Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoCsp/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121208984
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8121208984.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B. C., C., D. X, XXX XX
E. – F. G. H., I.: XX XXX XXX, zastúpeného: Remedium Legal s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava
– mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.
XXXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 1.499,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Prešov, č.k. 11Csp/155/2021-115 zo dňa 22.04.2022, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.499,75 eur a úrokov
z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 15. júla 2021 do zaplatenia.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej súd nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.“.

3. Vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b), písm. d), § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 16,
ods. 17, ods. 19, ods. 20, ods. 27, § 11 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods.
9, § 101, § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 1 písm.
a), § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právna predchodkyňa žalobcu obchodná spoločnosť M. N. C.,
J. ako veriteľka a žalovaná ako dlžníčka dňa XX.XX.XXXX uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX. Keďže žalovaná poskytnutý úver riadne nesplácala, právna predchodkyňa žalobcu
listom zo dňa 19.09.2018 vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej čiastky úveru vo výške 156,80 eur ihneď

a upozornila ju na svoje oprávnenie požadovať okamžité splatenie celého úveru vrátane príslušenstva.
Tento list posielala žalovanej na adresu D. XX, čo preukázala poštovým podacím hárkom z 20.09.2018.
Žalovaná dlžné splátky neuhradila, a preto ju právna predchodkyňa žalobcu listom zo dňa 26.10.2018
vyzvala k splateniu celého čerpaného úveru vo výške 2.268,37 eur v lehote 15 dní od spísania
tejto výzvy. Tento list posielala žalovanej 31.10.2018 rovnako na adresu, čo preukázala poštovým
podacím hárkom. Žalovaná po zosplatnení úveru 16.11.2018 uhradila ešte dve mesačné splátky, v

dôsledku čoho celkovo veriteľovi zaplatila 900,25 eur. Právna predchodkyňa žalobcu ako postupca a
žalobca ako postupník XX.XX.XXXX uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávky, čo oznámil postupcažalovanej listom z 22.07.2021. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu okrem iného aj na preukázanie
splnenia povinnosti veriteľa podľa § 11 ods. 2 tretej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj na
preukázanie splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 19 až 42 citovaného zákona a upozornil ho na možnosť

posúdenia premlčania uplatnenej pohľadávky počítanej od splatnosti prvej omeškanej splátky. Na
základe vykonaného dokazovania ustálil, že právny predchodca si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce
mu zo zákona č. 129/2010 Z. z., pričom nesplnenie týchto povinností zákonodarca kvalifikoval ako
hrubé porušenie povinnosti veriteľa konať s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru, čo
má za následok zákonnú fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (žalobca však v tomto spore

neuplatňuje zmluvný úrok ani poplatky), ale spôsobuje aj nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru
s poukazom na zásadu „a minori ad maius“. Veriteľ teda nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť
a keďže tak urobil jednostranným právnym úkonom, tento prvoinštančný súd posúdil ako absolútne
neplatný pre rozpor so zákonom. Vzhľadom na záver o neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru
a skutočnosť, že konečný termín splatnosti úveru podľa zmluvy je až 15.03.2023, veriteľ nemohol
previesť žalovanú pohľadávku na žalobcu, a teda zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi

ním ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom.
Neplatnosť zmluvy vedie k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie tejto
pohľadávky, a preto súd žalobu zamietol. Avšak aj v prípade platnej zmluvy o postúpení pohľadávky
a platnom predčasnom zosplatnení úveru by považoval uplatnenú pohľadávku za premlčanú. Mal
za to, že premlčacia doba plynie od zročnosti prvej nezaplatenej splátky, teda splátky, s ktorou sa

žalovaná prvýkrát dostala do omeškania pred zosplatnením úveru. Právna predchodkyňa žalobcu
v liste o zosplatnení úveru neuviedla, pre ktorú nezaplatenú splátku využíva právo na predčasné
zosplatnenie úveru. Naviac aj z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka vyplýva, že premlčacia
doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právna predchodkyňa žalobcu aj s
poukazomnaustanovenie§53ods.9Občianskehozákonníkamohlaúverzosplatniťlenpritrojmesačnej

omeškanej splátke, teda ak úver zosplatnila 26.10.2018, muselo to byť pre splátku splatnú 15.07.2018
(len pri nej platila podmienka trojmesačného omeškania). V danej veci by za normálnych okolností
trojročná premlčacia doba uplynula 16.07.2021, avšak pri aplikácii zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a
v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony trojročná premlčacia doba uplynula 01.10.2021

a žaloba bola podaná 26.10.2021, t. j. oneskorene a uplatnená pohľadávka je premlčaná.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1
CSP tak, že neúspešnému žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov konania a úspešnej žalovanej

preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.
b) a h) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca tvrdil, že súd v danej
veci zrejme nesprávne právne posúdil účinnosť opatrenia NBS č. 10/2017 zo 14.11.2017, ktoré v
zmysle ustanovenia § 8 nadobudlo účinnosť 01.01.2018, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere bola
uzatvorená XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho vyžadoval, aby postupca postupoval v súlade s opatrením,
ktoré bolo vydané až deväť mesiacov po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ktoré nadobudlo

účinnosť až takmer rok po uzatvorení zmluvy. Súd pri posudzovaní prejednávaného prípadu dospel k
záveru o prípustnosti pravej retroaktivity (t. j. účinnosti vyššie uvedeného opatrenia do minulosti), ktorá
je však v právnom štáte v zásade neprípustná. Veriteľ v čase uzatvorenia zmluvy nemohol tušiť či vôbec
bude toto opatrenie prijaté, a preto je vylúčené, aby pod takými prísnymi sankciami, aké uvalil súd prvej
inštancie, mal postupovať v zmysle tohto opatrenia, ktorého text ani nemohol poznať. Vo vzťahu k otázke

možnosti zosplatnenia úveru zo strany veriteľa zastáva názor, že jeho právna predchodkyňa vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadala o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku neplnenia splátok
riadne a včas v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 26.10.2018
- toto svoje právo uplatnil v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie

splátky splatnej 15.10.2018 a zároveň v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po
omeškaní spotrebiteľa (žalovanej) s platením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom žalovaná
bola nesporne na toto oprávnenie veriteľa upozornená (listom z 19.09.2018). Má za to, že premlčacia
doba pre všetky splátky splatné po 15.10.2018 začala v súlade s ustanovením § 103 Občianskehozákonníka plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky a uplynula by najskôr 29.10.2021.
Keďže žalobca bola na súde podaná 26.10.2021 svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej
doby. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil

tak, že žalobe vyhovie, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania na sumu 189,10 eur.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila.

8.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací(§34CSP)oodvolanížalobcuužrazrozhodol,atorozsudkom
č. k. 6CoCsp/15/2022 – 151 zo dňa 10.11.2022 a to tak, že cit.:

„I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.“

9. Proti rozsudku identifikovanom v predchádzajúcom bode podal žalobca dovolanie.

10. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 35 CSP) o dovolaní žalobcu uznesením sp. zn. 7Cdo/154/2023
zo dňa 30.09.2024 rozhodol tak, že cit.:

„Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10. novembra 2022, sp. zn. 6CoCsp/15/2022 zrušuje a vec mu
vracia na ďalšie konanie.“

11. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozhodnutia ako dovolací súd uviedol nasledovné:

„16. Odvolací súd nezaujal relevantné stanovisko k zásadnej argumentácii žalobcu, premietnutej aj do
tej odvolacej, podľa ktorej prvoinštančný súd nesprávne vyvodil hrubé porušenie povinnosti veriteľa
konať s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru, tým, že si nesplnil povinnosti v zmysle
§ 7 ods. 19 až 42 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd na jednej strane vyhovel námietke

žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia účinnosti opatrenia NBS č. 10/2017, v zmysle
ktorého postupoval aj súd prvej inštancie, na druhej strane sa však vôbec nevysporiadal s dôkazmi,
ktoré žalobca predložil v konaní ohľadom skúmania schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver, ako
mu to prikazoval § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch.

17. Podľa dovolacieho súdu v danom prípade neboli naplnené zákonné podmienky pre umožnenie
odvolaciemu súdu v odôvodnení rozsudku sa iba stotožniť s odôvodnením súdu prvej inštancie
ohľadom hrubého porušenia povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní
úveru súdom prvej inštancie v jeho rozsudku, vedome tým preberajúc zodpovednosť za kvalitu
predmetnej argumentácie, pretože z jeho dôvodov nevyplýva „kvalifikované“ vysporiadanie sa so

zásadnou odvolacou argumentáciou žalobcu ohľadom splnenia všetkých povinnosti (preukázaním
listinných dôkazov). Nedostatočnosť, resp. absencia argumentácie nastolenej právnej problematiky
žalobcom spočíva v súdom prvej inštancie odôvodňovaní žalobcom tvrdeného splnenia podmienok pre
poskytovanie úveru. Podľa žalobcu jeho právny predchodca pred poskytnutím úveru skúmal schopnosť
žalovanej splácať úver, ako mu to prikazoval § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo žalobca v konaní

preukázal listinnými dôkazmi (napr. predložením výpisu z úverového registra). Odvolací súd si svoju
povinnosťvysporiadaťsaspredmetnouzásadnouargumentáciounesplnilažalobcovineposkytolžiadnu
odpoveď, iba stroho poukázal na podľa neho dostatočne odôvodnený výklad problematiky súdom prvej
inštancie.

20. Vzhľadom na žalobcom dôvodne vytýkané vady zmätočnosti a tým dôvodnosť dovolacieho dôvodu v
zmysle § 420 písm. f) CSP (bod 3.1.), dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie je prípustné a zároveň
dôvodné a preto už bez potreby zaoberania sa s ďalšími dovolacími dôvodmi (§ 421 ods. 1 písm. a)
CSP) rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

22. Najvyšší súd zároveň upozorňuje, že problematiku premlčania, ktorú žalobca namietal v zmysle
dovolacieho dôvodu § 421 ods. 1 písm. a) CSP najvyšší súd riešil v rozhodnutí 7Cdo/268/2020 (R
29/2023) v zmysle ktorého, podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok
premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celýdlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.

23. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací
súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak
vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách
pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 CSP).“

12. Krajský súd v Prešove po zrušení jeho rozsudku č. k. 6CoCsp/15/2022 – 151 zo dňa 10.11.2022
dovolacím súdom opätovne rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.
k. 11Csp/155/2021-115 zo dňa 22.04.2022, ktoré bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a zistil, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku alebo jeho zmenu (§ 387 ods.
1, § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. II.ÚS 78/05).

14.Kodvolacejnámietke,žerozsudoktrpínedostatkomriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniapodľa
ust.§365ods.1CSPpísm.b),pričomjenedostatočneodôvodnený,nezrozumiteľnýanepreskúmateľný,
odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne

požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno konštatovať, že tento súd vydal rozhodnutie,
ktoré spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho

dôvodu nedošlo. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa strana žalobcu
domáhala, aké skutočnosti tvrdila, a aké dôkazné prostriedky označila, riadne sa zaoberal vyjadreniami
žalovanej strany a prostriedkami jej procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové
tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných skutkových
okolnostípreukázanéboliaktorénie.Odvolacísúdvtomtopoukazujenaskutočnosť,žedoodôvodnenia

súduprvejinštanciejepotrebnézahrnúťibarozhodnéskutkovéokolnostitak,abyrozsudokneobsahoval
nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal vyhodnotením dôkaznej
situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj riadne opísanie
úvahy súdu prvej inštancie pri ich hodnotení. Aj táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
má logickú postupnosť. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má riadne

uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd
podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd
prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil, ktoré zo skutkových
zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

15. K námietke nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)
CSP odvolací súd poznamenáva, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno
zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý
a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na

riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvekčiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu. Avšak o naplnenie
odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé

konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte
celého konania.

16. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb
domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty

azárukyposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje
rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť
dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné
s ideou práva na spravodlivý proces. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach,

právepodvplyvomjudikatúryESĽPaústavnéhosúdu,zaujalstanovisko,žemedziprávastranycivilného
procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne
aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je
odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý

sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami
strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada
zakladá prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03). Právo na spravodlivý proces

je porušené aj v takom prípade ak rozhodnutie súdu nie je riadne odôvodnené (viď rozhodnutia NSSR
5Cdo/57/2019,2Cdo/100/2018,4Cdo/3/2019,4Cdo/125/2019,4Cdo/120/2019,1Obdo/7/2018aÚSSR
III ÚS 559/2018, II ÚS 120/2020, I ÚS 235/2020).

17. Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom

prvej inštancie nebolo odvolacím súdom zistené porušenie žiadneho čiastkového procesného práva
odvolateľa, ktoré by odôvodňovalo záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

18. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010).

19. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil účinnosť opatrenia
NBS č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, k tejto odvolací súd zaujal stanovisko už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí
(bod 13), pričom ju posúdil ako dôvodnú s ohľadom na ustanovenie § 8 tohto opatrenia, v zmysle ktorého

opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2018. Na uvedenom právnom názore odvolací súd zotrváva
aj naďalej.

20. Predtým než pristúpil súd k posudzovaniu premlčania uplatňovaného nároku, považuje odvolací súd
za podstatné sa zaoberať otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, na ktorej nedostatok poukazoval už súd

prvej inštancie.

21.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývasubjektu-
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávnynárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej legitimácie (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,

že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010).

22. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že je vecou žalobcu uniesť povinnosť tvrdenia ako
aj dôkazné bremeno, aby tak esenciálnu a primárnu vec ako je danosť aktívnej vecnej legitimácie

preukázal.

23. Žalobca si v predmetnom konaní voči žalovanej uplatňuje pohľadávku vo výške 1.499,75 eur a
úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 15.07.2021 do zaplatenia, ktorú mu postúpila
spoločnosť M. N. C., J. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. E. O. P. XX.XX.XXXX

24. Právny predchodca žalobcu (M. N. C. J.) a žalovaná dňa XX.XX.XXXX uzatvorili Zmluva o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.400,- Eur.

25. Žalovaná poskytnutý úver riadne nesplácala, preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú
Listom zo dňa 19.09.2018 na úhradu dlžnej čiastky predmetného úveru s tým, že ju upozornil na

oprávnenie požadovať okamžité splatenie celého úveru vrátane príslušenstva. Skutočnosť, že uvedený
List veriteľ žalovanej skutočne doručil žalobca odvodzoval od poštového podacieho hárku zo dňa
20.09.2018.

26. Žalovaná dlžné splátky v stanovenej lehote žalobcu neuhradila, v dôsledku čoho právny predchodca

žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru poskytnutého na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, a to Listom zo dňa 26.10.2018, ktorým žalovanú tiež vyzval
na úhradu dlžnej pohľadávku najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy. Rovnako aj v tomto prípade
doručenie spomínaného Listu žalobca odvodzoval od poštového podacieho hárku zo dňa 31.10.2018.

27. Po zosplatnení úveru žalovaná dňa 16.11.2018 uhradila právnemu predchodcovi žalobcu 2 úhrady
po 52,95 Eur

28. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril právny predchodca žalobcu - M. N. C. J. ako postupca a žalobca
ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok č. E., ktorej predmetom mala byť aj pohľadávka voči

žalovanejplynúcejzoZmluvyospotrebiteľskomúverezodňaXX.XX.XXXX.Právnypredchodcažalobcu
oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu Listom zo dňa 22.07.2021.

29. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver v
zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je upravená v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s

tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok,
a to: (i) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, (ii) dohoda
medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh
(ide o tzv. stratu výhody splátok), prípadne celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v
rozhodnutí súdu, (iii) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky a (iv) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Až po
kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu
spotrebiteľského úveru.

30.Odvolací súd zistil, že žalobcanepreukázal doručovanie, resp.doručenieListuzodňa19.09.2018,

ktorým mala byť žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej čiastky a súčasne upozornená na možnosť
vyhlásenia okamžitej splatnosti celého úveru a ani Listu zo dňa 26.10.2018, ktorým mala byť vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru a žalovaná mala byť vyzvaná na splatenie celého čerpaného úveru,
pričom predloženie len podacích hárkov je potrebné z pohľadu „postačujúce“, samostatne v odôvodnení
rozhodnutia súdom prvej inštancie vyhodnotiť.

31. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je potrebné vyhodnotiť či bolo alebo nebolo
preukázané, že k platnému zosplatneniu pohľadávky došlo, teda či žalobca preukázal, že
listiny, ktoré odvolací súd špecifikoval v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia boli žalovanej riadnedoručené, resp. že sa dostali aspoň do dispozičnej sféry žalovanej, ktorá by tak mala možnosť sa s
ich obsahom oboznámiť. Taktiež je potrebné vyhodnotiť, či žalobca označil také dôkazy, z ktorých by
uvedená skutočnosť vyplývala.

32. Vo vzťahu k doručovaniu písomností spotrebiteľovi odvolací súd uvádza, že bolo potrebné, aby
žalobca preukázal, že vyššie spomínané listiny boli doručené žalovanej, resp. že žalovaná mala aspoň
možnosť sa s ich obsahom oboznámiť. Pre preukázanie uvedeného je potrebné, aby žalobca
preukázal, že listiny vôbec došli do dispozičnej sféry žalovanej (najčastejšie je uvedené možné

preukázať doručenkou, kópiou vrátenej listovej zásielky neprevzatej spotrebiteľom v odbernej lehote
alebo iným spôsobom). Z uvedeného teda vyplýva, že nositeľnom dôkazného bremena o možnosti
žalovanej oboznámiť sa s obsahom podaní je žalobca, ako to odvolací súd konštatoval už vyššie.

33. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 36/2020
zo dňa 15.12.2020, uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021 – R 4/2021,

ktorý sa vo vzťahu k doručovaniu právnych úkonov vyjadril nasledovne: „Z povahy ustanovenia § 45
ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú
dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto
ustanovenímtotižzabezpečujespravodlivévyvažovaniezáujmovzmluvnýchstrán.Adresátoviprávneho
úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného

právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má
na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané
právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci
i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej
strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol

s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak
sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa
považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil.
Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno
o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie

zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“.

34. Ak by žalobca v priebehu konania nepreukázal doručenie listín, ktoré mali mať za
následokzosplatneniespotrebiteľskéhoúveru,potombynebolomožnékonštatovať,žedošlokplatnému
zosplatneniu spotrebiteľského úveru, a teda by nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky

na žalobcu.

35. Z tohto pohľadu je potrebné prehodnotiť, čí predložený podací hárok je relevantný vo vzťahu k
zasielaniu Listu zo dňa 19.09.2018 a Listu zo dňa 26.10.2018, teda či bolo preukázané odosielanie
a doručenie upozornenia na možnosť predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru ako aj

oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, a teda či možno alebo nemožno dospieť k záveru,
že bolo preukázané kumulatívne splnenie zákonom stanovených podmienok pre platné zosplatnenie
spotrebiteľského úveru.

36. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému tak opätovne zdôrazňuje, že pre preukázanie splnenia

podmienok v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka
zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu, teda či tak upozornenie (List zo dňa 19.09.2018) ako aj vyhlásenie
predčasnej splatnosti (List zo dňa 26.10.2018) boli žalovanej doručené, resp. sa aspoň dostali do jej
dispozičnej sféry. Uvedenou otázkou sa však súd prvej inštancie nezaoberal, čím nedostatočne zistil
skutkový stav, v dôsledku čoho jeho právne závery nateraz nemôžu obstáť.

37. V súvislosti s namietaným nepreukázaním účinnosti zosplatnenia pohľadávky listinným dôkazom,
označeným ako „List zo dňa 26.10.2018“ a jej doručeniu poštovým podacím hárkom, odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/90/2023, z ktorého je zrejmé, že
postačuje, aby žalobca preukázal odoslanie zásielky cez poštu, nakoľko k účinnému doručeniu

neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje,
že mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle.38. Náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžaduje takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá
by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Úlohou odvolacích
súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie, je totiž

stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania, nie
vykonávanie základného dokazovania týkajúceho sa podmienok konania – aktívna vecná legitimácia).

39. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd v zmysle § 389 CSP napadnutý rozsudok zrušil a
postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

40. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom – zoberať sa aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, skúmať, či upozornenie (List zo dňa
19.09.2018) ako aj vyhlásenie predčasnej splatnosti (List zo dňa 26.10.2018) boli žalovanej doručené,
resp. sa aspoň dostali do jej dispozičnej sféry. Zaoberať sa tak platnosťou zosplatnenia spotrebiteľského
úveru, s čím úzko súvisí aj platnosť postúpenia pohľadávky uplatňovanej žalobcom v predmetnom

súdnomkonaní.Preprípadzistenianedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcubudepotrebnéžalobu
zamietnuť. V prípade zistenia existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu prvoinštančný súd opätovne
posúdi skúmanie bonity právnym predchodcom žalobcu vo vzťahu k žalovanej, ako aj splnenie ďalších
podstatných náležitostí potrebných pre priznanie žalobcom uplatneného nároku, vrátane posúdenia
premlčania tohto nároku a následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie v zmysle zásad

uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.

41. V záujme eliminácie akýchkoľvek ďalších pochybení potenciálne vedúcich k vade nového
rozhodnutia vezme súd prvej inštancie zreteľ na to, že v rozpore s ust. § 220 ods. 2 a 3
CSP a právom na spravodlivý proces je, ak neposúdi podstatné skutkové tvrdenia a argumenty

strán, nevyhodnotí dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nedá odpoveď na podstatné právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany, t.j. s uplatnením nároku a obranou voči nemu
v zmysle účelu odôvodnenia rozhodnutia ako to výstižne vyjadril Európsky súd pre ľudské práva
v rozhodnutí z 1. júla 2003 Suominen v/ Fínsko, sť. č. 37801/97, § 37: „účelom odôvodnenia rozhodnutia
je dať stranám najavo, že boli vypočuté“. Ústavný súd Slovenskej republiky taktiež uviedol, že právo na

spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)
skutkový stav a po využití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,
ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (sp. zn. III. ÚS 236/2014 z 1.apríla 2014).

42. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
uvedeným v inštruktívnej časti rozhodnutia (§ 391 ods. 2 CSP).

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania (aj dovolacieho) bude rozhodnuté súdom prvej

inštancie v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 3 spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CS.
V novom rozhodnutí teda rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).