Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623205355
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7623205355.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého
S. C., narodeného XX.XX.XXXX, t.č. bytom u starej matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J. F. R., v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky T.
C., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, J. F. R., právne zastúpenej JUDr. Bohuslavom
Majerníčkom, advokátom, so sídlom Gorazdová 1719/7, Spišská Nová Ves, dieťa matky W. H.,
narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom J. F. R., t.č. bytom Q. XX, J. F. R., právne zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves a otca S. C.,

narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, J. F. R., v konaní o návrhu matky o udelenie súhlasu
pri nezhode rodičov a zmenu úpravy styku, o návrhoch matky aj otca na zrušenie náhradnej osobnej
starostlivosti a zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti rodiča, o odvolaní starej matky a
otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 4P/242/2023-114 zo dňa 12.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III., IV., V., VIII., IX.

II. Odmieta odvolanie starej matky T. C..

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je posúdenie existencie dôvodov pre zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti o
maloletého S., a to na základe podaného návrhu matky, následne posúdenie návrhov oboch rodičov
pre zverenie maloletého do osobnej starostlivosti jednému z rodičov.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom č.k. 4P 242/2023 - 114 zo dňa 12. septembra 2024
rozhodol tak, že:

„I. Zrušuje náhradnú osobnú starostlivosť nariadenú u mal. S. C., nar. XX.XX.XXXX rozsudkom

Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 6P/179/2021-72 zo dňa 26.11.2021.

II. Zveruje sa mal. S. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obidvaja rodičia sú oprávnení
a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. S. výživné vo výške 190,- Eur mesačne, počnúc od
právoplatnosti výroku I. a II., ktorým bola zrušená náhradná osobná starostlivosť u mal. S. a ktorým bol

mal. zverený do starostlivosti matky a ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do
15. dňa v mesiaci vopred.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. S. každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok, v čase od 15.00
hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., s tým,

že v čase určenom ako začiatok styku si otec maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky a v čase
určenom ako koniec styku matke maloletého odovzdá v mieste jej bydliska.

V. Súd protinávrh otca na zverenie maloletého S. C., nar. XX.XX.XXXX do jeho osobnej starostlivosti
zamieta.

VI. Súd návrh matky na úpravu styku matky s maloletým S. C., nar. 16.01.2020 zamieta.

VII. Súd konanie o návrhu matky na nahradenie súhlasu pri nezhode rodičov zastavuje.

VIII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 6P/179/2021-72 zo dňa

26.11.2021 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 4P/182/2022-151 zo
dňa 06.06.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23CoP/1/2024-233 zo dňa
14.03.2024 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 6P/197/2022-160 zo
dňa 04.05.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4CoP/68/2023-208 zo dňa
25.01.2024.

IX. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Súd vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k vzrušeniu náhradnej osobnej starostlivosti konštatoval, že
vychádzajúc zo skutočného stavu je možné uzavrieť, že boli preukázané podmienky pre zrušenie

náhradnejosobnejstarostlivostiapominulidôvodyprejejďalšietrvanie.Dôvody,prektorébolanáhradná
osobná starostlivosť u maloletého nariadená, už pominuli. Na strane otca pracovné dôvody mu už
nebránia vo výkone starostlivosti o dieťa, pracovnú dobu si vie upraviť. Na strane u matky uplynula
dostatočne dlhá doba (rok a pol od poslednej hospitalizácie vo februári 2023) preukázala, že dokáže
abstinovať, svoju chybu si dostatočne uvedomila a je to pre ňu dostatočné mementom. Neobstojí

tvrdenie starej matky o tom, že problém s alkohol je doživotný problém a nedá sa ho zbaviť, poukazujúc
na to, že aj jej manžel bol alkoholik. Je nutné uviesť, že každý človek je jedinečná osobnosť, každý má
inú silu vôle, motiváciu, cieľ a to, že to nedokáže jeden človek, neznamená že to už nedokáže žiaden
iný človek.

4. Vo vzťahu k otázke posudzovania komu bude dieťa zverené následne do osobnej starostlivosti, keďže
rodičia ani jeden z nich nenavrhli striedavú osobnú starostlivosť, súd poukázal na zistenia, ktoré mu
vyplynuli.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenatvrdenieotca,ktorýmnajednejstraneuviedol,žeužobdobie
dvoch rokov pracuje na dvojzmennej dennej prevádzke, ako aj to, že podľa jeho vyjadrenia mu vedúci
zamestnanec údajne ústne prisľúbil, že v prípade zverenia syna do jeho starostlivosti mu bude upravená

pracovná doba na čas 7:00 - 15:00 hod. Uviedol však, že bude potrebovať aj pomoc rodiny. Súd má zato,
že zo správania otca nemožno vyvodiť žiadnu inú okolnosť ako to, že jeho návrh na zverenie dieťaťa do
jeho starostlivosti je len reaktívne správanie na podaný návrh matky Na rozdiel v ich prístupe (otca ako aj
starejmatky)kmatke,kdebytejtomimosúdomurčenýrozsahstykuumožnenénebolo.Vdanomprípade
je tiež významná súdom zistená okolnosť, že medzi matkou na jednej strane a starou matkou a otcom

na druhej strane vládnu nesporne zlé vzťahy. U matky súd nezistil žiadnu objektívnu prekážku, ktorá by
matke v súčasnej dobe bránila v plnohodnotnej starostlivosti o syna. Matka vedie riadny, usporiadaný
život, zamestnala sa na dobu neurčitú, nesporne vyriešila svoj dlhodobý problém so závislosťou na
alkohole, má zabezpečené riadne bývanie, a v tomto smere je absolútne irelevantné, či matka býva
vo vlastnom alebo nájomnom byte, ako to vyzdvihovali otec ako aj stará matka, zabezpečuje riadnu

starostlivosť o dcéru z predchádzajúceho vzťahu, pričom v tejto starostlivosti neboli zistené nedostatky.
Naopak aj z výpovede predchádzajúceho manžela matky, ktorého súd vypočul ako svedka v konaní, len
potvrdil bezproblémové zabezpečovanie starostlivosti o dcéru. V tomto smere si súd aj vytvoril obraz
o matke a otcovi, že kým matka s bývaným manželom sa vedia riadne dohodnúť a komunikovať ostarostlivosti o dcéru, a s otcom mal. S. nevedia, vytvára to skôr len obraz o tom, že matka je otvorená
ústretovej komunikácií a otec mal. S. skôr nie. Takáto okolnosť má rovnako podstatný obraz o tom, ktorý
z rodičom spĺňa lepšie atribúty preferenčného rodiča a vie starostlivosť o maloletého zabezpečovať v

jeho najlepšom záujme.

5. Vo vzťahu k výživnému pre maloletého súd vychádzal zo zistení, že matka je zamestnaná vo firme
A. J. S. J. s príjmom za obdobie zdokladovaných posledných 12 mesiacov (apríl 2023 - marec 2024)
v priemere vo výške 851,78 Eur. Obýva 2 izbový byt, za ktorý mesačne uhrádza nájomné 360 Eur,

mesačne spláca spotrebný úver 120 Eur, telefóny a internet 150 Eur. Má Vyživovaciu povinnosť na dve
maloleté deti. Otec maloletého pracuje vo firme L. J., s.r.o.. Jeho príjem za obdobie zdokladovaných
posledných 12 mesiacov (apríl 2023 - marec 2024) je vo výške 1071,71 Eur mesačne. Je slobodný,
býva v 3izbovom byte v jeho vlastníctve. Má jednu vyživovaciu povinnosť. Mesačne uhrádza nákladne
na užívanie bytu 150 Eur, spláca hypotéku po 360 Eur mesačne, internet vo výške 24,90 Eur, zálohové
platby sa elektrinu po 16 Eur a plyn 9 Eur mesačne, mobilný telefón 80 Eur a náklady na cestovné

do práce 20 Eur. Nemá zdravotné problémy. Maloletý S. navštevuje od septembra 2024 E. školu v
J. F. R.. Nemá zdravotné problémy. Je vo veku X,X roka, neboli udávané zdravotné problémy. Súd
má zato, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby plnil vyživovaciu povinnosť na mal. S. v
sume 190 Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti, ktorým momentom dochádza k zrušeniu náhradnej
osobnej starostlivosti a zvereniu maloletého do starostlivosti matky. Súd pri určovaní výšky príjmu otca

vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu otca za obdobie zdokladovaných posledných 12
mesiacov (apríl 2023 - marec 2024) vo výške 1071,71 Eur mesačne. Vychádzal z Metodicky pre výpočet
výživného rodičov k deťom, pri jednej vyživovacej povinnosti otca, dieťa predškolského veku vo výške
18% (priemernej mesačnej mzdy), čo je po zaokrúhlení 190 Eur.

6. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým, súd mal zato, že tento je potrebné upraviť rozhodnutím
súdu. Rozhodnutím o určení úpravy styku bude na jednej strane vytvorený pre syna a rodičov istý režim
a poriadok, v smere, že už odpadá dohadovanie sa na stretávaní, s čím je spojená istá forma ústupkov,
tolerancie, čo v tomto prípade chýba. Takýto záver súd vyvodzuje jednak z písomných ako aj ústnych
prejavov účastníkov v tomto, rovnako aj v predchádzajúcich konaniach. Bude povinnosťou matky otcovi

styk so synom umožniť a syna na tento riadne pripraviť a v určený čas aj odovzdať. Bude aj právom a
povinnosťou otca tento styk realizovať a v čase skončenia styku matke vrátiť v mieste jej bydliska.

7. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje s poukazom na ustanovenie § 28 ods. 1, 2, § 45 ods. 1, § 45 ods.
9,§ 25 ods. 1, § 25 ods. 2, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimo sporového poriadku.

III. Obsah odvolania vyjadrení k odvolaniu

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie stará matka, a to proti výrokom II., až V.
uvedeného rozsudku. Stará matka navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu v napadnutých
výrokoch a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Stará matka namieta správnosť záveru
súdu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matke. Poukazuje na to, že nesúhlasí so žiadnym

tvrdením súdu, že neexistuje na strane matky objektívna prekážka preto, aby dieťa jej bolo zverené.
Poukazuje na to, že od rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým došlo k zamietnutiu návrhu na zrušenie
náhradnej starostlivosti uplynula doba len ôsmych mesiacov. Podľa starej matky ide o veľmi krátku dobu,
kedysmemalikonštatovať,žematkaskutočneabstinuje.Starámatkajezhrozenázvyjadreniakolízneho
opatrovníka, že odporučil zverenie do starostlivosti matke. Nesúhlasí ani s určením výživného zo strany

otca s určením styku. Otec maloletého používa alkohol iba príležitostne a nikdy nebol ani liečený pre
nadmerné používanie alkoholu.

10. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal aj otec maloletého dieťaťa, a to proti
výrokom II. až V. uvedeného rozsudku. Navrhuje zrušiť v napadnutom rozsahu rozsudok. Dôvody sú

totožné ako v odvolaní starej matky. Nesúhlasí so zverením dieťaťa do starostlivosti matky, poukazuje
rovnako na to, že uplynula krátka doba odkedy bolo rozsudkom súdov zamietnuté zrušenie náhradnej
osobnej starostlivosti a zverenie maloletého do starostlivosti matky. On alkoholické nápoje používa ibapríležitostne, nebol nikdy liečený pre nadmerné používanie alkoholu. Je pravdou, že oznámil súdu, že
jedenkrát bol značne opitý, čo však kolíznemu opatrovníkovi vysvetlil.

11. K odvolaniam podal vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne
správny.

12. K vyjadreniu otca podala písomné vyjadrenie stará matka, ktorá má za to, že kolízny opatrovník je
voči nej zaujatý, matka je alkoholička a nedokáže zabezpečiť starostlivosť o maloletého, pričom otec je

schopný starostlivosť zabezpečiť.

13. Vyjadrenie matky k odvolaniam bolo podané. Navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
Poukazuje na to, že matka v konaní prezentovala, že úlohu otca rešpektuje a navrhovala upraviť styk
tak, aby sa ďalej mohol styk rozvíjať. Návrh považuje výlučne za účelový, kedy sám otec na pojednávaní
vyhlásil, že sa s matkou nevedia rozprávať, na druhej strane vyhlásil, že nie je potrebné upravovať styk

medzi matkou a synom, že sa na tom dohodnú.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ďalej aj ako „C.s.p.“), oprávneným subjektom
- účastníkom konania - otcom v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.)
a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez

viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku ďalej aj ako „CMP“) a dôvodmi odvolania
(§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
voveci,ktoréalenezistil(§67CMP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§329ods.1C.s.p.),keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru,

že odvolaniu nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku podľa § 387 C.s.p . v jeho napadnutom rozsahu

15. V prvom rade pristúpil odvolací súd k prieskumu správnosti rozhodnutia v napadnutom rozsahu na
základe odvolania otca. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích

dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(porovnajÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyII.ÚS78/05).

16. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ vyriešil už súd prvej
inštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiaprvoinštančnéhoaodvolaciehosúduniejemožné
posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje rozsudok za vecne správny v jeho
napadnutom rozsahu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu zmeny pomerov pre zmenu
pôvodného súdneho rozhodnutia o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého a následne
správne vyhodnotil všetky zákonne kritéria rozhodné pre zvolenie formy osobnej starostlivosti zo

strany rodičov v súlade s ustanovením § 26 Zákona o rodine a o výške výživného rozhodoval v
súlade s ustanoveniami § 62, § 75 a §78 Zákona o rodine. Pravidla a rozsah stretávania sa syna s
otcom stanovil v súlade zo zisteným skutočným stavom. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných
súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver. Odvolací súd preberá súdom prvejinštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť,
príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie.

19. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní vzhľadom na odvolacie námietky otca
vyjadrujúceho nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie sa stala
rozhodnou otázka posúdenia predpokladov pre zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
matky s následnou úpravou výživného strany otca a úpravy styku.

20. S danou námietkou sa súd prvej inštancie vyrovnal a to dostatočným spôsobom. Súd posúdil
dôsledne všetky rozhodné kritéria pre prijatie záveru o vhodnosti danej formy starostlivosti o maloletého
vrátane rodičovských predpokladov na strane oboch rodičov .

21.Prirozhodovaní ozverenímaloletéhodieťaťadovýchovyrodičov, súdsprávnevychádzalzozistení,
že rodičia a ani jeden z nich nenavrhoval zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti.

Správne vychádzal z premisy, že záujmom dieťaťa je, aby bolo zverené predovšetkým do starostlivosti
obochrodičov,kdekaždýznichposkytujedieťaťuláskyplnústarostlivosťakaždýsvojimdielomprispieva
k osobnostnému vývoju dieťaťa. Vychádzajúc z ustanovenia § 24 ods. 4 a 5 Zákona o rodine je možné
uzavrieť, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností prihliadol na zákonné kritéria,
a to na právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Prihliadol na citové väzby,

vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. V prejednávanej veci súd pristúpil k
rozhodnutiu a k výberu rodiča, ktorý bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého a svoje
rozhodnutie o danom výbere dostatočne odôvodnil .

22. Správne súd vyhodnotil mieru zachovania identity maloletého dieťaťa a jeho rodinných väzieb

v prípade jeho zverenia do starostlivosti jedného z rodičov . Pri posúdení daného kritéria sa
zdôrazňuje dôležitosť toho, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti osoby, ktorá uznáva dôležitosť iných
blízkych osôb v živote dieťaťa a ktorá kontaktu dieťaťa s takýmito osobami nebude brániť. Akceptovanie
dôležitosti blízkej osoby v živote dieťaťa najmä druhého rodiča je aj zrkadlom schopnosti rodiča napĺňať
emocionálne potreby dieťaťa.

23. Vychádzajúc zo zistení skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom je
možné konštatovať, že otec neuznáva úlohu matky v živote dieťa a jeho postoj k matke je odmietavý.
Jeho dôvody síce vyplývajú z minulých skúsenosti zo života s matkou a ktoré sa udiali v živote matky.
Matka však zostáva stále rodičom a dôvera otca by mohla nastať vo vzťahu k matke ako aj k jej

preukázanej abstinencii. Súd prvej inštancie zo skutočného stavu konštatoval, že matka je ústretovejším
rodičom to vyplýva aj z jej návrhu ohľadne úpravy styku syna s otcom, pričom otec sám potvrdil, že
nekomunikuje s matkou, výnimočne o nejakej veci týkajúce sa maloletého a navrhoval neupravovať styk,
respektíve ak ho upraviť tak naozaj len na niekoľko hodín počas soboty a nedele, a to tak malo ísť o
každý druhý víkend na niekoľko hodín bez prespania. Má za to, že takto otec prejavil svoj negatívny

postoj voči matke, pričom súd ho považuje za nezodpovedný v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa.
Poukazuje súd aj na to, že matka komunikuje ohľadne starostlivosti o dcéru s jej otcom, aj túto okolnosť
a postoj matky vyhodnotil v prospech matky ako preferenčného rodiča. S daným záverom odvolací
súd súhlasí. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o preukázaní toho, že matka sa nestavala k otcovi
odmietavým spôsobom ako to učinila on, pretože ona uznáva úlohu otca v živote syna.

24. Ďalším kritérium je schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie do jej starostlivosti, zaistiť vývoj,
fyzické,vzdelávacie,emocionálne,materiálneainépotrebymaloletým deťom,takžepritýchtokritériách
sa zohľadňuje vek, zdravotný stav, materiálne zabezpečenie, výchovné aj intelektuálne schopnosti a
morálna integrita danej osoby a jej správanie k dieťaťu (porovnaj ESLP vo veci Liubenova c/a Bulharsku

zo dňa 18.10.2011 č. 13786/04 bod 73). Výchovné predpoklady oboch rodičov sú rovnaké alebo nie je
možné prijať záver, že limity výchovného pôsobenia na strane otca či matky boli prekročené. Kolízny
opatrovník vykonal šetrenie pomerov u maloletého S., matky, otca a starej matky, kde konštatoval,
že po opakovaných šetreniach v domácnosti matky aj otca možno usúdiť, že sú vytvorené vhodné
podmienky pre zdravý rast a vývin dieťaťa u oboch biologických rodičov. Má zato, že dôvody, pre ktoré

bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti pominuli, a preto odporúča súdu, aby túto zrušil.
Matka prešla dlhou cestou, aby bola schopná maloletému zabezpečiť komplexnú starostlivosť, maloletý
domácnosť matky pozná, je s ňou stotožnený, cíti sa tam dobre. Prihliadajúc na úsilie matky a pozitívnejzmene v jej živote je v záujme maloletého, aby bol zverený matke, dôvody pre ktoré bol zverený do
náhradnej osobnej starostlivosti pominuli.

25. Otec namieta v podanom odvolaní, že matka nespĺňa predpoklady pre zabezpečenie riadnej výchovy
maloletého dieťaťa,pretožeodrozhodnutiakedynaposledysúdyrozhodovaliozamietnutínávrhumatky
na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a zrušení náhradnej osobnej starostlivosti neuplynula
dlhá doba. Nie je daná záruka, že matka nebude pokračovať vo svojej závislosti na alkohole. Súd prvej
inštancie dané tvrdenia vyvrátil a opiera sa o závery dokazovania. Z vykonaného dokazovania súdu

vyplynul záver, a to lekárskej správy ošetrujúceho lekára E.. S. E., ktorý je ambulantným psychiatrom
matky že u matky nedošlo k recidíve a dodržiava termíny kontrolných vyšetrení, zapája sa do
aktivít klubu abstinujúcich a vedie usporiadaný život. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že matka je riadne
zamestnaná. Zároveň zabezpečuje osobnú starostlivosť o dcéru, maloletú Q., ktorá je zverená do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Čím je preukázaná jej spôsobilosť sa starať aj o maloletého
syna. Ďalej sa aj zo svedeckej výpovede svedka Q. H., ktorý je biologickým otcom dcéry, vyplynulo, že

matka sa zmenila . Žije obvyklým spôsobom života, nepoužíva alkohol podľa jeho poznatkov už X a
pol roka abstinuje. Striedavá starostlivosť prebieha o maloletú dobre. Nemá strach ponechať dcéru v
starostlivosti matky. Preto námietky otca vo vzťahu k rodičovskej kompetencií a nezodpovednosti matky
nie sú dôvodné.

26. Rovnako odvolací súd v súlade aj s názorom súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na názor
kolíznehoopatrovníkamázato,žeuplynuladobadostatočná odposlednéhorozhodovaniasúdu,ktorým
došlo k zamietnutiu návrhu matky na zverenie maloletého. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4CoP 68/2023 bol vydaný 21. januára 2024. Súd prvej inštancie rozhodoval po uplynutí takmer deviatich
mesiacov od rozhodnutia odvolacieho súdu.

27.Citováväzbamaloletéhodieťaťajekobomrodičom.Napriek existenciiproblémommatkyvminulosti,
v dôsledku ktorých bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti po vykonanom dokazovaní
možno uviesť, že matka nie je rodičom, ktorý by neposkytoval dieťaťu pevnú a intenzívnu citovú väzbu.

28. V súvislosti so zisťovaním názoru maloletého dieťaťa je potrebné v danej veci uviesť, že maloletý
je v nízkom veku, kedy nie je schopný vzhľadom na vek vyjadriť svoj názor, avšak kolízny opatrovník,
ako to vyplýva z dôkazu (čl. 72), s maloletým viedol pohovor primerane jeho komunikačnej úrovni a s
prihliadnutím na jeho vek. Maloletý uviedol, že doma u mamky je aj Q., ktorá býva s mamkou sa s ním
hraje, spolu sa hrajú u mamky, má skladačky, autá. Ocko je S., chodí do roboty, chodí k babke, tatík

býva u babky a býva tam ešte aj D.. Uviedol, že chce ísť k deťom do škôlky. Chodí aj s mamkou do
fitka, kde s ňou dvíha činky.

29. Odvolací súd podrobil prieskumu správnosti závery súdu o tom, či zvolená forma starostlivosti o
maloleté dieťa je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

30. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa. Tomu
musí byť venovaný prioritný záujem.

31. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

32. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

33. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä

možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť
v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.34. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)

bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj

schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

35. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii

svojho výchovného pôsobenia. Prvoradým záujmom každého dieťaťa je, aby vyrastalo v bezpečnom a
stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne
zabezpečenie ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach. Nateraz
je v najlepšom záujme maloletého, aby bol v starostlivosti matky spoločne so svojou sestrou. Najlepší
záujem maloletých detí znamená aj posudzovanie perspektívy ich vývoja.

36. Je vhodné, aby každý z rodičov získal náhľad na celkovú rodinu situáciu a reflexiu vo vzťahu k svojej
osobe a v tom v čom ako rodičia zlyhali. Predovšetkým na strane otca je dôležité, aby uznal úlohu
matky a jej dôležitosť v živote syna a prestal ju vnímať negatívne až nepriateľsky a prijal, že matka
prešla vážnou životnou skúškou a má vytvorené dobre zázemie pre výchovu spoločného syna.

37. Odvolacie námietky otca o forme osobnej starostlivosti neobstali. Na strane matky neboli zistené
žiadne závažné alebo akékoľvek skutočnosti, ktoré by neodôvodňovali prijatie záveru o tom, že matka
dokáže zabezpečiť riadnu emocionálnu, morálnu výchovu maloletého dieťaťa a že jeho emocionálne
potreby uspokojí. Rodičovstvo nemá byť súťažou schopnejšieho rodiča, najschopnejším rodičom sú pre

dieťa dvaja rodičia, ktorí konajú vo vzájomnej spolupráci vedený blahom dieťaťa. (porovnaj : Právne
postavenie maloletého dieťaťa vo vzťahu k jeho rodičom, str. 89 Lucia Danišovičová, vydavateľstvo
C.H.BECK). Z vyššie opísaných dôvodov odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výroku II. za
vecne správny . Odvolacie námietky nespochybnili jeho vecnú správnosť.

38. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok aj vo výroku
o výživnom za vecne správny. Súd prvej inštancie správne o výške výživného rozhodoval v súlade
s ustanoveniami § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine. Pre prípad, že výživné musí byť stanovené
súdom, zákonodarca v Zákone o rodine stanovil kritériá, ktoré sú rozhodné pre ich výšku. Zákonodarca
nestanovil striktný spôsob výživného, a preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky

zákonom uvedené kritériá a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a
účelu výživného. Na strane oprávneného sú to predovšetkým relevantné odôvodnené potreby, na strane
povinného sú to jeho reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukazuje na oprávnené výdaje maloletého, ktoré zistil a ktoré považoval za dôvodné
výdaje, a ktoré súvisia s jeho oprávnenou výživou. Pomery na strane oprávnene neho sú zistené

správne. Súd vychádzal z mesačného príjmu otca vo výše 1071 eur, na strane matky konštatoval jej
priemerný príjem 885 eur. Vzhľadom k zisteným potrebám oprávneného dieťaťa, ktoré nie sú namietané
a schopnostiam a pomerom otca a miere osobnej starostlivosti matky o maloletého je záver súdu o
stanovení výšky výživného správny.

39. Otec podaným odvolaním napadol rozsudok vo výrokoch II. až V. aj keď v podstate jeho odvolacie
námietky sa dotýkali primárne zverenia maloletého do osobnej starostlivosti. Ohľadne úpravy styku
otca s maloletým neuviedol otec žiadne námietky. Z vyššie uvedených dôvodov považuje odvolací súd
napadnutý rozsudok za vecne správny a postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.) ho potvrdil
v napadnutých výrokoch .

40. Odvolanie bolo podané proti rozsudku prvej inštancie starou matkou maloletého a to proti výrokom
II. až V. Stará matka uviedla tie isté odvolacie dôvody ako otec v podanom odvolaní .41. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

43. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

nevylučuje.

44. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

45. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

46. Odvolací súd prv než pristúpil k odvolaciemu prieskumu napadnutého rozhodnutia z vecnej stránky
skúmal, či stará matka bola osobou oprávnenou na podanie odvolania .

47. Civilný sporový poriadok vo svojich ustanoveniach nezveruje každej strane sporu, resp. každému
účastníkovi konania právo podať riadny opravný prostriedok, ale toto právo priznáva len tomu, v koho

neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozhodnutie v neprospech účastníka konania, sa prejavuje buď
ako neúspech vo veci samej alebo ako neúspech v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre
účastníka konania ujmu.

48. V predmetnom prípade stará matka podala odvolanie voči výrokom II., III., IV. a V. rozsudku

súdu prvej inštancie, ktorými bolo rozhodnuté o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky,
vyživovacej povinnosti matky, styku otca s maloletým a o zamietnutí protinávrhu otca na zverenie
maloletéhodojehoosobnejstarostlivosti.Zuvedenéhotakvyplýva,žetýmitovýrokminebolorozhodnuté
v neprospech starej matky, preto vo vzťahu k týmto výrokom nemala postavenie osoby oprávnenej na
podanie odvolania.

49. Stará matka ako účastníčka konania bola oprávnená podať odvolanie len voči výroku I. rozsudku
súdu prvej inštancie, týmto výrokom došlo k zrušeniu náhradnej osobnej starostlivosti starej matky o
maloletého, t. j. uvedeným výrokom bolo rozhodnuté v neprospech starej matky. Z obsahu odvolania
starej matky vyplýva, že jej odvolanie nesmeruje proti tomuto I. výroku, preto s poukazom na

vyššie uvedené odvolací súd nemôže odvolanie starej matky vecne prejednať, keďže bolo podané
neoprávnenou osobou.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd preto v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP odvolanie starej
matky odmietol.

51. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní
na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto

preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ , ani nevzniesol
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod

sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 3Cdo 186/2012, 7Cdo 56/2011).

52. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nevzhliadol dôvod, pre ktorý by

bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

53. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).