Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 22, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 17C/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122206823
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7122206823.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v spore žalobcu: Mesto Košice, Trieda SNP

48/A, Košice, IČO 00691135, proti žalovanej: A. B., C. D., E. XXX, F., zastúpenej advokátom JUDr.
JCLic. G. H., PhD, s.r.o., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.6.2022 domáhal určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam – pozemkom zapísaným v KN v registri E okres F. I., J. F., k.ú. F. parc. č. 230 –
orná pôda o výmere 11830 m2 v podiele 3/5 zo spoluvlastníckeho podielu žalovanej zapísaného na

LV č. XXXX a parc. č. 223 – orná pôda o výmere 27357 m2 v podiele 5/2304 zo spoluvlastníckeho
podielu 5/2304 zapísaného na LV č. XXXX a priznania náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že žalovaná je v súčasnosti zapísaná ako ich spoluvlastník. Vlastnícke právo k parc. č. 230
v žalovanom podiele žalovaná nadobudla titulom osvedčenia o dedičstve č. 15D 484/2007, ako
dedič po poručiteľovi K. L.. Právny predchodca žalobcu (československý štát) nadobudol vlastnícke
právo k žalovaným pozemkom vo vykúpených a vyvlastnených podieloch na základe kúpnych zmlúv
uzavretých dňa 23.1.1984 s M. L., C. N., dňa 20.1.1984 s A. D. a dňa 20.1.1984 s K. L., ktorými

boli odkúpené podiely na parcele č. 230 u každého vo výške 8/288 + 1/5 z 8/288 a tiež na základe
vyvlastňovacieho rozhodnutia ObNV, odb.výstavby, ÚPAD č. Výst. 9860/2617/84-Go zo 4.1.195, ktorým
bol žalovaný pozemok parc. č. 230 vyvlastnený pôvodným vlastníkom evidovaným na PKV č. 398
(str. 11, 27 a 35), pričom súčet všetkých vyvlastnených spoluvlastníckych podielov bol 256/288. V
zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 518/1990 Zb. prešla zriaďovateľská funkcia k Zoologickej záhrade Košice na
žalovaného. V zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. prešli veci z majetku Slovenskej republiky do
vlastníctva obce, t. j. k 1.5.1991 nadobudol žalobca priamo zo zákona vlastnícke právo k žalovaným

pozemkom vo vykúpených a vyvlastnených podieloch. Poukázal na § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995
Z.z., v zmysle ktorého sa vlastnícke právo, ktoré vzniklo na základe zákona, zapisuje do katastra
nehnuteľností záznamom, pričom záznam nemá právotvorné účinky, ale má iba deklaratórny charakter.
Podporne žalobca namietol pre prípad akýchkoľvek pochybností nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním. Aj v prípade, ak by súd v tomto konaní dospel k záveru o tom, že vyššie uvedené
kúpne zmluvy alebo vyvlastňovacie rozhodnutie je neplatné, tieto nesporne zakladajú titul, na základe
ktorého sa dobromyseľný držiteľ - štát mohol domnievať, že sa stal vlastníkom žalovaných pozemkov

vo vykúpených a vyvlastnených podieloch, a teda zakladá aj domnienku dobromyseľnosti držiteľa.
U žalobcu nepretržitosť dobromyseľnej držby začala dňom 1.5.1991, kedy mesto Košice nadobudlo
žalované pozemky vo vykúpených a vyvlastnených podieloch na základe zákona a skončila dňa
1.5.2001. Počas celej vydržacej doby nedošlo zo strany žalovaného k rušeniu držby žalovanýchpozemkov. Žalobca tiež poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 2 Cdo
85/2004 zo dňa 27.10.2004 uvádza: „oprávnenú držbu právnickej osoby pred 1.1.1992 je možné
započítať do vydržacej doby“. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení jeho vlastníckeho práva

je daný z dôvodu, že nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník žalovaných pozemkov
vo vykúpených a vyvlastnených podieloch, a tak s nimi nemôže neobmedzene disponovať ako so
svojim vlastníctvom. Jedine rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva môže byť podkladom pre
uskutočnenie zmien zápisu v katastri nehnuteľnosti. Dovtedy je jeho vlastnícke právo bude ohrozené,
resp. bez určenia vlastníckeho práva žalobcu k žalovaným pozemkom je jeho právne postavenie

neisté. Ďalším dôvodom naliehavosti právneho záujmu žalobcu je skutočnosť, že žalovaná sa v
konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 29C/79/2020 domáha zaplatenia sumy
613,94 eur s príslušenstvom ako náhrady za užívanie žalovaných pozemkov žalobcom nad rozsah
spoluvlastníckeho podielu, resp. bez právneho titulu. V prípade úspechu žalovaného v uvedenom
súdnom konaní by bol žalobca povinný poskytnúť náhradu za užívanie žalovaných pozemkov, ktoré sú
de facto v jeho vlastníctve.

2. Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu žiadala žalobu zamietnuť. Poprela tvrdenia žalobcu,
že je vlastníkom sporných nehnuteľností, že došlo k vyvlastneniu, odkúpeniu alebo vydržaniu týchto
nehnuteľností, poprela skutočnosti uvádzané v žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že je zarážajúce,
že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva po takmer 40 rokoch, od kedy mal podľa jeho

tvrdení toto právo nadobudnúť. Podľa nej sa žalobca len snaží oddialiť povinnosť zaplatiť nájom za
užívanie predmetných pozemkov. Predložené kúpne zmluvy sa s týmto konaním nemajú žiaden súvis,
nakoľko sa týkajú osôb, ktorí nie sú právnymi predchodcami žalovanej. Kúpna zmluva z roku 1984
nikdy nenadobudla právnu moc, podľa ktorej nikdy nebola vyplatená kúpna cena a nikdy neprešlo
vlastníckeprávo.Predloženázmluvanebolanikdyschválenáapotvrdenánárodnýmvýborom,tedanikdy

nenadobudla právnu moc a nadobúdateľ ich preto nikdy nepredložil na zápis do katastra. Z uvedeného
vyvlastňovacieho rozhodnutia nevyplýva vyvlastnenie parciel v celom rozsahu v podiele 1/1. Žalovaná
riadne nadobudla predmetné parcely na základe dedičských konaní po svojich právnych predchodcoch:
a) Verona (Dorota) L., C. O., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX (Osvedčenie o dedičstve sp. zn.
2D/15/2014 zo dňa 16.3.2015 - parcela reg. ,,E“ č. 223), avšak v rámci vyvlastňovacieho rozhodnutia je

tátoosobauvedenánastr.23.akovlastníkzdržujúcisananeznámommieste,b)K.L.,C.L., ktorýzomrel
dňa X.XX.XXXX (Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 15D/484/2007 zo dňa 10.5.2011), pričom táto osoba
úplne absentuje v rámci vyvlastňovacieho rozhodnutia, nemohlo teda dôjsť k účinnému vyvlastneniu.
Odbor výstavby vyvlastňoval v prospech čsl. štátu v správe ZOO Košice, avšak subjekt – čsl. štát
nikdy neexistoval, oficiálny názov štátu bol Československá socialistická republika (skratka: ČSSR),

preto nemožno na vyvlastňovacie rozhodnutie prihliadať, je to nulitný právny akt. Žalovaná ani jej právni
predchodcovia nemali žiadnu vedomosť o vyvlastňovacom rozhodnutí, nikdy im nebolo vyvlastňovacie
rozhodnutie doručené ani im nebola zaplatená žiadna odplata za vyvlastnenie. Z uvedeného dôvodu
vyvlastňovacie rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, ktorú súd v tomto
konaní môže posúdiť. Žalobca musí preukázať, že rozhodnutie bolo doručené. Žalovaná a jej právni

predchodcovia boli známi vyvlastňovacie rozhodnutie sa malo doručovať do vlastných rúk. Všetky osoby
aj dedičia sa zdržovali na známych adresách, tak ako boli evidované v registri obyvateľov. Každý občan
musel byť prihlásený na trvalý pobyt. Navyše, nie je zrejmé, že rozhodnutie bolo vyvesené spôsobom
v mieste obvyklým a kde. Žalovaná popiera, žeby to bolo vyvesené na úradnej tabuli v Kavečanoch, na
úradnej tabuli ONV alebo na inom verejnosti prístupnom mieste. Miestom obvyklým mala byť dedina

Kavečany, nakoľko nehnuteľnosti sa nachádzali v tejto dedine aj všetci vlastníci boli práve z tejto dediny,
ktorí na týchto poliach pracovali. Žalobca od roku 1991 vedel, že nie je zapísané vlastnícke právo
v jeho prospech v katastri nehnuteľnosti, preto nemohol byť ani dobromyseľný. Zoologická záhrada
Košice(mestskápríspevkováorganizácia)platilavlastníkompozemkovvareáliZoonájomnézaužívanie
ich pozemkov, o čom svedčia dve nájomné zmluvy vlastníkov pozemkov so Zoologickou záhradou.

Podľa informácii aj zápisov z katastra ZOO dokonca po roku 1993 začala od niektorých vlastníkov
odkupovať spoluvlastnícke podiely a niektorým platili aj nájom. Žalobca ani v liste zo dňa 30.4.2010
neuvádzal žiadne vyvlastňovacie rozhodnutie ani vydržanie. Podľa odpovedi archívu mesta Košice roku
2016, v archíve sa žiadne rozhodnutie o vyvlastnení nenachádza, teda žalobca v roku 2016 nevedel
o vyvlastňovacom rozhodnutí.

3. Žalobca v duplike uviedol, že podľa osvedčenia o dedičstve č. 15D 484/2007 právnym predchodcom
žalovanej má byť K. L., vzhľadom na to, že dedičmi po ňom boli jeho súrodenci: K. L., A. D., C. L.,
K. L., M. P., C. L. a H. D., C. L., ktorí zdedili jeho spoluvlastnícky podiel 8/288 na parcele E-KN č.230, a to každý v podiele 1/5, ako to bolo uvedené v 3 kúpnych zmluvách predložených žalobcom.
Keďže zo strany československého štátu nedošlo k výkupu celého spoluvlastníckeho podielu pôvodne
patriacehoK.L.,vyššiešpecifikovanékúpnezmluvy,ktorýmibolivykúpenélen3/5zpodielu8/288,neboli

predložené na zápis do katastra nehnuteľností. Na základe predložených kúpnych zmlúv sa žalobca,
ako oprávnený držiteľ, v dobrej viere domnieval, že jeho právny predchodca (štát) nadobudol 3/5 zo
spoluvlastníckeho podielu 8/288 na parcele E-KN č. 230, pôvodne patriaceho neb. K. L.. Vo vzťahu
k užívaniu sporných pozemkov žalobca poukázal na skutočnosť, že v 80. rokoch minulého storočia
prebehla v dotknutej lokalite na vyvlastnených a vykúpených pozemkoch výstavba ZOO, ktorú začal

štát a po prechode majetku štátu a investorskej funkcie ju dokončil žalobca. Najneskôr od právoplatnosti
vyvlastňovacieho rozhodnutia, resp. uzatvorenia kúpnych zmlúv už sporné parcely neužívali pôvodne
evidovaníspoluvlastníci(resp.ichprávninástupcovia),aleštátapoňomžalobca.Tentostavtrvádodnes,
pričom žalobca s týmto majetkom nakladá a vykonáva jeho údržbu a opravy. Žalovaná, ktorá svoje
vlastnícke právo odvodzuje od dedičských rozhodnutí z roku 2007 a 2014, nikdy sporné parcely (ani ich
časti) neužívala. Žalobca zobral podanú žalobu späť v časti žalobného petitu, týkajúceho sa určenia

vlastníckeho práva žalobcu k pozemku, parcele registra E-KN č. 223 k. ú. F. zapísaného na LV č. XXXX.

4. Na pojednávaniach žalobca špecifikoval, že žiada určiť vlastnícke právo k parcele č. 230 k.ú. F.
v podiele 3/5 zo spoluvlastníckeho podielu 16/3456 zapísaného na LV č. XXXX. Doplnil, že proces
vyvlastňovania a uzatvárania kúpnych zmlúv bol extrémne rozsiahly a za pomerne krátku dobu

realizovaný, preto mohlo dôjsť aj k situáciám, že na podiel, ktorý bol vyvlastnený, zároveň bola
uzatvorená aj kúpna zmluva. Ten proces nebol v rukách jednej osoby, ale skupiny osôb, ktorá v tej dobe
nemala také možnosti komunikácie ako dnes. Zdôraznil, že pokiaľ ide o vydržanie, Mesto Košice, na
ktoré to vlastnícke právo prešlo zákonom, má k dispozícii podklady, na základe ktorých sa v dobrom
úmysle domnievalo, že je vlastníkom. Dedičské konanie vo vzťahu k novoobjavenému majetku po

nebohom K. L. prebehlo v roku 2007. Do tej doby, nesvedčal zápis ani v prospech žalovanej, ani
iných fyzických osôb. V roku 1975 smrťou K. L., jeho podiel 8/288 na danej parcele dedili jeho piati
súrodenci, zo zákona každý v 1/5. Mestu Košice nebolo v jeho možnostiach v roku 1991 toto nejakým
spôsobom bližšie skúmať, neviedli sa ani evidencie v elektronickej podobe, veľa dokumentov bolo
v archíve Okresného úradu, ktoré potom postupne prechádzali do archívov tak zoologickej záhrady, ako

aj archívu Mesta Košice. To súvisí s tým, prečo v istých obdobiach, ani archív Mesta Košice nemal úplnú
vedomosť o všetkých podkladoch, ani zoologická záhrada, ktorá dokonca uzatvárala aj nejaké nájomné
zmluvy s niektorými podielovými spoluvlastníkmi. Ten proces bol veľmi zložitý, zdĺhavý, všetko sa viedlo
len formou listín, takže nie je vylúčené, že došlo k chybám. K tomu, že Československý štát po výkupe
predmetných podielov nezavkladoval dané kúpne zmluvy do evidencie nehnuteľností, takýto predpoklad

na vznik vlastníckeho práva k danému pozemku v tej dobe nebol. Evidencia nehnuteľností mala len
evidenčný charakter. Navyše zoologická záhrada má obrovskú výmeru, vykupovalo sa postupne, cieľom
malo byť vytvorenie jednej veľkej parcely, a následne táto mala byť zapísaná do katastra nehnuteľností.
Do roku 2001 sa žiaden, z podielových spoluvlastníkov evidovaných, či neevidovaných na listoch
vlastníctva nedomáhal nárokov vo vzťahu k predmetným pozemkom. Potom, okolo roku 2008 a 2016

možno bola nejaká korešpondencia, ale v rozhodnej dobe vydržania medzi rokmi 1991 a 2001, Mesto
Košice neeviduje takéto nároky. Dedičské rozhodnutie 15D 484/2007 je zo dňa 19.4.2011 a dovtedy
zrejme ani samotná žalovaná nemala presvedčenie o tom, že je vlastníčkou resp. dedičkou daného
podielu. Ďalej žalobca poukázal na uznesenie Rady MsNV v Košiciach číslo: 1147, ktorým MsNV
stanovil dispozičné oprávnenia pri nadobúdaní národného majetku do socialistického vlastníctva, kde

určil finančné limity, po ktoré nie je potrebné, aby kupujúce organizácie predmetné kúpne zmluvy dávali
na schválenie svojim nadriadeným orgánom. Pokiaľ ide o dedičskú postupnosť, o ktorú žalobca opiera
svoj nárok, poukázal na to, že predmetom dedenia (v DK z r. 2007) bola okrem iného aj parcela č.
230 a to konkrétne podiel 8/288, ktorý pôvodne patril K. L. (zomr. X.XX.XXXX) ako jednému zo šiestich
súrodencov a po ktorého smrti okamihom jeho smrti tento podiel dedili jeho súrodenci, medzi inými

aj K. L. (po ktorom dedila jeho manželka M. L., C. N.), A. D., C. L. a K. L., všetci v podiele 1/5
zo spoluvlastníckeho podielu 8/288. Následne až v roku 2007 bol celý podiel 8/288 po nebohom K.
L. v dedičskom konaní vysporiadaný medzi pozostalých vrátane potomkov týchto troch súrodencov,
ktorí však dávno pred dedičským konaním uzatvorili s čsl. štátom kúpne zmluvy, každý po 1/5 zo
spoluvlastníckeho podielu 8/288 K. L., a preto táto časť predmetného podielu nemala byť predmetom

dedičského konania.

5. Žalovaná na pojednávaniach prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnila, že od roku
2007 nerušene užívala predmetné parcely, pätnásť rokov to nikto nerozporoval. Ohľadne zrušeniapodielového spoluvlastníctva sa viedlo niekoľko sporov, nikdy jej vlastníctvo nebolo spochybňované, až
keď sa domáhala od žalobcu odplaty. Prinajhoršom tento pozemok vydržala. Ale má za to, že nikdy
neprešlo na mesto vlastnícke právo k predmetným podielom. Zápis v katastri nehnuteľnosti vždy bol

v prospech fyzickej osoby. Keď bol zákon o prevode majetku zo štátu na obce, tak v tom čase, štát
nebol evidovaný ako vlastník, preto ani mesto nemohlo byť dobromyseľné pri tom nadobúdaní. Obec
je orgán územnej samosprávy, ale zriadený štátom, tak sa nemôže teraz povedať, že tým sa všetko
mení a už je dobromyseľná. Mesto ani nevedelo, že je vlastníkom. Poukazuje na nejaký protokol,
ale nebol zápis v katastri nehnuteľností, uzatvárali nájomné zmluvy, bolo vyjadrenie z archívu, že o

vyvlastňovacom rozhodnutí nevedia a samotný magistrát v roku 2010 povedal, že bude odkupovať
pozemky. Práve tí ľudia boli dobromyseľní v tom, že im to patrí, vždy išli za tými pozemkami. Žalovaná
platí dane za predmetný pozemok. Nemohla ísť tam a obrábať ho, keďže bol oplotený, ale domáhala
sa toho užívacieho práv, práve tým, že žalovala o zaplatenie nájomného. Žalovaná tiež poprela, že
ZOO, ktorá podpísala kúpnu zmluvu, mala oprávnenie podpisovať kúpnu zmluvu. Ak sa v kúpnych
zmluvách uvádza, ženepodliehajúschváleniuinéhoštátnehoorgánu,myslísatýmštátnymnotárstvom,

ale v samotných kúpnych zmluvách si strany vyhradili, že zmluva nadobúda účinnosť až keď bude
schválená národným výborom, a to preto, lebo zoologická záhrada bola rozpočtovou organizáciou
národného výboru. Tiež poukázala na to, že v ROEP z roku 2014 ani v tom samotnom konaní, ktoré
prebiehalo, žalobca nikdy nenamietal, že došlo k vydržaniu pozemku alebo že je vlastníkom pozemku. K.
L.nebolúčastníkompredloženýchkúpnychzmlúvanivyvlastňovaciehokonania,vtomčaseužbolmŕtvy.

Kúpne zmluvy boli uzatvárané s osobami – K. L., M. L., a napokon A. D., C. L., ktoré nie sú právnymi
predchodcami žalovanej, preto je zbytočné sa k nim vyjadrovať. Tieto osoby nemohli preniesť niečo nad
rozsah svojho vlastníckeho práva. Čo sa týka otázky vyvlastnenia resp. vydržania, v danom prípade
Krajský súd v Košiciach sa vyjadril v podstate jednoznačným spôsobom, že nemohlo dôjsť k vydržaniu
takýchto parciel zo strany Mesta Košice. Žalovaná poukázala i na ďalšie rozhodnutie Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 6Co/104/2023.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 17C/4/2022-148 zo dňa 4.11.2022 tak, že vzhľadom na
čiastočnéspäťvzatiežalobypredpojednávanímkonaniev častiourčenie,žežalobcajespoluvlastníkom
pozemku registra E-KN parc. č. 223 v k.ú. F., obec F. - F., J. F. I., vo výške spoluvlastníckeho podielu

5/2304 zapísaného na LV č. XXXX v časti B pod por. č. 30, zastavil (výrokom I.). Ďalej určil, že
žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. 230 v k. ú. F., obec F. - F., J. F. I., vo výške
spoluvlastníckeho podielu 3/5 zo spoluvlastníckeho podielu 16/3456 zapísaného na LV č. XXXX v časti
B pod por. č. 21 (výrokom II.) a o rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania
(výrokom III). Voči II. a III. výroku žalovaná včas podala odvolanie.

7. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 3Co/10/2023-300 z 19.1.2024 zrušil napadnutý rozsudok
vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s tým, že o.i. je potrebné najprv dôsledne preskúmať právne nástupníctvo žalovanej a tým
aj jej pasívnu vecnú legitimáciu a tiež, či žalobca pri bežnej opatrnosti mohol nadobudnúť presvedčenie,

že štát v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. bol vlastníkom nehnuteľnosti - disponoval
platným nadobúdacím titulom k spornej nehnuteľnosti resp. či mohol mať žalobca aspoň pochybnosti
o nadobudnutí vlastníckeho práva.

8. Súd vec v zostávajúcej časti prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil skutkový

stav veci:

9. Z výpisu z 18.6.2022 z listu vlastníctva č. XXXX z katastra nehnuteľností okres F. I., J. F., k.ú.
F. súd zistil, že žalovaná je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v uvedenom katastrálnom území, a to parcely registra „E“ parcelné číslo 230 o výmere 11831 m2, druh

pozemku: orná pôda, zapísaná v časti B pod B 21 v podiele 16/3456 titulom nadobudnutia - Osvedečenie
o dedičstve 15D 484/07 Dnot 4/08.

10. Podľa Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 15D/484/2007 Dnot 4/2008 zo dňa 19.4.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.5.2011, vydaného notárkou JUDr. Magdalénou Drgoňovou v dedičskej veci po

poručiteľovi K. L., nar. X.X.XXXX, zomr. dňa 9.12.1975, ktorý závet ani listinu o vydedení nezanechal,
nadobudla žalovaná na základe dohody dedičov právom neb. H. D. C. L., zomr. X.X.XXXX (ako neter
poručiteľa) v 2/12 v pomere k dedičstvu - nehnuteľnosť v kat. úz. F., obec F. – F., J. F. I., zapísanú
na LV č. XXXX ako parc. č. 230 - orná pôda v podiele 8/288. Ako dedič právom neb. H. D. bola tiežuvedená H. H. C. D. (tiež neter poručiteľa), avšak tá podľa dohody dedičov nenadobudla z dedičstva
do vlastníctva žiadnu nehnuteľnosť.

11.PodľaOsvedčeniaodedičstve2D/15/2014Dnot59/2014zodňa16.3.2015vydanéhonotárkouJUDr.
Martinou Sobinkovičovou v dedičskej veci po poručiteľke Verone (A.) L. C. O. (zomr. XX.XX.XXXX) jej
deťmi boli H. D., C. L. (zomr. X.X.XXXX), K. L. (zomr. XX.X.XXXX), A. D., C. L. (zomr. X.X.XXXX), K.
L. (zomr. XX.X.XXXX), Juraj Nalevanko (zomr. dňa 9.12.1975 ako slobodný a bezdetný) a M. P., C. L.
(zomr. X.X.XXXX).

12. Podľa pozemnoknižnej vložky č. XXX kat.úz. Kavečany parcela č. 230 – roľa pod Borki z 20.5.1982
boli ako vlastníci zapísaní H. Q. v podiele 24/288 a 48/288, H. D. C. Q. v podiele 24/288 a 12/288, H. D.
C. L. v podiele 8/288, K. L. v podiele 8/288, M. L. v podiele 8/288, A. L. v podiele 8/288, K. L. v podiele
8/288, K. L. v podiele 8/288, H. R. C. D. v podiele 12/288, K. D. v podiele 12/288 a 16/288, M. D. v podiele
12/288, mal. M. D. v podiele 12/288, H. R. , C. D. v podiele 16/288, M. S. v podiele 16/288 a mal. H. Q.

v podiele 36/288. Súčet podielov predstavuje 288/288, teda celok.

13. Uznesením Rady MsNV č. 43 z 23.2.1979 MsNV v Košiciach súhlasil so zriadením príspevkovej
organizácie v rezortnom pláne MsNV s názvom Zoologická záhrada v Košiciach a schválil jej
organizačný poriadok, ktorý upravuje jej poslanie, úlohy, vedenie a hospodárenie. Uznesením Rady

MsNV v Košiciach č. 44 z 27.2.1979 MsNV zriadil Zoologickú záhradu v Košiciach s účinnosťou od
1.4.1979. Rada MsNV v Košiciach na základe vedeného uznesenia vydala dňa 31.10.1979 zriaďovaciu
listinuZOOč.483/1979-sekr.UznesenímRadyMsNVvKošiciachč.92/Cz27.4.1979 boloodsúhlasené
poverenie vedenia ZOO I. F. Q. do doby definitívneho menovania riaditeľa.

14. Podľa uznesenia rady MsNV v Košiciach číslo 1147 zo dňa 17.9.1976 na základe vyhl. č. 156/1975
Zb. a uznesenia rady Vsl. KNV č. 248 zo 17.8.1976 a návrhu finančného odboru MsNV v Košiciach
v bode 1. určila dispozičné oprávnenia s národným majetkom tak, ako sú uvedené v prílohe č. 1 a ich
účinnosť od 1.10.1976. Podľa dôvodovej správy bl.č. 10.436/FO-76 vyhl. č. 156/1975 Zb. aj uzn. Vsl.
KNVobsahujúdispozičnéustanovenia,podľapísm.d)u§29vyhl.kodplatnémuprevoduvlastníctvavecí

od občanov a iných než socialistických orrganizácii tak, že MsNV nepotrebuje súhlas u nehnuteľností do
výšky 250.000,- Kčs a organizácie riadené MsNV nepotrebujú súhlas u nehnuteľností do výške 50.000,-
Kčs. Vzhľadom na určené dispozičné oprávnenia pre MsNV radou Vsl. KNV je potrebné, aby rada MsNV
v Košiciach určila pre ObNV a organizácie riadené MsNV do akej výšky nadobúdacej ceny nepotrebujú
súhlas MsNV pri odplatných prevodoch vlastníctva vecí na štát (b. 3). V prílohe č. 1 je uvedené, že I.

i II. skupina organizácií riadených MsNV nepotrebujú súhlas k odplatnému prevodu vlastníctva vecí od
občanov a iných než soc. organizácií u nehnuteľností do 50.000,- Kčs. Podľa prílohy č. 2 Do II. skupiny
patria Školské služby Košice, Park kultúry a oddychu Košice... a ďalšie zriaďované organizácie.

15. Kúpnou zmluvou zo dňa 23.1.1984 uzatvorenou medzi predávajúcou: M. L., C. N. a kupujúcim

československým štátom – Národný výbor mesta Košice zast. Zoologickou záhradou, p.o. Košice
bola do vlastníctva štátu odpredaná spolu s ďalšími pozemkami pozemkovoknižná parcela č. 230
v kat.území Kavečany v zápisnici 398 v podiele 8/288 (pôvodne patriacom manželovi predávajúcej,
K. L.), ako aj v 1/5 z podielu 8/288 (pôvodne patriacom švagrovi predávajúcej, Jurajovi Nalivenkovi)
do novovytvorenej parcely č. 899/14 kat. územie Košice-mesto. Kúpnou zmluvou zo dňa 20.1.1984

uzatvorenou medzi predávajúcou: A. D. a kupujúcim československým štátom – Národný výbor mesta
Košice zast. Zoologickou 3 záhradou, p.o. Košice bola do vlastníctva štátu odpredaná spolu s ďalšími
pozemkami pozemkovoknižná parcela č. 230 v podiele 8/288, ako aj v 1/5 z podielu 8/288 (pôvodne
patriacom bratovi predávajúcej, Jurajovi Nalivenkovi) do novovytvorenej parcely č. 899/14 kat. územie
Košice-mesto.. Kúpnou zmluvou zo dňa 20.1.1984 uzatvorenou medzi predávajúcim: K. L. a kupujúcim

československým štátom – Národný výbor mesta Košice zast. Zoologickou záhradou, p.o. Košice bola
do vlastníctva štátu prevedená spolu s ďalšími pozemkami pozemkovoknižná parcela č. 230 v podiele
8/288, ako aj v 1/5 z podielu 8/288 (pôvodne patriacom bratovi predávajúceho, Jurajovi Nalivenkovi) do
novovytvorenej parcely č. 899/14 kat. územie Košice- mesto. V uvedených zmluvách sa v bode 2 uvádza
kúpna cena. Súčet všetkých odkupovaných spoluvlastníckych podielov na parcele č. 230 predstavuje

podiel 24/288 + 3/5 z 8/288 (po K. L.).

16. Vyvlastňovacím rozhodnutím Odborom výstavby ÚPaA Obvodného národného výboru, č. Výst.
9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985 (ďalej ako „vyvlastňovacie rozhodnutie“) bol žalovaný pozemok parc.č. 230 evidovaný na PKV č. 398 vyvlastnený verejnou vyhláškou v prospech čsl. štátu v správe ZOO
Košice po vykonanom ústnom pojednávaní dňa 20.12.1984 od 1) neznámych dedičov po vlastníkoch –
k danej parcele na str. 11: H. Q. v spoluvlastníckom podiele 24/288 a 48/288, H. D., C. Q. XX/XXX + XX/

XXX, H. R., C. L. XX/XXX, H. R., C. D. XX/XXX a M. S. C. T. 16/288; 2) od vlastníkov zdržujúcich sa
na neznámom mieste k danej parcele na str. 27: K. D. 12/288 + 16/288, M. D. XX/XXX, M. D. XX/XXX
a H. Q. 36/288; 3) od vlastníkov - k danej parcele na str. 35: H. D. C. L., Ťahanovce 333 8/288 a M.
P. C. L., Kavečany – Suchá dolina 8/288. Súčet všetkých vyvlastnených spoluvlastníckych podielov na
danom pozemku predstavuje podiel 264/288. Z neznámych dôvodov boli vo vyvlastňovacom rozhodnutí

oproti zápisu v pozemnoknižnej vložke č. XXX uvedené zvýšené podiely Alžbety (+ 4/288) a M. D. (+
4/288). Zrejme išlo len o chybu v písaní, nakoľko sám žalobca uvádza súčet všetkých vyvlastnených
spoluvlastníckych podielov 256/288.

17. Z Protokolu č. 5 zo dňa 23.8.1993 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č.
138/91 Zb. o majetku obcí súd zistil, že odovzdávajúci - Zoologická záhrada Košice - Kavečany v zmysle

uvedeného protokolu odovzdal preberajúcemu - Mesto Košice okrem ďalšieho nehnuteľného majetku
aj pozemky – parcela č. EN 1660 identická s parcelami, medzi ktorými je i predmetná parcelu č. 230, a
to k dátumu 1.5.1991. V zmluve sú uvedené majetkové záväzky súvisiace s prechádzajúcim majetkom
k tam špecifikovaným parcelám, medzi ktorými sa však predmetná parcela č. 230 nenachádza. Prílohy
týkajúce sa pozemkov tvorili: súpis parcel so záväzkami, výpisy z pozemkovej knihy, kúpnopredajné

zmluvy, vyvlastňovacie dekréty vrátane č. 9860/2617/84-Go, výkazy výmer, geometrické plány a HZ
z 23.5.1983.

18. Z listu žalobcu ,,Majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov v areáli ZOO Košice – odpoveď“ zo dňa
30.4.2010 súd zistil, že žalobca oznámil ohľadne spoluvlastníckych podielov H. N. a J. G. parc.č. KN-

E č. 216 papísanej na LV č. XXXX, P.XXX na LV č. XX M. P. XXX na LV č. XXXX, že ,,Kúpa pozemkov
do vlastníctva do vlastníctva mesta Košice podlieha schváleniu Mestským zastupiteľstvom, v Košiciach.
Uznesením č. 702 zo dňa 16.12.2008 bola schválená kúpa pozemkov, ktoré sa nachádzajú v areáli ZOO
Košice. Mesto Košice začalo s majetkovoprávnym vysporiadaním parciel KN-E č. 232, 233, 318 a 334.
Majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov v ZOO Košice sa bude realizovať postupne v nasledujúcich

rokoch podľa finančných možností mesta Košice.“ Podľa odpovedi Archívu mesta Košice roku 2016 -
U. N. I. zo dňa 5.12.2016, v archíve sa v danom čase žiadne rozhodnutie o vyvlastnení nenachádzalo.
Z predložených nájomných zmlúv z 19.12.2007 č. 2007/RY/03, 2007/RY/02 a 2007/RY/01 súd zistil,
že tieto uzavrela ako nájomca Zoologická záhrada Košice s prenajímateľmi - D. U., K. R. a H. R.
ohľadne nájmu časti parcely č. 212, k. ú. F., zapísanej na LV č. XXXX, s využitím na verejné záchody. Z

rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, č. C XX/XXXX - B. zo dňa 4.2.2014 súd zistil,
že ním katastrálny úrad schválil Register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území F. s tým,
že údaje z registra zapíše do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie bolo dané na vedomie aj žalobcovi.

19. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti - pozemku registra E-

KN parc. č. 230 v k. ú. F. vo výške spoluvlastníckeho podielu 3/5 zo spoluvlastníckeho podielu 16/3456
zapísaného na LV č. XXXX.

20. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo (najmä) o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 70 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,

geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje
o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".

22. Vychádzajúc z ustanovenia § 137 písm. c) CSP určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať
vydania rozhodnutia súdu o tom, že tu určité právo je alebo nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca
môže domáhať len vtedy, ak je na určení práva naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právnepostavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo neisté. To znamená, že tu musí existovať
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. V zmysle platnej právnej

judikatúry má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva vtedy, ak žalovaný
je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník danej nehnuteľnosti, pretože rozsudok súdu potom
môže byť podkladom pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností. Podľa názoru súdu žalobca má
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v zmysle § 137 písm. c)
CSP, nakoľko tak v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu na príslušnom liste vlastníctva

je ako podielová spoluvlastníčka spornej nehnuteľnosti vedená žalovaná, a teda právne postavenie
žalobcu je neisté a preto, že zmenu zápisu vlastníckeho práva bez rozhodnutia súdu nemožno vykonať.
Navyše žalovaná sa v súdnom konaní domáha náhrady za užívanie predmetného pozemku.

23. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 461 ods. 2 prvá veta OZ, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho

dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia
zo zákona. Podľa § 463 ods. 1 OZ,
dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na štátnom notárstve
(- do 31.12.1992, na súde – po 31.12.1992) alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným Podľa § 482
ods. 1 a 2 OZ, ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na štátnom notárstve (- do 31.12.1992, na súde – po

31.12.1992) medzi sebou o dedičstve dohodou. k dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom,
štátne notárstvo (- do 31.12.1992, súd – po 31.12.1992) ju schváli. Podľa § 483 OZ, ak nedôjde k
dohode, štátne notárstvo (- do 31.12.1992, súd – po 31.12.1992) potvrdí nadobudnutie dedičstva tým,
ktorých dedičské právo bolo preukázané. Podľa § 484 OZ, štátne notárstvo (- do 31.12.1992, súd –
po 31.12.1992) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa

dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o
obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to,
čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.

24. Podľa § 473 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v prvej skupine dedia poručiteľove

deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel
rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich
potomci. Podľa § 474 ods. 1 a 2 OZ, ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel,
poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v
spoločnejdomácnostiaktorísaztohtodôvodustaraliospoločnúdomácnosťaleboboliodkázanívýživou

na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu
dedičstva. Podľa § 475 ods. 1 a 2 OZ, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine
rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred
jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli
odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský

podiel rovnakým dielom jeho deti.

25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (účinný od 24. novembra 1990) obec
je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú
na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom

samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

26. Podľa § 1 zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie
národným výborom na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, tento
zákon upravuje prechod zakladateľskej funkcie národných výborov voči štátnym podnikom založeným

národnými výbormi a zriaďovateľskej funkcie národných výborov voči organizáciám alebo zariadeniam
zriadeným národnými výbormi na obce, ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy.

27. Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené
národnými výbormi, ich zariadenia a zariadenia vnútornej správy národných výborov (ďalej len

organizácie) prechádzajú do riadenia obce, v ktorej má organizácia sídlo s výnimkou organizácii
uvedených v ods. 2 a 3.28. Podľa § 2 ods. 1 až 3 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú
z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy,
ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom,

na území ktorých sa nachádzajú. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom,
rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým
prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z
majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné
práva a povinnosti upravia zmluvne. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom,

rozpočtovým a príspevkových organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia
naústrednýorgánštátnejsprávyalebonapríslušnýorgánmiestnejštátnejsprávy,prechádzajúzmajetku
Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej
správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú
funkciu na obec na základe dohody.

29. Podľa § 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o prechode vlastníctva veci, postúpení majetkových
práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly.
O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy
organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.

30. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto
je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje
vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej
legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom
nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je

predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.

31. V zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 518/1990 Zb. prešla zriaďovateľská funkcia k Zoologickej záhrade
Košice na žalobcu. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že K. L. a jeho podiel 8/288
nebol uvedený vo vyvlastňovacom rozhodnutí, ale ani podiely H. D. C. L. a M. P. C. L. po ich bratovi K.

L., pripadajúce na ne v 1/5 z podielu ich brata Juraja 8/288 (= 1/36) na parcele č. 230 (t.j. 8/1440 = 1/180)
vychádzajúcztoho,žeM.L.,C.N.(akoprávnanástupkyňapozomr.manželoviK.L.),A.D.aK.L.predali
svojepodiely–každýpo8/288akoajčasťpodielovpripadajúcichnanichpoK.L.,t.j. každýv1/5z8/288,
aj keď v konaní nebolo preukázané, že dedičstvo po K. L. (ktorý zomrel slobodný bezdetný bez závetu
a listiny o vydedení, a rodičia ho predomreli, teda ako dedičia zo zákona v 3. skupine prichádzali do

úvahy jeho 5 súrodenci event. ich potomkovia) bolo už v tom čase riadne prejednané. Ostali tak kúpnymi
zmluvami aj vyvlastňovacím rozhodnutím nepovšimnuté zákonné dedičské podiely H. D. C. L. a M. P. C.
L. po ich bratovi K. L., pripadajúce na ne v 1/5 z podielu ich brata Juraja 8/288 (= 1/36) na parcele č. 230
(1/5 z 8/288 je 8/1440 = 1/180). Dedičstvo po K. L. bolo preukázateľne prejednané až v 2007. roku, kedy
už boli H. D. C. L. aj M. P. C. L. mŕtve a právom neb. H. D. (zomr. X.X.XXXX) mali jej dedičský podiel

v 1/5 (čo je 1/180 na parcele č. 230) nadobudnúť jej dcéry: žalovaná a H. H. (každá v polovici matkinho
podielu t.j. každá spoluvlastnícky podiel 1/360 na parcele č. 230). No podľa Osvedčenia od dedičstve
sp. zn. 15D/484/2007 zo dňa 19.4.2011, po zomr. K. L. žalovaná na základe dohody dedičov (kedy
jej sestra od dedenia predmetnej nehnuteľnosti ustúpila) nadobudla podiel v 2/12 (= 1/6) k dedičstvu,
teda aj k spoluvlastníckemu podielu 8/288 na parcele č. 230, čo činí 16/3456 (= 1/216 z parcely),

teda menej než by malo patriť zo zákona ich právnej predchodkyni (1/180 z parcely). Podľa uvedeného
osvedčeniaodedičstvebolvykonanýajzápisvkatastrinehnuteľností.Vzhľadomnauvedenúskutočnosť
týkajúcu sa právneho nástupníctva žalovanej, nie je daná vecná pasívna legitimácia žalovanej v konaní,
lebo podiel, ktorý nadobudla, nebol dotknutý ani predmetnými kúpnymi zmluvami (uzatvorenými inými
osobami ako právnymi predchodcami žalovanej) ani predmetným vyvlastňovacím rozhodnutím (nie sú

v ňom pri podiele K. L. 8/288 uvedení jeho dedičia – a to ani ako neznámi, ani pri známych vlastníčkach
H. D. a M. P. nie sú uvedené ich zákonné podiely po bratovi K. na parcele č. 230 vo výške 1/180
a v rozhodnutí sa neuvádza ani zomr. K. L.), od ktorých žalobca odvíjal svoju vecnú aktívnu legitimáciu
ako od právnych titulov, na základe ktorých mal nadobudnúť vlastnícke právo k podielom jeho právny
predchodca – čsl. štát.

32. Súd má za to, že vo vyvlastňovacom konaní sa ohľadne podielu zomr. K. L. nekonalo s jeho
dedičmi, teda k vyvlastneniu jeho podielu nemohlo dôjsť. V dôsledku zásady univerzálnej sukcesie
nastúpili do jeho majetkoprávnych vzťahov okamihom jeho smrti jeho dedičia, voči ktorým nemohlinastať právne účinky, ktoré zákon s vyvlastnením spája, a teda nemohlo viesť na základe predmetného
vyvlastňovacieho rozhodnutia k prechodu vlastníctva v žalovanom podiele na parcele č. 230 na čsl. štát,
nedošlo k zániku práva pôvodného vlastníka. H. D. – právna predchodkyňa žalovanej nepreviedla svoj

zákonný dedičský podiel ani kúpnou zmluvou, čo nebolo v konaní sporné. Vzhľadom na uvedené súd už
nepovažoval za potrebné sa bližšie vyjadrovať k platnosti uvedených právnych eventuálne putatívnych
titulov, keďže súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom/stranou konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ.Vpráveplatízásada,žeznepráva,nemôževzniknúťprávo,tedaprávnynástupcanemôžeplatne

nadobudnúť vlastnícke právo, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
toto právo nikdy nenadobudol. Preto ak štát nebol v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991
Zb. vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu, nemohol ho žalobca podľa uvedeného zákona od
neho ako nevlastníka platne nadobudnúť.

33. Súd dodáva, že žalobca nemohol sporný spoluvlastnícky podiel nadobudnúť ani titulom vydržania,

nakoľko chýba splnenie zákonnej podmienky, a to jeho dobromyseľnosť držby nehnuteľnosti v spornom
podiele, pretože predmetné kúpne zmluvy a vyvlastňovacie rozhodnutie nezakladajú titul, na základe
ktorého sa štát mohol domnievať, že sa stal vlastníkom uvedeného spoluvlastníckeho podielu, ako to
tvrdí žalobca, keďže uvedené kúpne zmluvy a vyvlastňovacie rozhodnutie nezahŕňajú spoluvlastnícky
podiel patriaci žalovanej ako právnej nástupkyne K. L., a teda nemohli zakladať u právneho predchodcu

žalobcu a následne ani u žalobcu domnienku dobromyseľnosti držiteľa.

34. Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená. Podľa § 134 ods. 1 až 4 OZ (v znení platnom od 1.1.1992) oprávnený držiteľ sa
stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu
byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v

oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane
ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Podľa § 199 ods. 1 OZ v znení platnom do 31.12.1991, právo
osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve
aktorésúpodľaúzemnýchplánovaleboúzemnýchrozhodnutíurčenénavýstavburodinnýchdomčekov,
rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda určená na iné účely, najmä

poľnohospodárska pôda, nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania použiť. Podľa § 872 ods. 6
OZ, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších
predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov,
môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v
držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Držiteľom je aj ten, kto vykonáva držbu prostredníctvom inej

osoby (detentora). Domnienka držiteľa, že mu vec patrí, sa musí opierať o nejaký právny úkon alebo
právnu skutočnosť. Z hľadiska oprávnenosti držby stačí i domnelý právny titul. Nakoľko ide o originálne
nadobudnutie vlastníckeho práva, právne dôsledky vydržania nastávajú bez zreteľa na inak v zásade
platný intabulačný princíp. Dôsledkom toho je, že k nadobudnutiu práva vyplývajúceho z vydržania
dochádza bez zreteľa na vklad tohto práva v katastri nehnuteľnosti. Zápis v katastri má len ten dôsledok,

že sa faktický stav dostáva do súladu s evidenčným stavom. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa
držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom
patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej viere. Dobrá viera
držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k
právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať

zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú
vec prisvojuje. V rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/49/2010 Najvyšší súd SR konštatoval, že dobromyseľnosť,
ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých
došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom
možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí.

Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho
dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby.35. Súd má za to, že žalobca nemohol vstúpiť do dobromyseľnej držby len na základe zákona
č. 138/1991 Zb. Dôkazné bremeno o dobrej viere, že žalobcovi svedčí nadobúdací titul (a teda

nadobudol vlastnícke právo) v danom prípade zaťažovala žalobcu, ako osobu, ktorej je dobrá viera na
prospech. Súd pritom vychádza z úvahy, že kým vo všeobecnosti dobrá viera musí byť hodnotená veľmi
prísne, kedy poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne
okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé, tak v prípade ak nadobudnutie vlastníckeho
práva na základe vydržania tvrdí štát (resp. orgán štátu) je nevyhnutné okolnosti vstupu do držby

a dobrú vieru posudzovať ešte prísnejšie. Bez takéhoto sprísneného posúdenia dobrej viery by
došlo k neprípustnej strate vlastníckeho práva fyzických osôb v prospech štátu. Tak ako je to
vyššie uvedené, o dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej
opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemohol mať
(z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti
subjektu, z ktorého naň malo prejsť vlastnícke právo, takéto právo nesvedčí. V danom prípade je

podľa názoru súdu potrebné pod bežnú opatrnosť (ktorú bolo možné od žalobcu požadovať) zahrnúť
požiadavku aktívneho zisťovania konkrétnych skutočností, vedúcich (z hľadiska kritéria priemernej
obozretnosti) k presvedčeniu, že štát na neho platne previedol vlastnícke právo. Pre nadobudnutie
takéhoto presvedčenia je pritom nevyhnutné poznanie, že štát bol v čase nadobudnutia účinnosti zákona
č. 138/1991 Zb. vlastníkom sporných nehnuteľností a disponoval platným nadobúdacím vlastníckym

titulom k týmto nehnuteľnostiam a zároveň či boli splnené všetky podmienky stanovené uvedeným
zákonom. Uvedené je nevyhnutné aj s poukazom na to, že Ústavný súd SR už ustálil, že Ústava
SR neumožňuje, aby k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva došlo priamom
zákonom (napr. nález ÚS SR sp.zn. PL. ÚS 38/95 z 3.4.1996). Je teda nevyhnutné aby pre potrebu
vzniku vlastníckeho práva štátu došlo aj k ďalším skutočnostiam. Presvedčenie žalobcu o vlastníckom

práve ku konkrétnej veci nemohol založiť len zákon č. 138/1991 Zb., ale bola potrebná aj na jeho základe
deklarovaná skutočnosť, že na žalovaného z majetku štátu prechádza konkrétne určená vec tak, ako
to predpokladá ust. § 14 ods. 1 a 4 uvedeného zákona. Zároveň je potrebné upriamiť pozornosť na
to, že v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí ku dňu účinnosti zákona č.
138/1991 Zb. dochádza k prechodu majetku Slovenskej republiky (majetku štátu, ku ktorému mali

právo hospodárenia národné výbory a organizácie v ich pôsobnosti do vlastníctva obcí), t.j. k prechodu
vlastníckeho práva, do vlastníctva obcí, a to iba vo vzťahu k majetku, ktorý bol ku dňu účinnosti zákona
vo vlastníctve Slovenskej republiky. V danom prípade však vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti
vlastnícke právo Slovenskej republiky nevyplývalo zo zápisu v katastri nehnuteľností, čoho dôsledkom
je možné očakávať od žalobcu zvýšenú opatrnosť (ak nie povinnosť) pri posudzovaní možnosti prevodu

vlastníctva zo strany štátu. Pri zvýšenej obozretnosti žalobca mal (a mohol) sám dospieť k záveru,
že tu nie je žiaden právny ani len putatívny titul vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu na parcele č.
230 zapísanému v katastri nehnuteľnosti v prospech žalovanej, ktorý nadobudla po svojom právnom
predchodcovi K. L. právom neb. H. D. C. L.. Preto mal vedieť už v čase vstupu do držby, že sporné
nehnuteľnosti nepatrili do vlastníctva štátu a že pôvodní vlastníci nikdy nestratili vlastnícke právo k

týmto nehnuteľnostiam. Rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/469/2004 rieši p. analogickú právnu otázku
ako je v tomto spore a vychádza z totožnej právnej úpravy, preto za situácie, keď slovenské súdne
autority doposiaľ uvedenú otázku neriešili, nemožno ignorovať jeho „neformálnu judikatúrnu relevanciu“,
aj keď slovenské súdy nie sú právnym názorom v ňom vyjadreným žiadnym spôsobom viazané. Ale
nakoľko sa s ním súd stotožnuje, podporne poukazuje na jeho závery: „pokiaľ štátny orgán pochybil a

postupom v rozpore s právnymi predpismi (t.j. protiprávne) umožnil, aby sa štát stal detentorom veci, nie
je možné o zásade, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka) ani uvažovať“. Súd teda uzatvára, že žalobca pri bežnej opatrnosti nemohol
nadobudnúť presvedčenie, že štát v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. bol výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti - disponoval platným nadobúdacím vlastníckym titulom k spoluvlastníckeho

podielu zapísaného v katastri nehnuteľnosti v prospech žalovanej, teda že na neho prešlo ex lege
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, resp. mohol mať aspoň pochybnosti o nadobudnutí
(spolu)vlastníckeho práva, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že nedal zapísať svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti. Súd preto dospel k záveru, že žalobca nikdy nevstúpil
do dobromyseľnej držby sporného spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. 230, patriaceho

žalovanej, preto nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nemu vydržaním.36. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu o určenie spoluvlastníckeho práva k parcele č. 230 k.ú.
F., vo výške spoluvlastníckeho podielu 3/5 zo spoluvlastníckeho podielu 16/3456 zapísaného na LV č.
XXXX, zamietol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

38. Vzhľadom na výsledok sporu, kedy súd zohľadnil skutočnosť, že čiastočné zastavenie konania
procesne zavinil žalobca a vo zvyšnej časti konania bol žalobca neúspešný, súd o trovách rozhodol tak,

že žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p. ods. 1 až 3).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.