Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624203243
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5624203243.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX. X.

XXXX, trvale bytom C. D., proti žalovanej E. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom G. XXX, zastúpenej JUDr.
Petrom Svrčkom, advokátom so sídlom Ružomberok, K. A. Medveckého 1503/1, v spore o vrátenie daru
a o uloženie povinnosti zrušiť záložné právo, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 15. 8. 2024, sa žalobca domáhal
voči žalovanej vydania daru, a to pozemkov zapísaných ako parcela číslo KN-C 4603, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 369 m2, parcela číslo KN-C 4604, druh pozemku záhrada,
o výmere 405 m2, parcela číslo KN-C 4605, druh pozemku záhrada, o výmere 76 m2 a stavieb
rodinného domu súpisné číslo XXX postavenej na pozemku parcela číslo KN-C 4603 a garáže súpisné
číslo XXXX, postavenej na pozemku parcela číslo KN-C 4603, nachádzajúcich sa v katastrálnom
území D., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, na
liste vlastníctva číslo XXXX ako aj uloženia povinnosti zrušiť záložné právo v prospech H. H., I. na
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území D.,

zriadené zmluvou o zriadení záložného práva číslo 5188340535, ktorej vklad bol povolený dňa 25. 4.
2022 a zriadené zmluvou o zriadení záložného práva číslo 5190584520, ktorej vklad bol povolený dňa 6.
6. 2022. V žalobe uviedol, že žalovanej uvedené nehnuteľnosti daroval darovacou zmluvou, na základe
ktorejbolpovolenývkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostídňa13.6.2019podV1361/2019.
Žalovaná ho v roku 2019 prehovorila na darovanie nehnuteľností s tým, že jej dcéra G., ktorá bude
v dome bývať, sa o neho postará do konca života a zabezpečí mu pohreb. Dcéra žalovanej sa o neho
zo začiatku starala. V roku 2000 zistil, že mu žalovaná zrušila trvalý pobyt, o čom ho neinformovala.

Po konfrontácii mu povedala, že to nie je dôležité, kde má trvalý pobyt. Starostlivosť nebola od toho
času žiadna, resp. minimálna. V roku 2022 mal psychické problémy a problém s alkoholom, preto dňa
27. 3. 2022 odišiel do zariadenia Dobrý pastier do Kláštora pod Znievom. Po trojmesačnom pobyte si
potreboval obnoviť zváračské skúšky, preto sa vrátil do Ružomberka. Jednu noc prespal v dome, na
druhý deň, keď sa vrátil z obchodu, tak zať žalovanej ho už nevpustil do domu a zistil, že na dome sú
vymenené zámky. Do domu sa domáhal vstupu. Dva týždne sa túlal po Ružomberku, následne odišiel
do Kláštora pod Znievom. V dome zostali jeho hnuteľné veci, a to zváracia technika, sústruh, vybavenie

dielne, skleník, nábytok a veci osobnej potreby, ako aj doklady, ktoré mu žalovaná s dcérou odmietli
vydať. Žalovaná nadobudla nehnuteľnosti v katastrálnom území J. H., zapísané na liste vlastníctva
číslo XXX a za tým účelom zriadila záložné právo na darovaných nehnuteľnostiach. Od júla 2022 žije
v podstate ako bezdomovec a keby nebolo zariadenia v Kláštore pod Znievom žil by na ulici. Žalovaná savoči nemu správa tak, že porušuje dobré mravy a neprejavuje voči nemu ako darcovi primeranú vďaku,
vyhodila ho z domu, odmietla mu vydať hnuteľné veci a doklady. Preto ju listom zo dňa 6. 6. 2024 vyzval
na vrátenie daru. Žalovaná na výzvu nereagovala.

2. Žalovaná vo vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 4. 11. 2024, navrhla žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Poprela tvrdenia žalobcu, že by ho prehovorila na darovanie nehnuteľností s tým,
že jej dcéra sa o neho postará a zabezpečí jeho pohreb. Z darovacej zmluvy takýto záväzok nevyplýva,
keď, navyše, by sa malo jednať o záväzok tretej osoby. Pred uzavretím darovacej zmluvy mal žalobca

dlhy, keďže mal dlhodobé problémy s alkoholom, prestal pracovať. Ich otec, ktorý mal právo doživotného
užívania v dome, ju požiadal, aby od žalobcu prijala nehnuteľnosti, keďže sa bál, že stratí strechu nad
hlavou. Už predtým ich otec platiť za žalobcu dlhy. Ich otec bol onkologický pacient, preto nechcela, aby
sa trápil a s jeho návrhom súhlasila. Darovaciu zmluvu podpísali u notárky. Žalobca mal v tom čase dlhy
na poistnom na sociálne i zdravotné poistenie, ktoré za neho spolu s manželom uhradili. Žalobca si do
domu často vodieval cudzích ľudí, s ktorými popíjal alkohol a robil hluk. Ich otec sa žalobcu aj týchto

ľudí bál. Z chladničky mu mizli veci, zo špajze alkohol. Z obavy o svoj život a majetok na vchodové
dvere vedúce na poschodie, ktoré obýval, ako aj na chladničku namontoval zámok. Pod vankúšom na
posteli mal nôž. Otcovi žalobca veľmi sťažoval záver života. Otec zomrel 31. 5. 2020. Žalobca videl,
ako ho berú do sanitky, avšak viac sa o neho nezaujímal a neprišiel mu ani na pohreb. Po otcovej smrti
počas pracovného týždňa spával v dome jej manžel z obavy, aby doň nechodili cudzí ľudia. Cez víkend

bývala v dome jej dcéra spolu s manželom a dvomi deťmi. Situácia so žalobcom sa zhoršovala, do domu
bola často privolaná policajná hliadka. Preto sa so svojou dcérou dohodla, že pôjdu do domu bývať.
Po dohode s jej dcérou sa žalobca presťahoval do spodných priestorov domu, keďže mal problémy
s chôdzou. Jej dcéra s manželom tieto priestory vyčistili, vymaľovali, kúpili do nich elektrospotrebiče,
dali spraviť prívod teplej vody do kuchyne aj do kúpeľne, vymenili radiátory. Po krátkej dobe vyšlo ich

úsilie nazmar, steny, podlaha, kuchynská linka boli špinavé a v hroznom stave. Už predtým žalobca
rovnako zničil vrchné poschodie domu, všade boli rozhádzané fľaše od alkoholu, žalúzie boli zažltnuté
od fajčenia. Veľakrát sa stalo, že manžel jej dcéry našiel žalobcu v opitom stave, s horiacou cigaretou
v ruke alebo s jedlom na zapnutom sporáku. Stávalo sa, že žalobca v noci zavolal jej zaťovi, aby ho
prišiel zobrať, keďže ho nechali jeho spoločníci spať von na zemi a nedokázal sa vrátiť domov. Jej

zať vždy išiel poň, aby sa mu niečo nestalo. Jej dcéra nemohla v noci spávať, budila manžela, aby
išiel skontrolovať žalobcu. Ich deti sa ho báli, vídali ho, ako chodí domov opitý, pomočený, plaziaci sa,
krvavý. Taktiež ho nosila domov v takomto stave jeho dcéra, ktorá za ním prišla počas prázdnin. Jej
dcéra sa so žalobcom viackrát rozprávala o možnosti riešenia situácie, odporúčala mu navštíviť lekára,
navrhovala mu zrušiť živnosť, aby nevznikali ďalšie dlhy. Dcéra s manželom financovali chod celého

domu, žalobca im neprispieval ničím, keďže financie nemal. Kupovali potraviny, cigarety, tabak, varili
mu. Žalobca mal občas nejaké financie z predaja vecí zo svojej dielne, prípadne si od zákazníkov vypýtal
preddavok, ale prácu neurobil a peniaze prepil. Niekoľkokrát sa vyhrážal, že podpáli dom. Žalobca začal
mať aj zdravotné problémy, ťažko chodil, opúchali a mokvali mu nohy. Po viacerých rozhovoroch s ním
dospeli k záveru, že najlepšie bude umiestniť ho do zariadenia sociálnych služieb. Jej dcéra telefonicky

kontaktovala správcu zariadenia Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom. V marci 2022 jej dcéra so
zaťom nakúpili žalobcovi ošatenie, obuv, veci osobnej hygieny, mobilný telefón, SIM-kartu, nechali mu
určitý obnos peňazí a odviezli ho do uvedeného zariadenia. Jej dcéra s pracovníkmi zariadenia naďalej
komunikovala. Žalobca bol v najčastejšom kontakte s jej zaťom, žiadal ho o zaslanie cigariet, tabaku,
peňazí, či druhého mobilného telefónu. Keď bol žalobca v nemocnici v Martine, jej zať odviezol do

nemocnice aj jeho dcéru, aby ho mohla navštíviť. Žalobcovi sa aj s rodinou snažili všemocne pomôcť,
aby sa dostal zo závislosti od alkoholu. Po nejakom čase sa žalobca do domu v Ružomberku vrátil, avšak
keď ho išiel pozrieť jej zať, už bol opitý a pomočený. Nasledujúci deň si išiel kúpiť do obchodu alkohol.
Jej dcéra s rodinou z obavy o svoju bezpečnosť vymenili zámky na dome a žalobca zostal bývať na
ulici, opäť sa stretával so svojimi kamarátmi. Jej zať mu však nosil stravu aj cigarety. Približne po dvoch

týždeň sa im podarilo presvedčiť ho, aby išiel opätovne do zariadenia v Kláštore pod Znievom. Žalobca
mal približne od 15 rokov problém s alkoholom, ktorý sa rokmi prehlboval. Viedlo to aj k neplateniu
výživného na dcéru a jeho následnému odsúdeniu za trestný čin zanedbania povinnej výživy trestným
rozkazom Okresného súdu Ružomberok. V uvedenom konaní bol vyhotovený aj znalecký posudok,
v ktorom mal znalec konštatovať, že žalobca je ťažký alkoholik. O uvedených skutočnostiach nadobudla

vedomosť z dôvodu, že žalobcovi počas trestného konania pomáhala, vozili ho na výsluchy, snažili
sa zabezpečiť, aby aspoň počas nich nebol pod vplyvom alkoholu. Zrušenie trvalého pobytu žalobcu
v dome nemožno považovať za porušenie dobrých mravov, keďže ide o výkon práva vlastníka domu.
Ešte za života otca žalobcu upozorňovala, že ak bude pokračovať vo svojom spôsobe života, zrušímu trvalý pobyt. Už pred darovaním nehnuteľností sa snažila, ako aj členovia jej rodiny, so žalobcom
nehnuteľnosti užívať, avšak ukázalo sa to ako nemožné a sám žalobca súhlasil, že odíde do zariadenia
v Kláštore pod Znievom. Poukázala na to, že ak by bolo bývalo úmyslom strán, aby žalobcovi prislúchalo

vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľností, boli by zriadili rovnaké oprávnenie v jeho prospech
v darovacej zmluve, ako mal zriadené vecné bremeno ich otec. Poprela, že by žalobcovi odmietla
vydať hnuteľné veci z rodinného domu. Za nedôvodnú považovala žalobu aj v časti zrušenia záložného
práva, keďže nemôže jednostranne zrušiť dvojstranný právny úkon vzťah založený zmluvou o zriadení
záložného práva. Uvedený úver si brala jej dcéra s manželom, preto je zálohom dom spolu s pozemkami

v Ružomberku, keďže ho výlučne užívajú.

3. Žalobca nevyužil svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 3 Civilného
sporového poriadku a ku vyjadreniu žalovanej sa nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa
15. 11. 2024, ktoré mu bolo doručené dňa 21. 11. 2024.

4. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie dňa 23. 4. 2025 v neprítomnosti žalobcu, ktorý vzal termín odročeného pojednávania
na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil
dôležitými dôvodmi a nežiadal pojednávanie odročiť.

5. Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe trval. Uviedol, že bol v zlom psychickom stave, odišiel
do Kláštora pod Znievom. Mal aj operáciu, žalovaná mu však ani nezatelefonovala, neinformovala sa,
ako sa má. Doma mu dávali niečo podpísať, nevedel uviesť, či bol niečo podpísať aj u notára. Poukázal
na to, že prišiel aj o hodnotné veci, napr. skleník. Uviedol, že podanou žalobou hodlá docieliť, aby bol
zapísaný ako vlastník nehnuteľných vecí na liste vlastníctva.

6. Advokát žalovanej trval na pojednávaní na obsahu vyjadrenia ku podanej žalobe. V záverečnej reči
navrhol podanú žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané,
že by sa žalovaná alebo ktorýkoľvek člen jej rodiny voči žalobcovi správali spôsobom, ktorý by bol
v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že bolo preukázané, že k žiadnemu sľubu starostlivosti

o žalobcu zo strany žalovanej alebo iného člena jej rodiny nedošlo. Iniciatíva na uzavretie darovacej
zmluvy vyšla zo strany otca strán sporu, ktorý sa obával, že pre žalobcov spôsob života príde o strechu
nad hlavou. Žalobca nepodmieňoval darovanie nehnuteľností zriadením vecného bremena. Žalovaná
a členovia jej rodiny žalobcovi pomáhali, žalobca mal zabezpečenú stravu, snažili sa mu pomôcť pri
riešení problémov s alkoholom, vybavili mu umiestnenie v zariadení v Kláštore pod Znievom, kde mu zať

žalovanej pravidelne telefonoval. Zo všetkých výsluchov vyplynulo, že žalobca nikdy nebol žalovanej,
ani členom jej rodiny ľahostajný. Z jeho strany však bola veľmi malá snaha čokoľvek so svojím spôsobom
života spraviť. Poukázal na to, že ak by aj bolo preukázané, že žalobcovi neboli vydané jeho hnuteľné
veci, nebolo by to možné považovať za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Svedkovia pritom
zhodne potvrdili, že na základe pokynu žalobcu predali zváračku, vyhodili len poškodené veci a staré

oblečenie a žalobca si ostatné veci môže z domu zobrať.

7. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že viackrát mu bolo sľubované, že dcéra žalovanej mu
bude variť, budú sa o neho starať, pôjdu s ním na aute, keď bude potrebovať. Dcéra žalovanej mu však
len párkrát doniesla jedlo, potom si varil sám. Doniesla mu jogurty po záruke. Takéto veci mu rozprávali

pred podpisom zmluvy. Keď prerábali v dome, tak im sám povedal, aby sa presťahovali ku nemu hore.
Vtedy mu tam nahádzali veci z kotolne, to sa nedalo upratať. Keď prerábali kúrenie, vypli mu mrazničku,
v ktorej sa znehodnotilo vyše 30 kíl mäsa. Po rozvode manželstva bol na tom psychicky zle, tak to riešil
alkoholom. Pracoval v montážnej firme, kde vykonával aj práce vo výške a keďže začal mať problémy
so stabilitou, musel vo firme skončiť. To bolo asi 5 – 6 rokov dozadu, odvtedy nepracoval. Žalovaná

mu povedala, že povypláca za neho dlhy, že sa budú o neho starať, preto darovaciu zmluvu podpísal.
Viackrát mu hovorili, aby zmluvu uzavrel. Vedel, že nehnuteľnosti daruje žalovanej, vedel čo daruje, ale
zmluvu nečítal a nevedel, že do zmluvy nedali záväzok opatrovať ho. Sestra mu povedala, že sa oňho
bude starať, že keď musia variť pre 4 osoby, budú aj pre neho. Po podpise zmluvy sa začali vzťahy
k nemu meniť. Keď požiadal švagra, aby ho odviezol autom, tak nemal čas. O odvoz žiadal asi 3 – 4-

krát. Dcéra žalovanej mu navarila 5, 6, 10-krát, potom nevarila. Dcéra žalovanej s ním nekomunikovala,
komunikoval s jej manželom. Jedlo mu nosili známi. Od roku 2019 do odchodu do Kláštora pod Znievom
alkohol požíval, ale nebolo to každý deň, bolo to 2 – 3-krát do týždňa. Do Kláštora pod Znievom odišiel
z dôvodu, aby sa dal do poriadku s alkoholom, aj zdravotne. Potreboval si obnoviť zváračské skúšky,tak sa v Kláštore pod Znievom dohodol, že pôjde na 3 dni do Ružomberku. Keď prišiel domov, nedalo sa
tam ani pohnúť, boli tam nahádzané veci. Potom išiel do obchodu a keď sa vrátil, boli vymenené zámky.
Následne sa 2 týždne túlal. V dome zostali jeho veci, a to zváračka, stojanová vŕtačka, sústruh, leštička.

K veciam sa nemohol dostať, keďže aj na bráne boli vymenené zámky. Veci si nemá kde dať. Pobyt
v Kláštore pod Znievom mu pomohol vybaviť zať žalovanej.

8. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že nechodila za žalobcom presviedčať ho, aby jej
nehnuteľnosti daroval. Stalo sa tak z dôvodu, že žalobca prestal pracovať, všetky náklady na bývanie

platil jej otec, žalobcovi vznikali dlhy, pretože neplatil odvody. Otec bol v tom období onkologický pacient
a bál sa, aby neprišiel o bývanie. Preto navrhol, aby jej žalobca daroval nehnuteľnosti. V čase, keď sa
dojednávala darovacia zmluva, sa ani netušilo o tom, že by išla jej dcéra bývať do rodinného domu.
Darovacia zmluva sa podpisovala u notárky, žalobca mal možnosť si ju pred podpisom prečítať. Po smrti
otca všetky náklady na bývanie v dome hradila spolu s manželom. Dcéra chodila do domu najskôr na
víkendy, na kontrolu do domu chodieval aj jej manžel. Keď dcéra začala prerábať nehnuteľnosť, urobili

žalobcovi bývanie dole, kúpili mu chladničku, práčku. Nevedela sa vyjadriť k tomu, ako často poskytovala
dcéra žalobcovi stravu. Žalobcu museli chodiť kontrolovať aj cez deň, či do domu niekto nechodí, keďže
sa tam stretávali rôzni ľudia a pili alkohol. Pobyt v Kláštore pod Znievom vybavovala žalobcovi jej dcéra,
so svojím manželom ho tam boli aj odviezť, kúpili mu veci na oblečenie, telefón, kartu. Keď sa dcéra
pokúšala kontaktovať so žalobcom v uvedenom zariadení, bolo jej povedané, aby ho nekontaktovali, že

to nie je dobré. Niektoré veci z dielne žalobcu predal dcérin manžel, keďže žalobca potreboval peniaze.
Uviedla tiež, že jej otec sa v poslednom období života na svojom poschodí zamykal, keďže sa bál,
že ho niekto napadne. Žalobca napadol otca slovne, keď mu nechcel dať naraz peniaze, ktoré mu
prišli od posledného zamestnávateľa. Pod otcovým vankúšom našla nôž, ktorý tam mal z dôvodu, že
sa žalobcu bál. Podľa nej, žalobca požíval alkohol aj každý deň. Žalobcovi žiadnu pomoc vo forme

starostlivosti pred podpisom darovacej zmluvy nesľubovala. Poukázala na to, že žalobca mal v dome
strašný neporiadok, všade boli špaky, nedojedené jedlo, neumytý riad, byt bol zdevastovaný. Párkrát ho
našiel zať spať so zapálenou cigaretou, preto ho museli chodiť kontrolovať. Keď prišiel žalobca domov
z Kláštora pod Znievom, telefonoval jej zať, že už je opäť opitý. Keď žalobcovi ponúkali odvoz k lekárovi,
odmietol to. Dcéra, ani iní rodinní príslušníci žalobcovi pred podpisom darovacej zmluvy nesľubovali

starostlivosť o neho, keďže dcéra vtedy netušila, že pôjde do domu bývať. Trvalý pobyt žalobcovi zrušila
z dôvodu, že nerešpektoval keď ho žiadali, aby prestal požívať alkohol a vodiť si do domu kamarátov.
Žalobca sa vracal domov častokrát opitý, pomočený, zakrvavený. Žalobcovi navrhovali, aby sa podrobil
protialkoholickej liečbe, a to ešte v čase pred rozvodom manželstva. Aj po podpise darovacej zmluvy ho
o to opakovane žiadali. Žalobca tvrdil, že to nepotrebuje. Od roku 2019 žalobca žiadne náklady súvisiace

s bývaním v dome nezaplatil. Za žalobcu uhradila dlhy Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, daň
z nehnuteľnosti a výživné 100 eur. Skleník si presťahovala do miesta svojho bydliska v Liskovej. Žalobca
ju nikdy nevyzval na vydanie hnuteľných vecí. Žalobcu nekontaktovala po jeho odchode do Kláštora pod
Znievom, keďže dcére bolo povedané, že nie je vhodné ho kontaktovať. Jej vzťahy k žalobcovi ochladli
v dôsledku toho, ako sa správal k ich otcovi, ktorému nebol ani na pohrebe.

9. Svedok K. F., manžel žalobkyne, pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že jeho svokor, ktorý bol ťažko
chorý, zistil, že mu niekto chodí po jeho byte, kradne mu alkohol, preto si dal petlicu na svoju časť
bytu. Jeho švagor chodil do domu s kamarátmi, svokor mal obavy. L. dohovárali, avšak bezúspešne.
Svokor ich požiadal, aby manželka prijala dom do daru, uviedol, že sa o tom rozprával aj so švagrom,

keďže chodili rôzne exekúcie, boli tam dlhy. Manželka mu povedala, aby sa netrápil, že dar príjme.
Potom vypracovala notárka zmluvu a zmluva sa k nej išla podpísať. Nie je pravda, že by sa zmluva
podpisovala doma. L. sa opíjal aj následne, vodil si do domu kamarátov. On chodieval do domu cez deň,
manželka keď prišla z práce. Svokor financoval všetky náklady na dom a platil aj švagrove dlhy. Švagor
po rozvode manželstva v roku 2017 prestal pracovať, mal len nejaké fušky. Stále bol opitý. Po smrti

svokra dali na dom aj kameru, aby videli, kto do domu chodí. Videli, že už ráno prichádzajú švagrovi
kamaráti, nosia mu alkohol, spíjali sa tam, močili do skleníka. Po smrti svokra chodievala do domu aj
ich dcéra s deťmi. Zdravotný stav švagra sa zhoršoval, odchádzali mu nohy. Dcéra mu prerobila spodnú
časť domu, zaviedla mu tam teplú vodu, dal sa tam bojler, vymaľovali. Urobili to z dôvodu, že keď chodil
švagor po schodoch, schody boli pomočené, zakrvavené. Keď bol svokor v nemocnici, manželka našla

pod vankúšom nôž, ktorý tam mal z dôvodu, že sa švagra bál. Kamaráti švagra otvárali v dome okná,
hoci v dome sa kúrilo, vznikali tak veľké nedoplatky. Báli sa, že švagor dom podpáli, keďže v dome fajčil.
Keď prišli dcéru navštíviť, švagor už bol opitý alebo sa vracal opitý. Ešte pred smrťou svokor navrhol
dcére,abytamprišlabývať.Vrchnáčasťdomu,vktorejšvagorbýval,bolazdevastovaná,všetkosmrdelocigaretami. Veľakrát sa stalo, že kamaráti nechali švagra ležať vonku, chodil potom po neho jeho zať,
lebo mu ho bolo ľúto a bál sa, aby nezamrzol. Kým dcéra v dome nebývala, nosili mu jedlo oni. Švagor
si aj varieval, ale veľakrát mu jedlo na platničke zhorelo. Keď začala v dome bývať dcéra, varila mu

ona. Veľakrát sa stalo, že videl švagra na kamere ako leží na ulici, tak sadol do auta a išiel po neho.
Poukázal na to, že švagor nechcel zrušiť živnosť, nechcel ísť k lekárke. Chceli, aby si vybavil invalidný
dôchodok. Povyplácali za neho aj dlhy. Dcéra so zaťom ho prehovárali, aby išiel do zariadenia v Kláštore
pod Znievom, zariadenie mu aj vybavili, aj ho tam odviezli. Dcéra mu ešte kúpila mobil. V zariadení bol
asi 3 mesiace, potom povedal, že si potrebuje robiť zváračské skúšky a odišiel. Dcéra ho následne našla

v jeho časti domu už opitého, všetko bolo zhumpľované, pomočené. V ten deň alebo v deň nasledujúci
si išiel kúpiť alkohol a dcéra so zaťom ho už do domu nepustili. Asi týždeň -dva chodil za ním zať do
staničky, v ktorej sa zdržiaval a prehováral ho, aby sa vrátil do Kláštora pod Znievom. Následne opätovne
do tohto zariadenia odišiel. Dcéra aj zať mu tam posielali balíky, telefonovali mu, ale potom im povedali,
že nie je dobré ho kontaktovať. Jeho manželka švagrovi nesľúbila oproti uzavretiu darovacej zmluvy
žiadnustarostlivosťanimožnosťbývania.Švagormalsklonykalkoholizmuužoddetstva,alkoholpožíval

aj keď sa oženil. Keď ešte v dome nebývala dcéra, chodili hľadať švagra policajti, lebo neplatil výživné.
Poprosili ho, či by nemohol zabezpečiť doručenie predvolania a jeho účasť na výsluchu. Preto musel
zostať v dome spať, aby hneď ráno zabezpečil, aby švagor ešte triezvy išiel na políciu. Švagra odviezol
na výsluch na políciu, taktiež na vyšetrenie k znalcovi. Nikdy neodmietol švagra odviezť. Švagra z domu
nikdy nevyháňal, len jeho kamarátov. Švagor uvítal, že sa mohol presťahovať do dolnej časti domu.

V garáži mal švagor veci na zváranie, ktoré sú stále tam, nikdy ho nevyzval, aby mu veci vydal. Od
podpisu darovacej zmluvy až do odchodu do Kláštora pod Znievom bol švagor opitý takmer každý deň.
Keď ešte svokor žil, chodil do domu každý deň, po jeho smrti 2 – 3-krát do týždňa. Po smrti svokra nosili
švagrovi jedlo 2 – 3-krát do týždňa, robil mu nákupy. Do domu stále chodili švagrovi kamaráti, míňali
vodu.Švagrovipovedali,žeaktobudepokračovaťzrušiamutrvalýpobyt.Posmrtisvokravšetkynáklady

na bývanie platili oni, švagor neplatil nič. Švagor ho o odvoz nežiadal, viezol ho len 2-krát na políciu.
Švagrovi navrhovali protialkoholickú liečbu, ktorú odmietol, a to ešte za života svokra aj po jeho smrti.
Uviedol, že nikto by švagra z domu nevyhodil, keby sa nesprával tak, ako sa správal. V čase uzavretia
darovacej zmluvy sa nič nehovorilo o tom, že by sa mala dcéra alebo manželka o švagra postarať, dcéra
v tom čase bývala ešte v Dolnom Kubíne.

10. Svedkyňa C. G. F., dcéra žalovanej, pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa ako rodina rozprávali,
že dedko požiadal mamu, aby prijala dar. Mama s otcom povyplácali dlhy. Keď sa začal dedkovi
zhoršovať zdravotný stav, začal im rozprávať, že žalobca chodí opitý, že ho do polnoci musí čakať,
že chodieva skrvavený. Začal si zamykať dvere do svojho poschodia, zamykal si špajz, chladničku

s mrazničkou. Keď bol hospitalizovaný, našli pod jeho vankúšom nôž a sprej. Povedal im, že chodia
ku žalobcovi kadejakí ľudia, pijú tam, fajčia, on sa ich bál. S manželom sa chceli presťahovať bližšie
k Ružomberku. Asi 2 týždne pred dedkovou smrťou mu ukazovali nejaký dom v Likavke. On im vtedy
povedal, aby prišli bývať do tohto domu, aby sa nezdevastoval. Vtedy o takejto možnosti neuvažovali. Po
smrti dedka chodili do domu cez víkendy, aby sa dom aspoň trochu pristriehol. Cez týždeň chodieval do

domu jej otec. Na dome namontovali aj kameru, lebo do domu chodili kamaráti žalobcu. Keď chodievali
do domu cez víkendy, vždy žalobcovi doniesli jedlo. Nejaké veci z garáže si popredal žalobca. Keď
začali dom prerábať oslovili žalobcu, či by nebolo lepšie, aby išiel bývať dole, lebo sa veľakrát stalo,
že keď prišiel opitý, spadol zo schodov. On s tým súhlasil. V dome prerobili celé kúrenie, zaviedli teplú
vodu do dolnej časti v kúpeľni a v kuchyni, dali tam žalobcovi práčku, chladničku, televízor, mal tam

dvojplatničku, aby si mohol variť. Postupne sa však všetko dostalo do toho istého stavu, po zemi boli
fľaše z alkoholu, všetko bolo pomočené. Žalobcovi sa stávalo, že si dal zohrievať jedlo, keď prišiel opitý,
apotomzaspal.Malastrachajvnoci,žezačneniečozohrievať,pretohochodilakontrolovať.Opakovane
sa so žalobcom rozprávali, že by mal prestať piť. Navrhovala mu, aby zrealizovali jeho osobný bankrot,
keďže mal dlhy, aby sa ich zbavil. Keď bol žalobca triezvy, tak im pritakával, ale potom to k ničomu

neviedlo. Žalobca bol viac bol opitý ako triezvy, triezvy bol možno 2-krát do týždňa. Zdržiaval sa aj
v opustenej staničke a vyvolával jej manželovi, aby prišiel po neho. Navrhli mu, že by bolo vhodné jeho
umiestnenie do nejakého zariadenia. Vybavili mu zariadenie v Kláštore pod Znievom. Kúpila mu topánky,
spodné prádlo, hygienické potreby, mobil, kartu do telefónu. Nákup uvedených vecí si vykompenzovali
z predaja zváračky. Žalobca sám povedal jej manželovi, aby zváračku predal a z týchto peňazí sa to

vykompenzovalo. Do zariadenia ho aj odviezli. Jej manžel bol so žalobcom v telefonickom kontakte,
zo začiatku 3-krát do týždňa, potom sa žalobca urazil, lebo mal pocit, že mu kúpili slabý telefón. Po 3
mesiacoch žalobca zo zariadenia ušiel. Keď prišla z práce domov, už bol opitý, pomočený. Na druhý
deň jej manžel žalobcovi povedal, že ak si bol kúpiť alkohol, tak ho do domu nevpustí. Keďže žalobcamal v ruksaku alkohol, jej manžel ho do domu nevpustil, vymenil zámky. Žalobca sa potom asi 2 týždne
zdržiaval v opustenej staničke, chodieval za ním jej manžel, dohováral mu, aby sa vrátil do Kláštora pod
Znievom, nosil mu jesť. Podarilo sa im prehovoriť ho k návratu. Žalobca mal aj operáciu, bol v nemocnici.

Jej manžel zobral jeho dcéru a išli ho 2 krát navštíviť. V Kláštore pod Znievom im doporučili, aby žalobcu
telefonicky nekontaktovali. Žalobcovi nesľubovala žiadnu starostlivosť. Vždy keď varili, nosili mu jesť.
Poprela, že by mu dávali jedlo po dátume spotreby. Dlhšiu dobu mu vysvetľovali, že by preňho bolo
lepšie, ak by býval dole, lebo by nemusel chodiť hore schodmi. On proti tomu žiadne námietky nemal.
Žalobca mal v spodnej časti domu k dispozícii kuchyňu, v chodbe mal spálňovú skriňu, do ktorej mu

poukladala veci, obývačku, kde mal obývaciu stenu a gauč na spanie, WC a kúpeľňu. Kúpili nové WC
a bojler za ich peniaze, keďže žalobca peniaze nemal. Žalobca neplatil žiadne náklady na bývanie.
Do domu sa nasťahovali v marci 2022, keď tam žalobca ešte býval. Do Kláštora pod Znievom išiel
17. 3. 2022. Žalobca žiaden odvoz nepotreboval, keďže nikde nechodil, nákupy mu zabezpečovali oni.
Ani jedenkrát ich nepožiadal, aby ho niekam odviezli. Deti ťažko znášali, v akom stave bol žalobca,
pýtali sa jej na to, ona to tiež zle znášala. Žalobca mal v dielni nejaké veci, nepýtal si ich, nemá

problém mu ich vydať. Povyhadzovala z domu len jeho staré ošatenie. Nevedela sa vyjadriť k tomu,
v akej výške povyplácali jej rodičia dlhy za žalobcu. Jednalo sa o dlhy do poisťovní a výživné. Práčku
žalobcovi kúpili z ich peňazí, bojler kúpil jej otec. Chladničku mu dali asi po dedovi. Jeden televízor mu
dal jeho oco, oni mu potom kúpili ďalší. Kúpili mu možno aj 4 mobilné telefóny ešte pred odchodom
do Kláštora pod Znievom. K darovaniu došlo preto, že žalobca mal exekúcie a dedko sa bál, že príde

o dom. S iniciatívou prišiel dedko, ktorý o možnosť prijatia daru požiadal jej mamu. V čase darovania
ani nezvažovali možnosť, že by prišla bývať do Ružomberku, nehovorilo sa nič o nijakej protihodnote
za darovanie, nehovorilo sa nič o tom, že by sa malo darovanie kompenzovať starostlivosťou o žalobcu.
Okrem zváračky jej manžel nič nepredal, v dielni zostali všetky ostatné veci. V dome žalobcove doklady
nezostali.

11. Svedok C. F., zať žalovanej, sa pri výsluchu na pojednávaní k darovacej zmluve vyjadriť nevedel.
Uviedol, že správanie svokry k bratovi bolo dobré. V roku 2021 chodievali do domu na víkendy iba
preto, aby strážili dom, aby tam nechodili cudzí ľudia. Vždy tam boli porozhadzované fľaše. Žalobcu
poprosili, aby sa presťahoval dole, lebo častokrát sa stávalo, že nevedel vyjsť hore a spadol. Keď tam

chodievali na víkendy, tak žalobca jedol to, čo jedli oni, dali mu aj potraviny, ktoré zostali po dedovi, robili
mu nákupy, keď už v dome bývali. Často sa stávalo, že mu žalobca volal, aby po neho prišiel a on aj išiel.
Žalobcovi chystali aj raňajky, kupovali mu tabak. Žalobca požíval alkohol každý deň. Keď si išiel niečo
uvariť, stalo sa, že zaspal a on ho musel ísť skontrolovať, koľkokrát aj v noci. Keď ho presťahovali dole,
vyčistili mu obývaciu stenu, vyčistili podlahy, zaviedli teplú vodu, kúrenie, radiátory. Neprešiel však ani

mesiac a všetko bolo rovnako ako na hornom poschodí, pomočené, zdevastované. Problém s alkoholom
s ním riešili každý deň, on mu každý deň sľuboval, že nebude piť a keď prišli z práce už bol opitý
alebo nebol doma. Zariadenie v Kláštore pod Znievom vybavila jeho manželka. Pred odchodom do
zariadenia mu kúpili spodné prádlo, ponožky, tepláky, mikinu, mobil, SIM-kartu, hygienické potreby. Po
jeho premiestnení do Kláštora pod Znievom zostali v telefonickom kontakte. Najskôr si telefonovali každý

deň, potom jedenkrát týždenne. Keď žalobca niečo chcel, tak mu zatelefonoval a oni mu to poslali.
Počas pobytu mu kúpil už druhý telefón, avšak on s ním nebol spokojný. Počas pobytu v Kláštore pod
Znievom bol aj v nemocnici v Martine, kde bol za ním 2-krát aj s jeho dcérou. Po 3 mesiacoch pobytu
v Kláštore pod Znievom prišiel žalobca domov. Volal mu, že aby za ním prišiel dole, kde sedel, pred ním
bola fľaška, bol pod vplyvom alkoholu, pomočený. Na druhý deň čakal žalobcu pred bránou a povedal

mu, že ho dnu nepustí, ak má alkohol. V ruksaku mal fľašu vodky a víno, preto ho dovnútra nepustil
a vymenil zámku. Keby vtedy nebol mal so sebou alkohol, dovnútra ho vpustí. Dva týždne sa potom
žalobca zdržiaval vonku v starej staničke, kde za ním chodil, nosil mu jesť, tabak, vodu, prehováral ho,
aby išiel naspäť do Kláštora pod Znievom, čo spočiatku odmietal, potom súhlasil. Asi 1 – 2 mesiace
s ním bol v telefonickom kontakte, žalobca chcel, aby mu poslal tabak, mobil, prádlo, ktoré mu poslali.

Žalobcovi sa však nepáčil mobil, poškriepili sa a odvtedy už v kontakte neboli. Ešte pred odchodom
žalobcu do Kláštora pod Znievom ho požiadal, aby zavesil na internet inzerát na zváračku, čo aj urobil.
Keď už bol v Kláštore pod Znievom, ozval sa mu kupec, on o tom povedal žalobcovi, ktorý s predajom
súhlasil.Časťpeňazízpredajasistiaholzaveci,ktorémukupoval,sčímžalobcasúhlasil.Žalobcovinikto
nesľuboval nič za darovanie. Nevedel sa vyjadriť k tomu, od koho vyšiel podnet na darovanie. Uviedol,

že nemá problém žiadnu z vecí z garáže vydať žalobcovi. Iné veci ako zváračku žalobcovi nepredal.
Presťahovanie žalobcu na dolné poschodie domu sa financovalo z ich peňazí. Práčku kúpili z ich peňazí,
chladnička bola asi ešte po dedovi. Žalobcovi kupovali niekoľko televízorov. Záchod a batérie dole sa
vymieňali z ich peňazí. Odkedy začali v dome bývať, všetky náklady uhrádzali oni. Dovtedy platili nákladyna bývanie sčasti oni, väčšinou svokra. Do smrti deda platil náklady na bývanie on. Žalobca žiadne
náklady na bývanie neplatil, keďže nemal z čoho.

12. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

13. Žalobca ako darca a žalovaná ako obdarovaná uzatvorili dňa 31. 5. 2019 darovaciu zmluvu,
predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., zapísaných

v katastri nehnuteľností Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo
XXXX, a to pozemkov zapísaných ako parcela číslo KN-C 4603, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere 369 m2, parcela číslo KN-C 4604, druh pozemku záhrada, o výmere 405 m2,
parcela číslo KN-C 4605, druh pozemku záhrada, o výmere 76 m2 a stavieb rodinného domu súpisné
číslo XXX postavenej na pozemku parcela číslo KN-C 4603 a garáže súpisné číslo XXXX, postavenej
na pozemku parcela číslo KN-C 4603. V článku X. darovacej zmluvy obdarovaná vyhlásila, že berie

na vedomie, že v prospech otca účastníkov zmluvy A. B. bolo zriadené v dedičskom konaní vecné
bremeno práva doživotného bezodplatného úžitku na celú nehnuteľnosť, ktorá je predmetom daru.
Pravosť podpisov zmluvných strán na darovacej zmluve bola overená notárkou. Vklad vlastníckeho
právadokatastranehnuteľnostínazákladeuvedenejdarovacejzmluvybolpovolenýdňa13.6.2019pod
V 1361/2019. Žalovaná je aktuálne zapísaná ako výlučná vlastníčka uvedených nehnuteľností v katastri

nehnuteľností Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX. V časti
C/ listu vlastníctva je zapísané záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe zmluvy
o zriadení záložného práva číslo 5188340535, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod
V 1167/2022 a záložné právo v prospech H. H., I. na základe zmluvy o zriadení záložného práva číslo
5190584520, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 1777/2022.

14. Výzvou zo dňa 6. 6. 2024 žalobca vyzval žalovanú na vrátenie daru z dôvodu, že svojím správaním
hrubo porušuje dobré mravy. Zároveň ju vyzval na zrušenie záložného práva. Vo výzve uviedol, že zo
začiatku sa dcéra žalovanej o neho starala ako bolo sľúbené. V roku 2000 zistil, že mu žalovaná zrušila
trvalý pobyt. Uviedol, že po návrate z Kláštora pod Znievom ho manžel dcéry žalovanej nevpustil do

domu a vymenil zámky. Poukázal na to, že v dome zostali hnuteľné veci, ktoré mu odmietla vydať. Jej
chovanie a chovanie jej dcéry ako aj ich sľuby sa nenaplnili, urobili z neho bezdomovca, čím hrubo
porušujú dobré mravy.
15. Žalovaná, spolu so svojím manželom, majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
nehnuteľnostinachádzajúcesavkatastrálnomúzemíJ.H.,zapísanévkatastrinehnuteľnostíOkresného

úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, a to pozemky parcela číslo KN-
C 249 a parcela číslo KN-C 250/1 a rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcela
číslo KN-C 309.

16. Žalovaná dňa 7. 9. 2020 doručila Mestskému úradu v Ružomberku návrh na zrušenie trvalého pobytu

žalobcovi na adrese D., J. J. XXX/XX.

17. Do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 11. 3. 2021 žalovaná uviedla, že je sestra obvineného
A. B., ktorý je stíhaný za prečin zanedbania povinnej výživy. Vo výsluchu, okrem iného, uviedla, že
jej brat mal veľa dlhov a exekúcií. Aby o dom neprišiel, povyplácala jeho dlhy, stala sa vlastníčkou

domu. Začiatkom apríla 2019 sa jej otec zdôveril, že s bratom sú problémy, prestal chodiť do práce
a vo zvýšenej miere požíva alkohol. Bratovi niekoľkokrát navrhli, že mu pomôžu prerušiť živnosť, čo
odmietol. V roku 2019 začal mať brat problémy s nohami, zrejme v dôsledku nadmerného požívania
alkoholu, keďže v tom období dennodenne pil. Otec sa jej veľakrát sťažoval, že brat pije. Každé ráno
chodil do blízkeho obchodu, tam si nakúpil alkohol a už od rána popíjal. Veľakrát mu dohovárali, avšak

nedal si povedať. Od rozvodu v roku 2017 prestal prispievať na bývanie, otec platil náklady za celý dom,
elektriku, vodu, smeti, plyn a po otcovej smrti uhrádza tieto náklady ona s manželom. Brat nemá žiaden
príjem a nechce sa zamestnať, lebo je z požívania alkoholu v zlom stave a má problémy s chodením.
Občas mu nosí s manželom jedlo alebo navarí jej dcéra, alkohol a cigarety mu nosia jeho kamaráti.
Už niekoľko mesiacov jej brat žije tak, že len poliháva, pozerá televízor, fajčí a popíja. Obýva horné

poschodie domu, v ktorom má neskutočný bordel, celé poschodie je zahádzané prázdnymi fľašami,
pravidelne ho navštevujú kadejakí kamaráti, s ktorými pije. Z domu vychádza väčšinou preto, aby si
nakúpil alkohol. Problémy s alkoholom mal ešte počas manželstva, začal sa aj liečiť, avšak potom to
ukončil.18. K. F. do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 1. 3. 2021 uviedol, že do domu na ulici Krčméryho
v Ružomberku chodí pravidelne kontrolovať švagra, minimálne 2 – 3-krát do týždňa. Od susedov sa

dozvedel, že švagra hľadala viackrát polícia, avšak on im neotvoril, zatajuje sa. Preto políciu kontaktoval,
oznámil, že švagor je dennodenne je opitý a nie je možné mu doručiť poštu. Ponúkol polícii svoju
pomoc s tým, že pôjde večer k švagrovi spať a bude ho strážiť, aby mu bolo možné doručiť uznesenie
a predvolanie na výsluch, čo sa aj stalo. Švagra presvedčil, aby išiel na výsluch a zaviezol ho na políciu.
Švagor nemá v dome doživotné právo na bývanie, avšak jeho manželka ho nechce vyhodiť na ulicu.

Švagor mal problémy, vymeškával v práci, viackrát v práci odpadol, preto ho z práce vyhodili. Mal naďalej
živnosť, avšak prácu nevykonával, žiadali ho, aby živnosť prerušil, čo však odmietol. V roku 2018 začal
viac popíjať, kým žil svokor viackrát mu dohováral. Svokor platil celý dom, vodu, elektriku, smeti, keďže
švagor prestal prispievať od rozvodu v roku 2017 na bývanie. Svokor sa pred švagrom zamykal, keďže
kradol veci z domu, potraviny z chladničky. Po smrti svokra financuje všetky náklady na dom spolu so
svojou manželkou. Jeho švagor je minimálne 2 roky úplne bez príjmu. Po smrti svokra švagor popredal

kadejaké zariadenie z garáže a domácnosti, motorový čln, vozík, nerez, rúry. Alkohol a cigarety mu nosia
kamaráti, on s manželkou a dcérou mu nosia stravu, varia. Švagor požíval alkohol už v čase, keď bol
ženatý. Alkohol bol aj dôvodom jeho rozvodu. Švagor prestal pracovať kvôli alkoholu. Dennodenne pije
alkohol.

19. Z potvrdení o úhradách mal súd preukázané úhrady nedoplatkov žalobcu dňa 30. 5. 2019 vo výške
486,09 eura Sociálnej poisťovni, dňa 31. 5. 2019 vo výške 100 eur na výživné, dňa 30. 5. 2019 vo výške
180 eur zdravotnej poisťovni, dňa 10. 6. 2019 vo výške 158,11 eura Sociálnej poisťovni a dňa 2. 2. 2020
vo výške 92,51 eura daň z nehnuteľnosti za rok 2019 Mestu Ružomberok.

20. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

22. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,

ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

23. Podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,

c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo
ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti

dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu,

i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

24. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol, keďže nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym
dôvodom vrátenia daru, ktorý daroval žalovanej na základe darovacej zmluvy zo dňa 31. 5. 2019. Taktiež

sadomáhaluloženiapovinnostižalovanejzrušiťzáložnéprávo,ktorébolokdarovanýmnehnuteľnostiam
zriadené v prospech banky. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX,
a to na základe darovacej zmluvy uzavretej so žalobcom ako darcom dňa 31. 5. 2019. Rovnako nebolosporné, že žalobca výzvou zo dňa 6. 6. 2024 vyzval žalovanú na vrátenie daru, ani skutočnosť, že
k spätnému zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na žalobcu na základe uvedenej výzvy
nedošlo. Medzi stranami sporu bolo sporné, či existovali dôvody, na základe ktorých by sa mohol žalobca

domáhať voči žalovanej vrátenia daru v zmysle zákonného ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka.

25. Prvotne súd uvádza, že pokiaľ sa aj žalobca v návrhu výroku súdneho rozhodnutia uvedenom
v žalobe domáhal vrátenia darovaných nehnuteľností, vzhľadom na obsah podanej žaloby a vyjadrenie
žalobcu na pojednávaní, považoval podanú žalobu za žalobu o určenie vlastníckeho práva k darovaným

nehnuteľnostiam. Prihliadajúc na uvedenú skutočnosť súd prioritne skúmal, či existuje na požadovanom
určení naliehavý právny záujem, preukázanie ktorého je podmienkou úspešnosti žaloby o určenie práva.
Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva
vprípadoch,keďsapožadovanýmurčenímvytvorípevnýzákladpreprávnevzťahystránsporuapredíde
sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak
bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým.

Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd
žalobubeztoho,abysazaoberalmeritomveci.Podľaustálenejjudikatúry,aksažalobcadomáhaurčenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, je na požadovanom
určení vždy naliehavý právny záujem. Keďže žalobca sa v spore domáhal určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, v prípade úspechu podanej žaloby

by rozsudok súdu bol spôsobilý vyvolať zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Preto bol preukázaný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

26. Žalobca skutkovo odôvodnil žalobu v časti vrátenia daru tým, že správanie žalovanej voči nemu
malo byť hrubo porušujúce dobré mravy z dôvodu, že nebol dodržaný sľub starostlivosti o neho

zo strany dcéry žalovanej, z dôvodu zrušeniu jeho trvalého pobytu v darovaných nehnuteľnostiach
žalovanou, z dôvodu neumožnenia užívania nehnuteľností a výmeny zámkov na nich zaťom žalovanej
a z dôvodu nevydania jeho osobných vecí nachádzajúcich sa v darovaných nehnuteľnostiach. Žalobca
v konaní nepreukázal, že žalovaná sa správala k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo
porušila dobré mravy. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/191/1996:

„Podľa ustanovenia § 630 Obč. zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Z uvedeného
vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa cit. ustanovenia dochádza na základe dvoch po
sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa
obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu darcu

adresovaného obdarovanému. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú
užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon
subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú
zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný
všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od

prípadu k prípadu sudcovi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné
správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide
buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci
darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. § 18 a nasl., § 30 a

nasl. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom
rodiny darcu.“

27. Prvotne je potrebné uviesť, že vrátenia daru sa môže darca domáhať výlučne z dôvodu správania
obdarovaného. Darca sa teda nemôže domáhať vrátenia daru z dôvodu správania tretích osôb

(rozdielnych od osoby obdarovaného). V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/103/2002, podľa ktorého: „Vrátenie daru v zmysle
tohto ustanovenia, pri splnení podmienok v ňom uvedených, je v podstate sankciou obdarovaného za
jeho správanie sa voči darcovi spôsobom hrubo porušujúcim tieto morálne pravidlá. Z uvedeného možno
tiež vyvodiť, že ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať

tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci aj jemu
blízkych. Od obdarovaného by nebolo možné spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za správanie
sa iných osôb voči darcovi, za ktoré sám nezodpovedá.“ Žalobca ako jeden z dôvodov vrátenia daru
uvádzal neposkytnutie ním tvrdenej sľúbenej starostlivosti zo strany dcéry žalovanej. Správanie dcéryžalovanejakotretejosoby(rozdielnejodobdarovanej)všaknemôžebyťdôvodompreuplatneniesipráva
na vrátenie daru. Navyše, z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by zo strany žalovanej,
resp. jej dcéry, bola žalobcovi prisľúbená ním tvrdená doživotná starostlivosť ako forma kompenzácie

za darovanie. Z vykonaného dokazovania, a to zo zhodných výpovedí žalovanej ako aj vypočutých
svedkov vyplynulo, že iniciatíva na uzavretie darovacej zmluvy pochádzala od otca strán sporu, ktorý
v čase pred uzavretím darovacej zmluvy trpel závažným ochorením a obával sa o stratu bývania, keďže
žalobca, ktorý bol v tom čase vlastníkom darovaných nehnuteľností, nikde nepracoval a vznikali mu dlhy.
Z uvedeného dôvodu, po súhlase žalobcu, oslovil žalovanú, aby prijala nehnuteľnosti, v ktorých v tom

čase býval (a ku ktorým mu prislúchalo aj vecné bremeno doživotného užívania) ako dar, s čím žalovaná
súhlasila.Žalobcapotvrdil,ževedel,ženehnuteľnostidaruje,vedel,žeichdaruježalovanejavedel,ktoré
nehnuteľnosti žalovanej daruje. Žalobca síce tvrdil, že nemal vedomosť o tom, že záväzok poskytovať
mu doživotnú starostlivosť nebol v zmluve výslovne uvedený, nepreukázal však, že takýto záväzok
bol medzi ním a žalovanou ako obdarovanou, resp. akoukoľvek treťou osobou dojednaný. Darovacia
zmluva bola podpísaná u notárky, kde došlo súčasne k overeniu pravosti podpisov zmluvných strán, teda

nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že by zmluvu podpisoval doma. Vzhľadom na uvedené okolnosti
podpisu darovacej zmluvy je zrejmé, že pred podpisom zmluvy bola zmluva predložená žalobcovi a tento
mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Nemôže byť hodnotené v neprospech žalovanej či tak
učinil a v akom rozsahu. Žalobcom tvrdené dojednanie doživotnej starostlivosti o neho nielenže nebolo
dojednané v darovacej zmluve, ale nebolo preukázané ani jeho prípadné dojednanie v inej forme (v inej

zmluve, ústnou formou). Z výsluchu žalovanej a svedkov vyplynulo, že dcéra žalovanej v čase podpisu
darovacej zmluvy v rodinnom dome v Ružomberku nebývala, bývala aj so svojou rodinou v meste Dolný
Kubín, t. j. mimo okresu Ružomberok a v tom čase ani len nezvažovala, že by sa presťahovala do
Ružomberku. Je teda nanajvýš nepravdepodobné a úplne nelogické, že by sa zaviazala (resp. sľúbila)
na akúkoľvek starostlivosť o žalobcu, prihliadajúc k vzdialenosti ich bydlísk ako aj ku skutočnosti, že

zabezpečovala starostlivosť o svoje maloleté deti.

28. Taktiež súd nemal preukázané, že by konaním hrubo porušujúcim dobré mravy bolo zrušenie
trvalého pobytu žalobcu v darovaných nehnuteľnostiach žalovanou. Prvotne súd uvádza, že prihlásenie
ku trvalému pobytu plní len evidenčné účely a nezakladá nijaké právo ku nehnuteľnosti. Žalovaná

ako aj vypočutí svedkovia zhodne opísali skutočnosti, ktoré viedli k zrušeniu trvalého pobytu žalobcu
v darovaných nehnuteľnostiach. Žalobca dlhodobo, a to tak v čase pred podpisom darovacej zmluvy
ako aj po jej podpise požíval vo zvýšenej miere alkohol, čo vyplynulo z výpovedí žalovanej a
svedkov, ako aj z výpovedí žalovanej a jej manžela už v rámci prípravného konania pred políciou
(v roku 2021), kedy ešte žalovaná nemohla mať vedomosť o skutočnosti, že žalobca sa bude voči

nej domáhať vrátania daru. Sám žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že mal problémy
s alkoholom, čo bolo aj jedným z dôvodov, pre ktorý súhlasil s pobytom v zariadení v Kláštore pod
Znievom. Z výsluchu žalovanej aj svedkov vyplynulo, že žalobca umožňoval pobyt cudzích osôb
v darovaných nehnuteľnostiach. Uvedené osoby v darovaných nehnuteľnostiach požívali so žalobcom
alkohol, používali vodu a energie, hoci žalobca dlhodobo neplatil žiadne náklady súvisiace s bývaním

vdarovanýchnehnuteľnostiach,nehnuteľnostiaichokolieznečisťovali.Žalovanáajjejrodinnípríslušníci
opakovane žalobcu žiadali, aby pobyt cudzích osôb v rodinnom dome neumožňoval, čo žalobca neučinil.
Žalovaná uviedla, že žalobca bol upozornený na to, že v prípade ak bude umožňovať pobyt cudzích
osôb v darovaných nehnuteľnostiach, pristúpi k zrušeniu jeho trvalého pobytu. Zrušenie trvalého pobytu
žalobcu teda bolo spôsobené jeho správaním, keď ako osoba, ktorej nesvedčil žiadny užívací titul

k darovaným nehnuteľnostiam, opakovane umožňoval pobyt cudzích osôb v nich, pričom uvedené
osobysavnehnuteľnostiachsprávalinevhodnýmspôsobom,poškodzovaliichaspôsobovalizvyšovanie
nákladov za ich užívanie, na úhrade ktorých sa žalobca vôbec nepodieľal.

29. Súd tiež nemal preukázané, že by neumožnenie užívania darovaných nehnuteľností (výmena

zámkov zaťom žalovanej) v dôsledku skutočností, ku ktorým došlo po návrate žalobcu zo zariadenia
v Kláštore pod Znievom, bolo hrubo rozporné s dobrými mravmi. Prvotne súd poukazuje na skutočnosť,
že k výmene zámkov a tým neumožneniu vstupu žalobcu do rodinného domu nedošlo zo strany
žalovanej, ale zo strany jej zaťa, teda tretej osoby, rozdielnej od obdarovanej. Podľa odôvodnenia
rozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.5Cdo/103/2002:„...výmenazámkovnadverách

a bránach rodinného domu žalovanou ako vlastníčkou darovanej nehnuteľnosti neumožňuje bez
ďalšieho záver o jej správaní voči žalobcovi spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy.“ Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že k neumožneniu vstupu žalobcu do rodinného domu došlo v dôsledku
jehodlhodobéhonevhodnéhosprávania,ktorémalonepriaznivýdopadnielennarodinudcéryžalovanej,ktorá v tom čase v rodinnom dome bývala, ale aj na žalovanú a jej manžela. Žalovaná a vypočutí
svedkovia podrobne opísali, akým spôsobom, za akých okolností, ale najmä z akých dôvodov došlo
k výmene zámkov na darovaných nehnuteľnostiach a neumožneniu žalobcovi tieto užívať. Žalobcovi bol

dcérou žalovanej zabezpečený pobyt v zariadení v Kláštore pod Znievom, z ktorého dobrovoľne po 3
mesiacoch odišiel. Už prvý deň po návrate bol žalobca opätovne pod vplyvom alkoholu a pomočený. Na
druhý deň si žalobca opätovne zaobstaral alkohol a, vzhľadom na predchádzajúce okolnosti spolužitia
s ním, mu z uvedeného dôvodu zaťom žalovanej nebol umožnený vstup do rodinného domu a jeho
ďalšie užívanie. Tu je potrebné poukázať na okolnosti predchádzajúceho spolužitia žalobcu a rodiny

žalovanej v darovaných nehnuteľnostiach, keď zo strany žalovanej a jej rodinných príslušníkov bola
dlhodobo vyvíjaná snaha pomôcť žalobcovi v jeho životnej situácii, najmä čo sa týka požívania alkoholu.
Z výpovedí žalovanej aj svedkov bolo preukázané, že opakovane žalobcovi navrhovali, aby sa podrobil
protialkoholickej liečbe, čo on odmietal, svoj problém s alkoholom bagatelizoval. Pod vplyvom alkoholu
sa žalobca správal nevhodne, pomočoval sa, znehodnocoval rodinný dom. Žalobcu bolo potrebné
sústavne kontrolovať, keďže aj v stave opitosti fajčil, nechával zapnutý sporák pri zohrievaní jedla,

v dôsledku čoho hrozili škody na dome. Žalobca strácal po požití alkoholu mobilitu, preto bolo potrebné,
častokrát aj v noci, zabezpečovať jeho dopravenie do domu. Uvedené činnosti zabezpečoval manžel
žalovanej, jej dcéra a zať. Dcéra žalovanej aj jej maloleté deti správanie žalobcu vnímali negatívne,
na deti dcéry žalovanej nepriaznivo vplývala skutočnosť, že žalobcu videli pod vplyvom alkoholu, pýtali
sa na to žalovanej. Bolo preto úplne logické a opodstatnené, že zať žalovanej po tom, ako u žalobcu

opätovne zistil požívanie alkoholu, mu už užívanie rodinného domu neumožnil. Napriek tomu však zať
žalovanej a jej dcéra opätovne zabezpečili žalobcovi možnosť návratu do zariadenia v Kláštore pod
Znievom, zabezpečili mu potrebné veci a aj počas následného pobytu mu na jeho požiadanie zasielali
ďalšie veci (ošatenie, tabak, mobilný telefón).

30. Súd nemal preukázané, že by konaním hrubo porušujúcim dobré mravy bolo žalobcom tvrdené
nevydaniejehoosobnýchvecí.Zhodnýmivýpoveďamižalovanejasvedkovbolopreukázané,žežalobca
má doposiaľ umiestnené v garáži pri rodinnom dome veci, ktoré používal pri výkone svojich pracovných
činností, s výnimkou zváračky. V rodinnom dome sú umiestnené na jednom mieste jeho papiere, nejedná
sa však o jeho osobné doklady. Zo žalobcových hnuteľných vecí zať žalovanej predal len zváračku,

a to na základe výslovného pokynu žalobcu, pričom časť prostriedkov z predaja bola použitá na úhradu
vecí zakúpených žalobcovi pri jeho nástupe do zariadenia v Kláštore pod Znievom. Vypočutí svedkovia
(dcéra a zať žalovanej) zhodne uviedli, že žalobca si kedykoľvek môže z garáže veci prevziať a nikdy
mu v tom nebránili. Súčasne žalovaná aj svedkovia uviedli, že žalobca ich nikdy o vydanie uvedených
vecí nežiadal. Napokon, aj sám žalobca uviedol, že tieto veci by si ani nemal kde umiestniť.

31. Z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že správanie žalovanej voči žalobcovi nie je možné za
žiadnych okolností hodnotiť ako hrubo porušujúce dobré mravy. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že v čase
podpisu darovacej zmluvy neuvažovala nad tým, že by žalobcovi nebolo umožnené užívať rodinný
dom. Až v dôsledku správania samotného žalobcu a spôsobu jeho života považovala dcéra žalovanej

a jej manžel za nevyhnutné riešiť užívanie nehnuteľností žalobcom, s následným pobytom žalobcu
v zariadení v Kláštore pod Znievom. Tu súd opätovne poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané,
že žalovaná by sa zaviazala umožniť žalobcovi užívať uvedené nehnuteľnosti. Žalovaná potvrdila, že
jej vzťahy k žalobcovi ochladli, čo bolo spôsobené správaním žalobcu k ich otcovi. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že otec strán sporu mal zo žalobcu obavy, keďže domov chodil opakovane

pod vplyvom alkoholu, umožňoval vstup do domu, v ktorom mal právo doživotného užívania, cudzím
osobám, v dôsledku čoho si zabezpečil zámkou nielen chladničku a špajzu, z ktorej mu žalobca mal
odcudzovať veci, ale aj svoju časť rodinného domu, ktorú užíval. O obavách otca strán sporu svedčí aj
skutočnosť,žepodvankúšomvposteli,naktorejspával,malumiestnenýnôž.Žalobcadokonca neprišiel
ani na otcov pohreb, hoci vedomosť o mieste a čase jeho konania mal. Je preto logické, že v dôsledku

uvedeného správania žalobcu ochladli vzťahy žalovanej ako sestry k nemu. Po smrti otca žalobca svoj
spôsob života nezmenil, naďalej požíval alkohol, poškodzoval zariadenie domu a umožňoval pobyt
cudzím ľuďom v ňom, čím znepríjemňoval život žalovanej a jej rodinným príslušníkom. Žalovaná aj
jej manžel museli v dôsledku správania žalobcu chodiť nehnuteľnosti pravidelne kontrolovať, pričom
žalobca sa na úhrade nákladov na energie a vodu vôbec nepodieľal. Na starostlivosti o dom sa podieľali

aj dcéra žalovanej a jej zať, ktorí z dôvodu zabezpečenia kontroly domu pred vstupom cudzích osôb
a jeho ochrany pred poškodením trávili v dome víkendy a následne sa doň v marci 2022 aj presťahovali.
Napriek nevhodnému správaniu žalobcu a nepodieľaniu sa na nákladoch spojených s užívaním domu,
dcéra a zať žalovanej na svoje náklady zrekonštruovali časť rodinného domu (spodnú) tak, aby bolaprispôsobená na bývanie žalobcu (keďže dovtedy obýval vrchnú časť domu, pričom chodenie po
schodoch mu spôsobovalo problémy, najmä v stave opitosti). Podľa výpovedí svedkov však žalobca
veľmi krátko po presťahovaní sa do spodnej časti domu opätovne interiér domu poškodil, a to enormným

cigaretovým dymom, neporiadkom, pomočením. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na odôvodnenie
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/72/2008, podľa ktorého: „Negatívne
správanie sa obdarovaného k darcovi alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa
v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou
vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správania sa jedného účastníka k druhému

za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie
vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie.
Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte
nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie
daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, t.j. také správanie sa, ktoré s ohľadom na

všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri
posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a
hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými
mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu

alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru,
lebo reakciu obdarovaného, aj keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu
medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo

v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.“

32. Súd taktiež nemal preukázanú dôvodnosť podanej žaloby v časti, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanej uloženia povinnosti zrušiť záložné právo, zriadené k darovaným nehnuteľnostiam v prospech
banky. Záložné právo bolo zriadené v prospech banky záložnými zmluvami, t. j. dvojstrannými právnymi

úkonmi. Zákonné ustanovenie § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúce spôsoby zániku
záložného práva neumožňuje, aby k zániku záložného práva pred zánikom zabezpečenej pohľadávky
došlo na základe jednostranného právneho úkonu záložcu. Preto nebolo možné uložiť žalovanej
žalobcom navrhovanú povinnosť.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore
v celom rozsahu úspešnej žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značkakonania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.