací súd sa zároveň

nestotožňuje ani s námietkou žalobkýň, že súd nevysvetlil rozdiel, pre ktorý plnenia zodpovedajúce
majetkovej povahe podriadil pod morálny záväzok nemajetkovej povahy, čo je v rozpore so záväzným
názorom, ktorý si osvojil NSSR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 302/2009, keďže súd prvej inštancie sa
k uvedenému dostatočne vyjadril v ods. 30, 32, 35 a 37 napadnutého rozsudku.

50. Odvolací súd má v zhode so súdom prvej inštancie za to, že z obsahu darovacej zmluvy nevyplýva
vôľa darkyne previesť nehnuteľnosť vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 do výlučného vlastníctva
obdarovanéhozadoopatrovanie,t.j.zaodplatu,pričomsúdprvejinštanciepoukázalkonkrétneokolnosti
prejednávanej veci, keď od 7.5.1997 do 5.3.2014 do dňa podania žaloby (t.j. takmer 17 rokov) uvedenú
darovaciu zmluvu nik z jej účastníkov, ani žiadna iná tretia osoba nespochybnili, pričom žalobkyne podali

žalobcu po takmer 17 rokoch od uzavretia zmluvy a v čase keď účastníci darovacej zmluvy už boli mŕtvi,
konkrétne darkyňa zomrela dňa X.XX.XXXX a obdarovaný dňa X.X.XXXX, v čase kedy už aj dedičské
konanie po obdarovanom bolo právoplatne skončené a spoluvlastníčkami sporných nehnuteľností sa
stali žalované 1/ a 2/ - dcéry obdarovaného.

51. Odvolací súd tiež dopĺňa, že darovanie nehnuteľností, aj keď ide o rodinný dom medzi rodičmi
ako darcami a deťmi ako obdarovanými, nie je v našich podmienkach nezvyklosťou. Keďže aj
v prejednávanej veci predmetom daru bol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti väčšej hodnoty,
obdarovaný prejavil svojej matke ako darkyni vďaku za dar aj tým, že jej zriadil vecné bremeno právadoživotného bývania a užívania týchto nehnuteľností (v tejto časti súd konštatoval neplatnosť zmluvy
o zriadení vecného bremena, keďže jej účastníkmi neboli všetci podieloví spoluvlastníci) a ďalej sa
zaviazalpostaraťsaoňuvchorobeastarobeavystrojiťjejvprípadesmrtiprimeranýpohreb.Akoužbolo

uvedené vyššie, súd prvej inštancie dospel z vykonaného dokazovania k záveru, že neplatnou bola len tá
časť zmluvy, v ktorej bolo zriadené vecné bremeno, nie celá darovacia zmluva, pričom jeho právny záver
považuje odvolací súd za správny. Pokiaľ ide o záväzok obdarovaného vyjadrený v darovacej zmluve,
keď sa zaviazal postarať sa o darkyňu v chorobe a starobe a vystrojiť jej v prípade smrti primeraný
pohreb, v tejto časti sa odvolací súd taktiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu

darovacej zmluvy nevyplýva vôľa darkyne previesť nehnuteľnosť vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/2 do výlučného vlastníctva obdarovaného za doopatrovanie, t. j. za odplatu.

52. Pojmovým znakom darovania (§ 628 OZ) je, že darca poskytuje dar bezodplatne a bez právnej
povinnosti. Nie je nevyhnutné, aby celá majetková výhoda bola bezodplatná. Nie je vylúčené, aby
darovanie bolo čiastočne odplatné. Tak je tomu v prípade zmiešaného darovania (negotium mixtum cum

donationem), na čo možno usudzovať z okolností konkrétneho prípadu, za ktorých bol dar poskytnutý,
hoci úmysel darcu nebol výslovne vyjadrený. Podmienkou pre uznanie tohto prípadu za darovanie je to,
že protiplnenie obdarovaného je v pomere k hodnote darovanej veci bezvýznamné (Kúria 1086/1904).
Súdna prax už pred r. 1950 nepovažovala za odplatné darovanie prípady, keď sa dar poskytol s
podmienkou zaopatrenia, liečenia alebo pohrebu darcu, ani prípady, keď rodičia darovali svojim deťom

rodinný dom za prísľub doživotného bývania v tomto dome (podľa súčasnej úpravy ide o osobné vecné
bremeno podľa § 151n ods. 1 OZ in fine). Je úplne bežné, že si členovia rodiny navzájom pomáhajú
dobrovoľne (liberalita), prípadne aj podľa zákona (koadjutórium).

53. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že záväzok postarať sa o matku v

chorobe a starobe a vystrojiť pohreb je morálnym záväzkom, ktorý je samozrejmosťou vo vzťahu dieťaťa
a rodiča a prejavom vďaky za darovanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. Jedná sa o etický
princíp, ktorý má oporu v dobrých mravoch. Nedodržanie tohto etického princípu môže viesť k vydedeniu
v zmysle § 469a OZ, prípadne k hrubému porušeniu dobrých mravov v zmysle § 630 OZ, na základe
čoho sa darca môže domáhať vrátenia daru, ako uvádzal i súd prvej inštancie. Ako však už odvolací

súd uviedol vyššie, právo domáhať sa vrátenia daru je osobným právom darcu a jeho smrťou zaniká.
V konaní pritom nebolo tvrdené, že by darkyňa za svojho života urobila akýkoľvek právny úkon, ktorým
by sa domáhala vrátenia daru od obdarovaného.

54. K vyššie uvedeným záväzkom obdarovaného (ako syna darkyne) postarať o matku v chorobe

a starobe sa žiada podporne poukázať aj na § 66 Zákona o rodine, v zmysle ktorého deti, ktoré
sú schopné sami sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
Rodičia a deti majú záujmu vyživovaciu povinnosť, ktorá akcentuje výlučnosť príbuzenského vzťahu
v priamej línii podobne ako napríklad ustanovenia o dedičskom práve. Ide o také osobné vzťahy,
na ktorých rozvíjaní a upevňovaní má štát osobitný záujem. Preto tak ako ukladá povinnosť rodičom

vyživovať svoje dieťa vždy, keď nie je schopné samé sa živiť, ukladá aj dieťaťu povinnosť postarať
sa o primeranú výživu svojich rodičov, ak to oni potrebujú. Je pritom potrebné zdôrazniť, že výživou
treba rozumieť nielen uspokojovanie stravovacích potrieb (tzv. výživa v užšom slova zmysle), ale
aj uspokojovanie ostatných odôvodnených potrieb – bývania, zdravotného stavu, kultúry a pod (por.
Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 2. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2013, 425, 426 s.). Z

hľadiska praxe by malo byť prirodzené, že deti plnia túto vyživovaciu povinnosť spontánne vždy, keď
to rodičia potrebujú. I podľa judikatúry (R 72/1963), nie je vylúčené, aby vyživovacia povinnosť bola
splnenávoformeúkonovpreoprávnenúosobu.Rovnakoanizáväzokobdarovaného vystrojiťprimeraný
pohreb v prípade smrti darkyne, nejde na úkor bezodplatnosti darovacej zmluvy. Na základe uvedeného
odvolací súd konštatuje, že v prípade záväzkov obdarovaného v darovacej zmluve (poskytnúť darkyni

pomoc v chorobe, starobe a vystrojiť jej v prípade smrti darkyne pohreb) ide o spoločenské úsluhy, ktoré
síce majú ekonomickú hodnotu (zároveň však takéto protiplnenie obdarovaného je v pomere k hodnote
darovanej nehnuteľnosti bezvýznamné), avšak nespôsobujú bezodplatnosť darovacej zmluvy, a teda jej
neplatnosť ako nedôvodne tvrdili v konaní žalobkyne.

55. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom žalobkyniam, aby
uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, túto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu zriadenému zákonom, akbolo porušené právo strany na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť

zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo
na preskúmanie rozhodnutia a podobne. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany
sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé,

čo však v prejednávanej veci konštatovať nemožno.

56.Pokiaľžalobkynepoukazovalinato,žesúdprvejinštancienerešpektovalzáväznýpokynodvolacieho
súdu a vykonal vo veci žiadne dokazovanie (v otázkach spôsobilosti darkyne, jej zdravotného
stavu, nespôsobilosti a nepreskúmateľnosti znaleckého posudku pre absenciu náležitosti zdravotnej
dokumentácie obsiahnutej v jeho obsahu), s týmito námietkami sa odvolací vysporiadal v ods. 37, kde

súčasne zdôraznil, že odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení dal súdu prvej inštancie na
zváženievykonanienavrhovanéhodokazovaniavprípade,aksapopredloženízdravotnejdokumentácie
zistia rozpory medzi zdravotnou dokumentáciou a závermi znaleckého posudku; žiadne rozpory však
neboli ani tvrdené, ani zistené. Zároveň však odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o predchádzajúce
zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci, z ust. § 391 ods. 2 CSP nevyplýva pre odvolací

súd viazanosť jeho vlastným právnym názorom a môže svoj skorší záväzný právny názor zmeniť. Aj keď
zmena skoršieho právneho názoru odvolacieho súdu je v zásade nežiaduca, nemožno ju považovať
za nepatričnú, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo
všeobecnosti viazaný len zákonom (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. septembra
2013 sp. zn. III. ÚS 46/2013).

57. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalobkýň, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny,
vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán
osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným
žalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešným žalobkyniam. O výške náhrady
trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).