Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625202112
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2625202112.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:
JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, C., zastúpenej spoločnosťou: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o.,
IČO 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/XX, C., zastúpeného advokátom: Mgr. Milan Trylč, so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica, o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Senica č. k. 0C/1/2025-30 zo dňa 13. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do
bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod č. 11,
postavenéhonapozemkuparcelyregistra„C“parc.č.3565/59tak,akosúzapísanénalistevlastníctvač.
XXXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Senica, II. výrokom uložil žalovanému povinnosť, aby sa
na vzdialenosť menej ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni s výnimkou účasti na procesných úkonoch
v civilnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v

rozsahu nevyhnutom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, III. výrokom neodkladné opatrenie
nariadil na obdobie 1 roka odo dňa vydania rozhodnutia, IV. výrokom poučil žalovaného, že môže
podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Následkom úspešnej žaloby vo
veci samej je zároveň aj zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, V. výrokom priznal žalobkyni
voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté

samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, §
326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 336 ods. 1, § 334, § 336 ods. 3, § 332 ods. 3, § 337 ods. 1,
2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „CSP“). Vecne argumentoval, že žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že opakované agresívne

správanie žalovaného v podobe rôznych verbálnych, ale aj fyzických útokov, ktoré sa požitím alkoholu
u žalovaného stupňujú, vyvolávajú u nej strach a obavy o jej život a zdravie, telesnú integritu, psychické
zdravie a psychickú integritu. Vzájomná komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným je rok a pol
obmedzená len na nevyhnutný rozsah, pričom aj počas minimálnej komunikácie je žalovaný voči
žalobkyni vulgárny, označuje ju pomenovaniami ako „kurva“, „piča“, resp. jej uvádza, že „má ísť do
piče“. Dôvodom uvádzaného správania žalovaného je primárne pravidelné každodenné požívanie

alkoholu, kedy sa po požití alkoholu agresívne správanie voči žalobkyni stupňuje. V súvislosti s násilným
správaním žalovaného z dôvodu zabezpečenia svojej ochrany dňa 1.2.2025 privolala políciu. PríslušníciPZ situáciu vyhodnotili spôsobom, kedy bolo na základe zistených skutočností možné očakávať ďalšie
útoky žalovaného na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne,
žalovaný bol v zmysle § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vykázaný zo

spoločného obydlia na adrese C. XXXX/XX, C., z dôvodu, že po príchode žalovaného domov, pod
vplyvom alkoholu sa žalobkyňa zamkla od strachu v izbe, kedy žalovaný na danej izbe dvere vykopol
a následne na žalobkyňu fyzicky zaútočil, dal jej facku, sácal ju, chytal ju pod krkom a hodil ju do kúta
miestnosti so slovami, že „keď budem chcieť, tak ťa zabijem“. Z úradného záznamu OO PZ Senica
zo dňa 1.2.2025, č. 32.25/1553 vyplýva, že žalovaný uviedol príslušníkom OO PZ, že búchal do dverí,

zhodil žalobkyňu na zem a hrubo sa voči nej správal, pričom na základe predmetného incidentu bola
žalovanému uložená poriadková pokuta vo výške 30,- eur podľa § 49 ods. 1 písm. d), písm. e) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch. Žalobkyňa sa obáva prípadného príchodu žalovaného, ktorý bol vykázaný
zo spoločného obydlia, ktoré stratí po 14 dňoch účinnosť. Žalobkyňa sa dôvodne obáva, že žalovaný sa
môžeopätovnedostaviťdodomácnostivktorejžije,prípadneinakvyhľadaťjejosobuaopätovnebyťvoči
nej agresívny a násilný tak, ako tomu bolo aj v minulosti. Samotný kontakt so žalovaným s ohľadom na

prežité udalosti predstavuje v súčasnosti pre žalobkyňu už neprimeraný psychický stres. Požiadavku na
neodkladnú úpravu žalobkyňa odvodzuje z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne
jej hroziacej ujmy, kedy bola táto hrozba dôvodne osvedčená aj príslušníkmi PZ. Odôvodnenie potreby
bezodkladnosti úpravy pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane
žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobkyni ujma – obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom jej

integritu pokračovať, pričom táto hrozba ujmy hrozí aj mimo domova, preto takouto ochranou môže
byť práve zabránenie približovaniu sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
Predpokladhroziacejujmyvyplývaajzoskutočnosti,žežalovanýbolvykázanýzospoločnéhoobydliana
základejehoagresívnehosprávaniasavočižalobkyni.Správaniežalovanéhonegatívneovplyvňuježivot
žalobkyne,ktorážijevstrachuavobave.OkresnýsúdpoukázalnaPotvrdenieovykázanízospoločného

obydlia OO PZ Senica zo dňa 1.2.2025, z ktorého vyplynulo, že žalovaný D. B., nar. XX.XX.XXXX,
bol dňa 1.2.2025 o 18.00 hod. vykázaný podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov zo spoločného obydlia ohrozenej osoby: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pričom vykázanie sa vzťahuje na priestor bytu č. XX na 5. poschodí, na adrese C. XXXX/XX, C.
a taktiež pivničné priestory a okolie v blízkosti 50 metrov na dobu 14 dní. Uvedené preukazuje i úradný

záznam OO PZ Senica zo dňa 1.2.2025, č. 32.25/1553 (čl. 23). Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX mal
preukázané, že výlučným vlastníkom predmetného bytu je Okresné stavebné bytové družstvo Senica,
so sídlom Štefánikova 718, Senica, pričom žalobkyňa a žalovaný majú tento byt v nájme na základe
nájomnejzmluvyzodňa12.11.1992.Vdanomprípadebolokresnýsúdnázoru,žeodôvodnenosťpotreby
neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je zo strany žalobkyne riadne preukázaná. Úradný

záznam hliadky Policajného zboru o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia jednoznačne zboru
jednoznačne potvrdzuje existujúcu hrozbu ďalších útokov žalovaného na zdravie, život, slobodu a/alebo
zvlášťzávažnýútoknaľudskúdôstojnosťžalobkyne,kedyjetakátohrozbavzmysle§27aods.1Zákona
o Policajnom zbore zákonnou podmienkou na použitie inštitútu vykázania osoby zo spoločného obydlia.
Okresnýsúdkonštatoval,žesprávaniežalovanéhoastúpajúcatendenciajehoneprijateľnéhosprávania,

vyvolávadôvodnúobavu,žežalovanýbudevkonaníohrozujúcomtelesnúaduševnúintegritužalobkyne
pokračovať. Správanie žalovaného negatívne ovplyvňuje každodenný život žalobkyne, ktorý bez zásahu
štátnej autority nemôže žiť svoj život bez strachu a tak, ako by si to želala. Žalobkyňa je každodenne
atakovanázostranyžalovaného,atotakvoblastiosobnejintegrity,akoajvoblastiochranypredzásahmi
do majetkových práv. Zo strany žalovaného dochádza vo vzťahu k žalobkyni pravidelne k agresívnemu

správaniu, ktoré je sprevádzané vyhrážkami, vulgarizmami, zastrašovaním, urážaním, fyzickými atakmi,
ničením vybavenia domácnosti a podobne. Konanie žalovaného, jeho prípadné priblíženie a zásah
do integrity žalobkyne, ktorý ju môže ohroziť a žalobkyňa si ho neželá v obave o svoje zdravie, je
dostačujúce na to, aby okresný súd nariadil žalovanému zákaz priblíženia do vzdialenosti 10 metrov
k žalobkyni. Toto obmedzenie žalovaného považuje okresný súd za primerané, preto návrhu žalobkyne

vyhovel a zakázal žalovanému vstupovať do špecifikovaného bytu č. XX a priblížiť sa k žalobkyni na
vzdialenosť menej ako 10 metrov, a to na obdobie 1 roka odo dňa vydania rozhodnutia, keď obdobie 1
roka považuje okresný súd za dostatočné, aby zo strany žalobkyne mohlo dôjsť k zlepšeniu psychického
stavu. Trvanie neodkladného opatrenia na základe je časovo limitované na jeden rok a okresný súd
neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci

samej, preto okresný súd vo výroku IV. poučil žalovaného v súlade s § 337 ods. 1, 2 CSP o možnosti
podať žalobu vo veci samej o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Následkom úspešnej žaloby vo veci samej je zároveň aj zrušenie nariadeného neodkladného
opatrenia.3. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala vo
veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady súd rozhodne

osobitným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol zmenu zamietnutím návrhu s
poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že odmieta
akékoľvek tvrdenia žalobkyne o násilnom správaní voči jej osobe, nikdy nebol agresívny, nikdy jej fyzicky

neublížil, ani sa jej nijakým spôsobom nevyhrážal, či inak neprimerane nezasahoval do duševnej a
telesnej integrity žalobkyne. Popiera pravdivosť úradného záznamu hliadky Policajného zboru zo dňa
1.2.2025, v ktorom je uvedené, že ju zhodil na zem a hrubo sa voči nej správal, čo nikdy neurobil,
preto považuje predmetný záznam za nepresný a nezodpovedajúci skutočnému priebehu udalostí.
Vykázanie zo spoločného obydlia, vníma ako neodôvodnené a neopodstatnené. V danom prípade
žalobkyňa neosvedčila existenciu reálnej a bezprostrednej hrozby ďalšieho útoku žalovaného na jej

zdravie, život, či ľudskú dôstojnosť, a to v rozsahu požadovanom zákonom. Úradný záznam polície, na
ktorý sa žalobkyňa odvoláva, nemožno považovať za dôkaz hodnoverne preukazujúci jej tvrdenia, keďže
je založený na nesprávnej interpretácii výpovede žalovaného. Navyše nie je dôkazom o stupňujúcom sa
a neprimeranom opakujúcom správaní sa žalovaného voči žalobkyni, nanajvýš tak o jednom (čo však
žalovaný rovnako popiera). Nariadené neodkladné opatrenie považuje za neprimerané a postavené

na domnienkach, ktoré neobstáli v rámci riadneho dokazovania. Neodkladné opatrenie predstavuje
závažný zásah do práv žalovaného, pričom musí byť vydané len v nevyhnutných prípadoch, keď je
preukázaná reálna potreba takéhoto zásahu. V predmetnej veci však neboli splnené podmienky pre jeho
nariadenie,nakoľkožalobkyňanepreukázalaakútnuhrozbuzostranyžalovaného,nietostupňujúcusaa
opakujúcu sa hrozbu. Rozhodnutie o nariadení zákazu priblíženia preto neobstojí z hľadiska požiadaviek

na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdnych rozhodnutí v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR.
Vydaním neodkladného opatrenia bez vykonania riadneho dokazovania a bez toho, aby mal žalovaný
možnosť predložiť dôkazy na svoju obhajobu, došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces.
Žalovaný pracoval ako vodič kamiónu, pričom všetky svoje zárobky investoval do rodiny a domácnosti.
Nikdy nebol trestaný ani nebol vedený v evidencii páchateľov násilných trestných činov. Po odchode

do dôchodku začal viac času tráviť doma, avšak jeho prítomnosť v domácnosti vyvolala neprimeranú
reakciu zo strany žalobkyne. Táto situácia vyústila do udalostí, ktoré vníma ako účelové konanie s cieľom
vylúčiťžalovanéhozbývaniavbyte,ktorýcelýživotpomáhalfinancovať.Incident,nazákladektoréhobol
podaný návrh na neodkladné opatrenie, vznikol potom, čo sa žalovaný vrátil z pohostinstva, pričom jeho
správanie nebolo agresívne ani ohrozujúce. Žalobkyňa sa však zamkla vo svojej izbe, čo žalovaného

vyprovokovaloktomu,abydvereotvoril.Žalovanýnikdyžalobkyňufyzickynenapadol,nevyhrážalsajeja
jeho konanie nemožno považovať za trvalé alebo systematické násilné správanie. Žalobkyňa nedoložila
ani jednu fotku modriny na jej tele. Žalobkyňa v konaní neosvedčila také správanie žalovaného, ktoré
by vyžadovalo neodkladnú úpravu vzťahov. Okresný súd nedostatočne odôvodnil osvedčenie nároku
žalobkyne a vôbec nevyhodnotil, či a ako uvedený zásah zasiahne do práv protistrany, a prečo ho

považuje za primeraný, resp. dôvodný, ani na základe čoho dospel k záveru, že nárok žalobkyne,
ktorému sa má poskytnúť ochrana je osvedčený. V danom prípade došlo nesprávnym procesným
postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami)
k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ani výnimočne nemožno vydať neodkladné

opatrenie takého obsahu, ktorým by bol jeden z manželov z užívania veci dočasne vylúčený na čas
jedného roka. Ak žalobkyňa tvrdí, že sa žalovaný v byte voči nej opakovane správal agresívne a hrubo,
musí toto tvrdenie aj preukázať (osvedčiť), čo neurobila, keď nepredložila také dôkazy, z ktorých by
bolo možné vyvodiť, že žalovaný svojim konaním vážne ohrozuje jej psychickú integritu. Napadnuté
uznesenie považujeme za neprimerané vo vzťahu k obmedzeniu majetkových práv žalovaného (vec

užívať). Okresný súd nesprávne posúdil naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia, nárok
žalobkyne nie je osvedčený a neodkladné opatrenie má za účel vykázať žalovaného z bytu.

5. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnuté uznesenie navrhuje
ako vecne správne potvrdiť. Skutkový stav preukazujúci násilné správania sa žalovaného bol v

predmetnom konaní dostatočne osvedčený, a teda sú a boli v celom rozsahu naplnené dôvody na
nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa dlhodobo zaužívanej súdnej praxe v spojení s odbornou
literatúrou zaoberajúcou sa danou problematikou, pred nariadením neodkladného opatrenia podľa
ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), f), g), h) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozreniez násilia, ktoré súd zisťuje z ponúknutých dôkazných prostriedkov. Pričom postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné
podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade

preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované
konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Vo veciach domáceho násilia pritom možno spravidla
vychádzať iba z tvrdení navrhovateľa, predložených dôkazov, záznamov polície a podobne. Stanovisko
odporcu je v zásade vždy protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia

proti tvrdeniu. Potreba definitívneho preukázania páchania násilia na účely nariadenie neodkladného
opatrenia by popierala celkový účel tohto inštitútu, a teda by inštitút neodkladného opatrenia nemal
žiaden praktický a právny zmysel. V návrhu predložila viacero relevantných dôkazov, potvrdenie o
vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia, pričom žalovaný bol zo spoločného obydlia vykázaný na
základe zistení zo strany polície, ktorá sa nachádzala priamo na mieste a tiež vyťažila k incidentu
samotného žalovaného. Polícia inštitút vykázania pritom využila práve na základe zistenia, že zo

strany žalovaného možno očakávať ďalší útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na
ľudskú dôstojnosť žalobkyne, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 27a ods. 1 zákona o Policajnom
zbore. Okresný súd postupoval v súlade so zákonom, ako aj v súlade s účelom inštitútu neodkladného
opatrenia, nedošlo k žiadnemu porušeniu procesných práv žalovaného. V súvislosti s incidentom zo dňa
1.2.2025 absentuje akákoľvek hodnovernosť v tvrdeniach žalovaného. Z úradného záznamu polície je

zrejmé, že žalovaný sa na mieste ku svojmu skutku priznal, pričom neskoršie spochybňovanie tohto
priznania navodzuje dojem, že si žalovaný v čase svojho priznania neuvedomil možné následky svojho
konania, ako že by mal uvádzať polícii nesprávne skutočnosti. Žalovanému bola na mieste uložená
bloková pokuta vo výške 30,- eur za spáchanie priestupku. V zmysle § 84 ods. 1 zákona č. 370/1990
Z. z. o priestupkoch, možno peňažnú pokutu za priestupok uložiť len v prípade, ak je priestupok

spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Ak by preto aj bolo v úradnom
zázname nesprávne uvedené doznanie sa žalovaného, tento hoc by správnosť úradného záznamu
nemohol napadnúť, zrejme by nebol ochotný uhradiť blokovú pokutu za priestupok, ktorý nespáchal.
Ak žalovaný namieta jeho priznanie uvedené v úradnom zázname, de facto sa ku spáchaniu skutku
priznal, aj jeho ochotou uhradiť blokovú pokutu za spáchanie priestupku odôvodňujúceho vykázanie

žalovaného zo spoločného obydlia. Žalovaný na žalobkyňu opakovane útočí tak slovne ako aj fyzicky,
v dôsledku čoho bola nútená opakovane do domácnosti strán privolávať hliadku polície. Potvrdeniami
o výjazdoch polície na miesto bydliska strán, žalobkyňa nedisponuje, dovoľujeme si pre prípad potreby
požiadať súd, aby prehľad výjazdov polície zo strany polície vyžiadal. Za vnútorne rozporujúci si možno
označiť aj žalovaného opis incidentu zo dňa 1.2.2025, keď na jednej strane síce uvádza, že nebol

vôbec agresívny ani ohrozujúci voči žalobkyni, malo ho však vyprovokovať, že sa žalobkyňa zamkla v
izbe, a teda dvere „otvoril“. Nie je pritom celkom zrejmé, z akého dôvodu by žalovaný dvere do izby,
kde sa žalobkyňa nachádzala rozbíjal (čo vyplýva z priloženej fotografie), ak by nemal byť agresívny,
a ak by nemal v úmysle bezprostredne útočiť na žalobkyňu. Tiež nie je zrejmé, prečo by ho vôbec
skutočnosť, že sa žalobkyňa zavrela v izbe, mala vyprovokovať. Trvá na tom, že útoky zo strany

žalovaného sa pravidelne opakovali a stupňovali. Dokonca aj čo sa týka poškodených dverí, kedy ich
žalovaný v zápale svojej agresie vykopol, a tohto konania sa už žalovaný raz v minulosti dopustil, kedy
bolo potrebné tieto dvere oparovať za sumu 160,- eur. Žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, do
ktorej mu bolo zakázané vstupovať, ale len spolunájomcom spoločne so žalobkyňou. Nespochybňuje
vysokúmieruochranymajetkovéhoprávajednotlivcov,vkontextesčímvšakpoukazujenarozhodovaciu

prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej ľudská dôstojnosť predstavuje najvyššiu hodnotu stojacu
v základe celého slovenského právneho poriadku. Tým sa ľudská dôstojnosť stáva objektívne ústavnou
kategóriou a pôsobí vo vzťahu k ostatným, inak nehierarchicky usporiadaným základným právam ako
hodnota nadradená. Právo žalobkyne je v danom prípade nepochybne potrebné uprednostniť pred
akýmikoľvek právami žalovaného, resp. uplatňovaním týchto práv žalovaného v rozpore s právami

žalobkyne, čím ostáva proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia zachovaná. Žalobkyňa sa
obáva o svoju bezpečnosť, život a zdravie, a to najmä v prípade, ak by bolo tomuto umožnené sa do
ich domácnosti vrátiť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmalnapadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil

súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie ako vecne
správne postupom podľa § 387 CSP potvrdil.

7. Žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia: Žalovaný je povinný

nevstupovať do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným číslom
XXXX, vchod č. 11, postaveného na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 3565/59 tak, ako sú zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Senica, žalovanému ukladá
povinnosť, aby sa na vzdialenosť menej ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni, neodkladné opatrenie
sa nariaďuje na obdobie 1 roka odo dňa vydania rozhodnutia, súd poučuje žalovaného podľa ust. § 337
ods. 1 a 2 CSP.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalovaného predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol správne, ak I. výrokom uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. XX,
nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod č. 11, postaveného

na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 3565/59 tak, ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie C., obec C., okres Senica, II. výrokom uložil žalovanému povinnosť, aby sa na
vzdialenosť menej ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni s výnimkou účasti na procesných úkonoch
v civilnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v
rozsahu nevyhnutom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, III. výrokom neodkladné opatrenie

nariadil na obdobie 1 roka odo dňa vydania rozhodnutia, IV. výrokom poučil žalovaného, že môže
podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Následkom úspešnej žaloby vo
veci samej je zároveň aj zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, V. výrokom priznal žalobkyni
voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté

samostatným uznesením.

9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatnených nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo i vo

vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto

nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP rieši najakútnejšie situácie domáceho násilia,
zväčša po vykázaní páchateľa domáceho násilia zo spoločného obydlia, kde neodkladné opatrenie

smeruje voči osobe, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia. Pri aplikácii predmetného ustanovenia je preto
ustanovenáveľmikrátkalehotananariadenietakéhotoneodkladnéhoopatrenia(24hodín).Tentoinštitút
(spravidla) nadväzuje na oprávnenie policajta vykázať osobu zo spoločného obydlia a zakázať vstup
doň v zmysle § 27a zákona o policajnom zbore, keď policajt je povinný poskytnúť ohrozenej osobepoučenie o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) CSP. Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania. Uvedená lehota sa
podanímnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapredlžujeaždovykonateľnostirozhodnutiasúdu

o takomto návrhu (§ 27a ods. 9 zákona o policajnom zbore).

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať.

16. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP v odseku 11 predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov strán alebo obava, že
exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí
byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná;

nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby
bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny
vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, a ak sa právny vzťah medzi
stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych
vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je

výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť
dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd
musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je

opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v prípade jeho nariadenia
len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu
v konaní o neodkladnom opatrení.

18. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP je účinným prostriedkom

preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu
právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho
násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom.
Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí

najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného
na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe
alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

19. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s
obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli
aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktorých účelom je poskytnúť
ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj zacenu,žeskutkovýstavveciniejenáležitezistený.Čoplatíobdobneajpreneodkladnéopatrenievzmysle
§ 325 ods. 2 písm. h) CSP. Preto pred nariadením uvedených neodkladných opatrení postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity.

Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide

o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

20. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického

aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú
integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete
a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané

spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v
týchtoprípadochbezmocná.Tátobezmocnosťbývačastýmcieľompáchateľa,ktorémutentofaktprináša
istú formu uspokojenia – ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa
15.10.2012).

21. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú

rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,

slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.

22. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná
sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,

že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v
blízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

23. Potreba bezprostrednej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný,
teda nemusí preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy

pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami
sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu
nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi
stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany,ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi,
z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné

opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v prípade jeho
nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti
postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

24. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.

To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné
skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalistický postup štandardného procesného dokazovania.
Osvedčené následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov (tak ako je
tomu aj v danej veci) a obavu z ohrozenia exekúcie. Pričom navrhovateľ má k dispozícii zúžený

rozsahrelevantnýchdôkaznýchprostriedkov,ktorýchvykonaniejenavyšelimitovanépovahoukonaniao
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Ďalejjepotrebnézohľadniť,žeefektívnosťneodkladného
opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová
lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP, resp. ako aj v danej veci dokonca dvadsaťštyrihodinová od doručenia
návrhu (§ 328 ods. 1 CSP). Pri neodkladných opatrenia, ktoré majú zabezpečovací a preventívny

charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym
spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania
vo veci samej. S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval
vo veci v súlade s § 329 ods. 1 CSP, ktorý umožňuje súdu rozhodnúť o nariadení neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán, aby tak bol zabezpečený účel tohto procesnoprávneho

prostriedku. Kontradiktórnosť procesu a právo protistrany vyjadriť sa je plne zachované v odvolacom
konaní. S ohľadom na uvedené neobstojí námietka žalovaného, že vydaním neodkladného opatrenia
bez vykonania riadneho dokazovania a bez toho, aby mal žalovaný možnosť predložiť dôkazy na svoju
obhajobu, došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces.

25. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z
tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní
sa fyzického a psychického násilia žalovaného voči nej, keď má obavu o svoj život, zdravie, telesnú
a duševnú integritu. Pričom z uvedeného vychádzal aj okresný súd, ktorý práve ochranu života
a zdravia (telesnú a duševnú integritu) považoval za nárok, ktorému má byť poskytnutá ochrana, ktorý

žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila, čo je možné vyvodiť z uvedeného
v odseku 20 odôvodnenia napadnutého uznesenia. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil
s námietkou žalovaného, že okresný súd nedostatočne odôvodnil osvedčenie nároku žalobkyne.

26. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno

spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych
či iných odborných vyjadrení. Stanovisko žalovaného z neodkladného opatrenia je v zásade protichodné
a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Dôvodné podozrenie
povinného z neodkladného opatrenia z násilného správania voči žalobkyni bolo aj podľa odvolacieho
súdu osvedčené listinou: Úradným záznamom – Vykázanie zo spoločného obydlia vydaného Obvodným

oddelenímPZSenicadňa1.2.205podč.32.35/1553,zobsahuktoréhovyplýva,žeD.B.bolvykázanýzo
spoločnéhoobydliadňa1.2.2025včase18:00hod.podľa§27aods.1zákonač.171/1993Zb.azároveň
mu bola uložená bloková pokuta vo výške 30,- eur podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch. Tento dôkaz, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa
(aj) názoru odvolacieho súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) CSP, teda

že žalovaný z neodkladného opatrenia je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia a svojim
správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
tiež na to, že bloková pokuta bola žalovanému uložená dňa 1.2.2025 za priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu (konkrétne § 49 ods. 1 písm. d/ úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním
ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami

alebo iným hrubým správaním, písm. f/ sa dopustí konania podľa písmena a) alebo písmena d) na
blízkej osobe alebo osobe, ktorá mu bola zverená do starostlivosti alebo výchovy). S ohľadom na
uvedené sa nemožno stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného, že úradný záznam polície, na ktorý
sa žalobkyňa odvoláva, nemožno považovať za dôkaz hodnoverne preukazujúci jej tvrdenia, keďžeje založený na nesprávnej interpretácii výpovede žalovaného. Na podporu uvedeného odvolací súd
poukazuje aj na to, že pokiaľ bola žalovanému v súvislosti s udalosťou zo dňa 1.2.2025 uložená bloková
pokuta vo výške 30,- eur, tento postup bol možný v prípade (podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch,

možno za priestupok uložiť pokutu v blokovom konaní), ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený
zpriestupkujeochotnýpokutuzaplatiť.Námietkužalovaného,žepredmetnýÚradnýzáznamjezaložený
na nesprávnej interpretácii výpovede žalovaného, nepovažuje odvolací súd za dôvodnú, keďže bol
ochotný blokovú pokutu zaplatiť (inak by mu nebola uložená v blokovom konaní), teda žalovaný nijako
neosvedčil, že zo strany polície bola jeho výpoveď („áno búchal do dverí zhodil ju na zem a hrubo sa

voči nej správal“) nesprávne interpretovaná.

27. Podľa čl. 15 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na život.

28. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

29. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

30. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného

života, obydlia a korešpondencie.

31. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však
mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Vždy je potrebné posúdiť, či uložením
navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do vyššie uvedených základných práv nad nevyhnutnú

mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

32. Uvedený zásah do práva žalovaného na obydlie je podľa odvolacieho súdu legitímny, keďže viac ako
právo na obydlie je potrebné chrániť zdravie a život žalobkyne v spojení s právom na pokojné užívanie
bytu, ktorý majú spoločne so žalovaným v nájme (čo nie je medzi stranami sporné). Odvolací súd

nepovažuje za ohrozené právo žalovaného na obydlie, nakoľko v danom prípade, ako už bolo uvedené
vyššie, je dôvodné vylúčiť povinného z neodkladného opatrenia z užívania dotknutej nehnuteľnosti, keď
z doposiaľ zistených skutočností nijako nevyplýva, že by tento nemal objektívnu možnosť zabezpečiť
si iné bývanie (napr. prenájmom iného bytu), pričom ani z odvolania žalovaného nevyplýva, že nemá
kde bývať.

33. K odvolacej argumentácii žalovaného, že okresný súd rozhodol len na základe nepravdivých
tvrdení žalobkyne, je potrebné uviesť, že procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú
zásadu, nech je vypočutá aj druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah

legitímny a zákonný. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
povahu osvedčovania. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o neodkladnom opatrení, dokazovanie sa
nevykonáva v rozsahu vyžadujúcom v základnom konaní vo veci samej. Postačujúce je dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti o rozhodujúcich skutočnostiach z hľadiska hmotného a procesného
práva.

34. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je
nevyhnutné, aby násilné správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez
riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z
násilia, ktoré v danom prípade odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval za osvedčené,

vychádzajúc najmä zo skutočnosti, že žalovaný bol políciou dňa 1.2.2015 vykázaný zo spoločného
obydlia ohrozenej osoby podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. Súd teda v tomto konaní
neskúma a neposudzuje, či zo strany žalovaného skutočne došlo k násilnému správaniu sa voči
žalobkyni. Preukázanie násilného správania sa žalovaného môže byť predmetom iba trestného, resp.
priestupkového konania. Žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie

neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne
preukáže, že na jeho strane neexistuje dôvodné podozrenie z násilia voči žalobkyni, má možnosť
domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia.35. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý postupom podľa § 326 ods. 2
písm. h) CSP v II. výroku uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa na vzdialenosť menej ako 10
metrov k žalobkyni s (dôvodnými) výnimkami, pričom uvedené odôvodnil tým, že konanie žalovaného

(osvedčené Úradným záznamom zo dňa 1.2.2025), jeho priblíženie a zásah do integrity žalobkyne ju
môže ohroziť, čo si žalobkyňa neželá v obave o svoj život. Uvedený záver nenapadol žalovaný osobitnou
odvolacou argumentáciu, odvolací súd nemal dôvod sa s ňou nestotožniť. V neposlednom rade odvolací
súd poukazuje na to, že uvedené neodkladné opatrenie prispeje k tomu, že vzťahy medzi stranami sa
nebudú zhoršovať.

36.Odvolacísúdkonštatuje,žežalobkyňavnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia(vychádzajúc
z predložených listinných dôkazov) v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je
za daných skutkových okolností bezodkladne poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva. Nárok
je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera

osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a
dôvodnostiuplatnenéhonároku.Odôvodneniepotrebybezodkladnostiupraveniapomerovstránspočíva
najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobcovi ujma
(obava žalobkyne z násilného správania sa žalovaného), čo v konaní pred súdom prvej inštancie bolo

osvedčené. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu ani
neprimeranýaanibezdôvodnýzásahdovýkonuprávžalovanéhozneodkladnéhoopatrenia,požiadavka
vyváženosti bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež
nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu okresného súdu v podobe bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu v čase rozhodovania o napadnutom uznesení.

37. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné odvolací súd
uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
uznesenia v ustanovení § 236 CSP, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s nárokom žalobkyne uplatnenom navrhovaným neodkladným opatrením,

a preto jeho námietka týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia, nie je opodstatnená.

38. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne

posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

39. Odvolací súd konštatuje, že bolo dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanému,
keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadal žalobkyňa splnené boli a
súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

v celom rozsahu (výroky I., II., III.) ako vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku potvrdil, vrátane závislých výrokov IV. a V. (ktoré neboli napadnuté osobitnou
odvolacou argumentáciou).

40. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

44. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

45. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že v záhlaví napadnutého uznesenia došlo
ku chybe v písaní, konkrétne v označení dátumu narodenia žalobkyne (správne 26.10.1961), uvedené
je potrebné postupom (podľa § 224 CSP) napraviť.

46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).