Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 16, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124211600
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3124211600.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, dieťa rodičov – matky: C. D. B., E. F. G., trvale bytom H.
I. X, G., zastúpenej zástupcom Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska
3F, Bratislava- mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 836 460 a otca: H. A. B., E., trvale bytom J. XX, J. I.,

zastúpeného zástupcom A3 advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Partizánska 25, Trenčín, IČO: 36
735 311, za účasti v odvolacom konaní Krajskej prokuratúry v Trenčíne, so sídlom Legionárska 7185/5,
Trenčín, o zmenu úpravu rodičovských práv a povinností, v štádiu konania o nariadení neodkladného
opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/86/2024–70 zo dňa 14.
januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd v poradí prvým výrokom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
odovzdal maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
V poradí druhým výrokom rozhodol, že striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať so striedaním
v týždenných intervaloch tak, že matka bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého A. od nedele
párneho týždňa v roku od 18:00 hod. do nedele nasledujúceho nepárneho týždňa v roku do 18:00

hod. a otec bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého A. od nedele nepárneho týždňa v
roku od 18:00 hod do nedele nasledujúceho párneho týždňa v roku do 18.00 hod.. Podľa v poradí
tretieho výroku rodičia si budú maloletého A. odovzdávať a preberať v stanovenom čase v mieste
bydliska matky. V poradí štvrtým výrokom vymedzil platnosť trvania neodkladného opatrenia najneskôr
do právoplatného skončenia konania vo veci samej o návrhu na zverenie maloletého do striedavej
starostlivosti.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na návrh otca, ktorým sa po začatí
konania (vo veci samej) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd maloleté dieťa
zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch na čas
do právoplatného rozhodnutia vo veci a jeho odôvodnenie, na nesúhlasné vyjadrenie matky k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na vstup Okresnej prokuratúry Trenčín do konania jej vyjadrenie

k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na obsah Správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia
pomerov v rodine maloletého dieťaťa zo dňa 8.1.2025 a stanovisko kolízneho opatrovníka vo veci samej,
ďalšie správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia v domácnosti rodičov, na Zápisnicu z pojednávania
zo dňa 08.11.2024 a pripojené spisy tamojšieho súdu sp.zn. 34P/133/2020, sp. zn. 32P/225/2020, na
zistený skutkový stav a za aplikácie § 2 ods. 1, 2 CMP, § 324 ods. 1, 2 § 325 ods. 1, CSP, § 360 a § 367
§ CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho uznesenia.3. Okresný súd poukázal na zákonnú úpravu, v zmysle ktorej súd môže pred začatím konania alebo
po jeho začatí nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery
účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a za predpokladu

naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Účelom neodkladných opatrení
je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla, i keď dočasná
úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie nie je
konečné rozhodnutie a neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Predpokladom jeho nariadenia je
existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až

rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa.

4. Okresný súd mal za to, že v danej veci sú splnené podmienky na nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia, ktorým bude mal. A. zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov so striedaním v týždenných intervaloch, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
V danom prípade vyhodnotil, že naliehavosť navrhovanej úpravy práv a povinností k mal. A. je v záujme

dieťaťa daná a je potrebné aspoň dočasne upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému, keďže
rodičia sa na navrhovanej úprave práv a povinností k mal. dieťaťu nevedia dohodnúť, čo zvyšuje napätie
v rodine a medzi všetkými účastníkmi konania, čo nie je v záujme dieťaťa. Zo spisu mal okresný súd
za osvedčené, že otec so synom A. majú veľmi dobrý vzťah, majú spolu silné puto, strávili spolu celé
leto a maloletý sa mal pred otcom vyjadriť, že by s ním chcel tráviť viac času. Mal preukázané, že otec

sa o maloletého zaujíma vo všetkých oblastiach, že v obci, v ktorej otec býva, má maloletý vytvorené
zázemie a má tam kamarátov, dobre sa cíti v otcovej rodine, otec sa s ním učí a venuje mu voľný čas.

5. Okresnýsúdskonštatoval,žesamatka pozačatíkonaniasnažíobmedzovaťmaloletéhovdoterajšom
kontakte s otcom a nerešpektuje vôľu dieťaťa tráviť s otcom viac času. Striedavú osobnú starostlivosť

omaloletéhoodmieta,čoo.i.odôvodňujetým,žedcéraK.(pozn.odvolaciehosúdusestramaloletéhoA.)
bola otcom zneužívaná, napriek tomu, že trestné stíhanie, ktoré bolo voči otcovi z toho dôvodu vedené,
bolo zastavené a všetky vypracované znalecké posudky tvrdenie matky vyvracali.

6. Z výpovedí rodičov na pojednávaní dňa 08.11.2024 okresnému súdu vyplynulo, že maloletý A. vyjadril

pred otcom, ako aj pred matkou pri návšteve kolízneho opatrovníka vôľu byť v striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov. Matka na pojednávaní priznala, že pred 2 rokmi raz zbila maloletého A. po
rukách, na čo teraz otec poukazuje a tvrdí, že matka maloletého trestá. Toto matka poprela a uviedla, že
maloletého nebije, stalo sa tak len jedenkrát. Na maloletého nekričí, a ak sa tak stalo, tak iba výnimočne,
v situácii, keď bola pod veľkým tlakom. Skutočnosť, že kedysi sama priznala, že je psychicky nestabilná

teraz otec používa proti nej. Otec poukázal na to, že maloletý prejavil vôľu tráviť s ním viac času a
chcel by byť v striedavej osobnej starostlivosti, pretože u matky sa aj z vyššie uvedených dôvodov necíti
komfortne a otec má za to, že matka, ktorá je negatívne nastavená voči nemu (otcovi), potom zlobu
prenáša na syna.

7. Okresný súd pri rozhodovaní prihliadol aj na odporúčanie okresnej prokuratúry a na stanovisko
kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal aj pohovor s maloletým. Zároveň prihliadol aj na vyjadrený názor
maloletého A., ktorý vyhodnotil v súvislosti so všetkými ostatnými skutočnosťami.

8. Okresný súd uzavrel, že maloletý A. dokáže vzhľadom na svoj vek (11 rokov) tráviť čas samostatne s

otcom aj s matkou, obaja rodičia majú vytvorené podmienky pre starostlivosť o syna a obaja rodičia sa
vedia o maloletého plnohodnotne postarať. Dieťa potrebuje osobnú starostlivosť oboch rodičov, pričom
je dôležité, aby trávilo s rodičmi rovnocenný čas, keďže každý z rodičov je pre výchovu dieťaťa prínosom.
Pokiaľ už rodičia nemôžu žiť v spoločnej domácnosti a spoločne sa podieľať na výchove dieťaťa, je
dôležité, aby v prípade, že o to majú obaja záujem a dieťaťa má s oboma rodičmi vytvorené hlboké

vzťahové väzby, sa na výchove dieťaťa podieľali rovnocenne.

9. Okresný súd danú situáciu vyhodnotil tak, že je v záujme maloletého dieťaťa nariadiť striedavú
osobnú starostlivosť oboch rodičov čo najskôr, aby nedošlo k narušeniu vzťahov oboch rodičov k dieťaťu
a naopak, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Konštatoval, že realizáciou

striedavej starostlivosti nariadenej neodkladným opatrením si môžu rodičia a maloletý do ďalšieho
pojednávania vyskúšať, či maloletému táto forma starostlivosti bude naozaj vyhovovať.10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolania matka prostredníctvom zástupcu
z dôvodov podľa § 365 písm. d), e), f) a h) CSP a podľa § 62 ods. 1 CMP ( č.l. 88-90 spisu).
Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci

a predložených dôkazov, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, odôvodnenie je
nedostatočné, nekonzistné, a zároveň v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Podľa
matky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli, pretože absentuje predpoklad
bezprostredne hroziacej ujmy a v odôvodnení uznesenia ani nie je uvedené, v čom konkrétne má
táto ujma spočívať. Okresný súd sa touto podmienkou nezaoberal, čím spôsobil nepreskúmateľnosť

rozhodnutia. Takáto argumentácia absentuje aj v samotnom návrhu otca. Pokiaľ okresný súd dospel
k záveru, že striedavá osobná starostlivosť je v najlepšom záujme maloletého, tak sa dostatočne
nezaoberal ďalšími relevantnými skutočnosťami. Maloletý vyrastá od narodenia v spoločnej domácnosti
so svojou sestrou K., s ktorou má silné citové väzby. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, aký
dopad môže mať jeho vytrhnutie z tohto prostredia nielen na samotného maloletého, ale aj na jeho
súrodenecký vzťah. Opomenul tiež zohľadniť, že maloletý dlhodobo žije v stabilnom prostredí, kde má

kamarátov, zázemie a pravidelné mimoškolské aktivity. Zdôraznila, že zmena výchovného prostredia
je zásahom do psychickej aj fyzickej stability výchovného prostredia dieťaťa a súd by mal pri takomto
rozhodovaní veľmi starostlivo zvážiť, či existujú okolnosti, ktoré prevažujú nad požiadavkou zachovania
tejto stability. V danom prípade takéto okolnosti neboli preukázané. Iba všeobecné poukázanie na
priaznivý vzťah maloletého k obom rodičom samo osebe nepostačuje na to, aby bola nariadením

neodkladného opatrenia narušená kontinuita jeho doterajšieho vývinu a aby bol odlúčený od súrodenca.
Podľa matky súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že matka nerešpektuje
vôľu maloletého a obmedzuje ho v kontakte s otcom, nekriticky prevzal tvrdenia otca o tom, že matka
bráni maloletému v kontakte s ním, hoci tieto tvrdenia neboli nijako preukázané. Maloletý trávil s otcom
čas pravidelne, dokonca aj nad rámec súdom určeného styku, vrátane letných prázdnin, počas ktorých

bol takmer celý čas u otca. Matka nikdy otcovi v styku nebránila, vždy ho o maloletom informovala, aj
keď vzhľadom na ich narušený vzájomný vzťah komunikácia prebiehala prostredníctvom otcovej matky.
Matkataktiežpredložiladôkazyotom,žeotecboloniektorýchkonkrétnychneprítomnostiachmaloletého
(zahraničná cesta v čase od 03.12 do 06.12.2024), účasť na pohrebe starej mamy (v čase od 27.11.
do 29.11.2024) riadne a vopred informovaný. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia otca o obmedzovaní

kontaktu sú nedôvodné a nepravdivé. Poukázala na to, že medzi rodičmi prebieha dlhodobý konflikt,
ktorý znemožňuje funkčnú komunikáciu, ktorá prebieha sprostredkovane, prostredníctvom matky otca
maloletých detí. Za týchto okolností striedavá osobná starostlivosť ani nemôže prebiehať na funkčnej
úrovni, čo bude mať dopad na maloletého. Poukázala na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že
predpokladom pre úspešné fungovanie striedavej osobnej starostlivosti je vysoká schopnosť rodičov

komunikovať a dohodnúť sa na praktických otázkach výchovy dieťaťa, ktorá podmienka v predmetnej
vecinaplnenánieje.Akokresnýsúdvodôvodneníuviedol,žestriedavástarostlivosťbolanariadená,aby
si ju maloletý a rodičia „vyskúšali“ do ďalšieho pojednávania, tak takáto argumentácia nemôže obstáť,
pretože zmena výchovného prostredia je závažným zásahom do života dieťaťa. Navrhla napadnuté
uznesenie zmeniť a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

11. K doručenému odvolaniu matky sa kolízny opatrovník písomne nevyjadril.

12. Otec maloletého dieťaťa prostredníctvom zástupcu v písomnom vyjadrení (č.l. 96 spisu) uviedol,
že odvolanie považuje za nedôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné a

správne. Podľa otca súd prvej inštancie vec správne posúdil a pri rozhodovaní prihliadal na najlepší
záujem maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení zodpovedne a citlivo posúdil
konkrétne okolnosti a situáciu a zohľadnil aj potrebu zachovania súrodeneckého vzťahu maloletého A.
s jeho sestrou. Poukázal aj na odporúčania Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorá vstúpila do konania a
kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa nariadiť neodkladné opatrenie. Otec považoval odôvodnenie

napadnutého uznesenia za podrobné a presvedčivé, keď sa okresný súd vysporiadal so všetkými
dôkazmi a zistenými skutočnosťami. Otec uviedol, že od nariadenia neodkladného opatrenia strávil
maloletý A. tri týždne v domácnosti matky a tri týždne v domácnosti otca. Počas tohto obdobia riadne
chodil do školy a venoval sa svojim mimoškolským aktivitám a krúžkom. Maloletý bol počas pobytu
v domácnosti otca spokojný a mal dobrú náladu. Domácnosť otca je pre neho známym prostredím,

pretože v tejto domácnosti prežil prvé štyri roky svojho života, následne tam pravidelne trávil čas počas
víkendov a prázdnin a počas obdobia pandémie odtiaľ absolvoval dištančné vzdelávanie. Toto prostredie
má maloletý rád a cíti sa v ňom bezpečne. Podľa otca, nastavená osobná starostlivosť o maloleté dieťa
tak, ako ju upravil okresný súd neodkladným opatrením, je v súčasnosti pre maloleté dieťa najlepšímriešením a je v jeho najlepšom záujme jej zachovanie do rozhodnutia súdu vo veci samej. Navrhol
napadnuté uznesenie potvrdiť.

13. Postupom okresného súdu, a to podľa pokynu zo dňa 05.03.2025 bolo vyjadrenie otca doručené
zástupcovi matky, kolíznemu opatrovníkovi a Okresnej prokuratúre Trenčín s možnosťou sa k nemu
vyjadriť, k čomu zo strany kolízneho opatrovníka a Okresnej prokuratúry Trenčín nedošlo.

14. Okresná prokuratúra Trenčín vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky (č.l. 104-105 spisu) poukázala

na Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s Čl. 4 CMP a v zhode so súdom prvej inštancie
mala za to, že zistenia zo súdneho spisu, najmä z pojednávania zo dňa 8.11.2024, poskytli dostatočnú
záruku, že otec je schopný plnohodnotne a objektívne sa o maloleté dieťa osobne postarať spôsobom
zabezpečujúcim jeho všestranný rozvoj. Vyhovenie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
považovala za zodpovedajúce Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý vyžaduje, aby bol záujem dieťaťa
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí a je v zhode s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, podľa ktorej môže byť najlepší záujem dieťaťa, v závislosti od svojej povahy a
závažnosti, nadradený záujmom rodiča. Za zisteného stavu považovala nariadenie striedavej osobnej
starostlivosti vo vzťahu k mal. A. do skončenia konania vo veci samej za dôvodné a v súlade so
záujmom dieťaťa. Uviedla, že medzi maloletým a otcom existuje veľmi dobrý vzťah, pričom dieťa s
otcom strávilo dva mesiace počas leta, čo matka na pojednávaní v zásade nerozporovala. Pripomenula,

že rodič ako zákonom chránená osoba zohráva v živote maloletého významnú úlohu a predstavuje
vzor sociálnej identifikácie. Zverenie maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti matky by preto
predstavovalo obmedzenie styku otca s dieťaťom, čím by došlo k zásahu nielen do práv otca, ale aj
do práv dieťaťa vytvárať a rozvíjať si vzťah so svojím otcom, ktorý má záujem sa o dieťa osobne,
striedavo starať. Maloletý A. sa pritom pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že chce čas tráviť rovnako

so svojím otcom, s ktorým má veľmi dobrý vzťah a rozumejú si. V prípade, že by sa striedavá osobná
starostlivosť nezrealizovala, a to napriek tomu, že s ňou maloletý vo veku 11 rokov súhlasil, mohlo by
to negatívne ovplyvniť jeho zdravý, harmonický vývoj osobnosti. Vzhľadom na vyhrotené vzťahy medzi
rodičmi považovala prítomnosť otca v živote dieťaťa za nevyhnutnú v tom, aby maloletý nepociťoval
absenciu vzťahu s otcom, naopak, aby táto väzba zostala zachovaná, pričom poukázala na to, že

bydliská rodičov sú od seba vzdialené len približne 12 kilometrov. Pre zachovanie doterajšieho vzťahu
maloletého s otcom považovala nariadenie striedavej osobnej starostlivosti okresný súdom v najlepšom
záujmemaloletého,pričomniejedôvodomnastolenýkontaktmedzimaloletýmaotcomprerušiť.Navrhla
napadnuté uznesenie potvrdiť.

15. Postupom okresného súdu, a to podľa pokynu zo dňa 11.03.2025 bolo vyjadrenie Okresnej
prokuratúre Trenčín doručené kolíznemu opatrovníkovi, matke a otcovi prostredníctvom zástupcov
s možnosťou sa k nemu vyjadriť, k čomu nedošlo.

16. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom zástupcu (čl. 110

spisu), ktorá s tvrdeniami otca o tom, že maloletý počas obdobia prebiehajúcich lockdownov absolvoval
dištančné vzdelávanie z otcovho domova, nesúhlasila. Poukázala na to, že práve počas prvého
lockdownu otec opustil matku aj maloleté deti, a to z dôvodu osobnej pomsty voči matke, ktorú sa
podľa vlastných slov snažil „potrestať“ za to, že ho „neposlúchala“. Matka v tom čase čerpala materskú
dovolenku a starala sa o maloletú dcéru, ktorá mala vysoké teploty, napriek ktorej situácii otec odišiel

k svojim rodičom do J. I. a matku s maloletými deťmi ponechal bez akejkoľvek fyzickej či finančnej
pomoci. V období druhého lockdownu bol maloletý žiakom prvého ročníka základnej školy a maloletá
dcéra začala navštevovať predškolské zariadenie. Matka sa nachádzala v skúšobnej dobe v novom
zamestnaní, ktoré vykonávala dištančne z domu. V tomto období zároveň prebiehalo trestné stíhanie
voči otcovi. Ani v tomto čase otec matke nijako nepomáhal s osobnou starostlivosťou o maloletého

syna. Matka s deťmi žila v G., zatiaľ čo otec sa zdržiaval v J. I.. Matka nesúhlasila so záverom súdu
prvej inštancie, podľa ktorého je striedavá osobná starostlivosť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa,
pretože nezhodnotil všetky relevantné okolnosti prípadu, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Košice sp.zn. 8CoP/121/2020. Podľa matky medzi ňou a otcom absentuje taká miera
komunikácie a kooperácie, ktorá by bola nevyhnutná pre fungovanie striedavej osobnej starostlivosti.

Otcovo pôsobenie na maloletého syna v čase výkonu jeho starostlivosti je podľa matky nestabilné a
nevyhovujúce. Uviedla, že maloletý syn počas pobytu u otca prespáva u starých rodičov na poschodí
domu, pričom starý otec dieťaťa (zo strany otca) je agresívnej a výbušnej povahy. Poukázala na to,
že v minulosti došlo k fyzickému útoku zo strany starého otca voči nej, keď ju chytil pod krk, v ktorejsúvislosti poukázala na odborné stanoviská a vedecké publikácie, podľa ktorých je násilie páchané
na matke súčasne formou násilia na deťoch, a to aj v prípade, ak sú deti iba svedkami násilného
správania. Takéto situácie môžu mať vážne následky na vývin centrálneho nervového systému dieťaťa

a môžu ovplyvniť jeho ďalšie fungovanie v spoločnosti. Mala za to, že posudzovanie najlepšieho
záujmu dieťaťa aj v zmysle Čl. 19 a 32 až 39 Dohovoru o právach dieťaťa musí zahŕňať aj dôsledné
zhodnotenie jeho bezpečnosti, vrátane ochrany pred akoukoľvek formou fyzického alebo psychického
násilia, zneužívania, vykorisťovania či iných foriem ohrozenia, a preto považovala za nevyhnutné
prihliadať pri rozhodovaní aj na potenciálne riziká, ktoré by mohli nastať v budúcnosti v dôsledku výkonu

striedavej osobnej starostlivosti. Navrhla, aby maloletý bol ponechaný vo výlučnej osobnej starostlivosti
matky podľa § 24 ods. 1 a 4 Zákona o rodine.

17. Ďalšie úkony spojené s doručením vyjadrením matky nenasledovali vzhľadom na zmysel a účel
inštitútu neodkladného opatrenia a zákonnej úpravy, ktorá nevyžaduje doručenie vyjadrenia otcovi,
kolíznemu opatrovníkovi a Okresnej prokuratúre Trenčín.

18. Do momentu rozhodnutia krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote matkou maloletého dieťaťa prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 CSP a contrario a za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP napadnuté uznesenie okresného súdu
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.

20. V priebehu odvolacieho konania bolo do spisového materiálu doručené podanie Krajskej

prokuratúry v Trenčíne, so sídlom Legionárska 7158/5, 912 50 Trenčín, zo dňa 12.05.2024, ktorým
oznámila prebratie vstupu do odvolacieho konania, z ktorého dôvodu žiada, aby s vecou súvisiace
písomnosti a rozhodnutia boli zasielané priamo Krajskej prokuratúre v Trenčíne.

21. Na základe tohto podania v súlade s ust. § 13 ods. 1 CMP v spojení so zákonom č. 153/2001

Z.z. o prokuratúre došlo k vstupu Krajskej prokuratúry v Trenčíne do konania v štádiu odvolacieho
konania, o ktorom súd nevydáva žiadne rozhodnutie a uvedené bolo vyjadrené v záhlavovej časti
rozsudku krajského súdu.

22. Podľa obsahu spisového materiálu krajskému súdu bolo zrejmé, že na Okresnom súde Trenčín pod

sp. zn. 34P/86/2024 sa vedie vo veci samej konanie o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv
a povinností k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX. V prebiehajúcom konaní o veci
samej otec maloletého dieťaťa podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa na čas do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej maloletý A. zverí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov.

23. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý vyhovel návrhu otca a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté dieťa dočasne, do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, odovzdal do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov s realizáciou striedania v týždenných intervaloch, s odovzdávaním maloletého dieťaťa vždy

v nedeľu o 18:00 hod. v mieste bydliska matky.

24. Na základe odvolacích dôvodov matky krajský súd predovšetkým konštatuje, že ako odvolací súd
nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním
zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné

návrhuotcananariadenieneodkladnéhoopatreniavyhovieť.Pooboznámenísasobsahomspisudospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré
musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil,
z akých dôvodov návrhu otca vyhovel, s ktorým záverom sa stotožňuje za aplikácie § 387 ods. 2 CSP.

25. Za rešpektovania ust. § 387 ods. 3 CSP k odvolacím námietkam matky uvádza krajský súd
nasledovné závery.26. S námietkou nedostatočného odôvodnenia uznesenia okresného súdu sa odvolací súd nestotožnil.
Uvádza, že napadnuté uznesenie okresného súdu spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle
§220CSPazodpovedáštruktúreodôvodneniarozhodnutia,pretožeznehovyplýva,čohosaotecsvojím

návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, z akých dôkazov okresný súd vychádzal, aký
skutkový stav bol okresným súdom osvedčený, aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy
vyložil a svoj záver riadne vyjadril, pričom z odôvodnenia napadnutého uznesenia je dostatočne zrejmý
myšlienkový postup okresného súdu. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia, je zvýrazniť práve tie
osvedčené skutočnosti, ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, čo aj okresný súd uskutočnil.

Odôvodnenie uznesenia okresného súdu je konzistentné a nevykazuje žiadne vnútorné logické rozpory
(§ 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, § 2 ods. 1 CMP), obsahuje argumentáciu, v ktorej sa
súd prvej inštancie náležite vysporiadal s otázkou, v čom videl naliehavosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov. Iba skutočnosť, že sa matka s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže
viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06).

27. K námietke, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a nedostatočne
zistil skutočný stav veci, krajský súd poukazuje na zákonnú úpravu inštitútu neodkladného opatrenia,
z ktorej vyplýva, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať
v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších
skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov. Zákon nepredpokladá, že súd

bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v § 329 ods. 1 CSP výslovne
formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku
potom nie je potrebné dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní.
Po preskúmaní spisového materiálu a uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že

vprejednávanejvecinemožnosúduprvejinštancievytknúť,žebyprirozhodnutíoneodkladnomopatrení
nemal v dostatočnom rozsahu osvedčené skutočnosti osvedčujúce existenciu právnych vzťahov medzi
účastníkmi, ako aj skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o existencii resp. neexistencii potreby nariadiť
neodkladné opatrenie. Z tohto dôvodu bola námietka matky vyhodnotená ako nedôvodná.

28. S poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty matky maloletého dieťaťa
predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové
okolnosti odôvodňujúce nariadeným neodkladným opatrením (dočasne) odovzdať maloleté dieťa do
striedavej starostlivosti oboch rodičov.

29. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

31. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

32. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri

sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

33. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o inštitút, ktorého základnou funkciou je
dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi konania. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté

deti plní neodkladné opatrenie funkciu zabezpečenia rýchlej a efektívnej úpravy rodinnoprávnych
vzťahov, ak je daná naliehavá potreba. Posúdenie existencie potreby takejto úpravy je ponechané na
úvahe súdu, ktorý musí zohľadniť všetky relevantné okolnosti a dôsledky, ktoré by mohli nastať v prípade
nariadenia neodkladného opatrenia.

34. Námietku matky spočívajúcu v nesplnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia,
konkrétne nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, krajský súd nepovažoval za dôvodnú. Po
preskúmaní napadnutého uznesenia konštatuje, že okresný súd dostatočne posúdil splnenie zákonných
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a svoju úvahu v tomto smere podrobne odôvodnilv odseku 18. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Dopĺňa odvolací súd, že v prípade konaní vo veci
starostlivosti o maloleté deti naliehavosť situácie vyplýva aj z existencie záujmu dieťaťa na dočasnej
úprave pomerov. Zo správania oboch rodičov v priebehu konania vyplynulo, že ich vzťahy sú vážne

narušené, pričom napätie medzi nimi sa vystupňovalo po podaní návrhu otca na zverenie maloletého
A. do striedavej osobnej starostlivosti, s čím matka nesúhlasí. Táto situácia má negatívny vplyv na
psychický stav a prežívanie maloletého, vo vzťahu ku ktorému najdôležitejšou požiadavkou je, aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu s oboma rodičmi. Vzhľadom na tento stav,
ako aj na vyjadrený názor maloletého, že má záujem tráviť s otcom viac času, s ohľadom na záujem

maloletého dieťaťa, súhlasí krajský súd s názorom okresného súdu, že je na mieste urýchlene dočasne
upraviť pomery účastníkov formou neodkladného opatrenia, a to nariadením striedavej starostlivosti
obochrodičov.Boloosvedčené,žeotecmávytvorenévhodnépodmienkynavýkonosobnejstarostlivosti
o maloletého a túto starostlivosť už v minulosti aj po dlhší čas súvisle zabezpečoval (počas letných
prázdnin 2024). Nebolo zistené, že by počas pobytu u otca boli ohrozené potreby maloletého alebo, že
by na neho pobyt u otca negatívne vplýval.

35. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na Čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého starostlivosť
o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
V Dohovore o právach dieťaťa v Čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem

dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku, resp. o zverení maloletého dieťaťa, má súd prihliadať na záujmy
dieťaťa, na práva a povinnosti rodičov podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa.

36. Pokiaľ matka namietala, že okresný súd sa pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého A.
nezaoberal existenciou citových väzieb medzi ním a jeho sestrou K., dopadom striedavej starostlivosti

na maloletú K. a možnými negatívnymi dôsledkami zmeny výchovného prostredia, tak v tejto súvislosti
pripomína odvolací súd, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Predmetná zásada vyplýva z viacerých medzinárodných
dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná (Dohovor o právach dieťaťa, Charta základných
práv Európskej únie) a zdôrazňuje ju aj Zákon o rodine v Čl. 5. Pre súd je prioritou vytvorenie stavu

spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom mimoriadny význam sa kladie na
záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča.

37. V súvislosti so svojím rozhodnutím a rozhodnutím okresného súdu krajský súd poukazuje aj na
Článok 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi

verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa.

38. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

39. Podľa ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

40. Preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia v kontexte obsahu súdneho spisu má odvolací
súd za to, že okresný súd dostatočným spôsobom pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení
posúdil najlepší záujem maloletého dieťaťa. Tento vzhliadol v stabilizácii pomerov medzi účastníkmi
konania, rozšírení kontaktu maloletého s otcom, a vyváženejšom výchovnom vplyve oboch rodičov,
pričom prihliadol aj na hlboký citový vzťah maloletého k otcovi a jeho názor. Dočasné zverenie do

striedavej osobnej starostlivosti, podľa odvolacieho súdu, neznamená vytrhnutie dieťaťa z doterajšieho
prostredia. Dieťa sa v ňom bude zdržiavať naďalej, hoci v menšom rozsahu. Neodkladným opatrením
nedôjde ani k prerušeniu súrodeneckých väzieb, ktoré sa budú naďalej rozvíjať v obdobiach výkonu
striedavej starostlivosti matkou. Zároveň takáto úprava je zárukou, že do skončenia konania vo veci
samej nebude narušené puto dieťaťa so žiadnym s rodičov, maloleté dieťa nebude nijako ukrátené

vo svojom práve na výchovu a starostlivosť oboch rodičov a zároveň takéto zastabilizovanie pomerov
zabráni eskalovaniu nezhôd medzi rodičmi dovtedy, kým súd po riadnom a úplnom dokazovaní vo veci
samej nerozhodne, aký model starostlivosti o dieťa bude optimálny pre jeho ďalší zdravý vývoj.41. Argument matky, že vzťah medzi rodičmi je natoľko narušený, že spolu komunikujú výlučne
prostredníctvom otcovej matky, a za takýchto okolností, podľa jej názoru, striedavá osobná starostlivosť
nemôžeefektívnefungovať,odvolacísúdvkontexterozhodovaniaoneodkladnomopatrenínevyhodnotil

ako tak závažný, že by bol spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia okresného
súdu. V tejto súvislosti považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že primárne pred právom rodičov je
tu právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a jeho právo na pravidelný a rovnocenný
osobný kontakt s rodičmi. Vzájomné nezhody medzi rodičmi, aktuálne neschopnosť komunikácie
rodičov, predsa nemôže byť pri starostlivosti o dieťa dôvodom pre obmedzenie práva dieťaťa na

starostlivosť oboch rodičov. Práve absencia komunikácie medzi rodičmi, ktorá sa v priebehu konania
o veci samej zintenzívnila, ktorú prezentovali obaja rodičia maloletého, zasahuje do výkonu ich práv
a povinností k maloletému, do práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu, pravidelného,
rovnocenného kontaktu s rodičmi, v tomto prípade na rozšírení tohto kontaktu s otcom, osvedčila
naliehavosť úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením. Práve nariadením neodkladného
opatrenia, ktoré trvá po určitý čas, vyjadrený okresným súdom, sú vyvážené práva a oprávnené záujmy

oboch rodičov a maloletého dieťaťa, na určitý čas sa nariadením neodkladného opatrenia zastabilizuje
stavdorozhodnutiavovecisamej.Vkonečnomdôsledkunariadenéneodkladnéopatrenie,podľanázoru
krajského súdu, je v záujme tak rodičov, ako aj maloletého dieťaťa, pretože rešpektuje ich vzájomné
práva a oprávnené záujmy, aby ich výkon práve autoritatívnym (dočasným) rozhodnutím súdu vyriešil
situáciu,ktoráumaloletéhodieťaťaamedzirodičminastala.Intenzitanekomunikácierodičovmaloletého

dieťaťa nemôže zasiahnuť do práv dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, ku ktorým má maloleté dieťa
dobrý vzťah a má rado oboch rodičov. Dodáva sa, že úlohou súdu pri rozhodovaní v takejto veci nie je
prioritne chrániť a preferovať záujem rodičov, ale prioritne zohľadňovať záujem mal. dieťaťa. V tomto
smere obidvom rodičom určite prospeje väčšia miera kritickosti k vlastnému konaniu a zároveň určitá
dávka zhovievavosti ku konaniu druhého rodiča.

42. Pokiaľ matka namietala názor okresného súdu, že realizáciou neodkladným opatrením nariadenej
striedavej starostlivosti si rodičia a maloletý môžu do ďalšieho pojednávania „vyskúšať“, či maloletému
bude táto forma starostlivosti vyhovovať, tak odvolací súd konštatuje, že k nariadeniu neodkladného
opatrenia nedošlo z dôvodu „testovania“ vhodnosti striedavej starostlivosti. Hlavným dôvodom bolo

zastabilizovaniepomerovmedzirodičmiarozšíreniekontaktudieťaťasotcom.Krajskýsúdvšakzároveň
nevidí nič nevhodné na tom, že súčasťou účinkov neodkladného opatrenia môže byť aj praktické
overenie vhodnosti zvolenej formy starostlivosti – i keď tento aspekt nebol jej primárnym cieľom, ale iba
sekundárnym dôsledkom.

43. Dáva do pozornosti odvolací súd, že pri výkone rodičovských práv a povinností sú rodičia v prvom
rade povinní chrániť záujmy svojho maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine),
pričom akékoľvek konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletého. Zdôrazňuje,
že základnou povinnosťou oboch rodičov je, aby svoje správanie a konanie, ktoré sa dieťaťa dotýka,
podriadili vo všetkých aspektoch záujmu dieťaťa a aby pred ním nefavorizovali vlastné záujmy či

predstavy, pretože môžu vystaviť dieťa konfliktu lojality čomu je potrebné predchádzať.

44. K ďalším tvrdeniam uvádzaným matkou v priebehu odvolacieho konania, vo vyjadrení k vyjadreniu
otca maloletého dieťaťa k odvolaniu (týkajúce sa rozchodu rodičov a matkou tvrdeného agresívneho
správania starého otca maloletého dieťaťa z otcovej strany voči nej), odvolací súd konštatuje, že tieto

neboli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného
opatrenia, tieto môžu mať význam pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v konaní vo
veci samej.

45. K úplnosti uvádza krajský súd, že jeho závery sú len pre štádium konania o nariadenie neodkladného

opatrenia, nimi sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej (o úprave práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu), v ktorom všetky relevantné okolnosti týkajúce sa výkonu rodičovských práv a
povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu budú posudzované. Práve v konaní o veci samej bude
priestor na vykonanie dokazovania v širšom rozsahu, ktorý umožní objektívne posúdiť tvrdenia oboch
rodičov, s cieľom určiť taký spôsob výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý bude najlepšie

zodpovedať záujmu maloletého dieťaťa. Rozsah tohto dokazovania presahuje rámec konania o
nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň aj možnosti odvolacieho súdu konať v tomto smere.46. Odvolací súd v súvislosti so svojim odôvodnením len dodáva, že súd nie je povinný odpovedať na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vecne významné
alebo ktoré objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, a to bez potreby reagovať na všetky detaily

uvádzané účastníkmi (porovnaj napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
209/04 z 23. 6. 2004, IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003, II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009).

47. O trovách konania spojených s konaním o nariadení neodkladného opatrenia odvolací súd
s poukazom na § 58 CMP nerozhodoval, nakoľko v prípade rozhodnutia o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia v prejednávanej veci nejde o konečné rozhodnutie, pričom o trovách konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.