Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124200752
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124200752.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX, XXX XX F.
G. F., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul.
17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom

F. G. F. XXX, XXX XX F.
G. F., o odstránenie oplotenia, v štádiu rozhodovania o návrhu žalovaného
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č. k. 3C/5/2024-81 zo dňa 24. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 3C/5/2024-81 zo dňa 24. októbra 2024
vo výroku I. potvrdzuje.

Vo výroku II. uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 3C/5/2024-81 zo dňa 24. októbra 2024 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd zamietol návrh žalovaného na nariadenie neodkladného
opatrenia (výrok I.). Súčasne priznal žalobcovi proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 17.04.2024 začalo na Okresnom súde Žilina konanie
o odstránenie oplotenia žalovaným z pozemku parcela č. C-KN 10609/3 v k. ú. F. G. F. iniciované
žalobkyňou. V priebehu tohto konania podal žalovaný dňa 01.10.2024 na súde prvej inštancie návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa domáhal, aby súd až do skončenia tohto sporu uložil
žalobkyni povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu

stavebnýmiprácami,vrátaneichprevodu,zaťaženiavprospechinejosoby,zriadeniaakéhokoľvekpráva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo iného zaťaženia, ktorých je podielovým spoluvlastníkom.
Tento svoj návrh žalovaný odôvodnil tým, že žalobkyňa stavia plot
na pozemku, ktorý on užíva a prípadné zaťaženie nehnuteľnosti môže predĺžiť spor.

3. Nadväzne okresný súd uviedol, že princípom neodkladného opatrenia je rýchlo

a dočasne upraviť pomery. V posudzovanom prípade je predmetom sporu odstránenie plotu, ktorý
postavil právny predchodca žalovaného. Tento plot by sa mal nachádzať na pozemku
vo vlastníctve žalobkyne. Je nepochybné, že pre rozhodnutie vo veci samej bude podstatné zistenie
vlastníctva pozemku, na ktorom sa predmetný plot nachádza. Konajúci súd však nezistil dôvod, pre
ktorý by mal v prebiehajúcom konaní o odstránenie oplotenia neodkladným opatrením zakázať žalobkyni
stavbu plotu, ktorý žalobkyňa stavia na svojom pozemku v súlade so stavebným zákonom. Žalovaný

mohol stavbe plota brániť postupom podľa stavebného zákona, alebo sám mohol podať proti žalobkyni
na súd žalobuo odstránenie jej oplotenia, ak už bolo postavené. Súčasne okresný súd nepovažoval za účelné
v prebiehajúcom konaní riešiť plot žalobkyne formou neodkladného opatrenia, keďže predmetom
tohto sporu je plot žalovaného. Žalovaný vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia totiž

neuviedol, že by žalobkyňa jeho plot svojpomocne odstraňovala. Práve naopak, tým že sa žalobkyňa
domáha svojho práva podanou žalobou, dostatočne preukázala, že čaká na rozhodnutie súdu a nemá
záujem riešiť vzniknutý problém svojpomocne. Zároveň nie je zrejmé, akým spôsobom by prípadné
zaťaženie nehnuteľnosti predĺžilo tento súdny spor, keďže je práve v záujme žalobkyne, aby súd v merite
veci čo najskôr rozhodol. Nepochybne, momentálny stav viac vyhovuje žalovanému. Navyše sporný

pozemok, cez ktorý vedie plot, je podľa názoru súdu prvej inštancie veľmi ťažko scudziteľný. Na základe
uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne nepreukázal naliehavosť
úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením.

4. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia konajúci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.
1 CSP, konštatujúc, že žalobkyňa mala v tejto časti predmetu konania plný úspech a preto jej priznal

voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom určenej lehote odvolanie žalovaný (ďalej
aj „odvolateľ“), ktorý sa domáhal jeho zrušenia a následne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.

6. Žalovaný namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za nejasné a rozporuplné,
a súčasne podľa jeho názoru napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho hodnotenia skutkového a
právneho stavu. Zdôraznil, že predmetom tohto sporu je určenie hranice a následné zistenie, či ktorá
zo strán sporu túto hranicu porušuje. Ďalej odvolateľ uviedol, že ak súd uvádza, že plot postavil jeho

právny predchodca, je zrejmé, že žalovaný nakladá s pozemkom ako s vlastným v dobrej viere, že mu
tento patrí. Aj konajúci súd sám konštatoval, že boli splnené podmienky na vydržanie. Žalovaný sa už
bránil v stavebnom
i občianskoprávnom konaní, ale súd rozhodol o tom, že o tej istej veci prebiehajú dve konania, čo
je jednou z prekážok konania. Žalovaný dodal, že nepovažuje za problém samotný plot, ale to, že

žalobkyňa pokračuje v stavebnej činnosti na hranici pozemkov.
Aj stavebný úrad ho poučil, že sa má obrátiť na súd, aby sa do skončenia konania nepokračovalo
v činnostiach na spornej hranici pozemkov. Odvolateľ naďalej zotrval
na skutočnostiach a dôkazoch, ktoré uviedol vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Zopakoval, že je výlučným vlastníkom pozemkov C-KN parcely č. 705/7 - orná pôda o výmere 74 m2,

C-KN parcely č. 1061/1 - záhrady o výmere 187 m2, C-KN parcely
č. 1061/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 463 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX
pre k. ú. F. G. F., zatiaľ čo žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov C-KN parcely č. 10609 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 637 m2, C-KN parcely č. 10610 - orná pôda o výmere 455 m2, C-KN parcely č.
10616/2 - trvalý trávny porast o výmere 138 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. F. G.

F.. Žalobkyňa si prostredníctvom syna I. H. B. a za pomoci niektorých pracovníkov stavebného úradu
v F. G. F. začala robiť nárok na časť pozemkov žalovaného
bez právneho dôvodu. Z toho dôvodu sa žalovaný obrátil na inšpekciu Úradu geodézie, kartografie a
katastra SR (ďalej len „ÚGKK SR“), ktorá mu listom oznámila, že využíva pozemok v rozsahu, ako tento
bol využívaný aj jeho právnymi predchodcami a hranica medzi jeho pozemkami a pozemkami žalovanej

je správna. Napriek tomu, že Stavebný úrad v F. G. F. o tom vedel, dal žalobkyni súhlas na výstavbu
oplotenia, a to len na základe meračského náčrtu, rozhodnutím o ohlásení drobnej stavby. Žalobkyňa
tak osadila stĺpiky oplotenia a potom aj samotné oplotenie na mieste, kde sú jeho pozemky. Tým došlo
k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného. Syn žalobkyne zaslal žalovanému list, v ktorom uviedol
C-KN parcelu č. 10609/1, ktorá v uvedenej oblasti neexistuje. Žalobkyňa spolu so synom vykonáva na

sporných nehnuteľnostiach stavebné práce. Z popísaného skutkového stavu podľa názoru žalovaného
vyplýva odôvodnenie potreby vydania neodkladného opatrenia, ktorým mu má súd poskytnúť ochranu,
pokiaľ súd nerozhodne právoplatne v prebiehajúcom konaní.

7. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol,

alternatívne navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.8. Uviedla, že odvolanie žalovaného nespĺňa zákonné náležitosti podľa § 363 CSP a preto by ho mal
odvolací súd odmietnuť. Jeho odvolanie totiž neobsahuje uvedenie rozsahu odvolania a ani odvolacie
dôvody. Predmetom tohto sporu nie je určenie hranice, ale odstránenie oplotenia, ktoré je umiestnené na

pozemku žalobkyne a ktoré nebolo na stavebnom úrade riadne ohlásené ani povolené s jej súhlasom.
Žalobkyňa dodala, že odvolateľ nemá žiaden právny nárok na to, aby plot, ktorý ona stavia, bol
odstránený, resp. aby nepokračovala v prácach.
Na rozdiel od žalovaného a jeho právnych predchodcov, ktorí postavili plot na pozemku
bez súhlasu jeho vlastníka, žalobkyňa nezasahuje do vlastníckych práv iných osôb. Zdôraznila, že

okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec neuviedol, že žalovaný by mal nadobudnúť
vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním. U žalovaného totiž absentuje podstatný
predpoklad vydržania - dobromyseľnosť nadobúdateľa. Už v žalobe totiž žalobkyňa uviedla, že medzi
ňou a odvolateľom i jeho právnymi predchodcami bol vždy negatívny vzťah a títo boli opakovane
upozorňovaní na skutočnosť, že plot sa nachádza
na pozemku žalobkyne. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný nepredložil do spisu žiadne oznámenie

stavebného úradu, ktorým by bol odkázaný na vedenie súdneho konania a ona ani o tom nemá
vedomosť. Pokiaľ žalobkyňa stavia plot na základe ohlásenia stavebnému úradu, ktorý jej oznámil,
že nemá námietky, je zrejmé, že takéto oplotenie postavené na jej pozemku nemôže žalovaného
obmedzovať. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť len vtedy, ak je potreba bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení je

potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Za popísaného
skutkového stavu je zrejmé, že odvolateľ žiadnym spôsobom neodôvodnil naliehavosť nevyhnutnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu neodkladným opatrením.

9. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú

v odvolaní.
10. V odvolacej duplike žalobkyňa doplnila, že má vedomosť o tom, že sa odvolateľ obrátil na ÚGKK
SR, ktorý si však nesprávne vyložil stanovisko správneho orgánu. Akcentovala,
že svoje nároky si v tomto spore uplatňuje podľa geometrického plánu č. 36442500-88/20223,
pôvodného geometrického plánu č. 89/99 a vytýčenia hranice pozemku podľa vytyčovacieho nákresu č.

2807, ktoré sú prílohou žaloby o odstránenie oplotenia zo dňa 16.01.2024. Aj ÚGKK SR v odpovedi na
žiadosť odvolateľa o preverenie správnosti vytýčenia hranice potvrdil správnosť geometrického plánu a
ostatných listín osvedčujúcich jej nároky. Žalobkyňa súhlasila s tvrdením žalovaného, že hranica medzi
ich vzájomnými pozemkami je správna uviedla, avšak v kontexte meraní geometrického plánu
č. 36442500-88/20223 vykonaného autorizovaným geodetom. Stavebný úrad v F.

G. F. konal správne. Označený správny orgán vo veci nerozhodoval, len nevzniesol námietky proti
stavbe, keďže žalobkyňa disponuje všetkou potrebnou dokumentáciou
na realizáciu predmetnej stavby (oplotenia), na ktorú zákon požaduje len ohlásenie. Záverom žalobkyňa
zopakovala, že výstavbou oplotenia nedochádza k zásahom do vlastníckeho práva odvolateľa. Na záver
uviedla, že odvolateľ napáda existenciu parcely C-KN parcely

č. 10609/1, ktorá je riadne zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX.

11. Odvolateľ vo svojom ďalšom vyjadrení zopakoval doterajšiu argumentáciu. Záverom zdôraznil, že
stav v uvedenej oblasti trval desiatky rokov a tento bol narušený žalobkyňou a jej synom.

12. Žalobkyňa v následnej reakcii na toto podanie protistrany uviedla, že výstavbu oplotenia na
uvedených nehnuteľnostiach žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal ani
predstavebnýmúradomanedomáhalsaochranysvojhovlastníckehoprávanaobcianiinýmspôsobom.
Žalovaný nepreukázal svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Oplotenie jej nehnuteľnosti je jej
vlastnícke oprávnenie, ktoré vyplýva zo zákona.

13. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal odvolaním žalovaného napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi

podľa ustanovenia § 380 CSP a bez nariadeného pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 329 ods.
1 CSP), uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecné správne
potvrdil a vo výroku II. podľa ust. 389 ods. 1 písm. d) zrušil.15. Vo vzťahu k výroku I. odvolací súd uvádza, že podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré
boli vo veci vznesené a v podstatnom rozsahu sa stotožnil
so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu
žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z
uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

16. S prihliadnutím na obsah osvedčovania vykonaný okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho
uznesenia krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia.

17. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky odvolateľa

formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie.

18. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné z nasledovných dôvodov:

19. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava právnych vzťahov
medzi stranami sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo
očakávaného súdneho rozhodnutia. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, aby
bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené
a osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami a potreba bezodkladnej

úpravy pomerov medzi stranami, ktorá môže byť dočasná alebo aj trvalá. Podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu
neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiavovecisamej.Dokazovaniepredrozhodnutímonávrhuna

nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní,
ale podľa teórie civilného procesného práva má povahu osvedčovania (§ 326 ods. 1 CSP, viď osobitná
časť dôvodovej správy k CSP). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa totiž nemôžu
uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej
a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia. Osvedčovanie

na rozdiel od dokazovania teda znamená, že súd na základe stranou produkovaných dôkazných
prostriedkov (spravidla len na podklade listín) zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie

neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na
návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu produkovať dôkazné prostriedky (pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva) osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti,
legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Pri neodkladnom opatrení je
teda potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Nariadenie

neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa
osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, b) tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú
úpravu, c) v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav, ak má mať
podľa okolností prípadu neodkladné opatrenie dočasný charakter, c) účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyh-nutný rozsah a d) sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
21. Žalovaný sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd žalobkyni
uložil až do skončenia sporu povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré sú
predmetom sporu stavebnými prácami, vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia
akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo iného zaťaženia, ktorých je podielovým

spoluvlastníkom [§ 325 ods. 2 písm. d) CSP]. Pre úspech žalovaného bolo potrebné, aby osvedčil, že
v danom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami (§ 325 ods. 1 CSP). Žalovaný
mal tak povinnosť v návrhu jednak opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov a dôvodnosť a trvanie ním uplatňovaného nároku (povinnosť tvrdenia; § 326 ods. 1CSP) a súčasne na osvedčenie týchto ním tvrdených skutočností ponúknuť súdu dôkazy (dôkazná
povinnosť; § 132 ods. 1 v spojení s § 326 ods. 2 CSP).
22. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa voči žalovanému žalobou v tomto spore

domáha odstránenia oplotenia z pozemku C-KN parcely č. 10609/3 nachádzajúcej sa v k. ú. F. G.
F., ktorý je vo vlastníctve žalobkyne. Tomu nasvedčuje i zápis vlastníckeho práva v jej prospech na
liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Aj z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva,
že žalovaný si je tejto skutočnosti vedomý. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že k časti sporného pozemku (v
priestore hranice) nadobudol vlastnícke právo vydržaním, odvolací súd zdôrazňuje, že toto skutkové

tvrdenie žalovaný prezentoval až vo svojom odvolaní, a preto nie je možné naň prihliadať. Povinnosťou
odvolateľa ako navrhovateľa neodkladného opatrenia bolo uviesť rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
splneniapredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatreniaužvnávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia tak, ako to vymedzuje ust. § 326 CSP. Práve v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia mal odvolateľ opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe poskytnutia
okamžitej ochrany zo strany súdu nariadením neodkladného opatrenia. Naviac odvolací súd dodáva,

že odvolateľom uvádzané ničím neosvedčené skutkové tvrdenie o tom, že plot postavil jeho právny
predchodca a takýto stav užívania pozemku trval dlhodobo (až kým nebol narušený žalobkyňou
a jej synom), nepostačuje k ustáleniu právneho záveru o nadobudnutí vlastníctva k časti pozemku
vydržaním v prospech odvolateľa. Sporná otázka vlastníctva pozemkov bude zisťovaná a posudzovaná
až v súvislosti s rozhodovaním súdu vo veci samej, na čo správne poukázal

i okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Dokazovanie tejto skutočnosti totiž presahuje
rámec osvedčovania potrebného pre rozhodovanie súdu o podanom návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia.
23.Neobstojínámietkažalovaného,žeodôvodnenienapadnutéhorozhodnutiajenejasnéarozporuplné,
ktoré vychádza z nesprávneho vyhodnotenia skutkového a právneho stavu

a nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu)
zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného
prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie
podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s

„právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade
s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd
nerozhodnepodľapredstávstranysporu;vrátanepredstávoobsahuodôvodneniasúdnehorozhodnutia.
V posudzovanom prípade okresný súd v napadnutom uznesení však relevantným spôsobom odôvodnil,
prečo návrh žalobcu

na vydanie neodkladného opatrenia zamietol, keď konštatoval, že žalovaný neosvedčil splnenie
zákonných predpokladov na jeho nariadenie, ktoré musia byť splnené súčasne, a to a to 1/ existenciu
právneho vzťahu medzi stranami sporu, a súčasne 2/ potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu. Odvolateľ ani vo svojom odvolaní bližšie nešpecifikoval, v čom konkrétne malo spočívať
nesprávne hodnotenie skutkového a právneho stavu okresným súdom a prečo je ním vyslovený právny

názor nesprávny.
24. Odvolateľ vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal, aby súd uložil
žalobkyni povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu
stavebnými prácami. V tejto súvislosti poukázal na výkon stavebných prác - výstavbu oplotenia
žalobkyňou, ktorá zasahuje do jeho vlastníckeho práva, keďže ju realizuje na pozemkoch vo vlastníctve

žalovaného. Okresný súd však v napadnutom uznesení prezentoval názor, že žalobkyňa stavia
nový plot na svojom pozemku a v súlade so stavebným zákonom. Upriamil pozornosť na to, že
odvolateľ mohol brániť v jeho výstavbe postupom podľa stavebného zákona. Žalovaný v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia síce uviedol, že stavebný úrad mal vedomosť o ním prezentovaných
problémoch s predmetným pozemkom aj o tom, že žalovaný sa domáha svojich práv, pričom tento

správny orgán ho aj poučil, že sa má preto obrátiť na súd, aby sa nepokračovalo v stavebnej činnosti na
spornej hranici pozemkov, no na preukázanie tohto svojho tvrdenia nepredložil okresnému súdu žiaden
dôkaz. Zároveň žalobkyňa v odvolacom konaní toto jeho tvrdenie namietala.
25. Naviac z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo,
žežalobkyňaužosadilastĺpikyoploteniaanásledneisamotnéoplotenie.Keďžestavebnéprácetýkajúce

sa výstavby nového plota boli už v podstatnej časti žalobkyňou vykonané, podľa názoru odvolacieho
súdu už nie je ani účelné nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom znení.
26. Vo vzťahu k návrhu žalovaného, ktorým žiadal, aby súd neodkladným opatrením uložil žalobkyni
povinnosť zdržať sa prevodu nehnuteľností, ich zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvekpráva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo iného zaťaženia nehnuteľností, z obsahu spisového
materiálu vyplýva, že žalovaný žiadnymi relevantnými skutkovými tvrdeniami ani dôkazmi neosvedčil,
že by žalobkyňa realizovala faktické alebo právne úkony smerujúce k prevodu alebo zaťaženiu

spornej nehnuteľnosti. Žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia iba tvrdil, že ťarchy na
nehnuteľnosti môžu mať vplyv na prebiehajúci súdny spor, s cieľom predĺžiť jeho konanie a poškodiť ho,
no už vôbec nezdôvodnil, aká konkrétna ujma na jeho právach mu hrozí.
27. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobkyňou, ktorými je odvolací súd (§ 380 CSP) viazaný,
neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré prihliada

súd z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
28. Vzhľadom na zamietnutie návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia však odvolací
súd v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil napadnuté uznesenie
vo výroku II., ktorým žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania o nariadenie
neodkladného opatrenia v rozsahu 100 % po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, pretože nejde

o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli, resp. také dôvody ani neexistovali.
O nároku na náhradu trov celého tohto súdneho konania rozhoduje totiž súd prvej inštancie postupom
podľa § 262 ods. 1 CSP, t.j. v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko sa nejedná o
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. O týchto trovách rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa

§ 262 ods. 1 CSP.
30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane

pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).