Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120367069
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6120367069.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek
senátuJUDr.EvyFulcovejaMgr.Mgr.MiriamPlavčákovej,vprávnejvecižalobcu:SPP-distribúcia,a.s.,
so sídlom Plátennícka 19013/2, IČO: 35 910 739, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA s. r. o., so sídlom
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: GEMINIX, s.r.o., so sídlom Rajčianska
10, Bratislava, IČO: 44 200 625, zastúpenému: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o.,

so sídlom Námestie SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, o zaplatenie 3.857,81 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/176/2020 - 350 zo
dňa 14. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/176/2020 - 350 zo
dňa 14. februára 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 415, § 420 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), § 82 ods. 1
písm. d/, § 82 ods. 2 a 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o energetike“ alebo „ZoE“), § 1 ods. 1, 3 a 14 vyhlášky
Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška č. 449/2012 Z. z.“). O
náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu (existencia protiprávneho konania, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním škodcu a vznikom škody) s dôrazom na ustanovenia zákona o energetike, ktorý tieto
predpoklady pri škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu modifikuje. Uvádzal, že ide o osobitný
druh objektívnej zodpovednosti odberateľa, kedy je rozhodujúce to, či odberateľ odoberá zemný
plyn meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom takýmto

protiprávnym konaním vzniká škoda buď dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete,
prevádzkovateľovi distribučnej siete, alebo prevádzkovateľovi zásobníka. V danom prípade nároku
na náhradu škody preto nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť
odberateľa plynu, pričom musia byť preukázané všetky ostatné zložky zodpovednosti za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu (protiprávny úkon spočívajúci v odoberaní plynu
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii; vznik skutočnej škody na

strane jednej z oprávnených osôb, dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľdistribučnej siete,alebo prevádzkovateľ zásobníka a existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným
odberom a vznikom tejto škody).

3. Pre úspešnosť žalobcu v tomto konaní bolo potrebné, aby v prvom rade preukázal, že žalovaný
odoberal plyn na odbernom mieste, na ktorom bola spotreba meraná meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a to aj vzhľadom k tomu, že žalovaný akékoľvek
porušenie zabezpečenia (plomby) na jeho odbernom mieste popieral. Žalobca ním tvrdenú skutočnosť
o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii preukazoval znaleckým posudkom č. 392/

PL-2019, z ktorého má táto skutočnosť jednoznačne vyplývať.

4. Znalecký posudok spĺňal podľa súdu prvej inštancie po obsahovej aj formálnej stránke všetky
predpoklady vyžadované pre súkromný znalecký posudok v zmysle ust. § 209 CSP a tak za irelevantnú
považoval obranu žalovaného, ktorý spochybňoval vierohodnosť znalca, ako aj závery jeho znaleckého
dokazovania tým, že znalecký posudok vypracovával na základe objednávky žalobcu, pre ktorého

vyhotovoval viaceré znalecké posudky v obdobných veciach. Za právne bezpredmetnú považoval
konajúci súd aj požiadavku vykonať dopyt na Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo
Slovenskejrepubliky,akoajvykonaťvýsluchznalcaIng.PetraLeškaohľadomjehoodbornejspôsobilosti
na vypracovanie tohto znaleckého posudku. V tejto súvislosti ozrejmil, že menovaný úrad nevedie
zoznam znalcov a nemá ani právomoc regulovať výkon akejkoľvek znaleckej činnosti. To prislúcha

výlučne Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré vedie zoznam znalcov v súlade s ust. §
4 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že obsahové vymedzenie jednotlivých znaleckých odborov
a odvetví vymedzuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z.z. ktorou
sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 228/2018 Z.z.“)

5. V nadväznosti na procesnú obranu žalovaného súd ďalej uviedol, že predmetom znaleckého
dokazovania nebolo skúmanie samotných technických vlastností meracieho zariadenia, ale to, či
sporné a kontrolné odtlačky zabezpečovacích značiek sú zhodné alebo nie. Znalec rovnako neskúmal,

či meracie zariadenie zaznamenáva správne hodnoty a či tieto hodnoty boli nejakým spôsobom
menené alebo inak manipulované. Námietky žalovaného voči znalcovi súd vyhodnotil ako nedôvodné
s poukazom na prílohu č. 2 vyhlášky č. 228/2018 Z. z., podľa ktorej sa mechanoskopia zaoberá
kriminalistickýmskúmanímmechanoskopickýchstôpvznikajúcichvzájomnýmmechanickýmpôsobením
kovových a nekovových predmetov a ich vzájomných väzieb, identifikáciou nástrojov, úlomkov,

zámkových systémov, vzájomných súvislostí a podmienok. Je zrejmé, že žalobcom poverený znalec vo
svojom znaleckom posudku riešil iba také úlohy, ktoré spadajú do jeho znaleckého odboru a odvetvia.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom predložený znalecký posudok spĺňa náležitosti
súkromného znaleckého posudku podľa ust. § 209 ods. 2 CSP, nakoľko obsahuje príslušnú doložku

znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Pre hodnotenie
jeho záverov preto platia tie isté kritériá ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného
znalca. Súd ďalej obšírne rozvinul zásady hodnotenia znaleckého posudku v zmysle čl. 15 a ust. § 191
CSP, ktorými sa pri hodnotení tohto dôkazného prostriedku riadil a dodal, že hodnoteniu nepodliehajú
znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, ale presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti

vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými
dôkazmi. Poznamenal, že žalobca ako zadávateľ posudku, už samotné zadanie úlohy pre znalca
nenaformuloval neutrálne, ale úlohu pre znalca naformuloval sugestívne podľa toho, aký bol ním želaný
výsledok znaleckého skúmania, čo vyplýva z titulnej strany samotného znaleckého posudku. Pozornosť
upriamil na skutočnosť, že znalec pri znaleckom skúmaní nevyhotovil žiaden kontrolný odtlačok, ktorý

by následne porovnával so sporným odtlačkom, nemal k dispozícii konkrétny kus plombovacích
klieští, ktorými mal byť vytvorený sporný odtlačok, a ani s takýmto konkrétnym kusom plombovacích
klieští sám žiaden kontrolný odtlačok nevykonal. Znalec pri formulovaní svojich záverov vychádzal z
predpokladu, že sada kontrolných odtlačkov plombovacích klieští, ktoré mu boli predložené z pôvodne
štyroch používaných sád, je zhodná s odtlačkami týchto ostatných sád a v prípade, ak by plombou

nebolo manipulované, mala by byť zhodná aj so sporným odtlačkom predloženým na skúmanie. Pri
vypracovávaní znaleckého posudku teda vychádzal výlučne z podkladov a informácií poskytnutých
žalobcom, pričom sám neskúmal (nemal tú možnosť), či sa kontrolné odtlačky všetkých štyroch sád
skutočne zhodujú a už vôbec nemal možnosť posúdiť, či plombovacie kliešte, ktorými mal byť vytvorenýsporný odtlačok, vytvárajú odtlačky zhodné s predloženými kontrolnými odtlačkami od žalovaného. Aj
pri konštatovaní zhody všetkých štyroch sád kontrolných odtlačkov (z ktorých však sám mal k dispozícii
iba jednu), znalec vychádzal iba z vyjadrenia spoločnosti Elster, s.r.o., podľa ktorej sú jednotlivé razníky

zhodné, pretože sú zhotovované na CNC zariadeniach.

7. Záver, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo odstránené a nahradené inou
plombou, by podľa názoru súdu prvej inštancie bolo možné konštatovať iba v prípade, ak by bolo zrejmé,
že kontrolné odtlačky, ktoré boli znalcovi poskytnuté žalobcom, sa zhodujú s odtlačkami plombovacích

klieští, ktorými bolo pôvodne zabezpečené meradlo na odbernom mieste žalovaného. Takáto skutočnosť
však zo znaleckého posudku nevyplýva, znalec práve naopak uvádza, že za sporné a kontrolné odtlačky
nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ, t. j. žalobca. Na základe znaleckého posudku možno
konštatovaťjedineto,žeodtlačokplombovacíchklieštínaplombeosadenejvplynomerenachádzajúcom
sa na odbernom mieste žalovaného, sa nezhoduje z kontrolným odtlačkami, ktoré znalcovi k porovnaniu
predložil žalovaný (pozn. správne má byť žalobca), avšak táto skutočnosť nesvedči o tom, že by malo

dôjsť aj k odstráneniu pôvodnej plomby a jej nahradeniu novou, keďže v konaní nebolo preukázané, že
tieto kontrolné odtlačky by mali byť zhodné s odtlačkami na plombe, nachádzajúcej sa na plynomere
demontovanom z odberného miesta žalovaného.

8. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal odber

plynu na odbernom mieste žalovaného, ktorý mal byť meraný meradlom s porušeným zabezpečením
proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca tak nepreukázal splnenie základnej podmienky pre vznik
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, a z toho
dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Žalobca v podanom odvolaní namietal napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu, s poukazom na
odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci), písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci).

10. Poukázal na svoje stanovisko k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa
09.03.2021, ktoré tvorilo prílohu podaného odvolania, konštatujúc, že z objektívneho hľadiska ho
možno vyhodnotiť ako arbitrárny, nedostatočne odôvodnený a odkláňajúci sa od rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu SR, bez náležitého odôvodnenia tohto odklonu. Rozhodnutie ústavného súdu

považoval pre prejednávanú vec za nezáväzné, no vzhľadom ku skutočnosti, že v obdobných veciach
saodvolaciesúdyzaoberajúajtýmtonálezom,zopatrnostisvojestanoviskoodvolaciemusúdupredložil.

11. Do pozornosti odvolacieho súdu dal vyhlášku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR
č.210/2000Z.z.omeradláchametrologickejkontrole,ktoráuvádzazáväznévzory,akomajúoverovacie

značky vyzerať. Z obrázkov č. 4, 5, 6 a 7 prílohy č. 3 vyplýva, že pod dvojčíslom roka sa musí nachádzať
aj vodorovná čiara. Na určenom meradle, ktoré bolo namontované na danom odbernom mieste, bola
pôvodne namontovaná plomba s označením M41 a 10, avšak pri kontrole bolo zistené, že sa na tomto
meradle nachádza plomba s označením M41 a 10 (t. j. bez podčiarknutia číslice „10“). Pokiaľ žalovaný
tvrdil, že autorizovaná osoba porušila svoje povinnosti a opatrila určené meradlo neplatnou overovacou

značkou, bol povinný toto svoje tvrdenie preukázať. Námietky žalovaného voči znaleckému posudku
považoval aj vzhľadom k uvedenému za absolútne irelevantné. Vyhotovenie znaleckého posudku
vyhodnotil ako nadbytočné, keďže obsahová nezhoda medzi spornými a kontrolnými odtlačkami je
očividná aj laickej osobe.

12. Ako dôkaz navrhol žalobca podaním zo dňa 18.12.2020 vyžiadať od autorizovanej osoby certifikát,
resp. protokol z overenia meradla, z ktorého by bolo možné zistiť kedy a kým bolo určené meradlo
opatrené zabezpečovacím prvkom proti neoprávnenej manipulácii, a z ktorého zároveň bude zrejmé,
aká značka bola touto autorizovanou osobou na určené meradlo umiestnená. Týmto podaním tiež súdu
navrhol, vykonať dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, a to súdom určeným znalcom z odboru

kriminalistika, odvetvie mechanoskopia alebo znaleckým ústavom, Kriminalistický a expertízny ústav
Policajného zboru, Odbor: Kriminalistika, Odvetvie: Mechanoskopia. Súd prvej inštancie navrhované
dôkazy nevykonal, čím závažným spôsobom porušil princípy Civilného sporového poriadku, ako aj práva
žalobcu na spravodlivé súdne konanie, pretože vykonanie označených dôkazov bolo pre posúdenieopodstatnenosti nároku žalobcu nevyhnutné, čo je zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd
prvej inštancie nárok žalobcu zamietol aj z dôvodu, že nebolo preukázané akou značkou bolo určené
meradlo označené, čím konanie zaťažil takou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

veci.

13. Podľa tvrdenia žalobcu z predloženého znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že sporný
odtlačok zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sa nezhoduje s kontrolným odtlačkom proti
neoprávnenej manipulácii. Skutočnosť, že na určenom meradle bola originálne značka/plomba

(zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii) odstránená a nahradená neoriginálnou (falošnou),
vyplýva aj z prílohy č. 3 vyhlášky č. 210/2000 Z. z, ktorá uvádza záväzné vzory, ako majú overovacie
značky vyzerať. Z obrázku č. 4 a 5, ako aj z obrázkov č. 6 a 7 tejto prílohy je evidentné ako má vyzerať
dvojčíslo roka, v ktorom bolo meradlo overené, teda doplňujúca overovacia značka autorizovanej osoby.
Z tejto prílohy jasne vyplýva, že pod dvojčíslom roka sa musí nachádzať aj vodorovná čiara.

14.Súdprvejinštancievuvedenomprípadeignorovalvšeobecnezáväznýpredpis,vyhláškuč.210/2000
Z. z., v prílohe č. 3 ktorej sú uvedené záväzné vzory overovacích značiek. Chýbajúci podtržník, resp.
čiara pod dvojčíslom roku overenia na doplňujúcej overovacej značke, zistenej na určenom meradle v
čase demontáže, predstavuje závažnú obsahovú nezhodu sporných odtlačkov s kontrolnými odtlačkami.
Oprávnená osoba by nemohla určené meradlo overiť overovacou značkou v rozpore so všeobecne

záväznými predpismi. Overovanie určených meradiel je prísne regulované a pod štátnym dohľadom.
V prvom rade žalovaný mal teda preukázať, že certifikovaný subjekt overoval meradlo v rozpore so
všeobecne záväznými predpismi. Bez vykonania takéhoto dôkazu ani súd nemohol prísť k záverom
aké uvádza v bode 38. až 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Počet kontrolných odtlačkov
predložených znalcovi je irelevantný vzhľadom k obsahovej nezhode, ktorá je zjavná aj s prihliadnutím

na záväznú prílohu č. 3. vyhlášky č. 210/2000 Z.z.

15. Vzhľadom k uvedenému, bolo podľa žalobcu v konaní nepochybne preukázané, že žalovaný
odoberal na danom odbernom mieste zemný plyn, ktorý bol meraný určeným meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Porušením, sa v uvedenom prípade má na mysli

porušenie pôvodnej originálnej overovacej značky, ktorá slúži aj ako zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii a predstavuje indikátor možnej manipulácie s číselníkom meradla, keďže po odstránení
overovacej značky je možné ľubovoľne manipulovať s hodnotami na číselníku. Na určenom meradle,
nachádzajúcom sa na odbernom mieste žalovaného bolo zistené, že overovacie značky sa nezhodujú
s kontrolnými odtlačkami. Je teda zrejmé, že niekto originálne zabezpečenie proti neoprávnenej

manipuláciiodstránilanahradilfalošným.Uvedenéznamená,žežalobcanaplnenievšetkýchskutkových
znakov neoprávneného odberu zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE preukázal.

16. Konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku: „záver, že
pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo odstránené a nahradené inou plombou by

teda bolo možné konštatovať iba v takom prípade, ako by bolo zrejmé, že kontrolné odtlačky, ktoré
boli znalcovi poskytnuté žalobcom sa zhodujú s odtlačkami plombovacích klieští, ktorými bolo pôvodne
zabezpečenémeradlonaodbernommiestežalovaného.Takátoskutočnosťvšakzoznaleckéhoposudku
nevyplýva, znalec práve naopak uvádza, že za sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere
zodpovednosť zadávateľ, t. j. žalobca,“ označil žalobca za zjavný prejav arbitrárnosti, a nevyplývajúce

z vykonaného dokazovania. Znalec síce vo svojom posudku konštatoval, že za predložené odtlačky
nesie zodpovednosť zadávateľ posudku, avšak toto konštatovanie je bez právneho významu, nakoľko
kontrolné odtlačky nepredkladá žalobca, ale autorizovaná osoba. Z relevantnej právnej úpravy, na
ktorú žalobca v priebehu konania odkazoval, vyplýva, že žalobca nie je osobou oprávnenou overovať
určené meradlá a osádzať ich overovacou značkou. Razníky a kontrolné odtlačky sú v dispozičnej sfére

autorizovanej osoby, pričom manipulácia s nimi podlieha špeciálnemu postupu.

17. Ako zákon o metrológii tak aj príslušné vykonávacie predpisy stanovujú podmienky na osoby
vykonávajúce overovanie určených meradiel a postup overovania určených meradiel. Zo súdom
uvádzaného vyjadrenia znalca nevyplýva, že kontrolné odtlačky predložil žalobca, ktorý ich predložiť

ani nemohol, keďže nimi nedisponuje. Tieto odtlačky sú archivované v trezore autorizovanej osoby.
Súd mal pochybnosti o pravosti týchto kontrolných odtlačkov, pri posudzovaní pochybností o pravosti
pôvodu kontrolných odtlačkov však postupoval spôsobom, ktorý bol podľa tvrdenia žalobcu založený na
nesprávnom právnom posúdení veci.18. S odkazom na znenie príslušných ustanovení zákona o metrológii žalobca dodal, že pre
spochybnenie skutočnosti, že v čase montáže nebolo meradlo riadne označené originálom overovacej

značky, nepostačuje len tvrdenie žalovaného, že v konaní nebolo preukázané, aká značka sa na
meradle nachádzala, obzvlášť v prípade, ak obsahová nezhoda medzi kontrolnými odtlačkami a
spornými odtlačkami je očividná aj laikovi. S ohľadom na citovanú právnu úpravu a bez vykonania
navrhovaných dôkazov, súd potom žalobu zamietnuť nemohol.

19. K bodu 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku: „Na základe znaleckého posudku tak možno
konštatovať, že odtlačok plombovacích klieští na plombe osadenej v plynomere nachádzajúcom sa
na odbernom mieste žalovaného sa nezhodujú s kontrolnými odtlačkami, ktoré znalcovi k porovnaniu
predložil žalovaný, avšak táto skutočnosť nesvedčí o tom, že by malo dôjsť aj k odstráneniu pôvodnej
plomby a jej nahradeniu novou, keďže v konaní nebolo preukázané, že tieto kontrolné odtlačky by
mali byť zhodné s odtlačkami na plombe nachádzajúcej sa na plynomere demontovanom z odberného

miesta žalovaného,“ žalobca poznamenal, že takýto záver zo znaleckého posudku nielenže nevyplýva,
ale nebol ani predmetom dokazovania. Problematiku overovania určených meradiel a zániku overenia,
žalobca podrobne opísal v predchádzajúcich podaniach, z obsahu ktorých je zrejmé, že nie je osobou
oprávnenou overovať určené meradlá, a teda kontrolnými odtlačkami nemôže ani disponovať. V tejto
súvislosti a na podporu uplatnenej argumentácie poukázal na vyjadrenie spoločnosti Elster, s.r.o.

(príloha znaleckého posudku), v ktorom uviedla, že kontrolné odtlačky sú archivované v trezore osoby
oprávnenej overovať určené meradlá (v tomto prípade spoločnosti Elster, s.r.o.). Osoby oprávnené
overovať určené meradlá musia mať podľa ust. § 23 ods. 2 písm. e/ zákona o metrológii vytvorený
a dokumentovaný systém práce, zabezpečujúci trvalé dodržiavanie určených pracovných postupov
pri vykonávaní činnosti, ktorá je predmetom autorizácie. Pokiaľ teda osoba oprávnená vykonávať túto

činnosť predkladá znalcovi kontrolné odtlačky s tým, že ide o odtlačky vyhotovené raznicami, ktorými
bolo meradlo overené, tak na spochybnenie tejto skutočnosti je potrebné tvrdiť a preukázať, že táto
osoba určené meradlo riadne neoverila. Nestačí pritom bez dôkazov tvrdiť, že nie je zrejmé akou
značkoubolomeradlooverené,ačijutentosubjektskutočneoveril.Zovereniameradlaexistujeprotokol,
resp. certifikát, ktorý vzhľadom k námietkam žalovaného, navrhol žalobca vyžiadať od spoločnosti Elster,

s.r.o. ako dôkaz.

20. Závery súdu vyslovené v bode 40 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia označil žalobca aj
za nezrozumiteľné a vzájomne si odporujúce. Súd v podstate tvrdí, že porovnávaním sporných a
kontrolných odtlačkov nemožno prísť k záveru, že originálna plomba bola odstránená a nahradená

falošnou a súčasne, že v konaní nebolo preukázané, že tieto kontrolné odtlačky by mali byť zhodné s
odtlačkami na plombe nachádzajúcej sa na plynomere demontovanom z odberného miesta žalovaného.
Práve zo skutočnosti, že sa kontrolné odtlačky nezhodujú so spornými odtlačkami, ktoré sa nachádzali
na meradle v čase jeho demontáže, je zrejmé, že došlo k výmene originálov za falzifikát. Absencia
čiary pod dvojčíslom roku overenia na doplnkovej overovacej značke je jednoznačným dôkazom,

preukazujúcim odstránenie originálu a jeho nahradenie falzifikátom. Žalobca odmietol akékoľvek dohady
o tom, že osoba oprávnená overiť určené meradlo postupovala v rozpore so zákonom o metrológii a
príslušnými vykonávacími predpismi, a to bez akýchkoľvek dôkazov, že by došlo k porušeniu týchto
predpisov zo strany spoločnosti Elster, s.r.o., ktorá nemohla a neoznačila určené meradlo umiestnené
na odbernom mieste žalovaného doplnkovou overovacou značkou bez podčiarknutého dvojčísla roku

overenia. To mal v prvom rade tvrdiť a preukazovať žalovaný. Vzhľadom k tomu, že ide o regulovanú
činnosť, žalobca navrhol vyžiadať od výrobcu certifikát, resp. protokol z overenia určeného meradla, na
ktorý však súd prvej inštancie neprihliadol.

21. Nesprávnou aplikáciou ustanovení zákona o energetike, zákona o metrológii a ich vykonávacích

predpisov dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a nesprávnym právnym záverom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Napadnutý rozsudok je aj zjavne arbitrárny, keďže nevychádza ani z konštantnej
rozhodovacej praxe súdov. Na základe dôvodov obsiahnutých v odvolaní žalobca žiadal, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, alternatívne aby napadnuté

rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Žalovaný s odvolacími dôvodmi žalobcu nesúhlasil, a z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k
správnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, akonanie nemá žiadnu inú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, žiadal,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

23. Konštatoval, že vyhodnotenie znaleckého posudku súdom prvej inštancie bolo pre vydanie
meritórneho rozhodnutia kľúčové a vyslovil presvedčenie, že tento dôkaz predložený žalobcom
nepreukazuje existenciu neoprávneného odberu zemného plynu z nasledovných dôvodov (úvah),
pričom mnohé z nich žalovaný vzniesol už v priebehu prvoinštančného konania:
a/ dotknutý znalec vypracúva pre žalobcu niekoľko stoviek posudkov ročne a je teda významne finančne

závislý od poskytnutého plnenia žalobcu;
b/ v rámci zadania k znaleckému posudku žalobca položil znalcovi sugestívnu otázku smerom k
„potvrdeniu neoprávneného odberu zemného plynu;“
c/ predmetný plynomer predložený znalcovi, mu nebol doručený v zapečatenom obale, ale len v
obyčajnej nechránenej krabici. Od demontáže meradla po vypracovanie znaleckého posudku uplynulo
niekoľko mesiacov a nie je zrejmé, kto mal k meradlu prístup, akým spôsobom s ním bolo naložené, za

čo žalovaný odmieta niesť zodpovednosť;
d/žalovanýnebolprizvanýkznaleckémuskúmaniu,neviepretoobjektívnevyhodnotiť,čiprebehloriadne
a v súlade so zákonom;
e/ žalovaný namieta, že znalec nezaznamenal znalecké dokazovanie na záznamové prostriedky (audio-
video),niejepretomožnéspätneobjektívnevyhodnotiť,čiznaleckéskúmanieprebehloriadneavsúlade

so zákonom;
f/ znalec zjavne vychádzal pri znaleckom skúmaní len z porovnávacieho materiálu, ktorý mu predložil
žalobca, o ktorom žalovaný nevie, či bol úplný a dostatočný, má teda výhrady voči porovnávaciemu
materiálu,ktorýžalobcapredložilnaskúmanieznalcovizjavnenekompletný,keďžejezrejmé,žeexistujú
celkovo štyri sady razníc, a znalcovi bola predložená len jedna sada;

g/znalec sa v znaleckom posudku vyjadroval výhradne k zabezpečeniu plynomeru, nie k plynomeru
ako takému, znalecký posudok bol vypracovaný znalcom z odboru kriminalistika, mechanické
zabezpečovacie systémy, mechanoskopia a tento znalec nemohol a nebol oprávnený potvrdiť
neoprávnený odber zemného plynu. Z jeho kvalifikácie totiž nevyplýva, že by mohol posudzovať a
potvrdzovať neoprávnený odber zemného plynu. Podľa žalovaného by malo ísť o znalca z odboru

energetika, tepelná energetika;
h/ žalovanému nie je zrejmé, či plynomer ako taký bol alebo nebol poškodený, či bol nejakým
spôsobom upravovaný, či správne zaznamenával spotrebu a či bol vôbec spôsobilý, aby bol použiteľný
v obchodnom styku a či mal vyhovujúcu platnosť overenia.

24. Ďalej namietal, že žalobca v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal, ako vyzerala samotná plomba
(zabezpečenie) na meradle v čase jeho osadenia (montáže) na odbernom mieste. Bez porovnania
plomby na meradle v čase montáže a demontáže nie je možné dospieť k záveru, že v čase osadenia,
sa na meradle nachádzala plomba s označením M41 a 10. Nemožno preto bez ďalšieho predpokladať,
že meradlo bolo od počiatku opatrené zabezpečovacou plombou v súlade s vyhláškou č. 210/2000 Z.z.

a ak žalobca mienil preukázať rozpor medzi plombou na meradle v čase jeho demontáže a plombou
osadenou na meradle v čase jeho montáže, mohol tak učiniť predložením relevantnej porovnávacej
dokumentácie.

25. Pokiaľ má žalobca podstatnú výhodu v opore zákona, ktorý objektívnu zodpovednosť kladie na

ťarchu odberateľa, je potom spravodlivé od neho požadovať, aby veľmi dôsledne a nado všetku
pochybnosť preukázal, že k porušeniu zabezpečenia skutočne došlo v čase, keď mal odberateľ
meradlo inštalované na odbernom mieste. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že pre kvalifikáciu
neoprávneného odberu zemného plynu je potrebné náležité a riadne zdokumentovanie meradla od jeho
demontáže až po vykonanie znaleckého posudku (pozn. jednotlivé kroky žalovaný súhrnne označil ako

„minimálny štandard“). Splnenie požiadaviek minimálneho štandardu navyše vyvažuje inak neprimeranú
nerovnováhuprávapovinností,vyplývajúcuzustanovenítýkajúcichsaneoprávnenéhoodberuzemného
plynu (objektívna zodpovednosť žalovaného). Žalovaný je tak presvedčený, že bez splnenia uvedeného
minimálneho štandardu nie je možné konštatovať faktickú skutočnosť neoprávneného odberu zemného
plynu, z dôvodu ktorého odmieta niesť zodpovednosť za zistenia znalca, vyslovené v znaleckom

posudku. V danej veci minimálny štandard dodržaný nebol, čoho dôsledkom je potom správne vecné
zhodnotenie dôkazov a rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej.26. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 6 Obdo
31/2008 zo dňa 21.08.2008 dodal, že súd znaleckým posudkom viazaný nie je. Pri jeho hodnotení berie
do úvahy jeho logickú stavbu a nemusí ho bez ďalšieho ani prevziať. Do práva na spravodlivý proces

nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov, súd hodnotí dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom žiaden dôkaz
nemá predpísanú zákonnú silu, vrátane znaleckého posudku. Tak súkromný, ako aj znalecký posudok
súdom ustanoveného znalca, môže byť spochybnený, či už súdom, alebo stranami sporu.

27. Aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 9Co/87/2017 zo dňa 28.06.2018 vyslovil obdobne: „29.
v zmysle čl. 15 ods. 2 CSP, nemá žiaden dôkaz predpísanú dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (tak listina
alebo znalecký posudok) má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu)
prepisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu
voľného hodnotenia dôkazov..... 32. Predovšetkým sa pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou
voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými

vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne,
vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého
skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť
použitých metód a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery
znaleckého posudku, nevšímať si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom

znalca, pretože by to bolo popretím zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť
súdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok,
prenášalo zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného
hľadiska neakceptovateľné. Neobstojí preto argumentácia žalobkyne v odvolaní, že daný znalec je
najskúsenejším dlhoročným odborníkom vo svojom odbore a vie ako má vykonať znalecký úkon a

vypracovať znalecký posudok, preto súd jeho posudok nemôže nijako spochybňovať.“

28. Napokon aj Krajský súd v Košiciach v bode 12. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11Co/324/2018 zo
dňa 27.11.2019 uviedol: „V tejto súvislosti možno upozorniť aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 5. apríla 2006, sp. zn. II. ÚS 98/06-11, v zmysle ktorého súčasťou obsahu základného práva

na spravodlivé súdne konanie nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní pred všeobecným
súdom úspešný, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a
právnym názorom účastníka, vrátane jeho dôvodov a námietok.“

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie podľa žalovaného k správnym

skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil aj s poukazom na príslušné všeobecne záväzné
právne predpisy.

30. Pokiaľ ide o inú vadu konania, spočívajúcu v nevykonaní navrhovaných dôkazov, žalovaný podotkol,
že vykonať dokazovanie uvedeným spôsobom navrhol žalobca len v jednom písomnom podaní zo

dňa 18.12.2020, a to vágne, neurčito a relatívne nezrozumiteľne. Návrh na vykonanie dokazovania
ďalej neprezentoval, ako na pojednávaní, tak ani v rámci iných prednesov. Na pojednávaní zo dňa
14.02.2023 pred procesným ukončením dokazovania neodznela zo strany právneho zástupcu žalobcu
žiadna potreba vykonania dokazovania v tomto smere. Jediným dôkazom, ktorý právny zástupca
žalobcu navrhol vykonať, bol nový návrh na vykonanie dokazovania „dopytom na dodávateľa plynu pre

žalovaného“, aby predložil dobropisy preukazujúce vrátenie preddavkov žalovanému. Z uvedeného je
zrejmé, že právny zástupca žalobcu upustil od svojich návrhov na vykonanie dokazovania v súlade s
opisom v zápisnici z uvedeného pojednávania a súd tak pristúpil k ukončeniu dokazovania. Rovnako
právny zástupca žalobcu súd neupozornil, že sú tu návrhy na dôkazy, ktoré doposiaľ neboli vykonané a
ktoré je potrebné vykonať. V tomto smere bol žalobca výslovne pasívny a tak ním deklarovaný návrh na

vykonanie dokazovania, vyplývajúci z predmetného podania, nemožno brať inak, ako výslovne formálne
vznesený, bez bližšej špecifikácie. Nie je preto možné súhlasiť ani s námietkou, že nevykonaním
navrhovaných dôkazov súd závažným spôsobom porušil práva žalobcu. Takéto výhrady sú účelové.
Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že ani eventuálne vykonanie dokazovania v uvedenom
smere by nemohlo vyvrátiť alebo poprieť komplexné dôvodné výhrady voči znaleckému posudku, ktoré

súd prvej inštancie kvalifikovane, obšírne a zmysluplne popísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Inej vady v konaní, v dôsledku ktorej by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, sa tak
nedopustil.31. Žalobcom vytýkaný údajný odklon od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, žalovaný nevníma,
s poukazom na nedávne rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/73/2022 zo dňa 28.02.2023,
ktorýmzrušilvyhovujúcirozsudoksúduprvejinštancieavecmuvrátilnaďalšiekonanieskonštatovaním:

„59. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalovanej v tom, že súd prvej inštancie
sa dostatočne nevysporiadal s jej námietkami ohľadom znaleckého posudku Ing. Petra Lešku, ktorý
predložil žalobca na preukázanie svojho nároku. Súd prvej inštancie sa síce stotožnil s názorom NS
SR vysloveným v uznesení č. 4Cdo/106//2020 zo dňa 29.06.2021, avšak nevysporiadal sa s tým, či
tento znalecký posudok s ohľadom na námietky žalovanej vznesenej pred súdom prvej inštancie je

presvedčivým a či je možné s ohľadom na vyššie uvedené z neho vychádzať. Z uvedených dôvodov je
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nepreskúmateľným.”

32. Citované rozhodnutie považuje žalovaný za aplikovateľné aj v prejednávanej veci, nakoľko vo vzťahu
k predloženému znaleckému posudku argumentoval obdobným spôsobom, mal obdobné výhrady k
posudku, pričom odvolací súd v uvedenom konaní výhrady uznal ako relevantné k zodpovedaniu

veci súdom prvej inštancie. Existencia určitej rozhodovacej praxe súdov preto nie je prekážkou
vyhodnocovaniadôkazovvkonkrétnejvecivždyjednotlivoavovzájomnejsúvislosti,vrátaneprekonanie
kľúčového znaleckého posudku.

33. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal napadnutý rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol

a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ako vecne správne potvrdiť a priznať mu voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

34. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.

35. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné
(§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a preto napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

37. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

38. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

39. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

40. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na náhradu škody podľa

ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, ktorá mala žalobcovi vzniknúť neoprávneným odberom zemného
plynu meradlom na odbernom mieste žalovaného, na ktorom bolo porušené originálne zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, tzv. overovacia/zabezpečovacia značka (plomba), umiestnená pri
počítadle meradla. Žalobca uplatnený nárok založil na súkromnom znaleckom posudku, v ktorom
znalec konštatoval obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných odtlačkov

a kontrolných odtlačkov a s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote vyslovil, že pôvodné zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené inou plombou. Súd prvej
inštancie po dôslednom vyhodnotení tohto dôkazného prostriedku, žalobu ako nedôvodnú zamietol s
odôvodnením,žezáveryznalcaeštespoľahlivonenasvedčujútomu,ženaodbernommiestežalovanéhoskutočne došlo k odstráneniu originálnej plomby a jej nahradeniu inou plombou. K tomuto záveru by
podľa konajúceho súdu bolo možné dospieť len vtedy, ak by z predloženého súkromného znaleckého
posudku bolo zrejmé, že kontrolné odtlačky predložené znalcovi sa zhodujú s odtlačkami plombovacích

klieští, ktorými bolo meradlo na odbernom mieste žalovaného pôvodne zabezpečené. Nakoľko súd prvej
inštancie nemal za preukázanú ani existenciu protiprávneho konania, ostatnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu sa ďalej nezaoberal.

41. V podanom odvolaní vytýkal žalobca súdu prvej inštancie najmä nevykonanie navrhovaných

dôkazov, ktoré mohli mať za následok iný, pre neho priaznivejší) výsledok konania, ako aj nesprávne
právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia, ktoré mali spočívať v nesprávnej aplikácii celého
radu relevantných právnych predpisov a v nezohľadnení súkromného znaleckého posudku, ako dôkazu
preukazujúceho dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Tieto pochybenia viedli k vydaniu arbitrárneho
rozhodnutia, ktoré neodráža konštantnú rozhodovaciu prax súdov.

42. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, je s ohľadom na uplatnené odvolacie dôvody
a odôvodnenie preskúmavaného rozsudku posúdenie, či súd prvej inštancie rozhodol vecne
správne, keď žalobu o zaplatenie žalovanej istiny spolu s príslušenstvom, titulom náhrady škody
spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom mieste žalovaného zamietol, pretože
predloženým znaleckým posudkom nemal osvedčené, že na odbernom mieste žalovaného skutočne

došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a teda k neoprávnenému odberu
zemného plynu, ako základnému predpokladu zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE.

43. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom,

na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

44. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi

zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.

45. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez

toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

46. Podľa § 209 ods. 2 CSP, ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má
všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o

znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

47. Podľa čl. 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon.

48. Podľa § 191 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

49. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.50. Podľa § 220 ods. 3 CSP, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku
obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

51. Odvolaciu argumentáciu žalobca podporil nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo
dňa 09.03.2021, ktorý síce pre toto konanie nepovažoval za rozhodujúci, avšak pre prípad, že by sa
ním odvolací súd zaoberal, priložil k nemu aj svoje obsiahle stanovisko. V náleze sa Ústavný súd SR
zaoberal otázkou náhradného spôsobu určenia výšky škody vyvolanej neoprávneným odberom plynu
podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom plynu, za súčasného osvedčenia existencie protiprávneho úkonu, ako prvotného predpokladu
zodpovednosti za škodu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE. V prejednávanej veci však súd prvej
inštancie zásah do meradla na odbernom mieste žalovaného preukázaný nemal, a preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol. K vyčísleniu náhrady škody už potom nepristúpil, a odvolací súd preto ani nemal
dôvod sa týmto nálezom a stanoviskom žalobcu osobitne (a predčasne) zaoberať.
52. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal na nepripustenie vykonania navrhovaných dôkazov (vyžiadanie

protokolu z overenia meradla od certifikovanej osoby a vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku
súdom určeným znalcom z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia, príp. znaleckým ústavom:
Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, odbor Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia), čo
podľa neho mohlo zásadným spôsobom zmeniť rozhodnutie súdu v tejto veci. K tomuto odvolací súd len
stručne a v zhode s argumentáciou žalovaného opísanou v bode 36 odôvodnenia rozhodnutia dopĺňa,

že žalobca síce v priebehu konania uvedené dôkazy navrhoval vykonať, no v závere pojednávania, na
ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, už tieto návrhy nezopakoval a na otázku súdu, či majú strany
sporu ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, uviedol: „V prípade neoprávneného odberu dodávateľ
plynu vystaví odberateľovi faktúry., kt. mu vráti poskytnuté preddavky, žalobca má teda za to, že mu
patrí nárok na náhradu škody v celej výške, v tejto súvislosti žiada vykonať dokazovanie dopytom

na dodávateľa plynu pre žalovaného, aby predložil faktúry, resp. dobropisy preukazujúce vrátenie
preddavkov žalovanému.“ (Zápisnica z pojednávania zo dňa 14.02.2023 na č. l. 326; Zvukový záznam z
pojednávania prístupný v elektronickom spise na str. 1). Túto odvolaciu námietku tak odvolací súd musel
vyhodnotiť ako neopodstatnenú.

53. Aj s teoretickými východiskami súdu prvej inštancie, zásadnými pre vyhodnotenie súkromného
znaleckého posudku ako nosného dôkazného prostriedku v preskúmavanej veci, na ktoré odkazuje,
sa odvolací súd plne stotožňuje a vo svojom rozhodnutí nemá dôvod sa nimi bližšie zaoberať a dané
princípy opakovať. Za nevyhnutnú však považuje potrebu upriamiť pozornosť na zistený odklon od
rozhodovacej praxe všeobecných súdov v skutkovo obdobných sporoch, (na ktorý žalobca v závere

odvolania síce poukázal, ale bližšie ho nerozviedol), ktorého zdôvodnenie v napadnutom rozsudku súdu
prvej inštancie v súlade s ust. § 220 ods. 3 CSP absentuje, a ktoré je samo o sebe dôvodom na
zrušenie tohto rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces
dôsledkom nesprávneho procesného postupu súdu).
54. Z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu

škody podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, majú súdy na základe žalobcom predloženého znaleckého
posudku za preukázanú existenciu protiprávneho úkonu spočívajúceho v neoprávnenom odbere
zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Tieto
znalecké posudky sú vypracované tým istým znalcom, Ing. Petrom Leškom, s totožnými závermi o
nezhode sporných a kontrolných odtlačkov a vysokej pravdepodobnosti (blížiacej sa istote) predpokladu

odstránenia pôvodnej plomby a jej nahradení inou plombou (neoriginálnou). Problematickou býva v
rozhodnutiach súdov zväčša len výška náhrady škody a jej výpočet, ktorá je následne aj predmetom
prieskumuodvolaciehoadovolaciehosúdu(rozsiahlajudikatúraNajvyššiehosúduSR:uzneseniesp.zn.
3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 3Obdo/49/2018
zo dňa 13.06.2019, sp. zn. 3Obdo/49/2019 zo dňa 26.09.2019, 5Obdo/76/2019 zo dňa 14.05.2020, sp.

zn. 3Obdo/43/2020 zo dňa 20.08.2020, sp. zn. 4Cdo/106/2020 zo dňa 29.06.2021 a pod.)

55. V preskúmavanej veci dospel súd prvej inštancie k presvedčeniu, že nárok žalobcu súkromným
znaleckým posudkom preukázaný nebol, nakoľko z jeho obsahu nie je možné bezpečne vyvodiť záver,
že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo odstránené a nahradené inou plombou,

napriek tomu, že kontrolné a sporné odtlačky sa nezhodovali. Takýto záver by súd pripustil len vtedy, ak
by zo znaleckého posudku vyplynulo, že kontrolné odtlačky, ktoré boli znalcovi poskytnuté žalobcom sa
zhodujú s odtlačkami plombovacích klieští, ktorými bolo meradlo pôvodne zabezpečené na odbernom
mieste žalovaného (bod 39. a 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku).56. Súd prvej inštancie sa však v napadnutom rozsudku ani okrajovo nevenoval zdôvodneniu
zmieneného odklonu od rozhodovacej praxe všeobecných súdov v skutkovo obdobných veciach,

založených na tom istom vecnom a právnom základe, nakoľko nepriblížil z akých dôvodov nie je možné
v tomto konkrétnom prípade na súkromný znalecký posudok predložený žalobcom prihliadať, a aké sú
osobitosti tohto konkrétneho prípadu oproti iným sporom o náhradu škody podľa ust. § 82 ods. 1 písm.
d/ ZoE s rovnakým znaleckým posudkom, vypracovaným tým istým znalcom, na tom istom skutkovom
základeasrovnakýmizávermiznalca.Uvedenýodklonbolsúdprvejinštanciepovinnýriadneodôvodniť,

v súlade s ust. § 220 ods. 3 CSP, keďže odklon od ustálenej rozhodovacej praxe síce prichádza do
úvahy, ale len za súčasného zdôvodnenia odklonu s poukazom na konkrétne skutočnosti a osobitosti
preskúmavanej veci.

57. Na podporu vysloveného názoru a v kontexte preskúmavaného sporu odvolací súd poukazuje na
pomerne nové rozhodnutie sp. zn. 2Obdo/3/2023 zo dňa 22.02.2024, vydané v skutkovo obdobnom

prípade,ktorýmNajvyššísúdSRrozhodnutieodvolaciehosúduspolusrozhodnutímsúduprvejinštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s konštatovaním, že súdy konajúce o nároku na náhradu škody
podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE pochybili, keď sa odklonili od konštantnej judikatúrnej praxe, bez
náležitého zdôvodnenia odklonu v odôvodnení rozsudku. Závery plynúce z tohto rozhodnutia považuje
odvolací súd za plne aplikovateľné aj na toto konanie:

„66. V súvislosti s vyššie uvedeným záverom konajúcich súdov o nepreukázaní protiprávneho úkonu,
resp. prvého a základného predpokladu zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, sa dovolací súd v ostatnej časti zameral na obsahové
vyjadrenie podaného dovolania v zmysle jeho cieleného zámeru, zabezpečujúc očakávanie, že najvyšší

súd sa pokúsi porozumieť dovolateľovi, a týmto posudzoval dovolanie žalobkyne z hľadiska jeho obsahu
založené na dôvodoch podľa § 420 písm. f) CSP (II. ÚS 344/2019, I. ÚS 115/2020, II. ÚS 277/2021, III.
ÚS 252/2023), hoci časť námietok zahrnula pod dovolací dôvod vymedzený ust. § 421 ods. 1 písm. a)
CSP. Ak by totiž najvyšší súd odmietol dovolanie z dôvodu nesprávnej interpretácie jeho skutočného
obsahu, zasiahol by do základného práva dovolateľa na súdnu ochranu (I. ÚS 415/2022).

67. V podanom dovolaní žalobkyňa uvádza, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Obdo/51/2017, 5Obdo/32/2018, 3Obdo/49/2018, 3Obdo/49/2019, 3Obdo/43/2020, 4Cdo/106/2020,
7Cdo/283/2020 a rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2021, II. ÚS 319/2021, I. ÚS
457/2021, vychádzajú z rovnakých skutkových okolností, ako tomu bolo v predmetnom prípade, avšak

dospeli k odlišným právnym záverom, ako súdy nižšej inštancie.

68. Dovolateľka s poukazom na § 82 ods. 1 písm. d) ZoE a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo/107/2008 dodala, že „pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu.

V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť
ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na
odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho
vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z 29.

novembra 2011, sp. zn. 4Cdo/102/2010.“

69. Týmto žalobkyňa vyjadrila pochybnosti záverov konajúcich súdov ohľadom vyhodnotenia
znaleckého posudku, resp. napádaných rozhodnutí z hľadiska (ne)dostatočnosti, (ne)presvedčivosti
a (ne)preskúmateľnosti, kedy v skutkovo obdobných súdnych sporoch uvedených vyššie, dospeli k

odlišnému hodnoteniu znaleckého posudku, v ktorom znalec k záveru o poškodení použil rovnaký
odbornýpostup,čímmalizapreukázanýneoprávnenýodberplynu,narozdielodzáverovvtomtokonaní.

70. Dovolací súd zdôrazňuje, že k úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických
garancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu

základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha
štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní dostupných bez akejkoľvek diskriminácie
každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny
výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné zárukytakéhoto uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd (Nález Ústavného súdu SR z 5. októbra
2010, sp. zn III. ÚS 212/2010).

71. K imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS
36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní
v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99).
Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej
alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne

neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Ak všeobecný súd rozhodol v zásade
v identických veciach na základe analogických skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom
a svoj názorový posun primeraným spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s ústavou
chráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.
1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

72. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 22. novembra 2011, sp. zn. IV. ÚS 499/2011
zároveň dovolací súd uvádza, že „Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich
rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného

účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06,
III. ÚS 300/06).“

73. Zároveň je nutné uviesť, že nedostatočná kvalita súdneho rozhodnutia, ktorá sa premieta v takej
forme, ktorou všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, nezodpovedá
procesným požiadavkám práva na spravodlivý proces (I. ÚS 570/2020, I. ÚS 378/2019, III. ÚS 54/2019).

74. Dovolací súd zisťuje, že pri zhodných skutkových okolnostiach v sporoch, na ktoré poukázala
žalobkyňa, kedy sa žaloba týkala neoprávneného odberu plynu, obdobný znalecký posudok, s rovnakým

odborným postupom, predstavoval pre všeobecné súdy dostatočný dôkaz preukazujúci existenciu
protiprávneho úkonu spočívajúceho v neoprávnenom odbere plynu ako jedného z predpokladov
objektívnej zodpovednosti za škodu.

75. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na ust. § 220 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak sa súd

odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu.

76. Keďže obligatórnou náležitosťou odôvodnenia rozsudku je aj zdôvodnenie prípadného odklonu od
konštantnej judikatúrnej praxe (§ 220 ods. 3 CSP), čo je normatívnym vyjadrením princípu právnej istoty,

dovolací súd konštatuje, že konajúce súdy nižších inštancií v napádaných rozhodnutia nedostatočne
a nepresvedčivo zdôvodnili, prečo pri zhodných skutkových okolnostiach tohto sporu, ako je tomu v
sporoch, na ktoré poukázala žalobkyňa, kedy sa žaloba týkala neoprávneného odberu plynu, nemali
preukázanú existenciu protiprávneho úkonu spočívajúcu v neoprávnenom odbere plynu ako jedného
z predpokladov objektívnej zodpovednosti za škodu, a to v zmysle obdobného znaleckého posudku, s

rovnakým odborným postupom znalca. Týmto je konanie zaťažené vadou zmätočnosti, ktorá je založená
narušením princípu právnej istoty vo vyššie naznačenom smere.

77. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že súdom nižšej inštancie z rozhodovacej činnosti musela byť
známa existencia ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR vo veciach

objektívnej zodpovednosti pri neoprávnenom odbere zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d)
ZoE, preto je dovolací súd toho názoru, že boli povinné sa touto judikatúrou zaoberať, poprípade uviesť,
prečo sa nejedná v danom prípade o odklon od ustálenej rozhodovacej praxe.

78. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je v zmysle

§ 420 písm. f) CSP prípustné a zároveň aj dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§
449 ods. 1 a § 450 CSP). Vzhľadom na uvedené sa dovolací súd ďalšími dovolacími námietkami nemal
možnosť zaoberať.“58. Odvolací súd aj v zmysle záverov tohto rozhodnutia konštatuje, že ak súd prvej inštancie dospel k
záveru, že dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe daný bol, mal ho vo svojom rozhodnutí v

súlade s ust. § 220 ods. 3 CSP náležite odôvodniť, a to v kontexte konkrétnych a špecifických okolností
prípadu.

59. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

60. S poukazom na uvedené skutočnosti a zistený odklon od ustálenej rozhodovacej praxe súdov v
skutkovo obdobných veciach, ktorý súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí náležite, v súlade s ust.
§ 220 ods. 3 CSP nezdôvodnil, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/
CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne
posúdi dôvodnosť nároku žalobcu z hľadiska jednotlivých predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorý

si žalobca uplatnil podľa ust. § 82 ods. písm. d/ ZoE, berúc do úvahy právne závery Najvyššieho súdu
SR, judikované v citovanom rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/3/2023 zo dňa 22.02.2024.

61. Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí vysporiada aj s ostatnými námietkami sporových strán
uplatnenými v odvolacom konaní, keďže tie neboli vzhľadom na zistený a neodôvodnený odklon od

ustálenej judikatúry všeobecných súdov rozhodujúce pre vydanie zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu a súčasne boli viazané na právne posúdenie veci, ktoré bude po zrušení napadnutého rozsudku
a vrátení veci súdu prvej inštancie predmetom ďalšieho konania.

62. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že v
preskúmavanej veci nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Konanie vo
veci samej bude pokračovať na súde prvej inštancie, a teda o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie v novom meritórnom rozhodnutí.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).