Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 3, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13Csp/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123374309
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6123374309.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Prievozská ul.č. 2, právne zastúpeného
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom v Bratislave, Prievozská ul.č. 2 proti žalovanému
A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v C. D., E. F. G. A. H. X, v konaní o zaplatenie 7.947,42 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l:

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 28.7.2023, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
istiny vo výške 7.947,42 €, úrokov z úveru vo výške 2.845,35 €, úroku z omeškania vo výške 69,39 €
s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.629,79 € od 6.12.2022 do zaplatenia spolu s náhradou
trov konania. Vo svojej žalobe uviedol, že žalobca je právnická osoba, zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 15294/B. Spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s.,
(ďalej len „právny predchodca postupcu") sa s účinnosťou od 1. októbra 2021 zlúčila so spoločnosťou

Československá obchodná banka, a.s., (ďalej len „postupca"). I. J. v súlade so zákonom o bankách
a zákonom o cenných papieroch dňom účinnosti zlúčenia zanikla, pričom univerzálnym právnym
nástupcom všetkých práv a povinností sa stala Československá obchodná banka, a.s. Na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka zo dňa 12.9.2022 medzi postupcom H. I. J., G., (ďalej len „postupca") a žalobcom, postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v
čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo

i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Právny
predchodca postupcu uzatvoril so žalovaným dňa 20.5.2015 Zmluvu č. XXX/XXXX/XXXX (ďalej len
„Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej
len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver za nasledujúcich podmienok:
- výška úveru: 12 800,- €
- poskytnutie úveru: po splnení podmienok do 18.06.2015
- výška úrokovej sadzby: 12,77% p. a.

- ročná percentuálna miera nákladov: 15,89%
- celkové náklady spotrebiteľa: 23 056,12 €
- priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov: 10,28%
- výška splátky a splatnosť: 213,84 € mesačne, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci- celkový počet splátok: 107
- výška prvej splátky: 213,84 €
- splatnosť prvej splátky: 20.07.2015

- výška poslednej splátky: 213,49 €
- splatnosť poslednej splátky (konečná splatnosť úveru): 20.05.2024
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú bližšie špecifikované v Zmluve a vo VOP.
Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy

o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam právneho predchodcu postupcu, v ktorých
ho právny predchodca postupcu v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy.
S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, právny predchodca postupcu v súlade s príslušnými

ustanoveniami Zmluvy a ust.§ 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vyhlásil podaním
zo dňa 31.03.2022 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 10 862,16
€, ktorá pozostávala z istiny vo výške 7.629,79 €, z riadneho úroku vo výške 2 845,35 €, z úroku z
omeškania vo výške 69,39 € a z poplatkov vo výške 317,63 € v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení

pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonal žiadnu úhradu. Žalobca ohľadom
uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany
zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp. zn.

6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených
veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou
otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti
odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach
C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie

svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania
pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania
s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak
funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov
tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o

možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania." Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok
z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc
dňom 06.12.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Vo svojom vyjadrení k odporu žalobca uviedol ku skúmaniu bonity žalovaného ako klienta, že existujúce
záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra, ktorý priložil v prílohe a z ktorého je

zrejmé, že žiadateľ mal v čase podania žiadosti 2 úverové vzťahy :
1. Spotrebný úver s mesačnou splátkou 223,00 € a zostatkom 12 468,00 € (v čase dopytu)
2. Spotrebný úver (hypotekárny) s mesačnou splátkou 348,00 € a zostatkom 45 099,00 €
V zmysle zmluvy o úvere je zrejmé, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere bol použitý na
splatenie spotrebného úveru so zostatkom 12 468,00 € (v čase dopytu) a splátkou 223,00 €. Poskytnutím

nového úveru teda vyššie uvedený záväzok zanikol, a preto v rámci výpočtu bral veriteľ do úvahy ako
mesačné úverové zaťaženie splátky 348,00 €.
Žalovaný v žiadosti o úver deklaroval zamestnanie na dobu neurčitú ako vodič u zamestnávateľa K. C. –
G. a čistý príjem vo výške 1.100,00 €. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa ako paušálne výdavky, nakoľko žalovaný v žiadosti

deklaroval jedného člena domácnosti, rodinný stav rozvedený. Životné minimum na členov domácnosti
brané do úvahy pri výpočte ku dňu poskytnutia úveru bolo teda 198,09 €. V tejto súvislosti si dovoľujeme
upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných
nákladov žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma. Poskytovatelia úverov ani v súčasnosti,po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok poskytovania úverov, nie sú povinní žiadať preukazovanie
konkrétnych mesačných nákladov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie a pod.). Uvedené nie je
realizované jednak z dôvodu zachovania transparentnosti – inak by žiadateľovi o úver postačovalo

zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity a jednak z dôvodu relatívne častých
zmien týchto nákladov v čase. Zastávame preto názor, že uplatňovanie paušálnych výdavkov spĺňa
predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol teda
realizovaný nasledovne: 1 100,00 € (príjem) – 348,00 € (existujúce záväzky) – 198,09 € (paušálna suma
výdavkov) = 553,91 €. Disponibilný zostatok je vyšší ako splátka schvaľovaného úveru. Zastávame

názor, že poskytovateľ úveru postupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s ust. § 7 ZoSu a zobral
do úvahy všetky informácie, ktoré mu toto ust. ukladá vziať do úvahy.
Poskytnutý úver vo výške 12.800,00 € mal byť v súlade s čl. III ods. 1 zmluvy použitý na splatenie
existujúceho úveru vo výške 12 540,00 € (predkladáme v prílohe) , pričom výška refinančného úveru
nepresiahla nižšiu z hodnôt podľa čl. IX ods. 2 Odporúčania Národnej banky Slovenska č. 1/2014. V
konkrétnom prípade nepresiahla výška novoposkytnutého úveru o 5 % zostávajúcu výšku existujúceho

úveru ( 12 540,00 € * 5 % = 627,00 €; 12 540,00 € + 627,00 € = 13 167,00 € čo je menej ako poskytnutý
úver). Veriteľ preto nemal povinnosť hodnotiť schopnosť klienta splácať poskytnutý úver ani podľa
Odporúčania Národnej banky Slovenska.
K námietke existencii neprijateľných zmluvných podmienok uviedol, že žalovaný v podanom odpore
konštatuje, že Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, avšak žalobca nikde

nenachádza akékoľvek relevantné tvrdenia o tom, prečo by toto zmluvné dojednanie malo byť
neprijateľné.Taktiežuvádza,žezmluvaneobsahujenáležitostivzmysleZoSÚ,Žalobcavšakmázato,že
zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a bez bližšej špecifikácie sa ďalej nevie vyjadriť.
Zastávame názor, že by bolo v rozpore s požiadavkami rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového
procesu, keby mala protistrana „hádať“, ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu; je preto elementárnou

povinnosťou žalovaného skutkovo vymedziť tvrdenie, a následne preukázať tvrdené skutočnosti v rámci
dôkazného bremena.
Žalobca preto bez ďalšieho navrhuje, aby za súčasného stavu súd na takéto tvrdenia neprihliadal.
Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
11CoCsp/45/2020 z 22.10.2020 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/291/2019 z

26.08.2020.
K námietke premlčania žalobca uviedol uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4Cdo/132/2021 z 15.12.2023. Vzhľadom k záverom týchto rozhodnutí bol žalobca názoru, že mu vznikol
nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko uplatnený nárok

nemožno považovať za premlčaný ani len v jeho časti. Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňuje, že k
uplatneniu práva podľa § 565 OZ došlo podaním zo dňa 31.03.2022 – a v zmysle platnej právnej úpravy
(§ 565 OZ) tak mohlo dôjsť len v prípade, ak to bolo medzi stranami dojednané (čo bolo v konaní
preukázané) a zároveň pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.12.2021 (v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ)
a k uplatneniu práva podľa § 565 OZ došlo zároveň v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ, nakoľko

v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v dlhšom ako 3 mesačnom omeškaní s platením splátok a
súčasne bol upozornený na možnosť uplatnenia tohto práva. V zmysle uvedeného teda žalobca využil
svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť podaním zo dňa 31.03.2022 , a to pre nesplnenie splátky
splatnej dňa 20.12.2021. Zosplatnenie dlhu tak nastalo pre túto splátku, ktorá o viac ako tri mesiace
predchádzala zosplatneniu, avšak premlčanie začalo plynúť až prvý deň nasledujúci po troch mesiacoch

od omeškania so zaplatením splátky, pre nesplnenie ktorej sa právo podľa § 565 OZ v spojení s ust. §
53 ods. 9 OZ uplatnilo. Podľa názoru žalobcu preto vzhľadom na vyššie uvedené nejestvuje taký výklad,
v ktorom by mohol byť jeho nárok premlčaný, nakoľko žaloba bola na súde podaná včas. Uvedený
právny názor žalobcu ohľadom výkladu ust. § 103 OZ je zároveň v súlade s aktuálnou rozhodovacou
praxou vyšších súdnych autorít, z ktorej žalobca uviedol uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.

2CoCsp/18/2021 z 31.05.2021, záver Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach zo dňa
22.10.2020, uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6CoCsp/12/2021 z 12.04.2021.
K celkovej čiastke a RPMN žalobca uviedol, že dňa 20.05.2015 uzavrel postupca a žalovaný Zmluvu
o spotrebiteľskom poistenom I. K. L. (ďalej ako „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
vo výške 12.800,00 €. Žalovaný mohol v zmysle čl. III ods. 2 čerpať úver postupne, najneskôr dňa

18.06.2015.
Podľa čl. I ods. 4 Zmluvy „Ročná percentuálna miera nákladov Dlžníka je 15,89 %. Pri výpočte ročnej
percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluvy o úvere zostane platná dohodnutý
čas a že banka a dlžník budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve.(...) Ak zmluva o úvere umožňuje Dlžníkovi čerpať peňažné prostriedky ľubovoľne, úver sa považuje za
vyčerpaný okamžite a v plnej výške.“
Podľa čl. IV. ods. 3 Zmluvy bol dlžník povinný až do posledného dňa lehoty počas ktorej môže čerpať

úver, mesačne platiť Banke úroky z vyčerpanej čiastky úveru..
Podľa Prílohy č. II k ZoSU čl. II písm. a) „Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje spotrebiteľovi
čerpať peňažné prostriedky ľubovoľne, spotrebiteľský úver sa považuje za vyčerpaný okamžite a v plnej
výške.“
Úvodom dávame do pozornosti skutočnosť, že úver mohol byť čerpaný v časovom intervale a pri výpočte

celkových nákladov sa vychádzalo v zmysle vyššie citovaných ustanovení ZoSU z predpokladu, že tento
úver bol vyčerpaný v najskorší možný deň čerpania, a to okamžite a v plnej výške. V Zmluve uvedená
suma 23 056,12 €, teda okrem dohodnutých anuitných splátok uvedených v čl. IV. ods. 1 Zmluvy (106 *
213,84 € + 213,49 €) v sebe zahŕňa aj úrok vypočítaný od prvého do posledného dňa lehoty možného
čerpania v zmysle ust. čl. IV. ods. 3 Zmluvy pričom sa vychádzalo z predpokladu, že úver bol vyčerpaný
v prvý deň tejto lehoty v plnej výške. Konkrétne ide o sumu 175,59 €. Suma tohto úroku nemusí byť

zmluvnému dlžníkovi vyúčtovaná, resp. nemusí byť vyúčtovaná v deklarovanej výške (v závislosti od
dňa čerpania finančných prostriedkov, ktorý si volí sám dlžník), avšak veriteľ je v zmysle ZoSU povinný
predpokladať,žekjejvyúčtovaniudôjdeazapočítaťjudocelkovejčiastky,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť.
Pre úplnosť si dovoľujeme uviesť, že v zmluve deklarovaná celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiťniejeuvedenávneprospechspotrebiteľa,prípadnesúmyslomakokoľvekspotrebiteľazavádzať.

Uvedenásumareflektujenajvyššiumožnúsumu,ktorújespotrebiteľpovinnýveriteľovizúverovejzmluvy
zaplatiť v zmysle požiadavky ZoSU. K poisteniu uvádzame, že žalovaný si sám vybral možnosť poistenia
v článku VI ods 1. Zmluvy, kde je uvedeného – Základný súbor poistenia v rozsahu a) smrť poisteného z
akýchkoľvek príčin, b) trvalé následky úrazu spôsobujúce invaliditu. Poistenie je súčasťou zmluvy, ktorú
žalovaný sám podpísal. V zmysle vyššie uvedeného máme za to, že celková čiastka ako aj RPMN, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť je v zmluve uvedená správne.
K riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti žalobca odcitoval § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
§ 565 Občianskeho zákonníka a čl. VIII ods. 2 písm. e) Zmluvy o „Pri podstatnom porušení zmluvných
povinností je Banka oprávnená: .. b) vyhlásiť úver alebo jeho časť za splatný vrátane úrokov a poplatkov
jednorazovo pred termínom splatnosti (...)“

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné, aby
1. Bola táto možnosť dohodnutá
2. Aby bol dlžník v omeškaní aspoň tri mesačné splátky
3. Musí byť na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní
pred uplatnením tohto práva

Postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v Zmluve v čl. VIII ods. 2
písm. b) Zmluvy. Postupca výzvou zo dňa 08.02.2022 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok
a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. V čase odoslania tejto zásielky bol
žalovaný v omeškaní s plnením viac ako troch splátok, nakoľko dlhované peňažné plnenie predstavovalo
sumu 4 527,29 €. Odoslanie tejto listiny preukazuje priložená doručenka na základe ktorej žalovaný

prevzal výzvu dňa 15.02.2022.
Nakoľko žalovaný omeškané splátky neuhradil, podaním zo dňa 31.03.2022 vyhlásil postupca
mimoriadnu splatnosť úveru. Zásielku si žalovaný neprevzal v odbernej lehota a bola vrátená
odosielateľovi. V uvedenom prípade bola tiež nepochybne zachovaná 15 dňová lehota na plnenie
omeškaných splátok v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca zastáva názor, že v

spornom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.
Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré
mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že žalovaný bol
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu

opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to:
- Výzvou zo dňa 08.02.2022
- Vyhlásením úveru za predčasne splatný
Ďalej si dovoľujeme uviesť, že Najvyšší súdu SR dňa 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017 vo
svojom rozhodnutí uviedol nasledovné: „Rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona, ktoré

od schválenia pôvodného znenia zákona do času uzavretia zmluvy úverovej veriteľky a žalobkyne
o postúpení pohľadávok nedoznalo žiadnej zmeny (odhliadnuc od prečíslovania k 1. januáru 2009
pôvodného odseku 7 na odsek 8, v tejto súv. por. čl. III bod 46 a čl. XI zákona č. 552/2008 Z. z.)
treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožnopostúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka
zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia
definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu

klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z ktorých prvou je písomná
výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku
splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho
peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie,
v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude

môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením oboch podmienok
podľa prvej vety § 92 ods. 8 bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu postupovacej
zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem
nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude – vtedy, ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval
kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Ostatná (tretia) veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti

uchopenia problému nižšími súdmi bez významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania
postupníkom postupcovi aj dokumentácie preukazujúcej tzv. život právneho vzťahu (resp. pohľadávky)
a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia (dovolateľkou vzťahovaného
na ustanovenie ako celok).“ Obdobne aj Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018 hovorí o tom, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovuje

povinnosti:
a) Preukázateľné odoslanie písomnej výzvy dlžníkovi v omeškaní
b) A dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní
„Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý
nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru).

Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné
zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie
dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia
čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym
predpisomvovzťahukObčianskemuzákonníku.Tietoistépodmienkymusiabyťsplnenéajpriprelomení

bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta ZoB), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené
spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje.“
Rovnako aj Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/92/2018 zo dňa
20.11.2019 „V zmysle § 92 ods. 8 vyššie citovaného zákona, banka musí pre platné postúpenie
pohľadávky splniť nasledovné podmienky:

a/ musí písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a
b/ ak je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu,
môže banka postúpiť pohľadávku uplynutím uvedených 90 dní.“
Z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je možné vyvodiť, že
podmienkami pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách sú

nasledovné skutočnosti:
- Banka musí preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky
- Dlžník musí byť nepretržite viac než 90 v omeškaní s plnením svojho záväzku po odoslaní tejto výzvy
na úhradu
Uvedené podmienky sú podľa žalobcu bez pochybností splnené. Zmluva o postúpení pohľadávky má

písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 08.02.2022 ako aj výzvou zo dňa 31.03.2022 vyzvaný
na splnenie pohľadávky a upozornený na možnosť postúpenia pohľadávky na inú osobu. Zároveň je
z predloženej platobnej histórie zrejmé, že žalovaný po doručení tejto zásielky, túto sumu neuhradil.
Nemožno mať teda pochybnosti o 90 dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškania
trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na úhradu.

2. Žalovaný podal vo veci odpor, v ktorom uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu, má zato, že zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktorými spotrebiteľ nemôže byť viazaný, pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní mojej bonity pri
uzatváraní zmluvy o úvere, zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti, čo spôsobuje bezúročnosť

a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Žiadal, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej
povinnosti a rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky, o ktorých spotrebiteľ mal byť zo strany
dodávateľa náležite poučený, nie sú pre spotrebiteľa záväzné a aby súd určil, ktoré povinné zákonné
náležitosti absentujú (resp. sú uvedené nesprávne, t.j. ako keby uvedené neboli), ktoré spôsobujúbezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej zmluvy. Zároveň z opatrnosti vzniesol námietku premlčania
na nezaplatené splátky splatné viac ako tri roky pred podaním žaloby. Súd podľa neho nemal vydať
platobný rozkaz s poukazom na ustanovenia § 3 Zákona 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, s

poukazom na ustanovenia § 299 Civilného sporového poriadku, pretože súd je povinný z úradnej
povinnosti preskúmať žalobcom predloženú Zmluvu , t.z. podrobiť ju súdnej kontrole a to s poukazom
na únijné právo najmä smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.
Poprel tvrdenie žalobcu, že celková výška dlhu žalovaného voči žalobcovi je 7.947,42 € s

príslušenstvom. Mal zato, že v danej veci sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou,
t.j. o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú právne predpisy spotrebiteľského práva
poskytujúcezvýšenúochranuspotrebiteľa,nakoľkosajednáoštandardnúformulárovúzmluvu,uzavretú
medzi žalobcom ako dodávateľom produktov/služieb a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorých základnou
črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny a žalovaný pri jej uzavretí nekonal

v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku
spĺňa. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od

ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou.
Mal zato, že v prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel platnú

písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere so záväzkom žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné
prostriedky a záväzkom žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité
úroky(resp.poplatky)aďalej,žemuurčitépeňažnéprostriedkyajreálneposkytolažalovanýichnevrátil,
pripadne nezaplatil dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (resp. aj poplatky), a že zmluva obsahuje
všetky obligatórne obsahové náležitosti a veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere hrubo

neporušil resp. neporušil povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľskýúverapriposkytovanípredmetnéhoúverupostupovalcelkovosodbornoustarostlivosťou.
Žalobca však všetky tieto skutočnosti riadne ani netvrdil, a žaloba, hoci má po formálnej stránke všetky
minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová, s tvrdením o údajnom dlhu bez uvedenia všetkých
skutočností, ktoré by ho odôvodňovali. Žalobca ku žalobe nepriložil súčasti Zmluvy, a to poistnú zmluvu

ku poisteniu schopnosti splácať úver a teda neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že došlo k jej
uzatvoreniu a že oprávnene od žalovaného účtoval poplatky za poistenie. Žalobca taktiež nepreukázal,
že postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní jeho schopnosti splácať predmetný úver.
Mal zato, že v predmetnej zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť za úver v zmysle ustanovení §9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. V predmetnej zmluve o

úvere je uvedená suma celkovej čiastky vo výške 23.056,12 €, pričom reálne plnenia mňa ako dlžníka
veriteľovidohodnutévúverovejzmluvesúvovýške22.880.53€.Tátosumatvorísúčet106splátokúveru
v mesačnej výške 213.84 € (splátka úveru 200,96 + splátka poistenia 12,88) a poslednú 107-mu splátku
úveru v mesačnej výške 213.49 € (splátka úveru 200,61 + splátka poistenia 12,88). V predmetnej zmluve
o úvere nie je uvedené žiadne iné plnenie mňa ako dlžníka v prospech veriteľa, ktoré by vstupovalo

do výpočtu celkovej čiastky a zároveň do výpočtu RPMN, keďže tieto dva údaje úzko súvisia. A keďže
je predmetnej zmluve uvedená nesprávna výška celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, mám
zato, že tento fakt je potrebné posúdiť tak, akoby tento údaj v zmluve absentoval a preto podľa §11
ods. 1 písm. b) uvedeného zákona platí, že spotrebiteľský úver je potrebné posúdiť ako bezúročný a
bez poplatkov.

Mal zato, že žalobca nijako nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno, že dostatočne v zmysle
zákonných ustanovení zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch posúdil jeho schopnosť splácať
predmetný úver pred jeho poskytnutím a teda že mal dostatočné informácie o jeho príjmoch, výdavkoch,
že nahliadol do údajov z príslušného registra. Porušenie povinnosti resp. hrubé porušenie povinnosti
veriteľa s odbornou starostlivosťou skúmať bonitu spotrebiteľa má za následok, okrem bezúročnosti a

bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o úvere aj to, že veriteľ nie je oprávnený požadovať jednorázové
splatenie spotrebiteľského úveru. Taktiež mal zato, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že došlo
ku uzatvoreniu poistnej zmluvy vo vzťahu ku poisteniu schopnosti splácať predmetný úver, ktoré bolo
súčasťou predmetnej zmluvy. Mal zato, že poistná zmluva má obligatórne písomnú formu a teda nieje možné ju uzatvoriť bez reálnej existencie písomnej poistnej zmluvy medzi ním a poisťovateľom, o
čom nemá vedomosť a teda ak žalobca nepreukáže opak, nie je možné hovoriť o akomkoľvek poistnom
vzťahu a teda o reálnom poistení predmetného úveru. Akákoľvek zmluva uzatvorená medzi veriteľom

a poisťovňou, na ktorú sa veriteľ odvoláva, podľa môjho názoru nemôže spĺňať zákonnú požiadavku
písomnej formy poistnej zmluvy. Z toho vyplýva, že poistné, ktoré bolo zahrnuté do mesačnej splátky
úveru nemá právny základ v platnej poistnej zmluve a teda výška RPMN resp. výška úrokovej sadzby
bez poistenia, ako to uvádza veriteľ v zmluve, bola preto vyčíslená v môj neprospech, čo má taktiež za
následok v zmysle ustanovení §11 Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnosť a bezpoplatkovosť

predmetného úveru.
Mal zato, že z ustanovení §53 ods. 9 v spojení s §565 Občianskeho zákonníka je potrebne brať na
zreteľ druhú vetu §565 a teda právo zosplatniť úver pri splnení podmienok §53 ods. 9 najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, čo sa v prejednávanej veci nestalo, keďže právny predchodca
žalobcu po zaslaní výzvy na možné zosplatnenie úveru zo dňa 08.02.2022, ktorá mu bola doručená dňa
15.02.2022 tento úver zosplatnil až ku dňu 30.03.2022 listom zo dňa 31.03.2022, ktorý mu bol doručený

dňa 05.04.2022, pričom pre platné zosplatnenie to mohol veriteľ urobiť do najbližšie nasledujúcej
splátky, a to do splátky splatnej dňa 20.03.2022, keďže splatnosť mesačných splátok v zmysle zmluvy
bola dohodnutá ku 20-tému dňu v mesiaci, čo neurobil a teda svoje právo nerealizoval v súlade s
druhou vetou §565 OZ. Keďže nedošlo ku platnému zosplatneniu úveru, nemohla banka v zmysle
§92 ods. 8 Zákona o bankách postúpiť nesplatnú pohľadávku na žalobcu a teda žalobca nemôže byť

aktívne vecne legitimovaný v tomto spore. Taktiež z vyššie uvedeného mám zato, že neboli splnené
podmienky na platné vyhlásenie úveru za predčasne splatný a následne na to ani podmienky na platné
postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní aj v zmysle ustanovení §17 ods.1 Zákona 129/2010
o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi do dnešného dňa zaplatil 13.894,96 € v zmysle prehľadu splácania

doloženého žalobcom k žalobe a žalobca mi reálne požičal 12.800,00 €, a teda nárok žalobcu za
predpokladu, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, nemôže byť dôvodný v celom rozsahu.
Keďže termín konečnej splatnosti predmetného úveru bol určený na 20.05.2024, vyhlásenie predčasnej
splatnosti nie je platné jednak z dôvodu, že k nemu nedošlo včas a taktiež pre nemožnosť žiadať
predčasnú splatnosť úveru z dôvodu nepreukázania konania žalobcu s odbornou starostlivosťou pri

skúmaní jeho bonity, a teda toto postúpenie nemôže byť platné, keďže pohľadávka nebola po konečnom
termíne splatnosti a taktiež nebola predčasne splatnou. Z toho dôvodu žalobca nemôže byť aktívne
vecne legitimovaný v tomto spore. A teda zo všetkých vyššie uvedených skutočnosti mal zato, že
nárok žalobcu voči nemu nie je nedôvodný v celom rozsahu. Mnohé všeobecné a odvolacie súdy
Slovenskej republiky opakovane a spravodlivo konštatujú, že neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho

nedostatočná informovanosť aj z dôvodu roztrieštenosti právnej úpravy spotrebiteľského práva, mu
nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch,
kde môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné
podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa a úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať
neprijateľnosť zmluvných podmienok a rozpor s dobrými mravmi a v prípade, že sú zmluvné podmienky

neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Vo svojom vyjadrení zo dňa 2.4.2024 uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu a zotrváva na všetkých svojich
argumentoch v predošlom vyjadrení t.j. odpore na platobný rozkaz, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Mal zato, napriek vyjadreniam v replike žalobcu, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov jednak z dôvodu, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť za úver a taktiež z dôvodu hrubého porušenia povinnosti veriteľa skúmať s
odbornou starostlivosťou bonitu spotrebiteľa. Zároveň mal zato, že nedošlo ku platnému vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru jednak z dôvodu nesplnenia podmienok pre jeho platné vyhlásenie a
taktiež pre porušenie povinnosti s odbornou starostlivosťou skúmať bonitu spotrebiteľa a z toho dôvodu
nemožnosti vyvolať predčasnú splatnosť úveru.

K bodu I. vyjadrenia žalobcu uviedol, že žalobca nepreukázal, že mal k dispozícii akékoľvek resp.
všetky relevantné údaje o výške celkového objemu mojich príjmov a výdavkov. Žalobca síce vo svojom
vyjadrení tvrdí, že vychádzal z mnou udaného príjmu, z údajov z úverového registra a z paušálnej
sumy výdavkov, t.j. životného minima. K tomu mám za potrebné uviesť, že jedným zo základných a
výslovne spomenutých parametrov posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v

zmysle ustanovení §7 ods. 1 a §11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je príjem spotrebiteľa.
Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že jediným parametrom, ktorý mal pri posudzovaní mojej schopnosti
splácať predmetný spotrebiteľský úver je údaj z úverového registra, z ktorého vyplýva, že splátky
mojich existujúcich úverov boli vo výške 571,- € mesačne (pri zostatku objemu úverov v celkovej výške57.567,- €), pričom veriteľ na tieto údaje z úverového registra neprihliadol, keďže z výstupu registra
SRBI je jednoznačne identifikovateľné, že mi ako žalovanému vyšlo CBScoreRange B, čo je druhé
najhoršie zo stupnice od A po M (A znamená zlé a M dobré na predmetnej abecednej stupnici),

pričom pôvodný veriteľ bol po vyhodnotení mojej úverovej zaťaženosti vo výpise z úverového registra
upozornený okrem môjho zlého skoringu aj na dva dôležité negatívne aspekty a to na maximálnu
delikvenciu a vysoký podiel celkovej zostávajúcej čiastky k celkovej financovanej čiastke v priebehu 6
mesiacov. O ďalšie moje pravidelné mesačné výdavky sa právny predchodca žalobcu nezaujímal. Z
vyššie uvedeného mám zato, že žalobca nepreukázal, že pred poskytnutím predmetného úveru mal

dostatočnéinformácieopravidelnommesačnompríjmedlžníkaataktiežnepreukázal,žemaldostatočné
informácie o mojich príjmoch a výdavkoch. K vyššie uvedenému mám za potrebné dodať, že predmetné
Odporúčanie Národnej banky Slovenska č. 1/2014 zo dňa 07.10.2014, na ktoré sa žalobca vo svojom
vyjadrení odvoláva, nijakým spôsobom nie je spôsobilé eliminovať zákonné ustanovenia §7 a §11
zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetné odporúčanie taktiež v článku V. vyvracia
úvahy žalobcu o dostatočnom posúdení bonity spotrebiteľa v súvislosti s jeho vyjadrením týkajúcim sa

výdavkov a príjmov.
Zotrval na tvrdení o neplatnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a to jednak z dôvodu, že
porušenie povinnosti resp. hrubé porušenie povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou skúmať bonitu
spotrebiteľa má za následok, okrem bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o úvere aj
to, že veriteľ nie je oprávnený požadovať jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru, v dôsledku

čoho je úver stále živý a žaloba bola podaná predčasne (20.05.2024 nastane konečný termín splatnosti
predmetného úveru).
K bodu III. vyjadrenie žalobcu uviedol, že námietku premlčania nevzniesol na celý nárok žalobcu, ale iba
na nezaplatené splátky splatné viac ako 3 roky pred podaním žaloby, ktoré boli splatné pred samotným
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru sa totižto stávajú

splatnými budúce splátky úveru, no splátky, ktorých splatnosť nastala pred samotným vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru sa premlčujú samostatne v trojročnej premlčacej lehote a §53 ods. 9 a
§565 01 na ne nemajú žiaden vplyv, keďže splatnosťou každej nezaplatenej splatnej mesačnej splátky
si pre danú splátku môže veriteľ uplatniť svoje právo na súde.
K bodu IV. vyjadrenia žalobcu uviedol, že žalobca si umelo prispôsobuje svoje pochybenie v úverovej

zmluve. Ak by sme teoreticky vzali do úvahy to, čo tvrdí žalobca a teda, že v zmysle článku IV. ods. 3
predmetnej úverovej zmluvy „bol dlžník povinný až do posledného dňa lehoty počas ktorej môže čerpať
úver, mesačne platiť Banke úroky z vyčerpanej čiastky úveru" a tento úrok nebol zahrnutý v splátkach
úveru, tak úverová zmluva bola podpísaná 20.05.2014, v zmysle výpisu z úverového účtu bol úver
čerpaný dňa 20.06.2014 a teda dlžníkovi nevznikla povinnosť v zmysle článku IV ods. 3 platiť naviac

úrok, keďže ten je zahrnutý v pravidelnej mesačnej splátke splatnej dňa 20.07.2014.
Zároveň v zmysle ustanovení §2 ods. g) zákona č.129/2010 Z.z. - „celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na

doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok," a teda do celkových nákladov spotrebiteľa majú byť zahrnuté tie
úroky, ktoré sú veriteľovi známe. Keďže veriteľovi vopred nebol známy dátum čerpania predmetného
úveru, pretože v zmluve o úvere bol určený len časový interval, odkedy dokedy je úver možné postupne

čerpať, nemohol do výšky celkových nákladov zahrnúť presnú výšku úroku z vyčerpaných súm, z toho
dôvodu je taktiež jeho nejasné a nepresvedčivé vyjadrenie o výške dodatočného úroku, bez presného
výpočtu, len zahmlievaním bez zákonného opodstatnenia.
K vyššie uvedenému poukazujem na Uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 08.11.2023 sp.zn.
19CoCsp/8/2023, kedy v bode 16. odôvodnenia odvolací súd uvádza: „Aby bolo možné konštatovať

splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia §9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen formálne, ale zároveň musia byť
aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa
účel sledovaný právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie spotrebiteľa o
podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany (rozsudok NS

SR sp.zn. 4Cdo/93/2022 zo dňa 31.05.2023).
Z vyššie uvedeného a taktiež s poukazom na podaný odpor voči platobnému rozkazu mal zato, že v
zmluve o úvere je nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť za úver
v zmysle ustanovení §9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z a teda tento nedostatok je potrebnésankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou predmetného úveru. K bodu V. a VI. vyjadrenia
žalobcu, na podporu svojej procesnej obrany v podanom odpore, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo 36/2020 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č.1/2021 z

ktorého vyplýva: „Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu vychádzajúc z vyššie citovaných
ustanovení § 53 ods. 9 s § 565 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že v prejednávanej veci
nedošlo k platnému postúpeniu splatnej pohľadávky. Z čl. IV. bod 1 Zmluvy ... totiž vyplýva, že za účelom
splácania predmetného spotrebiteľského úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý pravidelný termín
mesačných splátok úveru na 15. deň v mesiaci. K doručeniu právneho úkonu formálne označeného ako

„Výzva na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti" zo 16.01.2012 žalovanej došlo v z mysle článku
X. bod 3 úverovej zmluvy dňa 23.01.2012 a k doručeniu vyhlásenia úveru za predčasne splatný došlo
na základe právneho úkonu formálne označeného ako „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný" z
23.02.2012 v zmysle článku X. bod 3 úverovej zmluvy až dňa 08.03.2012. Z toho jednoznačne vyplýva,
že veriteľ nerealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou vyššie
citovaného ustanovenia § 565 OZ. Keďže podľa názoru dovolacieho súdu ust. § 92 ods. 8 zákona o

bankách umožňovalo banke právo postúpiť inej osobe (a to aj osobe, ktorá nie je bankou) len splatnú
pohľadávku, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná, a v tomto prípade došlo k postúpeniu nesplatnej
pohľadávky, išlo o postúpenie v rozpore s uvedeným ustanovením, a teda o absolútne neplatný právny
úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka." Aj Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí zverejnenom
v Zbierke stanovísk jednoznačne definoval „Výzva na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti" a taktiež

„Vyhlásenie úveru za predčasne splatné" za právne úkony a posudzoval dátum ich vystavenia, dátum
ich dôjdenia do sféry dispozície dlžníka a či bola naplnená druhá veta §565 OZ po realizácii výzvy v
zmysle §53 ods. 9. Vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo napadnuté zo strany žalobcu
ústavnou sťažnosťou, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. IV. ÚS 69/2023 zo dňa
07.02.2023 odmietol ako zjavne neopodstatnenú a výklad Najvyššieho súdu SR vzhliadol ako ústavne

udržateľný. Taktiež Iný senát Ústavného súdu Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp.zn. I. ÚS
516/2023 zo dňa 28.09.2023 pri odmietnutí ústavnej sťažnosti inej sťažovateľky si taktiež osvojil závery
vyššie citovaného uznesenia NS SR.
Z vyššie uvedeného zotrval na tvrdení o neplatnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru taktiež z
dôvodu nesplnenia podmienok v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a to §53 ods. 9 a §565

druhá veta OZ a v nadväznosti nato nesplnenie podmienok na platné postúpenie pohľadávky v zmysle
ustanovení §92 ods. 8 zákona o bankách resp. §17 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Keďže žalobcovi do dnešného dňa zaplatil 13.894,96 € a žalobca mu reálne požičal 12.800,- €, nárok
žalobcu za predpokladu, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a zároveň žalobca nie
je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, nemôže byť dôvodný v celom rozsahu, a preto

s poukazom na ustanovenia Civilného sporového poriadku žiadal, aby súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol ako zjavne nedôvodnú a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 6.5.2024, ktorým žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 10.544,02 € s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy

7.629,79 € od 6.12.2022 do zaplatenia, a vo zvyšku žalobu zamietol. Na odvolanie žalovaného Krajský
súd v Trenčíne zrušil predmetný rozsudok v napadnutej - vyhovujúcej časti (výrok I.) a v súvisiacej
časti o trovách konania (výrok III.) z dôvodu nepreskúmateľnosti jeho odôvodnenia vo vzťahu ku
skúmaniu bonity a nesprávneho údaju o celkovej čiastke, a to vzhľadom na vznesenú argumentáciu
žalovaného. Preto uložil prvostupňovému súdu odstrániť zistené nedostatky tak, ako ich uviedol odvolací

súd v tomto zrušujúcom rozhodnutí, opätovne vo veci rozhodnúť za súčasného zdôvodnenia svojho
rozhodnutia v limitoch predpísaných § 220 CSP. Pred novým rozhodnutím vo veci bude súd prvej
inštancie postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, svojím
procesným postupom poskytne účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené
Ústavou Slovenskej republiky, CSP, bude sa zaoberať všetkými argumentmi, prípadne dôkaznými

návrhmi strán sporu (uvedenými tiež v odvolaní), vykonané dôkazy starostlivo vyhodnotí v zmysle
zásad uvedených v ust. § 191 CSP a vo veci opätovne vo svetle spravodlivého usporiadania vzťahov
medzi stranami rozhodne. Rozsudok zo dňa 6.5.2024 v zamietavej časti nadobudol právoplatnosť dňa
18.6.2024.

4. Súd po zrušení rozsudku vykonal dňa 3.2.2025 pojednávanie v neprítomnosti sporových strán
(žalobca ako aj žalovaný svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti),
pričom v konaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi – výpis z účtu úveru z č.l. 10-17, oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2022, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 5.12.2022 z č.l.20-26, zmluva o spotrebiteľskom poistenom I. K. L. zo dňa 20.5.2015, Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere z č.l. 33-35, informácia o RPMN a priemernej RPMN z č.l. 36, vyhlásenie úveru
za predčasne splatný zo dňa 31.3.2022 s doručenkou, Všeobecné obchodné podmienky OTP Banky

Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo z č.l. 40-44, Sadzobníkom pre
fyzické osoby – občanov z č.l. 45-60, výzvou pred zosplatnením zo dňa 8.2.2022 s doručenkou, listiny
o overovaní bonity klienta z č.l. 96-111, a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dňa 20.5.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu (OTP Banka, a.s.) ako veriteľ so žalovaným

ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie refinančného
spotrebiteľského úveru vo výške 12.800,- € žalovanému s tým, že žalovaný sa zaviazal uhradiť veriteľovi
106 mesačných splátok úveru po 213,84 € + poistné vo výške 12,88 €, zročných vždy do 20. dňa
v mesiaci, s uvedením celkovej čiastky vo výške 23.056,12 €. V zmluve je uvedená ročná úroková
sadzba 12,77%, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 15,89%. V zmluve je uvedený
dátum splatnosti prvej splátky 20.7.2015 a termín konečnej splatnosti je 20.5.2024. Upomienkou

zo dňa 8.2.2022 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k okamžitej úhrade nesplatených
splátok predmetného úveru v sume 4.527,29 € na označený účet s tým, že ak nebude dlh zaplatený,
bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Predmetná výzva bola doručená žalovanému dňa
15.2.2022. Právny predchodca žalobcu v liste zo dňa 31.3.2022 adresovanom žalovanému oznámil, že
dlh z predmetnej úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu k 10. dňu po doručení výzvy. Aj

táto zásielka bola doručovaná žalovanému, pričom bola veriteľovi vrátená ako neprevzatá v odbernej
lehote dňa 25.4.2022. Žalovaný na predmetný úver zaplatil nasledovné úhrady: za rok 2015 zaplatil
sumu 1.329,51 € (mal zaplatiť 6x 213,84 € = 1.283,04€), za rok 2016 zaplatil sumu 2.751,96 € (mal
zaplatiť 12x 213,84 € = 2.566,08 €), za rok 2017 zaplatil sumu 2.841,76 € (mal zaplatiť 12x 213,84 € =
2.566,08 €), za rok 2018 zaplatil sumu 2.904,61 € (mal zaplatiť 12x 213,84 € = 2.566,08 €), za rok 2019

zaplatil sumu 2.751,98 € (mal zaplatiť 12x 213,84 € = 2.566,08 €), za rok 2020 zaplatil sumu 1.168,14
€ (mal zaplatiť 12x 213,84 € = 2.566,08 €), za rok 2021 zaplatil sumu 70,- € (mal zaplatiť 12x 213,84 €
= 2.566,08 €), za rok 2022 zaplatil sumu 77,- €. Právny predchodca žalobcu postúpil zmluvou zo dňa
5.12.2022 pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného do 22.12.2015
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného do 22.12.2015 zmluvao spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

12. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného do 22.12.2015
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,

z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

13. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného do 22.12.2015 poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

14. Súd podľa vykonaných dôkazov vyhodnotil, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanýmjepotrebnéposudzovaťakospotrebiteľský,atospoukazomna§52Občianskehozákonníka,
v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
pričom žalovaný v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá

pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola konkrétne uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere vo forme účelového úveru na splatenie úverov. Zákon pre takúto zmluvu
ustanovuje podstatné náležitosti, preto súd skúmal, či dotknutá zmluva tieto náležitosti obsahuje.

15. Prvostupňový súd vo svojom pôvodnom rozhodnutí konštatoval, že zmluva obsahuje všetky
náležitosti,ktorýchprítomnosťvzmluvezákonvyžadujepodnásledkombezúročnostiabezpoplatkovosti
úveru v prípade ich absencie v zmluve o úvere. S týmto názorom sa však odvolací súd nestotožnil,
keď uviedol, že na rozdiel od súdu prvej inštancie nezastáva názor, že údaj o celkových nákladoch
spotrebiteľa bol uvedený v súlade so zákonom (správne), keď tento okrem dohodnutých anuitných

splátok v sebe zjavne zahŕňa aj úrok vypočítaný od prvého do posledného dňa lehoty možného čerpania
v zmysle čl. IV. ods. 3 Zmluvy v konkrétnej výške 175,59 €. Vychádzajúc z obsahu zmluvy, v zmysle jej
článku III. ods. 2 zmluvy, po splnení podmienok uvedených v článku II. a v tomto článku môže dlžník
čerpať úver postupne v lehote do 18.06.2015. Podľa článku VI. ods.3 zmluvy, dlžník je povinný až do
posledného dňa lehoty, počas ktorej môže čerpať úver mesačne platiť banke úroky z vyčerpanej čiastky

úveru, a to vždy v príslušný deň kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka úrokov bude v najbližší deň
kalendárneho mesiaca nasledujúcom po dni, v ktorom sa začalo čerpanie úveru. Ako dôvodil samotný
žalovaný suma tohto úroku nemusí byť zmluvnému dlžníkovi vyúčtovaná, resp. nemusí byť vyúčtovaná v
deklarovanej výške (v závislosti od dňa čerpania finančných prostriedkov, ktorý si volí sám dlžník), avšak
veriteľ je v zmysle zákona povinný predpokladať, že k jej vyúčtovaniu dôjde a započítať ju do celkovej

čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tieto závery neindikujú k správnosti úsudku súdu prvej inštancie,
že do celkovej čiastku úveru, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, majú vstupovať úroky z vyčerpanej čiastky
úveru v deklarovanej výške ako ďalší náklad spojený so spotrebiteľským úverom. Rozhodujúcim pritom,
aby mohol súd prvej inštancie správne vyhodnotiť, či celková čiastka úveru bola uvedená v správnej
výške, ktorú by mal žalovaný pri riadnom a včasnom splácaní uhradiť, musí vychádzať z podmienok

dojednaných v zmluve, najmä z výšky dojednaných splátok vrátane úrokov, príslušenstva a poplatkov
podľatejtozmluvyazapodmienokdohodnutýchvzmluveatentojepotrebnépodložiťvýpočtom.Žalobca
nepreukazoval, či a v akej výške je potrebné úroky z čerpania úveru započítať do celkových nákladov
spotrebiteľa na spotrebiteľský úver a teda i do celkovej čiastky úveru a do RPMN. Závery súdu prvejinštancie nepotvrdzujú správnosť celkovej čiastky úveru a tieto nemajú oporu v odkaze na čl. IV. ods.
3 zmluvy, pričom z uvedeného nie je možné dospieť k záveru, ako súd kvalifikoval správnu hodnotu
celkovej čiastky úveru bez uvedenia deklarovanej výšky úroku. Súd vzhľadom na uvedené prehodnotil

svoj záver a vzhľadom na skutočnosť, že suma vo výške 175,59 € nemôže predstavovať ročný úrok
12,77% z čiastky 12.800 € za obdobie od uzavretia zmluvy 20.5.2015 do posledného možného dňa
čerpania úveru 18.6.2015 (keďže ide o sumu 134,35 €) uvádza, že celková výška úveru v dotknutej
zmluve nebola uvedená správne, a preto podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. sa takýto
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Nakoľko žalovaný zaplatil na predmetný úver sumu 13.894,96 €, čo nebolo medzi stranami sporné,
pričom celkovo čerpal sumu úveru vo výške 12.800,- €, súd prijal záver, že žaloba podaná žalobcom
je v plnom rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na uvedený záver sa
prípadnými ďalšími pochybeniami veriteľa napr. pri skúmaní bonity či zosplatňovaní úveru z dôvodu
hospodárnosti nezaoberal.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

19. Súd pri rozhodovaní o trovách konania mal za to, že plne úspešnou sporovou stranou sa stal
žalovaný, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o ich presnej výške

bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský
súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného
sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon

exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).