Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200540
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200540.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej
veci žalobcu: GynVi s.r.o., so sídlom v Krupine, 29. augusta č. 608/3, IČO: 47 996 005, právne
zast.: JUDr. Evou Bornayovou, advokátkou so sídlom v Rimavskej Sobote, Fučíkova č. 795/15, proti
žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Tomášikova č. 14366/64A, za účasti ďalšieho účastníka konania: Mesto Krupina, Svätotrojičné námestie
č. 4/4, IČO: 00 320 056, právne zast.: JUDr. Elou Kockovou, advokátkou so sídlom v Hontianskych
Nemcoch č. 406, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 05. augusta 2022, číslo OU-BB-

OVBP2-2022/025556-002, o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania proti rozsudku Správneho
súdu v Banskej Bystrici z 18. júla 2024, č. k. BB-71S/71/2022-126, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 18. júla 2024,
č. k. BB-71S/71/2022-126 m e n í tak, že správnu žalobu žalobcu z a m i e t a.

Ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania na kasačnom súde voči žalobcovi p r i
z n á v a v rozsahu 100 %.

Ďalšiemu účastníkovi konania a žalobcovi nárok na náhradu trov konania na správnom súde n e p r
i z n á v a.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom z 18. júla 2024, č. k.

BB-71S/71/2022-126 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. a/ a ods. 4 zákona č.
162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SPP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného
z 05. augusta 2022, číslo OU-BB-OVBP2-2022/025556-002 v spojení s prvostupňovým správnym
rozhodnutím vydaným obcou Bzovík dňa 23. júna 2022, číslo SK10049/2022/20-15129. Žalovaný
napadnutým rozhodnutím z 05. augusta 2022 postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 23. júna 2022 o zastavení konania

podľa § 60 ods. 2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) z dôvodu, že žalobca ako stavebník
nepreukázal,žemáprávorealizovaťstavbu„zmenadvojgaráženamobilnéodbernémiesto“napozemkuparc. č. KN-C XXX v k.ú. E. vo vlastníctve mesta Krupina, nepredložil písomnú dohodu s vlastníkom
stavby, čím nesplnil povinnosti plynúce z § 58 ods. 2 a 3 zákona č. 50/1976 Zb.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách § 54, § 55 ods. 1, § 58 ods. 1-3, § 60 ods. 1,2, § 139 ods. 1, § 139b ods. 5 zákona č. 50/1976
Zb. a v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán a žalovaný sa pri

posudzovaní veci zamerali najmä na stanovisko mesta Krupina z 25. januára 2022 a body 4. a 5. článku
I. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, z ktorých im vyplynulo, že zmena stavby na mobilné odberové miesto
nenapĺňa účel kúpy, ktorým bolo vybudovanie zdravotníckeho zariadenia pre gynekologicko-pôrodnícku
ambulanciu v meste Krupina, hoci v záujme mesta Krupina, teda v súlade s požiadavkami účelu hodného
osobitného zreteľa v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 138/1991 Zb.“; pozn. súdu), bolo zachovanie poskytovanie odbornej ambulantnej

starostlivosti v meste Krupina. Ich pozornosti však úplne unikol článok III. uvedenej zmluvy, ktorého
obsahom je zmluvný záväzok oboch strán na uzavretie kúpnej zmluvy časovo ohraničený na obdobie po
získaní kolaudačného rozhodnutia, z čoho je zrejmé, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve vymedzením
času budúceho uzavretia kúpnej zmluvy odvíjajúcim sa od vydania kolaudačného rozhodnutia implicitne
podmienila uzavretie budúcej kúpnej zmluvy zabezpečením kolaudačného rozhodnutia zmeny stavby

žalobcom. Kolaudačnému rozhodnutiu (rozhodnutiu o povolení užívania stavby) v režime právnej
regulácie zákona č. 50/1976 Zb. nevyhnutne predchádza stavebné (prípadne aj územné) konanie,
výsledkom ktorého je stavebné povolenie na stavebné úpravy - zmenu stavby. Legálne užívanie
zmenenej stavby inak dosiahnuť nemožno. Stanovením povinnosti osloviť správcov sieti a získať
ich súhlasné stanoviská k výstavbe na základe projektovej dokumentácie a postavením „staviteľa“ v

ďalšom odseku, mesto Krupina žalobcovi definitívne „prepožičalo“ úlohu stavebníka, ktorého úlohou
bolo zabezpečenie kolaudačného rozhodnutia. Hodnotenie práve tejto časti Zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve malo podstatný význam pre právne posúdenie veci. Jednak v čiastkovej otázke, či žalobca mal
oprávnenie ako stavebník požiadať o vydanie stavebného povolenia na zmenu stavby, ale najmä v tom,
či žalobca bol nositeľom tzv. iného práva k stavbe a pozemku, ktoré mu poskytovalo materiálnu oporu na

vydanie stavebného povolenia zmeny stavby. Stavebník totiž v súlade s § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976
Zb. musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo definované v § 139
ods. 1 zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Podľa § 139 ods. 1 písm. a/
zákona sa pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné
práva k pozemkom a stavbám na nich“ podľa povahy prípadu rozumie užívanie pozemku alebo stavby

nazákladenájomnejzmluvy,dohodyobudúcejkúpnejzmluvealebodohodyobudúcejzmluveovecnom
bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. Ustanovenie § 58 ods. 3 zákona
lendopĺňatútoprávnuúpravupovinnosťoudoloženiapísomnejdohodynájomcom,pričomžalobcanebol
v postavení nájomcu dvojgaráže, avšak Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve žalobca predložil. Z obsahu
článku III. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve tak zreteľne plynie, že mesto Krupina a žalobca sa dohodli

na tom, že žalobca uskutoční zmenu predmetnej stavby garáže na zdravotnícke zariadenie, z čoho
možno bez pochybností usudzovať, že žalobca mal právo uskutočniť zmenu stavby dvojgaráže pred
uzavretím kúpnej zmluvy. Žalobca tak splnil formálny predpoklad spočívajúci v predložení dohody o
budúcej kúpnej zmluve a svedčí mu aj materiálny predpoklad tkvejúci v tom, že zo Zmluvy o budúcej
zmluve mu nepochybne plynie právo uskutočniť zmenu stavby, ktoré svojím obsahom zodpovedá

inému právu k pozemku a stavbe v zmysle § 58 ods. 2, 3 v nadväznosti na § 139 ods. 1 písm. a/
zákona. Žalovaný, ktorý dospel k záveru, že z podkladov predložených žalobcom také právo neplynie,
vec nesprávne právne posúdil, nakoľko na zistený skutkový stav aplikoval právnu normu nesprávne.
Mal potom za to, že neboli splnené podmienky na aplikáciu § 60 ods. písm. b/ zákona, podľa ktorého
stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o

stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4 zákona.

4. Správny súd ďalej uvádzal, že platnosť Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú žalovaný v celosti
neakceptoval, nebola v čase rozhodnutia nikým spochybnená. Bolo tak povinnosťou stavebného
úradu a žalovaného akceptovať záväzky plynúce z označenej zmluvy alebo si v rámci hodnotenia

dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach urobiť o tejto predbežnej otázke vlastný úsudok
predpokladajúci podrobné zdôvodnenie, ktoré však v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí úplne
absentuje. Žalovaný a stavebný úrad naopak časti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá mala
podstatný vplyv na práva žalobcu nevenoval žiadnu pozornosť a napriek tomu, že zmluvu mal v celostik dispozícii a poznal tak jej obsah, odsunul jej časť (najmä článok III.) do úzadia takým spôsobom,
že sa v rozhodnutiach o ňom ani nezmienil. V rámci procesu aplikácie práva tieto okolnosti úplne
obišiel. Žalovaný tak čiastkovým ignorovaním zjavných skutkových okolností vyvodil nesprávne právne

závery podstatné pre zákonné rozhodnutie. Žalovaný tiež v napadnutom rozhodnutí nezrozumiteľne
uviedol, že podľa § 7 ods. 3 písm. a/ bod 6 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“)
sú zariadenia ambulantnej starostlivosti epidemiologická ambulancia. Ďalej uviedol, že na základe

platnej uvedenej legislatívy je mobilné odberové miesto ambulantné zdravotnícke zariadenie a jeho
prevádzkovateľ je poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti. Uvedené však neovplyvňuje skutočnosť, že
stavebník (žalobca) v konaní nepreukázal, že má k pozemku a k stavbe vlastnícke alebo iné právo v
zmysel § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., na základe čoho je zastavenie konania v súlade so zákonom.
Žalovaný neuviedol, o aké znenie zákona ide, ani to, čo z týchto konštatovaní pre právne posúdenie
veci alebo pre zvolený procesný postup plynie, na základe čoho je napadnuté rozhodnutie v tejto časti

nepreskúmateľné.

5. V závere sa tiež správny súd vyjadril k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania - mesta Krupina, v
ktorom mesto uvádzalo, že v čase uzavretia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve platná právna úprava (§ 7
ods.3písm.a/bod6zákonač.578/2004Z.z.)neklasifikovalamobilnéodberovémiestaakozdravotnícke

zariadenia. K tomu správny súd uviedol, že podľa § 7 ods. 6 zákona č. 578/2004 Z.z. určujúce
znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení podľa odsekov 3 a 4 ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republikyurčujúcejznakyjednotlivýchdruhovzdravotníckychzariadeníč.84/2016Z.z.vzneníplatnoma
účinnom do 01. decembra 2022 v časti „Zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti“-

§ 7 definuje ako zdravotnícke zariadenie aj zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek
určené na zabezpečenie a vykonávanie vyšetrení, rozborov, skúšok a liečby v súvislosti s poskytovanou
ambulantnou zdravotnou starostlivosťou alebo ústavnou zdravotnou starostlivosťou, pričom podľa súdu
mobilné odberové miesto gynekologicko-pôrodníckej ambulancie možno práve takto charakterizovať.
Potom v otázke sporného vymedzenia zdravotníckeho zariadenia, ktorého vybudovanie predpokladá

Zmluva o budúcej kúpnej zmluve s použitím zásady zmluvnej voľnosti prisvedčil žalobcovi, ktorý
interpretoval obsah pojmu zdravotnícke zariadenie pre gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu v súlade
s jeho slovným vyjadrením tak, že požadoval vydať stavebné povolenie na zmenu stavby s účelom
jej využitia ako mobilné odberové miesto gynekologicko-pôrodníckej ambulancie. Formulácia použitá v
Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ako aj ďalší obsah zmluvy takúto interpretáciu jednoznačne umožňuje.

Žalovaný ani mesto Krupina nepredložili, okrem svojich názorov na výklad tohto zmluvného ustanovenia,
žiadne relevantné argumenty ani iné podklady, z ktorých by plynula potreba použitia nimi preferovaného
výkladu.

6. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania; ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov

konania nepriznal.

II.

7. Proti rozsudku správneho súdu podal ďalší účastník konania v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

8. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

9. Konkrétne namietal, že predmetom Zmluvy o budúcej Kúpnej zmluve bol záväzok budúceho
predávajúceho za podmienok špecifikovaných v zmluve uzavrieť s budúcim kupujúcim budúcu kúpnu
zmluvu na prevod v zmluve bližšie špecifikovaných nehnuteľností za účelom zriadenia a vybudovania
zdravotníckeho zariadenia gynekologicko-pôrodníckej ambulancie. Dôvod budúceho prevodu bol
definovaný v článku I. bod 5. Zmluvy ako dôvod hodný osobitného zreteľa získať predmet kúpy

na vybudovanie zdravotníckeho zariadenia pre gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu, nakoľko bolo
v záujme ďalšieho účastníka konania, aby bolo zachované poskytovanie odbornej ambulantnej
starostlivosti v meste Krupina. Svoj záujem prejavil jasne aj samotný žalobca v článku I. bod 4
Zmluvy, keď prejavil záujem kúpiť predmet kúpy za účelom zriadenia a vybudovania zdravotníckehozariadenia gynekologicko-pôrodníckej ambulancie. Budúci predaj nehnuteľností bol dojednaný až po
získaní kolaudačného rozhodnutia budúcim kupujúcim na budovu zdravotníckeho zariadenia - pre
gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. Dodatkom č. 1 bola doba na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy

upravená na dobu do troch rokov od účinnosti dodatku č. 1 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve č.
242772019. Mal za to, že zmluvné strany pri uzavretí Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve za zdravotnícke
zariadenie gynekologicko-pôrodníckej ambulancie považovali gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu,
respektíve také zdravotnícke zariadenie gynekologicko-pôrodníckej ambulancie, ktoré pre zmenu účelu
stavby a následné prevádzkovanie zariadenia vyžaduje stavebné povolenie a vydanie kolaudačného

rozhodnutia. Takýmto zdravotníckym zariadením však nie je mobilné odberové miesto. Pre zriadenie
mobilného odberového miesta sa v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. nevyžadovalo a nevyžaduje
stavebnépovolenieaanikolaudačnérozhodnutieamobilnéodberovémiestoniejezariadenímslúžiacim
gynekologicko-pôrodníckej ambulancii.

10. K záveru správneho súdu o tom, že žalobca splnil formálny ako aj materiálny predpoklad na

uskutočnenie zmeny stavby pre mobilné odberové miesto uviedol, že v čase uzavretia samotnej Zmluvy
o budúcej Kúpnej zmluve mobilné odberové miesto nebolo zákonom ako zdravotnícke zariadenie
upravené a v danom čase ho teda zákon a ani účastníci zmluvy ako zdravotnícke zariadenie
nepoznali. Zmluvné strany pri uzavretí Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o mobilnom odberovom
mieste vôbec nerokovali, ani neuvažovali. Čiže záujmom a cieľom mesta pre uzavretie budúcej

kúpy nebolo zriadenie mobilného odberového miesta, ale zdravotnícke zariadenie - gynekologicko-
pôrodnícku ambulanciu, pre zachovanie poskytovania odbornej ambulantnej starostlivosti v meste
Krupina. Zdravotnícke zariadenie, pre ktoré zmluvné strany dojednávali budúcu kúpu, malo slúžiť ako
trvalé zdravotnícke zariadenie a nie zdravotnícke zariadenie pre dočasné obdobie - na čas pandémie,
o ktorých budúcich zákonných úpravách ešte v čase uzavretia zmluvy zmluvné strany ani netušili.

Mobilné odberové miesto ani teoreticky, ani v reálnej praxi neslúži ako zdravotnícke zariadenie pre
gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu, čo vyplýva zo zákonných ustanovení upravujúcich mobilné
odberové miesto. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v mobilnom odberovom mieste sa nevykonáva
formouvýkonusamostatnejzdravotníckejpraxe,nazákladelicencienavýkonsamostatnejzdravotníckej
praxe, ktorú vydáva príslušná stavovská komora. Zámer a cieľ zákonodarcu pri jeho zapracovaní do

zákona je preukázateľný výlučne pri pandémii COVID-19 aj s poukazom na vyhlášku č. 183/2020
Z.z. o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie
mobilného odberového miesta. Na zriadenie mobilného odberového miesta zákon nevyžadoval zmenu
účelu stavby, na ktorú by sa vyžadovalo stavebné a následne kolaudačné rozhodnutie. Mobilné
odberové miesta boli pružne zriaďované na rôznych miestach, v mnohých prípadoch aj v provizórnych

podmienkach, unimo bunkách, vo väčších priestoroch ako sú jedálne, haly, stany a stavebný úrad
pre zriadenie mobilného odberového miesta nevydával stavebné povolenie. Povolenie na zriadenie,
respektíve prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia typu mobilného odberového miesta vydáva
príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorému bolo potrebné preukázať základný funkčný
priestor pripojený na zdroj elektrickej energie, s prístupom vody a označiť odberové miesto.

11. Žalobca mal oprávnenie ako stavebník požiadať o vydanie stavebného povolenia na zmenu účelu
stavby pre zriadenie gynekologicko-pôrodníckej ambulancie, ale nie pre zdravotnícke zariadenie typu
mobilného odberového miesta. Podľa ďalšieho účastníka konania z obsahu žiadosti žalobcu o zmenu
účelu stavby pre zriadenie mobilného odberového miesta predložením Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy

žalobca podľa § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. túto požiadavku zákona nepreukázal, pretože
nepreukázal, že má oprávnenie zriadiť zdravotnícke zariadenie typu mobilného odberového miesta a
aj preto, že pre zriadenie mobilného odberového miesta sa nevyžadovala zmenu účelu stavby, ale
len povolenie vydané príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Vzhľadom na vyššie
uvedené, ďalší účastník konania zastal názor, že správny súd nesprávne vec posúdil, najmä z dôvodu,

že kolaudačnému rozhodnutiu v režime právnej regulácie nespadá mobilné odberové miesto, na ktoré
ako na zdravotnícke zariadenie pre gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu odkazuje žalobca a ktoré si
osvojil aj správny súd.

12. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil

a konanie zastavil.

III.13. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania vyjadril podaním z 25. októbra 2024
považujúc rozsudok správneho súdu za vecne správny a riadne odôvodnený. Uviedol, že Zmluva o
budúcej Kúpnej zmluve v článku III jasne uvádza podmienku získania kolaudačného rozhodnutia na

budovu zdravotníckeho zariadenia, pričom nezužuje túto podmienku len na gynekologicko-pôrodnícku
ambulanciu alebo akýkoľvek iný konkrétny typ zdravotníckeho zariadenia. To potvrdzuje, že zámer
zmluvných strán nebol obmedzený na konkrétny typ ambulancie, ale zahŕňal širší rozsah zdravotníckych
služieb. Zdôraznil, že pri výklade zmluvy je potrebné zohľadniť doslovné znenie zmluvy, vnášanie
rôznych interpretácií zo strany ďalšieho účastníka konania považoval za zavádzanie. Výklad zmluvy

ďalším účastníkom nemá oporu v skutočnom kontexte zmluvného vzťahu, ani v zákone. Ako účelové tiež
vyhodnotil argumenty o potrebe zriadenia gynekologicko-pôrodníckej ambulancie, keď táto ambulancia
už dlhodobo funguje a jej existenciu žalobca nepodmieňuje schválením predmetnej stavebnej zmeny.
Mal za to, že príslušnou zmluvou bolo vlastnícke, alebo iné právo k pozemku preukázané. K tvrdeniu
ďalšieho účastníka konania, že v čase uzatvorenia príslušnej zmluvy zákon č. 578/2004 Z.z. mobilné
odberové miesto nepovažoval za zdravotnícke zariadenie, uviedol, že k zmluve bol dňa 02. decembra

2020 uzatvorený dodatok č. 1, pričom v tejto dobe zákon č. 578/2004 Z.z. mobilné odberové miesto
bolo zaradené medzi zdravotnícke zariadenia. Zmluva o budúcej Kúpnej zmluve vrátane Dodatku č.
1 neuvádza, aké konkrétne zdravotnícke zariadenie sa má vybudovať, požiadavky na vybudovanie
konkrétneho zdravotníckeho miesta začal ďalší účastník konania vznášať až dodatočne. Ďalej žalobca
poukázal na to, že v lehote uvedenej Dodatku č. 1 žalobca nezískal kolaudačné rozhodnutie, došlo

k vráteniu predmetu kúpy, avšak žalobcovi zo strany ďalšieho účastníka nebola vrátená kúpna cena,
ani nebola splnená povinnosť dohodnúť si nové podmienky. Týmto došlo na strane ďalšieho účastníka
konania k bezdôvodnému obohateniu a konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol, aby Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ďalšieho účastníka ako nedôvodnú zamietol.

14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania nevyjadril.

15. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo doručené ďalšiemu účastníkovi konania dňa 29.
októbra 2024 na vedomie.

IV.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§
11 písm. h/ SSP) viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods.1,2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez

nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka
konania je dôvodná.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.22. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil
napadnuté rozhodnutie žalovaného z 05. augusta 2022, číslo OU-BB-OVBP2-2022/025556-002 v
spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím vydaným obcou Bzovík dňa 23. júna 2022, číslo
SK10049/2022/20-15129. Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 05. augusta 2022 postupom podľa § 59

ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z
23.júna2022ozastaveníkonaniapodľa§60ods.2písm.b/zákonač.50/1976Zb.zdôvodu,žežalobca
ako stavebník nepreukázal, že má právo realizovať stavbu „zmena dvojgaráže na mobilné odberné
miesto“ na pozemku parc. č. KN-C XXX v k.ú. E. vo vlastníctve mesta Krupina, nepredložil písomnú
dohodu s vlastníkom stavby, čím nesplnil povinnosti plynúce z § 58 ods. 2 a 3 zákona č. 50/1976 Zb.

24. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a
predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu.
V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri
stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.

25. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku
alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na
ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej
dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1
pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po

právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

26. Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb., pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám"
použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu
rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve

alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo
jej zmenu, 13) (odkaz na Obchodný zákonník / Občiansky zákonník.; pozn. súdu).

27. Podľa § 60 ods. 2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak
stavebník nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4.

28. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s
majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.

29. Podľa § 9a ods. 8 písm. e/ zákona č. 138/1991 Zb., ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri

prevode majetku obce, a to pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých
obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí
byť zdôvodnený; zámer previesť majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní
pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej
stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby.

30. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného
mal preukázané, že
- žalobca požiadal listom z 22. apríla 2019 ďalšieho účastníka konania cit. „o odpredaj nehnuteľného
majetku“ vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania; konkrétne išlo o nebytovú budovu využívanú ako

garáž s parcelným číslom XXX/X vedenú na liste vlastníctva č. XXX; plánovaný zámer využitia stavby
bolo zdravotnícke zariadenie,
- ďalší účastník konania listom z 02. septembra 2019 požiadal žalobcu o vyjadrenie, či záujem o
odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti s uvedeným investičným zámerom naďalej trvá, z dôvodu, že
schválený investičný zámer je potrebné predložiť do mestského zastupiteľstva, na ktorom by sa zároveň

schválili podmienky predaja,
- dňa 25. septembra 2019 mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie č. 290/2019-MsZ, ktorými. schválilo za prebytočný majetok budovu vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania, využívanú ako
garáž pre dve vozidlá, súpis. č. XXX, na ul. XX. B., nachádzajúca sa na parcele registra C č. XXX/X
o výmere 75 m2,

ii. schválilo prevod majetku predajom ako prípad hodný osobitného zreteľa v súlade s § 9 a ods. 8 písm.
e/ zákona č. 138/1991 Zb.
[osobitný zreteľ bol v predmetnom uznesení vymedzený tak, že cit.: „ (...) odpredajom pozemku Mesto
Krupina umožní kupujúcemu, ktorý je výlučným vlastníkom susedného pozemku, získať stavebný
pozemok vhodný na zrealizovanie svojho investičného zámeru, a to vybudovania zdravotníckeho

zariadenia pre gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. Je v záujme vedenia Mesta, aby bolo zachované
poskytovanie odbornej ambulantnej starostlivosti v meste Krupina.“],
iii. schválilo Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve,
- v mesiaci december 2019 bola podpísaná Zmluva o budúcej Kúpnej zmluve,
- žalobca dňa 28. februára 2022 požiadal o vydanie stavebného povolenia na stavbu - „mobilné odberové
miesto“; v žiadosti (okrem iného) uviedol, že mobilné odberové miesto gynekologicko-pôrodníckej

ambulancie je zdravotnícke zariadenie,
- prvostupňový správny orgán (mesto Krupina - ďalší účastník konania) rozhodnutím z 21. marca 2022,
Číslo: SK10049/2021/20-11146 zastavil konanie, z dôvodu, že žalobca ako stavebník nepreukázal, že
má k dotknutému pozemku iné právo oprávňujúce ho na ňom zriadiť stavbu,
- odvolací správny orgán na odvolanie žalobcu rozhodnutím z 21. apríla 2022, číslo OU-BB-

OVBP2-2022/015469-002 zrušil rozhodnutie z 21. marca 2022, z dôvodu, že bolo vydané nepríslušným
orgánom, keďže vlastníkom dotknutého pozemku ako aj stavby je mesto Krupina,
- následne mesto Krupina listom zo 17. mája 2022 požiadalo nadriadený správny orgán (Okresný úrad
Banská bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky) o určenie príslušného stavebného úradu,
- nadriadený správny orgán listom z 23. mája 2022 určil ako stavebný úrad obec Bzovík,

- obec Bzovík rozhodnutím z 23. júna 2022, Číslo: SK10049/2022/20-15129 zastavila konanie z dôvodu,
že žalobca nepreukázal právo zrealizovať na dotknutom pozemku stavbu „zmena dvojgaráže na mobilné
odberné miesto“,
- na odvolanie žalobcu žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 05. augusta 2022 odvolanie žalobcu
zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 23. júna 2022.

31. V prvom rade najvyšší správny súd uvádza, že predmetné stavebné konanie bolo zastavené podľa §
60 ods. 2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb., teda z dôvodu, že žalobca nepreukázal požadované náležitosti
žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4. Konkrétne žalobca v súlade s § 58 ods. 2 zákona
nepreukázal, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto

zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 50/1976 Zb., pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo
iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie užívanie pozemku alebo
stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o
vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. V predmetnej veci žalobca

v postavení stavebníka svoje právo oprávňujúceho ho na dotknutom pozemku zriadiť stavbu odvodzoval
od uzatvorenia Zmluvy o budúcej Kúpnej zmluve medzi budúcim predávajúcim - ďalším účastníkom
konania a budúcim kupujúcim - žalobcom z decembra 2019. Mal za to, že predmetom záväzku v zmysle
uvedenej zmluvy je uzavretie kúpnej zmluvy a predaj pozemku v prípade, že v budove súpis. č. XXX
bude vybudované zdravotnícke zariadenie pre gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu, nie vybudovanie

gynekologicko-pôrodníckej ambulancie s tým, že mobilné odberové miesto gynekologicko-pôrodníckej
ambulancie je zdravotnícke zariadenie. Na podporu tohto záveru odkázal na § 7 ods. 3 písm. a/ bod
6 zákona č. 578/2004 Z.z., podľa ktorého zdravotníckym zariadením je aj mobilné odberové miesto.
S uvedeným záverom sa v zásade stotožnil správny súd uvádzajúc, že mesto Krupina a žalobca sa
dohodli na tom, že žalobca uskutoční zmenu predmetnej stavby garáže na zdravotnícke zariadenie, z

čoho možno bez pochybností usudzovať, že žalobca mal právo uskutočniť zmenu stavby dvojgaráže
preduzavretímkúpnejzmluvy.Žalobcataksplnilformálnypredpokladspočívajúcivpredloženípríslušnej
zmluvy o budúcej Kúpnej zmluve a svedčal mu aj materiálny predpoklad tkvejúci v tom, že z príslušnej
zmluvy mu nepochybne plynie právo uskutočniť zmenu stavby, ktoré svojím obsahom zodpovedá
inému právu k pozemku a stavbe v zmysle § 58 ods. 2, 3 v nadväznosti na § 139 ods. 1 písm. a/

zákona č. 50/1976 Zb. Rovnako sa stotožnil s názorom žalobcu, že mobilné odberové miesto možno
považovať za zdravotnícke zariadenie, keďže s ohľadom na účel, ktorý plní, ho možno podriadiť pod
zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek (§ 7 ods. 3 písm. f/ zákona č. 578/2004 Z.z.).
Dodal, že v otázke sporného vymedzenia zdravotníckeho zariadenia, ktorého vybudovanie predpokladáZmluva o budúcej kúpnej zmluve s použitím zásady zmluvnej voľnosti prisvedčil žalobcovi, ktorý
interpretoval obsah pojmu zdravotnícke zariadenie pre gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu v súlade
s jeho slovným vyjadrením tak, že požadoval vydať stavebné povolenie na zmenu stavby s účelom

jej využitia ako mobilné odberové miesto gynekologicko-pôrodníckej ambulancie. Formulácia použitá v
Zmluve o budúcej kúpnej zmluve ako aj ďalší obsah zmluvy takúto interpretáciu jednoznačne umožňuje.
Žalovaný ani mesto Krupina nepredložili, okrem svojich názorov na výklad tohto zmluvného ustanovenia,
žiadne relevantné argumenty ani iné podklady, z ktorých by plynula potreba použitia nimi preferovaného
výkladu.

32. Najvyšší správny súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že s ohľadom na to, že malo ísť o odpredaj
majetku vo vlastníctve obce, potom na kontraktačnú spôsobilosť obce týkajúcu sa predovšetkým
oprávnenia nakladať so svojím majetkom (napríklad scudzenie) dopadajú účinky zákona č. 138/1991
Zb., upravujúceho (okrem iného) hospodárenie s majetkom obce. Podľa uvedeného zákona sa prevody
vlastníctva majetku obce musia vykonať na základe obchodnej verejnej súťaže, dobrovoľnou dražbou

alebo priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa
osobitného predpisu. V súvislosti s priamym predajom zákon ďalej uvádza, že obec zverejní zámer
predať svoj majetok priamym predajom najmenej na 15 dní. Zároveň zverejní lehotu na doručenie
cenových ponúk záujemcov. Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom, ak
všeobecnáhodnotamajetkustanovenápodľaosobitnéhopredpisu22d)(odkaznaVyhláškuMinisterstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v
znení neskorších predpisov.; pozn. súdu) presiahne 40 000 eur. Nehnuteľnosť musí byť jednoznačne
identifikovaná tak, aby nebola zameniteľná s inou nehnuteľnosťou. Stanovenie všeobecnej hodnoty
majetku obce pri priamom predaji nesmie byť v deň schválenia prevodu obecným zastupiteľstvom
staršie ako šesť mesiacov. Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na

fyzickú osobu, ktorá je v tejto obci a/ starostom obce, b/ poslancom obecného zastupiteľstva, c/
štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej
obcou, d/ prednostom obecného úradu, e/ zamestnancom obce, f/ hlavným kontrolórom obce, g/
blízkou osobou osôb uvedených v písmenách a/ až f/. (§ 9a ods. 6). Obec tiež nemôže previesť
vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na právnickú osobu, v ktorej zakladateľom, vlastníkom

obchodného podielu, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho,
výkonného alebo dozorného orgánu je osoba uvedená v odseku 6; to neplatí, ak ide o právnickú osobu,
ktorej zakladateľom je obec alebo v ktorej má obec obchodný podiel. (§ 9a ods. 1 až 7).

33. Podľa § 9a ods. 8 písm. e/ zákona č. 138/1991 Zb., ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri

prevode majetku obce, a to pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých
obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí
byť zdôvodnený; zámer previesť majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní
pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej
stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby. V

tu prejednávanej veci obec - ďalší účastník konania v súlade s § 9a ods. 8 písm. e/ menovaného
zákona na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 25. septembra 2019 prijala uznesenie evidované
pod číslom 290/2019-MsZ. Predmetným uznesením bola schválená ako prebytočný majetok budova vo
vlastníctveďalšiehoúčastníkakonania,využívanáakogarážpredvevozidlá,súpis.č.XXX,naul.XX.B.,
nachádzajúca sa na parcele registra C č. XXX/X o výmere 75 m2, zároveň bol schválený prevod majetku

predajom ako prípad hodný osobitného zreteľa v súlade s § 9a ods. 8 písm. e/ zákona č. 138/1991 Zb.,
pričom osobitný zreteľ bol v predmetnom uznesení vymedzený tak, že cit.: „ (...) odpredajom pozemku
Mesto Krupina umožní kupujúcemu, ktorý je výlučným vlastníkom susedného pozemku, získať stavebný
pozemok vhodný na zrealizovanie svojho investičného zámeru, a to vybudovania zdravotníckeho
zariadenia pre gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. Je v záujme vedenia Mesta, aby bolo zachované

poskytovanie odbornej ambulantnej starostlivosti v meste Krupina.“ Zároveň predmetným uznesením
bola schválená Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorá bola následne 12. decembra 2019 uzatvorená. Z
článku I bod 4. zmluvy vyplývalo, že budúci kupujúci (žalobca) prehlasuje, že je právnickou osobou, ktorá
mázáujempredmetkúpy(garážpredvevozidlá,súpis.č.XXX,naul.XX.B.,nachádzajúcasanaparcele
registra C č. XXX/X. o výmere 75 m2 vrátane pozemku) kúpiť za účelom vybudovania zdravotníckeho

zariadenia pre gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. V článku I bod 5. zmluvy bolo zase obsiahnuté
prehlásenie budúceho predávajúceho (ďalší účastník konania), že predmet prevodu predáva v zmysle
vyššie uvedeného uznesenia evidovaného pod číslom 290/2019-MsZ s tým, že ako dôvod hodný
osobitného zreteľa spočíval v tom, že odpredajom pozemku Mesto Krupina umožní kupujúcemu,ktorý je výlučným vlastníkom susedného pozemku, získať stavebný pozemok vhodný na zrealizovanie
svojho investičného zámeru, a to vybudovania zdravotníckeho zariadenia pre gynekologicko-pôrodnícku
ambulanciu. Je v záujme vedenia Mesta, aby bolo zachované poskytovanie odbornej ambulantnej

starostlivosti v meste Krupina. Zároveň z článku III. bod 1 zmluvy vyplýva záväzok zmluvných strán,
že uzatvoria riadnu kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho práva z výlučného
vlastníctva budúceho predávajúceho do výlučného vlastníctva budúceho kupujúceho k nehnuteľnosti
uvedenej v článku II. bod 1. (garáž pre dve vozidlá, súpis. č. XXX, na ul. XX. B., nachádzajúca sa na
parcele registra C č. XXX/X o výmere 75 m2 vrátane pozemku) po získaní kolaudačného rozhodnutia

na budovu zdravotníckeho zariadenia. Súčasťou predmetnej zmluvy bol aj vzor samotnej kúpnej zmluvy,
v článku II. bod 4., v ktorej je uvedený záväzok kupujúceho kúpiť predmet zmluvy do svojho výlučného
vlastníctva výlučne za účelom výstavby zdravotníckeho zariadenia. Z uvedeného je zrejmé, že ďalší
účastník konania počítal s vybudovaním, výstavbou zdravotníckeho zariadenia, to znamená takého
zariadenia, s výstavbou ktorého je spojený proces podania žiadosti o vydanie stavebného povolenia,
vydania stavebného povolenia a končiac vydaním kolaudačného rozhodnutia, čo explicitne vyplýva z

článku III. zmluvy. Na zriadenie mobilného odberového miesta sa nevyžaduje stavebné povolenie. Podľa
§ 15a ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. o vydaní povolenia na prevádzkovanie mobilného odberového
miesta rozhoduje na základe žiadosti regionálny úrad verejného zdravotníctva. Rovnako zásadnou
skutočnosťou, ktorá značne relativizuje záver správneho súdu, že formulácia použitá v Zmluve o budúcej
Kúpnej zmluve, ako aj ďalší obsah zmluvy jednoznačne umožňuje žalobcom uvádzanú interpretáciu,

teda, že zdravotníckym zariadením pre gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu môže predstavovať
mobilné odberové miesto, pričom žalovaný ani mesto Krupina nepredložili, okrem svojich názorov na
výklad tohto zmluvného ustanovenia, žiadne relevantné argumenty ani iné podklady, z ktorých by plynula
potreba použitia nimi preferovaného výkladu, je skutočnosť vymedzujúca časové hľadisko. Vo veci je
nesporné, že dňa

- 22. apríla 2019 žalobca po prvýkrát (iný dátum nevyplýva z obsahu spisu) prejavil záujem o kúpu
dotknutej nehnuteľnosti za účelom jej využitia ako zdravotníckeho zariadenia,
- 25. septembra 2019 bolo na mestskom zastupiteľstve prijaté uznesenie evidované pod číslom
290/2019-MsZ, ktorým sa (okrem iného) schválil prevod majetku obce predajom ako prípad hodný
osobitného zreteľa za účelom vybudovania zdravotníckeho zariadenia,

- 12. decembra 2019 bola uzatvorená Zmluva o budúcej Kúpnej zmluve.
Zákon č. 578/2004 Z.z. v znení platnom a účinnom počnúc aprílom 2019, a končiac decembrom
2019 zdravotnícke zariadenie definoval ako prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (§ 7 ods. 1); zároveň
rozlišoval tri typy (druhy) zdravotníckych zariadení, konkrétne zdravotnícke zariadenie i. ambulantnej

zdravotnej starostlivosti, ii. ústavnej zdravotnej starostlivosti, iii. lekárenskej starostlivosti (§ 7 ods. 2).
Následne zákon č. 578/2004 Z.z. v § 7 ods. 3 uvádzal výpočet jednotlivých typov zariadení ambulantnej
zdravotnej starostlivosti, pričom mobilné odberové miesto v tomto výpočte absentuje. Dôvod jeho
absencie je však odôvodnený tým, že pojem mobilné odberové miesto bol zaradený medzi zariadenia
ambulantnej zdravotnej starostlivosti neskôr, až prijatím zákona č. 125/2020 Z.z., ktorým sa mení a

dopĺňa zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony účinným od 21. mája 2020 (článok I, bod 5
zákona č. 125/2020 Z.z). Tento zákon bol prijatý za účelom nastavenia úpravy pre potreby aplikačnej
praxe v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID -19. Až týmto zákonom

bolo zriadené mobilné odberové miesto (a tiež zriadenie epidemiologickej ambulancie) ako nového
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorého účelom bolo vykonávať pružné odoberanie biologického
materiálu osobám podozrivým z choroby COVID-19 (bližšie pozri dôvodovú správu k zákonu č. 125/2020
Z.z.). Z uvedeného je teda zrejmé, že v čase, kedy žalobca prejavil vôľu odkúpiť dotknutý majetok vo
vlastníctve obce (apríl 2019) a tiež v čase uzatvorenia Zmluvy o budúcej Kúpnej zmluve (december

2019), zákon č. 578/2004 Z.z. pojem mobilné odberové miesto nepoznal, pričom je všeobecne známou
skutočnosťou, že ochorenie COVID-19 bolo po prvýkrát (celosvetovo) identifikované v decembri 2019
s tým, že na Slovensku v súvislosti s ochorením COVID-19 bola uznesením vlády Slovenskej republiky
z 11. marca 2020, číslo 111 vyhlásená mimoriadna situácia podľa § 8 zákona č. 42/1994 Z.z. o
civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (a uznesením vlády Slovenskej republiky

z 15. marca 2020, číslo 114 vyhlásený núdzový stav podľa článku 5 ústavného zákona č. 227/2002
Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v
znení neskorších predpisov). Z uvedeného je potom zrejmé, že v zmysle Zmluvy o budúcej Kúpnej
zmluve pod pojem vybudovanie zdravotníckeho zariadenia pre gynekologicko-pôrodnícku ambulanciunemožno podriadiť zriadenie mobilného odberového miesta. Odhliadnuc od už uvedeného, že na
zriadenie mobilného odberového miesta sa nevyžadovalo stavebné povolenie a na jeho užívanie
kolaudačné rozhodnutie, pričom príslušná zmluva o budúcej kúpnej zmluve výslovne počítala s

vydaním kolaudačného rozhodnutia, je potrebné navyše ešte uviesť, že mobilné odberové miesto
charakterom svojej činnosti vrátane toho, že išlo o dočasné zariadenie, nekorešpondovalo aj podľa
názoru najvyššieho správneho súdu s jasne vymedzeným a definovaným osobitným zreteľom, či už v
uznesení mestského zastupiteľstva č. 290/2019-MsZ, alebo v článku I. bod 5 Zmluvy o budúcej Kúpnej
zmluve. Dôvod hodný osobitného zreteľa bol vymedzený tak, že odpredajom pozemku Mesto Krupina

umožní kupujúcemu, ktorý je výlučným vlastníkom susedného pozemku, získať stavebný pozemok
vhodný na zrealizovanie svojho investičného zámeru, a to vybudovania zdravotníckeho zariadenia
pre gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. Bolo v záujme vedenia Mesta zachovanie poskytovania
odbornej ambulantnej starostlivosti v meste Krupina. Takto vymedzený osobitný zreteľ, účel ktorého
spočíval výslovne v zachovaní odbornej ambulantnej starostlivosti, nemožno bez ďalšieho spájať s
činnosťou mobilných odberových miest.

34. Pokiaľ správny súd subsumoval činnosť mobilných odberových miest pod zariadenie spoločných
vyšetrovacích a liečebných zložiek, ktoré zákon č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v mesiaci apríl 2019
a tiež december 2019 upravoval (§ 7 ods. 3 písm. f/) a tiež s poukazom na § 7 ods. 6 Vyhlášky
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 27. januára 2016, ktorou sa ustanovujú určujúce

znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení, ktorý bližšie definoval zariadenie spoločných
vyšetrovacích a liečebných zložiek ako zariadenie určené na zabezpečenie a vykonávanie vyšetrení,
rozborov, skúšok a liečby v súvislosti s poskytovanou ambulantnou zdravotnou starostlivosťou alebo
ústavnou zdravotnou starostlivosťou, najvyšší správny súd uvádza, že mobilné odberové miesto
nemožno stotožňovať so zariadením spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Podľa § 11 ods.

2 písm. f/ zákona č. 578/2004 Z.z. samosprávny kraj v rámci preneseného výkonu štátnej správy
vydáva povolenie na prevádzkovanie zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. V
zmysle § 6 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2020 Z.z. regionálny úrad verejného
zdravotníctva môže v súvislosti s krízovou situáciou v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II.

stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej
republiky vydať rozhodnutie, ktorým nariadi (...) držiteľovi povolenia na prevádzkovanie zariadenia
spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek vytvorenie mobilného odberového miesta podľa
osobitného predpisu. Z uvedeného je zrejmé, že pod zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných
zložiek nemožno podriadiť mobilné odberové miesto, keďže jednoducho povedané, mobilné odberové

miesto si nemôže zriadiť, prípadne nemožno mu nariadiť, aby si zriadilo mobilné odberové miesto.
Ako príklad zariadení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek možno použiť prílohu č. 1, časť
II. Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky zákona č. 98/1995 Z.z. o Liečebnom poriadku, ktorý za
zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek považoval zariadenia klinickej biochémie,
hematológie a transfuziológie (všeobecnej hematológie, transfuziológie, hemokoagulácie), pracovného

lekárstvaaklinickejtoxikológie,klinickejimunológie,nukleárnejmedicíny(invitroainvivo),mikrobiológie
(virológie, bakteriológie, mykológie, sérológie, parazitológie), patologickej anatómie, lekárskej genetiky,
rádiodiagnostiky, klinickej rádiofyziky, rádioterapie, fyziatrie, balneoterapie a liečebnej rehabilitácie,
centrálnej sterilizácie, funkčnej diagnostiky, klinickej farmakológie.

35. Nakoniec možno tiež poukázať na obsah rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Banská
Bystrica z 15. júla 2021, číslo KPUBB-2021/14321-2/53943/KLI založeného v administratívnom spise
žalovaného, z ktorého (okrem iného) vyplývala podmienka, že umiestnenie mobilného odberového
miesta je potrebné riešiť len dočasne (do doby potreby mobilných odberových miest) a následne
riešiť prestavbu garáže na zdravotnícke zariadenie v súlade s podmienkami uvedenými v rozhodnutí

Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica z 22. júna 2021, číslo KPUBB-2020/9822-2/34576/
HOJ v rozsahu prestavby existujúcej dvojgaráže na zdravotnícke zariadenie, v ktorom určil zámer
za prípustný pri dodržaní určených podmienok. Z príslušného rozhodnutia Krajského pamiatkového
úradu Banská Bystrica z 15. júla 2021 ďalej vyplývalo, že dňa 18. novembra 2020 bola predložená
projektová dokumentácia „Gynekologická ambulancia“. Rovnako z tohto rozhodnutia tiež vyplýva,

že žalobca spresnil zámer úpravy dvojgaráže tak, že zriadenie mobilného odberového miesta malo
existovať len dočasne, do doby pandemickej situácie a potreby vykonávania testov na ochorenie
COVID-19. Následne žalobca prejavil záujem realizovať pôvodný zámer, teda prestavbu garáže na
zdravotnícke zariadenie - gynekologická ambulancia, a to v súlade s vydaným rozhodnutím Krajskéhopamiatkového úradu Banská Bystrica z 22. júna 2021, číslo KPUBB-2020/9822-2/34576/HOJ. Za
takto tiež preukázaných skutočností a vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu žalovaného
potom neobstoja tvrdenia žalobcu, že Zmluva o budúcej Kúpnej zmluve v článku III jasne uvádza

podmienku získania kolaudačného rozhodnutia na budovu zdravotníckeho zariadenia, pričom nezužuje
túto podmienku len na gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu alebo akýkoľvek iný konkrétny typ
zdravotníckeho zariadenia, čo potom potvrdzuje, že zámer zmluvných strán nebol obmedzený na
konkrétny typ ambulancie, ale zahŕňal širší rozsah zdravotníckych služieb. Rovnako ako nedôvodné
vyhodnotil súd tvrdenie žalobcu, ktorý ako účelové považoval argumenty ďalšieho účastníka konania

ohľadom potreby zriadenia gynekologicko-pôrodníckej ambulancie, keď táto ambulancia už dlhodobo
funguje a jej existenciu žalobca nepodmieňuje schválením predmetnej stavebnej zmeny, keď z
vyššie uvedeného je zrejmé, že sám žalobca potvrdil svoj zámer realizovať prestavbu dvojgaráže
na zdravotnícke zariadenie (gynekologickú ambulanciu). K takémuto zámeru potom zodpovedá jasne
vymedzená definícia dôvodov hodných osobitného zreteľa obsiahnutá, či už v uznesení mestského
zastupiteľstva evidovanom pod číslom 290/2019-MsZ, alebo v článku I bod 5. príslušnej zmluvy o

budúcej kúpnej zmluve.

36.Vzhľadomnauvedenédôvodynajvyššísprávnysúdvyužijúcpritom(ajvzhľadomnazásadurýchlosti
a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia správneho
súdu a rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 3 SSP zmenil tak, že správnu žalobu

žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

37. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467
ods. 1 a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP (v kontexte na § 25 SSP v spojení s článkom 4 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania) tak, že

vo veci úspešnému ďalšiemu účastníkovi konania priznal nárok na náhradu trov konania na kasačnom
súde. Najvyšší správny súd vychádzal z premisy, že v danej veci účastníkom kasačného konania nie
je iba žalobca a žalovaný, ale aj ďalší účastník konania, ktorý má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
kasačnejsťažnosti.Vzhľadomnato,žesaďalšíúčastníkkonaniadomáhalzrušeniarozsudkusprávneho
súdu, ktorým bolo vyhovené žalobcovi, nemožno dospieť k inému záveru, než takému, že v kasačnom

konaní a v konaní pred správnym súdom vystupoval ďalší účastník konania na strane žalovaného,
pretože podporoval správnosť rozhodnutia žalovaného. Z tohto hľadiska bol teda ďalší účastník konania
úspešný, a preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov na kasačnom súde. S poukazom na
§ 467 ods. 2 SSP, podľa ktorého, ak kasačný súd zmení rozhodnutie správneho súdu, rozhodne aj o
nároku na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde, najvyšší správny súd rozhodol

aj o trovách konania na správnom súde, pričom rozhodol tak, že tieto žalobcovi nepriznal, keď tento vo
veci nedosiahol úspech. Rovnako nárok na náhradu trov konania na správnom súde nepriznal ďalšiemu
účastníkovi konania. V zmysle § 169 SSP, má totiž ďalší účastník konania právo na náhradu iba tých
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. S ohľadom na
uvedenédospelnajvyššísprávnysúdkzáveru,žeďalšiemuúčastníkovikonaniavkonanípredsprávnym

súdom nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy konania vznikli. Žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s
§ 168 veta druhá SSP).

38. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.