Uznesenie Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823232217
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5823232217.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ PhDr. S. G., Q. K. - O. X. XXX, 2/ Ing. S. G.,
Q. K. - O. X. XXX, zastúpených JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., Dolný Kubín, M. R. Štefánika
1822, IČO: 36832103, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Marián Jurkovec, proti žalovaným
1/ Q. S., Q. K. - O. X. XXX, 2/ H. S., Q. K. - O. X. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom
na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 19C/59/2023, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2024 sp. zn. 8Co/52/2024 v spojení s opravným uznesením z 12.
novembra 2024 sp. zn. 8Co/52/2024, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ (ďalej spolu aj „žalovaní") povinnosť odstrániť
nevyhnutým rezom časť bližšie označených drevín v rozsahu 50 cm zasahujúcich do bližšie určeného
pozemku rastúcich na bližšie určenom pozemku, a to do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto uznesenia
(výrok I.). Žalobcom 1/ a 2/ (ďalej spolu aj „žalobcovia") priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalovaných uznesením z 30. apríla 2024
sp.zn.8Co/52/2024zmenilprvostupňovéuznesenietak,ženávrhžalobcovnanariadenieneodkladného
opatrenia zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania.
2.1. Uznesením z 12. novembra 2024 sp. zn. 8Co/52/2024 odvolací súd opravil záhlavie svojho
uznesenia z 30. apríla 2024.

3. Žalobcovia (ďalej aj ako „dovolatelia") podali proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzovali z § 420 písm. e) a § 421 ods. 1 písm. c) CSP. Navrhli, aby dovolací súd zrušil
uznesenie odvolacieho súdu alternatívne aby ho zmenil a potvrdil prvostupňové uznesenie.
3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. e) CSP v podstatnom namietali, že vo veci rozhodol
na druhom stupni nesprávne obsadený senát odvolacieho súdu, t.j. senát ,,8Co", ktorý senát mal byť

v zložení, Mgr. Katarína Beniačová - predsedníčka senátu a sudkyňa - spravodajkyňa, Mgr. Zuzana
Hartelová - členka senátu a JUDr. Jozef Turza - člen senátu. V napadnutom uznesení sú však uvedení
členovia senátu: Mgr. Katarína Beniačová, predsedníčka senátu (sudkyňa - spravodajkyňa), Mgr.
Zuzana Hartelová - členka senátu a JUDr. Roman Tichý - člen senátu, teda v jednom prípade iný člen
senátu.
3.2. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP žalobcovia uviedli, že v danom prípade je

prax rozhodovania vo veciach neodkladného opatrenia (predtým predbežného opatrenia) u dovolacieho
súdu iná, ako rozhodol odvolací súd. Vyčítali tiež odvolaciemu súdu, že sa bližšie nezaoberal dôvodmia argumentami uvedenými v návrhu, predloženými listinnými dôkazmi a závermi prvostupňového súdu,
v dôsledku čoho je uznesenie odvolacieho súdu nepreskúmateľné.

4. Žalovaní vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho navrhli odmietnuť a priznať im náhradu dovolacích trov.
V podstatnom poukázali na to, že žalobcovia v dovolaní nevymedzili jasným, určitým a zrozumiteľným
spôsobom právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd" alebo „najvyšší súd") ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§
424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) uvádza nasledovné:

6. Pokiaľ žalobcovia podali dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP (bez ohľadu na jeho formálne
nedostatky)dovolacísúdsatýmtodovolanímnemohol(prípadne)anivecnezaoberať,nakoľkodovolanie
podľa § 421 ods. 1 CSP nie je ex lege prípustné v prípadoch návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (§ 421 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP).

7. Žalobcovia podali dovolanie tiež podľa § 420 písm. e) CSP tvrdiac, že v ich prípade bol nesprávne
obsadený odvolací súd (v senáte mal byť JUDr. Jozef Turza a bol JUDr. Roman Tichý).

8. Právo na zákonného sudcu je zaručené v ustanovení čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava"), podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví

zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na
rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných
pravidiel).
8.1. Princíp nebyť odňatý zákonnému sudcovi bol v civilnom sporovom konaní premietnutý aj do
ustanovenia § 420 písm. e) CSP. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd. Súdna prax je pritom jednotná v tom, že súd treba považovať za
nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca.
8.2. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje
ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z.z."), podľa ktorého zákonný sudca
je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s
rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými
sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v
osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

8.3. Za zákonného sudcu podľa ustanovenia čl. 48 ods. 1 ústavy je zásadne potrebné považovať toho,
kto bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/97, sp. zn. II. ÚS 47/99, sp. zn. II. ÚS 118/02, sp. zn. III. ÚS 46/04,
sp. zn. III. ÚS 46/2012, sp. zn. IV. ÚS 161/08). Ústavný súd pojem zákonného sudcu vykladá tak, že
ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a

miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide o sudcu oprávneného konať
a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy.
8.4. Nesprávne obsadeným je súd obsadený v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi zloženie súdu,
ktorý má určitý spor prejednať a rozhodnúť. Súd je nesprávne obsadený aj vtedy, ak o veci nekoná
zákonný sudca. Zákonným sudcom je sudca určený v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne

príslušného súdu (sp. zn. 7Cdo/51/2018). Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci
sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Okrem procesných pravidiel
určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je súčasťou základného práva na zákonného sudcu aj
prideľovanie súdnej agendy sudcom a určenia zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v
rozvrhu práce tak, aby bolo zachované stanovené prideľovanie súdnej agendy na konanie sudcom a aby

bol vylúčený výber súdov a sudcov „ad hoc", pre rôzne dôvody a účely. Ak sudca bude určený v rozpore
s rozvrhom práce alebo síce v súlade s ním, ale na základe jeho pravidla (opatrenia), ktoré odporuje
zákonu, právo na zákonného sudcu vyplývajúce z ustanovenia čl. 48 ods. 1 ústavy sa nerešpektuje a v
takomtoprípadetrebasúdpovažovaťvzmysleustanovenia§420písm.e)CSPzanesprávneobsadený.9. Dovolací súd v danej veci predovšetkým skúmal, či vybraný odvolací senát, ktorý v danej veci konal
a rozhodoval bol určený v súlade s rozvrhom práce.

9.1. Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Žiline na rok 2024 v znení dodatku č. 3, teda od 27. marca
2024 (t. j. účinného v čase prijatia napadnutého odvolacieho rozhodnutia) bolo súdne oddelenie 8Co
zložené zo sudcov Mgr. Katarína Beniačová (predsedníčka senátu), Mgr. Zuzana Hartelová a JUDr.
Jozef Turza (členovia senátu). Ustanovení zástupcovia člena senátu JUDr. Jozefa Turzu boli v prílohe
č. 1 Rozvrhu práce v stanovenom poradí: 1. JUDr. Erik Varga, 2. JUDr. Martina Mochnáčová, 3. JUDr.

Roman Tichý, 4. JUDr. Vladimír Topoľančík, 5. Mgr. Andrej Kekely, 6. Mgr. Mária Kašíková, 7. JUDr.
Zuzana Krivdová, 8. JUDr. Jana Kotrčová, 9. JUDr. Jana Vargová.
9.2. Článok II. 2.4 citovaného Rozvrhu práce určoval spôsob zastupovania sudcov a vyšších súdnych
úradníkov takto:
a) Zastupovanie sudcov (riadiacich predsedov senátov/predsedov senátov i členov senátov) sa spravuje
tabuľkovou časťou rozvrhu práce - Príloha č. 1 rozvrhu práce. Zastupovanie platí i pre prípad vylúčenia

sudcu.
b) V prípade, ak je zastupovaný predseda senátu a na jeho miesto nastúpi ako zástupca ďalší predseda
z dotknutého senátu, na jeho miesto (zástupcu) ako člena senátu nastúpi jeho zástupca podľa tabuľkovej
časti rozvrhu práce - Príloha č. 1 bod 2.
c) Ak zastupovanie trvá nepretržite viac ako 14 kalendárnych dní, počnúc 15. kalendárnym dňom

prechádza povinnosť zastupovania na ďalšieho zastupujúceho predsedu senátu/člena senátu v poradí
uvedenom v tabuľkovej časti rozvrhu práce (t.j. po každých začatých 14-ich dňoch zastupovania sa
zastupovanie posúva na ďalšieho zástupcu v poradí). To neplatí v prípade zastupovania vo veci, v ktorej
bol vykonaný senátom akýkoľvek procesný úkon. V takomto prípade zostáva až do skončenia veci
zastupujúcim členom senátu ten sudca, ktorý bol zastupujúcim členom senátu v čase vykonania tohto

procesného úkonu.

10. Z potvrdenia vedúceho osobného úradu Krajského súdu v Žiline a oznámenia predsedníčky senátu
a spravodajkyne Mgr. Kataríny Beniačovej z 12. februára 2025 najvyšší súd zistil, že v období od 26.
marca 2024 do 21. júna 2024 bol riadny člen senátu 8Co JUDr. Jozef Turza práceneschopný. Jeho

zastupovanie počas PN v súlade s uvedeným v bode 9.2. sa realizovalo tak, že počas prvých 14
kalendárnych dní PN JUDr. Turzu, t.j. od 26. marca 2024 do 08. apríla 2024 zastupoval JUDr. Erik
Varga, od 15. kalendárneho dňa, t.j. od 09. apríla 2024 prešla povinnosť zastupovania na ďalšieho
zastupujúceho, ktorým bola JUDr. Martina Mochnáčová, ktorá trvala 14 kalendárnych dní, t.j. do 22.
apríla 2024 a od 23. apríla 2024 do 06. mája 2024 prešlo zastupovanie JUDr. Turzu na JUD. Romana

Tichého.

11. Dovolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobcovia neopodstatnene
namietali, že v odvolacom konaní bol nesprávne obsadený súd v zmysle § 420 písm. e) CSP.

12. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcov podané v súlade s § 431 ods. 1 a § 420
písm. e) CSP podľa § 447 písm. c/ CSP odmietol ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému dovolanie nie je prípustné.

13. Dovolatelia ďalej namietali nepreskúmateľnosť napadnutého odvolacieho rozhodnutia (bod 3.2. in

fine). S využitím aplikačného pravidla uvedeného v § 124 ods. 1 CSP najvyšší súd ustálil, že namietaná
vada zodpovedá zmätočnosti uvedenej v § 420 písm. f) CSP, aj keď žalobcovia, kvalifikovane zastúpení
advokátom, explicitne tento dovolací dôvod neuviedli.
13.1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/
zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci

procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to
v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou
práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich
práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované
právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady
súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na
spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymykánielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a
na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia
spravodlivosti). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre

rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05).
13.2. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v
zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil
vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho
súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,
8Cdo/73/2017).

13.3. K porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS
330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, 5Cdo/57/2019) vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie,
ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi
odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny

názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v
dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov
a pod.).
13.4. Dovolací súd dospel k záveru, že v okolnostiach posudzovanej veci nemožno konštatovať
ani procesnú vadu nepreskúmateľnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu sa vysporiadalo s rozhodujúcimi skutočnosťami. Myšlienkový postup odvolacieho
súdu je dostatočne vysvetlený s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Z uvedeného je teda zrejmé,
ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho tvrdeniami, právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani
právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II.
ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Možno preto uzavrieť, že závery odvolacieho súdu - uvádzajúce že žalobcovia

dostatočne neosvedčili dôvodnosť ich nároku, neosvedčili právo prechodu cez spornú nehnuteľnosť, a
to ani v rámci nimi iniciovaných viacerých súdnych konaní - neboli celkom zjavne nedôvodné, či právne
nekonformné.

14. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcov aj v tejto časti odmietol podľa § 447 písm.

c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.